Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/289/2018 z 28. 4. 2020
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 28. apríla 2020, sp. zn. 10Co/289/2018, ECLI:SK:KSTT:2020:2115224245.1
Krajský súd Trnava | 10Co/289/2018 | ECLI:SK:KSTT:2020:2115224245.1 | 2020-04-28 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 151md ods. 1 OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/31725aec-a56a-4917-9e6a-dfb3ced7cfa0
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2115224245.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/289/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115224245
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Terézia Mecelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2115224245.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členiek
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Gabriely Briškovej, vo veci žalobcu: S. O., nar. XX. K. XXXX,
bytom H. J. XX, zastúpeného: Michal Mrva - advokátska kancelária, s. r. o., Trenčianska 38, Bratislava -
mestská časť Ružinov, IČO: 50 145 860, proti žalovanej: DPS financial consulting, s. r. o., Tamaškovičova
17/2742, Trnava, IČO: 46 713 930, zastúpenej: PETKOV & Co s. r. o., Šoltésovej 14, Bratislava - mestská
časť Staré Mesto, IČO: 50 430 742, o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 18. júla 2018 č. k. 37C/442/2015-129, takto

r o z h o d o l :

I.  Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie    p o t v r d z u j e.

II.  Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol, II. žalovanej priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 100 ods. 1 a 2, § 101, § 151j ods. 1 a 2, § 151n
ods. 1, § 151o, § 151md ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov (ďalej aj „Občiansky zákonník“, alebo len „O. z.“), § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
Vecne dôvodil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.9.2015 v zmysle jej zmeny (č. l. 94
spisu) domáhal určenia, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre k. ú. H. J., Obec H. J., okres
Trnava, a to stavba rodinného domu so súp. č. XX, postavená na parc. č. 74, pozemok parc. č.
74 o výmere 820 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra C, vrátane všetkých súčastí a
príslušenstva, parc. č. 75/1 o výmere 378 m2, záhrady, parcela registra C (ďalej len „nehnuteľnosti“), nie
sú zaťažené záložným právom, ktoré bolo zriadené zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti,
reg. č. 001/070929/06-001/000. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že dňa 13.4.2006 uzatvoril záložný
veriteľ Všeobecná úverová banka, a.s. so záložcami S. Z. a K. Q. zmluvu o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči žalobcovi vyplývajúcej zo
zmluvy o financovaní bývania reg. číslo: 001/070929/06-001/000, ktorú žalobca uzatvoril s veriteľom
- Všeobecnou úverovou bankou, a.s. (ďalej len „banka“) dňa 13.4.2006 (predmetom zmluvy/zmlúv
bol úver na sumu 1.100.000 Sk, t. j. 770.000 Sk flexihypotéka a 330.000 Sk spotrebný úver). Keďže
žalobca riadne neplatil splátky úveru, banka listom zo dňa 13.7.2010 zosplatnila zostatok úveru a vyzvala
žalobcu na zaplatenie. V ďalšom období žalobca zosplatnený úver splácal podľa svojich možností,
avšak k jeho celkovému splateniu nedošlo. Pohľadávka bola postúpená z banky na žalovanú, ktorá
žalobcu vyzvala k úhrade dlhu vo výške 8.837,61 eur a 20.191,08 eur do 14 dní od doručenia výziev
na úhradu a oznámení o pokračovaní vo výkone záložného práva. Na výzvy žalobca reagoval listom zo
dňa 28.8.2015, v ktorom uviedol, že postúpené pohľadávky považuje za premlčané a z tohto dôvodu



považuje za premlčané aj záložné právo (oba dlhy boli zosplatnené na základe výzvy zo dňa 13.7.2010).
Keďže k zosplatneniu došlo v júli 2010, po troch rokoch od tohto zosplatnenia uplynula trojročná
premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Žalovaná odmieta uznať, že záložné právo je
premlčané a svoju nenárokovateľnú pohľadávku chce uspokojiť výkonom záložného práva. Z tohto
dôvodu je právne postavenie žalobcu neisté a má naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť, pretože žalobca neuviedol žiadnu skutočnosť, ktorá by bola
spôsobilá preukázať jeho tvrdenie o zániku záložného práva. Argumentovala i tým, že k premlčaniu
výkonu záložného práva nemohlo dôjsť, pretože žalobca požiadal ešte právnu predchodkyňu žalovanej
na odsúhlasenie dodatočného splátkového kalendára. Tento splátkový kalendár bol odsúhlasený s tým,
že splátky boli povolené od 25.1.2011 (posledná splátka mala byť splatná 25.12.2014, čo sa týkalo
zmluvy o flexihypotéke, aj zmluvy o spotrebnom úvere). O uzavretí splátkového kalendára svedčí
skutočnosť, že žalobca plnil svoje záväzky z úveru ešte v júli 2015. Uzatvorením splátkového kalendára
došlo k novácii záväzku a tým k zmene plynutia premlčacích dôb. V súvislosti s premlčaním tiež
poukázala na skutočnosť, že žalobca ako dlžník si vymienil splácanie dlhu v splátkach, čomu bolo
vyhovené a s ohľadom na túto skutočnosť by v zmysle § 3 Občianskeho zákonníka súd nemal prihliadať
na námietku premlčania.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobe nie je možné
vyhovieť. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal otázkou, či na požadovanom určení (určení,
že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom) má žalobca naliehavý právny záujem a dospel
k záveru, že naliehavý právny záujem tu je daný. Ďalej konštatoval, že pohľadávka žalovanej voči
žalobcovi je (pravdepodobne) premlčaná. Napriek uvedenému však nebolo možné vysloviť záver o tom,
že „nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom“ (teda fakticky že záložné právo neexistuje), v
dôsledku jeho zániku, resp. premlčania nároku na jeho výkon. Zákon totiž celkom presne a jednoznačne
uvádza v § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka, v ktorých prípadoch záložné právo zaniká. Ide o
taxatívny výpočet, pričom ani jedna z opísaných situácií (ktorá by mala mať za následok zánik záložného
práva) v danom prípade nenastala. Žalobca opieral zánik záložného práva o predpoklad uvedený v
písmene a/ uvedeného ustanovenia, teda že záložné právo zaniká zánikom zabezpečenej pohľadávky.
V tomto prípade však pohľadávka samotná nezanikla (nakoľko nebola splnená, odpustená, započítaná
a pod.), len sa v dôsledku premlčania stala súdne nevymáhateľnou; ostala však existovať, i keď len vo
forme naturálnej pohľadávky. Tento vyslovený názor nepriamo podporuje aj formulácia znenia § 151j ods.
2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne
a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď
zabezpečená pohľadávka je premlčaná. Preto nebolo možné určiť, že nehnuteľnosti záložným právom
zaťažené nie sú, pretože by to bolo v rozpore so skutočnosťou (§ 217 ods. 1 prvá veta CSP). Vzhľadom
na uvedené súd prvej inštancie žalobu zamietol.
V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP, vecne úspechom žalovanej
v plnom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podala žalovaná včas odvolanie s návrhom na jeho
zmenu vyhovením žalobe. Odvolanie odôvodnila ustanovením § 365 ods. 1 písm. b/, d/ a h/ CSP (súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a vec nesprávne právne posúdil). V konaní mal súd prvej
inštancie za preukázané, že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Existenciu
tejto kľúčovej procesnej podmienky pre úspech žalobcu v konaní vo veci samej konštatuje v bode
16. napadnutého rozsudku. Predmetná procesná prekážka pre úspech žalobcu neexistovala. Zároveň
poukázal na to, že ak podľa názoru súdu prvej inštancie mal žalobca na požadovanom určení naliehavý
právny záujem, interpretačné závery súdu sa mu potom zdajú neudržateľné a logicky vzájomne
protirečivé. Súd prvej inštancie ďalej dospel k záveru, že pohľadávka žalovanej je premlčaná. Na základe
záverov obsiahnutých v bode 15. napadnutého rozsudku sa javí ako racionálne a logické, aby súd
vyhovel žalobe a to v celom rozsahu. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s predloženou judikatúrou.
Toto žalobca považuje za porušenie jeho práva na spravodlivý proces. Súd je povinný vysporiadať sa
so všetkými argumentami procesnej strany, ktoré sú relevantné. Súd sa len priklonil k argumentácii
žalovanej. Žalobca v priebehu konania pred súdom prvej inštancie argumentoval, že podľa § 100
ods. 2 Občianskeho zákonníka sa záložné právo premlčuje. Nepremlčuje sa teda len zabezpečovaná
pohľadávka, ale aj samotné záložné právo. Zákon (správne) v predmetnom ustanovení zakotvuje, že
záložné právo sa nepremlčuje skôr ako zabezpečená pohľadávka. Záložné právo sa premlčuje vo
všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Možno súhlasiť s tým, že vznesenie námietky premlčania po



uplynutí premlčacej doby nespôsobuje zánik práva, ale iba zánik nároku. V takomto prípade potom
nezaniká subjektívne právo, ale iba právny nárok, ktorý sa na toto subjektívne právo viaže. Zánik
nároku potom spôsobuje zánik možnosti domáhať sa splnenia povinnosti zo strany oprávneného voči
povinnému proti jeho vôli. Ak by povinný súhlasil s plnením po uplynutí premlčacej doby, takéto plnenie
by bolo možné a nezaložilo by na strane oprávneného vznik bezdôvodného obohatenia. Z tohto dôvodu
zákonodarca logicky v ust. § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka nespája premlčanie záložného
práva s jeho zánikom. Ak záložné právo po jeho premlčaní nie je možné vykonať, pretože záložca
dôvodne vzniesol námietku premlčania, aký zmysel má registrácia záložného práva v príslušnom
registri? Je zrejmé, že žiadny, avšak vlastníka nehnuteľnosti táto registrácia obmedzuje. Nemožno
však očakávať (čo je aj tento prípad), že záložný veriteľ v takomto prípade bude súhlasiť s výmazom
záložného práva v príslušnom registri. Právne postavenie žalobcu je tak extrémne neisté, pričom súd mu
odmietol poskytnúť ochranu z dôvodu zjavne formalistického pohľadu na interpretáciu právnych noriem,
ktorá je v právnom štáte neprípustná. Žalobca poukázal v konaní aj na rozsudok Najvyššieho súdu
Českej republiky vo veci sp. zn. 21Cdo/2185/2009 zo dňa 21.12.2010. Ak záložné právo nie je možné
realizovať, nakoľko bolo premlčané a záložca dôvodne vzniesol námietku premlčania, neexistuje žiadny
dôvod na to, aby bola vec v príslušnom registri zaťažená nevykonateľnou ťarchou. Zápis premlčaného
záložného práva na veci v príslušnom registri znemožňuje vlastníkovi takejto veci realizovať riadny výkon
dispozičných oprávnení súvisiacich s jeho vlastníckym právom.

3. Žalovaná navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Odvolanie žalobcu
považuje za nedôvodné. Rozhodnutia, na ktoré žalobca poukazoval, pre danú vec neboli relevantné.
Zákon stanovuje prípady, kedy záložné právo zaniká, pričom ide o taxatívny výpočet. Súd nemôže
premlčané právo vyhlásiť za neexistujúce, konal by tak v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.

4. Žalobca následne uviedol, že v danom prípade aplikujú žalobca, ako aj žalovaná, odlišné interpretačné
metódy, ktorými interpretujú tie isté ustanovenia právnych predpisov vnútroštátneho práva Slovenskej
republiky. Kým žalovaná sa pridržiava gramatického a formálno - systematického výkladu (poukazuje
na doslovné znenie zákona a tento aplikuje striktne formálne), žalobca počas celého konania poukazuje
na výklad materiálno - systematický a teleologický (poukazuje na účelnosť a zmysel aplikácie právnej
úpravy a nielen na jej doslovný jazykový výklad). Úlohou súdov totiž nie je len formalisticky aplikovať
množinu právnych predpisov. S ohľadom na uvedené skutočnosti, neexistoval žiadny relevantný dôvod
na to, aby v prípade premlčania boli nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu zaťažené záložným právom
v prospech žalovanej. Uvedené nezmyselne zaťažuje žalobcu, obmedzuje ho v jeho vlastníckom práve
a znižuje hodnotu nehnuteľností v jeho vlastníctve.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej aj „O.s.p.“), keďže podľa § 470 ods. 1 CSP ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti
a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal rozhodnutie v medziach daných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné
vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie treba (napriek námietkam žalobcu)
považovať za vo výroku vecne správny, keď súd prvej inštancie v miere postačujúcej pre rozhodnutie
zistil skutkový stav a vec aj správne posúdil po právnej stránke.
Odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na podporu
ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto - rozumej argumentácia - vyplýva z odôvodnenia
napadnutého rozsudku). U dôvodov predostretých súdom prvej inštancie dostatočne jasne a i objektívne
presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť



ust. § 387 ods. 2 CSP), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej veci musí učiniť zadosť tiež povinnosti
vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá CSP) a preto,
ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej inštancie dopĺňa (§ 387 ods. 2 CSP
in fine) nasledovné:

6. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom názore, že v danej
veci nie je možné žalobe vyhovieť a určiť, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, pretože
dôvodom zániku záložného práva v zmysle zákona nie je premlčanie pohľadávky, ani premlčanie výkonu
záložného práva.

7. V danej veci nebolo sporné, že k predmetným nehnuteľnostiam bolo zriadené záložné právo písomnou
zmluvou (§ 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka) na zabezpečenie pohľadávky veriteľa (banky), ktorá
vznikla na základe zmluvy o financovaní bývania medzi právnou predchodkyňou žalobkyne (bankou)
a žalovaným. Záložné právo k nehnuteľnostiam vzniklo zápisom v katastri nehnuteľností (§ 151e ods.
2 Občianskeho zákonníka). Veriteľ zosplatnil úver (pre omeškanie žalobcu s platením splátok úveru) a
bolo pristúpené k výkonu záložného práva.

8. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného
práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe
podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov,
ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj
vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

10. Podľa § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka záložné právo zaniká a/ zánikom zabezpečenej
pohľadávky, b/ zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo
vzťahuje, c/ ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva, d/ uplynutím času, na ktorý bolo záložné
právo zriadené, e/ vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci, f/ ak záložca
previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo ak bol v čase
prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný,
že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom, g/ ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení
záložného práva určuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným
právom, h/ iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z
osobitného predpisu, i/ ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa.

11. Premlčaním sa rozumie márne uplynutie doby stanovenej v zákone pre vykonanie práva; znamená
výrazné oslabenie subjektívneho práva účastníka, nakoľko premlčaním síce jeho nárok nezaniká,
nemôže byť však súdom priznaný, ak povinný pred súdom čelí uplatnenému právu námietkou
premlčania. Nárok oprávneného účastníka trvá aj naďalej, stáva sa však prostredníctvom súdu
nevymáhateľným.

12. Je potrebné uviesť, že ustanovenie § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka dovoľuje uskutočniť výkon
záložného práva aj v prípade, ak je zabezpečená pohľadávka premlčaná. Rozumie sa tým situácia,
kedy je premlčaná pohľadávka, avšak záložné právo premlčané nie je. V takom prípade nemá námietka
premlčania vplyv na výkon záložného práva. Prekážkou výkonu záložného práva nie je ani skutočnosť,
že právnym dôvodom premlčanej zabezpečenej pohľadávky je spotrebiteľská zmluva (§ 54a OZ). Ak je
záložné právo premlčané (čo znamená, že je premlčaná aj zabezpečená pohľadávka), môže sa záložca
dovolať premlčania (vzniesť námietku premlčania) a odvrátiť tým výkon záložného práva. Námietku
premlčania môže záložca relevantne vzniesť nielen v prípade, ak záložný veriteľ voči nemu vedie
súdne alebo exekučné konanie (čo by vyplývalo z jazykového znenia ustanovenia § 100 ods. 1 OZ,
podľa ktorého na premlčanie prihliada na námietku súd), ale aj v prípade extrajudiciálneho výkonu
záložného práva. Ak sa záložca premlčania záložného práva dovolá, záložný veriteľ je povinný upustiť
od dobrovoľnej dražby alebo od iného výkonu záložného práva (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J.,
Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 ? 450. Komentár. 2. vydanie.
Praha: C. H. Beck, 2019, k § 151j).



13. V prípade ustanovenia § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka (zánik záložného práva) ide o
taxatívny výpočet (vyčerpávajúci, úplný), ktorý nemožno rozšíriť o ďalšie dôvody. Opakom by bol
demonštratívny výpočet (exemplifikatívny výpočet, teda výpočet len príkladmý), ktorý je vyjadrený
slovom „najmä“, kedy vytvára určitý priestor, v rámci ktorého je prípustná miera flexibility.

14. V danej veci však dôvody označené žalobcom (premlčanie zabezpečenej pohľadávky, premlčanie
výkonu záložného práva) nemožno subsumovať pod niektorý z explicitne uvedených dôvodov zániku
záložného práva podľa § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka a ani podľa iného osobitného predpisu,
preto nebolo možné žalobe vyhovieť a určiť, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, tak
ako to správne konštatoval už súd prvej inštancie.

15. Neopodstatnená bola odvolacia námietka žalobcu poukazujúca na nedostatočné odôvodnenie
napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci
skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k
prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil právne závery, ktoré vysvetlil. Do práva na spravodlivý súdny
proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania (strany), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04).

16. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem a námietky žalobcu týkajúce sa odôvodnenie napadnutého
rozsudku (rozpornosť odôvodnenia) je potrebné uviesť, že základným predpokladom úspešnosti žaloby
o určenie podľa § 137 písm. c/ CSP (predtým § 80 písm. c/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok účinný do 30.6.2016) je skutočnosť, že žalobca má na požadovanom určení naliehavý
právny záujem. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať žalobca. Nedostatok
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby
sa súd zaoberal vecou samou (tento nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti
uplatneného nároku). Konštatovanie existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
súdom prvej inštancie neznamená automaticky úspech žalobcu vo veci (tzn. že súd by musel žalobe
vyhovieť) a v tomto konštatovaní (keď súd odôvodňoval, ako by sa zmenilo právne postavenie žalobcu
v prípade úspechu v spore) nemožno vidieť rozpor s následným odôvodnením zamietnutia žaloby. V
tento súvislosti odvolací súd podotýka a to s ohľadom na vytýkaný formalizmus súdu prvej inštancie, že
ani pri posudzovaní žaloby podľa § 137 CSP nepostupoval súd prvej inštancie formalisticky a podanú
žalobu posúdil ako žalobu podľa § 137 písm. c/ CSP a nie podľa § 137 písm. d/ CSP.

17. Podľa článku 2 ods. 1 až 3 CSP ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,
v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na
základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo
na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu.

18. V oblasti explikovaných ako „najvyššie súdne autority“ je potrebné článok 2 vykladať vo funkčnej
jednote s článkom 3. V tomto zmysle je jednoznačné, že za najvyššie súdne autority možno sémanticky
dosadiť: a/ Ústavný súd Slovenskej republiky, b/ Najvyšší súd Slovenskej republiky, c/ v oblasti ich
kompetenčného dosahu na univerzum úvahy „civilný proces v Slovenskej republike“ i Európsky súd
pre ľudské práva a Súdny dvor Európskej únie (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,
Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 32 s.).

19. Rozhodnutia, na ktoré žalobca poukazoval (rozhodnutie Okresného súdu Pezinok sp. zn.
5C/257/2011, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/164/2013, rozhodnutia súdov Českej republiky)
nepredstavujú rozhodnutia najvyšších súdnych autorít v zmysle čl. 2 CSP, preto nedošlo k situácii, že
by súd bol povinný vysvetliť svoj odklon, pričom ustálená rozhodovacie prax, pokiaľ ide o predmetnú
otázku, neexistuje.



20. V závere odvolací súd dodáva, že v prípade, že by dôvody uvádzané žalobcom boli relevantné k
záveru o zániku záložného práva, potom by bolo namieste zaoberať sa i námietkou žalovanej, či za
daných skutkových okolností tohto prípadu by nemohlo ísť o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi
(§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

21. Odvolací súd, osvojujúci si aj dôvody súdu prvej inštancie, preto rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil, čo sa týkalo aj vecne správneho a odvolaním nespochybneného
rozhodnutia o trovách prvoinštančného konania.

22. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej  úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1
CSP v spojení s  §  396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnej žalovanej priznal právo na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo veci
(žalovaná), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech
nemala (žalobca).
O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.



Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.