{"guid": "55a71d17-68a7-4e63-9ed5-e0f6b17c96a6:573c4172-6adb-47aa-a59d-46da2e843a86", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2020:2017200333.3", "spisova_znacka": "14S/73/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/73/2017 z 12. 7. 2020", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 12. júla 2020, sp. zn. 14S/73/2017, ECLI:SK:KSTT:2020:2017200333.3", "identifikacne_cislo": "2017200333", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Janka Prístavková", "sudca_id": 633, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-janka-pristavkova-633", "datum_vydania": "2020-07-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-140", "nazov": "§ 140 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-140", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-140"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/652/#paragraf-10", "nazov": "§ 10 zákona č. 652/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/652/#paragraf-10", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/652-2004/paragraf-10"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-140", "/SK/ZZ/2004/652#paragraf-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/573c4172-6adb-47aa-a59d-46da2e843a86", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2017200333.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2020:2017200333.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2020:2017200333.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/73/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200333
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2017200333.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza
a sudcov JUDr. Anity Filovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci žalobcu : DHL Logistics
(Slovakia), spol. s r.o., so sídlom Dialničná 2, 903 01 Senec, IČO : 31 354 464, právne zastúpený :
PricewaterhouseCoopers Legal, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Karadžičova 2, 815 32
Bratislava, IČO : 47 235 772, proti žalovanému : Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom
Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 966313/2017
z 15.8.2017 takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu  z a m i e t a .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Žalovaný napadnutým rozhodnutím postupom podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolania
účastníka konania DHL Logistics (Slovakia), spol. s r.o. proti rozhodnutiam Colného úradu Trnava (ďalej
aj ako „colný úrad“ alebo „orgán verejnej správy nižšieho stupňa“) zn. 324725/2017 zo dňa 4.4.2017, zn.
325608/2017 zo dňa 4.4.2017, zn. 326428/2017 zo dňa 4.4.2017, zn. 326737/2017 zo dňa 4.4.2017, zn.
327223/2017 zo dňa 4.4.2017, zn. 327440/2017 zo dňa 4.4.2017, zn. 328182/2017 zo dňa 4.4.2017, zn.
329983/2017 zo dňa 5.4.2017, zn. 330453/2017 zo dňa 5.4.2017, zn. 330820/2017 zo dňa 5.4.2017, zn.
331542/2017 zo dňa 5.4.2017, zn. 332270/2017 zo dňa 5.4.2017, zn. 332789/2017 zo dňa 5.4.2017, zn.
333758/2017 zo dňa 5.4.2017, zn. 337160/2017 zo dňa 6.4.2017, zn. 337834/2017 zo dňa 6.4.2017 a
zn. 338390/2017 to dňa 6.4.2017 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutia colného úradu“) zamietol a vyššie
citované napadnuté rozhodnutia colného úradu potvrdil.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že účastník konania (žalobca) podal na colnom
úrade dňa 29.6.2012 celkovo 17 žiadostí o vrátenie dovozného cla vymeraného rozhodnutiami v colnom
konaní, ktorými žiadal o vrátenie dovozného cla podľa článku 236 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z
12. októbra 2012, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov
(ďalej len „Colný kódex“) vymeraného na tovar označený v písomnom colnom vyhlásení ako „digitálne
videokamery“, označený kódom tovaru 8525 80 91 00 podpoložky kombinovanej nomenklatúry (PpKN)
Spoločného colného sadzobníka, pričom mal za to, že predmetný tovar mal byť zaradený do podpoložky
kombinovanej nomenklatúry 8525 80 30 00 s nulovou sadzbou dovozného cla a nie do podpoložky 8525
80 91 00, kde bolo vymerané dovozné clo vo výške 4,9 %. Colný úrad vyššie citovanými rozhodnutiami
žiadostiam účastníka konania nevyhovel a dovozné clo mu nevrátil.



3.    Žalovaný v odôvodnení uviedol, že prvostupňové rozhodnutie colného úradu vo všetkých
17 prípadoch žiadostí účastníka konania o vrátenie dovozného cla záviselo výlučne od posúdenia
správnosti zatriedenia predmetného tovaru, označeného v príslušných colných vyhláseniach, ako
„digitálne videokamery“ kód tovaru (PpKN) 8525 80 91 00 do zodpovedajúcej podpoložky kombinovanej
nomenklatúry (PpKN) Spoločného colného sadzobníka, čomu zodpovedala sadzba cla vo výške 4,9
%. Dôvodom vrátenia dovozného cla bola skutočnosť tvrdená žalobcom, že predmetný tovar bol v
rokoch 2009 do 2012 nesprávne klasifikovaný v položke 8525 80 91 00, pričom správne mal byť tovar
zaradený do PpKN 8525 80 30 00 s colnou sadzbou 0%. V tejto súvislosti poukázal na čl. 199 ods.
1 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS)
č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov
(ďalej len „nariadenie č. 2454/93“), v zmysle ktorého bez toho, aby bolo dotknuté prípadné uplatňovanie
trestnoprávnych ustanovení, predloženie vyhlásenia colnému úradu, ktoré podpíše deklarant alebo jeho
zástupca, alebo tranzitného vyhlásenia podaného pomocou elektronického postupu spracovania údajov
zakladá v súlade s platnými ustanoveniami zodpovednosť deklaranta alebo jeho zástupcu za správnosť
údajov uvedených vo vyhlásení a za pravosť predložených dokladov a splnenie všetkých povinností
súvisiacich s umiestnením predmetného tovaru do navrhovaného režimu.

4.    K námietke žalobcu, že vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 458/2014 z 29. apríla 2014
(ďalej len „nariadenie č. 458/2014“), ktoré bolo publikované v Úradnom vestníku Európskej únie dňa
26.05.2014 a nadobudlo účinnosť dňa 26.5.2014 nie je možné aplikovať na prípady pred nadobudnutím
jeho účinnosti, teda ani na prípady dovozov tovaru, ktoré boli realizované v roku 2010 uviedol, že táto
nie je opodstatnená, keďže v čase dovozu predmetného tovaru bolo vo vzťahu k tomuto tovaru priamo
účastníkom ako deklarantom v príslušných colných vyhláseniach deklarované jeho zatriedenie do PpKN
8525 80 91 na základe iných skutkových a právnych dôvodov, než by mohli vyplývať z nariadenia č.
458/2014, ktoré v tom čase ešte neexistovalo. V tejto súvislosti poukázal na to, že nakoľko účastník
konania spochybnil svoje vlastné zatriedenie predmetného tovaru a podal žiadosti o vrátenie dovozného
cla, colné orgány skúmali prípadnú existenciu technických a právnych dôvodov pre účastníkom konania
deklarované zatriedenie tovaru do PpKn 8525 80 91 i prípadné dôvody pre zmenu jeho zatriedenia do
navrhnutej PpKN 8525 80 30, pričom v takomto prípade boli colné úrady oprávnené skúmať a vyhodnotiť
nielen účastníkom konania predložené dôkazy (ním uvádzané záväzné informácie o nomenklatúrnom
zatriedení tovaru vydané neskôr inej právnickej osobe na iné dovozy v inom členskom štáte), ale boli tiež
oprávnené skúmať, interpretovať a v prípade potreby aj aplikovať neskôr vydané právne akty alebo iné
odborné výstupy Európskej únie, resp. jej špecializovaných orgánov, ktoré sa týkajú predmetného tovaru
a jeho zatriedenia do PpKN a ktoré by mohli mať vplyv na posúdenie otázky správneho zatriedenia
predmetného tovaru do príslušnej PpKN.

5. Žalovaný poukázal na to, že v zmysle § 10 zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v
colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov  v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon
č. 652/2004 Z. z.“) oprávnený vydávať záväzné informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru v zmysle
článku 33 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa
ustanovuje Colný kódex v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Colný kódex Únie“) v spojení s
§ 16 zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len ako „Colný zákon“ alebo zákon č. 199/2004 Z. z.“) je Colný úrad Bratislava, pričom
mal za to, že účastník konania sa prípadným pochybnostiam o správnosti nomenklatúrneho zatriedenia
tovaru mohol vyhnúť tým, že by pred dovozom predmetného tovaru požiadal príslušný colný úrad (Colný
úrad Bratislava ) o vydanie záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru. Vo vzťahu k
predloženým záväzným informáciám o nomenklatúrnom zatriedení tovaru, ktoré boli vydané v inom
členskom štáte a v inom čase (v danom prípade neskôr, než bol realizovaný dovoz predmetného
tovaru) uviedol, že  tieto nemožno považovať za zákonný dôkaz o správnosti resp. nesprávnosti
nomenklatúrneho zatriedenia tovaru označeného v colnom konaní ako digitálne videokamery a to s
poukazom na článok 12 ods. 2 Colného kódexu, v zmysle ktorého záväzná informácia o nomenklatúrnom
zatriedení tovaru je pre colné úrady záväzná len vo vzťahu k držiteľovi tejto informácie a len pokiaľ ide
o tovar, pre ktorý boli colné formality splnené po dátume poskytnutia záväznej informácie dodajúc, že
rovnako rieši  túto otázku aj článok 33 ods. 2 Colného kódexu Únie.

6. Žalovaný ďalej poukázal na to, že vo vzťahu k predmetnému tovaru označenému ako digitálne kamery
bolo potrebné vykonať samostatné dokazovanie, konkrétne posúdenie technických parametrov a
vlastností v kontexte zodpovedajúcej právnej úpravy a na základe toho vyhodnotiť, či bol predmetný tovar



v čase dovozu účastníkom konania správne zatriedený do PpKN 8525 80 91 alebo by mal byť zatriedený
do účastníkom konania novo navrhnutej PpKN 8525 80 30, pričom dokazovanie vykonali odborné
útvary finančnej správy, konkrétne Colný úrad Bratislava, ktorý poskytol vo vzťahu k tovaru odborné
stanoviská k nomenklatúrnemu zatriedeniu tovaru zn. 1095219/1/132360/2015 zo dňa 26.3.2015 a zn.
9005219/1/60061/2013 zo dňa 7.2.2013, ktoré jednoznačne vylučujú zatriedenie predmetného tovaru
do účastníkom konania navrhnutej PpKN 8525 80 30.

7. Vychádzajúc z článku 9 ods. 1 nariadenia Komisie č. (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, zavádzajúceho
ustanovenia pre vykonávanie nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 ustanovujúceho Colný kódex
Spoločenstva, v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „nariadenie č. 2454/93“), poukázal na
to, že nariadenie č. 458/2014 je výsledkom dlhoročných diskusií a rokovaní na tému nejednotnosti
záväzných informácií pri uplatňovaní nomenklatúry práve k predmetnému tovaru, pričom v zmysle
uvedeného nariadenia je zatriedenie tovaru do PpKN 8525 80 30 ako digitálny fotoaparát jednoznačne
vylúčené. V tejto súvislosti tiež uviedol, že na základe predmetného vykonávacieho nariadenia Colný
úrad Bratislava začal konať a pre žiadateľa právnickú osobu Samsung SK vydal na tovar, ktorý bol
predmetom skúmania a preverovania na príslušnom Výbore pre Colný kódex v EK, 28 ZIN s platnosťou
odo dňa 25.06.20147, pričom vo všetkých prípadoch je tovar zatriedený uplatnením VIP 1 a 6, poznámky
3 k XVI. triede do PpKN 8525 80 99, nakoľko predmetný tovar je stále určitým druhom kamkordéra (bez
ohľadu na jeho zatriedenie do PpKN 8525 80 91 alebo PpKN 8525 80 99) a nie digitálnym fotoaparátom,
ktorý by bolo možné zatriediť do PpKN 8525 80 30.

8. Žalovaný v súvislosti so zatrieďovaním predmetného tovaru poukázal na to, že hlavnou funkciou
digitálnych fotoaparátov je zachytávanie a záznam statických snímok, pričom tovar opísaný vo
vykonávacom Nariadení Komisie (ES) č. 1231/2007 z 19. októbra 2007 týkajúce sa zatriedenia určitých
druhov tovaru do kombinovanej nomenklatúry (ďalej aj ako len „nariadenie Komisie č. 1231/2007“)
dokáže zachytávať a zaznamenávať značný počet statických snímok vysokej kvality, pričom rozlíšenie
statických snímok zariadenia uvedeného v predmetnom nariadení je 3680 x 2760 pixelov a preto v
porovnaní s tovarom deklarovaným účastníkom konania, ktorý má rozlíšenie statických snímok iba
1600 x 1200 (1,92 megapixelov) a dokonca pri niektorých modelových radoch iba 800 x 600 pixelov
je neodôvodnené tvrdiť, že hlavnou funkciou takéhoto tovaru je záznam a zachytávanie statických
snímok, pretože kvalita rozlíšenia statických snímok je veľmi nízka. Uvedený názor žalovaný potvrdil aj s
poukazom na nariadenie č. 458/2014. Na strane druhej poukázal na to, že tovar predkladaný účastníkom
konania sa odlišuje od tovaru opísaného vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) č. 1231/2007 vyšším
rozlíšením videa 720 x 576 (video v kvalite DVD), vyššou rýchlosťou zaznamenávania videa - 50 snímok
za sekundu a funkciou zoom počas záznamu videa a preto je zrejmé, že hlavnou funkciou tovaru, ktorý
bol predmetom dovozu je zachytávanie a zaznamenávanie videozáznamu a nie záznam a zachytávanie
statických snímok. Tiež dôvodil, že predkladaný tovar spĺňa okrem jedného parametra (maximálne
rozlíšenie videa), všetky ostatné kritéria na zatriedenie tovaru do jednej z PpKN 5825 80 91 alebo 8525
80 99 ako kamkordér a na strane druhej spĺňa iba jednu zo všetkých podmienok nomenklatúrneho
zatriedenia do účastníkom konania navrhovanej PpKN 8525 80 30 ako digitálne fotoaparáty (kvalitu
rozlíšenia nižšiu ako 800 x 600 pixelov).

9. S poukazom na vyššie uvedené zastal názor, že hmotnoprávne podmienky na vrátenie cla neboli
splnené a preto postupom podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolania účastníka konania
a potvrdil napadnuté rozhodnutia colného úradu.

II.  Rozsah žaloby a žalobné body

10. Žalobca navrhuje zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného a podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP aj
rozhodnutia colného úradu a to z dôvodov podľa § 191ods. 1 písm. a), c) a g) Správneho súdneho
poriadku (ďalej len ako „Správny súdny poriadok“ alebo  „SSP“) a vrátenie veci žalovanému na ďalšie
konanie.

11. Vo vzťahu k dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. a) SSP poukázal na to, že nezákonnosť rozhodnutia
spočíva v retroaktívnej aplikácii nariadenia č. 458/2014, ktoré nadobudlo účinnosť až 26.05.2014, pričom
predmetný tovar bol preclený ešte v roku 2010. V súvislosti s neprípustnosťou retroaktivity klasifikačných
kritérií poukázal na rozhodnutie SDEÚ vo veci C-472/12 - Panasonic Italia SpA c/a Agenzia delle



Dogane di Milano, v ktorom SDEÚ uviedol, že „Nariadenie Komisie (ES) č. 754/2004 z 21. apríla 2004
o zatrieďovaní určitého tovaru do kombinovanej nomenklatúry sa nemôže uplatniť retroaktívne.“ V tejto
súvislosti poukázal na to, že žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia výslovne uviedol, že colné
orgány boli oprávnené skúmať, interpretovať a v prípade potreby aj aplikovať neskôr vydané právne
akty alebo aj iné odborné výstupy Európskej únie, resp. jej špecializovaných orgánov, ktoré sa týkajú
predmetného tovaru a jeho zatrieďovania do PpKN a ktoré by mohli mať vplyv na posúdenie otázky
správnosti zatriedenia predmetného tovaru do príslušnej PpKN.

12. Žalobca ďalej uviedol, že opravil vlastné colné vyhlásenia a žiadal o vrátenie cla na podklade
neskôr vydaných záväzných informácií o zatriedení toho istého tovaru do inej podpoložky kombinovanej
nomenklatúry (8525 80 30) so sadzbou cla 0% vydaných príslušnými colnými orgánmi v Holandsku,
teda neopravil vlastné colné vyhlásenia z vlastného podnetu, ale na podklade dôkazov svedčiacich o
správnom zatriedení tovaru do inej PpKN ako bola pôvodne použitá dodajúc, že je jeho právom v lehote 3
rokov podať žiadosť o vrátenie cla z dôvodu, že bola zaplatená vyššia suma dovozného cla ako mala byť.

13. Podľa žalobcu nesprávne právne posúdenie veci má spočívať v tom, že žalovaný nesprávnou
aplikáciou právnej normy na posudzovaný prípad nesprávne určil ako hlavnú funkciu dovezených
tovarov zachytávanie a zaznamenávanie videozáznamu namiesto skutočnej hlavnej funkcie tovarov
- záznam a zachytávanie statických snímok (digitálny fotoaparát). Žalobca v tejto súvislosti dôvodil,
že žalovaný okrem retroaktívnej aplikácie nariadenia č. 458/2004 svoj právny záver o hlavnej funkcii
dovezených tovarov (videozáznam) odvodzuje najmä od nízkeho rozlíšenia videozáznamu dovezených
tovarov (v maximálnom rozlíšení iba 720 x 576 pixelov) a uvedeným parametrom zdôvodňuje zatriedenie
dovezeného tovaru do PpKN 8525 80 91 ako kamkordér s hlavnou funkciou videozáznam, namiesto
zatriedenia do PpKN 8525 80 30 s hlavnou funkciou zachytávanie statických snímok (digitálny
fotoaparát).

14. Uviedol, že medzi stranami nie je sporné, že sa v danom prípade jedná o kombinované stroje a preto
sa má postupovať podľa všeobecných pravidiel na interpretáciu kombinovanej nomenklatúry (Oddiel I,
časť A bod 1 a 6 Colného sadzobníka) v spojení s poznámkami v triede XVI, bod 3 a 5, pričom stroj sa má
zatriediť podľa toho akú hlavnú funkciu vykonáva a zatriedenie sa má vykonať podľa znenia príslušných
podpoložiek a príslušných poznámok. V danom prípade, však poukázal na to, že nakoľko podpoložky
kombinovanej nomenklatúry neobsahujú bližší popis predmetných tovarov, ktoré sú inak porovnateľné
(PpKN 8525 80 30 - Digitálne fotoaparáty a PpKN 8525 80 91 - Kamkordéry iba na záznam obrazu
a zvuku snímaného televíznou kamerou) je nevyhnutné použiť ďalšie právne normy a interpretačné
pravidlá k správnemu zatriedeniu dovezených tovarov (digitálnych fotoaparátov), avšak bez porušenia
zákazu retroaktivity. Dôvodil tiež, že nakoľko všeobecné pravidlá Colného sadzobníka neupravujú otázku
zatriedenia do príslušnej PpKN bližšie, bolo na mieste aplikovať prílohu nariadenia č. 1231/2007, tak
aby bolo možné ustáliť hlavnú funkciu dovezených tovarov, pričom rozhodným k správnemu zatriedeniu
tovaru je formulácia dôvodov podľa stĺpca 3 prílohy nariadenia č. 1231/2007. V tejto súvislosti poukázal
na znenie odôvodnenia v stĺpci 3 uvedeného bodu 4, z ktorého vyplýva, že napriek tomu, že má výrobok
dizajn videokamery (kamkordéru), má funkciu zoom pre videozáznam a môže zaznamenať približne
42 minút videozáznamu pri rozlíšení 640 x 480 pixelov záznam videosekvencií ostáva druhoradou
funkciou, pretože výrobok môže zachytiť a zaznamenať videosekvencie len v kvalite rozlíšenia, ktoré
je nižšie ako 800 x 600 pixelov, pričom v zmysle poznámky 3 k triede XVI hlavnou funkciou výrobku je
zachytávanie a záznam statických snímkou. Vychádzajúc z uvedeného poukázal na to, že ako hraničné
kritérium pre zatriedenie výrobku ako „Digitálneho fotoaparátu“ je horná hranica kvality rozlíšenia
videozáznamu, ktorá je ohraničená maximálnym rozlíšením 800 x 600 pixelov a preto dovezené tovary,
ktorých maximálne rozlíšenie videozáznamu je 720 x 576 pixelov sú digitálne fotoaparáty, ktorých
hlavnou funkciou je zachytávanie a záznam statických snímok a nie záznam videosekvencií.

15. K rozhodnutiu SDEÚ C-193/10 vo veci KMB Europe BV proti Hauptzollamt Duisburg, na ktoré v
rozhodnutí odkazoval žalovaný, žalobca uviedol, že toto nie je na posudzovaný prípad aplikovateľné,
nakoľko v prípade C-193/10 nebola hlavná funkcia tovaru medzi stranami sporná a spornou bolo len
zatriedenie podľa zistenej hlavnej funkcie výrobku, avšak v tomto posudzovanom prípade je od začiatku
konania sporná hlavná funkcia dovezených tovarov (videozáznam c/a statický snímok) a preto sú
uvedené prípady skutkovo odlišné.



16. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci žalobca uzavrel, že hlavnou funkciou  dovezených tovarov
je zachytávanie a záznam statických snímok a nie záznam videosekvencií a to podľa kritéria hlavnej
funkcie dovezených tovarov na základe nariadenia č. 1231/2007 a vysvetliviek ku KN a preto žalovaný
vec nesprávne právne posúdil, keď dovezené tovary zatriedil nesprávne do PpKN 8525 80 91 (ako
Kamkordér), namiesto do PpKN 8525 80 30 (Digitálny fotoaparát) a keď zaplatené clo nevrátil.

17. Žalobca ďalej nezákonnosť rozhodnutia žalovaného odôvodnil s poukazom na § 191 ods. 1 písm. g)
SSP, ktorá spočíva v nesprávnom a nezákonnom postupe žalovaného, nakoľko v rozpore so zákonom
neprihliadol na predložené dôkazy, resp. tieto riadne vyhodnotil ako dôkazy, konkrétne neprihliadol na
záväzné informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovarov (ďalej len „ZIN“) vydané na totožné tovary ako
dovezené tovary v rôznych štátoch EÚ (Holandsko, Anglicko, Francúzsko), hoci niektoré boli vydané
až po dovoze tovarov. V tejto súvislosti poukázal na to, že uvedený dôkaz preukazoval správnosť
jeho právneho názoru aplikáciou nariadenia č. 1231/2007 a vysvetliviek KN, pričom nevykonaním
dokazovania v súlade so zákonom, konkrétne v súlade s § 34 správneho poriadku, žalovaný založil
nezákonnosť svojho rozhodnutia. Podľa jeho názoru colný úrad a žalovaný bez vykonania vyhodnotenia
ZIN ako dôkazu, i bez vzájomného vyhodnotenia dôkazov ZIN v súvislosti s vydanými odbornými
stanoviskami Colného úradu Bratislava, posúdením v ich vzájomnej súvislosti, bez ďalšieho len stroho
skonštatovali, že odborné stanoviská Colného úradu Bratislava jednoznačne vylučujú zatriedenie
predmetného tovaru do navrhovanej PpKN 8525 80 30.

18. Žalobca ďalej namietal porušenie ústavného princípu rovnosti zbraní samotným rozhodnutím
žalovaného, ako aj jeho postupom, nakoľko žalovaný v rozpore so zákonom za hlavný dôkaz k
posúdeniu správnosti nomenklatúrneho zatriedenia dovezeného tovaru označuje stanoviská Colného
úradu Bratislava, ktoré stavia nad bežnú silu dôkazu v konaní, pričom vzhľadom na svoje postavenie
v konaní nemal účinné prostriedky, ktorými by sa mohol voči uvedenému postupu žalovaného brániť,
najmä keď žalovaný opomenul vykonať vyhodnotenie dôkazov predložených v konaní v súlade so
zákonom. Nesúhlasil s argumentáciou žalovaného o exkluzívnej a jedinečnej kompetencii Colného
úradu Bratislava vykladať správnosť, či nesprávnosť nomenklatúrneho zatriedenia tovaru, pričom to
vyhodnotil ako zásah do zákonom danej kompetencie súdom vykonať nezávislý prieskum zákonnosti
postupu a právneho posúdenia veci konajúcimi orgánmi verejnej správy.

19. Žalobca záverom poukázal na diskriminačný prístup colného úradu a žalovaného ako reprezentantov
výkonu verejnej moci v oblasti zjednoteného európskeho colného práva platného rovnako v Slovenskej
republike ako i v ostatných štátoch Európskej únie v porovnaní s prístupom iných colných orgánov
iných štátov Európskej únie pri rozhodovaní v obdobnej colnej veci. Poukázal na to, že v rámci konania
predložil žalovanému viaceré rozhodnutia, ktorými holandské a britské colné orgány vyhoveli kladne vo
veci skutkovo rovnakých žiadostí spoločnosti Samsung Electronics Benelux B.V. a Samsung Electronics
UK Ltd. o vrátenie dovozného cla na totožné dovezené tovary v porovnaní so žiadosťami o vrátenie
zaplateného cla v daných prípadoch.

20. Žalobca v žalobe trval na nariadení pojednávania.

III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, duplika žalovaného

21. Úvodom svojho vyjadrenia žalovaný poukázal na ustanovenie § 7 písm. f) SSP a mal za to, že
žalobou napadnuté rozhodnutie i jeho prvostupňové rozhodnutia colného úradu implikujú možnosť
súdne preskúmať otázky právne, napríklad dodržanie procesných podmienok pre vydanie rozhodnutia
a ochranu tomu zodpovedajúcich práv účastníka konania, ale predmetom daných rozhodnutí je aj
posúdenie technických vlastností tovaru a na ich základe vykonané nomenklatúrne zatriedenie tohto
tovaru, čo predstavuje otázky výlučne technického charakteru, ktoré sú v zmysle § 7 písm. f) SSP z
preskúmania správnych súdom vylúčené.

22. Žalovaný ďalej vo vyjadrení k žalobe uviedol, že o nevrátení dovozných platieb nebolo
rozhodnuté na základe nariadenia č. 458/2014, ktoré nadobudlo účinnosť 26.5.2014, ale na základe
zodpovedajúcich ustanovení všeobecnej záväzných právnych predpisov, ktoré boli účinné v rozhodnom
čase, pričom boli pochopiteľne odlíšené hmotnoprávne normy (aplikované napríklad pri skúmaní
splnenia hmotnoprávnych podmienok pre vrátenie cla) a procesnoprávne normy účinné v čase, kedy



sa o žiadostiach žalobcu o vrátenie cla konalo a rozhodovalo. Poukázal na to, že otázka správnosti
nomenklatúrneho zatriedenia tovaru bola posudzovaná na základe technických parametrov a vlastností
predmetného tovaru, pričom je zrejmé, že tieto parametre a vlastnosti určitého konkrétneho tovaru
(konkrétne modely digitálnych prístrojov, kamkordérov) boli rovnaké v čase dovozu tovaru v roku
2010, ale aj v roku 2014 (keď bolo vydané nariadenie č. 458/2014) a tiež v roku 2017, kedy bolo
vydané žalobou napadnuté rozhodnutie dodajúc, že nekonštatoval určité správne nomenklatúrne
zatriedenie predmetného tovaru na základe nariadenia č. 458/2014, ale na základe technických
vlastností a parametrov predmetného tovaru, ktoré boli okrem iného uvedené aj v nariadení č. 458/2014.
Konštatoval, že tieto technické vlastnosti a parametre tovaru však boli známe a publikované i v čase
dovozu predmetného tovaru v rokoch 2009 až 2011 a žalobca ako deklarant o nich nepochybne vedel,
keďže predmetný tovar v colnom konaní zatriedil do správnej KN 8525 80 91 a tiež ho označoval ako
„digitálne videokamery“. Zopakoval, že nariadenie č. 458/2014 nepoužil ako záväznú právnu normu, na
základe ktorej bolo bez ďalšieho vykonané určité nomenklatúrne zatriedenie tovaru, ale bolo použité len
ako dokument, ktoré obsahuje údaje o technických parametroch a vlastnostiach rovnakého tovaru i s
určením správnej PpKN, ku ktorému plynutím času (v kontexte viacerých sporných vecí) zodpovedné
orgány Európskej únie dospeli.

23. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalovaný považoval za potrebné v prvom
rade uviesť, že predmetný tovar bol ako „digitálne videokamery“ s nomenklatúrnym zatriedením do
PpKN 8525 80 91 deklarovaný prvýkrát žalobcom v colnom konaní, čo znamená, že žalobca musel
vedieť, aký tovar navrhuje v príslušných colných vyhláseniach prepustiť do voľného obehu a okrem
iného bol uzrozumený aj s ním uvádzaným označením a nomenklatúrnym zatriedením dovážaného
(deklarovaného tovaru). Poukázal tiež na to, že žalobca vo viacerých prípadoch dovážal spolu s
predmetnými tovarom (videokamery zaradené do PpKN 8525 80 91) aj rôzny iný tovar, vrátane tovaru
označeného ako „digitálne fotoaparáty“, ktorý bol žalobcom ako deklarantom zatriedený do PpKN
8525 80 30 a preto je zrejmé, že žalobcovi boli známe technické odlišnosti medzi videokamerami
zatrieďovanými do PpKN 8525 80 91 a digitálnymi fotoaparátmi zatrieďovanými do PpKN 8525 80 30,
pričom uvedené je zrejmé napríklad z písomného colného vyhlásenia JCD ev. č. 0587110002639 zo dňa
12.5.2010, JCD ev. č. 0587110003725 zo dňa 1.7.2010.

24. Žalovaný ďalej uviedol, že mu nie je zrejmé prečo, po dlhšom časovom období zaujal žalobca k
nomenklatúrnemu zatriedeniu odlišný postoj a náhle podal žiadosti o vrátenie dovozného cla, naviac
keď je priamo v žiadostiach o vrátenie cla uvedené, že tovar, ktorého sa žiadosti o vrátenie cla týkajú
bol dodaný konečnému spotrebiteľovi a preto možno dôvodne predpokladať, že konečný spotrebiteľ za
tovar zaplatil zodpovedajúcu kúpnu cenu, ktoré okrem iného zohľadňovala aj všetky náklady spojené s
dovozom predmetného tovaru, vrátane sumy cla.

25. Vo vzťahu k odborným technickým otázkam žalovaný poukázal na obsah odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia na strane 13 až 16 a uviedol, že otázka nomenklatúrneho zatriedenia predmetného tovaru
nie je otázkou právnou, ktorú je možné „nesprávne právne posúdiť“, ale otázkou odborne technickou,
keďže skúma a vyhodnocuje technické vlastnosti a parametre skúmaného tovaru. Z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia vyplýva, že tovar opísaný vo vykonávacom nariadení komisie (EÚ) č.
1231/2007 dokáže zachytávať a zaznamenávať značný počet statických snímok vysokej kvality, pričom
rozlíšenie statických snímok zariadenia uvedeného v predmetnom nariadení je 3680 x 2760 pixelov,
pričom tovar deklarovaný účastníkom konania má rozlíšenie statických snímok iba 1600 x 1200 a
dokonca pri niektorých modelových radoch iba 800 x 600 pixelov, čo je menej ako polovičná kvalita
rozlíšenia statických snímok. S poukazom na uvedené je preto opodstatnené tvrdenie, že hlavnou
funkciou výrobku so zatriedením do PpKN 8525 80 30 je zachytávanie a záznam statických snímok
(rozlíšenie 3680 x 2760 pixelov), pričom v prípade tovaru deklarovaného pod obchodným označením
„SMX-C20, SMX-C24, SMX-C200, SMX-F40, SMX-F400, SMX-F43, SMX-F44, SMX-K40, SMX-K45,
SMX-F50, SMX-F53, SMX-454, SMX-F500, SMX-F30, SMX-F33, SMX-F34, SMX-C10, SMX-C1, ktorý
má maximálne rozlíšenie statických snímok iba 1600 x 1200 pixelov (1,92 megapixelov) je potom
nedôvodné tvrdiť, že hlavnou funkciou takéhoto tovaru je záznam a zachytávanie statických snímok,
nakoľko kvalita rozlíšenia statických snímok je veľmi nízka. Na potvrdenie tohto názoru žalovaný zobral
do úvahy vykonávacie nariadenie komisie (EÚ) č. 458/2014, v ktorom je konštatované, že nízkym
rozlíšením statických snímok je už rozlíšenie 1600 x 1200 pixelov. Tovar predkladaný žalobcom sa
odlišuje od tovaru opísaného vo vykonávacom nariadení vyšším rozlíšením videa 720 x 576 (video v
kvalite DVD), vyššou rýchlosťou zaznamenávania videa - 50 snímok za sekundu a funkciou zoom počas



záznamu videa, preto podľa názoru žalovaného je hlavnou funkciou tovaru, ktorý bol predmetom dovozu,
zachytávanie a zaznamenávanie videozáznamu a nie záznam a zachytávanie statických snímok.

26. Žalovaný vo vzťahu k námietke, že neprihliadol na predložené dôkazy, najmä že riadne nevyhodnotil
ZIN vydané v iných štátoch na totožné tovary ako dovezené žalobcom poukázal na to, že ZIN vydaná
v zmysle príslušnej európskej a subsidiárne i národnej legislatívy určitého členského štátu obsahuje len
údaj o tom, do ktorej PpKN má byť predmetný tovar podľa rozhodnutia (názoru) príslušného colného
úradu členského štátu zatriedený a stručné odôvodnenie, ktoré je často len odkazom na všeobecné
pravidlá pre interpretáciu kombinovanej nomenklatúry, znenie jednotlivých číselných znakov PpKN a
prípadne odkaz na vysvetlivky k príslušnej podpoložke harmonizovaného systému Colného sadzobníka
dodajúc, že spochybňovanie ani preskúmavanie postupu správnych orgánov tretích štátov (i keď sú
členmi Európskej únie) nepatrí do právomoci slovenských správnych orgánov, ktoré sú oprávnené
oboznámiť sa len s výrokom konkrétnej ZIN, ak to uznajú za potrebné a teda zobrať do úvahy skutočnosť,
že príslušný orgán iného členského štátu vykonal zatriedenie určitého tovaru do určitej PpKN, avšak
nemajú možnosť preskúmať dôvody, ktoré k tomuto zatriedeniu viedli, ani spôsob jeho realizácie a
posúdiť tak, či možno považovať postup zahraničných colných orgánov za správny a zákonný. V
súvislosti so záväznou informáciou o nomenklatúrnom zatriedení tovaru poukázal na to, že táto musí byť
vydaná konkrétnej osobe - žiadateľovi, ktorý sa následne na ňu odvoláva a zároveň musí byť vydaná na
konkrétny tovar, ktorého dovoz konkrétny žiadateľ plánuje a po vydaní záväznej informácie aj uskutoční.
V súvislosti s dokazovaním žalovaný tiež poukázal na to, že bolo potrebné posúdiť technické parametre a
vlastnosti predmetného tovaru v kontexte zodpovedajúcej právnej úpravy a na základe toho vyhodnotiť,
či by bolo možné predmetný tovar v čase dovozu zatriediť do žalobcom novo navrhnutej PpKN 8525 80
30, pričom toto dokazovanie bolo vykonané a otázka nomenklatúrneho zatriedenia predmetného tovaru
(digitálne videokamery) bola osobitne preskúmaná aj v odvolacom konaní, kde ju opakovane samostatne
posúdil odborný útvar Finančného riaditeľstva SR - oddelenie nomenklatúry, pôvodu a colnej hodnoty
Colného odboru FR SR.

27. Žalovaný rovnako nesúhlasil s námietkou, ktorou žalobca poukazoval na porušenie princípu rovnosti
zbraní dôvodiac, že žalobca nie je ako účastník správneho konania protivníkom alebo protistranou
colného úradu alebo Finančného riaditeľstva SR, ale stále ostáva účastníkom správneho konania
v zmysle príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré dané konanie
upravujú. V tejto súvislosti zastal názor, že pravidlá správneho konania boli dodržané, pričom dodal,
že žalobca nevyužitím zákonnej možnosti požiadať pred dovozom tovaru o vydanie ZIN sa dobrovoľne
vystavil možnému riziku nesprávneho nomenklatúrneho zatriedenia tovaru. Rovnako za neopodstatnenú
vyhodnotil námietku o diskriminačnom prístupe v oblasti zjednoteného európskeho práva v porovnaní
s prístupom iných colných orgánov v iných štátov Európskej únie pri rozhodovaní v obdobnej veci,
nakoľko opodstatnenosť, správnosť, či zákonnosť zahraničných rozhodnutí nie je možné v správnom
konaní vedenom o žiadostiach žalobcu o vrátenie cla a ani v odvolacom konaní preskúmať. Taktiež
uviedol, že skutočnosť, že colný úrad nevyhovel žiadostiam žalobcu o vrátenie cla nemožno považovať
za porušenie práva na slobodný pohyb tovaru, keďže tovar bol slobodne na colné územie Európskej
únie dovezený, žalobcom slobodne do colného režimu voľný obeh navrhnutý a aj colnými orgánmi za
žalobcom navrhnutých podmienok (vrátane ním uvedeného nomenklatúrneho zatriedenia) prepustený.

28. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť
a súčasne súhlasil, aby správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania.

29. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že nomenklatúrne
zatriedenie tovaru predstavuje otázky čisto technického charakteru a preto nemá rozhodnutie
žalovaného podliehať súdnemu prieskumu podľa SSP, resp. že súdny prieskum má byť obmedzený
len na tie právne otázky, ktoré sa týkajú dodržania procesných podmienok pre vydanie rozhodnutia. V
tejto súvislosti poukázal na to, že nomenklatúrne zatrieďovanie tovarov zahŕňa tak technické posúdenie
objektívnych znakov a vlastností dovezených tovarov, ako aj právne posúdenie spočívajúce v aplikácii
príslušnej právnej normy (najmä nariadenie č. 1231/2007) na zistený skutkový a technický stav a
preto nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že v prípade jeho rozhodnutia ide čisto o technické posúdenie
veci. Rovnako žalobca zotrval na svojom názore, že v zmysle obsahu odôvodnenia rozhodnutia
žalovaného je zrejmé a preukázané, že colný úrad a žalovaný na posudzovaný prípad aplikoval de
facto nariadenie č. 458/2014 retroaktívne, čím založil nezákonnosť vydaného rozhodnutia z dôvodu
aplikácie neúčinnej právnej normy na posudzovaný prípad a z dôvodu porušenia zákazu retroaktivity.



Zdôraznil, že určenie hlavnej funkcie tovaru je i otázkou právnou, popri jej technickom posúdení, pretože
aplikácia právnych noriem na zistený skutkový stav je rovnako súčasťou procesu nomenklatúrneho
zatrieďovania tovaru a bez právneho posúdenia na zistený technický stav tovaru nemožno riadne
dokončiť proces zatrieďovania. Rovnako zotrval na názore, že v rozhodnutí žalovaného absentuje
reálne hodnotenie ZIN ako dôkazov a táto skutočnosť je porušením zásady voľného hodnotenia
dôkazov. Záverom repliky žalobca poukázal na to, že právna úprava nomenklatúrneho zatrieďovania
je z rozhodnej časti harmonizovaná a upravená legislatívou Európskej únie a preto dôvodne namieta
nerovnaké rozhodovanie slovenských správnych orgánov o totožnom nároku, o akom bolo kladne
rozhodnuté inými colnými orgánmi iných členských štátoch EÚ vo vzťahu k rovnakým dovezeným
tovarom. V ostatnom sa žalobca pridržal argumentácie uvedenej v správnej žalobe.

30. Žalovaný v duplike zotrval na svojich vyjadreniach, pričom považoval za potrebné zdôrazniť, že
zásada zákazu retroaktivity bola pri vydávaní rozhodnutia dodržaná, pretože nekonštatoval určité
správne nomenklatúrne zatriedenie predmetného tovaru na základe nariadenia č. 458/2014, ale na
základe technických vlastností a parametrov predmetného tovaru, ktoré boli okrem iného uvedené aj
v nariadení č. 458/2014, ale platili a boli známe a publikované i v čase dovozu predmetného tovaru v
roku 2010 a žalobca ako deklarant o nich nepochybne vedel, keďže predmetný tovar v colnom konaní
zatriedil do správnej PpKN 8525 80 91 a tovar tiež označoval ako „digitálne videokamery“.

IV. Relevantná právna úprava

31. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

32. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

33. Podľa § 1 zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len ako „colný zákon“ alebo „zákon č. 199/2004 Z. z.“)  tento zákon
upravuje pravidlá a postupy zaobchádzania s tovarom, ktorými sa zabezpečuje uplatňovanie opatrení
vydaných na základe osobitných predpisov pre pohyb tovaru medzi colným územím Európskej únie
(ďalej len \"colné územie únie\") a tretími štátmi na území Slovenskej republiky a opatrení na zabránenie
protiprávnemu konaniu osôb pri dovoze, vývoze a tranzite tovaru medzi úniou a tretími štátmi na území
Slovenskej republiky.

34. Podľa článku 22 ods. 6 Colného kódexu únie pred vydaním rozhodnutia, ktoré by bolo v neprospech
žiadateľa, oznámia colné orgány dôvody, ktoré budú podkladom ich rozhodnutia, žiadateľovi, ktorému sa
umožní, aby v stanovenej lehote, ktorá plynie odo dňa, keď mu bolo uvedené oznámenie doručené alebo
sa považuje za doručené, predložil svoje stanovisko. Po uplynutí tejto lehoty sa žiadateľovi vhodným
spôsobom oznámi rozhodnutie.

35. Článok 116 ods. 1 Colného kódexu únie
Všeobecné ustanovenia

1. Za podmienok ustanovených v tomto oddiele sa suma dovozného alebo vývozného cla vráti alebo
odpustí z ktoréhokoľvek z týchto dôvodov:
a) účtovanie vyššej ako skutočne dlžnej sumy dovozného alebo vývozného cla;
b) chybný tovar alebo tovar, ktorý nezodpovedá podmienkam zmluvy;
c) pochybenie príslušných orgánov;
d) spravodlivý nárok.

36. Článok 117 Colného kódexu únie zaúčtovaná vyššia ako skutočne dlžná suma dovozného alebo
vývozného cla



1. Suma dovozného alebo vývozného cla sa vráti alebo odpustí v prípade, ak suma, ktorá zodpovedá
pôvodne oznámenému colnému dlhu, presahuje sumu, ktorá sa má zaplatiť, alebo ak sa colný dlh
dlžníkovi oznámil v rozpore s článkom 102 ods. 1 písm. c) alebo d).
2. Ak sa žiadosť na vrátenie alebo odpustenie v čase prijatia colného vyhlásenia na prepustenie do
voľného obehu zakladá na existencii zníženej alebo nulovej sadzby dovozného cla pre tovar podliehajúci
colnej kvóte, colnému stropu alebo iným zvýhodneným sadzobných opatreniam, clo sa vráti alebo
odpustí, pokiaľ bola v čase podania žiadosti s priloženými potrebnými dokladmi splnená niektorá z týchto
podmienok:
a) v prípade colnej kvóty jej objem nebol vyčerpaný;
b) v ostatných prípadoch nebola opäť stanovená sadzba bežne plateného cla.

37. Článok 121 ods. 1 písm. a)  Colného kódexu únie
Postup pri vrátení a odpustení
1. Žiadosti o vrátenie alebo odpustenie v súlade s článkom 116 sa predkladajú colným orgánom v týchto
lehotách:
a) v prípade zaúčtovania vyššej ako skutočne dlžnej sumy dovozného alebo vývozného cla, pochybenia
príslušných orgánov alebo spravodlivého nároku, do troch rokov odo dňa oznámenia colného dlhu.

38. Podľa článku 121 ods. 2  Colného kódexu únie, ak colné orgány nemôžu na základe uvedených
dôvodov rozhodnúť o vrátení alebo odpustení sumy dovozného alebo vývozného cla, musia skutkovú
podstatu žiadosti o vrátenie alebo odpustenie preskúmať na základe iných dôvodov na vrátenie alebo
odpustenie uvedených v článku 116.

39. Podľa prvej časti oddielu I bodu A ods. 1 a 6 nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o
colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku v znení vyplývajúcom z nariadenia
Komisie (ES) č. 1031/2008 z 19. septembra 2008, nariadenia Komisie (ES) č. 948/2009 z 30. septembra
2009, nariadenia Komisie (EÚ) č. 861/2010 z 5. októbra 2010, nariadenia Komisie (EÚ) č. 1006/2011 z
27. septembra 2011 a vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 927/2012 z 9. októbra 2012

A. Všeobecné pravidlá pre interpretáciu kombinovanej nomenklatúry
Zatrieďovanie tovaru do kombinovanej nomenklatúry sa riadi nasledujúcimi zásadami:

1. Názvy tried, kapitol a podkapitol majú len orientačný charakter; na právne účely sa zatriedenie určuje
podľa znenia položiek a príslušných poznámok k triedam alebo kapitolám, a ak tieto položky alebo
poznámky nevyžadujú inak, podľa nasledujúcich ustanovení.
6. Na právne účely sa zatriedenie tovaru do podpoložiek položky určuje podľa znenia týchto podpoložiek
a príslušných poznámok k podpoložkám a mutatis mutandis podľa vyššie uvedených pravidiel pod
podmienkou, že porovnateľné sú len podpoložky rovnakej úrovne. Na účely tohto pravidla sa tiež
používajú poznámky k triedam a kapitolám, ak kontext nevyžaduje inak.

40. Druhá časť (Zoznam colných sadzieb) nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a
štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku v znení vyplývajúcom z nariadenia Komisie
(ES) č. 1031/2008 z 19. septembra 2008, nariadenia Komisie (ES) č. 948/2009 z 30. septembra 2009,
nariadenia Komisie (EÚ) č. 861/2010 z 5. októbra 2010, nariadenia Komisie (EÚ) č. 1006/2011 z 27.
septembra 2011 a vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 927/2012 z 9. októbra 2012 je nazvaná
ako „Stroje, prístroje a mechanické zariadenia; Elektrické zariadenia; ich časti a súčasti; prístroje na
záznam a reprodukciu zvuku, prístroje na záznam a reprodukciu televízneho obrazu a zvuku, a časti,
súčasti a príslušenstvo takéhoto tovaru.“, pričom poznámka nachádzajúca sa pod nadpisom uvedenej
triedy KN znie :

Ak kontext nevyžaduje inak, kombinované stroje pozostávajúce z dvoch alebo viacerých strojov, ktoré
tvoria spolu jeden celok, ako aj ostatné stroje, ktoré sú svojou konštrukciou určené na dve alebo viac
komplementárnych alebo alternatívnych funkcií, sa majú zatriediť podľa stroja, ktorý vykonáva hlavnú
funkciu charakterizujúcu celok.

41. Podľa dôvodov zatriedenia tovaru - digitálneho fotoaparátu do PpKN 8525 80 30 vyplývajúcich z
nariadenia č. 1231/2007, platí, že napriek tomu, že má výrobok dizajn videokamery (kamkordéru), má
funkciu zoom pre videozáznam a môže zaznamenať približne 42 minút videozáznamu pri rozlíšení 640



x 480 pixelov a záznam videosekvencií ostáva druhoradou funkciou, pretože výrobok môže zachytiť
a zaznamenať videosekvencie len v kvalite rozlíšenia, ktoré je nižšie ako 800 x 600 pixelov, pričom v
zmysle poznámky 3 k triede XVI hlavnou funkciou výrobku je zachytávanie a záznam statických snímok.

42. Podľa dôvodov zatriedenia tovaru - kamkordéru do PpKN 8525 80 91 vyplývajúcich z nariadenia č.
1231/2007 platí, že zatriedenie je určené všeobecnými pravidlami 1 a 6 pre interpretáciu kombinovanej
nomenklatúry, poznámkou 3 k XVI. triede a znením číselných kódov KN 8525, 8525 80 a 8525 80
91, pričom v zmysle poznámky 3 k XVI. triede hlavnou funkciou výrobku je zachytávanie a záznam
videosekvencií, pretože môže zaznamenávať videosekvencie vo vyššej kvalite rozlíšenia ako je 800 x
600 pixelov s približne 42 minútami videozáznamu v rozlíšení 1 280 x 720 pixelov s 30 snímkami za
sekundu.

43. Podľa vysvetliviek ku kombinovanej nomenklatúre EÚ (2011/C 137/01) z PpKN 8525 80 91 a 8525
80 99 (kamkordéry) sú digitálne fotoaparáty vylúčené z týchto podpoložiek, ak nemajú schopnosť pri
využití maximálnej kapacity pamäte zaznamenať 23 snímok za sekundu (alebo viac) pri minimálne 30 -
tich minútach neprerušovanej videosekvencie v kvalite rozlíšenia 800 x 600 pixelov (alebo viac).

44. Podľa vysvetliviek ku kombinovanej nomenklatúre EÚ (2011/C 137/01) z PpKN 8525 80 30 (digitálne
fotoaparáty) fotoaparáty zostávajú zatriedené do tejto podpoložky, pokiaľ nie sú schopné pri využití
kapacity pamäte zaznamenať 23 snímok za sekundu (alebo viac) pri minimálne 30 - tich minútach
neprerušovanej videosekvencie v kvalite rozlíšenia 600 x 600 pixelov (alebo viac).

V. Prejudiciálne konanie na Súdnom dvore Európskej únie

45. Správny súd uznesením č. k. 14S/73/2017-86 z 14. decembra 2018 postupom podľa         § 100 ods.
1 písm. c) Správneho súdneho poriadku prerušil konanie a predložil podľa článku 267 ZFEÚ Súdnemu
dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku v nasledovnom znení :

Má sa podpoložka kombinovanej nomenklatúry 8525 80 91 uvedená v prílohe I nariadenia Rady (EHS)
č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku
v znení vysvetliviek publikovaných podľa tohto nariadenia v roku 2011 (oznámenie Komisie 2011/C
137/01) vykladať v tom zmysle, že tovar - digitálne videokamery (o aké ide v danej veci) môže byť do
nej zaradený, aj vtedy, ak je schopný zachytiť a zaznamenať videosekvencie len v kvalite rozlíšenia,
ktoré je nižšie ako 800 x 600 pixelov, konkrétne v kvalite 720 x 576 pixelov, keď ďalšia funkcia tohto
tovaru -  zachytávanie a záznam statických snímok je obmedzená kvalitou rozlíšenia statických snímok
v rozsahu 1600 x 1200 pixelov (1,92 megapixela) ?

46. Súdny dvor Európskej únie rozsudkom C-810/18 z 30. apríla 2020 (ďalej aj ako len „rozsudok SDEÚ“)
rozhodol tak, že kombinovaná nomenklatúra uvedená v prílohe I nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 z 23.
júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku, v znení vyplývajúcom
z nariadenia Komisie (ES) č. 1031/2008 z 19. septembra 2008, nariadenia Komisie (ES) č. 948/2009 z
30. septembra 2009, nariadenia Komisie (EÚ) č. 861/2010 z 5. októbra 2010, nariadenia Komisie (EÚ)
č. 1006/2011 z 27. septembra 2011 a vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 927/2012 z 9. októbra
2012, sa má vykladať v tom zmysle, že do podpoložky 8525 80 91 tejto KN sa ako „kamkordéry“ zatriedia
digitálne videokamery s dvojakou funkciou, a to zachytávanie a zaznamenávanie statických snímok a
videosekvencií, aj keď v prípade videosekvencií sú tieto kamery schopné zachytiť a zaznamenať tieto
sekvencie len v kvalite rozlíšenia nižšej ako 800 x 600 pixelov, keďže hlavnou funkciou týchto digitálnych
videokamier je zachytiť a zaznamenať tieto sekvencie, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

47. Súdny dvor EÚ v odôvodnení rozsudku v bode 24 poukázal na to, že keď je Súdnemu dvoru
podaný návrh na rozhodnutie v prejudiciálnom konaní v oblasti colného zatriedenia, jeho funkcia spočíva
prevažne v objasnení kritérií vnútroštátnemu súdu, ktorých uplatnenie umožňuje vnútroštátnemu súdu
správne zatriediť predmetné výrobky do KN, než vykonať sám toto zatriedenie, pretože nedisponuje
nevyhnutne všetkými podkladmi potrebnými v tomto smere doplniac, že vnútroštátny súd sa zdá v
každom prípade viac príslušný na vykonanie predmetného zatriedenia (rozsudky zo 16. februára 2006,
Proxxon, C-500/04, EU:C:2006:111, bod 23; z 22. novembra 2012, Digitalnet a i., C-320/11, C-330/11,
C-328/11 a C-383/11, EÚ:C:2012:745, bod 61, ako aj uznesenie z 22. októbra 2014, Mineralquelle
Zurzach, C-139/14, EU:C:2014:2313, bod 28).



48. Ďalej Súdny dvor v bode 25 v prvom rade zdôraznil, že z ustálenej judikatúry Súdneho dvora
vyplýva, že v záujme právnej istoty a uľahčenia kontrol treba rozhodujúce kritérium na nomenklatúrne
zatriedenie tovaru hľadať všeobecne v ich objektívnych znakoch a vlastnostiach, ako sú definované v
znení podpoložky KN a v poznámkach k triedam alebo ku kapitolám tejto KN (rozsudky z 26. septembra
2000, Eru Portuguesa, C-42/99, EU:C:2000:501, bod 13, ako aj z 5. marca 2015, Vario Tek, C-178/14,
neuverejnený, EU:C:2015:152, bod 21 a citovaná judikatúra).

49. V bode 26 rozsudku Súdny dvor v druhom rade rozhodol, že účel výrobku môže byť objektívnym
kritériom na zatriedenie, pokiaľ je tomuto výrobku inherentný, čo musí byť možné posúdiť na základe
jeho objektívnych znakov a vlastností (rozsudok z 15. mája 2019, Korado, C-306/18, EU:C:2019:414,
bod 37 a citovaná judikatúra) a spomedzi relevantných prvkov treba z tohto hľadiska posúdiť použitie,
ktoré danému výrobku stanovil výrobca, ako aj spôsoby a miesto jeho používania (rozsudok z 2. mája
2019, Onlineshop, C-268/18, EU:C:2019:353, bod 29 a citovaná judikatúra).

50. V bode 27 rozsudku Súdny dvor v treťom rade uviedol, že colné zatriedenie výrobku treba vykonať
tak, že sa zohľadní jeho hlavná funkcia, pričom poznámka 3 k triede XVI v druhej časti KN najmä
stanovuje, že stroj určený na viac funkcií sa má zatriediť podľa hlavnej funkcie, ktorou sa vyznačuje
(rozsudok z 11. júna 2015, Amazon EU, C-58/14, EU:C:2015:385, bod 23), pričom v tejto súvislosti
spresnil, že je potrebné zohľadniť, čo je hlavné alebo vedľajšie v očiach spotrebiteľa (rozsudok z 2. mája
2019, Onlineshop C-268/18, EU::2019:353, bod 31 a citovaná judikatúra).

51. Súdny dvor ďalej v bode 29 uviedol, že podobne ako uvádzajú slovenská vláda a Komisia vo
svojich písomných pripomienkach sa vzhľadom na technické vlastnosti tovarov zdá, že ich hlavná funkcia
spočíva v zachytávaní a zaznamenávaní videosekvencií, a preto ich treba zatriediť do podpoložky 8525
8091 KN ako „kamkordéry“, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. V tejto súvislosti v bode 30 uviedol,
že mu z predloženého spisu vyplýva, po prvé, že hoci kvalita rozlíšenia zachytených a zaznamenaných
statických snímok je relatívne nízka, t.j. 1 600 x 1 200 pixelov, ba dokonca pri niektorých modelových
radoch iba 800 x 600 pixelov, kvalita rozlíšenia zachytených a zaznamenaných videosekvencií, a to
720 x 576 pixelov, ako aj rýchlosť zachytávania videozáznamov 50 snímok za sekundu dosahujú kvalitu
štandardného DVD, ďalej po druhé, technické vlastnosti uvedených tovarov, predovšetkým ich tvar a
ich vyklápací hľadáčik, im dávajú výzor skôr videokamery (kamkordéru) ako digitálneho fotoaparátu,
po tretie, všetky sporné tovary boli ponúkané na predaj ako digitálne videokamery s hlavnou funkciou
zachytiť a zaznamenať videosekvencie a po štvrté sa zdá, že samotný výrobca prezentoval tento tovar
v užívateľských príručkách ako digitálnu videokameru, ktorej cieľovou skupinou sú osoby vyhotovujúce
videozáznamy s cieľom ich publikácii na stránke YouTube.

52. Ďalej Súdny dvor v bode 31 poukázal na to, že slovenská vláda a Komisia v písomných
pripomienkach správne uvádzajú, že skutočnosť, že sporné tovary nespĺňajú parameter kvality
zaznamenávania uvedený vo vysvetlivkách ku KN na to, aby mohli byť zatriedené do podpoložky 8525
80 91 tejto nomenklatúry ako „kamkordéry“, t.j. nemajú schopnosť zaznamenávať videosekvencie aspoň
v kvalite rozlíšenia 800 x 600 pixelov neznamená, že tieto tovary sa majú automaticky zatriediť do
podpoložky 8525 80 30 KN ako „digitálne fotoaparáty“. V tejto súvislosti Súdny dvor pripomenul, že
vysvetlivky ku KN významne prispievajú k výkladu rozsahu jednotlivých colných položiek, ale nie sú
právne záväzné (najmä rozsudky zo 6. septembra 2018, Kreyenhop & Kluge, C-471/17, EU:C:2018:681,
bod 38 a citovanú judikatúru, ako aj zo 16. mája 2019, Estron, C-138/18, EU:C:2019:419, bod 57 a
citovanú judikatúru).

53. Ďalej Súdny dvor v bode 34 rozsudku poukázal na to, že z judikatúry Súdneho dvora vyplýva na
jednej strane, že nariadenie o zatriedení je prijaté Komisiou vtedy, keď zatriedenie určitého konkrétneho
tovaru do KN môže spôsobovať problém alebo vyvolávať spor a na strane druhej, že takéto nariadenie
má všeobecný dosah, pretože sa neuplatňuje na osobitný subjekt, ale vo všeobecnosti na výrobky,
ktoré sú identické s výrobkom, ktorý je predmetom tohto zatriedenia (rozsudok z 19. februára 2009,
Kamino International Ligistics, C-376/07, EU:C:2009:105, bod 63). V tejto súvislosti v bode 35 rozsudku
poukázal na to, že slovenská vláda a Komisia vo svojich písomných pripomienkach správne zdôraznili,
že výrobky, ktoré sú predmetom zatriedenia v nariadení č. 1231/2007 a sú opísané v bodoch 3 až 5
tabuľky tvoriacej prílohu tohto nariadenia nie sú totožné so spornými tovarmi, totiž digitálne fotoaparáty
uvedené v týchto ustanoveniach sa odlišujú od sporných tovarov predovšetkým tým, že umožňujú



zaznamenávanie jednak statických snímok vyššej kvality a jednak videí v menšom rozlíšení a rýchlosťou
30 snímok za sekundu, zatiaľ čo sporné tovary umožňujú zaznamenávanie videí rýchlosťou 50 snímok
za sekundu.

54. V bode 36 Súdny dvor uviedol, že podľa judikatúry Súdneho dvora analogické uplatnenie nariadenia
o zatriedení na výrobky, ktoré sú podobné výrobkom uvedeným v tomto nariadení podporuje koherentný
výklad KN, ako aj rovnosť zaobchádzania s hospodárskymi subjektmi (rozsudok zo 4. marca 2004,
Krings, C-130-02, EU:C:2004:122, bod 35) a súčasne v bode 37 Súdny dvor dodal, že takéto analogické
uplatnenie však nie je nevyhnutné ani možné, ak Súdny dvor svojou odpoveďou na prejudiciálnu otázku
poskytol vnútroštátnemu súdu všetky skutočnosti potrebné na zatriedenie výrobku do vhodnej položky
KN (rozsudok z 12. apríla 2018, Medtronic, C-227/17, EU:C:2018:247, bod 59 a citovaná judikatúra).

55.  S poukazom na uvedené úvahy Súdny dvor v bode 38 uzavrel, že na položenú otázku treba
odpovedať tak, že KN sa má vykladať v tom zmysle, že do podpoložky 8525 80 91 tejto KN sa ako
„kamkordéry“ zatriedia digitálne videokamery s dvojakou funkciou, a to zachytávanie a zaznamenávanie
statických snímok a videosekvencií, aj keď v prípade videosekvencií sú tieto kamery schopné zachytiť
a zaznamenať tieto sekvencie len v kvalite rozlíšenia nižšej ako 800 x 600 pixelov, keďže hlavnou
funkciou týchto digitálnych videokamier je zachytiť a zaznamenať tieto sekvencie, čo prináleží overiť
vnútroštátnemu súdu.

VI. Konanie na správnom súde, rozhodnutie správneho súdu

56. Po rozhodnutí Súdneho dvora EÚ správny súd uznesením č. k. 14S/73/2017-111 z 4. júna 2020
rozhodol o pokračovaní v konaní a následne na deň 13. júla 2020 nariadil pojednávanie.

57. Dňa 3. júla 2020 bolo správnemu súdu elektronicky doručené doplňujúce vyjadrenie žalobcu v
nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora z 30. apríla 2020, vo veci C-810/18 a na vyjadrenia predložené
v konaní C-810/18 zo strany Slovenskej republiky a Európskej komisie, pričom žalobca toto formuloval k
jednotlivým žalobným bodom žaloby. Súčasne poukázal na to, že nemal možnosť sa vyjadriť k rozsudku
SDEÚ, k pripomienkam Slovenskej republiky k prejudiciálnemu konaniu C-810/18 zo dňa 02.04.2019
vrátane jeho príloh a k pripomienkam Európskej komisie k prejudiciálnemu konaniu C-810/18 zo dňa
10.04.2019.

58. K prvému žalobnému bodu žalobca poukázal na to, že v zmysle bodu 3 rozsudku SDEÚ mal za
potvrdené, že žalovaný na posudzovaný prípad aplikoval nariadenie č. 458/2014 retroaktívne, keďže ani
SDEÚ v uvedenom bode rozsudku nespomína nariadenie č. 458/2014. K uvedenému bodu rozsudku
súčasne dodal, že tovary, ktoré sú predmetom súdneho konania boli dovezené v rokoch 2009-2010
(podľa toho, ktorá žiadosť bola predmetom administratívneho konania) t.j. aplikácia neskorších nariadení
nie je na mieste.

59. Vo vzťahu k druhému žalobnému bodu, teda k právnemu záveru o zatriedení tovarov ako
kamkordérov pod PpKN 8525 80 91 namiesto PpKN 8525 80 30 (digitálny fotoaparát) namietal, že
SDEÚ v rozsudku nevysvetlil prečo, a na základe čoho, sa odklonil od prílohy nariadenia č. 1231/2007
a od vysvetliviek ku kombinovanej nomenklatúre EÚ 2011/C 137/01 (ďalej len „Vysvetlivky ku KN“)
a to vo vzťahu k jednému z najpodstatnejších vlastností dovezených tovarov (rozlíšenie v kvalite
videozáznamu). V tejto súvislosti ďalej uviedol, že SDEÚ síce v rozsudku (bod 31) konštatuje, že
nižšia kvalita videozáznamu (oproti hodnote určenej vo Vysvetlivkách ku KN - 800 x 600 pixelov)
neznamená automatické zatriedenie do PpKN 8525 80 30 ako „digitálne fotoaparáty“, avšak nevysvetlil
na základe čoho má SDEÚ za to, že iné vlastnosti tovaru (napr. vzhľad, funkcia zoom, funkcia zoom
pri videozázname, prítomnosť hľadáčika) sú rozhodujúce pre zatriedenie tovaru ako kamkordéru pod
PpKN 8525 80 91, najmä ak príslušná legislatíva nespája tieto vlastnosti s jednoznačným zatriedením
tovaru ako kamkordéra, ale ich definuje pre oba typy tovarov rovnako. Z uvedeného dôvodu mal za to,
že hodnotenie uvedených vlastností potom vyznieva nepresvedčivo.

60. Žalobca namietal, že vo vzťahu k nomenklatúrnemu zatriedeniu tovaru sú rozhodujúce vlastnosti
tovaru určené podľa príslušných prameňov práva [v tomto prípade - nariadenie Komisie (ES) č.
1231/2007 a jeho prílohy] a doplňujúco tiež Vysvetlivky ku KN, nakoľko len vyššie uvedená legislatíva
dáva konkrétny právny rámec pre určenie rozhodujúcich technických/objektívnych vlastností tovaru,



relevantných pre zatriedenie tovaru a preto zastal názor, že selektívne hodnotenie vlastností tovaru,
resp. hodnotenie vlastností nešpecifikovaných v nariadení Komisie č. 1231/2007 a Vysvetliviek ku
KN sú právne neprípustné. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru SDEÚ vo veci C-340/19, bod
36 : „Okrem toho Súdny dvor opakovane rozhodol, že napriek tomu, že vysvetlivky ku KN a HS nie
sú záväzné, predstavujú dôležité prostriedky na zabezpečenie jednotného uplatňovania spoločného
colného sadzobníka a ako také poskytujú poznatky využiteľné na jeho výklad (pozri v tomto zmysle
rozsudky z 19. októbra 2017, Lutz, C-556/16, EU:C.2017:777, bod 40; z 15. novembra 2018, Baby Dan,
C-592/17, EU::2018:913, bod 55 a z 15. mája 2019, Korado, C-306-18, EU:C:2019:414, bod 35). V tejto
súvislosti treba spresniť, že KN preberá položky a podpoložky HS zložené zo šiestich čísel, pričom iba
siedme a ôsme číslo tvoria jej vlastnú podklasifikáciu [pozri v tomto zmysle rozsudky z 13.marca 2019,
B.S. (Malt v zložení piva), C-195/18, EU:C:2019:197, bod 10 a zo 16. mája 2019, Estron, C-138/18,
EU:C:2019:419, bod 44].

61. Vo vzťahu k technickým parametrom špecifikovaným v nariadení Komisie č. 1231/2007 a
Vysvetlivkách ku KN namietal, že vzhľad tovaru nie je pre posúdenie hlavnej funkcie relevantný, nakoľko
v bode 4 prílohy nariadenia Komisie č. 1231/2007 (tretí stĺpec) sa vo vzťahu k digitálnemu fotoaparátu
PpKN 8525 80 30 uvádza: „Napriek tomu, že má výrobok dizajn videokamery (kamkordéru)...“ t.j. z
uvedeného legislatívneho rámca jednoznačne vyplýva, že vzhľad tovaru je irelevantný pre posúdenie
hlavnej funkcie tovaru pri digitálnych fotoaparátoch v PpKN 8525 8030. Rovnako poukázal na to,
že aj funkcia zoom pre videozáznam je pre posúdenie hlavnej funkcie právne irelevantná, nakoľko
rovnaký text je pre oba typy tovarov, teda ide o parameter charakteristický pre oba tovary. Vo vzťahu
k vyklápaciemu hľadáčiku uviedol, že tento nie je takou charakteristikou, ktorá by podľa relevantnej
legislatívy mohla rozlišovať medzi kamkordérom a digitálnym fotoaparátom. V tejto súvislosti poukázal
na  to, že v zmysle textu v prvom stĺpci v bode 4 (digitálny fotoaparát) a 5 (kamkordér) prílohy
nariadenia Komisie č. 1231/2007 je totiž pre oba typy uvedený rovnaký text : „Fotoaparát je vybavený
senzorom CCD...,ktorý možno použiť ako hľadáčik pri zachytávaní snímok alebo ako obrazovku predtým
zaznamenaných snímok“, t.j. prítomnosť hľadáčika na tovare nemôže byť v žiadnom prípade v prospech
alebo neprospech zatriedenia tovaru ako digitálneho fotoaparátu PpKN 8525 80 30.

62. Mal za to, že kontroverzne vyznieva konštatovanie SDEÚ v bode 33 rozsudku, keď v reakcii na
Vysvetlivky ku KN konštatuje, že skutočnosti v nich uvedené nemajú vplyv na hlavnú funkciu tovarov,
keď popri všeobecných pravidlách zatrieďovania (ktoré neobsahujú bližšie vlastnosti tovaru) ide o
jediný interpretačný nástroj na stanovenie hlavnej funkcie tovaru dodajúc, že nakoľko podpoložky
kombinovanej nomenklatúry neobsahujú bližší popis predmetných tovarov, ktoré sú inak porovnateľné
(PpKN 8525 80 30 - Digitálne fotoaparáty a PpKN 8525 80 91 - Kamkordéry iba na záznam obrazu
a zvuku snímaného televíznou kamerou) je nevyhnutné použiť ďalšie právnej normy a interpretačné
pravidlá k správnemu zatriedeniu dovezených tovarov (digitálnych fotoaparátov) t.j. práve Vysvetlivky
ku KN. Na podporu svojho právneho názoru odkázal na judikatúru SDEÚ vo veci C-340/19, bod 36.

63. Súhlasil s tým, že rozhodujúce kritérium na nomenklatúrne zatriedenie tovaru (t.j. určenie hlavnej
funkcie) je potrebné hľadať v ich objektívnych znakoch a vlastnostiach ako sú definované v znení
KN v  poznámkach k triedam alebo ku kapitolám KN (viď bod 25 rozsudku SDEÚ), avšak nie v
iných parametroch, ktoré ak nie sú uvedené v príslušnej colnej legislatíve, nemôžu byť pre účely
nomenklatúrneho zatriedenia rozhodujúce. Vo vzťahu k názoru SDEÚ vyjadreného  v bode 26 rozsudku,
že za objektívne kritérium pre nomenklatúrne zatriedenie má byť prijatý účel výrobku, ktorý mu stanovil
výrobca namietal, že výrobcom stanovený účel užívania tovaru je pre oba typy tovarov rovnocenný
(rovnako tak nahrávanie videí ako snímanie fotografií) dodajúc, že uvedené je zrejmé z prílohy A.3
k Pripomienkam SR, kde sa napr. na str. 34, 38 alebo 41, 43 a 46 a na iných miestach uvedeného
dokumentu rovnako hovorí o snímaní resp. nahrávaní videa ako o nahrávaní fotografií. Tiež v tejto
súvislosti poukázal na to, že pre užívateľa výrobku sú rovnako popísané funkcie nahrávania videí,
ako aj snímanie fotografií, pričom obe funkcionality sú spoločne nazývané ako „nahrávanie“. Preto
nesúhlasil s názorom prezentovaným v Pripomienkach SR, že dominantným účelom určeným výrobcom
má byť nahrávanie videí, nakoľko výrobca v manuáli pre používateľa rovnako prezentuje funkcionalitu
nahrávania videí, ako i snímania fotografií. S poukazom na uvedené mal za to, že účel používania
stanovený výrobcom je prezentovaný ako kombinovaný stroj, t.j. výrobok, ktorý je použiteľný na obe
zmienené funkcionality dodajúc, že tvrdenie, že prevažujúcim účelom má byť nahrávanie videí nie je



správne, a ani nie je podložené objektívnymi dôkazmi a preto zastal názor, že z predložených dôkazov
nie je možné jednoznačne uzavrieť, že by v očiach spotrebiteľa (pojem uvedený aj v bode 27 rozsudku
SDEÚ) mala byť hlavnou funkciou funkcia nahrávania videí.

64. Žalobca ďalej namietal, že Súdny dvor v bode 30 rozsudku nevysvetlil z čoho má za to, že rozlíšenie
1600 x 1200 pixelov možno považovať za relatívne nízke a z akého dôvodu má tento parameter
diskvalifikovať tovary z možnosti zatriedenia pod PpKN 8525 80 30, keď v zmysle popisu digitálneho
fotoaparátu v bode 4 prílohy nariadenia Komisie č. 1231/2007 sa hovorí o najvyššom rozlíšení statických
snímok 3 680 x 2760 pixelov, pričom v popise ani v odôvodnení prílohy však nie je uvedené, že polovičné
rozlíšenie oproti najvyššiemu predpokladanému rozlíšeniu už nevykazuje znaky tzv. statickej snímky
vysokej kvality.

65. Tiež poukázal na to, že záver SDEÚ vychádzajúci zo stanoviska slovenskej vlády a Komisie, že
skutočnosť, že sporné tovary nespĺňajú parameter kvality uvedený vo Vysvetlivkách ku KN (schopnosť
zaznamenať videosekvencie aspoň v kvalite 800 x 600 pixelov) neznamená, že tieto tovary sa majú
automaticky zatriediť do podpoložky 8525 80 30 ako „digitálne fotoaparáty“ nemožno automaticky
vykladať v tom smere, že nie je možné sporné tovary zaradiť do podpoložky 8525 80 30 ako „digitálne
fotoaparáty“, ak hlavná funkcia je zachytávanie a snímanie fotografií dodajúc, že rozsudok SDEÚ nedáva
jasnú odpoveď svedčiacu v prospech zatriedenia tovarov do podpoložky 8525 80 91 ako „kamkordéry“.
Preto apeloval na súd, aby posúdil tie vlastnosti tovaru, ktoré je prípustné a relevantné posúdiť podľa
platnej legislatívy a aby vyhodnotil hlavnú funkciu tovarov samostatne a nezávisle.

66. Ku konštatovaniu Súdneho dvora uvedeného v bode 35 rozsudku, že výrobky, o ktoré vo veci ide,
nie sú totožné s tovarmi podľa prílohy nariadenia Komisie č. 1231/2007 ako sú opísané v bodoch 3 až 5
tabuľky uviedol, že pri kombinovaných strojoch je viac pravidlom ako výnimkou, že nejde o úplne totožné
tovary, nakoľko všetky typy tovarov nie je objektívne ani technicky možné obsiahnuť v colnej legislatíve,
čo však neznamená, že si nie sú podobné. V zmysle uvedeného nesúhlasil, že analogické uplatnenie
nariadenia nie je možné (bod 36), nakoľko mal za to, že SDEÚ v rozpore s odkazmi na judikatúru v bode
37 nedal odpovede na všetky otázky, ktoré je nevyhnutné zodpovedať pre riadne zatriedenie tovarov v
súlade s pravidlami pre zatriedenie. Preto sa nestotožnil so Súdnym dvorom, že aplikácia bodu 37 a v
ňom spomenutej judikatúry je bez ďalšieho aplikovateľná na tento posudzovaný prípad.

67. S poukazom na uvedené mal za to, že záver SDEÚ uvedený v bode 38 rozsudku vyznieva
prinajmenšom kontroverzne, nakoľko mu nie je známe, na podklade akých rozhodných objektívnych
vlastností dospel SDEÚ k uvedenému záveru namietajúc voči neúplnému posúdeniu veci zo strany
SDEÚ, ktoré by malo byť napravené v konaní pred vnútroštátnym súdom, resp. v konaní pred žalovaným,
nakoľko tomu prináleží skutkovo posúdiť skutočnosti podstatné pre vydanie zákonného rozhodnutia.

68. Záverom doplňujúceho vyjadrenia zotrval na námietke uvedenej v žalobe, že v napadnutom
rozhodnutí absentuje reálne hodnotenie ZIN ako dôkazov, pričom túto skutočnosť označil ako porušenie
zásady voľného hodnotenia dôkazov, nakoľko Colný úrad Trnava ani žalovaný sa skutočnému
vyhodnoteniu ZIN nevenovali dodajúc, že konštatovanie správneho orgánu o tom, že ZIN nie sú vydané
v súlade s článkom 33 Colného kódexu únie a preto sa na tieto ZIN nemožno účinne odvolávať
nepredstavuje skutočné vyhodnotenie dôkazu tak, ako to predpokladá zásada voľného hodnotenia
dôkazov a rovnako je v rozpore s nižšie uvedenou judikatúrou SDEÚ. Na podporu svojho záveru
argumentoval rozsudkom SDEÚ vo veci C-153/10, v zmysle ktorého vyplýva, že na vydané ZIN (ako na
dôkazný prostriedok) sa môže odvolávať aj iná osoba a rovnako, že z tejto judikatúry vyplýva, že správne
orgány i súd by mali na taký dôkaz prihliadnuť, a to bez ohľadu na to, že ZIN ním neboli uplatnené, resp.
vydané colným úradom v rámci postupu podľa článku 33 Colného kódexu únie.

69. S poukazom na uvedené preto navrhol, aby správny súd rozhodol v súlade so žalobným petitom.

70. Doplňujúce vyjadrenie žalobcu bolo zaslané na vedomie žalovanému (č.l. 316 súdneho spisu).



71. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu vrátane rozsudku SDEÚ vo veci C-810/18
z 30. apríla 2020 a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy
nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté
rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc
zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), nariadil na prejednanie
veci samej  podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP pojednávanie na deň 13. júla 2020  a dospel k záveru,
že správna žaloba je nedôvodná.

72. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní poukázal na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora
číslo C-810/2018 zo dňa 3. apríla 2020 a konštatoval, že Európsky súdny dvor vo svojom rozhodnutí
nezatriedil zariadenie, ktorého sa týka dovozné clo len dal inštrukcie vnútroštátnemu súdu ako má
postupovať pri vyhodnotení a zatriedení uvedeného zariadenia. Poukázal na bod  31 rozhodnutia, z
ktorého ho podľa jeho názoru neznamená, že vnútroštátny súd by mal zatriediť uvedené zariadenie do
podpoložky 85258091, kde sa zatrieďujú videokamery. V tomto smere je dôležitejší bod 30 uvedeného
rozhodnutia, ktorý hovorí o viacerých charakteristických znakoch zariadenia, ktoré však má overiť
vnútroštátny súd a v tejto súvislosti má aj overiť hlavnú funkciu zariadenia, ktorou je podľa názoru
právneho zástupcu žalobcu fotenie. Rozlíšenie 1 200 x 1 600 pixelov je charakteristické pre zariadenie
pri fotení, pričom pri zachytávaní videosekvencií je takéto rozlíšenie podstatne nižšie. Právny zástupca
žalobcu ďalej uviedol, že hlavne funkciou uvedeného zariadenia je podľa jeho názoru fotenie, pričom
žalovaný ani Súdny dvor pri rozhodovaní nerešpektoval, resp. nezohľadnil technický pokrok, pretože od
roku 2010 kedy došlo k uvedeniu tovaru na trh, teda kedy došlo k precleniu zariadenia uplynulo 10 rokov
a treba posudzovať zariadenia aj z hľadiska tohto technického pokroku, kedy bolo rozlíšenie 1 200 x 1
600 pixelov štandard, čo už teraz nie je. Ďalej uviedol, že v rozhodnutí žalovaného došlo k retroaktívnej
aplikácii nariadenia z roku 2014. Podľa názoru právneho zástupcu žalobcu došlo k zo strany žalovaného
k nesprávnemu právnemu posúdeniu a preto je potrebné rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť
žalovanému na ďalšie konanie.

73. V predmetnej veci bol na pojednávaní vypočutý aj poverený zástupca žalovaného, ktorý uviedol,
že sa pridržiava všetkých vyjadrení, ktoré zaslal súdu. Stotožňuje sa s právnym názorom Európskeho
súdneho dvora, ktorý bol prezentovaný v jeho rozhodnutí, ktoré bolo doručené súdu, z ktorého podľa
jeho názoru jednoznačne vyplýva, že postup žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu bol
správny. K otázke technického pokroku uviedol, že je zrejmé, že Európsky súd túto skutočnosť zohľadnil
a on ako laik tvrdí, že rozlíšenie 1 600 x 1 200 pixelov je dosť nízke rozlíšenie aj pre rok 2010 pre fotenie.
Ďalej uviedol, že podľa jeho názoru všetko nasvedčuje tomu, že sa jednalo pri zariadení o kamkordéry
v tejto súvislosti poukázal aj na to, že žalobca v uvedenej dobe dovážal aj kamkordéry aj fotoaparáty a
teda mu musel byť zrejmý rozdiel pri vyrubovaní cla pri jednotlivých zariadeniach.

74. Právny zástupca žalobcu k vyjadreniu povereného zástupcu žalovaného uviedol, že  pripúšťa, že sa
k otázke kvality a najmä k otázke rozlíšenia vyjadruje poverený zástupca žalovaného ako laik a k tejto
otázke by mal byť samozrejme smerodajný obsah prílohy a vysvetlivky nariadenia. Poznamenal,  že
zástupca žalovaného tvrdí, že ide o zariadenie nižšej kvality rozlíšenia ako aj nižšej ceny a napriek tomu
sa ho snaží zatriediť do podpoložky, ktorá by priniesla vyrubenie cla aj pri značných pochybnostiach o
tomto zariadení.

75. Poverený zástupca žalovaného uviedol, že zatriedenie tovaru nevykonával žalovaný, ale  práve sám
žalobca, keď preclieval tovar. Z pohľadu, či je cena rozhodujúcim faktorom pre zariadenie toho, či ide o
kamkordér alebo fotoaparát je táto skutočnosť irelevantná, pretože aj lacný kamkordér je kamkordér.

76. Právny zástupca žalobcu právom záverečnej reči uviedol, že z bodu 5 žaloby vyplýva, že zatriedenie
zariadenia žalovaným bolo sporné, pretože aj britská a holandská colná správa vyhodnotila zariadenie
ako digitálny fotoaparát. Pokiaľ by tento súd rozhodol inak, teda že by toto zariadenie vyhodnotil ako
kamkordér došlo by podľa jeho názoru k diskriminácii žalobcu, pretože to isté nariadenie by bolo
vykladané v rámci EÚ rozdielne.



77. Poverený zástupca žalovaného právom záverečnej reči uviedol, že rozhodnutia holandskej a britskej
správy nie sú mu známe, ale predpokladá, že boli známe Súdnemu dvoru pri vydávaní rozhodnutia.
Poukázal na to, že každý prípad je individuálny a že Súdny dvor riadne preskúmal všetky procesy, ktoré
predchádzali vydaniu rozhodnutia a preto žiadal žalobu zamietnuť.

78. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že žalobca spolu 17 žiadosťami o vrátenie dovozného
cla, všetky zo dňa 29.6.2012, odkazujúc na písomné colné vyhlásenia požiadal o vrátenie dovozného
cla podľa článku 236 Colného kódexu vymeraného na tovar označený v písomnom colnom vyhlásení
ako „digitálne videokamery“. Z predložených písomných colných vyhlásení vyplýva, že predmetný tovar
bol označený kódom tovaru 8525 80 91 00 podpoložky kombinovanej nomenklatúry (PpKN) Spoločného
colného sadzobníka. Dôvodom podania žiadosti žalobcu o vrátenie dovozného cla bola skutočnosť,
že predmetný tovar mal byť zaradený do podpoložky kombinovanej nomenklatúry 8525 80 30 00 s
nulovou sadzbou dovozného cla, a nie do podpoložky 8525 80 91 00, kde bolo vymerané clo vo výške
4,9 %, pričom žalobca oprávnenosť vrátenia dovozného cla odôvodňoval neskôr vydanými záväznými
informáciami o nomenklatúrnom zatriedení tovaru, ktoré boli vydané v Holandsku, Spojenom Kráľovstve
a vo Francúzku, pri ktorých boli pre zatriedenie použité všeobecné pravidlá 1 a 6 pre interpretáciu
kombinovanej nomenklatúry, poznámka 3 k triede XVI a nariadenie Komisie č. 1231/2007. Z uvedeného
pre správny súd vyplýva, že v čase podania písomných colných vyhlásení mal žalobca za to, že
sa jedná o digitálne videokamery (kamkordéry), ktorých hlavnou funkciou je zachytávanie a záznam
videosekvencií a nie zachytávanie a záznam statických snímok.  Žalobca zmenil svoje stanovisko až na
základe vydaných ZIN. Táto skutočnosť je pre správny súd významná z toho hľadiska, že v rozhodnom
čase považoval žalobca predmetné tovary za kamkordéry a nie za digitálne fotoaparáty, čo znamená, že
mal vedomosť o tom, aký je účel tovaru, ktorý tomuto tovaru bez akýchkoľvek pochybností určil samotný
výrobca,  pričom takto stanovený účel tovaru sa následne prejavil v tom, že tovar bol spotrebiteľovi
ponúkaný ako videokamera (kamkordér) a nie ako digitálny fotoaparát.

79. Nakoľko v predmetnej veci sa jedná o toho istého žalobcu a totožný predmet konania aký
bol predmetom konania pred správnym súdom v konaní 14S/52/2017 krajský súd poukazuje na
odôvodnenie uvedeného rozsudku 14S/52/2017 zo dňa 9. júla 2020 a poukazuje na to, že sa stotožňuje
so všetkými dôvodmi, ktoré boli prezentované v tomto rozhodnutí pod bodom 79 až 92 (§ 140 SSP).

80. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).

81. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od
doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
( sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
alebo  ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Dôvod nepodpísania rozhodnutia predsedom senátu.



Predseda senátu JUDr. Pavol Laczo rozhodnutie nepodpísal z dôvodu čerpania dovolenky (§ 141 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "55a71d17-68a7-4e63-9ed5-e0f6b17c96a6:d211c432-9a67-4689-a56b-5ea79f0d696c", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2020:2017200333.3", "spisova_znacka": "14S/73/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/73/2017 z 12. 7. 2020", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2020-07-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2017200333.3"}], "citovane_v": []}