Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/61/2019 z 31. 3. 2020
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 31. marca 2020, sp. zn. 20S/61/2019, ECLI:SK:KSTT:2020:2019200112.1
Krajský súd Trnava | 20S/61/2019 | ECLI:SK:KSTT:2020:2019200112.1 | 2020-03-31 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: zákon č. 78/2012 Z. z. o bezpečnosti hračiek a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, SSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/16248658-8daa-41d0-9071-72c7e762d05c
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2019200112.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/61/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2019200112
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Kadlicová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2019200112.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Kadlicovej a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: Iveta Kováčová - BIŽUTÉRIA,
miesto podnikania: 92101 Piešťany, Vrbovská cesta 4726/16, IČO: 37470639, právne zastúpeného:
JUDr. Ján Vician, advokát so sídlom Prievozská 14/A, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská
obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave,
Prievozská 32, poštový priečinok 29, 827 99 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. SK/0074/99/2019 zo dňa 11.03.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu  z a m i e t a .

II.    Žalovanému sa právo na náhradu trov konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia
1. Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj (ďalej „inšpektorát
SOI“) rozhodnutím č. W/0501/02/2018 zo dňa 21.01.2019 podľa § 23 ods. 1 písm. a) zákona č. 78/2012
Z. z. o bezpečnosti hračiek a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného
trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZBH“, príp. „zákon o bezpečnosti hračiek“) uložil
žalobcovi peňažnú pokutu v sume 4 000,- Eur pre porušenie zákazu uloženého distribútorovi sprístupniť
hračku na trhu, ak vie alebo by mal vedieť, že hračka nespĺňa bezpečnostné požiadavky na hračky podľa
§ 3 ZBH a prílohy č. 2 ods. 3 písm. a) k citovanému zákonu v zmysle § 7 ods. 1 písm. d) ZBH, pretože pri
kontrole vykonanej dňa 31.07.2018 bolo v prevádzkarni Bižutéria, hračky, Winterova 1753/12, Piešťany
zistené, že v ponuke pre spotrebiteľa sa nachádzal:
· 1 druh výrobku - 5 ks Bábika „Cute Beaut“ á 2 €, ktorý je vzhľadom a označením totožný s výrobkami
notifikovanými v systéme RAPEX - notifikácia č. 0319/2017, ktorý bol dňa 03.04.2017 zverejnený na
internetovej stránke C. v časti nebezpečné výrobky/jednotný trh EÚ pod poradovým číslom 14647 s
údajmi: Plastová bábika „CUTE BEAUT“, pôvod Čína, Typ: „Model: NO.LB333 (na obale), Index: 339615
(na štítku), EAN: 5902012747490“, ktorý predstavuje chemické riziko z dôvodu nadlimitného obsahu
ftalátov; oznámenie o nebezpečnosti výrobku od členského štátu Poľsko, číslo notifikácie oznámenia/
rok:0319/2017,
· 1 druh výrobku - 1 ks Plastová bábika „Baby Fashion girl“ á 16 €, ktorý je vzhľadom a označením totožný
s výrobkami notifikovanými v systéme RAPEX - notifikácia č. 1268/2017, ktorý bol dňa 04.10.2017
zverejnený na internetovej stránke C. v časti nebezpečné výrobky/jednotný trh EÚ pod poradovým
číslom 15193 s údajmi: Plastová bábika „Baby Fashion girl“, pôvod Čína, Typ: NO: HX310, EAN:
2016092400800, ktorý predstavuje chemické riziko - obsah ftalátov; oznámenie od členského štátu
Cyprus, číslo notifikácie oznámenia/rok:1268/2017.



2. Žalovaný na odvolanie žalobcu rozhodnutím č. SK/0074/99/2019 zo dňa 11.03.2019 v rámci
odvolacieho konania postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobcu proti
prvostupňovému rozhodnutiu Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave pre
Trnavský kraj č. W/0501/02/2018 zo dňa 21.01.2019 a odolaním napadnuté rozhodnutie prvého stupňa
potvrdil.
3. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že tento v odvolacom konaní vychádzal
zo skutkového stavu zisteného správnym orgánom prvého stupňa v rámci kontroly vykonanej v
prevádzke žalobcu dňa 31.07.2018 a zhodne s prvostupňovým správnym orgánom konštatoval
porušenie povinnosti žalobcom, vyplývajúcej mu z ustanovenia § 7 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti
hračiek. V tejto súvislosti žalovaný dôvodil, že za zistené nedostatky žalobca ako distribútor v zmysle §
1 ods. 1 písm. c) zákona o bezpečnosti hračiek v plnom rozsahu zodpovedá.
4. Pre účely vyvodenia deliktuálnej zodpovednosti žalobcu podľa citovaného ustanovenia zákona o
bezpečnosti hračiek, žalovaný žalobcu kvalifikoval ako distribútora v zmysle definície zodpovedných
subjektov vyplývajúcej z ustanovenia § 1 ods. 1 písm. c) zákona o bezpečnosti hračiek. V súvislosti
s odvolacou námietkou žalobcu o nedostatku jeho deliktuálnej spôsobilosti podľa použitého zákona
o bezpečnosti hračiek, pretože nie je distribútorom, keďže nedodáva predmetnú hračku ďalším
podnikateľským subjektom, ale ponúka hračku konečnému spotrebiteľovi, žalovaný poukázal na
definíciu pojmu „distribútor“ podľa článku 2 bod 6. nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č.
765/2008 zo dňa 09.07.2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v
súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 (ďalej len
„nariadenie č. 765/2008“). Žalovaný dôvodil, že pre účely kvalifikácie žalobcu pod kategóriu distribútor,
je irelevantná skutočnosť, či predmetný výrobok predáva konečným spotrebiteľom alebo podnikateľom.
5. V súvislosti s namietaným nepreukázaním nebezpečnosti kontrolovaného výrobku u žalobcu,
žalovaný poukázal na ustanovenia čl. 19 ods. 1 nariadenia č. 765/2008, upravujúceho právo orgánov
dohľadu nad trhom vykonávať kontroly vlastností výrobkov okrem iného i prostredníctvom fyzikálnych
a laboratórnych skúšok. V nadväznosti na uvedené ustanovenie žalovaný dôvodil oprávneniami
Slovenskej obchodnej inšpekcie podľa § 4 ods. 2 písm. e), ods. 3 písm. d) zákona č. 128/2002 Z. z.
o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej kontrole vnútorného trhu“) a podľa
§ 6 ods. 1 písm. a) bod 1 a písm. b) citovaného zákona, vzťahujúcich sa  pri výkone kontroly, okrem
iného, dodávaných a predávaných výrobkov a služieb na vnútornom trhu, ako i jej oprávnenia na
základe výsledkov kontroly zakázať do vykonania nápravy dodávku, predaj alebo použitie výrobkov,
ktoré nezodpovedajú osobitným predpisom. Z výkladu citovaných ustanovení žalovaný vyvodil, že by
bolo neúčelné a v rozpore s požiadavkami vnútorného trhu vykonávať skúšky u všetkých kusov výrobkov
toho istého druhu/typu.
6. Pri určení výšky pokuty žalovaný vychádzal z ustanovenia § 23 ods. 1 písm. a) ZBH v spojení s §
23 ods. 5 citovaného zákona.

II. Žaloba a jej dôvody

7. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutí správnych
orgánov oboch stupňov a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žalobca navrhol, aby
správny súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania.
8. Žalobca s poukazom na ustanovenia § 3 ods. 5, § 32 ods. 1, § 34 ods. 2 a § 46  správneho poriadku
napádal nespoľahlivo, neúplne a nedostatočne zistený skutkový stav potrebný pre rozhodnutie vo veci,
nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa pre nedostatok dôvodov
a v neposlednom rade aj neurčitosť výroku rozhodnutia prvého stupňa a žalovaného, spočívajúcu v
nedostatočnom vymedzení spôsobu spáchania skutku, v nedostatočnom vymedzení času spáchania
skutku a času trvania protiprávneho konania, na základe čoho žalobca namietal nepreskúmateľnosť
výrokov administratívnych rozhodnutí oboch stupňov.
9. Žalobca namietal neprípustnosť extenzívneho výkladu čl. 2 bodu 6 nariadenia č. 765/2008 žalovaným
pre účely podradenia žalobcu pod definíciu zodpovedného subjektu, distribútora, podľa § 7 ods. 2 písm.
e) zákona o bezpečnosti hračiek. Podľa žalobcu z uvedeného článku nariadenia č. 765/2008 nevyplýva,
že distribútorom je každý v dodávateľskom reťazci, vrátane maloobchodníkov. Naopak, žalobca mal za
to, že podľa uvedeného článku nariadenia č. 765/2008 distribútorom je každý podnikateľský subjekt
v dodávateľskom reťazci, čo podľa žalobcu znamená, že ide o podnikateľský subjekt, ktorý priamo



alebo prostredníctvom iných podnikateľov dodáva predávajúcemu výrobky (s poukazom na § 2 písm.
e/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov; ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“).
Z uvedeného dôvodu žalobca zdôraznil, že žalobca ako predávajúci priamo spotrebiteľovi nemôže byť
v pozícii distribútora podľa § 7 ods. 2 písm. e) zákona o bezpečnosti hračiek, a teda nemohol byť
sankcionovaný podľa zákona o bezpečnosti hračiek, ktorý povinnosti žalobcu ako predávajúceho priamo
spotrebiteľovi vôbec neupravuje.
10. Žalobca namietal, že v danom prípade správne orgány oboch stupňov aplikovali na svoje
zistenia nesprávny právny predpis, a to zákon o bezpečnosti hračiek. Žalobca mal za to, že správne
sa mal zistený skutkový stav posudzovať podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý mal byť v
predmetnom konaní aj aplikovaný. Dodal, že zákon o bezpečnosti hračiek vôbec neupravuje povinnosti
predávajúceho.
11. Ďalej žalobca namietal, že správny orgán nesplnil povinnosť špecifikovať vo výroku napadnutého
rozhodnutia predmetné dva druhy hračiek, zistené v ponuke žalobcu tak, aby bolo možné bez
akýchkoľvek pochybností prijať záver, že ide o identické výrobky zverejnené ako nebezpečné na webovej
stránke C. dňa 03.04.2017, resp. dňa 04.10.2017.
12. V nadväznosti na uvedené dal žalobca do pozornosti znenie informácií o nebezpečnosti výrobku
plastová bábika „Cute Beaut“ a  „Baby Fashion girl“, zverejnených na internetovej stránke C. dňa
03.04.2017, resp. dňa 04.10.2017, v ktorých chýbajú zákonom o bezpečnosti hračiek stanovené
identifikačné údaje - chýba číslo šarže alebo série, údaj o výrobcovi, pričom uvedená je len krajina
pôvodu Čína, čo nie je údaj o výrobcovi v zmysle § 4 písm. i) zákona o bezpečnosti hračiek, EAN je
uvedený iný, ako EAN uvedený na výrobku v ponuke žalobcu, pričom v napadnutom rozhodnutí prvého
stupňa a v rozhodnutí žalovaného chýbajú zákonom o bezpečnosti hračiek stanovené identifikačné
údaje o výrobku, zverejnenom na C., (chýba číslo šarže alebo série), ďalej na rozdiel od výrobku,
zverejneného na internetovej stránke, kde nie je uvedený výrobca, u výrobku zisteného v ponuke u
žalobcu v odôvodnení napadnutých rozhodnutí oboch stupňov je uvedený údaj o výrobcovi. Okrem toho
predmetné výrobky zistené u žalobcu má iný EAN, a teda nie je pravdou, že predmetné výrobky v ponuke
žalobcu obsahujú identický EAN, ako je uvedený pri výrobkoch zverejnených na C.. Žalobca poukázal
na skutočnosť, že rovnako uvedené špecifikácie hračiek ako nebezpečných výrobkov neobsahujú ani
informácie o nebezpečných výrobkoch, ktoré sú zverejnené na uvedenej internetovej stránke. Uvedený
nedostatok neodstránil v rámci odvolacieho konania ani žalovaný.
13. Žalobca namietal, že sa správne orgány oboch stupňov sa pri vydávaní napadnutých rozhodnutí
neriadili ustanoveniami § 3 ods. 5, § 32 ods. 1, § 34 ods. 2 a § 46  správneho poriadku, pretože v
rozhodnutí neuviedli, na základe akého dôkazu dospeli k záveru, že v prípade predmetných dvoch
hračiek zistených v ponuke žalobcu ide o nebezpečné výrobky.
14. V nadväznosti na uvedené žalobca dôvodil, že samotná informácia o nebezpečnosti predmetných
výrobkov zverejnená na stránke C. má výlučne informatívny charakter pre spotrebiteľov a v
administratívnom konaní pre účely sankcionovania v žiadnom prípade nemá charakter dôkazu.
15. Podľa názoru žalobcu, ak správny orgán tvrdí, že dňa v dňoch 03.04.2017 a 04.10.2017 bola na
internetovej stránke C. v časti nebezpečné výrobky/jednotný trh EÚ zverejnená informácia, že predmetné
plastové bábiky sú nebezpečný výrobok, takýto záver si bol správny orgán oprávnený osvojiť jedine
na základe dôkazov, ktorými súd vykonané expertízne skúšky výrobkov zverejnených na uvedenej
internetovej stránke príslušnou autorizovanou skúšobňou, ktorými bola preukázaná nezhoda vlastností
skúšaných výrobkov s príslušným právnym predpisom, resp. EN, ktorými sa stanovujú požiadavky na
hračky. Až na základe tejto skúšky, ktorá konštatuje nezhodu hračky s príslušným právnym predpisom,
resp. EN, môže Slovenská obchodná inšpekcia vyhodnotiť takýto výrobok za nebezpečný.
16. Žalobca poukázal na rozhodnutia žalovaného a súdov, ktoré preukazujú, že sankcia bola vždy
uložená za predaj či ponuku výrobku vyhodnoteného ako nebezpečný na základe expertíznej skúšky.
Žalobca namietal nedostatok dôkazov na rozhodnutie vo veci, pretože správne orgány v rozhodnutiach
neuviedli objektívne a nespochybniteľné dôkazy, t. j. protokoly o expertíznych skúškach zverejnených
výrobkov na C., na základe ktorých si správny orgán osvojil právny záver, že predmetné dva druhy
výrobkov, zistené v ponuke žalobcu, sú nebezpečné výrobky. Žalobca dodal, že práve chýbajúce
dôkazy v podobe expertíznych skúšok výrobkov zverejnených na C., ako jediný podklad preukazujú
nebezpečnosť týchto hračiek, pretože obsahujú údaje o stanovenom maximálnom obsahu konkrétnych
ftalátov u hračiek a údaje o zistených nadlimitných množstvách ftalátov u hračiek zverejnených v dňoch
03.04.2017 a 04.10.2017 bola na internetovej stránke C. ako nebezpečné výrobky. Bez týchto dôkazov
považuje žalobca výrok napadnutých administratívnych rozhodnutí oboch stupňov za nepreskúmateľný
pre nedostatok dôvodov.



17. Vo vzťahu k posudzovanej zhode predmetných hračiek žalobca uviedol, že za túto zodpovedá
výrobca, ktorý je povinný sám alebo prostredníctvom splnomocneného zástupcu spísať a podpísať
vyhlásenie o zhode, ktoré obsahuje informácie o výrobcovi, vrátane technických špecifikácií, t. j.
typového čísla, čísla šarže, sériového čísla modelu alebo iného údaju, ktorý umožní identifikáciu hračky.
Tieto údaje sú nevyhnutné pre spárovanie sprievodnej a technickej dokumentácie s kontrolovanou
hračkou. V nadväznosti na uvedené žalobca označil za absurdný, svojvoľný a nezákonný postup
správneho orgánu vychádzajúci z právneho názoru, že ak nespĺňa požiadavky zákona o bezpečnosti
hračiek na základe expertíznej skúšky testovaná vzorka konkrétneho druhu výrobku, zverejneného ako
nebezpečného na C., tak potom automaticky sú nebezpečné všetky výrobky tohto druhu a v tomto
prípade aj bez ohľadu na ich výrobcu, pretože nie je známy výrobca zverejnených nebezpečných
výrobkov a ani správny orgán nedisponuje expertíznymi skúškami výrobkov zverejnených ako
nebezpečné.
18. V tejto súvislosti dal žalobca do pozornosti, že dôkazy v podobe expertíznych skúšok, preukazujúcich
nebezpečnosť predmetných dvoch druhov hračiek zistených v ponuke žalobcu, nie sú obsahom ani
inšpekčného záznamu z kontroly, ani administratívneho spisu, ani oznámenia o začatí správneho
konania vo veci zo dňa 19.11.2018 a ani netvoria obsah napadnutých administratívnych rozhodnutí. V
nadväznosti na uvedené žalobca namietal, že správny orgán si nesplnil svoju povinnosť v oznámení o
začatí správneho konania vo veci zo dňa 19.11.2018 a neoznámil žalobcovi ako účastníkovi správneho
konania, na základe akých podkladov a dôkazov začal konanie o uložení sankcie za zistené protiprávne
konanie (§ 32 ods. 2 správneho poriadku) a neumožnil mu v primeranej lehote oboznámiť sa s týmito
podkladmi pred vydaním rozhodnutia. Rovnako nedodržal uvedený postup žalovaný v odvolacom
konaní, a v prípade ak by aj boli protokoly o expertíznych skúškach predložené spolu s obsahom
administratívneho spisu správnemu súdu ku konaniu o správnej žalobe, nebolo by týmto možné
konvalidovať vyššie namietaný postup správnych orgánov oboch stupňov, ktorým porušili procesné
právo žalobcu oboznámiť sa s podkladmi pre vydanie rozhodnutia a vyjadriť sa k ich obsahu.
19. Nedostatočne zistený skutkový stav žalobca vytýkal i vo vzťahu k subjektívnej stránke skutkovej
podstaty porušenej zákonnej povinnosti / postihovaného správneho deliktu  (§ 7 ods. 1 písm. d/ ZBH,
§ 23 ods. 1 písm. a/ ZBH), pretože správne orgány z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového
stavu nepreukázali, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že predmetná hračka nespĺňa požiadavky
podľa § 3 ZBH a prílohy č. 2 citovaného zákona. Podľa žalobcu žalovaný mal povinnosť preukázať
žalobcovi, že vedel alebo mal vedieť, že uvádzal na trh výrobok nespĺňajúci požiadavky zákona.
Túto skutočnosť správne orgány odvodili len zo zverejnenia informácie o nebezpečnosti predmetnej
hračky na internetovej stránke SOI C., pričom zákon neupravuje spôsob informovania o nebezpečnom
výrobku. V tejto súvislosti žalobca na svoju obranu dôvodil, že zákon o bezpečnosti hračiek, ani iný
všeobecne záväzný právny predpis v oblasti ochrany spotrebiteľa, neobsahuje právnu úpravu, ktorá
stanovuje povinnosť podnikateľskému subjektu oboznamovať sa s obsahom informácií o nebezpečných
výrobkoch zverejnených na webovej stránke C.. Zároveň tak žiaden zákon v oblasti ochrany spotrebiteľa
neobsahuje právnu úpravu, ktorá oprávňuje správny orgán sankcionovať podnikateľský subjekt za predaj
výrobku z dôvodu, že sa neoboznámil s informáciou o jeho nebezpečnosti zverejnenou na C..
20. Žalobca dal do pozornosti, že v oznámení o nebezpečnosti hračky / výrobku na internetovej stránke v
dňoch 03.04.2017 a 04.10.2017  je uvedené chemické riziko - obsah ftalátov, avšak z takto zverejnených
informácií nie je možné vyvodiť administratívnu zodpovednosť voči žalobcovi, pretože ide o informáciu
pre širokú verejnosť, ktorá len vo všeobecnosti konštatuje chemické riziko uvedených hračiek z dôvodu
obsahu ftalátov. Informatívny charakter znenia týchto informácií, podľa názoru žalobcu, potvrdzuje
skutočnosť, že Nariadenie 1907/2006 REACH nezakazuje obsah ftalátov u hračiek, ale stanovuje ich
maximálne hodnoty, ktoré môže hračka obsahovať. V nadväznosti na uvedené žalobca dôvodil, že aj
z tohto hľadiska pôsobia informácie na webovej stránke C. v časti Nebezpečné výrobky zavádzajúco,
čo potvrdzuje aj skutočnosť, že správny orgán, aj žalovaný konštatujú v napadnutých rozhodnutiach,
že predmetné dva druhy hračiek zverejnených na uvedenej internetovej stránke boli vyhlásené za
nebezpečné z dôvodu nadlimitného obsahu ftalátov (teda nie z dôvodu obsahu ftalátov, ako sa uvádza
na C.), ale bez akéhokoľvek dôkazu.
21. Ďalej žalobca napádal nedostatočné odôvodnenie výšky uloženej pokuty a nepreskúmateľnosť
výroku rozhodnutia prvého stupňa pre nedostatok dôvodov, pričom správnym orgánom oboch stupňov
vytýkal, že ani v jednom z napadnutých rozhodnutí nevymedzili čas trvania protiprávneho konania,
pričom správne orgány ani neskúmali, či žalobca vôbec predal predmetné hračky a koľko kusov,
rovnako neuviedli, či išlo o prvé alebo opakované protiprávne konanie žalobcu. Žalobca namietal, že čas
protiprávneho konania vo výroku prvostupňového rozhodnutia je vymedzený len dátumom vykonania
kontroly dňa 31.07.2018. To podľa názoru žalobcu znamená, že v takom prípade sankcionované



protiprávne konanie bolo preukázané len počas výkonu kontroly v trvaní 4 hodiny, a tým je spochybnená
správnym orgánom deklarovaná závažnosť zisteného protiprávneho konania žalobcu. Ďalej žalobca
namietal, že správny orgán sa pokúsil obhájiť výšku uloženej pokuty aj s prihliadnutím na skutočnosť,
že oznam o nebezpečnosti predmetných výrobkov na C. bol zverejnený už od 03.04.2017, resp.
od 24.10.2017. Avšak tieto dôvody žalobca považuje za bezpredmetné, pretože správny orgán
nepreukázal, že žalobca po celý čas od zverejnenia nebezpečných výrobkov na C. až po výkon kontroly
mal v ponuke predmetné výrobky označené ako nebezpečné. Navyše, takýto záver je v rozpore s
vymedzením času spáchania správneho deliktu vo výroku prvostupňového rozhodnutia (uvedením
dátumu vykonania kontroly). Zároveň žalobca dodal, že správny orgán nemohol vyhodnotiť následky
zisteného protiprávneho konania, pretože nezistil, okrem počtu zistených dvoch druhov predmetných
hračiek 5 kusov + 1 kus, aké množstvá predmetných výrobkov v danom prípade žalobca nakúpil od
dodávateľa a aké množstvá týchto výrobkov aj reálne predal spotrebiteľom. V súvislosti s tvrdením
žalovaného, že ide o tzv. ohrozovací delikt, žalobca, s poukazom na celkovú hodnotu zistených výrobkov
26,- Eur a na trvanie protiprávneho konania v rozmedzí štyroch hodín počas výkonu kontroly, namietal
nepresvedčivosť odôvodnenia výšky uloženej pokuty, ktorú považuje za rozpornú s požiadavkou zákona
o bezpečnosti hračiek.
22. Záverom žalobca s poukazom na ustanovenie § 17 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej
podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon
o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o e-Governmente“), podľa ktorého
každý orgán verejnej moci je povinný vykonávať výkon verejnej moci elektronicky, namietal doručenie
oznámenia o začatí správneho konania zo dňa 19.11.2018, rozhodnutia č. W/0505/99/2018 zo dňa
21.01.2019 a rozhodnutia č. SK/0074/99/2018 zo dňa 11.03.2019 žalobcovi v listinnej podobe poštou.

III.  Vyjadrenia žalovaného a žalobcu

23. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe navrhol žalobu zamietnuť a žalobcovi nárok na
náhradu trov konania nepriznať.
24. K namietanému statusu žalobcu žalovaný uviedol, že žalobca vystupuje v pozícii distribútora v
zmysle čl. 2 bod 6. nariadenia č. 765/2008, na ktorý odkazuje § 1 ods. 1 písm. c) zákona o bezpečnosti
hračiek pri povinnosti distribútora. Žalobca je fyzickou osobou - podnikateľom, čo potvrdzuje výpis zo
Živnostenského registra, ktorý je súčasťou administratívneho spisu. Taktiež figuruje v dodávateľskom
reťazci, nakoľko v správnom konaní bolo preukázané, že predmetné výrobky nadobudol od iného
subjektu - WIKY s.r.o. na základe faktúry (dodacieho listu) č. 7437917 vystavenej dňa 01.08.2017
a faktúry (dodacieho listu) č. 6620416 vystavenej dňa 12.10.2016. Je pritom irelevantné, či výrobok
predáva spotrebiteľom alebo podnikateľom, podstatné je, že z jeho strany došlo k ponuke a predaju
tohto výrobku. Žalovaný má za preukázaný aj ďalší pojmový znak legálnej definície pojmu distribútor z
uvedeného nariadenia, nakoľko žalobca nie je výrobcom ani dovozcom; nevyrobil predmetný výrobok
a ani ho neuviedol z tretej krajiny na trh Spoločenstva (o tom svedčia práve predmetné faktúry, ktoré
preukazujú, že na Slovensku boli tieto výrobky už uvedené na trhu v čase, keď ich účastník konania
kupoval). Pojem sprístupnenie na trhu definuje článok 2 bod 1. nariadenia ako každú dodávku výrobku
určeného na distribúciu alebo spotrebu alebo používanie na trhu Spoločenstva v priebehu obchodnej
činnosti bez ohľadu na odplatnosť. Z uvedeného možno konštatovať, že tak pojem distribútor, ako
aj sprístupnenie na trhu je vymedzené pomerne široko. Splnenie podmienky sprístupnenia na trhu
vyplýva z inšpekčného záznamu zo dňa 31.07.2018, nakoľko pri výkone kontroly bola zistená ponuka
nebezpečných výrobkov pre spotrebiteľa. Žalovaný sa tiež nestotožnil s tvrdením, že § 7 ods. 2 písm.
e) zákona o bezpečnosti hračiek preukazuje iné postavenie žalobcu, nakoľko distribútorom môže byť
podnikateľský subjekt, ktorý ďalej predáva výrobky iným podnikateľom, ale aj ten, ktorý ich predáva
konečným spotrebiteľom. Ak by žalovaný prijal argumentáciu žalobcu, musel by dospieť k neprijateľnému
záveru, že tento nie je v žiadnom z postavení (ani výrobca, splnomocnený zástupca, dovozca a ani
distribútor), a teda nenesie zodpovednosť za sprístupnenie hračky na trhu. Na základe týchto skutočností
žalovaný považuje námietky žalobcu v tejto časti žaloby za bezpredmetné.
25. Žalovaný odmietol názor žalobcu, podľa ktorého mal správny orgán na daný skutkový stav aplikovať
príslušné ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, namiesto jeho sankcionovania v zmysle § 7 ods.
1 písm. d) zákona o bezpečnosti hračiek. Žalovaný s poukazom na právny záver vyplývajúci z rozsudku
Krajského súdu v Trnave č. 20S/16/2017 zo dňa 14.03.2018 uviedol, že zákon o bezpečnosti hračiek je
lex specialis vo vzťahu k § 6 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko upravuje len situácie výlučne
súvisiace s výrobkami - hračkami, a to len vo vzťahu k úzko špecifikovanej problematike, t. j. k porušeniu



povinnosti distribútora sprístupniť hračku na trhu, ak tento vie, alebo by mal vedieť, že hračka nespĺňa
požiadavky podľa § 3 a prílohy č. 2 zákona o bezpečnosti hračiek.
26. Ukladanie pokút podľa § 6 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa namiesto príslušných ustanovení
zákona o bezpečnosti hračiek v predchádzajúcich obdobných prípadoch žalovaný dôvodil poukazom
na splnomocňovacie ustanovenia podľa § 28 ods. 1 a 2 zákona o bezpečnosti hračiek, v zmysle
ktorých na trhu môže byť sprístupnená aj hračka, ktorá nespĺňa požiadavky podľa tohto zákona, ak bola
uvedená na trh do 20. júla 2011 a spĺňa požiadavky podľa predpisov účinných do 20. júla 2011. Ak sú
pochybnosti o čase uvedenia hračky na trh, platí, že hračka bola uvedená na trh po 20. júli 2011, ak
výrobca, splnomocnený zástupca, dovozca alebo distribútor nepreukáže opak. Hračky, ktoré nespĺňajú
požiadavky podľa prílohy č. 2 ods. 3, môžu byť sprístupnené na trhu, ak spĺňajú požiadavky podľa prílohy
č. 4 a boli uvedené na trh do 20. júla 2013. Ak teda predmetné hračky spĺňali podmienky na vyňatie z
pôsobnosti zákona o bezpečnosti hračiek, žalovaný nemohol postupovať v zmysle uvedeného právneho
predpisu. Preto, pokiaľ sa preukázateľne zistilo, že takéto hračky boli nebezpečné, aplikovalo sa na tieto
ustanovenie § 6 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa za účelom ochrany vnútorného trhu. Ako príklad
žalovaný uviedol situáciu, keď hračka bola na trh uvedená pred 20. júlom 2013 a nespĺňa požiadavky
podľa prílohy č. 2 ods. 3 (čo je podmienkou na nesprístupnenie hračky na trhu podľa § 7 ods. 1 písm.
d/ ZBH), ak spĺňa požiadavky prílohy č. 4. V takýchto prípadoch žalovaný nemohol začať konanie pre
porušenie § 7 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti hračiek, aj keď bolo nad všetky pochybnosti zrejmé,
že dotknutá hračka je nebezpečná.
27. K námietke napádajúcej nedostatočné vymedzenie protiprávneho konania v skutkovej vete výroku
rozhodnutia prvého stupňa žalovaný dôvodil, že z jeho obsahu vyplýva presná a nezameniteľná
identifikácia skutku, ktorý je podľa správneho orgánu porušením zákazu podľa ustanovenia § 7 ods. 1
písm. d) zákona o bezpečnosti hračiek, uloženého distribútorovi, a to  sprístupniť hračku na trhu, ak vie
alebo by mal vedieť, že hračka nespĺňa požiadavky podľa § 3 a prílohy č. 2 ods. 3 písm. a). Vo výroku je
konkretizovaný žalobca, kontrolný orgán, čas a miesto výkonu kontroly, stručné popísanie skutkového
stavu ako aj ustanovenie právneho predpisu, ktoré bolo porušené, čím bola daná nezameniteľnosť
konania. Výroková časť prvostupňového ako aj druhostupňového rozhodnutia obsahuje aj čas spáchania
správneho deliktu, ktorý je vyjadrený dátumom kontroly, t. j. dňa 31.07.2018. Vo výroku je konkretizovaný
žalobca, kontrolný orgán, čas a miesto výkonu kontroly, stručné popísanie skutkového stavu ako
aj ustanovenie právneho predpisu, ktoré bolo porušené, čím bola daná nezameniteľnosť konania.
Výroková časť prvostupňového ako aj druhostupňového rozhodnutia obsahuje aj čas spáchania
správneho deliktu, ktorý je vyjadrený dátumom kontroly, t. j. dňa 31.07.2018. Vo výroku je tiež uvedené
miesto spáchania správneho deliktu, ktorým je prevádzkareň Bižutéria, hračky, Winterova 1753/12,
Piešťany. Na podporu svojich tvrdení o dostatočnosti všetkých náležitostí výroku žalovaný poukázal
na judikatúru krajských súdov a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“, príp.
„NS SR“), o ktorú sa SOI vo svojej rozhodovacej praxi pri vyhotovovaní výrokových častí správnych
rozhodnutí opiera (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo/58/2014, rozsudok NS SR sp. zn. 4 Sžo/64/2014,
rozsudok NS SR sp. zn. 6 Sžo/33/2014, rozsudky Krajského súdu v Nitre sp. zn. 23Sa/17/2017 a sp.
zn. 23Sa/5/2017).
28. Vo vzťahu k námietke o nedostatočnej identifikácii predmetných hračiek žalovaný uviedol, že hračky:
Plastová bábika „Cute Beaut“, pôvod Čína, Typ: Model: NO.LB333 (na obale), Index: 339615 (na štítku),
EAN: 5902012747490 a Plastová bábika „Baby Fashion girl“, pôvod Čína, Typ: No: HX310, EAN:
2016092400800 sú dostatočne špecifikované na to, aby sa predišlo pochybnostiam o ich totožnosti
s hračkami, ktoré boli uverejnené na internetovej stránke www.soi.sk v časti Nebezpečné výrobky/
Jednotný trh EÚ. Predmetné hračky sú rovnaké názvom, tvarom aj samotným vzhľadom, majú zhodné
čísla modelu, majú rovnaký obal, resp. balenie a označenie CE, a sú vyrobené z rovnakého materiálu.
Žalovaný má za to, že takéto detailné označenie, ktoré vyplýva jednak z údajov z internetovej stránky
C. z časti Nebezpečné výrobky/Jednotný trh EÚ vo vzťahu k tam prezentovaným hračkám a jednak z
informácií získaných inšpektormi SOI pri výkone kontroly u žalobcu, je plne postačujúce na ich presnú
identifikáciu tak, aby predmetné hračky neboli zameniteľné s iným druhom hračky.
29. Námietky žalobcu, že v napadnutom rozhodnutí správneho orgánu aj žalovaného je pri hračke
Plastová bábika „Cute Beaut“ uvedený iný EAN (8590331143283) ako na internetovej stránke C.
(5902012747490) a rovnako aj pri hračke Plastová bábika „Baby Fashion girl“ je uvedený iný
EAN (8590331144006) ako na internetovej stránke C. (2016092400800) žalovaný označil za právne
irelevantné. V tejto súvislosti poznamenal, že problematika bezpečnosti hračiek, teda bezpečnostné
požiadavky na hračky, postupy posudzovania zhody, povinnosti hospodárskych subjektov, ako aj
pôsobnosť orgánu dohľadu upravuje zákon o bezpečnosti hračiek. V roku 2013 sa menil a dopĺňal
zákonom č. 140/2013 Z. z. a bola vydaná Vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č.



225/2013 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 78/2012 Z. z. o bezpečnosti hračiek
a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany
spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona
č. 140/2013 Z. z. Žalovaný dal do pozornosti, že uvedenými právnymi predpismi bola do právneho
poriadku Slovenskej republiky transponovaná Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/48/ES z
18. júna 2009 o bezpečnosti hračiek (ďalej len „smernica č. 2009/48/ES“, príp. „smernica o bezpečnosti
hračiek“). Dohľad nad dodržiavaním povinností hospodárskych subjektov ustanovených týmto zákonom
vykonáva SOI. Zákon o bezpečnosti hračiek sa vzťahuje na výrobky uvedené na trh po 20. júli 2011, ktoré
spĺňajú definíciu hračky - výrobok navrhnutý alebo určený, výlučne alebo čiastočne, na hranie dieťaťa
do veku 14 rokov. Žalovaný dôvodil, že z pohľadu regulačného orgánu je jednou z najdôležitejších
charakteristík výrobku sledovateľnosť, ktorá umožňuje efektívne presadzovanie právnych predpisov
orgánmi dohľadu nad trhom prostredníctvom nápravných opatrení, medzi ktoré patrí stiahnutie z
trhu a spätné prevzatie v zmysle Nariadenia EP a Rady č. 765/2008. Umožňuje nájsť nebezpečné
výrobky alebo nevyhovujúce výrobky v distribučnom reťazci a identifikuje úlohy a zodpovednosť
jednotlivých hospodárskych subjektov v distribučnom reťazci. Nevyhnutnou a základnou požiadavkou
na sledovateľnosť je uvedenie mena a adresy výrobcu, pri dovezených výrobkoch aj uvedenie mena
a adresy dovozcu a uvedenie typu, radu, čísla série alebo modelu alebo uvedenie iného prvku, ktorý
umožní identifikáciu výrobku. Preto aj jednotlivé harmonizačné právne predpisy EÚ presne vymedzujú
povinnosti výrobcu. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. i) zákona o bezpečnosti hračiek je výrobca
povinný uviesť na hračke typové číslo, číslo šarže, sériové číslo, číslo modelu alebo iný údaj, ktorý
umožní jej identifikáciu, uviesť svoje obchodné meno alebo ochrannú známku a sídlo, miesto podnikania
alebo adresu, na ktorej je ho možné zastihnúť, ak nie je zhodná so sídlom alebo miestom podnikania;
ak to rozmer a vlastnosti hračky neumožňujú, požadované údaje uviesť na obale alebo v návode na
použitie alebo v bezpečnostných pokynoch. Na základe vyššie uvedeného je teda zrejmé, že predmetné
ustanovenie zákona je možné nedodržať len vo výnimočných prípadoch, t. j. napr. ak by boli vzhľadom
na veľkosť a/alebo charakter výrobku údaje nečitateľné alebo ak by nebolo možné ich z technického
hľadiska uviesť. V takýchto prípadoch musia byť identifikačné údaje na obale, ak je k dispozícii a/
alebo na sprievodnej dokumentácii. Identifikačné údaje nie je možné vynechať alebo umiestniť na obal
alebo sprievodné dokumenty z estetických alebo ekonomických dôvodov. Posúdenie je na výrobcovi.
Povinnosti dovozcu sú stanovené v § 6 zákona o bezpečnosti hračiek. Dovozca nemôže uviesť na trh EÚ
hračku, pokiaľ si výrobca nesplnil svoje povinnosti, t. j. povinnosti stanovené podľa § 4 ods. 1 písm. b) až
e) a i) zákona o bezpečnosti hračiek. Z uvedeného vyplýva, že dovozca nemá povinnosť a ani nemôže
označovať hračku typovým číslom, číslom šarže, sériovým číslom, číslom modelu alebo iným údajom,
ktorý umožní identifikáciu hračky. Na základe vyššie uvedeného žalovaný uvádza, že EAN kódy, ktorým
sú predmetné hračky označené, nepatria medzi ich identifikačné znaky, nakoľko je zrejmé, že na balení
týchto hračiek sa nachádzal prilepený papierový štítok s EAN kódom (8590331143283; 8590331144006)
spolu s ďalšími údajmi uvedenými aj v napadnutom rozhodnutí, pričom žalovaný zastáva názor, že
predmetný papierový štítok bol na balenie hračky dolepený zo strany dovozcu. EAN kód sa považuje
za relevantný identifikačný znak výrobku (hračky) len v tom prípade, ak by bol výrobcom vyznačený
priamo na originálnom balení výrobku (hračky) a bol by zároveň špecifikovaný v príslušnej technickej
dokumentácii, ktorú predstavuje napr. aj vyhlásenie o zhode, čo však v danom prípade splnené nebolo.
Z uvedených dôvodov vyhodnotil žalovaný predmetné námietky žalobcu ako bezpredmetné.
30. V súvislosti s námietkou žalobcu, že pri hračke Plastová bábika „Cute Beaut“ zistenej v ponuke
žalobcu je v odôvodnení rozhodnutia žalovaného uvedený údaj o výrobcovi na rozdiel od výrobku
zverejneného na C., kde nie je uvedený výrobca, žalovaný poukázal konštatovanie žalovaného v
napadnutom rozhodnutí, že predmetný údaj o výrobcovi bol uvedený na prilepenom papierovom štítku.
V nadväznosti na uvedené žalovaný dôvodil, že dovozca (WIKY, s.r.o.) doplnením údajov o výrobcovi
porušil svoju povinnosť v zmysle § 6 ods. 1 písm. c) zákona o bezpečnosti hračiek, že nesmie na trh
uviesť hračku, ak si výrobca nesplnil povinnosti v zmysle § 4 ods. 1 písm. i) zákona o bezpečnosti
hračiek, a to uviesť na hračke svoje obchodné meno alebo ochrannú známku a sídlo, miesto podnikania
alebo adresu, na ktorej je ho možné zastihnúť, ak nie je zhodná so sídlom alebo miestom podnikania;
ak to rozmer a vlastnosti hračky neumožňujú, požadované údaje uviesť na obale alebo v návode na
použitie alebo v bezpečnostných pokynoch.
31. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že samotná informácia o nebezpečnosti predmetných
výrobkov zverejnených na stránke C. má výlučne informatívny charakter a pre účely sankcionovania
nemá charakter dôkazu a rovnako sa nestotožnil s námietkou napádajúcou absenciu dôkazov v
rozhodnutí prvého stupňa, preukazujúcich nebezpečnosť predmetných hračiek. Ohľadom spôsobu
zistenia skutkového stavu a jeho vyhodnotenia žalovaný uviedol, že k záveru o nebezpečnosti dvoch



druhov hračiek zistených pri výkone kontroly u žalobcu dospel na základe informácií zverejnených
na svojom webovom sídle. V nadväznosti na uvedené žalovaný dôvodil, že Slovenská obchodná
inšpekcia, ako orgán štátnej kontroly vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa s celoštátnou
pôsobnosťou, pravidelne zverejňuje na svojej webovej stránke informácie o nebezpečných výrobkoch,
vrátane hračiek, na základe legitímne vykonaných skúšok, ktorých výsledkom sú protokoly o skúškach
objektívne potvrdzujúcich nebezpečenstvo skúšaného výrobku, akými sú napr. hračky a pod., a taktiež
zverejňuje na svojej internetovej stránke informácie o nebezpečných výrobkoch, vrátane hračiek, na
základe notifikácií národných orgánov trhového dozoru iných členských štátov Európskej únie (ďalej
len „EÚ“). V tejto súvislosti doplnil, že na internetovej stránke C. v časti Nebezpečné výrobky/Jednotný
trh EÚ sú uvedené nebezpečné výrobky, vrátane hračiek, ktoré boli notifikované v systéme RAPEX
niektorým z členských štátov Európskej únie. SOI ako orgán trhového dohľadu využíva v rámci
kontrolnej činnosti aj európske informačné a komunikačné systémy, pričom jedným z nich je aj RAPEX
(Rapid Alert System for Non-Food Products). RAPEX je systém včasného varovania pre výrobky
predstavujúce vážne riziko pre zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov. Umožňuje výmenu informácií o
nebezpečných výrobkoch nepotravinového charakteru medzi Európskou komisiou, členskými štátmi EÚ
a štátmi Európskeho hospodárskeho priestoru - Islandom, Lichtenštajnskom a Nórskym kráľovstvom,
ako aj o opatreniach a krokoch prijatých v súvislosti s týmito výrobkami. Legislatívnym základom pre
systém RAPEX je smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES o všeobecnej bezpečnosti
výrobkov (GPSD) (ďalej len „Smernica EP a Rady 2001/95/ES“). Podrobnosti o systéme RAPEX
upravuje Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/417 z 8. novembra 2018, ktorým sa stanovujú
usmernenia pre riadenie systému Európskej Únie na rýchlu výmenu informácií (RAPEX) vytvoreného
podľa článku 12 smernice 2001/95/ES o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a jeho systému oznamovania
(ďalej len „rozhodnutie Komisie 2019/417“). Povinnosti Slovenskej republiky voči systému RAPEX sú
upravené v zákone o ochrane spotrebiteľa a v Nariadení vlády Slovenskej republiky č. 404/2007 Z.
z. o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (ďalej len „NV SR č. 404/2007 Z. z.“) Po vstupe Slovenskej
republiky do EÚ sa SOI stala výkonným orgánom systému RAPEX, a preto vykonáva, okrem iného, aj
kontrolu výrobkov notifikovaných v rámci tohto systému. Cieľom systému je zabrániť distribúcii ponuky
a predaja nebezpečných výrobkov. Členské štáty musia po oznámení z RAPEX-u o nebezpečných
výrobkoch preveriť získané informácie, aby zistili, či sa výrobok predával alebo ešte predáva na
ich území. Potom sú povinné zhromaždiť potrebné informácie, vykonať doplnkové hodnotenie rizika,
prípadne zhodnotiť, či treba prijať opatrenia na úrovni štátu. Národný orgán trhového dohľadu členského
štátu EÚ je povinný oznámiť výskyt nebezpečných výrobkov národnému kontaktnému miestu. V
prípade, ak môže riziko vyplývajúce z nebezpečného nepotravinárskeho výrobku presiahnuť územie
členského štátu EÚ, národné kontaktné miesto je povinné bezodkladne informovať o výskyte takéhoto
výrobku Európsku komisiu. Ak Európska komisia doručí národnému kontaktnému miestu rozhodnutie
o výskyte nebezpečného nepotravinárskeho výrobku v niektorom z členských štátov EÚ, národné
kontaktné miesto ho doručí bez zbytočného odkladu národnému orgánu trhového dozoru, ktorý zakáže
uvedenie výrobku do obehu alebo nariadi stiahnutie výrobku z trhu. Týždenné prehľady o výskyte
nebezpečných nepotravinárskych spotrebných výrobkov a znenie smernice, ktorá upravuje systém
RAPEX, sú prístupné na internetovej stránke EÚ na adrese: C./consumers/safety/rapex/.
32. Na základe uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že v prípade predmetných dvoch druhov
nebezpečných hračiek, zistených v ponuke žalobcu, nebolo potrebné zo strany SOI vykonávať
expertízne skúšky týchto výrobkov (hračiek) prostredníctvom príslušnej autorizovanej skúšobne, pretože
v prípade, ak národné orgány trhového dozoru členských štátov zistia výskyt nebezpečných výrobkov,
oznamujú tieto nebezpečné výrobky do systému RAPEX prostredníctvom oznamovacieho formulára,
ktorý obsahuje nasledujúce informácie:
· Číslo oznámenia a dátum, kedy bol nebezpečný výrobok oznámený,
· Orgán dohľadu, ktorý výrobok oznamuje, krajinu, meno zamestnanca,
· Kontaktné miesto RAPEX a meno zamestnanca,
· Kategóriu výrobku, jeho názov, značku, číslo modelu, typ, čiarový kód, colný kód, opis     výrobku,
fotografie,
· Smernice a príslušné normy,
· Krajinu pôvodu a krajiny určenia,
· Výrobcu, dovozcu, distribútora, predávajúceho,
· Typ rizika,
· Výsledky skúšok,
· Typ a kategóriu prijatých opatrení, dátum ich prijatia.



33. V nadväznosti na uvedené žalovaný dôvodil, že kontaktné miesto RAPEX zodpovedá za
predkladanie všetkých oznámení na validáciu Európskej komisii. Európska komisia následne kontroluje
všetky oznámenia prijaté prostredníctvom aplikácie RAPEX pred ich odoslaním členským štátom, aby
zaistila, že sú správne a úplné. Všetky oznámenia posúdené počas preskúmania ako správne a úplné
Európska komisia validuje a distribuuje prostredníctvom aplikácie RAPEX v lehotách určených v dodatku
5 rozhodnutia Komisie 2019/417.
34. Ohľadom výsledkov expertíznych skúšok pre jednotlivé druhy zistených nebezpečných výrobkov
žalovaný uviedol, že súčasťou predmetného oznamovacieho formulára sú aj výsledky skúšok, tzn.
protokoly o skúškach, a teda nie je potrebné, aby v tomto prípade správny orgán vykonával ďalšie
expertízne skúšky výrobkov (hračiek). V tejto súvislosti žalovaný dodal, že samotné oznámenia o
nebezpečnosti výrobkov (notifikácia č. 0319/2017 zo strany Poľska, notifikácia č. 1268/2017 zo strany
Cypru), nachádzajúce sa v administratívnom spise, sú nespochybniteľnými dôkazmi preukazujúcimi
nebezpečnosť vyššie uvedených dvoch druhov hračiek. Súčasťou predmetných notifikácií je aj uvedenie
rizika, ktoré jednotlivé výrobky (hračky) predstavujú, pričom z týchto notifikácií je zrejmé aj to, že v oboch
prípadoch ide o závažné riziko.
35. Rovnako žalovaný nesúhlasil s namietaným porušením práva žalobcu na oboznámenie sa s
podkladmi a dôkazmi na vydanie rozhodnutia a na vyjadrenie sa k ich obsahu a spôsobu och zistenia.
Žalovaný dôvodil, že žalobcovi bola daná možnosť vyjadriť sa k dôvodom konania popísaným v
oznámení o začatí správneho konania v súlade s § 32 ods. 2 Správneho poriadku, čo vyplýva už zo
samotného poučenia, ktoré je súčasťou Oznámenia o začatí správneho konania zo dňa 19.11.2018.
V tejto súvislosti žalovaný dodal, že žalobca však neuviedol také skutočnosti, ktoré by mali vplyv na
prehodnotenie porušenia zákona. Zároveň dal žalovaný do pozornosti, že v priebehu administratívneho
konania mohol žalobca využiť svoje právo na nazretie do spisu podľa ustanovenia § 23 ods. 1 Správneho
poriadku, ktoré však do vydania rozhodnutia vo veci samej nevyužil.
36. K naplneniu skutkovej podstaty predmetného správneho deliktu žalovaný uviedol, že žalobca nebol v
predmetnej veci sankcionovaný z dôvodu, že nesledoval informácie uverejnené v informačnom systéme
RAPEX, resp. na www.soi.sk, ale z dôvodu, že sprístupnil na trh hračky, ktoré nespĺňali požiadavky
podľa zákona o bezpečnosti hračiek. Preto žalovaný zotrval na skutkovom a právnom závere, že
bola naplnená skutková podstata správneho deliktu, pre ktorý sa viedlo konanie. V tejto súvislosti
dôvodil, že obligatórnym znakom skutkovej podstaty postihovaného správneho deliktu je, že distribútor
sprístupnil na trh hračky, ktoré nespĺňali požiadavky podľa zákona o bezpečnosti hračiek, tzn. mal
v ponuke hračky, ktoré sú nebezpečnými výrobkami. Keďže skutková podstata správneho deliktu v
zmysle ust. § 7 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti hračiek predpokladá zabezpečenie vedomostí
o hračke, že nespĺňa požiadavky podľa predmetného zákona, musí žalobca ako subjekt podnikajúci v
oblasti maloobchodu konať s odbornou starostlivosťou, pretože podnikateľská činnosť, ktorú vykonáva,
predpokladá od neho určitú mieru znalostí súvisiacich s predmetom jeho činností. Žalovaný na svojej
webovej stránke poskytuje informácie o nebezpečných výrobkoch v úmysle zjednodušiť informovanie
verejnosti (spotrebiteľov i podnikateľov) o nebezpečných výrobkoch na národnom trhu aj vnútornom
trhu EÚ. Žalovaný považuje za jeden z možných spôsobov, ako si distribútor splní povinnosť podľa §
7 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti hračiek, sledovanie zverejňovania nebezpečných výrobkov na
internetovej stránke SOI či inej obdobnej stránke. Žalovaný zastal názor, že pre splnenie povinnosti
predávať len bezpečné hračky je potrebná aj aktívna činnosť podnikateľského subjektu, a nie len
pasívne očakávanie poskytnutia informácií. Žalovaný zdôraznil, že žalobca mal v ponuke pre spotrebiteľa
výrobky určené detskému spotrebiteľovi, v ktorých bol zistený nadlimitný obsah ftalátov, čo je závažný
nedostatok, pri ktorom hrozilo vážne nebezpečenstvo ohrozenia zdravia detského spotrebiteľa.
37. V súvislosti so spochybňovaním nebezpečnosti predmetných hračiek zo strany žalobcu žalovaný
dôvodil nutnosťou zohľadniť okolnosti prípadu, pretože v danom šetrenom prípade išlo o výrobky -
Plastová bábika „Cute Beaut“, Typ: Model: NO.LB333 (na obale), Index: 339615 (na štítku), EAN:
5902012747490, Plastová bábika „Baby Fashion girl“, Typ: No: HX310, EAN: 2016092400800, ktoré
boli vyhlásené za nebezpečné výrobky z dôvodu nadlimitného obsahu ftalátov, pričom žalobca už mal
vedieť, že tieto druhy hračiek boli vyhlásené za nebezpečné výrobky. Žalovaný s poukazom na poznatky
z aplikačnej praxe uviedol, že tieto výrobky nie sú vyrábané ručne, ale bezpochyby ide o sériovú výrobu,
a preto možno aj na tento prípad aplikovať záver o nebezpečných výrobkoch. Tento názor podporuje
aj Nariadenie EP a Rady č. 765/2008, kde je v čl. 19 bode 1. prvá veta uvedené „orgány dohľadu nad
trhom vykonávajú primerané kontroly vlastností výrobkov v príslušnom rozsahu prostredníctvom kontroly
dokumentácie a podľa potreby fyzikálnych a laboratórnych skúšok na základe vhodných vzoriek“.
Takýmito vhodnými vzorkami boli v danom prípade továrensky vyrobené výrobky - Plastová bábika „Cute
Beaut“, Typ: Model: NO.LB333 (na obale), Index: 339615 (na štítku), EAN: 5902012747490 a Plastová



bábika „Baby Fashion girl“, Typ: No: HX310, EAN: 2016092400800, ktoré boli vyhlásené za nebezpečné
výrobky z dôvodu nadlimitného obsahu ftalátov. Táto tzv. továrenská (pásová) výroba preto spôsobuje,
že nie konkrétny kus, ale celá šarža daného druhu tovaru je nebezpečná. Pokiaľ teda výrobca priamo
neoznačí šaržu výrobku alebo po výkone kontroly, na základe ktorej sa zistí nebezpečnosť výrobku,
nezmení určitý údaj na výrobku tak, aby bol tento novo vyrobený výrobok, odlíšiteľný od pôvodného
skúšaného výrobku, potom je treba predpokladať, že všetky výrobky tej istej šarže, resp. toho istého
druhu, sú pre spotrebiteľa nebezpečné. Žalovaný na podporu argumentácie poukázal na rozsudok
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/16/2017 zo dňa 14.03.2018 v obdobnej veci.
38. Ohľadom výšky uloženej pokuty žalovaný uviedol, že táto bola v napadnutom rozhodnutí
zdôvodnená, zohľadňujúc všetky kritéria uvedené v § 23 ods. 5 zákona o bezpečnosti hračiek a
taktiež funkcie sankcie, ktorými sú represia, prevencia a výchova páchateľa správneho deliktu. Podľa
názoru žalovaného výška uloženej pokuty je, vzhľadom na množstvo (2 druhy hračiek, celkovo 6 ks)
zistených nebezpečných hračiek nachádzajúcich sa v ponuke pre spotrebiteľa v prevádzkarni žalobcu,
primeraná, pričom zároveň sleduje požiadavku na jej citeľnosť v majetkovej sfére žalobcu, za účelom
jednak represie, ale aj dôslednej individuálnej ako aj generálnej prevencie. V tejto súvislosti žalovaný
poukázal na skutočnosť, že ohrozeným z predmetného správneho deliktu bol maloletý spotrebiteľ -
dieťa, ktoré v našich podmienkach požíva osobitnú právnu ochranu. Zároveň dal žalovaný do pozornosti
vážne následky protiprávneho konania žalobcu a verejný záujem, ktorý je žalovaným rozhodnutím
chránený a má svoje opodstatnenie, a to zdravie a život detského spotrebiteľa, keďže výrobky, ktoré
mal žalobca v ponuke, mohli spôsobiť chemické poškodenie zdravia detského spotrebiteľa. Žalovaný
zotrval na názore, že ide o závažný nedostatok, pri ktorom hrozilo vážne nebezpečenstvo ohrozenia
života a zdravia detského spotrebiteľa a správne konanie, ktoré sa voči žalobcovi viedlo, bolo podložené
zákonnými dôvodmi a malo svoje opodstatnenie.
39. K namietanému vymedzeniu času spáchania iného správneho deliktu žalovaný opätovne uviedol,
že tento atribút výroku rozhodnutia je splnený, ak je vo výroku uvedený dátum vykonanej kontroly, v
čase ktorej bolo zistené porušenie zákona, s čím sa stotožňujú aj samotné súdy (napr. rozsudok NS
SR sp. zn. 6Sžo/34/2013 zo dňa 22.02.2013, rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžo/33/2014). Dostatočnosť
výrokovej časti rozhodnutia v otázke vymedzenia času spáchania deliktu dňom vykonania kontroly bola
potvrdená najvyšším súdom aj v rozsudku sp. zn. 6Sžo/33/2014, v ktorom najvyšší súd uviedol: „Z
uvedeného je zrejmé, že žalovaný vo výroku jasne opísal porušenia právnych povinností, kladených
žalobcovi za vinu, ktoré boli zistené kontrolou dozorujúceho orgánu v presne určených dňoch a v
presne určených prevádzkarniach žalobcu. Takto špecifikovaný výrok dostatočne identifikuje porušenia
právnych povinností žalobcu tak, aby nemohli byť zameniteľné s iným a v budúcnosti nenastali okolnosti
z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie
prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania, ako aj pre zabezpečenie riadneho práva
na obhajobu. Napokon samotný žalobca v administratívnom konaní vzhľadom k charakteru jeho obrany
nemal pochybnosti o nedostatku alebo nesprávnej špecifikácii skutkov (času, priestoru, spotrebiteľských
zmlúv a pod.), ktorými sa mal dopustiť porušenia právnych povinností, kladených mu dozorujúcim
orgánom za vinu.“
40. K námietke napádajúcej nesprávne doručovanie, kedy žalobca  žalovaný uviedol, že v danom
prípade išlo o zákonné doručovanie a všetky písomnosti boli žalobcovi riadne doručené.
41. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného zotrval na rozsahu a dôvodoch žaloby.
42. Žalovaný sa k obsahu repliky v lehote stanovenej správnym súdom nevyjadril.

IV. Relevantná právna úprava

43. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

44. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.



45. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

46. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný
návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

47. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

48. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

49. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu.

50. Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

51. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

52. Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo
zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

53. Podľa § 3 ods. 1 zákona o bezpečnosti hračiek hračka vrátane obsiahnutých chemických látok
a chemických zmesí nesmie ohroziť bezpečnosť a zdravie dieťaťa alebo dospelého, ak sa používa
predpokladaným spôsobom v súlade s jej určením zohľadňujúcim správanie a zručnosť dieťaťa, a ak je
to potrebné, zručnosť dozerajúceho dospelého, predovšetkým pri hračke určenej na hranie pre dieťa vo
veku do 36 mesiacov alebo pre inú špecifikovanú vekovú skupinu.

54. Podľa § 3 ods. 2 zákona o bezpečnosti hračiek hračka uvedená na trh musí spĺňať požiadavky
podľa odseku 1 a prílohy č. 2 a podľa osobitného predpisu počas výrobcom predpokladaného obdobia
jej používania.

55. Podľa § 15 ods. 1 zákona o bezpečnosti hračiek zhoda s typom založená na vnútornej kontrole
výroby je postupom posudzovania zhody, pri ktorom výrobca zaručuje a vyhlasuje, že hračka je v zhode
s typom opísaným v ES certifikáte o skúške typu a spĺňa požiadavky podľa § 3 a prílohy č. 2.

56. Podľa § 15 ods. 2 zákona o bezpečnosti hračiek výrobca je povinný prijať všetky opatrenia potrebné
na to, aby sa výrobným procesom a jeho monitorovaním zabezpečila zhoda vyrábaných hračiek so
schváleným typom opísaným v ES certifikáte o skúške typu a s požiadavkami podľa § 3 a prílohy č. 2.

57. Podľa § 15 ods. 3 zákona o bezpečnosti hračiek výrobca umiestni podľa § 12 označenie CE na
hračku, ktorá je v zhode s typom opísaným v ES certifikáte o skúške typu a spĺňa požiadavky podľa §
3 a prílohy č. 2.

58. Podľa § 15 ods. 4 zákona o bezpečnosti hračiek výrobca vydá pre typ hračky ES vyhlásenie o zhode.

59. Podľa § 7 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti hračiek (Povinnosti distribútora) distribútor nesmie
sprístupniť hračku na trhu, ak vie alebo by mal vedieť, že hračka nespĺňa požiadavky podľa § 3 a prílohy
č. 2.



60. Podľa § 23 ods. 1 zákona o bezpečnosti hračiek orgán dohľadu uloží výrobcovi, dovozcovi,
splnomocnenému zástupcovi alebo distribútorovi pokutu od 1 500 do 50 000 eur, ak poruší povinnosť
podľa § 4 ods. 1 písm. a) a k), § 6 ods. 1 písm. b), § 6 ods. 2 písm. f), § 7 ods. 1 písm. d) alebo § 7
ods. 2 písm. b).

61. Podľa § 23 ods. 5 zákona o bezpečnosti hračiek pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na
závažnosť, čas trvania a následky protiprávneho konania a na opakované porušenie povinností podľa
tohto zákona.

62. Podľa § 27 zákona o bezpečnosti hračiek na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní okrem § 19 a § 21 ods. 2 písm. c) a ods. 3 až 6 zákona.

63. Podľa § 30 zákona o bezpečnosti hračiek týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty
Európskej únie uvedené v prílohe č. 5.

64. Podľa prílohy č. 5 bodu 1 zákona o bezpečnosti hračiek týmto zákonom sa preberá Smernica
Európskeho parlamentu a Rady 2009/48/ES z 18. júna 2009 o bezpečnosti hračiek (Ú.v. EÚ L 170,
30.6.2009); (v texte rozsudku ďalej len „Smernica č. 2009/48/ES“).

65. Podľa čl. 4 preambuly Smernice č. 2009/48/ES hračky takisto podliehajú smernici Európskeho
parlamentu a Rady 2001/95/ES z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, ktorá dopĺňa
osobitné právne predpisy.

66. Podľa čl. 5 preambuly Smernice č. 2009/48/ES nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES)
765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti
s uvádzaním výrobkov na trh, stanovuje horizontálne ustanovenia o akreditácii orgánov posudzovania
zhody, o označení CE a o rámci dohľadu nad trhom Spoločenstva a kontrole výrobkov vstupujúcich na
trh Spoločenstva, ktoré sa vzťahujú na odvetvie hračiek.

67. Podľa čl. 9 preambuly Smernice č. 2009/48/ES hračky uvádzané na trh Spoločenstva by mali
byť v súlade s príslušnými právnymi predpismi Spoločenstva a hospodárske subjekty by mali niesť
zodpovednosť za súlad hračiek s predpismi v závislosti od svojej úlohy v dodávateľskom reťazci, aby sa
dosiahla vysoká úroveň ochrany verejných záujmov, ako sú zdravie a bezpečnosť a ochrana spotrebiteľa
a životného prostredia, a zabezpečila sa spravodlivá hospodárska súťaž na trhu Spoločenstva.

68. Podľa čl. 10 preambuly Smernice č. 2009/48/ES od všetkých hospodárskych subjektov sa pri
uvádzaní hračiek na trh alebo sprístupňovaní hračiek na trhu očakáva zodpovedný postup, ktorý je v
plnom súlade s uplatniteľnými zákonnými požiadavkami.

69. Podľa čl. 11 preambuly Smernice č. 2009/48/ES všetky hospodárske subjekty, ktoré zasahujú
do dodávateľského a distribučného reťazca, by mali prijať primerané opatrenia, aby sa uistili, že
hračky, ktoré uvádzajú na trh, v bežných a reálne predvídateľných podmienkach používania neohrozujú
bezpečnosť a zdravie detí a že na trhu sprístupnia iba hračky, ktoré sú v zhode s príslušnými právnymi
predpismi Spoločenstva. Touto smernicou sa stanovuje jasné a primerané rozdelenie povinností, ktoré
zodpovedajú úlohe každého subjektu v rámci dodávateľského a distribučného procesu.

70. Podľa čl. 15 preambuly Smernice č. 2009/48/ES, ak distribútor sprístupňuje hračku na trhu po
uvedení takejto hračky na trh výrobcom alebo dovozcom, mal by konať s náležitou starostlivosťou, aby
zabezpečil, že jeho nakladanie s hračkou nebude mať negatívny vplyv na súlad hračky s právnymi
predpismi. Od dovozcov aj distribútorov sa očakáva, že vo vzťahu k uplatniteľným požiadavkám pri
uvádzaní hračiek na trh alebo ich sprístupňovaní na trhu budú konať s náležitou starostlivosťou.

71. Podľa čl. 21 prvej vety preambuly Smernice č. 2009/48/ES je takisto potrebné prijať nové základné
bezpečnostné požiadavky. S cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany detí pred rizikami spôsobenými
prítomnosťou chemických látok v hračkách by sa osobitná pozornosť mala venovať používaniu
nebezpečných látok, najmä látok klasifikovaných ako karcinogénne, mutagénne alebo toxické pre
reprodukciu (CMR), ako aj alergénnych látok a niektorých kovov.



72. Podľa čl. 46 preambuly Smernice č. 2009/48/ES členské štáty by mali stanoviť sankcie uplatniteľné
pri porušení tejto smernice. Tieto sankcie by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.

73. Podľa čl. 3 bodu 1 Smernice č. 2009/48/ES „sprístupnenie na trhu“ je každá dodávka hračky určenej
na distribúciu, spotrebu alebo používanie na trhu Spoločenstva v rámci obchodnej činnosti, či už za
platbu alebo bezplatne.

74. Podľa čl. 3 bodu 6 Smernice č. 2009/48/ES „distribútor“ je každá fyzická alebo právnická osoba v
dodávateľskom reťazci okrem výrobcu alebo dovozcu, ktorá sprístupňuje hračku na trhu.

75. Podľa čl. 3 bodu 7 Smernice č. 2009/48/ES „hospodárske subjekty“ sú výrobca, splnomocnený
zástupca, dovozca a distribútor.

76. Podľa čl. 3 bodu 11 Smernice č. 2009/48/ES „posudzovanie zhody“ je postup preukázania, či boli
splnené konkrétne požiadavky týkajúce sa hračky.

77. Podľa čl. 3 bodu 12 Smernice č. 2009/48/ES „orgán posudzovania zhody“ je subjekt vykonávajúci
činnosti posudzovania zhody vrátane kalibrácie, skúšania, osvedčovania a inšpekcie.

78. Podľa čl. 20 bodu 4 Smernice č. 2009/48/ES osvedčenie o typovej skúške ES zahŕňa odkaz na
túto smernicu, farebný obrázok a jasný opis hračky vrátane rozmerov a zoznam uskutočnených testov
spolu s príslušným protokolom o skúške. Osvedčenie o typovej skúške ES sa preskúma vždy, keď je to
potrebné, najmä v prípade zmeny výrobného procesu, surovín alebo častí hračky, v každom prípade však
každých päť rokov. Osvedčenie o typovej skúške ES sa stiahne, ak hračka nespĺňa základné požiadavky
stanovené v článku 10 a v prílohe II. Členské štáty zabezpečia, aby ich notifikované orgány neudelili
osvedčenie o typovej skúške ES pre hračky, v prípade ktorých už bolo nejaké osvedčenie odmietnuté
alebo stiahnuté.

79. Podľa čl. 51 Smernice č. 2009/48/ES členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií pre
hospodárske subjekty, ktoré môžu zahŕňať trestné sankcie za vážne porušenia, uplatniteľné na prípady
porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých na základe tejto smernice, a prijmú všetky potrebné
opatrenia na zabezpečenie vykonávania týchto pravidiel. Tieto sankcie musia byť účinné, primerané a
odrádzajúce a môžu sa zvýšiť, ak príslušný hospodársky subjekt už v minulosti podobným spôsobom
porušil ustanovenia tejto smernice. Členské štáty oznámia tieto ustanovenia Komisii do 20. júla 2011 a
bezodkladne ju informujú o každej zmene a doplnení týchto ustanovení.

80. Podľa článku 2 bod 6. nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 765/2008 zo dňa 09.07.2008,
ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov
na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93, na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto
vymedzenie pojmov: „distribútor“ je každá fyzická alebo právnická osoba v dodávateľskom reťazci okrem
výrobcu alebo dovozcu, ktorá sprístupňuje výrobok na trhu.

81. Podľa § 6 ods. 1 veta pred bodkočiarkou zákona o ochrane spotrebiteľa na trh možno uviesť, ponúkať
alebo predávať len bezpečné výrobky.

82. Podľa § 4 ods. 1 zákona štátnej kontrole vnútorného trhu Slovenská obchodná inšpekcia kontroluje
vnútorný trh podľa § 2 a podľa osobitných predpisov.

83. Podľa § 4 ods. 2 písm. d) a e) zákona štátnej kontrole vnútorného trhu Slovenská obchodná inšpekcia
pri kontrole vnútorného trhu u fyzických osôb a právnických osôb predávajúcich alebo dodávajúcich
výrobky na vnútorný trh alebo poskytujúcich služby (ďalej len „kontrolované osoby“)
d) zabezpečuje skúšky na overenie bezpečnosti a kvality výrobkov,
e) informuje verejnosť o nebezpečenstve ohrozenia života alebo zdravia ľudí predajom nebezpečných
výrobkov.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom



84. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu
správneho orgánu, preskúmal napadnuté rozhodnutia oboch stupňov, ako i postup predchádzajúci ich
vydaniu v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183
SSP), nezistiac existenciu tzv. vád trestania uvedených v § 195 SSP, ktorá by správny súd oprávňovala
preskúmať napadnuté rozhodnutie nad rozsah uplatnených žalobných bodov, za splnenia procesných
podmienok (§ 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP), vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel
k záveru o nedôvodnosti žaloby.

85. Predmetom konania pred správnym súdom je v nadväznosti na obsah žalobných bodov preveriť
správnosť použitia právneho predpisu pri vyvodení deliktuálnej zodpovednosti  žalobcu a uložení mu
sankcie podľa § 23 ods. 1 písm. a) zákona o bezpečnosti hračiek, a to v súvislosti s časovou pôsobnosťou
predmetného zákona ako i v súvislosti s podradením osoby žalobcu pod zodpovedný subjekt v
súvislosti s jeho postavením v reťazci hospodárskych subjektov, ktoré možno na základe zákona o
bezpečnosti hračiek administratívne potrestať za porušenie zákonom stanovených povinností. Ďalej je
pre správny súd nastolená otázka  identifikácie, resp. dostatočného vymedzenia deliktuálneho správania
žalobcu v nadväznosti na splnenie podmienok na vyvodenie deliktuálnej zodpovednosti žalobcu na
základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci, spočívajúceho v nespochybniteľnom konštatovaní
zdravotnej nebezpečnosti predmetných hračiek, v trvaní protiprávneho konania, ako i v neposlednom
rade, v preskúmaní dodržania procesných práv žalobcu v preskúmavanom administratívnom konaní.

86. Z obsahu administratívneho spisu a správnej žaloby vyplýva, že nosným argumentom žalobcu,
spochybňujúcim aplikáciu zákona o bezpečnosti hračiek pri ukladaní predmetnej pokuty, bolo tvrdenie,
že žalobcu ako zodpovedný subjekt nebolo možné podradiť pod definíciu osoby stojacej v obchodnom
reťazci ako „distribútor“. Keďže žalobca nespĺňa charakteristiku statusu distribútor, mal žalovaný ako i
prvostupňový správny orgán vyhodnotiť zistený skutkový stav a v administratívnom konaní postupovať
podľa zákona o ochrane spotrebiteľa.

87. Z inšpekčného záznamu zo dňa 31.07.2018 vyplýva, že v ponuke žalobcu sa nachádzalo 6 kusov v
zázname a v preskúmavaných rozhodnutiach špecifikovaných dvoch typov plastových hračiek - bábik,
pričom išlo o vzhľadom a označením totožné výrobky s výrobkami notifikovanými v systéme RAPEX:
notifikácia č. 0319/2017 (oznámenie o nebezpečnosti výrobku od členského štátu Poľsko), ktorý bol
dňa 03.04.2017 zverejnený na internetovej stránke C.  v časti nebezpečné výrobky/jednotný trh EÚ pod
poradovým číslom 14647 (u výrobku Bábika „Cute Beaut“) a  notifikácia č. 1268/2017 (oznámenie o
nebezpečnosti výrobku od členského štátu Cyprus), ktorý bol dňa 04.10.2017 zverejnený na internetovej
stránke C. v časti nebezpečné výrobky/jednotný trh EÚ pod poradovým číslom 15193 (u výrobku
Plastová bábika „Baby Fashion girl“), ktoré predstavujú chemické riziko z dôvodu nadlimitného obsahu
ftalátov.

88. Ftaláty sú chemické látky, ktoré sa okrem iného používajú v hračkách na zmäkčovanie PVC, z
ktorého sú hračky vyrobené. Napríklad bis(2-etylhexyl) ftalát - DEHP je podľa Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a
zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia
(ES) č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L 353, 31. 12. 2008) v platnom znení, klasifikovaný ako látka reprodukčne
toxická. Preto možno prijať záver, že hračky s nadlimitným obsahom ftalátov nevyhovujú požiadavkám
Nariadenia komisie č. 552/2009, ktorými sa dopĺňa nariadenie EP a Rady č. 1907/2006/REACH na
obsah ftalátov.

89. Na základe článku 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (bývalého článku 246 ZES) uvedené
nariadenie má všeobecnú platnosť, je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých
členských štátoch, pričom na základe čl. 7 ods. 2 Ústavy SR má prednosť pred zákonmi Slovenskej
republiky a je priamo aplikovateľné. To znamená, že na jeho vykonanie nebolo potrebné prijať zákon.

90. Zákon o bezpečnosti hračiek nadobudol účinnosť dňa 1. marca 2012 a prebral okrem iného aj
Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/48/ES z 18. júna 2009 o bezpečnosti hračiek, ktorá
bola zverejnená v Úradnom vestníku  EÚ zo dňa 30.06.2009. Podľa uvedenej smernice hračky takisto
podliehajú smernici o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a na odvetvie hračiek sa vzťahuje aj Nariadenie
č. 765/2008.



91. Chemická látka, ktorá je klasifikovaná ako karcinogénna, mutagénna alebo poškodzujúca
reprodukciu podľa osobitného predpisu, sa nesmie používať v hračke, jej častiach alebo v
mikroštrukturálne odlišných častiach hračky (príloha č. 2 ods. 3 písm. c/ k zákonu o bezpečnosti hračiek).
Hračky nesmú obsahovať zmesi, ktoré sú nebezpečné podľa osobitného predpisu, alebo látky spĺňajúce
kritériá tried alebo kategórií nebezpečnosti ustanovených v osobitnom predpise v množstvách, ktoré
môžu poškodiť zdravie detí (príloha č. 4 písm. c/ k zákonu o bezpečnosti hračiek). Uvedený zákaz je
stanovený ako v prílohe č. 2 ods. 3 zákona o bezpečnosti hračiek, tak i v prílohe č. 4 uvedeného zákona
a v oboch prípadoch vychádza z kategórií a kritérií nebezpečnosti látok ustanovených v Nariadení
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008. Preto je vo vzťahu k
tolerovateľnosti spomenutých nebezpečných látok v predmetných hračkách v súvislosti s časovou
pôsobnosťou zákona o bezpečnosti hračiek irelevantné, kedy boli predmetné hračky po prvý krát
uvedené na trh Spoločenstva.

92. S prihliadnutím na okolnosti prípadu tvorené skutočnosťami, že oznámenia členských štátov Únie o
nebezpečnosti predmetných hračiek boli notifikované v systéme RAPEX v roku 2017 pod č. 0319/2017
a č. 1268/2017, tieto boli od 03.04.2017 a od 04.10.2017 zverejnené na internetovej stránke C. v časti
nebezpečné výrobky/jednotný trh EÚ a hračky rovnakého typu boli zistené v ponuke žalobcu v júli 2018,
možno konštatovať, že s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote boli predmetné hračky uvedené na
trh po 20. júli 2011.

93. Dôkazné bremeno ku skutočnosti, či bola predmetná hračka uvedená na trh do 20. júla 2011,
v zmysle § 28 ods. 1 zákona o bezpečnosti hračiek zaťažuje žalobcu. Žalobca skutočnosť, že by
bola predmetná hračka uvedená na trh do 20. júla 2011 nepreukázal. Dátum uvedenia predmetných
hračiek na trh Spoločenstva v zmysle § 28 ods. 1 a 2 zákona o bezpečnosti hračiek nepreukazujú
ani nadobúdacie doklady k uvedeným výrobkom (faktúry vystavené WIKY, s.r.o., IČO: 35795531,
Bratislavská 905, Malinovo), ktoré na základe opatrenia prijatého orgánom dohľadu/kontroly pri výkone
kontroly v prevádzke žalobcu, žalobca zaslal poštou správnemu orgánu prvého stupňa.

94. Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu „distribútor“, tento je pre účely zákona o bezpečnosti hračiek potrebné
vykladať v kontexte s účelom sledovaným týmto zákonom a  v nadväznosti na výklad tohto pojmu
obsiahnutý v relevantnej európskej legislatíve pre oblasť bezpečnosti hračiek. Zákon o bezpečnosti
hračiek bol prijatý za účelom implementácie Smernice 2009/48/ES o bezpečnosti hračiek, s cieľom
zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov, najmä detí, pri súčasnom
fungovaní vnútorného trhu ustanovením nových bezpečnostných požiadaviek na hračky. Z obsahu
Nariadenia č. 765/2008 ako aj Smernice 2009/48/ES vyplýva, že vo vymedzení pojmov  „sprístupnenie
na trhu“, „distribútor“, „hospodárske subjekty“ sú kompatibilné a pre účely aplikácie právne záväzných
aktov EÚ v oblasti bezpečnosti hračiek sú v definovaní zodpovedných hospodárskych subjektov
jednotné.

95. Na základe uvedeného platí, že distribútorom je každá fyzická alebo právnická osoba v
dodávateľskom reťazci okrem výrobcu alebo dovozcu, ktorá sprístupňuje hračku na trhu, pričom
sprístupnením na trhu je každá dodávka hračky určenej na distribúciu, spotrebu alebo používanie na
trhu Spoločenstva v rámci obchodnej činnosti, či už za odplatu alebo bezplatne.

96. Vzhľadom k tomu, že žalobca v rámci svojej obchodnej činnosti ponúkal na predaj konečnému
spotrebiteľovi predmetné hračky, t. j. dodával ich na spotrebu, spĺňa znaky hospodárskeho subjektu
v postavení distribútora. Rovnako možno konštatovať, že žalobca je ako distribútor súčasťou
dodávateľského reťazca, a to na pozícii priameho dodávateľa hračiek konečnému spotrebiteľovi. Preto
možno prijať záver, že na základe obchodnej činnosti žalobcu,  možno ho podradiť pod definičné znaky
statusu distribútora, a teda možno od neho požadovať plnenie povinností vyplývajúcich mu zo zákona
o bezpečnosti hračiek a príslušnej európskej legislatívy pre oblasť bezpečnosti hračiek.

97. V súvislosti s poukazom žalobcu, že na zistený skutkový stav - ponuka nebezpečného výrobku a na
následné vyvodenie administratívnej zodpovednosti žalobcu, mala byť použitá zákonná úprava podľa
zákona o ochrane spotrebiteľa ( zákon č. 250/2007 Z. z.), správny súd uvádza, že zákon v oblasti ochrany
zdravia spotrebiteľov možno aplikovať všeobecne, rovnako pod neho možno subsumovať i povinnosti
dodávateľov uvádzať na trh a ponúkať na spotrebu len bezpečné výrobky.



98. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že v čase zistenia protiprávneho konania žalobcu
orgánom dohľadu (dňa 31.07.2018), bol zákon o bezpečnosti hračiek účinný už viac ako šesť rokov.
Preto správny orgán dohľadu postupoval správne, keď kontroloval dodržiavanie zákonných podmienok
sprístupňovania hračiek na vnútornom trhu a na zistený skutkový stav aplikoval zákon o bezpečnosti
hračiek, ktorý je vo vzťahu k zákonu o ochrane spotrebiteľa špeciálnou právnou úpravou (lex specialis).
V preskúmavanej veci je podstatné, že pokuta za zistené protiprávne konanie žalobcu bola posudzovaná
a ukladaná len podľa lex specialis pre danú oblasť bezpečnosti hračiek a nebola ukladaná aj podľa
všeobecnej právnej úpravy - podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko takýmto postupom by bola
porušená základná zásada trestania ne bis in idem, spočívajúca v zákaze potrestania dvakrát v tej istej
veci.

99. Správny súd na základe obsahu administratívneho spisu a preskúmavaných rozhodnutí konštatuje,
že správne orgány na zistený skutkový stav v predmetnom administratívnom konaní aplikovali podľa
predmetu konania príslušný a účinný zákon o bezpečnosti hračiek, ktorý je spolu s prebratými všeobecne
záväznými právnymi aktmi EÚ (Smernica EP a Rady 2009/48/ES z 18. júna 2009 a  Nariadenie č.
765/2008), vzhľadom na meritum prejednávanej veci, špeciálnou právnou úpravou aplikovanou na úseku
regulácie podmienok sprístupňovania hračiek na vnútornom trhu.

100. V súvislosti s námietkou žalobcu, spochybňujúcou totožnosť obsahu nebezpečných látok v
konkrétnych hračkách ponúkaných žalobcom na predaj s obsahom nameraných nebezpečných ftalátov
v hračkách notifikovaných v systéme RAPEX, správny súd uvádza, že ES vyhlásenia o zhode hračky s
uplatniteľnými požiadavkami Smernice ES 2009/48/ES, ako aj opatrenie hračky označením  CE, ktoré
vyjadruje zhodu s typom opísaným v ES certifikáte o skúške typu a splnenie požiadavky podľa § 3 a
prílohy č. 2 ZBH, je založené na posudzovaní typu hračky, a nie na posudzovaní každej jednej hračky
osobitne. Zhoda s typom založená na vnútornej kontrole výroby je postupom posudzovania zhody, pri
ktorom výrobca zaručuje a vyhlasuje, že hračka je v zhode s typom opísaným v ES certifikáte o skúške
typu a spĺňa požiadavky podľa § 3 a prílohy č. 2 ZBH. Zákon o bezpečnosti hračiek v súlade s vyššie
uvedenou európskou legislatívou pre oblasť bezpečnosti hračiek ukladá výrobcom povinnosť prijať
všetky opatrenia potrebné na to, aby sa výrobným procesom a jeho monitorovaním zabezpečila zhoda
vyrábaných hračiek so schváleným typom opísaným v ES certifikáte o skúške typu a s požiadavkami
podľa § 3 a prílohy č. 2 ZBH, pričom výrobca má povinnosť informovať notifikovanú osobu, ktorá má
technickú dokumentáciu týkajúcu sa ES certifikátu, o skúške typu o všetkých zmenách schváleného
typu, ktoré môžu ovplyvniť zhodu hračky s požiadavkami podľa § 3 a prílohy č. 2, alebo s podmienkami
platnosti ES certifikátu o skúške typu. V prípade týchto zmien je výrobca povinný zabezpečiť vykonanie
dodatku k pôvodnému ES certifikátu o skúške typu notifikovanou osobou. Uvedený postup má zaručiť,
že okrem zabezpečenia uvedenia a sprístupnenia bezpečných hračiek na vnútorný trh, výsledky kontroly
bezpečnosti hračiek vykonávané orgánmi dohľadu využitím kontrolnej skúšky môžu slúžiť ako podklad
pre opatrenia potrebné na stiahnutie zdravotne a bezpečnostne nevyhovujúceho typu hračky z trhu a
pre prípadné vyvodenie zodpovednosti pre zainteresované hospodárske subjekty podieľajúce sa na
sprístupnení nebezpečného výrobku na trhu.

101. Na základe uvedeného možno konštatovať, že výsledky vykonanej kontrolnej skúšky o chemických
vlastnostiach hračky sa nevzťahujú len na konkrétny predmet skúšky, ale na všetky hračky uvedeného
vyrábaného typu hračky, pokiaľ neboli zmenené výrobné procesy predmetného typu hračky. Uvedený
výklad je kompatibilný i so spôsobom zabezpečenia fungovania systému RAPEX (Rapid Alert System
for Non-Food Products), rýchleho informačného systému Spoločenstva (Community Rapid Information
System), ktorý zabezpečuje výmenu informácií o nebezpečných výrobkoch nepotravinového charakteru
medzi Európskou komisiou, členskými štátmi Európskej únie a štátmi Európskeho hospodárskeho
priestoru - Islandom, Lichtenštajnskom a Nórskym kráľovstvom, na základe Smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2001/95/ES o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (GPSD). Taktiež tento systém
rýchlej výmeny predmetných informácií o nebezpečnosti určitého typu výrobku medzi uvádzanými
subjektami je realizovaný na základe informácií vkladaných členskými štátmi získaných prostredníctvom
notifikácií na základe vykonaných skúšok zo vzoriek odobratých výrobkov.

102. Z uvedeného dôvodu nemožno prisvedčiť námietke žalobcu, že nebola preukázaná zhoda
množstva nebezpečných látok v hračkách ponúkaných žalobcom, ani ich totožnosť s typom hračiek
podrobených kontrolným skúškam v členských štátoch Únie (oznamovatelia v systéme RAPEX, v danom
prípade Poľsko a Cyprus), pretože žalovaný sporné hračky ponúkané žalobcom na predaj nepodrobil



kontrolnej laboratórnej skúške zameranej na zistenie množstva nebezpečných látok v nich obsiahnutých.
Ak by mala platiť konštrukcia spôsobu kontroly bezpečnosti hračiek realizovanej orgánmi dohľadu
podľa výkladu žalobcu, nikdy by v praxi ani nemohla byť naplnená skutková podstata predmetného
administratívneho deliktu porušenia povinnosti distribútora hračiek podľa § 7 ods. 1 písm. d) zákona o
bezpečnosti hračiek, spočívajúcej v zákaze sprístupniť na trhu hračku, ak vie alebo by mal vedieť, že
hračka nespĺňa požiadavky podľa § 3 a prílohy č. 2, nakoľko pred vykonaním kontrolnej skúšky obsahu
nebezpečných látok v konkrétnej hračke sprístupnenej distribútorom na trhu by nemohol byť splnený
predpoklad subjektívnej stránky predmetného správneho deliktu, vedomého  alebo nedbanlivého
sprístupnenia nebezpečnej hračky na trhu distribútorom, ktorá bola zverejnená na internetovej stránke
Slovenskej obchodnej inšpekcie ako nebezpečný výrobok.

103. Pokiaľ ide o povinnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie, ako orgánu dohľadu vnútorného trhu,
informovať  verejnosť o nebezpečenstve ohrozenia života alebo zdravia ľudí predajom nebezpečných
výrobkov, ustanovenie § 4 zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu explicitne neustanovuje spôsob,
ktorým sa majú predmetné informácie zverejňovať. Vzhľadom na súčasné technické možnosti orgánov
verejnej správy, zriadiť na internete verejnosti prístupné webové stránky, je možné považovať za
splnenie si informačnej povinnosti orgánom dohľadu i zverejnenie informácie o nebezpečnosti výrobku
aj na internetovej stránke Slovenskej obchodnej inšpekcie v kategórii zverejňovaných nebezpečných
výrobkov zistených na národnom trhu Slovenskej republiky.

104. Ohľadom žalobcom namietanej absencie zákonnom stanovenej povinnosti distribútora sledovať
zoznamy nebezpečných výrobkov na internetových stránkach príslušných orgánov verejnej správy
správny súd uvádza, že z kontextu a z účelu európskej a vnútroštátnej legislatívnej úpravy v oblasti
bezpečnosti hračiek vyplýva distribútorovi povinnosť konať s náležitou starostlivosťou pri sprístupňovaní
hračiek na trhu (čl. 15 preambuly Smernice č. 2009/48/ES). S prihliadnutím na povinnú znalosť
európskych a vnútroštátnych právnych predpisov hospodárskymi subjektami pôsobiacimi v danej oblasti
a s prihliadnutím na ich zákonné povinnosti v závislosti od ich postavenia v dodávateľskom reťazci v
rámci sprístupňovania hračiek na trh, tieto taktiež nesú zodpovednosť za dosiahnutie vysokej úrovne
ochrany verejných záujmov, ktorými sú zdravie, bezpečnosť a ochrana spotrebiteľa (v danom prípade
ochrana zdravia detí), životného prostredia a spravodlivá hospodárska súťaž na trhu Spoločenstva.
Toto sú legitímne ciele sledované vyššie uvedenými právnymi aktmi Európskeho parlamentu a
Rady, ako i vnútroštátnym zákonom o bezpečnosti hračiek. Preto je namieste od hospodárskych
subjektov, vrátane distribútora sprístupňujúceho hračky na trh ich dodávaním na konečnú spotrebu,
spravodlivo očakávať ich aktívny prístup vo vyhľadávaní spolupráce a informácií od orgánu dohľadu
nad vnútroštátnym trhom, namiesto toho, aby zostali bez vynaloženia potrebnej odbornej starostlivosti
pasívni, s vedomím prenosu zodpovednosti za predaj nebezpečných hračiek na orgány dohľadu alebo
na svojho dodávateľa. Hoci v zákone o bezpečnosti hračiek explicitne nie je upravená povinnosť
hospodárskych subjektov sledovať vysielanie verejnoprávnych médií alebo webových stránok orgánu
dohľadu nad vnútorným trhom, zameraných na zverejnenie informácií o nebezpečnosti výrobkov a o
prijatých opatreniach na zamedzenie ich ďalšieho predaja, z podstaty zákonom stanovených povinností
hospodárskych subjektov vyplýva ich povinnosť, aby si s primeranou starostlivosťou zabezpečili získanie
aktuálnych informácií o bezpečnosti, resp. nebezpečnosti ponúkaných hračiek. V tomto ohľade neobstojí
jednoduché spoliehanie sa distribútora na opatrenie hračky označením CE, vyjadrujúcim zhodu s typom
opísaným v ES certifikáte o skúške typu a splnenie požiadavky podľa § 3 a prílohy č. 2 ZBH, nakoľko, ako
právna úprava umožňujúca vykonanie kontrolnej skúšky hračiek orgánmi dohľadu, tak i samotná prax
naznačujú, že vierohodnosť opatrenia hračky označením CE nie je absolútna a je nanajvýš potrebné
na dosiahnutie účelu zákonnej úpravy v oblasti bezpečnosti hračiek tieto ukazovatele zhody vo vzťahu
k zdravotnej neškodnosti hračiek preverovať. Uvedené platí pre orgány dohľadu a s prihliadnutím
na povinnosť distribútora, konať s vynaložením potrebnej odbornej starostlivosti pri sprístupňovaní
hračiek na trh, uvedené platí aj pre samotného distribútora, minimálne formou sledovania informácií
zverejňovaných na obvykle prístupných internetových stránkach kompetentných orgánov dohľadu.

105. V súvislosti so skutkovou vetou výroku napadnutého rozhodnutia,  identifikujúcou postihovaný
protiprávny skutok, správny súd konštatuje, že tento je popísaný spôsobom, ktorý neumožňuje zameniť
predmetný skutok s iným konaním žalobcu alebo s konaním inej osoby. Rovnako sú dostatočne presne
popísané sporné hračky umiestnené v ponuke žalobcu,  identifikované ako zdraviu nebezpečné z
dôvodu nadlimitného obsahu ftalátu, ako aj ich identickosť s nebezpečnými hračkami notifikovanými v
systéme RAPEX a zverejnenými na internetovej stránke C. v časti Nebezpečné výrobky/jednotný trh EÚ.



106. Vo vzťahu k žalobnej námietke napádajúcej neuvedenie dôkazov a podkladov pre rozhodnutie
vo veci v preskúmavaných rozhodnutiach, predovšetkým protokolov o výsledkoch expertíznych skúšok
predmetných typov hračiek, a zároveň vo vzťahu k námietke o porušení práva žalobcu byť zo strany
správneho orgánu oboznámený s podkladmi rozhodnutia o uložení pokuty (namietané porušenie
ustanovení § 32 ods. 1 a § 33 ods. 2 správneho poriadku), správny súd uvádza, že v administratívnom
spise sa nachádzajú oznámenia o nebezpečnosti výrobkov zo systému RAPEX (notifikácia č. 0319/2017
zo strany Poľska, notifikácia č. 1268/2017 zo strany Cypru), ktoré boli od 03.04.2017 a od 04.10.2017
zverejnené na internetovej stránke C. v časti nebezpečné výrobky/jednotný trh EÚ, tiež nachádzajúce
sa v administratívnom spise. Pre účely naplnenia všetkých znakov skutkovej podstaty správneho deliktu
podľa 7 ods. 1 písm. d) v spojení s § 23 ods. 1 písm. a) zákona o bezpečnosti hračiek protiprávnym
konaním žalobcu, uvedené podklady postačujú a sú dôkazmi preukazujúcimi nebezpečnosť vyššie
uvedených dvoch druhov hračiek. Súčasťou predmetných notifikácií je aj uvedenie rizika, ktoré jednotlivé
výrobky (hračky) predstavujú, pričom z týchto notifikácií je zrejmé aj to, že v oboch prípadoch ide
o závažné riziko. S prihliadnutím na koncepciu podmienok zverejňovania zoznamu nebezpečných
výrobkov v systéme RAPEX v rámci hospodárskeho priestoru Spoločenstva, ako aj na povinnosti
všetkých článkov hospodárskeho reťazca uvádzať na trh pre zdravie bezpečné výrobky, je zrejmá
správnosť prijatého záveru o nesúlade predmetných hračiek s požiadavkami Nariadenia Komisie č.
552/2009, ktorým sa dopĺňa Nariadenie EP a Rady č. 1907/2006/REACH na obsah ftalátov, čo bolo
dôvodom na zverejnenie informácií o nebezpečnosti skúšaných typov hračiek orgánom dohľadu nad
národným trhom, avšak nie podstatným a jediným podkladom pre vyvodenie deliktuálnej zodpovednosti
žalobcu v danom prípade. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by notifikácie predmetných
výrobkov v systéme RAPEX a oznámenia o nebezpečnosti predmetných hračiek na webovej stránke
SOI v časti Nebezpečné výrobky/Národný trh SR boli zo strany kohokoľvek alebo zo strany žalobcu
objektívne spochybnené alebo že by boli tieto oznámenia zverejnené na základe nesprávnych alebo
nepravdivých výsledkov laboratórnych skúšok.

107. Zároveň je potrebné mať na zreteli, že správnosť a opodstatnenosť zverejnenia predmetných
výsledkov laboratórnych skúšok nie je predmetom súdneho prieskumu zákonnosti opatrení žalovaného.
V prejednávanom prípade je podstatné, že podkladom pre vyvodenie deliktuálnej zodpovednosti žalobcu
podľa § 23 ods. 1 písm. a) zákona o bezpečnosti hračiek bola, okrem iných skutkových okolností, aj
skutočnosť preukazujúca zverejnenie informácie o nebezpečnosti predmetnej hračky orgánom dohľadu,
na základe ktorej bolo možné vyvodiť v súvislosti s konaním žalobcu porušenie skutkovej podstaty
upravujúcej povinnosť distribútora podľa § 7 ods. 1 písm. d) citovaného zákona konaním žalobcu, t. j.
nesprístupniť hračku na trhu, ak vie alebo by mal vedieť, že hračka nespĺňa požiadavky podľa § 3 a
prílohy č. 2 citovaného zákona.
108. Pokiaľ ide o námietku napádajúcu odlišné označenie predmetných hračiek zistených u žalobcu
čiarovým kódom EAN, ktorý sa nezhoduje s EAN kódom uvedeným na výrobkoch rovnakého druhu
hračiek zverejnených na internetovej stránke C., správny súd s prihliadnutím na okolnosti prípadu túto
námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.
109. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že kódy EAN na hračkách zistených u žalobcu, sa
nenachádzali na pôvodných obaloch hračiek, ale boli uvedené na dovozcom dolepenom papierovom
štítku s uvedením EAN kódov (8590331143283; 8590331144006). Čiarové kódy EAN okrem iného
identifikujú krajinu, kde je zaregistrovaný výrobca, čo však nemusí označovať krajinu pôvodu výrobku.
110. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. i) zákona o bezpečnosti hračiek výrobca je povinný uviesť na
hračke typové číslo, číslo šarže, sériové číslo, číslo modelu alebo iný údaj, ktorý umožní jej identifikáciu,
uviesť svoje obchodné meno alebo ochrannú známku a sídlo, miesto podnikania alebo adresu, na
ktorej je ho možné zastihnúť, ak nie je zhodná so sídlom alebo miestom podnikania; ak to rozmer a
vlastnosti hračky neumožňujú, požadované údaje uviesť na obale alebo v návode na použitie alebo v
bezpečnostných pokynoch.

111. Vzhľadom k tomu, že výrobca je povinný uviesť na hračke, okrem vyššie uvedených identifikačných
informácií, svoje obchodné meno alebo ochrannú známku a sídlo, miesto podnikania alebo adresu,
na ktorej je ho možné zastihnúť, nepôsobí dôveryhodne skutočnosť, že dovozca bez zákonného
oprávnenia zmenil na prilepenom štítku EAN kódy predmetných hračiek, ktorými sa poskytuje odlišná
identifikácia predmetných výrobkov čo do krajiny pôvodu alebo registrácie výrobcu hračky, ako vyplýva
z ich označenia na pôvodnom obale hračky (krajina pôvodu Čína). Dovozca nemôže uviesť na trh EÚ



hračku, pokiaľ si výrobca nesplnil svoje povinnosti, t. j. povinnosti stanovené podľa § 4 ods. 1 písm. b)
až e) a i) zákona o bezpečnosti hračiek.

112. Správny súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že dovozca nemá povinnosť a ani nemá
oprávnenie označovať hračku typovým číslom, číslom šarže, sériovým číslom, číslom modelu alebo iným
údajom, ktorý tvorí identifikáciu hračky. Vzhľadom na uvedené nemožno pre účely posúdenia zhody,
resp. nezhody dvoch druhov hračiek zistených v ponuke žalobcu s druhmi hračiek notifikovaných v
systéme RAPEX vychádzať z EAN kódov nachádzajúcich sa na prilepených štítkoch u zistených hračiek.

113. Ďalšie pochybnosti ohľadom argumentácie žalobcu, ktorou sleduje preukázanie bezpečnosti
zistených hračiek, vzbudzuje skutočnosť, že žalobca v priebehu administratívneho konania predložil dve
prehlásenia o zhode - ES Prohášení o shodě zo dňa 03.07.2017 a zo dňa 05.07.2017, na ktorých je
uvedený iný výrobca hračiek ako výrobca uvedený na papierovom štítku prilepenom na predmetných
hračkách (č. l. 16, 17, 25 administratívneho spisu).

114. Pri výbere obchodného partnera a pri zabezpečovaní tovaru pre účely podnikania je každý článok
hospodárskeho reťazca zodpovedný za to, či nakupuje tovar zodpovedajúci požiadavkám bezpečnosti
podľa európskeho a vnútroštátneho práva. Obozretnosť distribútora zároveň eliminuje riziko, že bude
sprístupňovať na trh výrobky označené ako nebezpečné. Preto skutočnosť, že žalobca nakúpil výrobky
bez riadneho označenia identifikačných znakov na hračke podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. i) zákona
o bezpečnosti hračiek, t. j. napr. bez označenia výrobcu na pôvodnom obale výrobku, svedčí o jeho
nedostatočnej odbornej starostlivosti a dobromyseľné spoliehanie sa na zodpovednosť dodávateľa nie
je liberačným dôvodom vo vzťahu k deliktuálnej zodpovednosti žalobcu za zistené protiprávne konanie.
Inými slovami, žalobca sa nemôže zbaviť svojej objektívnej zodpovednosti za spáchanie predmetného
správneho deliktu prenášaním zodpovednosti na jeho dodávateľa (Wiky, s.r.o.).

115. Pokiaľ ide o namietané porušenie práva žalobcu byť oboznámený s podkladmi rozhodnutia podľa
§ 33 ods. 2 správneho poriadku, správny súd konštatuje, že obsah administratívneho spisu preukazuje
zákonný postup prvostupňového správneho orgánu inšpektorátu SOI. V oznámení o začatí správneho
konania č. W/0501/02/2018 zo dňa 19.11.2018, doručenom žalobcovi dňa 23.11.2018, správny orgán
poučil žalobcu o jeho práve v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku oboznámiť sa s podkladmi pre
rozhodnutie v začatom konaní a dal žalobcovi možnosť, aby sa v lehote ôsmych dní od doručenia
oznámenia vyjadril k zisteným nedostatkom uvedeným v oznámení, k podkladom a k spôsobu ich
zistenia, prípadne, aby v stanovenej lehote navrhol doplnenie dokazovania. Zároveň žalobcu poučil, že
ak v stanovenej lehote uvedené možnosti nevyužije, vo veci bude rozhodnuté v súlade s § 46 správneho
poriadku. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca uvedené oprávnenie nevyužil, do spisu
neprišiel nahliadnuť, návrh na doplnenie dokazovania nenavrhol, ani sa neoboznámil  s podkladmi
rozhodnutia využitím inštitútu nahliadnutia do spisu. Správny orgán prvého stupňa konal v súlade
s ustanovením § 33 ods. 2 správneho poriadku a dal žalobcovi ako účastníkovi konania možnosť
oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia pred jeho vydaním (podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku:
„Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred
vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu ...“), pričom správny poriadok neukladá správnemu
orgánu zasielať účastníkovi konania všetky podklady rozhodnutia, s ktorých obsahom sa má právo
účastník konania oboznámiť.

116. Žalobný dôvod napádajúci nevymedzenie trvania protiprávneho konania vo výroku
preskúmavaného rozhodnutia, ako aj v jeho odôvodnení, správny súd vyhodnotil ako nedôvodný.

117. Zákon o bezpečnosti hračiek ku vzniku deliktuálnej objektívnej zodpovednosti podnikateľa a na
naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty predmetného správneho deliktu nevyžaduje určité časové
trvanie protiprávneho konania, ani udržiavanie protiprávneho stavu subjektom správneho deliktu. Tieto
okolnosti môžu byť rozhodujúce pri určovaní výšky ukladanej peňažnej sankcie. Imperatív vyplývajúci
z povinnosti podľa § 7 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti hračiek zakazuje distribútorovi sprístupniť
hračku na trhu, ak vie alebo by mal vedieť, že hračka nespĺňa požiadavky podľa § 3 a prílohy č. 2.
Odhliadnuc od ostatných znakov skutkovej podstaty predmetného správneho deliktu a s prihliadnutím
na účel sledovaný zákonom ako aj na okolnosti podmienené mechanizmom kontroly na zabezpečenie



dodržiavania zákonom uložených povinností, možno konštatovať, že ak orgán dohľadu pri kontrole u
distribútora zistí, že v jeho ponuke pre spotrebiteľa sa nachádza výrobok nespĺňajúci požiadavky zákona,
je zrejmé, že distribútor svojím konaním porušil zákaz vyjadrený v návetí citovaného ustanovenia
„nesmie sprístupniť na trh“.

118. Pokiaľ ide o vymedzenie trvania protiprávneho konania v odôvodnení výšky pokuty podľa § 23 ods.
5 zákona o bezpečnosti hračiek, je potrebné uviesť, že uvedené ustanovenie okolnosti zohľadňované pri
určovaní výšky pokuty vymenúva demonštratívne. Z uvedeného dôvodu by mal správny orgán zohľadniť
trvanie protiprávneho stavu, pokiaľ sú zrejmé z okolností prípadu a zisteného skutkového stavu.

119. Ustanovenie § 23 ods. 1 ZBH upravuje rozpätie peňažnej pokuty za porušenie povinnosti
vyplývajúcej z ustanovenia § 7 ods. 1 písm. d) citovaného zákona v rozmedzí od 1500 Eur do 50 000
Eur, pričom v prejednávanom prípade bola žalobcovi uložená pokuta vo výške necelého trojnásobku
spodnej hranice zákonom stanovenej spodnej hranice peňažnej pokuty (4 000,- Eur). S výškou uloženej
peňažnej pokuty sa správne orgány oboch stupňov dostatočne vysporiadali, pričom prihliadli na počet
druhov nebezpečných hračiek v ponuke žalobcu pre spotrebiteľa, na celkové množstvo predmetného
tovaru v ponuke žalobcu, ako aj na predmet chránený zákonom o bezpečnosti hračiek (a to na zdravie a
bezpečnosť detí, ako najslabšej a najzraniteľnejšej skupiny spotrebiteľov, ktorým je hračka ako predmet
ponuky určená) a v neposlednom rade správne orgány prihliadli aj na účel administratívneho trestania
vyjadrený nie len funkciou represívnou, ale aj naplnením jeho účelu v rovine individuálnej a generálnej
prevencie. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že žalovaný pri odôvodnení výšky
uloženej pokuty nevybočil z medzí správnej úvahy, prihliadol na účel sledovaný zákonom o bezpečnosti
hračiek a osobitnú povahu objektu chráneného týmto zákonom. Možno konštatovať, že sumu uloženej
pokuty vo výške blízkej dolnej hranici určenej zákonom, zodpovedá zistenému skutkovému stavu a nie
je pre žalobcu likvidačná.

120. Ako nedôvodný vyhodnotil správny súd aj žalobný dôvod napádajúci nesprávne doručovanie
písomností a rozhodnutí žalovanému v rámci preskúmavaného administratívneho konania.

121. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že sám žalobca doručoval správnemu orgánu podania v
listinnej podobe poštou a zároveň úradné písomnosti doručované v listinnej podobe správnym orgánom
prostredníctvom pošty preberal obvyklým spôsobom, t. j. vyznačením dátumu doručenia písomnosti do
vlastných rúk a uvedením svojho podpisu na doručenke. Rovnako žalobca v súvislosti s doručovaním
úradných písomností nenamietal spôsob ich doručovania a správnemu orgánu z procesných úkonov
žalobcu ani nevyplývalo, že žalobca ako podnikateľ - fyzická osoba disponuje zaručeným elektronickým
podpisom pre účely doručovania písomností v konaní s orgánmi verejnej správy podľa zákona o e-
Governmente. Zároveň správny súd konštatuje, že namietaný procesný postup pri doručovaní úradných
písomností žalobcu nijako nepoškodil na jeho právach ani na jeho právom chránených záujmoch, a
preto namietaný postup správnych orgánov oboch stupňov nie je dôvodom na zrušenie preskúmavaných
rozhodnutí.

122. Správny súd s prihliadnutím na podstatné žalobné body po vykonaní súdneho prieskumu
zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov a postupu predchádzajúceho ich vydaniu
nezistil také závažné porušenie zákona, práv a právom chránených záujmov žalobcu, na základe ktorých
by bolo možné vyhovieť žalobnému petitu, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP).

123. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy
konania nepriznal, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, pričom orgánu
štátnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne.

124. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0  (§ 139 ods. 4 SSP).



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať  prostredníctvom
Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§
443 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443
ods. 5 SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c/ SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti  (§ 445 ods. 2
SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).