{"guid": "f59ce6f7-cdec-4805-a5d0-9a55b21676c2:29b881fd-ca44-48ab-98ac-b980af75b05d", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2020:2019200094.2", "spisova_znacka": "20S/52/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/52/2019 z 11. 2. 2020", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 11. februára 2020, sp. zn. 20S/52/2019, ECLI:SK:KSTT:2020:2019200094.2", "identifikacne_cislo": "2019200094", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Beata Jurgošová", "sudca_id": 103, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-beata-jurgosova-103", "datum_vydania": "2020-02-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2008/297/#paragraf-9", "nazov": "§ 9 zákona č. 297/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/297/#paragraf-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/297-2008/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-642", "nazov": "§ 642 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-642", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-642"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-3", "nazov": "§ 47 ods. 3 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-60a", "nazov": "§ 60a SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-60a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-60a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2008/297#paragraf-9", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-642", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-47", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-60a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/29b881fd-ca44-48ab-98ac-b980af75b05d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2019200094.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2020:2019200094.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2020:2019200094.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/52/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2019200094
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2019200094.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu JUDr. Monika Albertová, s.r.o.,
Topoľčianska 82, Banka, IČO: 46 486 313, proti žalovanému Okresnému úradu Trnava, odbor opravných
prostriedkov, Vajanského 2, Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-
OOP1-2019/005012 Za zo dňa 01.03.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odbor opravných prostriedkov č. OU-TT-
OOP1-2019/005012  Za zo dňa 01.03.2019  z r u š u j e    a vec mu v r a c i a   na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. OU-TT-
OOP1-2019/005012  Za zo dňa 01.03.2019, ktorým žalovaný ako odvolací orgán podľa § 59 ods. 2
zákona o správnom konaní zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Piešťany,
odbor živnostenského podnikania č. OU-PN-OZP-2018/008792-4 zo dňa 07.12.2018 vyslovujúce, že
elektronické podanie žalobcu sp. č.: OU-PN-OZP-2018/008792 doručené správnemu orgánu dňa
30.11.2018 nie je ohlásením prevádzkovania živnosti v predmetoch podnikania:
1/ Zakladania obchodných spoločností alebo iných právnických osôb
2/ Sprostredkovanie predaja obchodných podielov
3/ Realizácia zápisu údajov týkajúcich sa obchodných spoločností alebo iných právnických alebo
fyzických osôb do obchodného registra alebo inej evidencie
z dôvodu, že predmety č. 1 a č. 2 nie sú živnosťami podľa živnostenského zákona, ale sú činnosťami pri
výkone povolaní podľa § 3 ods. 1 písm. d) bod č. 3 vykonávanými podľa § 1 ods. 2 zák. č. 586/2003 Z.z. o
advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších
predpisov; a predmet č. 3 je podľa § 3 ods. 1 písm. a) živnostenského zákona vylúčený z pôsobnosti
živnostenského zákona, nakoľko táto činnosť prislúcha Obchodnému registru podľa § 4 ods. 1 zák. č.
530/2003 Z.z. zákon o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

2.
Namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť a súčasne zistenie skutkového stavu veci
bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

3.



Za nesprávny považuje záver správneho orgánu, že zakladanie obchodných spoločností a iných
právnických osôb nie je živnosťou z dôvodu, že je podľa § 3 ods. 1 písm. d) bod č. 3 živnostenského
zákona podnikaním podľa osobitného predpisu - vykonávaného podľa § 1 ods. 2 zákona o advokácii. V
tejto súvislosti popísal štádiá procesu zakladania obchodných spoločností,  s tým, že ak je poradenstvo
takéhoto typu právnym poradenstvom, nechápe, ako môže byť v zozname odporúčaných voľných
živností zaradený predmet podnikania „činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických
poradcov“, pod ktorý patria čiastkové živnosti ako napr. „Poradenská činnosť a vypracovanie
bezpečnostných projektov na ochranu osobných údajov“, „Poradenská činnosť pri spracovaní projektov
na čerpanie finančných zdrojov z EÚ pre Štrukturálne fondy a Kohézny fond“, „Poradenstvo a
certifikácia v oblasti systémov riadenia a kvality“, „Poradenstvo a vypracovanie bezpečnostných
projektov podnikateľa“, Účtovné poradenstvo“ a pod.

4.
Ide podľa neho o voľné živnosti, pri ktorých je potrebná znalosť právnych predpisov a klientovi sú
poskytované odbornejšie a právne zložitejšie informácie ako všeobecné informácie ohľadom založenia
obchodnej spoločnosti.

5.
Pokiaľ žalovaný vidí poskytovanie právnych služieb v procese zakladania obchodných spoločností v
spisovaní potrebných listín (spoločenská zmluva, zakladateľská listina, stanovy), aj podľa žalobcu by
vzorovú šablónu zakladateľskej listiny (spoločenskej zmluvy) mal vyhotoviť advokát, avšak ak sa ním
vyhotovený dokument ďalej používa ako šablóna, v ktorej sa menia údaje o klientovi alebo o predmetoch
činnosti, nie je možné takúto činnosť hodnotiť ako poskytovanie právnej služby. Ak by bol nutný zásah
do právneho obsahu listín, bol by konzultovaný s advokátskou kanceláriou. Inak ale nejde o vyhotovenie
listín o právnych úkonoch tak, ako to má na mysli zákon o advokácii. Opačný záver by podľa žalobcu
viedol k záveru, že advokáti majú výlučné právo k spisovaniu akýchkoľvek listín, pričom za poskytovanie
právnych služieb by sa mohlo považovať aj spísanie poistnej zmluvy, bankovej úverovej zmluvy a pod.
Žalobca nerozumie argumentácii žalovaného týkajúcej sa zastupovania klienta pred štátnymi orgánmi
nakoľko takéto zastupovanie nie je vyhradené výlučne advokátom a hoci sa v registrovom konaní
uskutočňuje na základe plnomocenstva, slúži iba na doručenie elektronického podania v mene klienta
na príslušný živnostenský úrad a obchodný register, prípadne na opravu alebo doplnenie podania.

6.
Žalobca má za to, že založenie obchodnej spoločnosti zahŕňa rad úkonov, ktorých výsledkom je
zapísanie spoločnosti do registra, preto formuláciu predmetu činnosti považuje za presnú. Správny orgán
sa podľa neho nedostatočne zaoberal tým, čo je obsahovou náplňou predmetu podnikania s takýmto
označením.

7.
Už vo svojom odvolaní poukazoval na to, že pojem „podnikateľ, ktorý poskytuje službu zakladania
obchodných spoločností alebo iných právnických osôb“, je vymedzený v zákone č. 297/2008, pričom
z jeho ustanovení vyplýva, že zákonodarca počíta s existenciou podnikateľa poskytujúceho službu
zakladania obchodných spoločností a že táto osoba je osobou odlišnou od osoby advokáta (§ 5 ods. 1
písm. k), § 9 písm. b) bod 1)). S touto jeho argumentáciou sa žalovaný vôbec nevysporiadal.

8.
Že podnikanie v oblasti poskytovania služby zakladania obchodných spoločností je možné, dokazuje
aj pôsobenie spoločností filmáreň.sk , s.r.o., M2B a.s., SROlacno s.r.o., Sro Online.sk, s.r.o. a ďalších,
ktoré službu založenia obchodnej spoločnosti poskytujú komplexne, pričom ich predmetmi podnikania
sú činnosti v rámci voľných živností (napr. administratívne služby alebo činnosť podnikateľských
organizačných a ekonomických poradcov) a spoločníkmi a členmi štatutárnych orgánov týchto
spoločností sú ako advokáti, tak aj neadvokáti. Ak by poskytovanie služby zakladania obchodných
spoločností bolo komplexnou právnou službou, všetci advokáti, ktorí pôsobia ako konatelia v spoločnosti
s ručením obmedzeným poskytujúcej túto službu, by sa dopúšťali porušenia zákona o advokácii v
ustanoveniach §§ 15 ods. 1 ods. 6.

9.



Podľa žalobcu poskytovať služby zakladania obchodných spoločností môžu advokáti aj neadvokáti v
rámci voľnej živnosti. Zakladanie spoločností je spoločensky uznávaná a akceptovateľná obchodná
činnosť. Je to slušná forma podnikania, prospešná verejnosti, neprieči sa dobrým mravom. Je len na
samotnom klientovi, či si na založenie obchodnej spoločnosti vyberie advokáta alebo podnikateľa, ktorý
nie je advokátom. Je to tá istá situácia, ako keď klient potrebuje napr. poradenstvo v oblasti ochrany
osobných údajov a vypracovať bezpečnostné projekty na ochranu osobných údajov (čiže potrebuje
poradenstvo v oblasti GDPR) a môže si vybrať, či sa v tomto smere obráti na advokáta, alebo na
podnikateľa, ktorý toto poradenstvo poskytuje v rámci voľnej živnosti.

10.
Má za to, že rozhodnutie žalovaného v časti „sprostredkovanie predaja obchodných podielov“ vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP), je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), zistenie skutkového stavu orgánom
verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP), skutkový
stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základe napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore
s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP).

11.
V tejto súvislosti poukazoval na to, že v zmysle § 114 ods. 1 Obch. zák. nie je obchodný podiel vecou, ale
inou majetkovou hodnotou práv, ktorá je obchodovateľná a oceniteľná v peniazoch a nie je mu známy
právny predpis, ktorý by, ak by služby spojené s prevodom obchodného podielu boli právnou službou,
zakazoval podnikateľovi takéto služby sprostredkovať. Žalovaný neuviedol žiadne ustanovenie zákona,
ktoré by vylučovalo poskytovanie tejto služby podnikateľským spôsobom, ani nešpecifikoval úkon
alebo okamih, ktorý by sprostredkovateľskú činnosť tohto druhu napĺňala charakteristiku poskytovania
právnych služieb tak, ako ich definuje § 1 ods. 2 zákona o advokácii.

12.
V prípade sprostredkovania predaja obchodných podielov je podľa žalobcu dôležité posudzovať iba
vzťah medzi sprostredkovateľom a záujemcom, pričom úlohou sprostredkovateľa nie je vstupovať do
obchodno - právneho vzťahu medzi prevodcom a nadobúdateľom podielu, ale iba vyvíjať činnosť
smerujúcu k tomu, aby sa prevodca a nadobúdateľ dohodli na prevode obchodného podielu.

13.
V praxi takáto sprostredkovateľská činnosť vyzerá tak, že nejaká osoba má záujem odpredať svoju
spoločnosť, čiže previesť na nejakú inú osobu svoj obchodný podiel. Keďže však nepozná nikoho, kto
by mal záujem túto jej spoločnosť kúpiť, obráti sa na takéhoto sprostredkovateľa, ktorý na svojej web
stránke uverejní ponuku na predaj tejto spoločnosti, alebo priamo osloví osobu, o ktorej vie, že by mala
záujem túto spoločnosť kúpiť. Sprostredkovateľ ďalej komunikuje medzi tými osobami (prevodcom a
nadobúdateľom obchodného podielu) a vyvíja klasickú sprostredkovateľskú činnosť podľa § 642 a nasl.
obchodného zákonníka. Za túto činnosť prináleží sprostredkovateľovi odplata (provízia). Na províziu
má sprostredkovateľa nárok okamihom obstarania príležitosti uzavrieť zmluvu o prevode obchodného
podielu. To znamená, že v okamihu keď sú jednej strane poskytnuté identifikačné a kontaktné údaje
druhej strany, majú tieto strany (prevodca a nadobúdateľ obchodného podielu) príležitosť, aby sa
samy nakontaktovali a túto zmluvu uzavreli (hoci aj bez súčinnosti sprostredkovateľa). Čiže o tomto
je sprostredkovanie - o obstaraná príležitosti na uzavretie zmluvy. Na začiatku sprostredkovateľskej
činnosti klient (záujemca), ktorý má záujem svoju spoločnosť predať alebo naopak klient, ktorý má
záujem spoločnosť kúpiť, uzatvorí so sprostredkovateľom zmluvu o sprostredkovaní podľa § 642 a nasl.
obchodného zákonníka, ktorou sa zakladá zmluvný vzťah medzi sprostredkovateľom a záujemcom a v
celom procese sprostredkovania sa ďalej ich vzťah riadi touto zmluvou a príslušnými právnymi predpismi.

14.
Nakoľko medzi predmetmi podnikania žalobcu už figurujú voľné živnosti: „sprostredkovateľská činnosť
v oblasti obchodu“ a „sprostredkovateľská činnosť v oblasti služieb“, v záujme posúdenia duplicity
predmetov činnosti s odvolaním proti prvostupňovému rozhodnutiu živnostenskému úradu predložil
dodatok k rozhodnutiu jediného spoločníka zo dňa 29.11.2018, ktorým zúžil predmet podnikania
spoločnosti o tieto predmety.

15.



Poukazoval tiež na to, že živnostenský úrad v Prešove vystavil osvedčenie o živnostenskom osvedčení
na predmet podnikania „sprostredkovanie predaja obchodných podielov“ spoločnosti Corlonez legal
s.r.o., preto postup žalovaného považuje za porušujúci princíp právnej istoty.

16.
Nakoľko navrhovaný predmet činnosti „realizácia zápisu údajov týkajúcich sa obchodných spoločností
alebo iných právnických alebo fyzických osôb do obchodného registra alebo inej evidencie“ podaním
zo dňa 10.12.2018 preformuloval na „zabezpečenie zápisu zmeny údajov alebo výmazu údajov
zapísaných v živnostenskom registri alebo v obchodnom registri“, predmetom posudzovania mal byť
takto formulovaný predmet činnosti, čo z rozhodnutia žalovaného nevyplýva.

17.
Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia síce používa slovné spojenie ako „zabezpečenie zápisu“ ,
ale ďalej už používa len označenie predmetu podnikania v jeho pôvodnom označení. V tomto smere je
jeho rozhodnutie zmätočné, lebo nie je z neho jasné, či žalovaný používa slovné spojenie „zabezpečenie
zápisu“ zámerne, alebo žalovaný nerozlišuje medzi pravým významom slova „zabezpečiť“ a slova
„realizovať“. Nakoľko sa žalovaný vo svojom odôvodnení zaoberá len kompetenčnou právomocou
živnostenského úradu a obchodného registra, navodzuje to dojem, že žalovaný sa odkláňa od
pravého významu slova „zabezpečiť“. Slovné spojenie „zabezpečiť zápis“ má úplne odlišný význam
ako „realizovať zápis údajov“. Slovo „zabezpečiť“, tak ako ho definuje významový slovník, znamená
vytvoriť podmienky na uskutočnenie niečoho želateľného alebo potrebného. Znamená o niečo sa
postarať, zariadiť niečo. Čiže sa jedná o vykonanie radu úkonov smerujúcich k tomu, aby v konečnom
dôsledku došlo k uskutočneniu zápisu alebo výmazu údajov, pričom samotný zápis alebo výmaz vykoná
(zrealizuje) už samotný živnostenský úrad alebo obchodný register.
Ako živnostenský úrad, tak aj obchodný register robia zápisy údajov, alebo zápisy zmien údajov
alebo výmaz údajov na základe nejakého podnetu. Týmto podnetom je v prípade podanie návrhu
na zápis údajov do obchodného registra, návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov alebo návrhu
na výmaz zapísaných údajov. Pritom samotnému podaniu návrhu predchádza rad úkonov, ktoré sa
musia vykonať, aby v konečnom dôsledku živnostenský úrad alebo obchodný register zápis vykonal.
Tieto úkony však ani živnostenský úrad ani obchodný register za občanov nevykonáva a ani ich
nezabezpečuje (napríklad za nich nevypracuje zmenovú dokumentáciu). Čiže tvrdenie žalovaného, že
„Založené slovenské právnické osoby a zahraničné fyzické a právnické osoby, ktoré sa povinne zapisujú
do obchodného registra, ktorým vzniká živnostenské oprávnenie až zápisom do obchodného registra,
môžu požiadať o obstaranie služby zápisu do obchodného registra živnostenské úrady v postavení
Jednotného kontaktného miesta“ je zavádzajúce. Zavádzajúce je preto, lebo vyššie uvedené tvrdenie
žalovaného navodzuje dojem, že živnostenské úrady môžu obstarávať (slovo obstarať je synonymum
slova zabezpečiť) zápis do obchodného registra ako celok.

18.
Pritom však, ako vyplýva z § 5b ods. 1 Zákona o obchodnom registri, návrh na zápis možno podať aj
prostredníctvom obvodného úradu, ktorý plní úlohy jednotného kontaktného miesta. Jednotné kontaktné
miesto zabezpečí doručenie návrhu na zápis a jeho príloh registrovanému súdu uvedenému v návrhu
na zápis v lehote a spôsobom podľa osobitného predpisu.

19.
Z uvedeného vyplýva, že živnostenský úrad môže zabezpečiť len doručenie návrhu na obchodný register
(len pre úplnosť: ako vyplýva z § 5 ods. 1 a 3 zákona o Obchodnom registri toto doručenie návrhu
môže zabezpečiť aj navrhovateľ alebo jeho splnomocniteľ). Čiže v kompetencii živnostenského úradu
nie je obstarať (zabezpečiť) vykonanie ostatných úkonov, ktoré je nevyhnutné vykonať pred zápisom do
obchodného registra. Na rozdiel od živnostenského úradu však vykonanie týchto úkonov, nakoľko majú
charakter voľnej živnosti, môže pre občanov zabezpečiť podnikateľ, ktorý sa touto oblasťou zaoberá.

20.
Zámerom spoločnosti nebolo vykonávať samotný zápis alebo výmaz údajov do/z obchodného registra,
ale to, aby klientom mohla poskytovať služby spojené so zabezpečením zápisu zmeny alebo výmazu
údajov zapísaných v živnostenskom a obchodnom registri.

21.



V praxi to znamená poskytovať klientom služby, kedy chce klient zmeniť názov alebo sídlo vo
svojej spoločnosti, alebo chce rozšíriť alebo zúžiť predmety podnikania, alebo sa zmenili údaje
o jeho trvalom pobyte a potrebuje ich zmeniť aj v obchodnom registri, alebo chce previesť
svoj obchodný podiel na inú jemu známu osobu a pod. Obdobne ako pri zakladaní obchodných
spoločností a iných právnických osôb sa jedná o komplexnú službu, ktorá v sebe zahŕňa poskytovanie
všeobecného podnikateľského poradenstva a administratívne úkony. Zmenová dokumentácia, obdobne
ako zakladateľská dokumentácia sa vyhotovuje formou vypĺňania predpripravených šablón. Potom
nasleduje skenovanie dokumentov, vypĺňanie elektronických formulárov a nahrávanie elektronických
príloh k zápisovým formulárom - obdobne ako pri zakladaní obchodnej spoločnosti. Výsledkom je
zapísanie údajov do živnostenského registra, alebo výmaz týchto údajov zo živnostenského registra,
alebo zápis zmeny údajov do obchodného registra, alebo výmaz údajov z obchodného registra. Samotný
zápis alebo výmaz týchto údajov už potom realizuje miestne príslušný živnostenský úrad alebo obchodný
registre, ktoré sú na vykonanie tohto zápisu poverené zákonom. Konanie na živnostenskom úrade alebo
na obchodnom registri je po podaní návrhu plne v réžii príslušného orgánu.

22.
Správny orgán však nedostatočne zisťoval, čo je obsahom tohto predmetu podnikania a preto vec
nesprávne právne posúdil. Jeho rozhodnutie pri tomto predmete podnikania je taktiež nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, súčasne bolo nedostačujúce zistenie skutkového stavu
veci.

23.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

24.
V súvislosti s navrhovaným predmetom činnosti „zakladanie obchodných spoločností a iných
právnických osôb“ uvádzal, že založenie obchodnej spoločnosti je upravené v druhej časti, prvej hlave
Obchodného zákonníka, t.j. zákonného predpisu kódexového typu, ktorý je všeobecným predpisom
upravujúcim obchodnoprávne vzťahy pre celý právny systém SR, ak jeho použitie nie je vylúčené
osobitným predpisom. V otázkach neupravených Obchodným zákonníkom tento odkazuje na predpisy
občianskeho práva.

25.
Čo treba rozumieť pod pojmom právny úkon je upravené v § 34 Občianskeho zákonníka. Táto definícia je
v zásade platná pre celý právny systém a uplatňuje sa aj pri zakladaní obchodných spoločností, nakoľko
Obchodný zákonník takéto vlastné vymedzenie nemá.

26.
Žalovaný má za to, že pri súčasnom prípade je potrebné vysporiadať sa s otázkou,  aký je vzťah medzi
založením obchodnej spoločnosti a pojmom právneho úkonu (v zmysle jeho legálnej definície).
Žalovaný vyjadruje názor, že obchodná spoločnosť  má v zásade dva rozmery a to faktický a právny.

27.
Z faktického pohľadu môže byť obchodná spoločnosť  najmä súborom vecí a osôb, ktoré slúžia k
vytváraniu konkrétnych ekonomických hodnôt.
Z právneho pohľadu ide potom o abstraktný právny výtvor. čiže právnickú osobu. Na rozdiel od fyzických
osôb, ktoré spravidla vznikajú narodením (v právnom zmysle udalosťou), právnické osoby môžu vzniknúť
len na základe právneho úkonu, resp. úkonov. Každé zakladanie právnickej osoby,  a teda aj obchodnej
spoločnosti, je právnym úkonom.

28.
V zmysle § 63 Obchodného zákonníka všetky právne úkony týkajúce sa založenia, vzniku, zmeny,
zrušenia alebo zániku spoločnosti musia mať písomnú formu. Toto fakticky znamená, že založenie (a
následne existencia) každej obchodnej spoločnosti je sprevádzané existenciou písomnej dokumentácie.
V zmysle § 63 Obchodného zákonníka platí tvrdenie, že bez písomnej dokumentácie jej založenia,
obchodná spoločnosť nie je,  t.j. jej existenciu nemožno preukázať napr. svedeckou výpoveďou.

29.



Žalovaný má za to, že založenie obchodnej spoločnosti spočíva v právnom úkone. V zmysle § 34
Občianskeho zákonníka je právny úkon prejavom vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv
alebo povinností. Každý právny úkon musí mať  zachovanú určitú formu, aby bol platný. Vychádzajúc z
praktickej právnej úpravy, v súčasnosti rozlišuje najmä úkony, ktoré vyžadujú písomnú formu a úkony,
ktoré nevyžadujú písomnú formu. Založenie obchodnej spoločnosti pozostáva z úkonov, ktoré musia
byť vždy písomné. Z uvedeného vyplýva, že aby úkon založenia obchodnej spoločnosti existoval, musí
byť písomný a teda spísanie zakladateľského dokumentu je neoddeliteľnou, inherentnou časťou tohto
samotného úkonu.
Uvedené tvrdenie neznamená, že fyzickým pisateľom zmluvy musí byt' vždy zakladateľ spoločnosti.
Samotnú administratívnu činnosť písania textu môže vykonať iná osoba, napr. pisár (ktorý môže byt'
živnostníkom v oblasti poskytovania administratívnych služieb). Tento pisár však nemôže mať živnosť
na tvorenie obsahu zmluvy. V tomto bode živnostenský zákon naráža na ohraničenia dané zákonom
o advokácii, ktorý v§ 1 ods. 2 vyčleňuje trvalé vykonávanie určitých činností právneho charakteru ako
advokáciu.

30.
Žalobca tvrdí, že pri zakladateľskej listine, ktorá sa vyhotovuje v procese založenia obchodnej
spoločnosti treba skúmať okamih, kedy sa vyhotovenie takejto listiny/zmluvy považuje za spísanie
listiny o právnom úkone v zmysle § 1 ods. 2 zákona o advokácii a kedy sa považuje len za vyplnenie
vzorovej šablóny. Žalobca dodal, že súhlasí s názorom správneho orgánu v tom, že vzorovú šablónu
zakladateľskej listiny by mal samozrejme vyhotoviť advokát.
Žalovaný k tomuto tvrdeniu žalobcu uvádza, že žalobca robí vymyslený rozdiel medzi spísaním
zakladateľskej listiny obchodnej spoločnosti a spísaním ďalšej zakladateľskej listiny obchodnej
spoločnosti, ktorá je svojím obsahom rovnaká, alebo podobná časovo staršej listine. Žalovaný uvádza,
že takýto rozdiel nemá oporu v zákonnej úprave právnych úkonov a úprave zakladania obchodných
spoločností podľa predpisov Obchodného zákonníka. Žalovaný uvádza, že v takýchto situáciách
zákon nepozná pojem „vzorová šablóna“. Každá zakladateľská listina alebo zakladateľská zmluva je
konkrétnym vyjadrením vôle pre danú konkrétnu situáciu, toto platí bez ohľadu na podobnosť s inými
listinami, alebo zmluvami. Žalovaný má za to, že podobné zakladateľské listiny a spoločenské zmluvy
nemožno z právneho pohľadu označiť za totožné, napr. vzhľadom na odlišné subjekty takejto listiny.

31.
Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že vyššie uvedené vymedzenie advokácie neznamená, že napr.
spisovať listiny o právnych úkonoch môžu len advokáti. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje už na
samotnú definíciu § 1 ods. 2 zákona o advokácii, v ktorom sa jednoznačne uvádza, že výkonom
advokácie je poskytovanie vymenovaných právnych služieb
„ak sa vykonáva sústavne a za odmenu“. Toto znamená, že spísať listinu môže v zásade každý. Každý si
môže spísať kúpnopredajnú zmluvu, nájomnú zmluvu, alebo zakladateľskú listinu, ak zakladá obchodnú
spoločnosť. V zmysle zákona o advokácii by to však osoba, ktorá nie je advokátom, nemala robiť
sústavne a za odmenu. pretože potom by nahrádzala činnosť advokátov.

32.
Zákon o advokácii v súčasnom platnom znení nedáva advokátom výlučné postavenie vo vzťahu ku
všetkým ostatným osobám pri spisovaní akýchkoľvek listín. Takáto formulácia nie je v zákone a žalovaný
správny orgán to ani netvrdil. Ohľadom príkladov uvedených žalobcom - poistná,  banková úverová
zmluva - uvádza, že zákon o advokácii v § 1 ods. 4 výslovne uvádza,  že ustanovením odseku § 1 ods.
2 nie sú dotknuté okrem iného „oprávnenia ďalších osôb poskytovať niektoré právne služby v súlade s
osobitnými zákonmi.“ V súvislosti s prejednávanou situáciou je potrebné zdôrazniť, že takáto banka, či
poisťovňa je sama stranou predmetných zmlúv, t.j. ich nespisuje pre inú osobu za odmenu, ale pre seba:
predovšetkým však činnosť subjektov v oblasti bankovníctva a poisťovníctva je upravená osobitnými
zákonmi. Žalovaný má za to, že príklad uvedený žalobcom je zavádzajúci a chybný.

33.
Žalovaný poukazoval na ustanovenie § 1 ods. 2 zákona o advokácii, z ktorého vyplýva, že sústavným
zastupovaním inej osoby, t j. vo forme profesie, sa môže zaoberať len advokát. Toto jednoznačne platí
aj pre zastupovanie v správnom konaní pred správnymi orgánmi.
Ak však niekto opakovane zastupuje iné osoby v konaniach sústavne a za odplatu, musí byt' advokátom,
pretože sa jedná o spôsob činnosti, ktorú zákon o advokácii definuje ako výkon advokácie. Z uvedeného



dôvodu preto nemôže byt' takáto činnosť ani predmetom živnostenského oprávnenia. V zmysle § 3 ods.
1 písm. d) bod 3 živnostenského zákona akákoľvek činnosť, ktorá je predmetom advokácie nemôže byt'
predmetom živnostenského oprávnenia.

34.
Odkaz žalobcu na zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti považuje žalovaný
za irelevantný nakoľko ide o špecifický trestnoprávny zákon a nie zákon kódexového typu, ktorý
by mal poskytovať všeobecné definície, ako napr. Občiansky zákonník (vrátane vyššie zmieneného
§ 34 Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch). Tento názor žalovaný nevyslovuje na základe
teoretického meradla alebo svojho odhadu, ale na základe toho, čo uvádza predmetný zákon. Zákon
o legalizácii príjmov z trestnej činnosti v § 1 charakterizuje predmet svojej úpravy nasledujúco: „Tento
zákon upravuje práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri predchádzaní a odhaľovaní
legalizácie príjmov z trestnej činnosti (ďalej len ,.legalizácia\") a financovania terorizmu.“
Z vyššie uvedenej citácie je zrejmé, že úmyslom zákonodarcu pri vydávaní predmetného zákona nebola
úprava vzťahov v rámci živnostenského podnikania, alebo zakladanie obchodných spoločností. Cieľ
zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti bol špecifický a to vytvoriť zákonný rámec
na odhalenie tzv. legalizácie nelegálnych príjmov.

35.
Navyše, vo všetkých ustanoveniach zákona o legalizácii príjmov z trestnej činnosti, ktoré žalobca uviedol
vo svojej žalobe, zákonodarca jednoznačne uvádza, že sa jedná o definície „na účely tohto zákona.“
Takto použitá formulácia v zásade znamená, že vymedzenie použité v texte zákona sa neaplikuje
všeobecne na všetky právne vzťahy, ale len na postup podľa daného konkrétneho zákona. Žalovaný
má za to, že poukazovať v danom súčasnom prípade na zákon o legalizácii príjmov z trestnej činnosti
je chybné.

36.
V súvislosti s tvrdením žalobcu, že podnikanie v oblasti zakladania obchodných spoločností a iných
právnických osôb je možné, nakoľko na Slovensku pôsobia podnikatelia, ktorí v tejto oblasti reálne
podnikajú, žalovaný uvádzal, že ide o tvrdenie nesprávne a nerelevantné vzhľadom na skutočnosť, že
je nesprávne tvrdiť, že ak sa nejaká činnosť vykonáva, tak je jej vykonávanie v súlade s predpismi.
Poukazoval tiež na to, že žalobcovi odmietnuté predmety podnikania za rovnakých podmienok neboli
prvostupňovým orgánom zapísané ani iným podnikateľom. Ak takéto  predmety podnikania zapísané
boli, konal živnostenský úrad v rozpore so štátnou politikou na úseku živnostenského podnikania a
nezákonne.

37.
Poukazoval na to, že § 2 živnostenského zákona treba dávať do súvislosti s ostatnými ustanoveniami
živnostenského zákona, pričom už systematicky nasledujúce ustanovenie § 3 ods. 1 živnostenského
zákona v jednotlivých písmenách a bodoch vypočítava, čo nie je živnosťou,  napriek tomu, že by to
pravdepodobne mohlo spĺňať náležitosti podľa § 2 živnostenského zákona.
Ustanovenie § 3 ods. 1 písm. d) bod 3 živnostenského zákona potom jasne uvádza, že živnosťou
nie je činnosť pri výkone povolaní advokátov. Z uvedeného dôvodu je orgán štátnej správy povinný
pri povoľovaní živností prihliadnuť aj na zákon o advokácii. Zákon o advokácii je koniec koncov
všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý je v zmysle svojho pomenovania o.i. doplnením zákona
o živnostenskom podnikaní. Zákon o advokácii odpovedá na to, čo je výkonom advokácie a orgán štátnej
správy na úseku živnostenského podnikania je povinný to rešpektovať.

38.
Podľa žalovaného žalobca nesprávne a zavádzajúco interpretuje časť odôvodnenia napadnutého
správneho aktu žalovaného v časti týkajúcej sa sprostredkovania predaja obchodných podielov.

39.
Vykonávanie sprostredkovateľskej činnosti vo význame živnosti poskytujúcej služby treba rozumieť
obstarávanie veľmi rôznorodého druhu služieb spojených s uspokojením osobnej potreby alebo inej
požiadavky druhej osoby investičného, prevádzkového alebo iného charakteru, pokiaľ to nevylučujú
osobitné predpisy. Vyššie uvedené znamená, že žalovaný vidí problematickosť predmetnej ohlásenej
živnosti „sprostredkovanie predaja obchodných podielov“ práve v nedostatočnej formulácii a špecifikácii



navrhovaného predmetu podnikania. Žalovaný má za to, že navrhovaný predmet podnikania, ak by bol
zapísaný, dával by priestor
na skrytý výkon advokátskej činnosti.

40.
Poukazoval na tzv. zoznam odporúčaných označení voľných živností a ich bližšie vymedzenie,
ktorý v zmysle § 25 ods. 3 živnostenského zákona vydáva a pravidelne aktualizuje Ministerstvo
vnútra SR, prostredníctvom svojho odboru živnostenského podnikania. V uvedenom odporúčacom
dokumente ústredný orgán štátnej správy na úseku živnostenského podnikania uvádza viaceré
druhy sprostredkovateľskej činnosti, ktoré vyslovene sú voľnou živnosťou. Pod poradovým číslom
4601 možno nájsť skupinu živností (t.j. skupinové označenie) „sprostredkovateľská činnosť v oblasti
obchodu, služieb, výroby.“ Do tejto skupiny patria konkrétne predmety činnosti uvedené v príkladoch
pre oblasť obchodu: „sprostredkovateľskú činnosť v oblasti obchodu s detskými kočíkmi, hračkami
a hrami“, „sprostredkovateľskú činnosť v oblasti obchodu s hudobnými nástrojmi a hudobninami“,
„sprostredkovateľskú činnosť v oblasti obchodu s potravinami, nápojmi a tabakovými výrobkami“ atď.

41.
Do tejto skupiny patria ďalej konkrétne predmety činnosti uvedené v príkladoch pre oblasť služieb:
„sprostredkovateľskú činnosť v oblasti automatizovaného spracovania dát“, „sprostredkovateľskú
činnosť v oblasti predaja cestovných lístkov“, „sprostredkovateľskú činnosť v oblasti služieb spojených
so správou a prevádzkou nehnuteľností.“

42.
Pod pojmom obchodný podiel treba v zmysle § 114 ods. 1 Obchodného zákonníka rozumieť „práva a
povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti.“ Z uvedeného vyplýva, že obchodný
podiel patrí spoločníkovi. Obrátené povedané, každý spoločník obchodnej spoločnosti má obchodný
podiel na danej spoločnosti. V zmysle Obchodného zákonníka za obchodné spoločnosti považuje
verejnú obchodnú spoločnosť, komanditnú spoločnosť, akciovú spoločnosť a spoločnosť s ručením
obmedzeným.

43.
Ak ide napr. o spoločníka akciovej spoločnosti, jeho podiel je vyjadrený súhrnom jeho akcií („účastín“).
napr. jeho podiel predstavuje 75% všetkých akcií. V tomto prípade sú teda obchodným podielom akcie.

44.
Žalobca žiadal zapísať sprostredkovanie predaja obchodných podielov, v tom je teda zahrnuté
sprostredkovanie predaja akcií.
Predaj akcií sa uskutočňuje na kapitálovom trhu, pričom kapitálový trh je v SR regulovaný, upravený
predpismi Národnej banky Slovenska a jednotlivými zákonnými predpismi, napr. zákonom o burze
cenných papierov. Obchodovanie s cennými papiermi vykonávajú osobitné subjekty. V súlade s
vyššie uvedeným, zoznam odporúčaných voľných živností uvádza zmienené upozornenie , že „Na
základe živnostenského oprávnenia na vykonávanie sprostredkovateľskej činnosti nie je možné
vykonávať finančné sprostredkovanie a v jeho rámci ani sprostredkovanie dôchodkového sporenia,
ani sprostredkovanie stavebného sporenia, ani sprostredkovateľskú činnosť na kapitálovom trhu“. Toto
obmedzenie je samozrejme aj vyjadrené v živnostenskom zákone v § 3 ods. 1 písm. d) bod. 6, ako aj
následne v § 3 ods. 2. Obmedzenie inými zákonnými predpismi je dané tiež § 29 ods. 1 živnostenského
zákona, ktorý bol uvedený ako rámcové obmedzenie živnostenskej činnosti.

45.
Žalobca vo svojom podaní na prvostupňový správny orgán absolútne neimplikoval vykonávanie činností
na finančnom trhu. Naopak činnosť podľa bodu 2. jeho ohlásenia, t.j. „sprostredkovanie predaja
obchodných podielov“ bola posudzovaná v súvislosti s bodom 1. jeho ohlásenia „zakladanie obchodných
spoločností.“

46.
Ak teda vylúčime možnosť dohadovania predaja v zmysle činnosti na kapitálovom trhu, je otázne, čo
žalobca pod navrhovaným predmetom činnosti myslel. Žalovaný uvádza, že predmet ohlásený v bode 2.
ohlásenia je neurčitý. Prvostupňový aj druhostupňový správny orgán, v snahe vysvetliť neurčité tvrdenie



žalobcu dali toto do súvislosti s bodom 1 „ z čoho vyplýva, že činnosť žalobcu pri prevode obchodných
podielov by suplovala činnosť advokáta.

47.
V tejto súvislosti bolo formulované aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Žalovaný uvádza, že
časť napadnutého rozhodnutia „odôvodnenie“ tvorí jeden súvislý celok a všetky jeho časti sa vzájomne
dopĺňajú tak, aby samotné odôvodnenie bolo dostatočnou oporou výrokovej časti. Z uvedeného dôvodu
žalovaný pri posudzovaní predmetu činnosti „sprostredkovanie“ nerobil ďalšie odkazy na zákon o
advokácii, nakoľko toto už bolo spomenuté v predchádzajúcej časti odôvodnenia. Dôvody, prečo aj
v prípade bodu 2. ohlásenia existoval rozpor s advokátskou činnosťou sú rovnaké ako v bode 1. t.j.
žalovaný nemôže na živnosť spisovať zmluvy a iné úkony pri prevode obchodných podielov. Samotné
sprostredkovanie predaja vecí ako je „obchodný podiel“, je potom tiež predmetom ďalších regulácii.

48.
Aj v prípade posudzovania navrhovaného predmetu podnikania „sprostredkovanie predaja obchodných
podielov“ vychádzal z výkladového stanoviska Ministerstva vnútra SR k predmetnej otázke, ako bolo
uvedené vyššie. Z uvedeného dôvodu tiež považuje za irelevantné vyjadrovať sa k tvrdeniu, že
živnostenský úrad v Prešove zapísal činnosť „sprostredkovanie predaja obchodných podielov“,  ako
aj k otázke žalobcu, ako je možné, že jeden živnostenský úrad zapísal predmet podnikania a druhý
úrad rovnaký predmet podnikania odmieta vystaviť. Žalovaný zastáva názor, že živnostenský úrad, ktorý
zapísal predmet podnikania „sprostredkovanie predaja obchodných podielov“, ako voľnú živnosť, pri
rovnakých podmienkach ako v súčasnom prípade, konal v rozpore s názorom ústredného orgánu štátnej
správy na úseku živnostenského podnikania a podľa názoru žalovaného tiež v rozpore so zákonom.

49.
Podľa žalovaného formulácie „realizácia zápisu údajov týkajúcich sa obchodných spoločností alebo
iných právnických alebo fyzických osôb do obchodného registra alebo inej evidencie“ a „zabezpečenie
zápisu zmeny údajov alebo výmazu údajov zapísaných v živnostenskom registri alebo v obchodnom
registri“ znamenajú to isté. Žalovaný uvádza, že medzi dvoma vyššie uvedenými formuláciami nie je
nijaký významový (sémantický) a ani obsahový rozdiel.
Žalovaný ďalej k vyjadreniu žalobcu, že dňa 10.12.2018 doručil preformulovaný predmet podnikania,
uvádzal, že v elektronickom formálnom tlačive, doručenom prvostupňovému správnemu orgánu pod
označením „Doplnenie odoslaného podania v časti „Popis zmien“, zmena alebo úprava predmetu
podnikania č. 3 nie je uvedená. Prípadné priložené písomné vyjadrenia nepredstavovali pre
prvostupňový správny orgán prejav vôle pre účely posúdenia predmetu podnikania s cieľom vydania
živnostenského oprávnenia. V popise zmien bola uvedená iba zmena predmetu „poskytovanie služieb
zabezpečenia sídla, adresy sídla, adresy na doručovanie“ a v tejto časti prvostupňový správny orgán
vydal živnostenské oprávnenie.

50.

Poukaz žalobcu na to, že žalovaný sa nedostatočne zaoberal obsahovým rozdielom medzi „realizáciou
zápisu“ a „zabezpečením zápisu“ je zavádzajúci. Žalovaný podotýka, že samotný žalobca neuvádza
nijaké rozdiely medzi obsahom týchto predmetov podnikania a vo svojej žalobe sa zaoberá len rozdielom
medzi významom slov „realizovať“ a „zabezpečiť“, pričom podľa žalobcu aj táto lexikálna analýza je
nepresvedčivá a pre daný súčasný prípad argumentačne irelevantná.

51.
Žalovaný predovšetkým poukazuje na to, že žalobca nevie uspokojivo vysvetliť, akým spôsobom
by chcel „vytvárať podmienky“ na zapísanie údajov do živnostenského alebo obchodného registra.
Žalovaný uvádza tvrdenie, že podmienky (t.j. skutočnosti, ktoré sú nevyhnutným predpokladom pre iné
skutočnosti, ktoré majú vzniknúť) pre zapisovanie údajov do obchodného registra, alebo živnostenského
registra sú dané zákonom. Jednotlivé konkrétne zákony v danej oblasti sú práve referenčným rámcom
pre uskutočnenie zápisov a jediný, kto môže takéto podmienky vytvárať je zákonodarca.
Samotnému podaniu návrhu na zápis do obchodného registra predchádza rad úkonov, ktoré sa musia
vykonať, aby v konečnom dôsledku živnostenský úrad, alebo obchodný register zápis vykonal.

52.



Vykonanie právnych úkonov nemôže mat' charakter voľnej živnosti. Každý, kto je spôsobilý na právne
úkony, môže vykonávať právne úkony, ako prejav svojej vôle zakladať,  meniť alebo rušiť právne
vzťahy, v ktorých je zainteresovaný. Zároveň možno vo všeobecnosti tvrdiť, že každý sa môže dať
zastúpiť pri nejakom právnom úkone zástupcom. Pre administratívnoprávne úkony v zásade platí, že
zástupca nemusí mať nijaké iné oprávnenie okrem splnomocnenia osoby, ktorú zastupuje. Ak však
niekto vykonáva právne úkony za iné osoby opakovane a necháva si za to zaplatiť, vykonáva zrejme
činnosť, ktorá je v zmysle zákona o advokácii vyhradená advokátom.

53.
Ak žalobca tvrdí, že tzv. realizácia/zabezpečenie zápisu do registrov je komplexnou službou, žalovaný k
tomu uvádza, že sa jedná o poskytovanie takej činnosti, ktorá v sebe zahrňuje aj poskytovanie právnych
služieb a to konkrétne spisovanie listín a zastupovanie pred orgánmi štátnej správy, pričom tieto právne
služby sú skryté za iné činnosti a v týchto činnostiach.

54.
Podľa žalovaného zápis  údajov do živnostenského/obchodného registra nie je výsledkom skenovania
a vypĺňania formulárov. Má za to, že zápis do týchto príslušných registrov je právnym úkonom,
ktorý je výsledkom prejavu vôle dotknutej osoby, alebo jej štatutárneho zástupcu, t.j. je výsledkom
iných právnych úkonov, resp. v niektorých prípadoch právne relevantných udalostí. Obdobne ako pri
argumentácii žalobcu ohľadom zakladania obchodných spoločností, žalovaný odmieta tvrdenie, že sa
tiež v tomto prípade jedná o „vypĺňanie predpripravených formulárov\". Takéto tvrdenie je zavádzajúce
a nemá oporu v nijakom zákonom predpise a naopak na základe ničoho vytvára akoby dve kategórie
prejavov vôle, s čím sa žalovaný absolútne nestotožňuje.

55.
Podľa § 9 písm. b) zákona č. 297/2008 Z.z.
Na účely tohto zákona sa ďalej rozumie poskytovateľom služieb správy majetku alebo služieb pre
obchodné spoločnosti podnikateľ, ktorý poskytuje tretím osobám akúkoľvek z týchto služieb:
1. zakladanie obchodných spoločností alebo iných právnických osôb,
2. konanie ako štatutárny orgán, člen štatutárneho orgánu, osoba, ktorá je v priamej riadiacej pôsobnosti
štatutárneho orgánu alebo jeho člena, prokurista, vedúci organizačnej zložky odštepného závodu alebo
inej organizačnej zložky podniku, likvidátor obchodnej spoločnosti alebo konanie v podobnej pozícii vo
vzťahu k tretím osobám alebo zabezpečenie takého konania inou osobou.

Podľa § 642 zákona č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník)
Zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu,
aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť
sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

Podľa § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok)
V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 60a zák. č. 71/1967 Zb.
Ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní.

56.
Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako odvolací orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil
rozhodnutie Okresného úradu Piešťany, odboru živnostenského podnikania zo dňa 07.12.2018
vyslovujúce, že elektronické podanie žalobcu zo dňa 30.11.2018 nie je ohlásením prevádzkovania
podnikania živnosti v predmetoch podnikania: 1/ Zakladanie obchodných spoločností alebo iných
právnických osôb, 2/ Sprostredkovanie predaja obchodných podielov a 3/ Realizácia zápisu údajov



týkajúcich sa obchodných spoločností alebo iných právnických alebo fyzických osôb do obchodného
registra alebo inej evidencie.

57.
Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalovaný v danej veci dňa 18.01.2019 požiadal o výkladové stanovisko
ústredný orgán štátnej správy na úseku živnostenského podnikania - Ministerstva vnútra SR a v
súlade s týmto výkladovým stanoviskom (v obsahu spisového materiálu sa podľa zistenia súdu
nenachádza) zaujal vo veci stanovisko, podľa ktorého formulácia predmetu podnikania „zakladanie
obchodných spoločností alebo iných právnických osôb“ vykazuje znaky neurčitosti, keďže umožňuje
dospieť k dvom rozličným záverom, že činnosť nie je živnosťou alebo sa jedná o voľné živnosti. V
danej veci je rozhodujúce posúdiť obsah aktivít (možný rozsah živnostenského oprávnenia), ktoré sú
obsiahnuté v takto špecifikovanom predmete činnosti. Ak táto činnosť bude mať z hľadiska obsahu
činnosti administratívno - technický charakter pri vybavovaní povolení, to znamená „poskytovanie
služieb administratívneho charakteru“ napr. kancelárske a sekretárske služby, tak v podmienkach
živnostenského podnikania je možné získať na uvedené účely oprávnenie s označením napr.
„Administratívne služby“ alebo „Činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov“,
ktoré subsumuje v sebe širšie zameranie administratívneho, ekonomického a organizačno/technického
charakteru. V prípade živností s uvedeným označením, pri splnení podmienok § 2 živnostenského
zákona, sa jedná o voľno živnosti. V tejto súvislosti poukazuje na možný konflikt vykonávania
poradenskej činnosti v oblasti vybavovania úkonov pri zakladaní obchodných spoločností, alebo iných
právnických osôb, ktoré svojim charakterom predpokladá poskytovanie právnych a iných súvisiacich
služieb v právnom rámci zákona o advokácii. Výkonom advokácie podľa uvedeného zákona treba
rozumieť zastupovanie klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi,
obhajobu v trestnom konaní, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch,
spracúvanie právnych rozborov, správu majetku klientov a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej
pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu. Keďže uvedené činnosti zákon vymedzuje advokátom,
ktorých činnosť je z režimu živnostenského zákona vylúčená, nemôže byť takáto činnosť obsahom
žiadneho živnostenského oprávnenia. Za právny úkon sa považuje akýkoľvek prejav vôle (teda aj
dokument), ktorý má za následok vznik, zmenu alebo zánik právnych vzťahov. Z vyššie uvedeného
vyplýva, že právna služba sa skladá z viacerých úkonov: poskytnutia základného právneho poradenstva
klientom, spísania potrebných listín (napr. spoločenskej zmluvy, zakladateľskej listiny, stanov...), podania
návrhu na zápis do obchodného registra alebo iného registra, resp. zastupovania klienta v konaní pred
štátnymi orgánmi, pokiaľ osobitný zákon neumožňuje vykonávať zastupovanie klienta aj iným subjektom.
Zakladanie obchodných spoločností je teda nepochybne komplexnou právnou službou a nejedná sa o
činnosti, ktoré je možné vykonávať na základe živnostenského oprávnenia.
Ďalej k bodu 2 ohlásenia účastníka konania „sprostredkovanie predaja obchodných podielov“ uvádza, že
v rámci regulácie sprostredkovateľskej činnosti je potrebné rozlíšiť, či ide o sprostredkovateľskú činnosť
vykonávanú podnikateľským spôsobom podľa živnostenského zákona alebo ide o podnikanie podľa
iných osobitných predpisov. Ak má byť v súlade s ustanovením § 29 ods. 1 živnostenského zákona
obsahom živnosti (rozsahom živnostenského oprávnenia) obstaranie (sprostredkovanie) poskytovania
právnych služieb (advokátom) pre dotknutú osobu, vychádza z názoru, že v prípade poskytovania
tejto služby podnikateľským spôsobom ide o činnosť, ktorú s ohľadom na svoj charakter a účel
vylučuje osobitný zákon o advokácii. Predaj obchodných podielov a teda ani sprostredkovanie predaja
obchodných podielov nie je možné považovať za podnikanie podľa živnostenského zákona. Prevod
obchodného podielu sa uskutočňuje na základe písomnej zmluvy medzi spoločníkom, ktorý vlastní
obchodný podiel a ďalším spoločníkom alebo treťou osobou. Ide o zmluvný vzťah medzi osobami, ktorý
nie je možné považovať za podnikanie podľa živnostenského zákona. Prevod obchodného podielu môže
byť uskutočnený aj v rámci výkonu advokácie podľa zákona o advokácii, pri ktorom ide poskytovanie
právnych služieb za odmenu a teda túto činnosť nie je možné taktiež vykonať v režime živnostenského
zákona. Vykonávaním sprostredkovateľskej činnosti vo význame živnosti poskytujúcej služby treba
rozumieť obstarávanie veľmi rôznorodého druhu služieb spojených s uspokojením osobnej potreby alebo
inej požiadavky druhej osoby investičného, prevádzkového alebo iného charakteru, pokiaľ to nevylučujú
osobitné predpisy.
Ďalej k bodu 3 ohlásenia účastníka konania „zabezpečenie zápisu údajov týkajúcich sa obchodných
spoločností alebo iných právnických alebo fyzických osôb do obchodného registra alebo inej evidencie“
uvádza, že zabezpečenie zápisu údajov do obchodného registra obchodných spoločností alebo iných
právnických a fyzických osôb nie je živnosťou (§ 3 ods. 1 písm. a) živnostenského zákona), nakoľko
je originálnou činnosťou a kompetenciou zákonom určeného orgánu, ktorým je v danom prípade



príslušný obchodný register podľa § 4 ods. 1 zákona o obchodnom registri. Návrh na zápis údajov
do obchodného registra, návrh na zápis zmeny zapísaných údajov a návrh na výmaz zapísaných
údajov podáva navrhovateľ, ktorým je zapísaná osoba alebo osoba oprávnená podľa osobitného zákona
(napr. Obchodného zákonníka). Pravosť podpisu navrhovateľa a pravosť podpisu splnomocniteľa, ak
ide o zastúpenie na základe plnomocenstva, musí byť osvedčená. Osvedčenie pravosti podpisu sa
nevyžaduje, ak návrh na zápis podáva orgán verejnej moci na základe osobitného zákona. Založené
slovenské právnické osoby a zahraničné fyzické a právnické osoby, ktoré sa povinne zapisujú do
obchodného registra, ktorým vzniká živnostenské oprávnenie až zápisom do obchodného registra, môžu
požiadať o obstaranie služby zápisu do obchodného registra živnostenské úrady v postavení Jednotného
kontaktného miesta (od 01.06.2010).

58.
Vzhľadom na skutočnosť, že jednou zo žalobných námietok žalobcu bola aj nepreskúmateľnosť
rozhodnutia žalovaného pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, súd primárne skúmal, či sa
žalovaný ako odvolací orgán, pre odôvodnenie rozhodnutia ktorého v zmysle § 60a správneho poriadku
primerane platia aj požiadavky vyplývajúce z ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku, vysporiadal
so všetkými, nie zjavne nerelevantnými, odvolacími námietkami účastníka konania.

59.
V danom prípade žalovaný vo vzťahu k predmetu podnikania zakladania obchodných spoločností,
zrejme pridŕžajúc sa obsahu stanoviska ústredného orgánu štátnej správy (ktoré súd nedostal k
dispozícii) svoje povinnosti v tomto smere opomenul, keď žiadnym spôsobom nereflektoval na
odvolaciu argumentáciu žalobcu týkajúcu sa ako jednotlivých štádií procesu zakladania obchodných
spoločností, tak aj možnosti vypracovania vzorovej zakladateľskej listiny (šablóny) advokátom, právnej
úpravy konania splnomocnenca v živnostenskom zákone a v zákone o obchodnom registri, ako aj
ustanoveniami zákona č. 297/2008 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti ako
pripúšťajúcimi existenciu podnikateľa - osoby odlišnej od advokáta, poskytujúcej službu zakladania
obchodnej spoločnosti.

60.
Stanovisko k týmto odvolacím námietkam obsahuje písomné vyjadrenie žalovaného zo dňa 17.06.2019
k žalobe, v ktorom žalovaný doplňujúco argumentoval aj žalobcom opomínanou okolnosťou odlišujúcou
výkon advokácie pri vypracovávaní listín o právnych úkonoch a zastupovaní účastníkov v správnom
konaní od vypracovávania listín a zastupovania inými osobami, ktorou okolnosťou je sústavnosť tohto
výkonu a jeho odplatnosť.

61.
Argumentácia žalovaného v jeho písomnom vyjadrení k žalobe sa síce súdu javí logickou a dôvodnou,
(opomenúť v súvislosti s týmto predmetom podnikania nemožno ani skutočnosť, že jeho povolenie by
žalobcu oprávňovalo k vykonávaniu všetkých súvisiacich úkonov, teda aj právnych úkonov, ktoré inak aj
podľa žalobcu prislúchajú iba advokátovi) vzhľadom na skutočnosť, že nebola obsiahnutá v odôvodnení
rozhodnutia však v konečnom dôsledku nemôže mať za následok odstránenie nedostatkov rozhodnutia,
ktoré zákonom predpísané náležitosti naďalej nespĺňa.

62.
Argumentácia žalovaného vo vzťahu k navrhovanému predmetu podnikania sprostredkovanie predaja
obchodných podielov vychádza zo zjavne nesprávneho záveru, že obsahom živnosti má byť obstaranie
(sprostredkovanie) poskytovania právnych služieb advokátom, nie z obsahu zmluvy o sprostredkovaní
vyplývajúceho z ustanovenia § 642 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa sprostredkovateľ (tu
žalobca) touto zmluvou zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal
príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu o predaji obchodného podielu (v zmysle § 115 Obchodného
zákonníka ide správne o prevod obchodného podielu).

63.
Bez akejkoľvek výpovednej hodnoty vo vzťahu k základnej otázke správneho konania - či navrhovaná
činnosť môže byť predmetom podnikania podľa živnostenského zákona, je konštatovanie žalovaného,
že sa prevod obchodného podielu uskutočňuje na základe písomnej zmluvy medzi spoločníkom ako
vlastníkom obchodného podielu a ďalším spoločníkom alebo treťou osobou, a že ide o zmluvný vzťah



medzi osobami, ktorý nie je možné považovať za podnikanie podľa živnostenského zákona (žiaden
zmluvný vzťah nemožno považovať za podnikanie!) Rovnako konštatovanie, že prevod obchodného
podielu môže byť uskutočnený aj v rámci výkonu advokácie podľa zákona o advokácii, pri ktorom
ide o poskytovanie právnych služieb za odmenu, nakoľko sprostredkovanie v zmysle § 642 Obchod.
zák. nie je poskytovaním právnych služieb, ale vykonávaním faktických činností vedúcich k vytvoreniu
príležitosti pre záujemcu uzavrieť zmluvu (v tomto prípade o prevode obchodného podielu) s treťou
osobou. Rozhodnutie žalovaného v tejto časti je preto rovnako nepreskúmateľným, v tomto prípade však
pre odchýlenie sa od žalobcom stanoveného predmetu správneho konania aj zmätočným.

64.
V súvislosti s písomným stanoviskom žalovaného k veci je súčasne potrebné konštatovať, že akcia síce
podľa § 155 ods. 1 Obchodného zákonníka predstavuje práva akcionára ako spoločníka podieľať sa
podľa  zákona a stanov akciovej spoločnosti na jej riadení, zisku a ďalších súvisiacich náležitostiach,
ale sprostredkovanie predaja obchodných podielov sprostredkovanie predaja akcií nezahŕňa, akciu s
obchodným podielom nemožno stotožňovať. Akcia je prevoditeľným cenným papierom, nemožno je
prevádzať ako obchodný podiel a zákon takýto druh zmluvy pri akciovej spoločnosti neupravuje ani
neumožňuje.

65.
V neposlednom rade je pre rozhodnutie vo veci významnou skutočnosť, že na predmet podnikania
ohlasovaný žalobcom iným podnikateľským subjektov osvedčenie o živnostenskom oprávnení vydané
bolo,  ako to vyplýva zo zápisu predmetu činnosti v obchodnom registri vedenom Okresným súdom
Bratislava I. pre obchodné spoločnosti Corlonez legal s.r.o., IČO: 51 064 928 a M2B a.s., IČO: 44 269
986.

66.
Postup žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa v danej veci nesie znaky zásadného porušenia
princípu právnej istoty, princípu legitímneho očakávania a princípu rovnosti, ktorého podstatou je rovnaký
prístup orgánov verejnej správy k účastníkom konania a vydanie rovnakých rozhodnutí v rovnakých
alebo obdobných prípadoch.

67.
V súvislosti s týmto nedostatkom konania uspokojujúcim nemôže byť argumentácia žalovaného, že
prvostupňový orgán rozhodujúci v tejto veci inému subjektu predmety podnikania ohlásené žalobcom
nezapísal, že tak neurobil živnostenský úrad v rámci Trnavského kraja, alebo že išlo o konanie v rozpore
so štátnou politikou na úseku živnostenského podnikania a v rozpore so zákonom.

68.
Odhliadnuc od skutočnosti, že súd nemal možnosť preskúmať právne názory a úvahy správnych
orgánov, ktoré na predmet podnikania žiadateľom v iných prípadoch osvedčenie vydali, tvrdenie
žalovaného v tomto smere nevzbudzuje dôveru už vzhľadom na skutočnosť, ako sa sám s navrhovaným
predmetom podnikania vysporiadal.

69.
Naproti vyššie uvedenému sa súd bez ďalšieho stotožnil so stanoviskom žalovaného vo vzťahu k
navrhovanej činnosti Zabezpečenie zápisu údajov týkajúcich sa obchodných spoločností alebo iných
právnických alebo fyzických osôb do obchodného registra alebo inej evidencie (nie je pravdivým tvrdenie
žalobcu, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia používa aj označenie tohto predmetu podnikania v jeho
pôvodnej formulácii).

70.
Hoci možno mať výhrady voči spôsobu odôvodnenia rozhodnutia aj v tejto časti, podľa súdu zodpovedá
obsahu a rozsahu odvolacích námietok žalobcu spočívajúcich iba v pripustení potreby preformulovania
pôvodného znenia predmetu podnikania (Realizácia zápisu údajov...) tak, aby bolo aj širokej verejnosti
jasné, že sa nejedná o samotnú realizáciu zápisu, ktorý je v kompetencii príslušného živnostenského
úradu alebo registrového súdu, ale len o zabezpečenie toho zápisu.

71.



Je nepochybné, že pojmy zabezpečenie (zápisu) a realizácia (zápisu) nie je možné považovať za pojmy
rovnakého významu, na strane druhej  však pojem zabezpečenie zápisu v jeho širšom význame zahŕňa,
okrem činností, ktoré mal na mysli žalobca a ktoré spočívajú v poskytovaní „servisu“ žiadateľovi o zápis
najmä vytvorením príslušnej dokumentácie vyžadovanej na zápis štátnym orgánom, ako vytvorenie
podmienok pre realizáciu zápisu (v prípade zápisu do obchodného registra zriadenie registrového súdu,
jeho personálne obsadenie a materiálne vybavenie, vytvorenie právneho základu zápisu), tak aj samotnú
realizáciu zápisu, ktoré patria do kompetencie príslušných štátnych orgánov, ako to konštatovali, aj
žalovaný a správny orgán prvého stupňa.

72.
Žalobcom navrhovaný predmet podnikania preto ani po jeho úprave, v súlade s právnym názorom
žalovaného, nespĺňa podmienky na vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení.

73.
Správnosť rozhodnutia v tejto jeho časti však nemá vplyv na následok nedostatku jeho odôvodnenia
v iných častiach konštatovaných súdom vyššie, ktorým (následkom) je zrušenie rozhodnutia podľa
§ 191 ods. 1 písm. d) SSP (zákon č. 162/2015 Z.z.) a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie
v naznačenom smere, výsledkom ktorého bude po vyjasnení si predmetu konania (tento nedostatok
sa týkal predmetu podnikania Sprostredkovanie predaja obchodných podielov) a vysporiadaní sa s
celým rozsahom argumentácie účastníka konania, vydanie rozhodnutia zodpovedajúceho po všetkých
stránkach zodpovedajúcim požiadavkám procesného predpisu.

74.
Vzhľadom na kompetencie žalovaného ako odvolacieho orgánu pri náprave pochybení správneho
orgánu prvého stupňa súd z hľadiska dosiahnutia účelu tohto konania nepovažoval za potrebné
navrhované zrušenie rozhodnutia Okresného úradu Piešťany zo dňa 07.12.2018.

75.
V konaní úspešnému žalobcovi súd priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu podľa §
167 ods. 1 SSP, s tým, že o výške náhrady bude v zmysle § 175 ods. 2 SSP rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

76.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len \"sťažnostné body\"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Odo dňa 27.03.2020 do 30.04.2020 neplynie lehota na podanie kasačnej sťažnosti (§ 1 písm. a) v spojení
s § 2 ods. 1 zák. č. 62/2020 Z.z. o niektorých opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej
ľudskej choroby COVID - 19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "f59ce6f7-cdec-4805-a5d0-9a55b21676c2:79897a01-11e2-4650-b224-540364a6b174", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2020:2019200094.2", "spisova_znacka": "20S/52/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/52/2019 z 11. 2. 2020", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2020-02-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2019200094.2"}], "citovane_v": []}