Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Co/32/2020 z 22. 6. 2020 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 22. júna 2020, sp. zn. 25Co/32/2020, ECLI:SK:KSTT:2020:2120200764.1 Krajský súd Trnava | 25Co/32/2020 | ECLI:SK:KSTT:2020:2120200764.1 | 2020-06-22 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 325 ods. 2 písm. c) CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2018f597-05ec-4f46-b02c-f29ffa72bc9b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2120200764.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/32/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120200764
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2120200764.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň:
JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: Desicon, spol. s r.o., so sídlom
Šamorín, Hlavná 49, IČO: 45 650 624, zastúpeného advokátkou kanceláriou: VESTENICKÁ & BD
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Bratislava, Ševčenkova 5, IČO: 50 217 020, proti žalovanému:
1. UniCredit Bank Czech Republik and Slovakia, a.s., so sídlom Česká republika, Praha 4 - Michle,
Želetavská 1525/1, IČO: 649 48 242, organizačná zložka UniCredit Banks Czech Republik and Slovakia,
a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Bratislava, Šancová 1/A, IČO: 47 251 336, 2. DUPOS
dražobná, spol. s r.o., so sídlom Trnava, Tamaškovičova 17/2742, IČO: 36 233 935, zastúpenému
advokátskou kanceláriou: PETKOV&Co, s.r.o., so sídlom Bratislava, Na vŕšku 12, IČO: 50 430 742 o
návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaných 1 a 2 proti uzneseniu
Okresného súdu Trnava č.k. 39C/8/2020-19 zo dňa 20.2.2020 - v časti výroku I. a II., v spojení s
opravným uznesením č.k. 39C/8/2020-142 zo dňa 2.4.2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. z r u š u j e a
vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie v celom rozsahu vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia, keď vo výroku rozhodol nasledovne:
I. Žalovaný v 1. rade a Žalovaný v 2. rade sú povinní zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu
dobrovoľnej dražby nehnuteľností vo vlastníctve Žalobcu, vedených Okresným úradom Komárno,
katastrálnym odborom, nachádzajúcich sa v obci F., k.ú. F., evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX
a to konkrétne:
- stavby - Administr. budova so súp. č. XXX, postavená na pozemku s parc. č. 1165
- stavby - Klimatizačný sklad so súp. č. XXXX, postavený na pozemku s parc. č. 1158/2
- stavby - Sklad postavený na pozemku s parc. č. 1159
- stavby - Sklad postavený na pozemku s parc. č. 1161
- stavby - Výrobná hala č. 2 postavená na pozemku s parc. č. 1162
- stavby - Výrobná hala č. 1 postavená na pozemku s parc. č. 1163
- stavby - Administratívna budova postavená na pozemku s parc. č. 1164
- Pozemku parcela registra "C" (evidovaná na katastrálnej mape) číslo 1158/ 1, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie, o výmere 6405 m2
- Pozemku parcela registra "C" (evidovaná na katastrálnej mape) číslo 1158/ 2, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie, o výmere 218 m2
- Pozemku parcela registra "C" (evidovaná na katastrálnej mape) číslo 1158/ 3, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie, o výmere 18 m2
- Pozemku parcela registra "C" (evidovaná na katastrálnej mape) číslo 1158/ 4, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie, o výmere 46 m2



- Pozemku parcela registra "C" (evidovaná na katastrálnej mape) číslo 1158/ 5, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie, o výmere 14 m2
- Pozemku parcela registra "C" (evidovaná na katastrálnej mape) číslo 1159, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie, o výmere 869 m2
- Pozemku parcela registra "C" (evidovaná na katastrálnej mape) číslo 1161, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie, o výmere 128 m2
- Pozemku parcela registra "C" (evidovaná na katastrálnej mape) číslo 1162, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie, o výmere 447 m2
- Pozemku parcela registra "C" (evidovaná na katastrálnej mape) číslo 1163, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie, o výmere 284 m2
- Pozemku parcela registra "C" (evidovaná na katastrálnej mape) číslo 1164, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie, o výmere 50 m2
- Pozemku parcela registra "C" (evidovaná na katastrálnej mape) číslo 1165, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie, o výmere 128 m2
- Pozemku parcela registra "C" (evidovaná na katastrálnej mape) číslo 1801/3, druh pozemku: ostatná
plocha, o výmere 556 m2 a to do právoplatného skončenia konania vedeného pred Okresným súdom
Komárno pod sp. zn. 8C/64/2019 ako aj konania vedeného pred Okresným súdom Trnava, sp. zn.
28Cb/125/2019.
II. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu od spoločne a nerozdielne
zaviazaných žalovaných v 1. a 2. rade. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto uznesenia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
III. Žalobca je povinný zaplatiť súdny poplatok v sume 33 eur na účet Okresného súdu Trnava za návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 20.01.2020, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti
tohto uznesenia.

2. Právne súd vec posúdil na základe ust. § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, 2, § 327, § 328 ods. 1, § 329
ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), § 123, § 151b ods. 1, § 151j, §
151l ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len OZ), §
2 ods. 1 písm. a), § 12 ods. 1, 2, 3 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších
predpisov (ďalej aj len ZoDD).

3. Po oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a s predloženými
listinnými dôkazmi, súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia je dôvodný. Skonštatoval, že z obsahu spisu vyplýva, že predchádzajúci vlastník dotknutých
nehnuteľností podal žalobu o určenie vlastníckeho práva, ktoré konanie je vedené pred Okresným
súdom Komárno, pod sp. zn. 8C/64/2019 a žalobu o určenie neplatnosti záložnej zmluvy, ktoré konanie
je vedené na Okresnom súde Trnava, sp. zn. 28Cb/125/2019.

4. Z predložených dokumentov mal prvoinštančný súd za to, že žalobca vo veci predmetnej dražby
koná neodkladne, a to s ohľadom na skutočnosť nesplnenia zákonných povinností záložného veriteľa v
zmysle ustanovenia § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd pri posudzovaní návrhu ako celku má
za to, že všetky strany sporu majú záujem na riadnom priebehu dražby. Vychádzajúc z týchto záverov
mal za to, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia požadujúci zákaz nakladať s nehnuteľnosťami
citovanými vo výrokovej časti rozhodnutia, bol podaný dôvodne. Súd vedený vyššie uvedenými úvahami
pri aplikácii citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že žalobca osvedčil potrebu vydania
neodkladného opatrenia, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia a návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia vyhovel.

5. O náhrade trov konania v konaní vo veci nariadenia neodkladného opatrenia súd prvej inštancie
rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi ako úspešnej procesnej strane
priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O výške tejto náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie vo veci nariadenia
neodkladného opatrenia končí, samostatným uznesením (ust. § 262 ods. 2 CSP).

6. V závere odôvodnenia súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobcovi podaním návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vznikla ako poplatníkovi podľa ust. § 5 ods. 1, písm. a) ZoSP v spojitosti s
položkou 1, písm. c) sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou ZoSP, spoločne a nerozdielne
poplatková povinnosť na zaplatenie súdneho poplatku v sume 33 Eur za návrh na nariadenie



neodkladného opatrenia zo dňa 20.01.2020, preto súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok
v sume 33 Eur na účet Okresného súdu Trnava, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.

7. Opravným uznesením č.k. 39C/8/2020-142 zo dňa 2.4.2020 súd prvej inštancie s použitím § 224
CSP opravil označenie žalobcu v záhlaví tak, že správne má znieť Desicon spol. s r.o., ... (namiesto
nesprávneho Decision, spol. s r.o.).

8. Proti tomuto uzneseniu formálne v celom rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia
odvolanie žalovaný 1, pričom uplatnil odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f) a h)
CSP a domáhal sa, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v súlade s § 388 CSP zmenil tak, že návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne, eventuálne v súlade s ust. § 389 CSP zrušil a podľa §
391 CSP zastavil s tým, že žalovanému 1 prizná nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

9. V úvode odvolania žalovaný 1 popísal vznik dotknutých vzťahov. Uviedol, že žalovaný 1 ako veriteľ a
spoločnosť MALEUS corporation, s.r.o., Hurbanovo ako dlžník uzatvorili zmluvu o úvere dňa 25.7.2016,
ktorú označil zmluva o úvere 1, na základe ktorej žalobca poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky formou
úveru 250.000,- Eur. Jedným zo spoludlžníkov je aj žalobca. Žalovaný 1 a dlžník ďalej uzatvorili zmluvu o
kontokorentnom úvere dňa 25.7.2016 v znení jej dodatkov (zmluva o úvere 2), na základe ktorej žalobca
poskytol dlžníkovi 340.000,- Eur, pričom jedným zo spoludlžníkov je aj žalobca. Ďalej žalovaný 1 a dlžník
uzatvorili ďalšiu zmluvu o kontokorentnom úvere dňa 25.7.2016 v znení jej dodatkov (zmluva o úvere
3) na základe ktorej žalobca poskytol dlžníkovi úver vo výške 250.000,- Eur. Za účelom zabezpečenia
pohľadávok zo zmluvy o úvere 1 a 2 žalovaný 1 ako záložný veriteľ a dlžník ako záložca uzatvorili zmluvu
o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti tiež zo dňa 25.7.2016 (záložná zmluva 1) predmetom ktorej
bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam v kat. úz. F., obec F., okres Komárno zapísaným
na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor, ktoré sú predmetom tohto
konania. Za účelom zabezpečenia pohľadávok zo zmluvy o úvere 1 a 2 a zo zmluvy o úvere 3 žalovaný
1 ako záložný veriteľ a žalobca ako záložca uzatvorili zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti
zo dňa 11.5.2008 (záložná zmluva 2), predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva rovnako k
dotknutým nehnuteľnostiam.

10. Vzhľadom na skutočnosť, že pretrvávali dôvody na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru 1 a 2
žalovaný 1 oznámil dlžníkovi a spoludlžníkom vrátane žalobcu predčasnú splatnosť každého z úverov ku
dňu 17.9.2019 a vyzval ich na úhradu celého zostatku úverov 1 a 2. Keďže dlžník neuhradil svoje záväzky
zo zmluvy o úvere 3 v deň splatnosti (30.6.2019), žalobca vyzval dlžníka, spoludlžníkov a žalobcu ako
záložcu výzvou na úhradu záväzku zo dňa 4.7.2019 na úhradu celého zostatku úveru 3 s príslušenstvom.
Po všetkých týchto úkonoch žalovaný 1 pripojil k odvolaniu listinné dôkazy 1 až 15.

11. V ďalšej časti odvolania žalovaný v celom rozsahu poprel skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

12. Pod ad a) odvolateľ poprel, že by sa žalobca obrátil na žalovaného 1 s návrhmi riešenia vzniknutej
situácie a žalovaný 1 s ním odmietol rokovať. Dňa 16.5.2019 sa poverení zamestnanci žalovaného
1 osobne stretli s vtedajším konateľom dlžníka a zároveň aj konateľom žalobcu, ako jedného zo
spoludlžníkov Ing. M. Y., ktorý okrem iného avizoval pripravované vlastnícke zmeny v spoločnosti
dlžníka a niektorých spoludlžníkov. Zamestnanci žalovaného 1 informovali Ing. Y., že zmeny vlastníckeho
štruktúry v týchto spoločnostiach musia byť v súlade so zmluvami o úvere vopred písomne odsúhlasené
zo strany žalovaného 1. Aj napriek tomuto upozorneniu a skutočnosti, že žalovaný takýto písomný
súhlas nikdy neposkytol, v priebehu roku 2019 došlo postupne k zmene vlastníckej štruktúry a zmene
štatutárnych orgánov vo vnútri spoločnosti dlžníka a niektorých spoludlžníkov. V dôsledku týchto zmien
Ing. Y. prestal byť spoločníkom a konateľom dlžníka a niektorých spoludlžníkov. Novým konateľom
sa stal Michal Králik, na ktorého nebol žalovanému 1 poskytnutý žiaden kontakt. V zmysle účtovných
záznamov dlžník a niektorí spoludlžníci v roku 2019 utlmili obchodnú činnosť a platobný styk, pričom
oboje presmerovali na nový subjekt spoločnosť C.E.G. INVESTMENT, a.s., Hurbanovo, ktorý má nielen
podobný obchodný názov ako dlžník, ale je prepojený s dlžníkom a spoludlžníkom vrátane žalobcu aj
personálne cez osobu Ing. Y.. Zo strany dlžníka, ani žalobcu ako záložcu nedošlo k žiadnym reálnym
krokom za účelom uspokojenia pohľadávok žalovaného 1 a neuhradili ani časť svojich záväzkov, práve
naopak, podnikajú všetky skutkové a právne kroky, aby sa plneniu svojich povinností vyhli. Tvrdenia



žalobcu o tom, že navrhol žalovanému riešenia vzniknutej situácie, pričom žalovaný 1 o nich odmietol
rokovať, sú ničím nepodložené a nezakladajú sa na pravde. K tejto časti odvolania ako dôkazy žalovaný 1
pripojil záznam z rokovania zo dňa 16.5.2019, odpoveď na výzvu zo dňa 19.7.2019, výpis z obchodného
registra dlžníka a spoločnosti C.E.G. INVESTMENT.

13. Pod ad b) žalovaný 1 tiež poprel tvrdenie žalobcu, že žalovaný 1 si nesplnil svoje zákonné povinnosti
záložného veriteľa v zmysle § 151 l ods. 1 OZ a nezaslal žalobcovi oznámenie o začatí výkonu záložného
práva. Žalovaný 1 ako záložný veriteľ si v rámci výkonu záložného práva splnil všetky svoje zákonné
a zmluvné povinnosti vrátane povinnosti oznámiť žalovanému ako záložcovi začatie výkonu záložného
práva a to oznámením o začatí výkonu záložného práva zo dňa 7.10.2019, ktoré si žalobca neprevzal
v odbernej lehote. Ako dôkaz žalobca pripojil Oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa
7.10.2019, ktoré bolo okrem iných adresované aj žalobcovi a podľa pripojenej doručenky žalobca si toto
oznámenie v odbernej lehote neprevzal a zásielka bola poštou vrátená odosielateľovi 30.10.2019.

14. Pod ad c) žalovaný 1 poprel tvrdenie žalobcu v návrhu, že úkony žalovaného 2 ako dražobnej
spoločnosti vyvolávajú pochybnosti o zákonnosti dražobného procesu. Podľa informácií žalovaného 1
nedošlo zo strany žalovaného 2 ako dražobníka k žiadnym pochybeniam v rámci dražobného procesu,
ktoré by mali viesť k porušeniu ZoDD. Žalovaný 1 poprel tvrdenie žalobcu ohľadom úmyselného
stanovenia termínu ohliadky na sobotu za účelom zníženia hodnoty nehnuteľnosti. Tento termín navrhol
samotný záložca z dôvodu, aby údajne mohol sprístupniť záloh znalcovi dražobníka v čase, keď sa
vo výrobnej prevádzke nachádza minimum zamestnancov a žalovaný 2 v dobrej viere tomuto návrhu
vyšiel v ústrety. Tesne pred uvedeným termínom museli vraj zástupcovia žalobcu náhle odcestovať
do zahraničia, pričom z nepochopiteľného dôvodu nevedeli na vopred dohodnutý termín zabezpečiť
sprístupnenie nehnuteľnosti inou osobou, takže znalec nehnuteľnosti sprístupnené nemal. Je teda
zrejmé, že tvrdenia žalobcu o tom, že úkony žalovaného 2 vyvolávajú pochybnosti o zákonnosti
dražobného procesu sú ničím nepodložené a nezakladajú sa na pravde. Ak by aj uvedené tvrdenia
žalobcu boli pravdivé (čo však žalovaný 1 dôrazne popiera), neboli by dôvodom na nariadenie
neodkladného opatrenia. Do času, kým sa dobrovoľne dražba neuskutoční a nebude udelený príklep,
nemá žalobca voči žalovaným 1 a 2 žalovateľný nárok z titulu porušenia ustanovení ZoDD. Ak sa
žalobca domnieva, že počas dražobného procesu dochádza zo strany žalovaných k porušovaniu ich
zákonných povinností vyplývajúcich zo ZoDD a toto porušovanie je spôsobilé zasiahnuť do práv žalobcu,
má žalobca možnosť podať žalobu o neplatnosť dražby v lehote 3 mesiace od doručenia príklepu.

15. Pod ad d) žalovaný 1 tiež poprel, že by v dražbe bola porušená zásada proporcionality
tým, že hodnota nehnuteľností má byť niekoľkonásobne vyššia ako výška pohľadávky. Uviedol, že
výška pohľadávky žalovaného 1 zabezpečenej záložným právom k nehnuteľnostiam ku dňu 2.1.2020
predstavovala istinu 709.680,68 Eur a príslušenstvo. Znaleckým posudkom č. 59/2016 znalca Ing.
Ferencza bol stanovený odhad hodnoty nehnuteľností vo výške 552.000,- Eur. Žalovaný 2 ako dražobník
pre účely dražby zabezpečil vyhotovenie znaleckého posudku č. 25/2020, ktorý vyhotovil Ing. Imrich
Mészáros, ktorým bola všeobecné hodnota nehnuteľnosti stanovená vo výške 462.000,- Eur. Je
teda zrejmé, že hodnota nehnuteľnosti v žiadnom prípade nie je niekoľkonásobne vyššia ako výška
vymáhanej pohľadávky, takže v žiadnom prípade nemôže ísť o porušenie zásady proporcionality, ani o
neprimeraný zásad do vlastníckeho práva žalobcu, nehovoriac o tom, že podľa informácií žalovaného
dané nehnuteľnosti sú v súčasnosti jediným relevantným majetkom, z ktorého môže byť aspoň sčasti
reálne uspokojená pohľadávka žalovaného 1. K tejto časti odvolania žalovaný 1 pripojil oba znalecké
posudky.

16. Pod ad e) sa žalovaný 1 vyjadril k námietke žalobcu, že na stránke žalovaného 2 boli zverejnené
fotografie nehnuteľností ešte pred samotnou ohliadkou znalcom, pričom je tam súčasne uverejnený LV
z kataster portálu zo dňa 7.10.2019, z čoho žalobca usudzoval, že dražba bola rozpracovaná ešte pred
samotným podpisom zmluvy o výkone dobrovoľnej dražby dňa 13.11.2019. Žalovaný 1 k tomuto uviedol,
že v zmysle § 7 ods. 3 ZoDD navrhovateľ dražby je povinný predložiť dražobníkovi LV nie staršie ako tri
mesiace a preto nie je nezvyčajné ako bol na webstránke žalovaného 2 uverejnený LV zo dňa 7.10.2019
aj keď zmluva o výkone dobrovoľnej dražby bola uzatvorená 13.11.2019. Taktiež nie je nezvyčajné, že
dražobník zverejnil fotografie nehnuteľností ešte pred samotnou ohliadkou - v žiadnej právnej norme nie
je uvedené, že dražobník môže využívať len fotografie vyhotovené na znaleckej ohliadke, resp. po nej.



17. Pod ad f) sa žalovaný 1 vyjadril k tvrdeniam žalobcu, že zo strany predchádzajúceho vlastníka
nehnuteľnosti došlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy a podal žalobu o určenie vlastníckeho práva
na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 8C/64/2019 a žalobu o neplatnosť záložnej zmluvy pred
Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 28Cb/125/2019 v dôsledku čoho má byť vlastnícke právo žalobcu
k nehnuteľnostiam spochybnené a výkonom záložného práva by došlo k nenávratnej ujme na právach
a záujmoch žalobcu, ako aj tretích osôb. V tejto časti odvolania žalovaný 1 poukázal na to, že dlžník, ani
žalobca do dňa spísania odvolania neuhradili ani časť pohľadávky žalovaného 1, naopak vykonávajú
úkony skutkové aj právne tak, aby sa svojej zodpovednosti zbavili. Dôkazom toho je aj konanie dlžníka
ako predchádzajúceho vlastníka nehnuteľnosti v predmetnom konaní o určenie vlastníckeho práva a
v konaní o určenie neplatnosti záložnej zmluvy. V uvedených konaniach dlžník svoje žalobné návrhy
odôvodňuje právnou konštrukciou, že žalobca ako kupujúci nesplnil svoje povinnosti, ktoré vyplývali z
kúpnej zmluvy (ktoré bližšie nešpecifikoval), preto mal dlžník ako predávajúci dňa 27.9.2019 odstúpiť od
kúpnej zmluvy na základe listu z 27.9.2019, v dôsledku čoho sa mala kúpna zmluva od počiatku zrušiť
a účastníci si majú vrátiť navzájom poskytnuté plnenia a to bez existencie záložných práv viaznucich
na nehnuteľnostiach. Dlžník rozporuje platnosť uzatvorenej Záložnej zmluvy 1 napriek tomu, že túto
uzatvoril so žalovaným 1 priamo dlžník ako záložca a vzhľadom na to odstúpenie od kúpnej zmluvy
nemá žiaden vplyv na platnosť záložnej zmluvy 1. Pokiaľ ide o údajnú neplatnosť záložnej zmluvy 2,
žalovaný 1 ju uzatvoril ako dobromyseľný veriteľ v čase, keď zápis v katastri svedčil o tom, že vlastníkom
nehnuteľnosti je žalobca. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal na to, že obchodné spoločnosti žalobcu
a dlžníka boli v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy personálne prepojené cez osobu Ing. Szologaya,
pričom následné údajné odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu, ktorého jediným konateľom a
spoločníkom je naďalej Ing. Szologay, považujú za čisto účelové konanie v snahe navodiť dojem situácie
odôvodňujúcej nariadenie neodkladného opatrenia, aby takto žalobca spolu s dlžníkom mohli účelovo
zabrániť prebiehajúcemu dražobnému konaniu. Žalovaný 1 aj tvrdenia o neplatnosti záložnej zmluvy 1 a
2 považuje za nesprávne, účelové a právne nepodložené. Nie je možné akceptovať záver, podľa ktorého
by v dôsledku odstúpenia od zmluvy o prevode nehnuteľnosti medzi prevodcom a nadobúdateľom
vlastnícke právo nikdy nevzniklo a obnovením vlastníckeho práva v dôsledku odstúpenia od zmluvy
nemôžu byť v žiadnom prípade dotknuté práva tretích osôb nadobudnuté dobromyseľne. Žalovaný 1
nadobudol záložné právo k nehnuteľnostiam jednoznačne dobromyseľne a preto nie je možné, aby sa
odstúpenie od kúpnej zmluvy dlžníkom dotklo záložného práva zriadeného v prospech žalovaného 1.
Žalovaný 1 má za to, že záložné zmluvy 1 a 2 sú platné, záložné práva k dotknutým nehnuteľnostiam v
prospech žalovaného 1 existujú a zároveň nenastal žiadny zo zákonných alebo zmluvných dôvodov ich
zániku a z tohto dôvodu žalovaný 1 ako záložný veriteľ je oprávnený uplatňovať si všetky svoje práva z
nich vyplývajúce, vrátane výkonu záložných práv. V tejto časti odvolania žalovaný 1 pripojil úplný výpis
z OR SR žalobcu a dlžníka.

18. Žalovaný 1 taktiež upozornil, že v konaní o neplatnosť záložnej zmluvy pred Okresným súdom Trnava
pod sp. zn. 28Cb/125/2019 podal dlžník ako žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
totožný s návrhom v tomto konaní, pričom Okresný súd Trnava tento návrh zamietol a na podklade
zhodných právnych argumentov vyhodnotil ako nedôvodný. V tejto súvislosti upriamil pozornosť súdu
na zásadu právne istoty.

19. V ďalšej časti odvolania žalovaný 1 uviedol, že návrh na nariadenie tohto neodkladného opatrenia
považuje za účelovú snahu žalobcu vyhnúť sa plneniu si povinností voči žalovanému 1, oddialiť výkon
záložného práva, a poškodiť žalovaného 1 ako veriteľa. Nakoľko inštitút záložného práva je zakotvený
priamo v právnych predpisoch, nemôže byť samotný jeho výkon braný ako porušenie práv žalobcu
ako záložcu, nakoľko zo strany žalovaného 1 nedošlo k porušeniu právnych predpisov. Zdôraznil, že
bol to dlžník, ktorý porušil zmluvné dojednanie a neplnil svoje zmluvné povinnosti, v dôsledku čoho
vzniklo právo žalovaného 1 vyhlásiť predčasnú splatnosť svojich pohľadávok a súčasne začať aj výkon
záložného práva. Žalobca ako záložca sa nemôže dovolávať ochrany svojich práv, keď sám dobrovoľne
vstúpil do zmluvného vzťahu so žalovaným 1 ako záložným veriteľom, pričom je povinný strpieť výkon
záložného práva. Okresný súd Trnava prostredníctvom napadnutého uznesenia nemôže dôvodne brániť
žalovanému 1 v uplatňovaní jeho práva, ktoré mu explicitne garantuje zákon.

20. S poukazom na ust. § 325 ods. 1 a § 326 ods. 1 CSP žalovaný 1 uviedol, že podľa jeho názoru návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil potrebu
poskytnúť mu ochranu neodkladným opatrením, ani to, že v danej veci je potrebné bezodkladne upraviť
pomery. Takéto tvrdenia žalobcu nie sú preukázané, ani osvedčené. Preto nepostačujú na to, aby návrhu



na nariadenie neodkladného opatrenia bolo vyhovené. Žalobca neosvedčil skutočnosti, ktoré by mohli
odôvodňovať potrebu neodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi, ani nie sú splnené podmienky, ani
procesné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia.

21. Okrem toho napadnuté uznesenie nie je dostatočne odôvodnené a preto nie je správnosť
a dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia objektívne preskúmateľná. Jediné relevantné
odôvodnenie je obsiahnuté v ods. 24 a 25 napadnutého uznesenia podľa ktorého jediným dôvodom, pre
ktorý bolo vyhovené žalobnému návrhu, je údajné nedoručenie oznámenia o začatí výkonu záložného
práva v zmysle § 151 l ods. 1 OZ. Žalovaný 1 ale bez akýchkoľvek pochybností osvedčil, že toto
oznámenie bolo doručované dlžníkovi, aj záložcovi. Vzhľadom na to je nepochybné, že neexistuje jediný
dôvod, pre ktorý Okresný súd Trnava vyhodnotil žalobný návrh ako dôvodný a nariadil neodkladné
opatrenie. Vo zvyšnej časti odôvodnenie považuje za čiastočne zmätočné a nezrozumiteľné a preto
nepreskúmateľné odvolacím súdom.

22. V závere odvolania žalovaný 1 poukázal na to, že žalobca sa domáha nariadenia neodkladného
opatrenia do času, kým nedôjde k právoplatnému skončeniu konaní pred Okresným súdom Komárno
sp. zn. 8C/64/2019 a Okresným súdom Trnava sp. zn. 28Cb/125/2019. V týchto konaniach ale žalobca
vystupuje ako žalovaný a tak nemá evidentný záujem na skorom a právoplatnom rozhodnutí. Navyše
v konaní pred Okresným súdom Komárno žalobca nie je vôbec účastníkom. Vzhľadom na to, že
rozhodnutie vo veci samej pred Okresným súdom Komárno sa môže účelovým konaním účastníkov
naťahovať donekonečna, nemôže byť poskytnutá súdna ochrana takéhoto šikanózneho zo strany
dlžníka a záložcu, ktorí sú personálne prepojení cez osobu Ing. Y., ktorého konanie nesie znaky zneužitia
práva uvedené v čl. V CSP a preto mu nemôže byť poskytnutá právna ochrana.

23. Proti predmetnému uzneseniu výslovne v časti výroku I. a II. s použitím dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. a), b), d), f) a h) CSP podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie aj žalovaný
2, ktorým sa domáhal, aby bolo napadnuté uznesenie postupom podľa § 388 CSP zmenené a návrh
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý.

24. S poukazom na znenie ust. 325 ods. 1, § 326 ods. 1 CSP uviedol, že neboli splnené procesné
podmienky na vydanie napádaného rozhodnutia, keďže žalobca v návrhu sám uvádza skutočnosti,
z ktorých je zrejmé, že medzi ním a žalovanými 1 a 2 nie je potrebné bezodkladne upraviť pomery
spôsobom, ktorý by vo svojich dôsledkoch mal žalovanému 1 brániť vykonať záložné právo formou
dražby, uvádza skutočnosti, ktoré nie je oprávnený posudzovať súd v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia, nakoľko ide o námietky voči postupu záložného veriteľa a dražobníka v procese výkonu
záložného práva dražbou, ktoré môžu byť predmetom preskúmania výlučne v konaní o určenie
neplatnosti dražby a zároveň uvádza skutočnosti, ktoré sa nedotýkajú jeho vlastného postavenia voči
žalovaným 1 a 2.

25. Žalobca sám v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádza, že je výlučným vlastníkom
nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom dražby a je si vedomý svojho záväzku ako záložca vyššie
špecifikovaných nehnuteľností. Potom vyvstáva otázka aké vzťahy medzi žalobcom na jednej strane
a žalovaným 1 a žalovaným 2 na strane druhej je potrebné bezodkladne upraviť. Žalobca si musí
byť súčasne vedomý aj existencie svojej zákonnej povinnosti strpieť výkon záložného práva, ktorá
mu vyplýva z § 151m ods. 4 veta prvá OZ. Ak sám žalobca v návrhu tvrdí, že je vlastníkom
zálohu a súčasne záložcom, tak potom vyvracia úvahy o akejkoľvek potrebe úpravy pomerov medzi
ním, záložným veriteľom a dražobníkom. Naopak potvrdzuje, že žiadna potreba bezodkladnej úpravy
pomerov neexistuje a súčasne je potom implicitne neprípustné, aby žalobca bránil záložnému veriteľovi
vo výkone záložného práva. Žalobca teda so zreteľom na uvedené neosvedčil také skutočnosti, ktoré
by mohli evokovať existenciu potreby neodkladne upraviť pomery medzi ním a žalovanými.

26. Pokiaľ žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia potrebu dočasnej úpravy vzťahov
odvodzuje od údajných pochybení žalovaných 1 a 2 v dražobnom procese, ich existenciu žalovaný
2 dôrazne popiera a tvrdenia žalobcu v tomto smere považuje za neprimerané a zavádzajúce. Tieto
skutočnosti aj keby boli pravdivé, nie sú dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Do času,
kým sa dražba neuskutoční a nebude udelený príklep, nemá žalobca voči žalovaným žalovateľný
nárok z titulu porušenia ustanovení ZoDD. Ak sa žalobca domnieva, že počas dražobného procesu
dochádza k porušovaniu zákonných povinností vyplývajúcich zo ZoDD a toto porušenie je spôsobilé



zasiahnuť do práv žalobcu, má žaloba možnosť podať žalobu o neplatnosť dražby v zákonom
stanovenej lehote troch mesiacov od udelenie príklepu. Nie je možné takúto ochranu zabezpečovať
neodkladným opatrením, nahrádzal by sa tým inštitút určenia neplatnosti dražby a bolo by možné
aj opakovane zabraňovať konaniu dražby len v dôsledku tvrdení vlastníka predmetu dražby o tom,
že konaním dražby sú porušované jeho práva zo ZoDD, resp. porušované povinnosti záložného
veriteľa dražobníka vyplývajúce z ustanovení ZoDD. Súd takéto otázky vo vzťahu medzi záložným
veriteľom, dražobníkom a vlastníkom predmetu dražby vzniknuté v priebehu dražobného procesu nie je
oprávnený posudzovať vopred prostredníctvom nariaďovania neodkladných opatrení. V takom prípade
totiž prejudikuje porušenie ZoDD, čo je úlohou súdu až v konaní o určenie neplatnosti dražby. V
tejto súvislosti odvolateľ odkázal na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 31Cob/41/2017 a
Okresného súdu Trnava v uznesení o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sp. zn.
25Cb/492/2016. Žalobca preto podľa žalovaného 2 opätovne neosvedčil v návrhu potrebu bezodkladnej
úpravy pomerov medzi ním a žalovanými.

27. Túto potrebu neosvedčuje ani skutočnosť, že tretia osoba odlišná od žalobcu sa voči žalobcovi
domáha v konaniach vedených pred Okresným súdom Komárno sp. zn. 8C/64/2019 a Okresným súdom
Trnava sp. zn. 28Cb/125/2019 určitých práv. Neodkladné opatrenie má totiž slúžiť na úpravu pomerov
medzi stranami konania. Žalobca preto ani touto argumentáciou obsiahnutou v návrhu neosvedčil
potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi ním a žalovanými. V závere odvolateľ navrhol priznať
žalovaným 1 a 2 právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu pred súdom v prvoinštančnom i
odvolacom konaní.

28. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k doručeným odvolaniam žalovaných navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie potvrdil. Uviedol, že sa stotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie
a s jeho odôvodnením. Podľa žalobcu je namieste, aby subjekt, ktorého má proces dobrovoľnej dražby
zasiahnuť, mal v prípade pochybností možnosť obrátiť sa na príslušný súd za účelom poskytnutia
súdnej ochrany. Žalobca netvrdí, že jeho zámerom má byť úplné zamedzenie výkonu záložného
práva zo strany veriteľa, jeho zámerom bolo dosiahnuť dočasnú úpravu pomerov práve nariadením
neodkladného opatrenia vzhľadom na problematickú situáciu týkajúcu sa dražených nehnuteľností a
súčasne aj informáciu o skutočnosti, že proces dobrovoľnej dražby má byť pripravovaný v prospech
konkrétnej osoby, ktorá má záujem dotknuté nehnuteľnosti vydražiť za nízku cenu, ktorú ZoDD
umožňuje dražobníkovi a navrhovateľovi dražby do značnej miery korigovať. Žalobca nesúhlasí s
tvrdením žalovaných, že jedinou právnou ochranou v rámci procesu dobrovoľnej dražby má byť
inštitút žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Právny poriadok pripúšťa dočasnú súdnu
ochranu vo forme neodkladného opatrenia aj v procese dobrovoľných dražieb. V tejto súvislosti
odkázal na komentár Zákona o dobrovoľných dražbách autora Budiač, M. vydavateľstva Wolters
Kluwer, 2017 str. 418, podľa ktorého dražobník je ustanovenia ZoDD povinný vykladať a aplikovať
tak, aby nielenže neboli porušené, ale ani ohrozené práva osôb výkonom záložného práva dotknuté.
Aplikačná prax potvrdzuje, že z efektívnych prostriedkov ochrany najčastejšie bude prichádzať do
úvahy žaloba o zdržanie sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou spolu s návrhom na vydanie
neodkladného opatrenia o dočasné sa zdržanie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, pričom
by nemali existovať pochybnosti, že neodkladné opatrenie je efektívnym prostriedkom ako prípadnému
neprimeranému výkonu záložného práva predísť. Vzhľadom k tomu, že žalovaného 1 ako finančnú
inštitúciu neodkladným opatrením nariadený dočasný odklad výkonu záložného práva nezasiahne
takým výrazným spôsobom ako uskutočnenie nezákonnej dražby na majetok žalobcu, kedy by stratil
možnosť vykonávať svoju podnikateľskú činnosť dražených nehnuteľnostiach, čo by bolo pre neho
likvidačné a teda domáhanie sa neplatnosti dobrovoľnej dražby až po uskutočnení dražby neefektívne. V
závere žalobca opakovane uviedol, že si je vedomý svojho záväzku a má záujem na doriešení vzniknutej
situácie mimosúdnou cestou, kedy uhradí vzniknutý dlh svojmu veriteľovi.

29. Žalovaný 1 k doručenému vyjadreniu žalobcu k odvolaniam vo svojom písomnom vyjadrení navrhol,
aby odvolací súd v súlade s § 388 CSP zmenil odvolaním napadnuté uznesenie tak, že návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietne, eventuálne, aby v súlade s ust. § 389 CSP uznesenie
zrušil a v súlade s ust. § 391 CSP konanie zastavil, pričom súčasne navrhol, aby bol žalovanému 1
priznaný nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

30. V úvode vyjadrenia žalovaný 1 poprel všetky tvrdenia žalobcu obsiahnuté v predmetnom vyjadrení,
ktoré považuje za účelové, tendenčné tak, aby vyhovovali dosiahnutiu cieľa žalobcu (neodôvodnenému



zabráneniu výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby). Žalobcom prezentované citácie
z komentára k zákonu o dobrovoľných dražbách žalovaný 1 považuje za vytrhnuté z kontextu a
tiež za právne bezvýznamné, pretože nesvedčia správnosti postupu okresného súdu pri nariadení
neodkladného opatrenia. Žalovaný nemôže súhlasiť s tvrdením, že poskytnutie súdnej ochrany
má byť na základe nepodložených vyfabulovaných a tendenčne prezentovaných tvrdení žalobcu
a prostredníctvom neodkladného opatrenia, zákonodarca túto súdnu ochranu poskytuje dotknutým
stranám prostredníctvom žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby. Žalovaný 1 popiera žalobcom
prezentované tvrdenie, že proces dobrovoľnej dražby mal byť akýmkoľvek spôsobom manipulovaný,
ktoré tvrdenie žalobca nijako nepreukázal a žiadne také konanie ani neexistuje. Je to práve žalobca,
ktorý koná účelovo a snaží sa znemožniť žalovanému 1 domôcť sa uspokojenia jeho pohľadávky
prostredníctvom dražby. Žalovaný 1 tiež výslovne poprel tvrdenie žalobcu, že proces dobrovoľnej dražby
má byť pripravovaný v prospech konkrétnej osoby, ktorá má záujem dotknuté nehnuteľnosti vydražiť
za nízku cenu, označil ho za nepreukázané, nesprávne a účelové. V ďalšej časti uviedol, že žalobca
rozhodne nemá záujem na výsledku konaní pred Okresným súdom Trnava 28Cb/125/2019 a pred
Okresným súdom Komárno sp. zn. 13C/47/2019. Konanie pred Okresným súdom Trnava bolo aktuálne
uznesením zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku. Aj táto skutočnosť svedčí o tom, že neexistuje
potreba dočasnej úpravy pomerov napadnutým uznesením z dôvodu prebiehajúcich konaní.

31. V závere vyjadrenia žalovaný 1 uviedol, že zotrváva na ním podanom odvolaní a na všetkej
právnej argumentácii obsiahnutej v odvolaní. Mal za to, že uznesenie bolo nariadené predčasne,
nedôvodne a v rozpore so zákonom, pričom neexistuje zákonný dôvod, pre ktorý bolo a stále je možné
napadnutým uznesením tak závažne zasiahnuť do práv žalovaného 1, ktorého odvolanie je dôvodné.
Žalobca v prepojení na osobu pána Y. opakovane vykonáva úkony v snahe zabrániť uspokojeniu
pohľadávky žalovaného 1 a to tým, že bez súhlasu žalovaného 1 prestal vykonávať obchodnú činnosť
na dlžníkovi - spoločnosť C.E.G. invest, s.r.o., ktorú previedol na banke neznámu spoločnosť MALEUS
COMPANY s.r.o.; zbavil sa funkcie konateľa a za konateľa bol vymenovaný banke neznámy J.
X., bez súhlasu žalovaného 1 prestal vykonávať obchodnú činnosť na spoludlžníkovi C.E.G. invest
plus, s.r.o. a túto previedol na banke neznámu spoločnosť MARMANDE s.r.o., zbavil sa funkcie
konateľa a za konateľa bol vymenovaný banke neznámy Miklós Dima, ktorý figuruje v 13 rôznych
spoločnostiach; prakticky presmeroval celú obchodnú činnosť pôvodne banke zaviazaného dlžníka
na novovytvorenú spoločnosť C.E.G. INVESTMENT a.s., ktorá je cez Ing. Y. personálne prepojená s
pôvodným dlžníkom; spolu s manželkou previedol ich osobný majetok na rodinných príslušníkov (v
konaniach pred Okresným súdom Komárno sp. zn. 13C/47/2019 a 17C/1/2020 súd dal žalobcovi za
pravdu a neodkladnými opatreniami zakázal aktuálnym vlastníkom nehnuteľností, ktorých prevod je
v konaniach odporovaný, s nehnuteľnosťami nakladať); zo strany dlžníka bola podaná žaloba na OS
Trnava vedená pod č.k. 28Cb/125/2019, ktorou sa domáhal neodkladným opatrením zakázať žalobcovi
a dražobníkovi vykonávať záložné právo k dotknutým nehnuteľnostiam, neodkladné opatrenie nebolo
nariadené, súd návrh zamietol pre nezaplatenie súdneho poplatku, vo veci samej konanie zastavil; na
Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 7C/63/2019 bola opätovne podaná prakticky totožná žaloba ako
pred OS Trnava, kde sa opäť dlžník domáha nariadenia neodkladného opatrenia zákazu vykonávať
záložné právo k nehnuteľnostiam, ktoré nebolo vydané a súd tento návrh zamietol; dlžník sa tiež
domáha účelovými žalobami určenia neplatnosti záložných zmlúv, ktorými bolo zriadené záložné právo
v prospech dobromyseľného žalobcu (pred OS Trnava pod č.k. 28Cb/125/2019 - konanie zastavené a
pred OS Komárno pod sp. zn. 7C/63/2019) a určenia neplatnosti kúpnej zmluvy (Okresný súd Komárno
sp. zn. 8C/64/2019).

32. Žalovaný opakovane zdôraznil, že pán Zsolt Szologay (konateľ dlžníka) sa účelovými tvrdeniami na
všetkých možných súdoch snažil a snaží docieliť stav, kedy niektorý zo súdov neodkladnými opatreniami
zakáže žalovanému 1, aby bol uspokojený z výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby,
keď na iných súdoch neuspel, opätovne sa pokúsil uspieť s návrhom pred Okresným súdom Trnava
v danom konaní a to na základe účelových a vyfabulovaných tvrdení, ktoré žalovaní jednoznačne
rozporovali a preukázali ich neúplnosť, k čomu mali bohužiaľ možnosť až keď bolo napadnuté uznesenie
nariadené. Žalobca sa pritom domáha nariadenia neodkladného opatrenia do času, až kým nedôjde k
právoplatnému skončeniu konania vedeného pred Okresným súdom Komárno (sp. zn. 8C/64/2019) a
pred Okresným súdom Trnava (sp. zn. 28Cb/125/2019), v ktorých ale žalobca vystupuje ako žalovaný,
resp. jeden zo žalovaných a preto evidentne nemá záujem na skorom rozhodnutí vo veci samej. Naviac
napadnutým uznesením súd odňal žalovanému 1 zákonom dané práva až do právoplatného rozhodnutia
v konaní, v ktorom vôbec nie je účastníkom. Následne žalovaný 1 poukázal na ustanovenie čl. V CSP,



podľa ktorého zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Žalovaný je názoru, že neboli splnené
ani procesné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom v tejto časti sa plne pridržiava
podaného odvolania a jeho argumentácie.

33. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili.

34. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektami
- stranami, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia
použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a), b), d), f) a h) CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1
CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§
380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu
predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1 a 2 je dôvodné, v dôsledku čoho
bolo nevyhnutné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP
zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

35. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah napadnutého rozhodnutia a
žalovanými uplatnenú odvolaciu argumentáciu, bolo posúdiť, či boli splnené všetky zákonné podmienky
pre nariadenie predmetného neodkladného opatrenia, ktorým bolo žalovaným uložené zdržať sa výkonu
záložného práva k dotknutým nehnuteľnostiam, ako aj či pri rozhodovaní sa súd nedopustil odvolateľmi
vytýkaných vád konania (§ 365 ods. 1 písm. a), b), d) CSP), ako i vád rozhodnutia (§ 365 ods. 1 písm. f) a
h) CSP). Hoci žalovaný 1 v odvolaní formálne uvádza, že napáda predmetné uznesenie v celom rozsahu,
podľa obsahu podaného odvolania (čl. 11 ods. 1 a § 124 ods. 1 CSP), svojím odvolaním nenapadol, ani
nemal dôvod napadnúť a v zmysle § 359 CSP by ani nebol oprávnenou stranou na podanie odvolania
proti výroku III., ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh. Táto časť
rozhodnutia predo nadobudla právoplatnosť a nepodliehala prieskumu odvolacieho súdu.

36. Podľa ust. § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ
povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri
záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného
práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o
začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať
uspokojenia zo zálohu.

37. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších
predpisov (ďalej aj len ZoDD), dražbou je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva
alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor
obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie
ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo
iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo
urobené.

38. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení môže súd na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia neodkladné opatrenie súd nariadi
iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (teda v zmysle §
343 a nasl. CSP zriadením záložného práva na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách
dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa...).

39. V zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa ods. 2 písm. d) tohto ustanovenia
neodkladným opatrením možno strane uložiť okrem iného najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala
alebo niečo znášala.



40. V zmysle § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

41. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa ods. 2 tohto
ustanovenia pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej
inštancie.

42. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

43. Z vyššie citovaných ustanovení CSP vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie
neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť
pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie pritom súd môže nariadiť iba
na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný
postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a
vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd
nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu
a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.

44. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je potom
osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie
(princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno
dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným
opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky
neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah
(princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp
subsidiarity). V predmetnej právnej veci pritom neprichádza do úvahy nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, nakoľko takýmto rozhodnutím sa nedosiahne žalobcom sledovaný účel.

45. Súd prvej inštancie podstatu odôvodnenia svojho rozhodnutia zredukoval do ods. 24 odôvodnenia
v znení: „Z predložených dokumentov má súd za to, že žalobca vo veci predmetnej dražby koná
neodkladne, a to s ohľadom na skutočnosť nesplnenia zákonných povinností záložného veriteľa v zmysle
ustanovenia § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd pri posudzovaní návrhu ako celku má za to,
že všetky strany sporu majú záujem na riadnom priebehu dražby.“ Z takto úsporného textu podstaty
odôvodnenia nie je zrejmé ako súvisí nariadenie predmetného neodkladného opatrenia so názorom
súdu, že žalobca vo veci dražby koná neodkladne a ani s tým, že súd má za to, že všetky strany sporu
majú záujem na riadnom priebehu dražby.

46. Z tohto inak ťažko zrozumiteľného textu možno vyvodiť, že súd prvej inštancie vyvodil dôvodnosť
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výlučne z tvrdenia žalobcu, že žalovaný 1 ako záložný
veriteľ si nesplnil povinnosť podľa cit. ust. § 151l ods. 1 OZ a teda, že žalobcovi ako záložcovi a
dlžníkovi písomne neoznámil začatie výkonu záložného práva. Tento jediný dôvod vyhovenia návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia podľa prvoinštančného súdu bol ale vyvrátený žalovaným 1, keď k
odvolaniu, v ktorom poprel toto tvrdenie žalobcu, pripojil kópiu oznámenia o začatí výkonu záložného
práva zo dňa 7.10.2019 adresovaného okrem iných i žalobcovi, ktoré podľa pripojenej doručenky bolo
žalobcovi doručované na jeho adresu podľa obchodného registra s dňom uloženia 11.10.2010 s tým, že
zásielka bola vrátená späť odosielateľovi ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 30.10.2019, čo žalobca
v odvolacom konaní ani nepopiera.

47. Odhliadnuc od tejto skutočnosti, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia súdu prvej inštancie je
absolútne nedostačujúce a nenapĺňajúce kritériá odôvodnenia súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 ods.
2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 a § 236 CSP a osobitne neodkladného opatrenia.



48. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

49. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

50. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby
určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou
zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).

51. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany
sporu (účastníka súdneho konania) na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie
(napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu
Slovenskej republiky (nález sp. zn. I. ÚS 226/03), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie
považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

52. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej
praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

53. Odôvodnenie rozsudku súdu a primerane i uznesenia (§ 234 ods. 2 CSP) musí mať náležitosti
uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale
tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Nepostačuje uviesť iba všeobecné súhrnné zistenia
bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých boli tieto skutkové zistenia vyvodené. V odôvodnení
rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť,
k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju
interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu
a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP,
je nepreskúmateľné.

54. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo
aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia
prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

55. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé
súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP v
závislosti od miery znemožnenia stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

56. Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie
(neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami) k znemožneniu stranám realizovať
ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, pričom s poukazom na mieru zlyhania súdu prvej inštancie, keď rozhodnutie fakticky



v relevantných záveroch neodôvodnil nie je možné tento nedostatok napraviť v konaní pred odvolacím
súdom.

57. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia v rozpore s vyššie uvedenými teoretickými
východiskami súd prvej inštancie neanalyzoval, zrejme ani neskúmal, naplnenie základných
predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia a to osvedčenie existencie relevantného právneho
vzťahu medzi sporovým stranami a neodôvodnil aké boli osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu
neodkladnej úpravy pomerov medzi danými stranami, neodôvodnil ani naplnenie princípu efektívnosti,
teda, že daným obmedzením objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha,
neodôvodnil naplnenie princípu proporcionality, napokon ani princípu subsidiarity. V odôvodnení
preskúmavaného uznesenia sa súd prvej inštancie nevysporiadal so všetkými aspektami a dopadmi
danej úpravy vzťahu medzi stranami. Vôbec nijako neodôvodnil časové obmedzenie trvania
nariadeného neodkladného opatrenia do skončenia označených súdnych konaní, neanalyzoval právne
následky možného rozhodnutia v daných konaniach na dotknutý právny vzťah žalobcu a žalovaného
1. Neriešil, ani sa nevysporiadal s otázkou, či prostredníctvom neodkladného opatrenia možno riešiť
porušenia ZoDD v priebehu realizácie dražby, s poukazom na možnosti obrany dotknutých osôb
prostredníctvom inštitútu žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby v zmysle § 21 ods. 2 ZoDD.

58. S poukazom na vyššie uvedené, po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že konanie je
postihnuté vadou zmätočnosti spočívajúcou v nepreskúmateľnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu
takej intenzity, ktorá zakladá existenciu odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP
(uplatneného oboma žalovanými), že súd neprávnym procesným postupom znemožnil stranám, aby
uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. S poukazom na mieru zlyhania súdu prvej inštancie, keď rozhodnutie fakticky v relevantných
záveroch riadne neodôvodnil ani právne, ani vecne, nie dobre možné tento nedostatok napraviť až v
konaní pred druhoinštančným odvolacím súdom. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsahu výrokov I. a II., s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391
ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vzhľadom na dôvod
zrušenia rozhodnutia a skutočnosť, že vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, odvolací
súd nemal dôvod nezaoberať sa opodstatnenosťou iných odvolacích námietok.

59. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní, súc pritom viazaný vyslovenými právnymi
názormi odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude dôsledne sa oboznámiť s celým obsahom
spisu, včítane odvolaní žalovaných a nimi predloženými dôkazmi, následne osvedčený skutkový stav
komplexne vyhodnotiť, na osvedčený skutkový stav aplikovať všetky náležité hmotnoprávne ustanovenia
a potom vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je nevyhnutné náležite v súlade s ust. § 220
ods. 2, 3, 4 CSP odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o náhrade trov,
včítane náhrady trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

60. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,



a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).