{"guid": "d465e841-df83-4888-878f-662385ffe8b9:315bc1e1-6d31-4ad9-8b84-e366d79315bc", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2020:2215208385.2", "spisova_znacka": "23Co/110/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/110/2019 z 28. 6. 2020", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 28. júna 2020, sp. zn. 23Co/110/2019, ECLI:SK:KSTT:2020:2215208385.2", "identifikacne_cislo": "2215208385", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Daša Kontríková", "sudca_id": 1312, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-dasa-kontrikova-1312", "datum_vydania": "2020-06-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-2.pismeno-j", "nazov": "§ 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-2.pismeno-j", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53", "nazov": "§ 53 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-11"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2010/129#paragraf-9", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-11"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/315bc1e1-6d31-4ad9-8b84-e366d79315bc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2215208385.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2020:2215208385.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2020:2215208385.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/110/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215208385
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2215208385.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň:
JUDr. Ľuboslava Vanková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so
sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ
Gabriela, s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanej: Y. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom U. XX, H. L., o zaplatenie 1.363,12 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 9C/251/2015-111 zo dňa 15. novembra 2018 v časti
úrokov a poplatkov, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti  p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým), súd žalobu zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov
konania voči žalovanej v rozsahu 77 %. Rozsudok súd prvej inštancie po citovaní § 9 ods. 2 písm. k),
§ 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ) vecne odôvodnil tým, že
žalobca sa  žalobou  domáhal  zaplatenia 1.363,12 eura s príslušenstvom na základe úverovej zmluvy
uzavretej dňa 16.09.2014 (č.l. 20). Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru žalovanej v celkovej
výške 1.200 eur.  Žalovaná sa zaviazala poskytnutý  úver splácať vždy do 25. dňa v mesiaci v 48
mesačných splátkach po 36,48 eura. Žalovaná  úver nesplácala riadne a včas, žalobcovi uhradila 319,24
eura. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 9C/251/2015 - 55 zo dňa 28.07.2015
tak, že zaviazal žalovanú zaplatiť sumu 1.207,13 eura s príslušenstvom. Vo zvyšku žalobu zamietol
a vyslovil neprijateľnú zmluvnú podmienku týkajúcu sa dojednania o zmluvnej pokute. Po podaní
odvolania žalobcom odvolací súd uznesením č.k. 23Co/200/2016 - 95 zo dňa 13.02.2017 rozsudok súdu
prvej inštancie časť výroku, ktorým bola žaloba v časti zamietnutá; vyslovená neprijateľnosť zmluvnej
podmienky a v časti náhrady trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2. V danom prípade súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba  je dôvodná len
v časti. Súd vyhodnotil zmluvu o úvere uzavretú medzi stranami sporu ako spotrebiteľskú, ktorá musela
obsahovať všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ.  Ako je vyššie uvedené, súd žalobcovi priznal
právo na zaplatenie sumy 1.207,13 eura s príslušenstvom rozsudkom zo dňa 28.07.2015 a v tejto časti
rozsudok nadobudol právoplatnosť 02.02.2016. Predmetom sporu tak ostal nárok žalobcu na zaplatenie
zmluvnej pokuty a uplatnené úroky a poplatky. Súd nevyslovil ustanovenie o zmluvnej pokute dojednané
vo VOP žalobcu za neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že zmluvnú pokutu dojednanú nemožno
akceptovať ako súčasť VOP. Podľa § 544 OZ  zmluvná pokuta musí mať písomnú formu a nedodržanie
písomnej formy právneho úkonu je s poukazom na § 40 ods. 1 OZ dôvod absolútnej neplatnosti. Z



dôvodu, že v danom prípade neexistuje platné písomné dojednanie o zmluvnej pokute nebolo možné
žalobcovi priznať právo na jej zaplatenie

3. Podľa §  § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ mala uzavretá úverová zmluva medzi stranami sporu dňa
16.09.2014 obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, teda s rozčlenením jednotlivých splátok na istinu, úroky a
poplatky a nestačilo  uviesť len celkovú výšku splátok. Predložená úverová zmluva takýto rozpis splátok
neobsahovala, preto je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov a žalobcovi nebolo
možné priznať ani nárok na zaplatenie úrokov a poplatkov.

4. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len
CSP), podľa zásady úspechu v konaní. Žalobca mal v konaní úspech v rozsahu 77 %.

5. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne podľa § 365 ods. 1,
písm. f), d) a písm. h) CSP. Žalobca sa nestotožňuje s tvrdením súdu a  zastáva názor, že náležitosť v
zmysle  § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z je v úverovej zmluve uvedená v súlade so zákonným
ustanovením.  Názor žalobcu na splnení uvedenej zákonnej náležitosti je plne v súlade  s Rozsudkom
Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 a rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, ktorý
vo svojom uznesení zo dňa 22.02.2018 v konaní sp. zn. 3Cdo/146/2017 uviedol, že nie je potrebné,
aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná
skladba tej ktorej anuitnej splátky. V zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od
dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok
po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm.) zák.
č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy výška, alebo počet či termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je
za použitia eurokonformného výkladu potrebné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo
splátka úveru zahrňuje. Z uvedeného dôvodu žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie  súdu prvej
inštancie zrušil a vec vrátil  na ďalšie konanie, prípadne aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil,
žalobe vyhovel a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.

6. Žalobca sa na výzvu súdu podľa § 382 CSP vyjadril k možnému použitiu odvolacím súdom §  9 ods.
2 písm. j)  zák. č. 129/2010 Z.z. pri posudzovaní zmluvy o úvere, z ktorej  žalobca odvodzuje nárok
na zaplatenie dlžnej sumy. K celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom žalobca  uvádza, že nedospel k
výpočtu celkovej čiastky vo výške 1.847,04 eura. Žalobca výpočtom bod 51. úverovej zmluvy mesačná
splátka (36,48 eura) x bod 52. úverovej zmluvy počet splátok (48) = bod 49. úverovej zmluvy, celková
čiastka splatná spotrebiteľom (1.751,04 eura). To znamená, že celková čiastka splatná spotrebiteľom je
v úverovej zmluve uvedená korektne.

7. Výška RPMN je v úverovej zmluve uvedená korektne spolu s predpokladmi pre jej výpočet, ktoré sú
uvedené v prílohe č. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. V ďalšej časti vyjadrenia žalobca konkretizuje výpočet podľa
prílohy 2 citovaného zákona a uvádza predpoklady pre jej výpočet podľa prílohy. Z popisu jednotlivých
položiek vzorca je zrejmé, že pri výpočte RPMN zohráva dôležitú úlohu aj presný dátum, kedy došlo k
prvému čerpaniu finančných prostriedkov. Na základe úverovej zmluvy bol klientovi poskytnutý účelový
úver vyplatený na bežný účet žalovaného. Pokiaľ sa výpočet realizoval prostredníctvom internetových
kalkulačiek, je potrebným uviesť, že tieto obsahujú len políčka na základne údaje bez zohľadnenia
akýchkoľvek špecifík jednotlivých poskytnutých úverov, na základe čoho vznikajú odchýlky. Žalobca
zastáva názor, že internetové kalkulačky majú len informatívny charakter (uvedené aj priamo na
internetovej stránke), ktorý nie je možné považovať za hodnoverný dôkaz preukazujúci nesprávnu
hodnotu RPMN, nakoľko tieto portály nie sú kompetentné a smerodajné na vyhodnocovanie správnosti
výpočtu RPMN. Jediným oprávneným orgánom, ktorý vzhľadom na zložitosť samotného výpočtu RPMN
môže uskutočňovať kontrolu RPMN je Národná banka Slovenska ako kontrolný orgán nebankových
subjektov. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby úverová zmluva obsahovala údaj o RPMN
vypočítaný na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy, pričom neuvádza, akým konkrétnym
spôsobom má byť údaj o RPMN vyjadrený, teda či má byť výsledok výpočtu napr. vyjadrený vo forme
jedného konkrétneho čísla, alebo môže byť vyjadrený, ak je daný dôvod pre takéto jeho vyjadrenie,
i vo forme určitého rozpätia ohraničeného minimálnou hodnotou RPMN a jeho maximálnou hodnotou
(tak ako to bolo vyjadrené aj v predmetnej úverovej zmluve). Smernica vo svojom ustanovení požaduje
uviesť RPMN „zrozumiteľne a stručne“, čo by malo byť rozhodujúcim kritériom pre eurokonformný



výklad predmetného ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Keďže pravidlá pre výpočet
RPMN ustanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch aj smernicou nedávajú iné kritérium,  žalobca
postupoval v súlade so zákonom aj smernicou a ich cieľom a poskytol žalovanej úplné a najpresnejšie
informácie v požadovanej zrozumiteľnej a stručnej podobe.

8. Z týchto dôvodov sa žalobca domnieva, že nemôže ísť o ten istý prípad ako je uvedenie nesprávneho
údaja v neprospech spotrebiteľa alebo jeho úplné neuvedenie, ktoré vnútroštátna úprava podľa §11 ods.
1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch sankcionuje tým, že sa spotrebiteľský úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Takáto sankcia by nemohla byť považovaná za primeranú, keď žalovaný
mohol riadne posúdiť rozsah svojich budúcich záväzkov. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na
uznesenie Súdneho dvora EÚ zo dňa 16.11.2010 vo veci C-76/10. Aj v zmysle rozsudku Súdneho
dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, sa vyžaduje v prípade sankcionovania bezúročnosťou a
bezpoplatkovosťou zmluvy uplatňovanie princípu primeranosti. Aj táto požiadavka by mala byť kritériom
pre eurokonformný výklad vnútroštátneho práva.

9. Z hodnoty RPMN uvedenej v úverovej zmluve č. 4409056438 vo výške 21,5 % je žalovanej ako
spotrebiteľovi  jasné a zrejmé, v akej výške sú náklady v zmluve zahrnuté. Podľa názoru  žalobcu
uvedenú náležitosť úverová  zmluva v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z. obsahuje a
nie je správne a korektné sankcionovať ju bezúročnosťou a bez poplatkovosťou. V tejto súvislosti dal
žalobca do pozornosti aj Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 41Co/98/2019 zo dňa
19.12.2019, ktorý konštatuje, že odvolaciemu súdu  nie je zrejmé, na základe čoho dospel okresný súd
k záveru o povinnosti veriteľa  uvádzať v spotrebiteľskej zmluve vzorec, keďže zo žiadneho ustanovenia
zákona o spotrebiteľských úveroch takáto povinnosť nevyplýva. Vzorec pre výpočet RPMN je uvedený
v prílohe č. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a predstavuje základnú rovnicu, ktorá kladie do
rovnováhy na ročnom základe celkovú súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov na jednej strane a
celkovú súčasnú hodnotu splátok a platieb na druhej strane. Ročná percentuálna miera nákladov sa
vypočítava aproximáciou za použitia Newtonovej metódy alebo polenia intervalu, a je preto možné
vyvodiť, že nielen spotrebiteľ by mal problém prekontrolovať výpočet RPMN uvedený v spotrebiteľskej
úverovej zmluve tak, ako to predpokladá okresný súd.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.

11. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa  žalobou  domáhal  zaplatenia 1.363,12 eura s
príslušenstvom na základe úverovej zmluvy uzavretej dňa 16.09.2014. Uvedený nárok špecifikoval ako
istinu vo výške 62,83 eura, úrok 98,12 eura, zosplatnenú istinu 1.137,17 eura, poplatky za upomienky
36 a 12 eur, zmluvnú pokutu 17 eur. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol v poradí prvým rozsudkom č. k.
9C/251/2015 - 55 zo dňa 28.07.2015, ktorým zaviazal žalovanú zaplatiť sumu 1.207,13 eura s úrokom
z omeškania v rozsudku bližšie špecifikovaným a vo zvyšku žalobu zamietol. Tento rozsudok súdu prvej
inštancie nadobudol vo vyhovujúcej časti právoplatnosť a v zamietajúcej časti bol po odvolaní žalobcu
zrušený a vrátený na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie
opakovane žalobu vo zvyšku zamietol, v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 17 eur z dôvodu, že
dohoda o zmluvnej pokute nemala predpísanú písomnú formu, pretože sa nachádzala vo všeobecných
obchodných podmienkach a v časti o zaplatenie úrokov a poplatkov v sume 146,12 eura (98,12 eura
+ 36 eur + 12 eur) súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že zmluva o úvere uzavretá medzi
stranami sporu zo dňa 16.09.2014 neobsahovala podstatnú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, t.j. neobsahovala rozpis splátky na istinu, úroky a poplatky a
preto je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, pričom   namietal   nepriznané úroky a
poplatky, jeho argumentácia nesmerovala proti nepriznanej zmluvnej pokute v sume 17 eur (v tejto časti
nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť), preto predmetom prieskumu odvolacieho súdu



bolo posúdiť, či je možné úver poskytnutý žalovanej na základe úverovej  zmluvy zo dňa 16.09.2014
považovať za bezúročný a bez poplatkov a či z tohto dôvodu bolo potrebné v žalobu časti uplatneného
nároku na zaplatenie úrokov a poplatkov zamietnuť.

13. Žalobca v odvolaní namietal, že zmluva náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010
Z.z. obsahovala a poukázal na rozhodnutie NS SR 3Cdo 146/2017 zo dňa 22.02.2018, v ktorom je
konštatované, že eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia zák. č. 129/2010 Z.z.,  dospel
dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zák. č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov
žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach
(samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky).

14. Je pravdou, že  do vydania uznesenia NS SR z 22.02.2018 č.k. 3Cdo/146/2017 odvolací súd
prezentoval vo svojich rozhodnutiach právny názor, ktorý uviedol súd prvej inštancie vo svojom rozsudku
v súvislosti s výkladom § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z.. Bolo však nevyhnutné, v záujme právnej
istoty prispôsobiť sa rozhodovacej praxi prevažujúcej časti senátov NS SR, ktorí prezentujú odlišný
výklad uvedeného ustanovenia zákona tak, ako ho uvádza žalovaný vo svojom odvolaní.

15. NS SR v rozsudku z 10.11.2016 sp. zn. 3Cdo/174/2016 vyslovil, že aj v rozhodovacej praxi senátov
najvyššieho súdu môže byť niekedy riešenie interpretačných a aplikačných problémov (odstraňovanie
nejednotností) spojené s procesom postupného zjednocovania názorov, v počiatočných fázach ktorého
nie je vylúčená možnosť výskytu rozhodnutí spočívajúcich na odlišných alebo až protichodných
názoroch. Právny poriadok Slovenskej republiky predvída možnosť existencie rozdielnych právnych
názorov súdov v skutkovo rovnakých alebo podobných veciach a upravuje procedúru, prostriedky a
nástroje, ktoré majú zabezpečiť koherentnosť judikatúry. Tento mechanizmus spočíva najmä v inštitúte
zverejňovania súdnych rozhodnutí zásadného významu najvyšším súdom a v inštitúte prijímania
stanovísk k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov plénom
najvyššieho súdu alebo príslušným kolégiom najvyššieho súdu.

16. V záujme zjednotenia rozhodovacej praxe súdov v danej veci odvolací súd už približne rok vo svojej
rozhodovacej praxi akceptuje právny názor žalovaného vyjadrený v odvolaní, že nebol správny názor
súdu prvej inštancie, že zmluva neobsahovala náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z.
a rozpis splátky nebol potrebný na časť istiny, úrokov a poplatkov, preto v súvislosti s týmto argumentom
následne nebolo možné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov.

17. Odvolací súd  po poskytnutí možnosti žalobcovi vyjadriť sa k iným ustanoveniam zákona č. 129/2010
Z.z. ale dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi stranami sporu 16.09.2014
neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2  písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z., preto uzavretú zmluvu o úvere
je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov podľa citovaného  § 11 ods. 1 písm. b) a ods. 2
zák. č. 129/2010 Z.z.

18. Podľa § 9 ods. písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú
čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej
miery nákladov.

19. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) a ods. 2 citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r) a y).

20. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že predmetná úverová zmluva uzavretá 16.09.2014 je
spotrebiteľskou zmluvou uzavretou aj podľa § 52 ods. 1 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, keď
v zmysle § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Ide štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú medzi žalovanou ako spotrebiteľom a žalobcom ako
veriteľom. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto



neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné. Okrem tohto v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

21. V súvislosti s vyššie uvedeným bolo potrebné  podrobiť úverovú zmluvu kontrole, či obsahuje všetky
obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch účinnom v čase jej
uzavretia. Výklad a aplikácia § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch musí byť v súlade so zmyslom a
účelom citovaného zákona. Tým, že zákonné dodržanie iba niektorých obsahových náležitostí zmluvy,
ako aj písomnej formy postihuje neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutné podstatné obsahove
náležitosti zmluvy. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k esenciálnym, teda
podstatným obsahovým náležitostiam zo zmluvy vyplývajúcimi jednak z  § 497 Obchodného zákonníka
a jednak vo vzťahu k tým náležitostiam, ktoré sú vymenované v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch a zároveň aj v § 11 ods. 1 citovaného zákona. Pokiaľ zmluva uzavretá medzi stranami niektorú
z náležitostí vymenovaných v  § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k
tejto náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Z úverovej zmluvy okrem iného vyplýva, že predmetná zmluva obsahuje údaj o RPMN. Zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí určito, jasne a zrozumiteľné obsahovať tie podstatné náležitosti, ktoré majú
nepochybne vplyv na schopnosť spotrebiteľa posúdiť, či je pre neho akceptovateľné získať úver za
daných podmienok. K údaju o RPMN (ročnej percentuálnej miere nákladov) odvolací súd zdôrazňuje,
že ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí
spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru.
Pri údaji o RPMN v súlade s citovaným § 9 ods. 2 písm. j) sa musia uviesť všetky predpoklady použité
na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jej výšky. Ak by zmluva tento údaj obsahovala, nebolo by
možné, aby pri zadaní rovnakých údajov vychádzali pri matematickom prepočte RPMN rôzne výsledky,
ako na poukazoval žalobca vo svojom vyjadrení. Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie
len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet
RPMN. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve tento údaj chýba a v zmluve nie je uvedené,
aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN. Ďalej odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti na
to, že obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedenie predpokladov použitých
pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES
z 23.04.2008, a to v článku 10 odsek 2 písm. g): „Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza:
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase
uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery“.

22. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považuje poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov podľa §
11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch a žalobkyni teda vznikla povinnosť zaplatiť (iba)
istinu poskytnutého úveru.

23. Odvolací súd nepovažoval za hospodárne a účelné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie, pretože v zrušujúcom rozhodnutí by odvolací súd vyjadril rovnaký
právny názor, ktorý by bol súd povinný súd prvej inštancie  akceptovať.

24. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie  v súlade
s  § 387 ods. 1 CSP  potvrdil.

25. V odvolacom konaní vo veci samej, keď  odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil,
úspešnej žalovanej vznikol  nárok na náhradu trov  odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256
ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods.
1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie
končí. Žalovanej v odvolacom konaní trovy konania nevznikli, ani si ch neuplatnila, preto jej odvolacím
súdom neboli priznané.

26. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).



Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).



Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/251/2015", "guid": "01677b02-0214-4a64-90b9-092f152ac6f9:cacd772d-d276-4e42-b788-b4c2588d38c9", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "91e67fa3-22b0-4fda-a2f2-714551658ed7:47a18658-e6ed-4c30-a951-b32765f87348", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6117229043.2", "spisova_znacka": "41Co/98/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Co/98/2019 z 18. 12. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-12-18", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6117229043.2"}, {"guid": "f2bedb64-f38d-4253-abb4-9e162fcd72cc:0a2ad7fd-ba22-4f63-9615-3e8f35758644", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8813203454.2", "spisova_znacka": "23Co/200/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 23Co/200/2016 z 26. 7. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-07-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8813203454.2"}], "citovane_v": [{"guid": "d465e841-df83-4888-878f-662385ffe8b9:e32dca41-60b6-4016-996d-566ef8cb0ae4", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2020:2215208385.2", "spisova_znacka": "23Co/110/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/110/2019 z 28. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2020-06-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2215208385.2"}]}