{"guid": "6f968592-f4e7-4ac3-8a57-7bec31c6073d:04719925-6241-4e14-ab59-cb93e2866123", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2020:2019200071.3", "spisova_znacka": "14S/27/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/27/2019 z 10. 6. 2020", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 10. júna 2020, sp. zn. 14S/27/2019, ECLI:SK:KSTT:2020:2019200071.3", "identifikacne_cislo": "2019200071", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Eva Šofranková", "sudca_id": 56, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-sofrankova-56", "datum_vydania": "2020-06-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/04719925-6241-4e14-ab59-cb93e2866123", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2019200071.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2020:2019200071.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2020:2019200071.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/27/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2019200071
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2019200071.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej
a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: Anton Chmelár -
AUTOSÚČIASTKY NOCHA, miesto podnikania : A. Hlinku 3044, 926 01 Sereď, zastúpeného : Mgr. D.
C., MBA, adresa trvalého pobytu : B. XXXX/XX, P., proti žalovanému: Ústredný inšpektorát Slovenskej
obchodnej inšpekcie, so sídlom v Bratislave, Bajkalská 21/A, P. O. BOX 29, 827 99 Bratislava 27, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0146/99/2018 zo 14. januára 2019 takto

r o z h o d o l :

I.     Správny súd rozhodnutie žalovaného Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie
so sídlom v Bratislave č. SK/0146/99/2018 zo 14. januára 2019 a rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej
obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj č. I/0592/02/2017 zo 14. februára 2018 z r u
š u j e   a vec v r a c i a Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave pre Trnavský
kraj na ďalšie konanie.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania, dôvody napadnutého rozhodnutia

1. Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj (ďalej aj ako
len „inšpektorát práce“) vykonal dňa 27. septembra 2017 v prevádzkarni Autosúčiastky NOCHA, A.
Hlinku 3044, 926 01 Sereď kontrolu zameranú na dodržiavanie zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 250/2007 Z. z.“), zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole
vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 128/2002 Z. z.“), zákona č. 377/2004 Z. z. o ochrane
nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov (ďalej len ako „zákon č.
377/2004 Z. z.“), zákona č. 725/2004  Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných
komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinného do
20.05.2018 (ďalej len zákon č. 725/2004 Z. z.“) a zákona č. 8/2009   Z. z. o cestnej premávke a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 8/2009 Z. z.“).

2. Z inšpekčného záznamu zo dňa 27.09.2017 vyplýva, že predmetom kontroly bola kontrola plnenia
zákazu uvádzať na trh Slovenskej republiky (ďalej aj ako len „SR“), sprístupniť na trhu SR alebo ponúkať,
v zmysle ustanovenia § 23b ods. 2 písm. b) a písm. c) zákona č. 725/2004 Z. z., technické prostriedky a
zariadenia určené do cestných motorových vozidiel, ktoré nie sú súčasťou výbavy motorového vozidla  a
ktoré umožňujú odhalenie alebo ovplyvňovanie funkcií technických prostriedkov používaných pri plnení



úloh na úseku výkonu dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky a zvláštne výstražné
svietidlá modrej farby, červenej farby alebo kombinácií červenej farby a modrej farby alebo zvláštne
výstražné znamenia iným osobám ako tým, ktoré môžu tieto zariadenia podľa § 40 zákona č. 8/2009
Z. z. používať.

3. Ďalej z inšpekčného záznamu vyplýva, že výkonom kontroly bola v ponuke pre spotrebiteľa zistená
ponuka zvláštnych výstražných svietidiel modrej farby, 1 druh výrobku - maják, výstražné magnetické
stroboskopické svetlo modrej farby pre automobil DC 12V, ktoré je v zmysle ustanovenia § 23b ods.
2 písm. b) a písm. c) zákona č. 725/2004 Z. z. zakázané uvádzať na trh SR, sprístupniť na trhu SR
alebo ponúkať. Bol vykonaný kontrolný nákup, ktorý bol účtovaný ako 1ks maják, výstražné magnetické
stroboskopické svetlo modrej farby pre automobil DC 12V (ďalej aj ako len „sporný výrobok“) á 22 eur s
tým, že obsluhu a účtovanie kontrolného nákupu vykonal predavač C. A., ktorý kontrolný nákup účtoval
cez elektronickú registračnú pokladnicu a po zaplatení vydal doklad o kúpe č. *0001, pričom na doklade
o kúpe bol nesprávne uvedený názov výrobku zakúpeného do kontrolného nákupu, ktorý bol označený
ako „Svetlomet“, v skutočnosti bol do kontrolného nákupu zakúpený 1 ks - maják, výstražné magnetické
stroboskopické svetlo modrej farby pre automobil DC 12V. Vychádzajúc z uvedeného bol prijatý záver,
že na kontrolovanej prevádzkarni sa v ponuke spotrebiteľa nachádzal 1 druh výrobku - zvláštneho
výstražného svietidla modrej farby - maják, výstražné magnetické stroboskopické svetlo modrej farby
12 V, ktorý bol odpredaný do kontrolného nákupu. Ďalej bolo v inšpekčnom zázname uvedené, že
predávajúci pred odpredajom nepožadoval predloženie dokladu, ktorý by oprávňoval k používaniu
zvláštnych výstražných svietidiel zo strany kupujúceho. V inšpekčnom zázname bol zakúpený výrobok
fotograficky zdokumentovaný. Žalobca bol súčasne  vyzvaný, aby v termíne do 06.10.2017 doručil
inšpektorátu práce fotokópiu nadobúdacích dokladov k spornému výrobku.

4. Inšpektorát práce dňa 27.09.2017 vydal opatrenie na mieste, ktorým podľa ustanovenia § 6 ods. 1
písm. c) zákona č. 128/2002 Z. z. záväzným pokynom nariadil kontrolovanej osobe (žalobcovi) ihneď
vykonať opatrenia zamedzujúce ďalšie uvádzanie, sprístupňovanie na trhu SR alebo ďalšiu ponuku
zvláštnych výstražných svietidiel modrej farby, červenej farby alebo kombinácií červenej farby a modrej
farby alebo zvláštnych výstražných znamení iným osobám ako tým, ktoré môžu tieto zariadenia podľa §
40 zákona č. 8/2009 Z. z. používať. Proti tomuto opatreniu podal kontrolovaný subjekt námietky, v ktorých
namietal, že inšpektori v inšpekčnom zázname uviedli, že toto svetlo je na automobil, pričom tvrdil, že
ide o viacúčelové svetlo, ktoré nie je určené na automobil, poukazujúc na skutočnosť, že nikde to nie je
uvedené, ani v návode. Tiež uviedol, že ide o stroboskopické výstražné svetlo a v návode na použitie je
uvedené, že sa nemá používať na cestných komunikáciách. Preto mal kontrolovaný subjekt (žalobca)
za to, že predajom tohto svetla nebol porušený zákon, keď toto výstražné svetlo nie je určené do
motorových vozidiel, ani nikde na cestnú komunikáciu. Tiež žalobca zdôraznil, že inšpektori v kontrolnom
nákupe kúpili stroboskopické výstražné svetlo, nie maják. Z uvedených dôvodov žalobca žiadal o opravu
inšpekčného záznamu. Zároveň doložil doklad o nadobudnutí výrobku a fotografie výrobku spolu s
návodom na použitie.

5. Dňa 02.10.2017 inšpektorát práce vydal rozhodnutie o námietkach č. 2531/02/2017, ktorým
námietkam nevyhovel. Toto rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 5.12.2017. Z odôvodnenia
rozhodnutia o námietkach vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že ide o svetlomet, inšpektorát práce uviedol,
že názov výrobku uvedený na doklade o kúpe „svetlomet“ nie je možné stotožniť s názvom výrobku
zakúpeného do kontrolného nákupu - maják, výstražné magnetické stroboskopické svetlo modrej farby,
ktorý je podľa nadobúdacieho dokladu (faktúra č. 201220628) označený ako „Viacfun. výstr. svetlo
12V modrý XENON AUTOMAX“. K námietke týkajúcej sa upozornenia, že výrobok sa nemá používať
na cestných komunikáciách správny orgán uviedol, že toto upozornenie nemá vplyv na povinnosť
predávajúceho odoprieť predaj výstražného svietidla modrej farby spotrebiteľovi, t.j. inej osobe ako tej,
ktorá môže tieto zariadenia podľa osobitného predpisu používať.

6. Inšpektorát práce oznámením o začatí správneho konania č. k. : I/0592/02/2017 zo dňa 15.01.2018,
ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 19.01.2018 začal s poukazom na ustanovenie § 18 ods. 2 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako
„správny poriadok“) správne konanie o uložení pokuty podľa § 108e ods. 2 zákona č. 725/2008 Z. z.
V oznámení bol žalobca poučený, že v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku má právo vyjadriť sa k
zisteným nedostatkom, k pokladom rozhodnutia, k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť doplnenie
dokazovania. Rovnako bol žalobca poučený, že má podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku právo nazerať



do spisu, robiť si z neho výpisy, odpisy, dostať kópie. Žalobca na oznámenie o začatí správneho konania
nereagoval.

7. Inšpektorát práce dňa 14.02.2018 vydal rozhodnutie číslo : I/0592/02/2017 (ďalej aj ako len
„prvostupňové rozhodnutie“) a to z dôvodu, že žalobca porušil zákaz uvádzať na trh Slovenskej republiky,
sprístupniť na trh Slovenskej republiky alebo ponúkať zvláštne výstražné svietidlá modrej farby, červenej
farby alebo kombinácií červenej farby a modrej farby alebo zvláštne výstražné znamenia iným osobám
ako tým, ktoré môžu tieto zariadenia podľa osobitného predpisu používať v zmysle ustanovenia §
23b ods. 2 písm. c) zákona č. 725/2004 Z. z., nakoľko pri kontrole vykonanej dňa 27.09.2017 bolo
v prevádzkarni Autosúčiastky NOCHA, Al. Hlinku 3044, Sereď zistené, že v ponuke pre spotrebiteľa
sa nachádzal 1 druh výrobku (1 ks maják, výstražné magnetické stroboskopické svetlo modrej farby
pre automobil DC, 12V á 22 eur) v celkovej hodnote 22 eur, ktorý bol inšpektorom SOI odpredaný do
kontrolného nákupu, napriek tomu, že ponuka zvláštnych výstražných svietidiel modrej farby, červenej
farby alebo kombinácií červenej farby a modrej farby alebo zvláštnych výstražných znamení iným
osobám ako tým, ktoré môžu tieto zariadenia podľa osobitného predpisu používať, je zakázaná.
Žalobcovi bola podľa   § 108e ods. 2 zákona č. 725/2004 Z. z. uložená pokuta vo výške 3 000 eur.
V odôvodnení inšpektorát práce uviedol zistenia, ktoré sú obsahom inšpekčného záznamu (bod 2 a 3
tohto rozsudku).

8. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal v podstate totožné
dôvody, ako v správnej žalobe. O odvolaní rozhodol žalovaný, ktorý rozhodnutím číslo : SK/0146/99/2018
zo dňa 14.01.2019 (ďalej aj ako len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie podľa § 59 ods.
2 správneho poriadku potvrdil a odvolanie zamietol.

9. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia po opísaní priebehu administratívneho konania
reagoval na vznesené odvolacie námietky. K námietke vecnej nepríslušnosti s poukazom na ustanovenie
§ 108e ods. 2 zákona č. 725/2004 Z. z. uviedol, že vecná príslušnosť správneho orgánu vychádza
jasne z predmetného ustanovenia, v zmysle ktorého, v prípade porušenia zákazu ustanoveného v §
23b predmetného zákona, Slovenská obchodná inšpekcia uloží pokutu v zákonnom rozmedzí určenom
predmetným ustanovením.

10. Ďalej dôvodil, že pre určenie zodpovednosti účastníka konania za porušenie povinnosti podľa
ustanovenia § 23b ods. 2 písm. c) zákona č. 725/2004 Z. z. nemôže zohľadniť tvrdenie účastníka
konania, podľa ktorého bol výrobok označený „nepoužívať na pozemných komunikáciách“, nakoľko v
tomto prípade je, podľa jeho názoru, nepochybné, že ide o zvláštne výstražné svietidlo modrej farby
využívané pri plnení špeciálnych úloh vozidlami s právom prednostnej jazdy podľa § 40 ods. 2 zákona
č. 8/2009 Z. z. V tejto súvislosti dodal, že z povahy predmetného výrobku a z jeho vyhotovenia, z
hľadiska použitia výrobku a jeho určenia je tento, vzhľadom na jeho technické parametre a konštrukčné
prevedenie pre použitie použiteľný v automobile a to aj s poukazom na spôsob napájania - výrobok bol
opatrený koncovkou na napájanie z automobilu, ktorú skutočnosť potvrdzujú aj fotografie na str. 3, ktoré
sú súčasťou inšpekčného záznamu zo dňa 27.09.2017.

11. K argumentácii účastníka konania ohľadne účelu výrobku uvádzaného výrobcom uviedol, že v
prejednávanom prípade sa neposudzuje samotný predaj týchto zvláštnych výstražných svietidiel, ale
fakt, že účastník konania predmetné zvláštne výstražné svietidlá ponúkal iným osobám, ako tým, ktoré
na ich používanie majú oprávnenie podľa § 40 zákona č. 8/2009 Z. z., keď táto skutočnosť bola
preukázaná inšpektormi SOI, kedy sa predmetné výrobky počas uskutočnenej kontroly dňa 27.09.2017
nachádzali v ponuke predaja, boli označené predajnou cenou a nakoniec boli aj predané bez toho, aby
inšpektori SOI vystupujúci v roli spotrebiteľov boli požiadaní o predloženie oprávnenia na používanie
tohto zvláštneho výstražného svietidla. Rovnako dodal, že zákon neuvádza žiadnu výnimku, ktorá
by mohla zhojiť porušenie ustanovenia § 23b ods. 2 písm. c) zákona č. 725/2004 Z. z., ktorého sa
preukázateľne dopustil účastník konania, ktorý objektívne zodpovedá za správny delikt a preto nemožno
pri posudzovaní jeho zodpovednosti za správny delikt a pri určovaní postihu vychádzať z jeho tvrdenia,
že „zvláštne výstražné svietidlá musia byť homologizované“. V tejto súvislosti ďalej dôvodil, že nemá
možnosť pri posudzovaní zodpovednosti za správny delikt prihliadať na dôvody, ktoré mali vplyv na
nezákonné konanie účastníka konania dodajúc, že účastník konania je povinný dodržiavať všetky
zákony a právne predpisy, ktoré súvisia s jeho obchodnou činnosťou, je povinný pri výkone predmetu
podnikania konať s odbornou starostlivosťou a taktiež je povinný poznať výrobky a právne predpisy



vzťahujúce sa na tieto výrobky, ktoré ponúka pre spotrebiteľa dodajúc, že ak si túto povinnosť účastník
konania nesplní nemožno potom predpokladať, že je schopný zodpovedne plniť svoje povinnosti, ktoré
má ako predajca voči spotrebiteľovi.

12. K námietke, že v rozhodnutí absentuje viacero znakov charakteristických pre rozhodnutie, ktoré
má trestnú, resp. sankčnú povahu uviedol, že pre administratívne trestanie platia síce trestnoprávne
štandardy, avšak v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR pri zachovaní zdravého rozumu a s
istou mierou voľnosti nemožno vyžadovať všetky trestnoprávne štandardy bezo zvyšku, pretože
administratívne trestanie neprináša taký zásah do práv konkrétneho subjektu, ako je to v trestnej veci.

13.  K námietke účastníka konania, že nemal vedomosť o existencii inšpekčného záznamu a zároveň, že
tento nie je datovaný uviedol, že po jeho preskúmaní nemá za preukázané tieto tvrdenia a súčasne mal
za to, že inšpekčný záznam spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti. Za účelové označil tvrdenie
účastníka konania, že nemal vedomosť o existencii inšpekčného záznamu. Poukázal na to, že účastník
konania ako predávajúci bol povinný poznať zákon a zabezpečiť na svojej prevádzke jeho dodržiavanie,
rovnako aj zaškoliť svojich zamestnancov tak, aby sa riadili zákonom pri výkone svojej činnosti dodajúc,
že účastník konania ako predávajúci a zároveň ako zamestnávateľ objektívne zodpovedá za porušenie
povinnosti svojich zamestnancov, pričom tento názor podložil citáciou odôvodnenia rozsudku Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 2S/209/2005 zo dňa 31.01.2007.

14. Ďalej k námietke týkajúcej sa porušenia ustanovenia § 33 ods. 2 správneho poriadku žalovaný
uviedol, že účastník konania mal možnosť navrhnúť dôkazy, či inak hájiť svoje práva dodajúc, že účastník
konania k oznámeniu o začatí správneho konania nezaslal svoje vyjadrenie a to napriek tomu, že bol
o tejto možnosti riadne upovedomený a z uvedeného dôvodu teda nemohlo dôjsť k upretiu jeho práv
správnym orgánom. Ďalej uviedol, že správny orgán sa vysporiadal s obsahom námietok podaných
voči inšpekčnému záznamu zo dňa 27.09.2017 a to rozhodnutím o námietkach zo dňa 02.10.2017 a to
dostatočným a zrozumiteľným spôsobom.

15. K výške pokuty uviedol, že správny orgán uložil pokutu v najnižšej možnej výške zákonnej sadzby
dodajúc, že táto je vzhľadom na jej represívno-výchovnú funkciu, ako aj s prihliadnutím na zákonom
stanovené medze, pokutou primeranou. Rovnako v tejto súvislosti poukázal na to, že pokutu nemôže
znížiť, nakoľko bola uložená na spodnej hranici zákonnej sadzby.

16. Zdôraznil, že následkom protiprávneho konania účastníka konania došlo k porušeniu zákazu
uvedeného v § 23b ods. 2 písm. c) zákona č. 725/2004 Z. z., pričom ide o konanie, ktoré je závažné najmä
vo vzťahu k používaniu zvláštnych výstražných svietidiel a znamení neoprávnenými osobami, keďže
predstavujú riziko pre bezpečnosť premávky na pozemných komunikáciách a bezpečnosť cestujúcich.

17. Záverom skonštatoval, že podkladom pre vydanie rozhodnutia bol presne a spoľahlivo zistený
skutkový stav veci a preto odvolanie podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol ako nedôvodné.

II. Rozsah a dôvody správnej žaloby (žalobné body)

18. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého
rozhodnutia žalovaného navrhujúc správnemu súdu jeho zrušenie vrátane zrušenia prvostupňového
rozhodnutia. Súčasne s poukazom na ustanovenie § 27 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) navrhol
preskúmať opatrenie zo dňa 27.09.2017 vrátane rozhodnutia o námietkach č. 2351/02/2017 zo dňa
02.10.2017 tvrdiac, že tieto nebolo možné správnym súdom samostatne preskúmať.

19. Žalobca namietal vecnú nepríslušnosť prvostupňového správneho orgánu, ktorý mu uložil pokutu
podľa § 108e ods. 2 zákona č. 725/2004 Z. z.  a to s odkazom na ustanovenie    § 101a zákona č.
725/2004 Z. z., ktoré, ako jediné vymedzuje pôsobnosť prvostupňového správneho orgánu, v ktorom sa
však odkaz na ustanovenie § 108e ods. 2 zákona č. 725/2004 Z. z. nenachádza.

20. Ďalej k skutkovému stavu, rovnako ako v rámci námietok z 27. septembra 2017 proti nedatovanému
inšpekčnému záznamu, ako aj v rámci podaného odvolania namietal, že tento bol zistený nedostatočným



spôsobom, keď kontrolný orgán z nepochopiteľných dôvodov, v rozpore so zrejmým označením
dotknutého výrobku samotným výrobcom „Stroboskopické výstražné svetlo“ výrobok pomenoval ako 1
ks maják, výstražné magnetické stroboskopické svetlo modrej farby pre automobil DC, 12C á 22 eur,
pričom mal za to, že predmetný výrobok spadá do kategórie takýchto zvláštnych výstražných svietidiel
zrejme podľa § 22 zákona č. 725/2004 Z. z. Žalobca ďalej tvrdil, že oba správne orgány v rámci
administratívneho konania absolútne nepreukázali, že výrobok nakúpený do kontrolného nákupu spadá
do kategórie takýchto zvláštnych výstražných svietidiel. Rovnako mal za to, že ak sa má dotknutý výrobok
posudzovať ako zvláštne výstražné svietidlo v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov, musí
jednoznačne spĺňať na to požiadavky, tak v zmysle európskej, ako i vnútroštátnej legislatívy a v
neposlednom rade musí byť spôsobilé na prevádzku vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách
dodajúc, že na dotknutom výrobku je výslovne uvedené upozornenie znejúce - Nepoužívať na
pozemných komunikáciách a preto tento výrobok nemôže byť posudzovaný ako zvláštne výstražné
svietidlo v zmysle zákona č. 725/2004 Z. z.

21. Ďalej žalobca tvrdil a to s odkazom na § 19 vyhlášky č. 464/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú
podrobnosti o prevádzke vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách (ďalej len ako „vyhláška
č. 464/2009 Z. z.“), že zvláštne výstražné svietidlá musia byť homologizované podľa konkrétnych
technických požiadaviek (a/ predpisu EHK č. 65; b/ predpisu EHK č. 10 alebo osobitného predpisu;
c/ predpisu EHK č. 26 alebo osobitného predpisu), pričom správne orgány žiadnym spôsobom
nepreukázali, že dotknutý výrobok bol homologizovaný podľa predpisov EHK. V tejto súvislosti ďalej
dôvodil, že nebolo následne jeho povinnosťou v rámci kontrolného nákupu požiadať kontrolný orgán o
oprávnenie preukazujúce tú skutočnosť, že ide o osobu, ktorá môže zvláštne výstražné svietidlo podľa
zákona používať. Poukázal na to, že tento výrobok sa predáva predovšetkým ako pomocné svietidlo pre
priemyselné zariadenia, ako napríklad blikajúci alarm po zlyhaní obvodu, ktorú skutočnosť preukázal
potvrdením výrobcu, fotodokumentáciou k potvrdeniu výrobcu a e-mailovou komunikáciou z marca 2019.

22. Mal za to, že predmetná právna vec má „trestnú“ povahu. Citujúc výrok prvostupňového rozhodnutia,
v ktorom bol opísaný skutok, ktorý sa mu kladie za vinu uviedol, že mu nie je zrejmé, že by spáchal skutok
takýmto spôsobom a teda, že by ponúkal zvláštne výstražné svietidlá v intencii zákona č. 725/2004
Z. z., homologizované podľa vyššie uvedených európskych noriem, spôsobilé na prevádzku vozidiel v
premávke na pozemných komunikáciách, ktoré by mohli byť v konečnom dôsledku posudzované ako
zvláštne výstražné svietidlá pre účel ustanovenia § 23b ods. 2 písm. c) zákona č. 725/2004 Z. z. Tvrdil,
že tak prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný mu absolútne neozrejmili, akým spôsobom a či
vôbec žalobca porušil zákaz uvádzať na trh SR a sprístupniť na trh SR zvláštne výstražné svietidlá, i
keď mu toto konanie spolu s ponukou týchto svetiel vytýkajú.

23. Tiež namietal, že nemá vedomosť o inšpekčnom zázname zo dňa 27.09.2016, ktorý bol uvedený
v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, rovnako namietal, že nemá vedomosť ani o inšpekčnom
zázname zo dňa 27.09.2017, keďže kópia inšpekčného záznamu, ktorá mu bola odovzdaná inšpektormi
nie je datovaná.

24. Žalobca ďalej namietal, že mu konajúce orgány verejnej správy svojím postupom odopreli uplatnenie
jeho procesných práv v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku a to tým, že mu neumožnili oboznámiť
sa s podkladmi pre vydanie ich rozhodnutí, čím konali v rozpore s § 3 ods. 2 správneho poriadku. Zotrval
na podaných námietkach proti opatreniu na mieste a preto nesúhlasil so záverom prvostupňového
správneho orgánu, že nevyužil svoje právo sa k veci vyjadriť. Tiež tvrdil, že mu nebolo umožnené
nahliadnuť do spisu, správne orgány mu neurčili miesto a čas, kde a kedy by mohol do spisu nahliadnuť.

25. Tiež poukázal na to, že prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí uviedol, že „...zohľadnil
tú skutočnosť, že účastník konania pri kontrole nepreukázal, že v jeho prevádzkarni dochádza k
predaju zvláštnych výstražných svietidiel...“, čo podľa jeho názoru znamená, že preukázal, že v jeho
prevádzkarni nedochádza k predaju zvláštnych výstražných svietidiel a teda mu nie je zrejmé, že keď
uvedené preukázal, prečo bolo voči nemu vedené predmetné administratívne konanie a uložená pokuta.

26. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný rozhodol vo veci takmer s desaťmesačným odstupom a preto
nemá dôveru v rozhodovaciu činnosť žalovaného dodajúc a to s poukazom na ustanovenie § 195 písm.
c) SSP, že boli porušené zásady trestného konania. Ďalej namietal, že výrok napadnutého rozhodnutia



neobsahuje ustanovenie právneho predpisu, na základe ktorého žalovaný rozhodol, čo je v rozpore s §
47 ods. 2 správneho poriadku a že sporný výrobok neuvádzal ani nesprístupňoval na trh.

27. Mal za to, že správne orgány sa nezaoberali navrhovaným dokazovaním najmä vo vzťahu k
homologizácii tohto výrobku, reálnym označením výrobku a reálnym použitím výrobku. Ďalej žalobca
označil konštatovanie žalovaného, že výrobok je vzhľadom na jeho technické parametre a konštrukčné
prevedenie využiteľný pre použitie v automobile za irelevantné dodajúc, že sa jedná o pomocné svietidlo
pre priemyselné zariadenia alebo napríklad blikajúci alarm po zlyhaní obvodu zopakujúc poučenie na
obale daného výrobku, že tento nie je možné používať v premávke na pozemných komunikáciách. Vo
vzťahu ku konektoru do zapaľovača uviedol, že táto skutočnosť automaticky neznamená, že výrobok je
určený pre použitie v cestnej premávke v rámci motorového vozidla, nakoľko existujú adaptéry, ktoré sú
pripojiteľné aj do iných zariadení resp. do elektrickej siete a rovnako sú tieto koncovky pripojiteľné aj do
iných zariadení opatrených na to príslušným vstupom.

28. S poukazom na uvedené považoval žalobca napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové
rozhodnutie za rozhodnutia, ktoré vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 191 ods. 1
písm. c) SSP], sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov [§ 191 ods. 1
písm. d) SSP]; a že zistenie skutkového stavu žalovaným i prvostupňovým správnym orgánom bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci [§ 191 ods. 1 písm. e) SSP].

29. Žalobca v správnej žalobe požiadal o nariadenie pojednávania.

III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, duplika žalovaného

30. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi, na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu majúc
za to, že postupoval v súlade s Ústavou SR, zásadami správneho konania, s námietkami a podkladmi
predloženými žalobcom sa podrobne zaoberal dodajúc, že svoje skutkové, ako aj právne závery v
odôvodnení rozhodnutia náležite zdôvodnil.

31. K námietke vecnej príslušnosti, okrem zdôvodnenia uvedeného v napadnutom rozhodnutí (bod 9
rozsudku) uviedol, že z ustanovenia § 101a zákona č. 725/2004 Z. z. jasne vyplýva, že Slovenská
obchodná inšpekcia vykonáva dohľad nad trhom, pričom zároveň tretia hlava predmetného zákona
upravuje Dohľad nad trhom s tým, že ustanovenie § 108d ods. 1 stanovuje, že dohľad nad trhom na
účely tohto zákona je aj kontrola dodržiavania zákazov ustanovených v § 23b. S poukazom na uvedené
nepovažoval námietku za opodstatnenú a právne relevantnú.

32. Uviedol, že pre určenie zodpovednosti žalobcu za porušenie povinnosti podľa ustanovenia § 23b
ods. 2 písm. c) zákona č. 725/2004 Z. z.  nemôže zohľadniť tvrdenie žalobcu, podľa ktorého bol výrobok
označený „nepoužívať na pozemných komunikáciách“, nakoľko v tomto prípade je nepochybné, že ide
o zvláštne výstražné svietidlo modrej farby využívané pri plnení špeciálnych úloh vozidlami s právom
prednostnej jazdy podľa § 40 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z.

33. K tvrdeniu výrobcu, že výrobok sa predáva predovšetkým ako pomocné svietidlo pre priemyselné
zariadenia, ako napríklad blikajúci alarm po zlyhaní obvodu uviedol, že toto nevylučuje jeho použitie ako
príslušenstvo motorového vozidla, ktoré musí byť schválené podľa predpisu EHK OSN č. 65 - Jednotné
ustanovenia pre homologizáciu zvláštnych výstražných svietidiel motorových vozidiel, nakoľko z povahy
predmetného výrobku to jednoznačne vyplýva.

34.  K priloženej správe o homologizácii v zmysle predpisu EHK OSN č. 10, ktorý je regulačným aktom
ustanovujúcim technické požiadavky na komponenty vozidla z hľadiska elektromagnetickej kompatibility
vydanej španielskym ministerstvom žalovaný uviedol, že z tejto vyplýva, že s predmetným prípadom
nesúvisí, nakoľko z nej vyplýva, že ide o homologizáciu pre obchodné meno NICAR.

35. Citujúc ustanovenie § 23b ods. 2 písm. c) zákona č. 725/2004 Z. z. dôvodil, že zo zisteného a
zaznamenaného skutkového stavu jednoznačne vyplýva, že žalobca predmetné zvláštne výstražné



svietidlo ponúkal iným osobám, ako tým, ktoré na ich používanie majú oprávnenie podľa § 40 zákona
č. 8/2009 Z. z., keď táto skutočnosť bola preukázaná inšpektormi SOI, kedy sa predmetný výrobok
počas uskutočnenej kontroly dňa 27.09.2017 nachádzal v ponuke predaja, ďalej bol označený predajnou
cenou a nakoniec aj bol žalobcom predaný bez toho, aby inšpektori SOI vystupujúci v roli spotrebiteľov
boli požiadaní o predloženie oprávnenia na používanie tohto zvláštneho výstražného svietidla. V tejto
súvislosti dodal, že zákon neuvádza žiadnu výnimku, ktorá by mohla zhojiť porušenie ustanovenia § 23b
ods. 2 písm. c) zákona č. 725/2004 Z. z., ktorého sa žalobca preukázateľne dopustil a preto nemožno
vychádzať z jeho tvrdenia, že „zvláštne výstražné svietidlá musia byť homologizované“, nakoľko
skutočnosť, že predmetné výstražné svietidlo nespĺňa zákonom stanovené podmienky automaticky
neznamená, že sa nejedná o zvláštne výstražné svietidlo.

36. Vo vzťahu k námietkam týkajúcich sa trestného charakteru vydaného rozhodnutia, ďalej, že žalobca
nemal vedomosť o existencii inšpekčného záznamu, že tento nie je datovaný zopakoval odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia (bod 12, 13 rozsudku).

37. K námietke ohľadom porušenia ustanovenia § 33 ods. 2 správneho poriadku, okrem dôvodov
uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (bod 14 rozsudku) poukázal na to, že podkladom
pre vydanie rozhodnutia bol predovšetkým inšpekčný záznam z vykonanej kontroly, ako aj všetky
ďalšie vyjadrenia a dokumenty žalobcu, ktoré sú obsahom spisového materiálu dodajúc, že inšpekčný
záznam zo dňa 27.09.2017 zachytávajúci kontrolu u žalobcu jasne deklaruje zistené porušenie, ako už
bolo uvedené vyššie. Vo vzťahu k námietke ohľadom odňatia práva na oboznámenie sa s dôkaznými
prostriedkami žalovaný uviedol, že toto sa nezakladá na pravde, nakoľko inšpekčný záznam bol
žalobcovi doručený jednak prostredníctvom svojho zamestnanca a jednak mal žalobca ako účastník
konania právo nahliadnuť do spisu, ktorý obsahuje všetky podklady, na základe ktorých bolo vydané
rozhodnutie a to v zmysle ustanovenie § 23 ods. 1 správneho poriadku, o ktorom práve bol náležite
oboznámený prostredníctvom oznámenia o začatí správneho konania zo dňa 15.01.2018, pričom
žalobca toto svoje právo nevyužil.

38. Ďalej sa žalovaný nemohol stotožniť s tvrdením žalobcu, že prvostupňový správny orgán vo svojom
rozhodnutí uviedol, že „...zohľadnil tú skutočnosť, že účastník konania pri kontrole preukázal, že v jeho
prevádzkarni nedochádza k predaju zvláštnych výstražných svietidiel...“ zdôrazniac, že žalobca si z
rozhodnutia vybral útržok vety, ktorú ani neodcitoval z prvostupňového rozhodnutia v celom rozsahu a v
tejto súvislosti poukázal na stranu 5 prvostupňového rozhodnutia piaty odsek, z ktorého jasne vyplýva,
že účastník konania nepreukázal, že v jeho prevádzkarni dochádza k predaju zvláštnych výstražných
svietidiel iba osobám, ktoré môžu tieto zariadenia podľa osobitného predpisu používať, čo správny orgán
vyhodnotil ako porušenie zákazu v zmysle ustanovenia § 23b ods. 2 písm. c) zákona č. 725/2004 Z. z.

39. K námietke, že nevydal rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote uviedol, že postupoval podľa
zákona, keď doručil žalobcovi upovedomenie o predĺžení lehoty na rozhodnutie z kapacitných dôvodov,
keďže v zmysle ustanovenia § 49 ods. 2 správneho poriadku, ak správny orgán nemôže rozhodnúť do
30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania, s uvedením dôvodov, upovedomiť dodajúc,
že lehoty na vydanie rozhodnutia majú poriadkový charakter, pričom vydanie rozhodnutia po ich uplynutí
nemá za následok nezákonnosť rozhodnutia (rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/165/2014
zo dňa 30.04.2015).

40. Rovnako za nedôvodnú považoval žalovaný námietku, ktorou žalobca tvrdil, že výrok
druhostupňového rozhodnutia neobsahuje ustanovenie právneho predpisu, na základe ktorého
rozhodol, keď vo výroku sa jasne uvádza funkčná príslušnosť Ústredného inšpektorátu SOI so sídlom v
Bratislave v zmysle ustanovenia § 58 ods. 1 správneho poriadku a ďalej sa uvádza, že bolo rozhodnuté
podľa ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku.

41. Ďalej žalovaný poukázal na to, že správny orgán je povinný sa vyjadriť ku všetkým relevantným
námietkam dodajúc, že nakoľko došlo k zakúpeniu predmetného výrobku do kontrolného nákupu, otázka
sprístupnenia a ponuky na trhu je irelevantná. V súvislosti so sprístupnením na trhu uviedol, že z
Nariadenia EP a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa ustanovujú požiadavky akreditácie a
dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č.
339/93, konkrétne z čl. 2 bod 1 vyplýva, že „sprístupnením na trhu“ je každá dodávka výrobku určeného
na distribúciu, spotrebu alebo používanie na trh Spoločenstva v priebehu obchodnej činnosti, či už



odplatne alebo bezodplatne. S poukazom na uvedené sa preto žalovaný nestotožnil s názorom žalobcu
o scestnosti rozhodnutia a mal za to, že žalobca sa porušenia povinnosti ustanovenej v § 23b ods. 2
písm. c) zákona č. 725/2004 Z. z. jednoznačne dopustil.

42. Mal za to, že v priebehu celého správneho konania sa v dostatočnej miere vyrovnal s námietkami
žalobcu, pričom ich aj primerane odôvodnil dodajúc, že žalobca mal počas celého správneho konania
právo a možnosť predložiť argumentáciu na podporu svojich stanovísk, vznášať námietky a návrhy,
navrhovať a predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení a vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným
dôkazom.

43. Vo vzťahu k výške pokuty žalovaný uviedol, že táto zodpovedá charakteru a rozsahu porušenia
povinnosti, pričom je uložená na dolnej hranici zákonnej sadzby a preto ju nemôže znížiť.

44. S poukazom na uvedené preto navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a žalobcovi právo
na náhradu trov konania nepriznať.

45. Vyjadrenie žalovaného bolo zaslané na vyjadrenie žalobcovi (č.l.89), pričom žalobca repliku
správnemu súdu nezaslal.

IV. Relevantná právna úprava

46. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

47. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

48. Podľa § 2 písm. k) zákona č. 128/2002 Z. z. kontrolou vnútorného trhu sa zisťuje, dodržiavanie
povinností pri uvedení na trh a sprístupnení na trhu typu vozidla, systému, komponentu, samostatnej
technickej jednotky, nebezpečnej časti alebo vybavenia a spaľovacieho motora necestných pojazdných
strojov podľa osobitných predpisov.

49. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 128/2002 Z. z. Slovenská obchodná inšpekcia kontroluje vnútorný trh
podľa § 2 a podľa osobitných predpisov.

50. Podľa § 22 ods. 1  zákona č. 725/2004 Z. z. v premávke na pozemných komunikáciách sa môžu podľa
osobitného predpisu  prevádzkovať vozidlá, ktoré sú vybavené zariadeniami umožňujúcimi používanie
zvláštnych výstražných svetiel alebo zvláštnych výstražných znamení.

51. Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 725/2004 Z. z. okruh vozidiel používajúcich zvláštne výstražné svetlá
oranžovej farby a podrobnosti o schvaľovaní zvláštnych výstražných svetiel a zvláštnych výstražných
znamení ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.

52. Podľa § 23b ods. 2 písm. c) zákona č. 725/2004 Z. z. je zakázané uvádzať na trh Slovenskej republiky,
sprístupniť na trh Slovenskej republiky alebo ponúkať zvláštne výstražné svietidlá modrej farby, červenej
farby alebo kombinácií červenej farby a modrej farby alebo zvláštne výstražné znamenia iným osobám
ako tým, ktoré môžu tieto zariadenia podľa osobitného predpisu používať.

53. Podľa § 101a zákona č. 725/2004 Z. z. Slovenská obchodná inšpekcia vykonáva dohľad nad trhom
a ukladá pokuty podľa § 108b a 108c; inak pri výkone dohľadu postupuje primerane podľa osobitných
predpisov.

54. Podľa § 108d ods. 1 zákona č. 725/2004 Z. z. dohľad nad trhom na účely tohto zákona je aj kontrola
dodržiavania zákazov ustanovených v § 23b.



55. Podľa § 108e ods. 2 zákona č. 725/2004 Z. z. pokutu od 3 000 eur do 50 000 eur uloží Slovenská
obchodná inšpekcia tomu, kto poruší niektorý zákaz ustanovený v § 23b.

56. Podľa § 108e ods. 3 zákona č. 725/2004 Z. z. pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na
závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania.

57. Podľa § 109 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z. z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné
predpisy o správnom konaní, 42) ak tento zákon neustanovuje inak.

58. Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. vozidlá s právom prednostnej jazdy sú vozidlá
a) ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Vojenskej polície,
Vojenského spravodajstva a civilnej ochrany obyvateľstva, ktoré určí príslušný minister,
b) Hasičského a záchranného zboru, ostatných hasičských jednotiek, Horskej záchrannej služby,
záchrannej zdravotnej služby a banskej záchrannej služby pri plnení úloh spojených so záchranou života
a zdravia osôb alebo materiálnych hodnôt,
c) Slovenskej informačnej služby, ktoré určí riaditeľ Slovenskej informačnej služby,
d) Národnej rady Slovenskej republiky pri preprave ústavných činiteľov alebo členov zahraničných
delegácií a pri plnení úloh spojených s takou prepravou,
e) vlády Slovenskej republiky pri preprave ústavných činiteľov alebo členov zahraničných delegácií a pri
plnení úloh spojených s takou prepravou,
f) Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky pri preprave ústavných činiteľov alebo členov zahraničných
delegácií a pri plnení úloh spojených s takou prepravou,
g) Ústavného súdu Slovenskej republiky pri preprave jeho predsedu,
h) Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pri preprave jeho predsedu,
i) Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pri preprave jeho predsedu,
j) Národného bezpečnostného úradu pri preprave jeho riaditeľa,
k) Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky pri preprave generálneho prokurátora,
l) obecnej polície, ktoré určí obec.

59. Podľa § 19 ods. 1 vyhlášky č. 461/2009 Z. z. účinnej do 20. mája 2018 zvláštne výstražné svietidlá
musia byť homologizované podľa týchto technických požiadaviek:
a) predpisu EHK č. 65,
b) predpisu EHK č. 10  alebo osobitného predpisu,
c) predpisu EHK č. 26 5) alebo osobitného predpisu.

60. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

V. Konanie na správnom súde, rozhodnutie správneho súdu

61. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného
orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených
žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho
konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti
rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), nezistiac dôvod na postup podľa § 195 SSP, nariadil na prejednanie
veci samej  podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP pojednávanie na deň 11. júna 2020  a dospel k záveru,
že správna žaloba je dôvodná.

62. Na pojednávanie sa žalobca dostavil so splnomocneným zástupcom Mgr. D. C., MBA, ktorý
správnemu súdu predložil diplom vydaný Právnickou fakultou Trnavskej univerzity, ktorým preukázal,
že ukončil vysokoškolské štúdium vykonaním štátnej skúšky v študijnom odbore právo. Na otázku
správneho súdu, či zastupuje aj iné osoby pred súdmi uviedol, že je zamestnancom Ministerstva obrany
SR a pred súdmi zastupuje iba svojho zamestnávateľa. Splnomocnený zástupca žalobcu na pojednávaní
uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne podanej správnej žaloby. Vo vzťahu k ustanoveniu
§ 33 ods. 2 správneho poriadku poukázal na to, že poučenie, ktoré bolo obsahom oznámenia o začatí



správneho konania nebolo správne, keďže z tohto poučenia nevyplýva, že by sa mal žalobca vyjadriť
k podkladom rozhodnutia, pričom tam bolo uvedené, že sa má vyjadriť k zisteným nedostatkom, k jeho
podkladom i k spôsobu ich zistenia. Vo vzťahu k dĺžke správneho konania doplnil, že Najvyšší súd SR
judikoval, že správne trestanie spadá pod čl. 6 ods. 1 Dohovoru a preto namietol, že v prípade žalobcu,
keď konanie pred žalovaným trvalo viac ako desať mesiacov, bolo porušené jeho právo na spravodlivý
proces. Žalobca uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava vyjadrenia svojho zástupcu.

63. Poverená zástupkyňa žalovaného uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomného vyjadrenia
zo dňa 13.06.2019, mala za to, že tak prvostupňové rozhodnutie, ako aj napadnuté rozhodnutie bolo
vydané v súlade so zákonom, pričom skutkový stav bol zistený dostatočne na vydanie rozhodnutia. Ďalej
poukázala na to, že žalobca bol prítomný pri kontrole dňa 27.09.2017, keď z inšpekčného záznamu
vyplýva, že uviedol, že doplní doklady. Vo vzťahu k dátumu inšpekčného záznamu uviedla, že tento
je uvedený v jeho úvode. Vo vzťahu k namietaným procesným právam mala za to, že žalobcovi
procesné práva neboli odopreté, žalobca bol riadne poučený v oznámení o začatí správneho konania,
pritom na toto oznámenie nijakým spôsobom nereagoval. Poukázala ďalej na to, že podkladom pre
vydanie prvostupňového rozhodnutia bol inšpekčný záznam doplniac, že pri kontrole vykonanej dňa
27.9.2017 došlo k ponuke zvláštneho výstražného svetla, ktoré bolo v rámci kontrolného nákupu predané
inšpektorom SOI bez toho, aby predávajúci zisťoval, či kupujúci sú oprávnené osoby tieto výstražné
svetlá používať. Žalobu považovala v celom rozsahu za nedôvodnú a preto ju navrhla zamietnuť s tým,
že v prípade úspechu si náhradu trov konania neuplatňuje.

64. Splnomocnený zástupca žalobcu k vyjadreniu poverenej zástupkyne uviedol, že v danom prípade
je najväčším problémom klasifikácia samotného výrobku. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca
mal vedomosť o tom, že predmetný výrobok nie je homologizovaný, nie je určený na používanie na
pozemnú komunikáciu a preto nebolo jeho povinnosťou vyžadovať od kupujúcich potvrdenie o tom, že
sú oprávnení takéto svetlo používať. Mal za to, že správny orgán si prispôsobil názov výrobku. Súčasne
dodal, že v danom prípade nebol dostatočne zistený skutkový stav práve vo vzťahu k skutočnosti
či výrobok bol alebo nebol homologizovaný, nakoľko od toho závisí povinnosť žalobcu požadovať
resp. nepožadovať potvrdenie o oprávnení používať homologizovaný výrobok. Právom záverečnej reči
uviedol, že v plnom rozsahu odkazuje na správnu žalobu, jej dôvody s tým, že navrhuje, aby správny
súd žalobe vyhovel. V prípade úspechu si uplatňujú nárok na náhradu trov konania.

65. Poverená zástupkyňa žalovaného k vyjadreniu splnomocneného zástupcu žalobcu poukázala na
to, že predmetom kontroly bola samotná ponuka výrobku - modrého majáku a nie skúmanie jeho
parametrov. Rovnako uviedla, že je pravda, že tento výrobok je možné použiť aj v priemysle, avšak
je možné ho použiť aj v osobnom motorovom vozidle a to vzhľadom na jeho technické parametre a
konštrukčné prevedenie a jeho napájanie. Právom záverečnej reči uviedla, že sa v plnom rozsahu
pridržiava svojich vyjadrení a navrhla správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

66. Predtým, ako správny súd pristúpi k posudzovaniu dôvodnosti správnej žaloby musí uviesť, že na
pojednávaní vo vzťahu k splnomocnenému zástupcovi žalobcu včas neskúmal, či je pre toto zastúpenie
podľa § 51 ods. 2 Správneho súdneho poriadku splnená aj druhá zákonná podmienka, ktoré sa na
zastúpenie vzťahuje a to, či Mgr. D. C. je blízkou osobou žalobcu. Následne po pojednávaní, na ktorom
bol vyhlásený rozsudok,  správny súd vyzval Mgr. D. C., MBA, aby mu oznámil a to práve s poukazom na
ustanovenie    § 51 ods. 2 SSP, či je blízkou osobou žalobcu v zmysle ustanovenia § 116 Občianskeho
zákonníka. Na základe výzvy Mgr. D. C., MBA oznámil správnemu súdu, že je blízkou osobou p.
Antona Chmelára podľa ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka a to z dôvodu, že sa s p. Antonom
Chmelárom osobne dlhodobo pozná od roku 1988, od detských čias, boli spolužiaci na Základnej škole
Sídlisko IV. v Seredi, a doposiaľ udržiavajú intenzívny a veľmi dobrý kamarátsky vzťah, pričom sa
pravidelne navštevujú. Záverom poukázal na nález Ústavného súdu ČR II. ÚS 955/18 z 9. júla 2018. V
súvislosti s posudzovaním kvality vzťahu medzi Mgr. D. C., MBA a žalobcom a to na účely prijatia záveru,
či sa jedná o blízke osoby, správny súd uvádza, že tento vyhodnotil v prospech žalobcu, nakoľko vo
veci už bolo meritórne rozhodnuté a teda už nebol daný priestor na zisťovanie tejto skutočnosti. Správny
súd sa teda v pochybnostiach priklonil na stranu žalobcu a zastúpenie Mgr. D. C., MBA bez skúmania
intenzity vzťahu výnimočne pripustil.

67. Na úvod správny súd uvádza, že zákon č. 725/2004 Z. z. bol nahradený zákonom č. 106/2018 Z.
z., pričom z prechodného ustanovenia § 170 ods. 1 zákona č. 106/2018 Z. z. vyplýva, že konania, ktoré



boli začaté podľa zákona č. 725/2004 Z. z. sa dokončia podľa doterajších predpisov. Správny súd preto
ex offo (§ 195 SSP) skúmal, či neskoršia právna úprava nie je pre žalobcu priaznivejšia, pričom zistil,
že právna úprava vo vzťahu k danému skutku je totožná, a to aj vo vzťahu k výške pokuty.

68. Medzi účastníkmi konania bola sporná právna otázka, či „len“ predaj výstražného svetla - modrého
majáka bez preukázania, že sa jedná o homologizované zvláštne výstražné svietidlo, keď toto nie je
určené na pozemnú komunikáciu, tak ako táto skutočnosť vyplýva z predloženého návodu na použitie, je
porušením ustanovenia § 23b ods. 2 písm. c) zákona č. 725/2004 Z. z., ktorá skutočnosť má za následok
uloženie pokuty podľa § 108e ods. 2 citovaného zákona. Správny súd súčasne dodáva, že skutočnosť,
či sa jedná o homologizované zvláštne výstražné svietidlo nebola pre rozhodnutie konajúcich orgánov
verejnej správy relevantná, čo priamo vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (bod 10 a 11
rozsudku), keď napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie je založené na objektívnej
zodpovednosti žalobcu za porušenie ustanovenia § 23b ods. 2 písm. c) zákona č. 725/2004 Z. z., keď
je podľa žalovaného nepochybné, že sa jedná o zvláštne výstražné svietidlo modrej farby využívané
pri plnení špeciálnych úloh vozidlami s právom prednostnej jazdy podľa § 40 ods. 2 zákona č. 8/2009
Z. z. poukazujúc súčasne na povahu predmetného výrobku, jeho vyhotovenie, technické parametre,
konštrukčné prevedenie a na spôsob napájania.

69. Obsahom administratívneho spisu mal správny súd preukázaný priebeh konania tak, ako je
opísaný v bodoch 1 až 6 tohto rozsudku, pričom z dôvodu, aby sa v rozsudku neopakovali totožné
skutočnosti, správny súd na tieto body rozsudku odkazuje. Za potrebné, však považuje zopakovať obsah
inšpekčného záznamu zo dňa 27.9.2017, konkrétne tú jeho časť, ktorá opisuje priebeh kontrolného
nákupu. Z inšpekčného záznamu vyplýva, že bol vykonaný kontrolný nákup, ktorý bol účtovaný ako 1ks
maják, výstražné magnetické stroboskopické svetlo modrej farby pre automobil DC 12V  á 22 eur s tým,
že obsluhu a účtovanie kontrolného nákupu vykonal predavač C. A., ktorý kontrolný nákup účtoval cez
elektronickú registračnú pokladnicu a po zaplatení vydal doklad o kúpe č. *0001, pričom na doklade o
kúpe bol nesprávne uvedený názov výrobku zakúpeného do kontrolného nákupu, ktorý bol označený
ako „Svetlomet“, v skutočnosti bol do kontrolného nákupu zakúpený 1 ks - maják, výstražné magnetické
stroboskopické svetlo modrej farby pre automobil DC 12V. Ďalej bolo v inšpekčnom zázname uvedené,
že predávajúci pred odpredajom nepožadoval predloženie dokladu, ktorý by oprávňoval k používaniu
zvláštnych výstražných svietidiel zo strany kupujúceho, čím došlo k porušeniu zákona č. 725/2004 Z. z.

70. Inšpekčným záznamom je preukázané jednak, že sporný výrobok nebol v prevádzkarni žalobcu
označený tak, že je vhodný na používanie na pozemných komunikáciách ako zvláštne výstražné
svietidlo, čo by súčasne znamenalo, že sa jedná o homologizované zvláštne výstražné svietidlo a
jednak, že kupujúci nežiadali predávajúceho o zvláštne výstražné svietidlo určené pre vozidlo s právom
prednostnej jazdy (§ 40 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z.). Z pohľadu správneho súdu, práve toto sú, pre
právne posúdenie veci, kľúčové skutočnosti. Žalobca majúc vedomosť o tom, že viacfunkčné výstražné
svietidlo nie je určené na pozemnú komunikáciu, bol oprávnený takýto výrobok odpredať komukoľvek.

71.  Správny súd mal obsahom faktúry č. 201220628 preukázané, že sporný tovar mal povahu
stroboskopického výstražného svetla, resp. išlo o viacfunkčné výstražné svetlo, ďalej z návodu vyplýva,
že výrobok sa nemá používať na cestných komunikáciách, pričom výstižnejšie je v českom preklade
uvedené, že „Výrobek není schválen pro provoz na pozemních komunikacích v ČR!“.  Z uvedeného je
preto preukázané, že výrobok sa nemá používať na cestných komunikáciách, nie je homologizovaný a
teda nie je určený pre vozidlá s právom prednostnej jazdy (§ 40 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z).

72. Ustanovenie § 23b ods. 2 písm. c) zákona č. 725/2004 Z. z. zakazuje uvádzať na trh SR, sprístupniť
na trh SR alebo ponúkať zvláštne výstražné svietidlá modrej farby, červenej farby alebo kombinácií
červenej farby a modrej farby alebo zvláštne výstražné znamenia iným osobám ako tým, ktoré môžu
tieto zariadenia podľa osobitného predpisu používať. Osobitným predpisom je zákon č. 8/2009 Z. z.,
konkrétne je odkaz na ustanovenie § 40 ods. 2 a 3 tohto zákona, ktoré vymenúva vozidlá s právom
prednostnej jazdy. Je teda nepochybné, že zákaz uvedený v ustanovení § 23b ods. 2 písm. c) zákona
č. 725/2004 Z. z. sa vzťahuje na sprístupnenie na trh a ponuku zvláštnych výstražných svietidiel, ktoré
sa využívajú výlučne vo vozidlách s právom prednostnej jazdy. Inak povedané netýka sa to predaja
výstražných svietidiel využiteľných v iných oblastiach, pričom skutočnosť, že výstražné svietidlo sa
využíva aj v priemysle potvrdil aj sám žalovaný a rovnako bola táto skutočnosť potvrdená aj  samotným
výrobcom tohto tovaru.



73. Podľa názoru správneho súdu postihnúť žalobcu za neoverenie, či kupujúci je osobou oprávnenou
používať tieto zariadenia podľa osobitného predpisu a teda osobou oprávnenou na kúpu daného
výstražného svietidla, by prichádzalo do úvahy iba za predpokladu, že by kupujúci požadoval zvláštne
výstražné svietidlo pre vozidlo s právom prednostnej jazdy  (§ 40 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z.) a
žalobca by mu sporný tovar, aj napriek skutočnosti, že nebol určený na pozemnú komunikáciu, teda
nebol homologizovaný predal alebo by žalobca kupujúcemu bez overenia predal zvláštne výstražné
svietidlo, ktoré je určené na pozemnú komunikáciu a teda je homologizované v súlade s § 19 ods. 1
vyhlášky č. 461/2009 Z. z. Ani jeden z uvedených prípadov však nie je podložený obsahom inšpekčného
záznamu. Správny súd opätovne odkazuje na návod vzťahujúci sa k spornému výrobku, z ktorého
jednoznačne vyplýva, že výrobok sa nemá používať na pozemných komunikáciách, a teda nejde o
výrobok homologizovaný, čo súčasne znamená, že predávajúci pochopiteľne nemal povinnosť žiadať od
kupujúcich preukázanie ich oprávnenia na použitie tohto výrobku vo vozidle s právom prednostnej jazdy.
Právna argumentácia konajúcich orgánov verejnej správy by v podstate znamenala, že tento výrobok
bez ohľadu na jeho využitie, teda či sa má použiť na pozemnej komunikácii alebo v inej oblasti priemyslu
je dovolené ponúkať výlučne osobám vo vzťahu k vozidlám s právom prednostnej jazdy podľa § 40 ods.
2 a 3 zákona č. 8/2009 Z. z., čo však vzhľadom na jeho využitie aj v iných oblastiach, ktorú skutočnosť
žalovaný aj sám priznal, neplatí.

74. S poukazom na body 68 až 73 tohto rozsudku správny súd zastáva názor, že v danom prípade
nebolo preukázané porušenie ustanovenia § 23b ods. 2 písm. c) zákona č. 725/2004   Z. z. a preto
pokiaľ konajúce orgány verejnej správy žalobcovi uložili pokutu podľa § 108e ods. 2 zákona č. 725/2004
Z. z. vec nesprávne právne posúdili, čo je dôvod na vyhovenie správnej žalobe podľa § 191 ods. 1 písm.
c) Správneho súdneho poriadku. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že výsledok kontroly, tak ako
je obsiahnutý v inšpekčnom zázname nie je dostatočným skutkovým základom na uloženie pokuty, čo
znamená, že žalobcovi pokuta za porušenie zákazu podľa § 23b ods. 2 písm. c) zákona č. 725/2004
Z. z. nemala byť uložená.

75.  S výnimkou nesprávneho právneho posúdenia veci, čo je však kľúčový žalobný bod,  sa správny
súd so zostávajúcimi žalobnými bodmi nestotožnil.  Pokiaľ žalobca namietal, že rozhodnutie vydal vecne
nepríslušný orgán, tak s uvedenou námietkou sa správny súd nestotožňuje. Podľa názoru správneho
súdu vecná príslušnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie priamo vyplýva z ustanovenia § 108e ods. 2
zákona č. 725/2004 Z. z., pričom pokiaľ v ustanovení § 101a nie je uvedené, že SOI ukladá pokuty
aj podľa § 108e, uvedené neznamená, že nie je oprávnená ukladať pokutu aj podľa § 108e, keď táto
právomoc priamo vyplýva z ustanovenia § 108e ods. 2 citovaného zákona, pričom výkonom dohľadu
je aj kontrola dodržiavania zákazov podľa § 23b, čo zase priamo vyplýva z ustanovenia § 108d ods. 1
zákona č. 725/2004 Z. z. K uvedenému správny súd len dodáva, že v danom prípade došlo k legislatívnej
nedôslednosti, keď nové ustanovenie § 108e účinné od 1.3.2016 nebolo premietnuté aj do ustanovenia
§ 101a, ktoré nadobudlo účinnosť od 1.1.2016. Uvedené však vzhľadom na ustanovenie § 108d, ktoré
rovnako nadobudlo účinnosť dňa 1.3.2016 (zákon č. 412/2015 Z. z.) a § 108e ods. 1 neznamená, že
SOI nemá právomoc ukladať pokuty aj podľa ustanovenia  § 108e.

76. Rovnako sa správny súd nestotožnil s námietkou žalobcu, že v jeho prípade došlo k porušeniu
ustanovenia § 33 ods. 2 správneho poriadku, keď mal správny súd obsahom oznámenia o začatí konania
preukázané, že žalobca bol riadne inšpektorátom práce poučený o jeho procesných právach, vrátane
práva nahliadnuť do administratívneho spisu, avšak toto svoje právo žalobca nevyužil a k oznámeniu
o začatí konania sa nevyjadril. V tejto súvislosti správny súd upriamuje pozornosť žalobcu, že pokiaľ
mal záujem nahliadnuť do administratívneho spisu, nič mu nebránilo v tom, aby o to konajúci orgán
verejnej správy požiadal, pričom orgán verejnej správy nemá povinnosť dopytovať sa účastníka konania,
či má alebo nemá záujem nahliadnuť do administratívneho spisu. Rovnako je potrebné poukázať na
to, že napriek skutočnosti, že žalobca nezaslal inšpektorátu práce na základe oznámenia o začatí
konania žiadne vyjadrenie, inšpektorát práce v odôvodnení svojho rozhodnutia vychádzal z uplatnených
námietok proti opatreniu na mieste a s týmito sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal.

77. Vo vzťahu k absencii dátumu na inšpekčnom zázname správny súd uvádza, že inšpekčný záznam
síce nie je výslovne datovaný, avšak z jeho obsahu je preukázané, že bol spísaný v deň kontroly, t.j. dňa
27.9.2017, keď tento bol podpísaný konkrétnou osobou za kontrolovanú prevádzku, ktorá sa kontroly
zúčastnila.



78.  Dôvodnou nie je ani námietka vo vzťahu k dĺžke administratívneho konania, keď jednak žalovaný
oznámil žalobcovi skutočnosť, že došlo k predĺženiu lehoty na vydanie rozhodnutia a taktiež, ako správne
uviedol žalovaný, samotná skutočnosť, že rozhodnutie nebolo vydané v zákonom stanovenej lehote
nemá za následok nezákonnosť rozhodnutia. Môže sa jednať o nečinnosť orgánu verejnej správy,
voči ktorej však má účastník konania k dispozícii iné právne prostriedky nápravy (podnet prokuratúre,
sťažnosť podľa osobitného predpisu a v prípade ich neúspešného vyčerpania aj žalobu proti nečinnosti
orgánu verejnej správy podľa § 242 a nasl. Správneho súdneho poriadku).

79. Žalobca sa správnou žalobou domáhal zrušenia aj rozhodnutia o námietkach zo dňa 2.10.2017
a opatrenia na mieste zo dňa 27.09.2017, pričom ich označil ako skôr vydané rozhodnutia, ktoré
samostatne nepodliehajú súdnemu prieskumu. Vo vzťahu k uvedeným rozhodnutiam správny súd
zastáva názor, že sa nejedná o skôr vydané rozhodnutia podľa § 27 ods. 1 SSP, nakoľko tieto
samostatnému súdnemu prieskumu podliehajú, keďže nimi boli žalobcovi uložené konkrétne opatrenia.
Správny súd preto nepristúpil k ich zrušeniu, ani k odmietnutiu žaloby v tomto rozsahu dodajúc, že
odmietnutie správnej žaloby vo vzťahu k týmto rozhodnutiam  by prichádzalo do úvahy iba z dôvodu
podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP, teda, že správna žaloba bola podaná oneskorene. Nakoľko však žalobca
tieto rozhodnutia označil ako skôr vydané podľa § 27 ods. 1 SSP,  správny súd viazaný týmto označením
zo strany žalobcu,  ich v tomto rozsahu aj posúdil a keďže nezistil dôvod na ich zrušenie, samostatným
výrokom o nich nerozhodoval. V tejto súvislosti správny súd len dodáva, že Správny súdny poriadok
v ustanovení § 191 ods. 3 písm. b) počíta len so zrušením skôr vydaného rozhodnutia, teda nie aj
zamietnutím žaloby v tejto časti, čo je logické, nakoľko skôr vydané rozhodnutie samostatne súdnemu
prieskumu nepodlieha a v prípade zamietnutia žaloby v tejto časti, by bolo toto rozhodnutie v podstate
povýšené k samostatnému súdnemu prieskumu v rámci kasačného konania. Z uvedeného dôvodu, ak
správny súd zistí nedôvodnosť správnej žaloby v časti prieskumu skôr vydaného rozhodnutia, výrokom
žalobu v tejto časti nezamieta.

80. S poukazom na uvedené správny súd po preskúmaní podstatných žalobných bodov, z dôvodu podľa
§ 191 ods. 1 písm. c) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného
vrátane prvostupňového rozhodnutia inšpektorátu práce a vec podľa § 191 ods. 4 SSP vrátil inšpektorátu
práce na ďalšie konanie.

81. V ďalšom konaní, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, keď podľa názoru správneho
súdu výsledok kontroly uskutočnenej dňa 27.09.2017, ktorý je zaznamenaný v inšpekčnom zázname
nepreukazuje porušenie zákazu podľa § 23b ods. 2 písm. c) zákona č. 725/2004 Z. z. zo strany žalobcu,
bude prichádzať do úvahy zastavenie konania a to s poukazom na ustanovenie § 30 ods. 1 písm. h)
správneho poriadku v spojení s § 109 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z. z., nakoľko právoplatným rozsudkom
správneho súdu odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu.

82. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

83. V správnom súdnom konaní úspešnému žalobcovi priznal správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP
nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu, nakoľko bol žalobca úspešný
vo vzťahu k zrušeniu napadnutého rozhodnutia žalovaného vrátane prvostupňového rozhodnutia
inšpektorátu práce, teda vo vzťahu k meritórnym rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Pokiaľ ide o
zostávajúce rozhodnutia, ktorých zrušenia sa žalobca rovnako domáhal, tak k uvedenému správny súd
dodáva, že relevantným k nároku na náhradu trov konania, okrem skutočnosti, že došlo k zrušeniu
meritórnych rozhodnutí orgánov verejnej správy, bola tiež skutočnosť, že samostatným výrokom nebola
správna žaloba v tejto časti zamietnutá. Preto mal žalobca úspech vo veci v plnom rozsahu (obdobne
sa nárok na náhradu trov konania priznáva v celom rozsahu aj v prípade, ak žalobca navrhuje zrušenie
aj prvostupňového rozhodnutia, avšak tomuto návrhu vyhovené nie je). O výške náhrady trov konania
rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník (§ 175 ods. 2 SSP).



84. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná  v lehote 30 dní od
doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "6f968592-f4e7-4ac3-8a57-7bec31c6073d:510adb9e-d67e-4f02-973b-b8d2ae51c305", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2020:2019200071.3", "spisova_znacka": "14S/27/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/27/2019 z 10. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2020-06-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2019200071.3"}], "citovane_v": []}