Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/81/2019 z 20. 5. 2020
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 20. mája 2020, sp. zn. 20S/81/2019, ECLI:SK:KSTT:2020:2019200145.2
Krajský súd Trnava | 20S/81/2019 | ECLI:SK:KSTT:2020:2019200145.2 | 2020-05-20 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 4 zákona č. 250/2007 Z. z., § 7 zákona č. 250/2007 Z. z., § 6 SSP, § 3 zákona č. 250/2007 Z. z., § 53 OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/88900458-7631-44f4-b23d-5c7a6959201a
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2019200145.2

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/81/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2019200145
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2019200145.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza
a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej, v právnej veci žalobcu: Uppsala s. r.o.,
so sídlom Tamaškovičova 17, 917 00 Trnava, IČO: 46 612 700, právne zastúpený: Advokátska
kancelária Michal Polák - advocati s.r.o., so sídlom Panenská 24, 811 03 Bratislava, IČO: 36 860
751, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia Bratislava, Ústredný inšpektorát Slovenskej
obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, 827 99 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného číslo SK/0366/99/2018 z 12. marca 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu  z a m i e t a.

II. Žalovanému nárok  na náhradu trov konania   n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania.
1.
Slovenská obchodná inšpekcia Bratislava, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v
Trnave pre Trnavský kraj, Pekárska 23, Trnava, svojim rozhodnutím číslo P/0732/02/2017 zo dňa
12.6.2018 uložila účastníkovi konania t. j. žalobcovi pokutu vo výške 1.000,- Eur pre porušenie zákazu
upierať práva spotrebiteľa na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách v
zmysle § 4 ods. 2 písm. b) v nadväznosti na § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a
o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,
nakoľko pri kontrole vykonanej dňa 21.11.2017 bolo pri prešetrení podnetov spotrebiteľov č. 821/2016,
č. 822/2016 a č. 46/2017 v sídle  Inšpektorátu SOI so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj zistené že:
- pri prešetrovaní podnetov spotrebiteľov č. 821/2016, č. 822/2016 a č. 46/2017 bolo v Zmluve o
poskytovaní služieb zo dňa 27.07.2016 a zo dňa 01.09.2016 v bodoch 7. Doba trvania zmluvy, 8.
Viazanosť zmluvy a 11.Výpoveď zmluvy uvedené: „Zmluvné strany uzatvárajú túto zmluvu na dobu
neurčitú, najmenej však na obdobie jedného roka odo dňa jej uzatvorenia, s viazanosťou dohodnutou
v tejto zmluve, pokiaľ nedôjde k skoršiemu ukončeniu tejto zmluvy v súlade s nižšie uvedenými
ustanoveniami tejto zmluvy. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ nie je v zmluve uvedené inak
tak zmluvné strany sú touto zmluvou viazané nasledovne: 1. v prípade ak je zmluva uzatvorená v
prvý deň príslušného kalendárneho mesiaca, tak po dobu dvanástich (12) po sebe nasledujúcich
kalendárnych mesiacov odo dňa uzatvorenia zmluvy, 2. v prípade ak je zmluva uzatvorená v iný než
prvý deň príslušného kalendárneho mesiaca, tak počas kalendárneho mesiaca, v ktorom bola zmluva
uzatvorená a po dobu nasledujúcich dvanástich (12) mesiacov. Po uplynutí tejto prvej viazanosti zmluvy
sa viazanosť zmluvy predlžuje o ďalších šesť(6) mesiacov a to opakovane, okrem prípadu, kedy
dôjde ku skončeniu zmluvy za podmienok uvedených v tejto zmluve. Táto zmluva môže byť ukončená
nasledovnými spôsobmi: (i) písomnou výpoveďou ktorejkoľvek zmluvnej strany z akéhokoľvek dôvodu



(aj bez uvedenia dôvodu) za podmienok uvedených v zmluve, (ii) písomným odstúpením od zmluvy
zo strany poskytovateľa z dôvodov uvedených v tejto zmluve, (iii) písomným odstúpením od zmluvy
zo strany užívateľa a/alebo platcu z dôvodov uvedených v tejto zmluve. Ktorákoľvek zmluvná strana je
oprávnená písomne vypovedať túto zmluvu s účinnosťou výpovede vždy najskôr ku dňu uplynutia práve
prebiehajúcej viazanosti tejto zmluvy (v zmysle vyššie uvedených ustanovení), pričom za tým účelom
musí byť výpoveď doručená druhej strane najneskôr dva(2) mesiace pred uplynutím práve prebiehajúcej
viazanosti tejto zmluvy (12 mesačnej alebo 6 mesačnej). V prípade doručenia výpovede najneskôr dva
(2) mesiace pred uplynutím viazanosti tejto zmluvy sa táto zmluva skončí uplynutím posledného dňa
príslušnej viazanosti zmluvy. V prípade neskoršieho doručenia výpovede skončí táto zmluva uplynutím
posledného dňa nasledujúcej viazanosti zmluvy. V prípade ak dôjde k vypovedaniu tejto zmluvy zo
strany platcu, skončí táto zmluva uplynutím príslušnej doby viazanosti zmluvy tak ako je uvedené
vyššie, avšak len vo vzťahu medzi poskytovateľom a platcom. V takom prípade oznámi poskytovateľ
užívateľovi, že došlo k vypovedaniu tejto zmluvy zo strany platcu. V prípade, že užívateľ následne v
lehote desiatich (10) dní odo dňa doručenia predmetného oznámenia písomne oznámi poskytovateľovi,
že nemá záujem na pokračovaní tejto zmluvy z dôvodu výpovede zmluvy zo strany platcu, tak táto
zmluva skončí v rovnaký deň aj vo vzťahu medzi poskytovateľom a platcom. V prípade, že užívateľ
predmetné oznámenie poskytovateľovi vo vyššie uvedenej lehote nedoručí, tak táto zmluva ostáva vo
vzťahu medzi poskytovateľom a užívateľom naďalej platná a účinná.“ -čo je v rozpore s § 4 ods. 2
písm. b) v nadväznosti na § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, nakoľko zmluvná
podmienka bola vyhodnotená ako neprijateľná, vnášajúca značnú nerovnováhu do práv a povinností
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa;

- pri prešetrovaní podnetov spotrebiteľov č. 821/2016 a č. 822/2016 bolo v Zmluve o poskytovaní služieb
zo dňa 01.09.2016 v bode 16. Upomienky uvedené: „V prípade omeškania s úhradou ceny za služby,
resp. akejkoľvek platby na základe zmluvy o viac ako 15 dní a/alebo o viac ako 30 dní a/alebo o viac ako
45 dní je poskytovateľ oprávnený zaslať užívateľovi upomienku a užívateľ sa v takom prípade zaväzuje,
uhradiť poskytovateľovi poplatok vo výške 7,- € z titulu paušálnych nákladov spojených s každou
upomienkou, t.j. 7,- € za každú jednu zaslanú upomienku. Upomienka bude zasielaná prednostne e-
mailom, ale poskytovateľ je oprávnený zaslať upomienku aj vo forme listu.“ - čo je v rozpore s § 4 ods. 2
písm. b) v nadväznosti na § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, nakoľko zmluvná
podmienka bola vyhodnotená ako neprijateľná, vnášajúca značnú nerovnováhu do práv a povinností
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa;

- pri prešetrovaní podnetov spotrebiteľov č. 821/2016 a č. 822/2016 bolo v Zmluve o poskytovaní služieb
zo dňa 01.09.2016 v bode 18. uvedené: „Korešpondencia zmluvných strán bude prebiehať najmä v
elektronickej forme. Za týmto účelom užívateľ ako aj platca poskytne poskytovateľovi príslušnú e-mailovú
adresu. E-mail sa bude považovať za doručený užívateľovi/platcovi ak bol preukázateľne zaslaný na
e-mailovú adresu poskytnutú užívateľom/platcom. Písomnosti, sa považujú za doručené (i) v prípade
osobného doručenia okamihom prevzatia písomnosti, (iii) v prípade odmietnutia prevzatia zásielky sa
písomnosť považuje za doručenú dňom, kedy ju adresát odmietol prevziať a (iv) v prípade neprevzatia
zásielky v odbernej lehote v deň, ktorý bude vyznačený ako deň neúspešného doručenia z dôvodu
„Adresát neznámy“, ak takýto deň nebude možné určiť, tak uplynutím príslušnej doby uloženia na pošte,
maximálne však na osemnásty (18) deň od uloženia a to aj v prípade, že sa adresát o uložení zásielky
nedozvedel.“ - čo je v rozpore s § 4 ods. 2 písm. b) v nadväznosti na § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa, nakoľko zmluvná podmienka bola vyhodnotená ako neprijateľná, vnášajúca
značnú nerovnováhu do práv a povinností zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

2.
Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že kontrolou bolo zistené, že účastník
konania poskytoval služby na základe „Zmluvy o poskytovaní služieb“, podľa ktorej je spotrebiteľ
oprávnený používať športové zariadenia vo FIT UP! štúdiách prípadne aj na poskytnutie ďalších
služieb špecifikovaných v zmluve. Zmluva o poskytovaní služieb je podľa § 53 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník) spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou medzi
podnikateľom a spotrebiteľom, pričom spotrebiteľ má možnosť sa oboznámiť s obsahom zmluvy, ale
nemá možnosť ovplyvniť jej obsah.

3.



Pri prešetrovaní podnetov spotrebiteľov č. 821/2016, č. 822/2016 a č. 46/2017 bolo zistené, že v Zmluve
o poskytovaní služieb zo dňa 27.07.2016 a zo dňa 01.09.2016 v bodoch 7. Doba trvania zmluvy, 8.
Viazanosť zmluvy a 11.Výpoveď zmluvy bolo účastníkom konania uvedené: „Zmluvné strany uzatvárajú
túto zmluvu na dobu neurčitú, najmenej však na obdobie jedného roka odo dňa jej uzatvorenia, s
viazanosťou dohodnutou v tejto zmluve, pokiaľ nedôjde k skoršiemu ukončeniu tejto zmluvy v súlade
s nižšie uvedenými ustanoveniami tejto zmluvy. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ nie je v zmluve
uvedené inak tak zmluvné strany sú touto zmluvou viazané nasledovne: 1. v prípade ak je zmluva
uzatvorená v prvý deň príslušného kalendárneho mesiaca, tak po dobu dvanástich (12) po sebe
nasledujúcich kalendárnych mesiacov odo dňa uzatvorenia zmluvy, 2. v prípade ak je zmluva uzatvorená
v iný než prvý deň príslušného kalendárneho mesiaca, tak počas kalendárneho mesiaca, v ktorom bola
zmluva uzatvorená a po dobu nasledujúcich dvanástich (12) mesiacov. Po uplynutí tejto prvej viazanosti
zmluvy sa viazanosť zmluvy predlžuje o ďalších šesť(6) mesiacov a to opakovane, okrem prípadu, kedy
dôjde ku skončeniu zmluvy za podmienok uvedených v tejto zmluve. Táto zmluva môže byť ukončená
nasledovnými spôsobmi: (i) písomnou výpoveďou ktorejkoľvek zmluvnej strany z akéhokoľvek dôvodu
(aj bez uvedenia dôvodu) za podmienok uvedených v zmluve, (ii) písomným odstúpením od zmluvy
zo strany poskytovateľa z dôvodov uvedených v tejto zmluve, (iii) písomným odstúpením od zmluvy
zo strany užívateľa a/alebo platcu z dôvodov uvedených v tejto zmluve. Ktorákoľvek zmluvná strana je
oprávnená písomne vypovedať túto zmluvu s účinnosťou výpovede vždy najskôr ku dňu uplynutia práve
prebiehajúcej viazanosti tejto zmluvy (v zmysle vyššie uvedených ustanovení), pričom za tým účelom
musí byť výpoveď doručená druhej strane najneskôr dva(2) mesiace pred uplynutím práve prebiehajúcej
viazanosti tejto zmluvy (12 mesačnej alebo 6 mesačnej). V prípade doručenia výpovede najneskôr dva
(2) mesiace pred uplynutím viazanosti tejto zmluvy sa táto zmluva skončí uplynutím posledného dňa
príslušnej viazanosti zmluvy. V prípade neskoršieho doručenia výpovede skončí táto zmluva uplynutím
posledného dňa nasledujúcej viazanosti zmluvy. V prípade ak dôjde k vypovedaniu tejto zmluvy zo
strany platcu, skončí táto zmluva uplynutím príslušnej doby viazanosti zmluvy tak ako je uvedené
vyššie, avšak len vo vzťahu medzi poskytovateľom a platcom. V takom prípade oznámi poskytovateľ
užívateľovi, že došlo k vypovedaniu tejto zmluvy zo strany platcu. V prípade, že užívateľ následne v
lehote desiatich (10) dní odo dňa doručenia predmetného oznámenia písomne oznámi poskytovateľovi,
že nemá záujem na pokračovaní tejto zmluvy z dôvodu výpovede zmluvy zo strany platcu, tak táto
zmluva skončí v rovnaký deň aj vo vzťahu medzi poskytovateľom a platcom. V prípade, že užívateľ
predmetné oznámenie poskytovateľovi vo vyššie uvedenej lehote nedoručí, tak táto zmluva ostáva vo
vzťahu medzi poskytovateľom a užívateľom naďalej platná a účinná.“

4.
Predmetné správny orgán hodnotí ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v spojitosti s § 582 Občianskeho zákonníka. Podľa § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak
je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú
činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť a ak zo zákona alebo
zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať v lehote troch mesiacov ku
koncu kalendárneho štvrťroka. V súlade s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa
zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Toto kogentné ustanovenie sa týka dispozitívnych právnych noriem, od ktorých sa môžu
účastníci dohodou odchýliť. Ak si teda zmluvné strany dohodli v spotrebiteľskej zmluve podmienky
odchýlne od dispozitívneho ustanovenia zákona v neprospech spotrebiteľa, došlo k porušeniu zákazu
upierať práva spotrebiteľa na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Správny orgán poukázal na to, že obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo
môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil,
pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza
do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne
správna. V tomto prípade existuje rovnako nezanedbateľné nebezpečenstvo, že zmluvná podmienka
spotrebiteľa ovplyvní pri uplatňovaní jeho práv. Ide o ustanovenie, ktoré vo svojich účinkoch spôsobuje
hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.



5.
Pri prešetrovaní podnetov spotrebiteľov č. 821/2016 a č. 822/2016 bolo zistené, že v Zmluve o
poskytovaní služieb zo dňa 01.09.2016 v bode 16. Upomienky účastník konania uviedol: „V prípade
omeškania s úhradou ceny za služby, resp. akejkoľvek platby na základe zmluvy o viac ako 15 dní
a/alebo o viac ako 30 dní a/alebo o viac ako 45 dní je poskytovateľ oprávnený zaslať užívateľovi
upomienku a užívateľ sa v takom prípade zaväzuje, uhradiť poskytovateľovi poplatok vo výške 7,- € z
titulu paušálnych nákladov spojených s každou upomienkou, t.j. 7,- € za každú jednu zaslanú upomienku.
Upomienka bude zasielaná prednostne e-mailom, ale poskytovateľ je oprávnený zaslať upomienku aj
vo forme listu.“
Podľa správneho orgánu sa jedná o neprijateľné zmluvné ustanovenia v zmysle § 53 ods. 4 písm.
k) Občianskeho zákonníka, keďže za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Omeškanie
užívateľa s úhradou ceny za služby, resp. akejkoľvek platby je pre spotrebiteľa nepredvídateľné,
pričom indikuje reálnu možnosť poškodiť záujmy slabšej zmluvnej strany. Predávajúci v danom prípade
dojednal podmienky umožňujúce viacnásobný postih spotrebiteľa - možné opakované poplatky za
upomienky. Neprijateľná zmluvná podmienka predstavuje neprimeranú sankciu. Ekonomický dôvod
nie je adekvátny a primeraný. Potvrdzuje len neprimeraný ekonomický záujem účastníka konania na
viazanosti spotrebiteľa zmluvou, a tým zároveň napĺňa materiálnu podmienku hrubej nerovnováhy v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zakotvením uvedenej podmienky
do spotrebiteľskej zmluvy došlo k porušeniu zákazu upierať práva spotrebiteľa na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

6.
Pri prešetrovaní podnetov spotrebiteľov č. 821/2016 a č. 822/2016 bolo taktiež zistené, že v Zmluve o
poskytovaní služieb zo dňa 01.09.2016 v bode 18. bolo účastníkom konania uvedené: „Korešpondencia
zmluvných strán bude prebiehať najmä v elektronickej forme. Za týmto účelom užívateľ ako aj
platca poskytne poskytovateľovi príslušnú e-mailovú adresu. E-mail sa bude považovať za doručený
užívateľovi/platcovi ak bol preukázateľne zaslaný na e-mailovú adresu poskytnutú užívateľom/platcom.
Písomnosti, sa považujú za doručené (i) v prípade osobného doručenia okamihom prevzatia písomnosti,
(iii) v prípade odmietnutia prevzatia zásielky sa písomnosť považuje za doručenú dňom, kedy ju adresát
odmietol prevziať a (iv) v prípade neprevzatia zásielky v odbernej lehote v deň, ktorý bude  vyznačený
ako deň neúspešného doručenia z dôvodu „Adresát neznámy“, ak takýto deň nebude možné určiť, tak
uplynutím príslušnej doby uloženia na pošte, maximálne však na osemnásty (18) deň od uloženia a to
aj v prípade, že sa adresát o uložení zásielky nedozvedel.“

7.
Predmetné ustanovenie vyhodnotil správny orgán ako neprijateľné, ktoré je v rozpore s § 45 a nasl.
Občianskeho zákonníka. V zmysle § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči
neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Prejav vôle vrátane písomnosti je účinný voči adresátovi
od okamihu, keď sa dostane do jeho sféry dispozície. Neprítomnej osobe musí prejav vôle teda dôjsť, aby
voči nej začal pôsobiť. Znamená to, že adresát má konkrétnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu.
Oprávnený záujem spotrebiteľa na riadnom doručení zásielky je na základe uvedeného v tejto oblasti
značne potlačený záujmami silnejšieho subjektu. Zmluvná podmienka, podľa ktorej by sa písomnosť
považovala za doručenú spotrebiteľovi v prípade neprevzatia zásielky na pošte, by však túto požiadavku
na riadne doručenie a oboznámenie sa s prejavom vôle nespĺňala. Podmienka je neprijateľná z dôvodu,
že v rozpore s požiadavkami dobrej viery zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa tým, že spotrebiteľovi upiera právo na riadne doručenie písomnosti.

8.
Vyššie uvedeným konaním účastník konania porušil § 4 ods. 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa,
ktorý mu ako predávajúcemu zakazuje upierať práva spotrebiteľa na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

9.



Správny orgán zároveň prihliadol k tomu, že účel sledovaný zákonom o ochrane spotrebiteľa, vyjadrený
v ustanovení § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého každý spotrebiteľ okrem iného má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, vzhľadom na zistený
nedostatok v zákonom požadovanej miere a úrovni dosiahnutý nebol.

10.
Rozsah protiprávneho konania účastníka konania rovnako nemožno považovať za zanedbateľný, ak
správny orgán uváži, že účastník konania vykonáva svoju podnikateľskú činnosť v rámci viacerých
regiónov, na základe čoho možno konštatovať, že aj počet spotrebiteľov, ktorých spotrebiteľské práva
mohli byť konaním účastníka konania porušené, tiež nie je zanedbateľný.

11.
Správny orgán pri ukladaní pokuty posudzoval aj to, že ku konkrétnemu zisteniu správneho orgánu
prispeli podnety spotrebiteľov, ktoré tiež poukazovali na protiprávne konanie účastníka konania, ktoré
sa pri kontrole potvrdilo.

12.
Po zvážení a vyhodnotení všetkých týchto skutočností orgán kontroly vnútorného trhu považuje pokutu
uloženú na základe správnej úvahy vo výške stanovenej vo výroku  rozhodnutia za primeranú.

13.
V zmysle § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa za porušenie povinností ustanovených týmto
zákonom alebo právnymi aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru
výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobám, ktoré prevádzkujú činnosti bez
oprávnenia na podnikanie pokutu do 66 400 €; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov
uloží správny orgán pokutu do 166 000 €. Keďže nebolo konštatované opakované porušenie povinností
predávajúceho v priebehu jedného roku, správny orgán využil pri ukladaní pokuty prvú vetu § 24 ods.
1 zákona o ochrane spotrebiteľa.

14.
Pokuta bola účastníkovi konania s prihliadnutím na kontrolné zistenia uložená v dolnej hranici zákonom
stanovenej sadzby.

15.
Správny orgán dospel k záveru, že uložená pokuta v tejto výške je vzhľadom na jej represívno-výchovnú
funkciu, ako aj s prihliadnutím na zákonom stanovené medze pokutou primeranou a zároveň pokutou
zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona.

16.
Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 12.7.2018
odvolanie, v ktorom namietal v podstate rovnaké skutočnosti aké sú predmetom žalobného návrhu.

17.
Žalovaný Slovenská obchodná inšpekcia Bratislava, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej
inšpekcie so sídlom v Bratislave, svojim rozhodnutím číslo SK/0366/99/2018 z 12. marca 2019,
ako odvolací orgán vo veci rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové
rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj,  číslo
P/0732/02/2017 zo dňa 12.6.2018.

18.
Druhostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým,  že podľa odvolacieho orgánu
stanovenie dlhšej výpovednej lehoty pri zmluve na dobu neurčitú ako upravuje zákon v § 582 ods. 1
Občianskeho zákonníka (účastník konania si stanovil výpovednú dobu 1 rok a následne 6 mesiacov), je
pri spotrebiteľských zmluvách neprijateľné, pretože nerešpektuje ustanovenie § 54 od. 1 Občianskeho
zákonníka. Odvolací orgán zastáva názor, že nie je možné pri spotrebiteľských zmluvách, kedy
sú tieto formulárového typu, s vopred predtlačenými podmienkami, uplatniť výklad, podľa ktorého
uvedené ustanovenie Občianskeho zákonníka možno aplikovať iba v prípade, ak možnosť a podmienky
vypovedania zmluvy nie sú upravené v zákone alebo v zmluve. Výklad účastníka konania považuje



odvolací orgán za neakceptovateľný, keďže uvedené by prakticky znamenalo, že účastník konania si
výpovedné lehoty v spotrebiteľskej zmluve uzatvorenej na dobu neurčitú môže stanovovať prakticky
podľa svojej ľubovôle a výlučne vo svoj prospech, nakoľko on je v pozícii tej strany zmluvy, ktorá ju
vyhotovuje a predkladá spotrebiteľovi na podpis. Takéto ponímanie je na úkor spotrebiteľa a stavia
ho do výrazne nevyváženej pozície v právach a povinnostiach zmluvných strán. Odvolací orgán preto
konkrétne konanie účastníka konania v súvislosti s nerešpektovaním zo zákona vyplývajúcej všeobecnej
výpovednej lehoty v prípade spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej na dobu neurčitú vyhodnotil ako konanie
nerešpektujúce ustanovenie § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

19.
Odvolací orgán zdôraznil, že v tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu a to znamená, že podmienky
tejto zmluvy, nie je možné odchýliť ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa.
Tým, že účastník konania stanovil neprimerane dlhú výpoveď zmluvy, ktorá bola označená ako zmluva
uzavretá na dobu neurčitú, došlo k porušeniu ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

20.
Odvolací orgán považoval za absolútne irelevantné tvrdenie účastníka konania o tom, že zákazník -
spotrebiteľ si pritom môže vybrať, či takúto zmluvu uzavrie na dobu jedného roka, šesť mesiacov, alebo
30 dní, pretože podľa odvolacieho orgánu nie je podstatné či si spotrebiteľ môže vybrať aj iné typy zmlúv
účastníka konania. Podľa odvolacieho orgánu je účastník konania povinný vykonávať svoju činnosť v
súlade s právnymi predpismi a svojimi zmluvnými podmienkami neupierať práva spotrebiteľa na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

21.
Ďalšia námietka účastníka konania sa týka toho, že predmetné podmienky sú podľa jeho názoru
v zmysle § 53 ods. 1 OZ individuálne dojednané. S uvedeným názorom odvolací orgán nesúhlasí.
Ide o vopred pripravený predtlačený typ zmluvy, kde spotrebiteľ nemá reálnu možnosť negociovať
jednotlivé podmienky zmluvy. Podľa názoru odvolacieho orgánu to dokazuje aj vyjadrenia účastníka
konania v odvolaní kde uvádza: „Spoločnosť Uppsala sa predmetnú podmienku uzatvorenia zmluvy
nesnaží nijakým spôsobom pred spotrebiteľmi pred uzatvorením zmluvy utajiť, ani spotrebiteľov ohľadom
predmetnej podmienky uviesť do omylu, podmienky viazanosti zmluvy a vypovedania zmluvy sú jasne
určené a spotrebiteľom bez akýchkoľvek pochybností známe pred uzatvorením zmluvy. Navyše, nakoľko
cena za poskytované služby je výrazne ovplyvnená predovšetkým dobou trvania zmluvného vzťahu a
možnosťou jeho vypovedania, nepochybne ide o zmluvnú podmienku, ktorá sa v zmysle ustanovenia
§ 53 ods. 1 OZ týka hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny a z toho dôvodu nemôže byť
považovaná za neprijateľnú.“

22.
Ďalšia námietka účastníka konania sa týkala poplatku, ktorý stanovil účastník konania za zaslanie
upomienky vo výške 7,- Eur a ktorý považoval správny orgán za neprimerane vysoký. Odvolací orgán
sa stotožňuje s názorom prvostupňového správneho orgánu, ktorý vo svojom odôvodnení uviedol:
„Správny orgán má za to, že sa jedná o neprijateľné zmluvné ustanovenia v zmysle § 53 ods. 4
písm. k) Občianskeho zákonníka, keďže za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Omeškanie
užívateľa s úhradou ceny za služby, resp. akejkoľvek platby je pre spotrebiteľa nepredvídateľné,
pričom indikuje reálnu možnosť poškodiť záujmy slabšej zmluvnej strany. Predávajúci v danom prípade
dojednal podmienky umožňujúce viacnásobný postih spotrebiteľa - možné opakované poplatky za
upomienky. Neprijateľná zmluvná podmienka predstavuje neprimeranú sankciu. Ekonomický dôvod
nie je adekvátny a primeraný. Potvrdzuje len neprimeraný ekonomický záujem účastníka konania na
viazanosti spotrebiteľa zmluvou, a tým zároveň napĺňa materiálnu podmienku hrubej nerovnováhy v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zakotvením uvedenej podmienky
do spotrebiteľskej zmluvy došlo k porušeniu zákazu upierať práva spotrebiteľa na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.“

23.
V tejto súvislosti  odvolací orgán poukázal na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej: „Odvolací súd
si osvojuje v tomto smere nemeckú názorovú líniu, podľa ktorej či už administratívna agenda alebo



posúdenie bonity predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a preto s poplatkami za takéto
plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. Rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu
(Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006 č. k. 7 U 17/06: Poplatky za vydanie náhradnej
kreditnej karty, vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovoknižnej forme, skúmanie a preverovanie
pomerov a upomienky sú neprijateľné.“ (rozsudok Krajského súdu Prešove z 21. novembra 2012,
sp. zn. 18Co 109/2011, k tomu porovnaj rozsudok Krajského súdu Prešove z 25. júna 2015, sp.
zn. 6Co/148/2014), rovnako: „Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za
výzvy a poplatky za upomienky), predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie
banky, ktoré spočíva v účtovaní takýchto poplatkov, možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi ako
poškodzujúce. Opodstatnený je preto záver o neprijateľnosti zmluvných ustanovení, ktoré oprávňujú
banku vyberať tieto poplatky. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov
a služieb dodávateľa, ktorými nie sú spotrebiteľovi poskytované nejaké protiplnenia.“ (Uznesenie NS SR
sp. zn. 3 Cdo 434/2014 zo 04.06.2015), voči ktorému bola podaná aj sťažnosť na Ústavný súd SR, ktorý:
„nepovažoval právny názor najvyššieho súdu za arbitrárny, svojvoľný a jeho rozhodnutie za také, ktoré
by popieralo účel a zmysel právnej úpravy, a nezistil príčinnú súvislosť medzi namietaným porušením
práv sťažovateľky, postupom a uznesením najvyššieho súdu, sťažnosť sťažovateľky smerujúcu proti
postupu a uzneseniu najvyššieho súdu odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti“ (Uznesenie II. ÚS
754/201510 z 11.11.2015).

24.
Na námietku účastníka konania, ktorá sa týka doručovania odvolací orgán uviedol, že je zrejmé, že
účastníkom konania koncipovaná fikcia doručenia sa jednoznačne neprijateľným spôsobom odkláňa
tak od platnej právnej úpravy Občianskeho zákonníka, ako aj od ustálenej judikatúry v tejto oblasti
(uvedené nižšie). Odvolací orgán opakuje, že zmluvné ustanovenia uvedené v Zmluve o poskytovaní
služieb zo dňa 01.09.2016 v bode 18. sú neprijateľné v zmysle generálnej klauzuly § 53 ods. 1 OZ z
dôvodu, že sa v neprospech spotrebiteľa odchyľujú od § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa § 45
ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.
Z citovaného zákonného ustanovenia možno usúdiť, že prejav vôle vrátane písomnosti je účinný voči
adresátovi od okamihu, keď sa dostane do jeho sféry dispozície. Zmluvná podmienka, podľa ktorej by sa
písomnosť považovala bez ďalšieho za doručenú spotrebiteľovi /užívateľovi/ v 18 deň od jej uloženia na
pošte, a to aj keď sa o jej uložení adresát nedozvedel, by však túto požiadavku nespĺňala. Rovnako túto
požiadavku nespĺňa ani ustanovenie, podľa ktorého sa písomnosť bez ďalšieho považuje za doručenú
v deň, ktorý bude označený na zásielke ako deň neúspešného doručenia z dôvodu „Adresát neznámy“.
Ako vyplýva z ustálenej judikatúry, aj uplatňovanie fikcie doručenia podľa obdobnej úpravy obsiahnutej v
Civilnom sporovom poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z.) a v Správnom poriadku, má svoje limity. Nemožno
bez ďalšieho ukrátiť fyzickú osobu (spotrebiteľa) na jej právach a de facto vylúčiť pri doručovaní (aplikácii
fikcie doručovania) prípady objektívnej nemožnosti prevzatia písomnosti. K tomu odvolací orgán uviedol,
že účastník konania uviedol jednu rovinu doručovania zásielok, avšak je potrebné v danej veci sa
zaoberať (aj vzhľadom na tvrdenia účastníka konania) práve momentom, keď spotrebiteľ v skutočnosti
nemá/nemal z objektívnych príčin možnosť oboznámiť sa so zásielkou. V danej súvislosti odvolací orgán
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Uznesenie NS SR spis. Zn. 5 Cdo
129/2010 zo dňa 28. 01.2011, v ktorom ustálil cit.: „Vzhľadom na konkrétnu situáciu je potrebné skúmať,
či a ako i nedoručený (neprevzatý) prejav vôle pôsobí (je právne účinný) voči jeho adresátovi.“ v ktorom
je kladený dôraz práve na konkrétnu situáciu a potrebu skúmania pôsobenia nedoručeného prejavu vôle
voči jeho adresátovi, na čo predmetné ustanovenia zmluvy nepamätajú.

II. Žaloba a žalobné dôvody

25.
Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca dňa 28.5.2019 prostredníctvom svojho právneho zástupcu
žalobu, v ktorej namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia
veci, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, že zistenie skutkového
stavu orgánu verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a že došlo k podstatnému
porušeniu ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo mať za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

26.



Žalobca namietal, že sporná zmluva a jej podmienky nie sú v rozpore s ust. § 582 Občianskeho
zákonníka, nakoľko predmetné zákonné ustanovenie umožňuje možnosť vypovedania zmluvy výlučne
v prípade, ak možnosť a podmienky vypovedania zmluvy nie sú upravené v zákone alebo v zmluve.
Ide teda o dispozitívnu právnu normu, ktorá sa neuplatní v prípade, ak je otázka vypovedania zmluvy
uzatvorenej na dobu neurčitú upravená v zmluve, pričom je nepochybné, že je to tak aj v prípade
zmlúv, nakoľko práve predmetné ustanovenie o vypovedaní zmluvy je v rozhodnutí spochybňované.
Účelom zákonného ustanovenia obsiahnutého v § 582 Občianskeho zákonníka je upraviť situáciu, keď v
zmluve uzavretej na dobu neurčitú nie je dohodnutá žiadna výpovedná doba a to z dôvodu, aby zmluvné
strany neboli takýmto zmluvným vzťahom viazané donekonečna. Sporné zmluvné ustanovenie teda
nemôže byť v rozpore s ustanovením § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré počíta aj s možnosťou,
že spôsob, podmienky a doba výpovede zmluvy uzatvorenej na neurčitú dobu sú priamo upravené v
zmluve, ako je to aj v prípade žalobcu, a pre taký prípad nestanovuje výpovednú dobu tak, ako je v §
582 ods. 1 uvedená.
Žalobca poskytol svojim zákazníkom, t.j. spotrebiteľom, možnosť využívať služby žalobcu za stanovenú
cenu v prípade, ak sú ochotní byť v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu najmenej jedného roka
s možnosťou vypovedania zmluvy spôsobom stanoveným vo všeobecných obchodných podmienkach
Zmluvy (ďalej tiež ako „VOP“). Predmetná skutočnosť je každému zákazníkovi spoločnosti nie len známa
z vopred poskytnutých VOP, ale aj oznámená pri uzatváraní zmluvy a je to všeobecne známa skutočnosť
ohľadom členstva v športových zariadeniach žalobcu, pričom najmä vďaka tejto skutočnosti je žalobca
schopný ponúkať svoje služby spotrebiteľom za cenu, ktorá je výrazne nižšia v porovnaní s obdobnými
službami bežne dostupnými na trhu. Podmienky viazanosti zmluvy a vypovedania zmluvy sú jasne
určené a spotrebiteľom bez akýchkoľvek pochybností známe pred uzatvorením zmluvy. Navyše, nakoľko
cena za poskytované služby je výrazne ovplyvnená predovšetkým dobou trvania zmluvného vzťahu a
možnosťou jeho vypovedania, nepochybne ide o zmluvnú podmienku, ktorá sa v zmysle ustanovenia
§ 53 ods. 1 OZ sa týka hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny a z tohto dôvodu nemôže byť
považovaná za neprijateľnú. Žalobca ďalej poukázal, že v žiadnom prípade nenúti svojich zákazníkov t. j.
spotrebiteľov, aby zotrvali v zmluvnom vzťahu so žalobcom na dobu neurčitú s dohodnutou viazanosťou
a  dá každému zákazníkovi na výber, akú zmluvu chce  uzatvoriť. V prípade vyššie uvedených zmluvných
podmienok, týkajúcich sa doby platnosti zmluvy, viazanosti zmluvy a výpovednej doby zmluvy teda nejde
o podmienku, ktorej obsah spotrebiteľ nemá možnosť vopred ovplyvniť, práve naopak, každý spotrebiteľ
má možnosť sám si zvoliť jednu zo štyroch možností doby trvania zmluvy a tomu zodpovedajúce
podmienky skončenia zmluvy, t.j. predmetné podmienky sú podľa názoru žalobcu v zmysle § 53 ods.
1 OZ individuálne dojednané.

27.
Žalobca ďalej namietal, že žalovaný považuje za neprijateľnú a neprimeranú podmienku, že žalobca
môže od spotrebiteľa žiadať poplatok 7,- Eur za zaslanie každej písomnej upomienky. Žalobca s týmto
názorom žalovaného nesúhlasí, pretože predmetný poplatok považuje za náklady spojené s uplatnením
pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého príslušenstvom pohľadávky
sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Žalobca v
rozpore s názorom žalovaného zastáva názor, že účelom predmetného ustanovenia v zmluve je pokryť
režijné a paušálne náklady, ktorými sú poštovné, platy zamestnancov, cena energií, administratívne
zabezpečenie, a pod. Žalobca dáva do pozornosti súdu aj to, že v právnej praxi je bežné, že  pri
vymáhaní dlhov pred uplatnením svojich subjektívnych práv na miestne a vecne príslušnom súde,  si
oprávnená osoba môže uplatniť svoju pohľadávku mimosúdne a teda  upozorniť dlžníka upomienkou.
Žalobca je presvedčený, že s ohľadom tejto klauzuly nemôže byť  táto zmluvná podmienka považovaná
za neprijateľnú v zmysle generálnej klauzuly.

28.
Žalobca ďalej poukázal na bod 18. zmluvy, ktoré sa týka doručovania písomností medzi zmluvnými
stranami, ktorú považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom žalobca poukazuje na to, že
písomnosť nemusí byť adresátovi fyzicky doručená na to, aby sa dostala do sféry jeho dispozície, tak
ako to tvrdí žalovaný. Žalobca poukazuje na to, že adresát ktorý nemá reálnu možnosť oboznámiť
sa s písomnosťou už od okamihu, kedy bol upovedomený o skutočnosti, že písomnosť je uložená na
pošte, pretože už vtedy si písomnosť môže vyzdvihnúť a oboznámiť sa s jej obsahom, pričom ak tak
neurobí, neurobí tak z vlastnej vôle a nie na základe objektívnej nemožnosti oboznámiť sa s obsahom
písomnosti.  Žalobca poukazuje na skutočnosť, že spotrebiteľ má možnosť žalobcovi oznámiť zmenu
svojho bydliska, prípadne adresy na doručovanie, na základe čoho by bolo neprimerané vyžadovať pre



platné doručenie písomnosti výlučne jej skutočné doručenie aj v prípade, kedy by spotrebiteľ zmenil
svoje bydlisko a žalobcu by o tom neupovedomil, nakoľko by tak bola zmarená možnosť žalobcu doručiť
spotrebiteľovi akúkoľvek písomnosť a uplatniť si svoje práva. Žalovaný vo svojom rozhodnutí nereaguje
ani na dôležitú skutočnosť, že fikcia doručenia je upravená pre obe zmluvné strany rovnako, nie je
uplatňovaná iba v prípade doručovania spotrebiteľovi, ale aj naopak, v prípade ak doručuje spotrebiteľ
akékoľvek písomnosti žalobcovi. V dôsledku skutočnosti, že predmetná fikcia doručenia pôsobí voči
obom stranám za rovnakých podmienok a v nevyhnutných prípadoch, nie je možné ju považovať za
podmienku, ktorá zakladá výraznú nerovnováhu vo vzťahu spotrebiteľ - poskytovateľ v neprospech
spotrebiteľa.

29.
V časti IV. sa žalobca v žalobe vyjadril k argumentácii žalovaného uvedenej v rozhodnutí vo vzťahu
k jednotlivým bodom odvolania žalobcu. V tejto časti v podstate zopakoval svoju argumentáciu ktorú
uviedol v žalobných námietkach.

III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe, replika, duplika
30.
Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril dňa 01.07.2019, keď uviedol, že čo sa týka argumentácie žalobcu,
že zmluvná podmienka týkajúca stanovenia dĺžky výpovednej doby, nie je v rozpore s ustanovením § 582
Občianskeho zákonníka, tak žalovaný k tomuto uvádza, že nie je možné pri spotrebiteľských zmluvách,
kedy sú tieto zmluvy formulárového typu, s vopred predtlačenými podmienkami, uplatniť výklad, podľa
ktorého ustanovenie § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno aplikovať iba v prípade, ak možnosť
a podmienky vypovedania zmluvy nie sú upravené v zákone alebo v zmluve. Výklad žalobcu považuje
žalovaný za neakceptovateľný, keďže uvedené by prakticky znamenalo, že žalobca si výpovedné lehoty
v spotrebiteľskej zmluve uzatvorenej na dobu neurčitú môže stanovovať prakticky podľa svojej ľubovôle
a výlučne vo svoj prospech,. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu a to znamená, že podmienky
tejto zmluvy, nie je možné odchýliť od ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa.
Tým, že žalobca stanovil neprimerane dlhú výpoveď zmluvy, ktorá bola označená ako zmluva uzavretá
na dobu neurčitú, došlo k porušeniu ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

31.
V súvislosti s tvrdením žalobcu, že spotrebiteľ si pri uzatvorení zmluvy môže vybrať, či zmluvu uzatvorí
na dobu jedného roka, šesť mesiacov, alebo 30 dní, považuje žalovaný za irelevantné tvrdenie, pretože
podľa žalovaného  je žalobca povinný vykonávať svoju činnosť v súlade s právnymi predpismi a svojimi
zmluvnými podmienkami neupierať práva spotrebiteľa na ochranu pred neprijateľnými podmienkami
v spotrebiteľských zmluvách a konať s odbornou starostlivosťou. Žalovaný považuje za neprijateľné
aj tvrdenie žalobcu, že podmienky si môže spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy individuálne dojednať
podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože je zrejmé, že pri uzatvorení zmluvy je predkladaný
spotrebiteľovi predtlačený typ zmluvy, kde spotrebiteľ nemá reálnu možnosť negociovať túto zmluvu, čo
potvrdila aj spoločnosť Uppsala, ktorá tvrdí „ spoločnosť Uppsala za predmetnú podmienku uzatvorenia
zmluvy nesnaží sa nijakým spôsobom pred spotrebiteľmi utajiť ani spotrebiteľov ohľadne predmetnej
zmluvy uviesť do omylu, podmienky viazanosti zmluvy a vypovedania zmluvy sú jasne určené a
spotrebiteľom bez akýchkoľvek pochybností známe pred uzatvorením zmluvy. Podľa názoru žalovaného
žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že by predmetné podmienky boli dohodnuté individuálne,
preto ich nemožno považovať podľa ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne
dojednané. Žalovaný považuje aj poplatok za upomienku vo výške 7,- Eur za neprimerane vysoký, v tejto
súvislosti poukazuje  žalovaný na ust. §  53 ods. 4 písm. k),  podľa ktorého za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý
nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho
záväzku. V súvislosti s námietkou žalobcu, že písomnosť nemusí byť adresátovi fyzicky doručená na to
aby sa dostala do sféry jeho dispozície a teda že fikcia doručenia je tak podľa názoru žalobcu v súlade
so zákonom žalovaný uvádza, že žalobcom koncipovaná fikcia doručenia sa jednoznačne neprijateľným
spôsobom odkláňa tak od platnej právnej úpravy Občianskeho zákonníka ako aj z ustanovení judikatúry
v tejto oblasti. Žalovaný opakuje, že zmluvné ustanovenia uvedené v zmluve o poskytovaní služieb zo
dňa 01.09.2016 v bode 18. sú neprijateľné v zmysle generálnej klauzuly § 53 ods. 1 Občianskeho zák.
z dôvodu, že sa v neprospech spotrebiteľa odchyľujú od § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Z citovaného zákonného



ustanovenia možno usúdiť, že prejav vôle vrátane písomnosti je účinný voči adresátovi od okamihu, keď
sa dostane do  sféry jeho dispozície.  Žalovaný ďalej poukazuje na to, že pri stanovení výpovednej doby
pre spotrebiteľa bola táto výpovedná doba stanovená pre spotrebiteľa nevýhodnejšie ako je upravené v
§ 582 ods. 1 Občianskeho zák. Stanovením dlhšej výpovednej doby došlo k zakotveniu podmienky, ktorá
je pre spotrebiteľa nevýhodnejšia ako keby bola stanovená výpovedná lehota v trvaní troch mesiacov.
Podľa žalovaného ide v tomto prípade o jednoznačne neprijateľnú podmienku, pričom poukazuje na §
53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

32.
K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril právny zástupca žalobcu replikou zo dňa 28.02.2020,  v ktorej
uviedol, že čo sa týka doby trvania zmluvy, viazanosti zmluvy a výpovede zmluvy, žalobca poskytol
svojim zákazníkom možnosť využívať služby žalobcu za stanovenú cenu v prípade, ak sú ochotní byť
v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu najmenej jedného roka s možnosťou vypovedania zmluvy
spôsobom stanoveným vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú poskytnuté spotrebiteľovi
pri uzatváraní zmluvy a sú mu všeobecne známe a teda pri uzatváraní zmluvy sú jasne a zrozumiteľne
určené a nie sú žiadne pochybnosti o týchto podmienkach, že spotrebiteľ sa s nimi môže riadne
oboznámiť. V prípade zmluvných podmienok, týkajúcich sa doby platnosti zmluvy, viazanosti zmluvy
a výpovednej doby zmluvy teda nejde o podmienku, ktorej obsah spotrebiteľ nemá možnosť vopred
ovplyvniť, práve naopak, každý spotrebiteľ má možnosť sám si zvoliť jednu zo štyroch možností doby
trvania zmluvy a tomu zodpovedajúce podmienky skončenia zmluvy, t.j. predmetné podmienky sú podľa
názoru žalobcu v zmysle § 53 ods. 1 OZ individuálne dojednané. V súvislosti s poplatkom z titulu
paušálnych nákladov, žalobca sa pridržiava svojej argumentácie z predošlých podaní, keď zdôrazňuje,
že tento poplatok pokrýva režijné a paušálne náklady, ktorým sú poštovné, platy zamestnancov,
cena energií, administratívny materiál, cena za vypracovanie vzorových výziev a pod. V súvislosti s
doručovaním písomností žalovaný neakceptuje tvrdenie žalobcu, že táto fikcia doručenia je upravená pre
obe zmluvné strany rovnako, nie je uplatňovaná iba v prípade doručovania spotrebiteľovi, ale aj naopak.

33.
Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.

IV.  Konanie na správnom súde a relevantná právna úprava

34.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) správne súdy
v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy,
opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred
nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v
bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia,
bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánov dozoru, dohľadu
a kontroly a obcí pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.

Podľa § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 4 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie
a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu
b) upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3
c) používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 7 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas
aj po vykonaní obchodnej transakcie.

Podľa § 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,



b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa
vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena
skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Podľa 7 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé
konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam
obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.

Podľa § 8 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak
zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak
neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom
uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia
vecne správna vo vzťahu k cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej
výhody.

Podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom
alebo právnymi záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru
výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu do 66.400
eur,  za opakované porušenie povinností počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166.000 eur.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia
zákona, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluvy
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky
bez dôvodu dohodnutého v zmluve (písm. j)) ; požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku (písm. k)).

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

35.
Správny súd  preskúmal  napadnuté   rozhodnutie   žalovaného v rozsahu žalobných dôvodov ( § 134
ods. 1 SSP), pričom nezistil existenciu tzv. vád trestania uvedených v § 195 SSP, ktorá by správny súd
oprávňovala preskúmať napadnuté rozhodnutie nad rozsah uplatnených žalobných dôvodov. Správny
súd vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia ( § 135 ods. 1 SSP).

36.
Správny súd rozhodol v predmetnej veci bez nariadenia pojednávania, nakoľko účastníci s takýmto
postupom súhlasili.

37.
Predmetom súdneho prieskumu v danom prípade je rozhodnutie žalovaného, ktorým bola žalobcovi
uložená pokuta vo výške 1.000,- Eur za porušenie viacerých ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa.
Porušenie zákona o ochrane spotrebiteľa zistil žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán pri kontrole
uskutočnenej dňa 21.11.2017 pri prešetrení podnetov spotrebiteľov č. 821/2016,  č. 822/2016  a
č. 46/2017, pričom vykonanou kontrolou dospel prvostupňový správny orgán a následne žalovaný



k záveru, že žalobca upieral spotrebiteľom právo na ochranu ich ekonomických záujmov, upieral
právo spotrebiteľom na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. V
tejto súvislosti je potrebné uviesť, že cieľom kontrolnej činnosti SOI je zisťovanie a zabezpečenie
súladu plnenia povinností stanovených zákonom so skutočným stavom.  Predmetom kontroly SOI
je vykonávanie dozoru a zábezpeky nad dodržiavaním ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa
a osobitných právnych predpisov vymedzených v ust. § 2 zák. č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole
vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
zákon č. 128/2002 Z.z.), ktorý upravuje rozsah kontrolnej činnosti zverenej SOI ako orgánu kontroly
vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa.  Jedným z práv spotrebiteľa je tiež právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami podľa § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa. V súvislosti s týmto
právom spotrebiteľa zákon o ochrane spotrebiteľa odkazuje priamo na § 52 až § 54 Obč. zákonníka, ktoré
upravujú kritériá pre vyhodnotenie podmienky ako neprijateľnej. Právna úprava spotrebiteľských zmlúv
bola do Občianskeho zákonníka zavedená novelou - zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa
zák. č. 40/1964 Zb., čo znamená, že ust. § 54 ods. 1 Obč. zákonníka, podľa ktorého „zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy
na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie“, toto ustanovenie
je teda aktuálnejšie ako pôvodná úprava Občianskeho zákonníka týkajúca sa výpovednej lehoty zmlúv
uzatvorených na dobu neurčitú.

38.
K jednotlivým porušeniam zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. a Občianskeho zákonníka a
k jednotlivým námietkam žalobcu krajský súd uvádza nasledovné:

- pri prešetrovaní podnetov spotrebiteľov č. 821/2016, č. 822/2016 a č. 46/2017 bolo  zistené, že v
zmluve o poskytovaní služieb zo dňa 27.07.2016 a zmluve zo dňa 01.09.2016 v bodoch 7. Doba trvania
zmluvy,  v bode 8. Viazanosť zmluvy a v bode 11.Výpoveď zmluvy, bolo účastníkom konania uvedené:
„Zmluvné strany uzatvárajú túto zmluvu na dobu neurčitú, najmenej však na obdobie jedného roka odo
dňa jej uzatvorenia, s viazanosťou dohodnutou v tejto zmluve, pokiaľ nedôjde k skoršiemu ukončeniu
tejto zmluvy v súlade s nižšie uvedenými ustanoveniami tejto zmluvy. Zmluvné strany sa dohodli, že
pokiaľ nie je v zmluve uvedené inak tak zmluvné strany sú touto zmluvou viazané nasledovne:
- 1. v prípade ak je zmluva uzatvorená v prvý deň príslušného kalendárneho mesiaca, tak po dobu
dvanástich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov odo dňa uzatvorenia zmluvy,
- 2. v prípade ak je zmluva uzatvorená v iný než prvý deň príslušného kalendárneho mesiaca, tak počas
kalendárneho mesiaca, v ktorom bola zmluva uzatvorená a po dobu nasledujúcich dvanástich mesiacov.
Po uplynutí tejto prvej viazanosti zmluvy sa viazanosť zmluvy predlžuje o ďalších šesť mesiacov a to
opakovane, okrem prípadu, kedy dôjde ku skončeniu zmluvy za podmienok uvedených v tejto zmluve.
Táto zmluva môže byť ukončená nasledovnými spôsobmi:
-  písomnou výpoveďou ktorejkoľvek zmluvnej strany z akéhokoľvek dôvodu (aj bez uvedenia dôvodu)
za podmienok uvedených v zmluve,
- ) písomným odstúpením od zmluvy zo strany poskytovateľa z dôvodov uvedených v tejto zmluve,
-  písomným odstúpením od zmluvy zo strany užívateľa alebo platcu z dôvodov uvedených v tejto
zmluve. Ktorákoľvek zmluvná strana je oprávnená písomne vypovedať túto zmluvu s účinnosťou
výpovede vždy najskôr ku dňu uplynutia práve prebiehajúcej viazanosti tejto zmluvy (v zmysle vyššie
uvedených ustanovení), pričom za tým účelom musí byť výpoveď doručená druhej strane najneskôr dva
mesiace pred uplynutím práve prebiehajúcej viazanosti tejto zmluvy (12 mesačnej alebo 6 mesačnej).
V prípade doručenia výpovede najneskôr dva  mesiace pred uplynutím viazanosti tejto zmluvy sa táto
zmluva skončí uplynutím posledného dňa príslušnej viazanosti zmluvy. V prípade neskoršieho doručenia
výpovede skončí táto zmluva uplynutím posledného dňa nasledujúcej viazanosti zmluvy. V prípade
ak dôjde k vypovedaniu tejto zmluvy zo strany platcu, skončí táto zmluva uplynutím príslušnej doby
viazanosti zmluvy tak ako je uvedené vyššie, avšak len vo vzťahu medzi poskytovateľom a platcom. V
takom prípade oznámi poskytovateľ užívateľovi, že došlo k vypovedaniu tejto zmluvy zo strany platcu.
V prípade, že užívateľ následne v lehote desiatich  dní odo dňa doručenia predmetného oznámenia
písomne oznámi poskytovateľovi, že nemá záujem na pokračovaní tejto zmluvy z dôvodu výpovede
zmluvy zo strany platcu, tak táto zmluva skončí v rovnaký deň aj vo vzťahu medzi poskytovateľom
a platcom. V prípade, že užívateľ predmetné oznámenie poskytovateľovi vo vyššie uvedenej lehote
nedoručí, tak táto zmluva ostáva vo vzťahu medzi poskytovateľom a užívateľom naďalej platná a účinná.“



39.
Krajský súd rovnako ako žalovaný vyššie uvedené podmienky uvedené v zmluvách zo dňa 27.07.2016
a 01.09.2016 považuje za neprijateľné podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 582
Občianskeho zákonníka.

40.
Podľa § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetom
je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť
určitú činnosť a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať
v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka.

41.
Citované ustanovenie upravuje spôsob zrušenia záväzku založeného zmluvou uzatvorené na dobu
neurčitú, predmetom ktorého je nepretržitá alebo opakovaná činnosť alebo záväzok zdržať sa určitej
činnosti alebo strpieť určitú činnosť a to jednostranným právnym úkonom výpoveďou. Pre výpoveď
Občiansky zákonník nepredpisuje žiadnu formu. Uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty danej ku
koncu kalendárneho štvrťroka nadobúda výpoveď účinnosť a záväzok vyplývajúci zo zmluvy zaniká.

42.
Ide teda o všeobecnú výpovednú lehotu pri spotrebiteľských zmluvách uzatvorených  na dobu
neurčitú. Vzhľadom na to, že obe zmluvy o poskytovaní služieb boli uzatvorené na dobu neurčitú,
ide o spotrebiteľské zmluvy formulárového typu, ktoré mali vopred predtlačené podmienky a bolo
potrebné aplikovať § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nemožno súhlasiť so žalobcom, že táto
zákonná výpovedná lehota platí iba v prípade, ak zo zmluvy či zo zákona nevyplýva iná lehota.
Na daný prípad je potrebné aplikovať § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa
zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Stanovenie výpovednej lehoty inak ako je uvedené v Občianskom zákonníku sťažovateľ
porušil povinnosť zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne použitie a to
aj ohľadom na skutočnosť, že ide o zmluvnú podmienku, ktorá sa odchyľuje od zákona v neprospech
spotrebiteľa ( rozsudok NS SR č. 4Asan 18/2018 zo dňa 4.6.2019).

43.
Krajský súd poukazuje na to, že stanovenie dlhšej výpovednej lehoty pri zmluve na dobu neurčitú
ako upravuje zákon v § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kedy v danom prípade žalobca stanovil
výpovednú dobu na jeden rok a následne na šesť mesiacov, je pri spotrebiteľských zmluvách
neprijateľné, pretože nerešpektuje ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Výklad žalobcu o
tom, že spotrebiteľ je s týmito podmienkami oboznámený už pri uzatvorení zmluvy a že tieto podmienky
si môže osobitne dojednať je neakceptovateľný, pretože je zrejmé, že v danom prípade išlo o zmluvy
formulárového typu, ktoré predkladal žalobca spotrebiteľovi len na podpis a teda podmienky boli vopred
určené a nemohol sa od nich spotrebiteľ odchýliť, čo je v neprospech spotrebiteľa.

44.
Rovnako je zavádzajúce aj tvrdenie žalobcu, že spotrebiteľ si môže vybrať či uzatvorí takúto zmluvu na
dobu jedného roka, šesť mesiacov alebo 30 dní. Podľa názoru krajského súdu žalobca túto možnosť
spotrebiteľovi nevytvoril, pretože ide o vopred pripravený predtlačený typ zmlúv, kde spotrebiteľ nemá
reálnu možnosť obsah tejto zmluvy ovplyvniť. Túto skutočnosť potvrdil aj žalobca, ktorý v žalobe
doslova uviedol: „Spoločnosť Uppsala sa predmetnú podmienku uzatvorenia zmluvy nesnaží nejakým
spôsobom pred spotrebiteľom pred uzatvorením zmluvy utajiť, ani spotrebiteľom ohľadne predmetnej
podmienky uviesť do omylu. Podmienky viazanosti a výpovede zmluvy sú jasne určené a spotrebiteľom
bez akýchkoľvek pochybností známe pred uzatvorením zmluvy“. S poukazom na toto vyjadrenie žalobcu
ako aj s poukazom na ďalšie zistenia, z ktorých vyplýva, že ide jednoznačne o formulárový typ zmluvy,
nemožno považovať podmienky zmluvy za individuálne dojednané podľa § 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka.

45.
V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa poplatku za zaslanie upomienky vo výške 7,- Eur,
ktorý považuje žalobca za adekvátny v súvislosti s tým, že predstavuje náklady spojené s uplatnením
pohľadávky podľa § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka, krajský súd poukazuje na rozsudok NS



SR č. 4Asan 18/2018 zo dňa 4.6.2019, ktorý k tejto otázke konštatoval, že zmluvná podmienka
týkajúca sa povinnosti spotrebiteľa zaplatiť poplatok vo výške 7,- Eur za zaslanie každej písomnej
upomienky v prípade jeho omeškania s platbou je neprimerané zaťaženie, pretože mu je účtovaný
poplatok bez toho, aby mu bolo zo strany sťažovateľa poskytnuté skutočné plnenie. Aj z toho dôvodu
je zmluvná podmienka stanovujúca poplatok vo výške 7,- Eur neprijateľná. Aj ustálená judikatúra
Európskych súdov (napr. rozhodnutie Vrchného Krajinského súdu Karshrühe sp. zn. AZ 17 U192/2010
zo dňa 03.05.2010) potvrdila rozhodovaciu líniu, podľa ktorej je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné
spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné
protiplnenie, ale naopak, tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa, čo je
aj prípad sťažovateľa (žalobcu). Ukladanie takejto zmluvnej podmienky nemožno odôvodniť snahou
motivovať spotrebiteľa k riadnemu a včasnému plneniu povinností.

46.
V súvislosti s námietkou žalobcu, že písomnosť nemusí byť adresátovi fyzicky doručená na to, aby sa
dostala do jeho sféry dispozície a že platí fikcia doručenia, ktorá je uplatňovaná v civilnom a sporovom
konaní a v správnom konaní, krajský súd poznamenáva, že žalobcom koncipovaná fikcia doručenia
v zmluve o poskytovaní služieb zo dňa 01.09.2016 v bode 18. je neprijateľná v zmysle generálnej
klauzuly a to § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že sa v neprospech spotrebiteľa odchyľujú
od § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od
okamihu ak jej dôjde. Z tohto ustanovenia teda treba vychádzať a z tohto ustanovenia jasne vyplýva,
že prejav vôle vrátane písomností je účinný voči adresátovi od okamihu, keď sa dostane do sféry
dispozície. V tejto otázke zaujal stanovisko aj vyššie spomínaný rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 4Asan
18/2018 zo dňa 4.6.2019, ktorý skonštatoval, že účinnosť prejavu vôle voči neprítomnej osobe nastáva
od okamihov keď jej dôjde. Podľa názoru súdnej praxe a v súlade s teoretickými poznatkami je prejav
vôle voči neprítomnej osobe účinný od okamihu, keď sa dostane do sféry jej dispozície. Situácia sa
posudzuje objektívne, ak sa preukáže, že adresát mal možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, dochádza
k pôsobeniu tohto jednostranného právneho úkonu voči adresátovi bez ohľadu na to, či sa s ním skutočne
oboznámil. To znamená, že od okamihu keď mal adresát možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, začína
plynúť napr. lehota na prijatie návrhu, v nadväznosti na to môže dôjsť k zániku návrhu a to aj napr.
keď sa adresát vôbec neoboznámil s obsahom prejavu vôle atď. Krajský súd má za to, že zmluvná
podmienka, v zmysle ktorej by sa písomnosť považovala bez ďalšieho za doručenú spotrebiteľovi, napr.
uložením na pošte a to aj bez toho, že by sa adresát o nej nedozvedel, ako aj zmluvná podmienka,
podľa ktorej sa písomnosť považuje za doručenú bez ďalšieho v deň, ktorý je označený na zásielke
ako deň neúspešného doručenia s poznámkou adresát neznámy, je spôsobilá nepriaznivo ovplyvniť
spotrebiteľa pri uplatňovaní jeho práv. Je potrebné mať na zreteli skutočnosť, že na strane spotrebiteľa
môžu existovať objektívne príčiny, prečo sa zásielka nedostala do jeho dispozičnej sféry. Sťažovateľ
nemôže koncipovanie vlastnej fikcie doručenia odôvodňovať tým, že táto sa uplatňuje pre obe zmluvné
strany rovnako, nakoľko spotrebiteľ predstavuje slabšiu zmluvnú stranu a doručovanie písomností je
koncipované v jeho zmluvných podmienkach v neprospech spotrebiteľa  neprijateľným spôsobom.

47.
V súvislosti s námietkou žalobcu, že nesúhlasí s konštatovaním žalovaného v rozhodnutí pokiaľ ide o
úpravu výpovednej lehoty pri zmluve na dobu neurčitú dlhšie ako ukladá zákon v ust. § 582 Občianskeho
zákonníka, kedy žalobca stanovil výpovednú dobu jeden rok a následne šesť mesiacov, krajský súd
poznamenáva, že stanovením uvedenej podmienky - dlhšej výpovednej doby ako stanovuje ust. § 582
ods. 1 Občianskeho zákonníka, došlo zo strany žalobcu k úprave zmluvnej  podmienky, ktorá je pre
spotrebiteľa nevýhodnejšia ako keby bola stanovená výpovedná lehota v trvaní 3 mesiace podľa §
582 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ide o jednoznačne neprijateľnú podmienku, pretože spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

48.
Z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobné dôvody vyhodnotil ako nedôvodné. Podľa názoru
správneho súdu konajúce orgány verejnej správy náležite zistili skutkový stav veci, napadnuté
rozhodnutie je riadne odôvodnené, pričom žalovaný reagoval na všetky odvolacie námietky žalobcu



a napadnuté rozhodnutie tiež obsahuje všetky náležitosti, ktoré správny poriadok pre rozhodnutie
vyžaduje.

49.
O trovách konania rozhodol  správny súd podľa § 168 SSP, keď v konaní úspešnému žalovanému
nepriznal náhradu trov konania, nakoľko žalovanému ako orgánu verejnej správy možno priznať trovy
konania len výnimočne a takéto dôvody súd v danom konaní nezistil.

50.
Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

51.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná  v lehote  30 dní od
doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
( sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
alebo  ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.