Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20Sa/5/2019 z 25. 6. 2020 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 25. júna 2020, sp. zn. 20Sa/5/2019, ECLI:SK:KSTT:2020:1018201540.5 Krajský súd Trnava | 20Sa/5/2019 | ECLI:SK:KSTT:2020:1018201540.5 | 2020-06-25 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 178 ods. 1 SSP, § 177 ods. 1 SSP, § 47 ods. 3 SP, § 32 ods. 1 SSP, § 32 ods. 3 písm. a) SSP, § 85 ods. 1 zákona č. 305/2005 Z. z., § 32 ods. 2 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/061d9299-3575-443a-b52a-e6e0d8382611 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:1018201540.5 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20Sa/5/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201540
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:1018201540.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci žalobcu A. L., nar. XX.X.XXXX,
bytom L. XXXX/XX, R. P., zastúpeného advokátkou Mgr. PhDr. Zuzanou Tománkovou Mikovou, PhD.,
MPH, Šancová 110, Bratislava, proti žalovanému Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky, Špitálska 4, 6, 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra práce, sociálnych
vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 12784/2018-M_OSL; 30251/2018 zo dňa 9.7.2018 a iné, za účasti
ďalších účastníkov konania: 1/ Čistý deň, n.o., so sídlom Hodská cesta 1228, Galanta, 2/ B. P., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, S., 3/ L. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L. Q. XX, U., 4/ S. F.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L. XXX/XX, R. P., 5/ L. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, A., 6/ L.
F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXXX/XX, Y., 7/ N. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L. A., 8/ L. F.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. F. P. XX, U., 9/ L. W., nar. X.X.XXXX, trvale bytom A. XXX, 10/ T. T.,
nar. X.X.XXXX, trvale bytom U. P. XX/X, M. R., 11/ R. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U. P. XX/X, M.
R., 12/ A. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, 13/ R. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S. F. P.
XX, U., 14/ F. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S. F. P. XX, U., 15/ D. G., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C.
XXX/X, F. L., 16/ L. G., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, F. L., 17/ I. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom L. L. XXX/XX, P., 18/ Mgr. et. Mgr. U. A., nar. X.X.XXXX, trvale bytom T. XX, L., 19/ Mgr. L. T., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom L. W. XXX, S., 20/ Mgr. G. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T. G. L. XXXX/
X, A., 21/ Mgr. L. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XX/X, U., všetkých zastúpených advokátkou Mgr.
PhDr. Zuzanou Tománkovou Mikovou, PhD., MPH, Šancová 110, Bratislava, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie Ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 12784/2018-M_OSL
30251/2018 zo dňa 9.7.2018 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu odmieta.

III. Žalobcovi súd priznáva právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 50%.

IV. Ďalším účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia ministra práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (T. D.) č. 12784/2018-M_OSL; 30251/2018 zo dňa
9.7.2018, ktorým tento v rozkladnom konaní podľa § 61 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. (správny
poriadok) zamietol rozklady účastníkov konania a potvrdil nimi napadnuté rozhodnutie Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, sekcia sociálnej a rodinnej politiky, č. 3946/2018-
M_OSSODR, č.z. 7749/2018 zo dňa 12.2.2018 o zrušení akreditácie na vykonávanie opatrení
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately č. sp.: 6410/2006-I/21 AK zo dňa 22. mája 2006, č.
sp.: 14921/2010-I/25 AK zo dňa 30. októbra 2010, č. sp.: 14921/2011-I/25 AK - 1 zo dňa 25. mája 2011,



č. sp.: 15332/2011-I/25 AK zo dňa 29. júla 2011, č. sp.: 15903/2013-M_OSSODRAK zo dňa 16. augusta
2013, udelenej neziskovej organizácii Čistý deň.

2. Súčasne sa domáhal zrušenia odporučenia prijatého Akreditačnou komisiou na mimoriadnom
zasadnutí dňa 14.9.2018, ktorým správnemu orgánu bolo zrušenie akreditácie neziskovej organizácii
Čistý deň, n.o. odporučené a ktoré žalobca považuje za iné opatrenie orgánu verejnej moci s vplyvom
na rozhodnutie správneho orgánu vo veci. V tejto súvislosti poukazoval na to, že Akreditačná komisia
je poradným orgánom ministra zriadeným na základe ustanovenia § 81 ods. 2 zák. č. 305/2005 Z.z. a
že správny orgán pri začatí konania vychádzal z jej odporúčania, ktoré nemá formalizovanú podobu,
nemá výrok ani odôvodnenie a v spise záznam z rokovania Akreditačnej komisie nie je založený, hoci
sa podľa rokovacieho poriadku má vyhotovovať.

3. Napriek poučeniu o možnosti preskúmania rozhodnutia súdom na základe správnej žaloby v
sociálnych veciach, obsiahnutého v žalobou napadnutom rozhodnutí ministra, žalobca označil svoje
podania za žalobu vo veciach správneho trestania podľa § 194 a nasl. SSP, s tým, že ide o správne
trestanie za zavinené protiprávne konanie hmotnoprávne vyjadrené v § 85 ods. 1 písm. a) zák. č.
305/2005 Z.z., ktoré bolo správnym orgánom vymedzené ako dôvod, pre ktorý bolo správne konanie
začaté a ktorým je používanie metód práce, ktoré môžu ohrozovať zdravý vývin dieťaťa. Že ide o správne
trestanie podľa žalobcu potvrdzuje aj skutočnosť, že rozhodnutím správneho orgánu právnická osoba
stráca oprávnenie na výkon činnosti, a to až na dobu päť rokov.

4. Žalobca má za to, že prvostupňové rozhodnutie o zrušení akreditácie bolo vydané organizačnou
zložkou (sekciou rodinnej a sociálnej politiky MPSVaR SR), ktorá na jeho vydanie nemala právomoc,
nakoľko jej oprávnenie na vydávanie rozhodnutí v správnom konaní nevyplýva zo štatútu ministerstva,
z organizačného poriadku, ani z inej vnútroorganizačnej normy (takáto neexistuje) a nemá oporu ani vo
všeobecne záväznom právnom predpise.

5. Podľa žalobcu rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z nedostatočne
zisteného skutkového stavu.
V tejto súvislosti uvádzal, že pri začatí konania nebol označený žiaden postup, metóda, spôsob činnosti
alebo technika, na ktorú bola udelená akreditácia a ktorá by napĺňala dikciu ustanovenia § 85 ods. 1 písm.
a) zák. č. 305/2005 Z.z., pričom takýto postup nebol preukázaný počas celého konania, ktoré nebolo
zamerané na preverovanie, či odborná činnosť - teda systém práce v akreditovanom subjekte, ohrozuje
alebo neohrozuje zverené dieťa. Jedinou výnimkou bola vykonaná metodická kontrola, ktorej výstup
však bol taký, že závery neposkytovali dôvod pre odňatie akreditácie, a preto prvotným rozhodnutím zo
dňa 8.2.2017 akreditácia odňatá nebola.
Pokiaľ účastníkovi konania v 1. rade bolo vytýkané, že pristúpil k medializácii zverených maloletých osôb,
toto tvrdenie nie je pravdivé, nakoľko to bol osobne minister, ako aj zamestnanci ministerstva a členovia
jeho poradných orgánov, ktorí v reakcii na zverejnený blog kauzu „Čistý deň“ rozsiahlo medializovali.

6. Rozhodnutie správneho orgánu žalobca považuje za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo
nedostatok dôvodov.
V tejto súvislosti žalobca uvádzal, že dôvody rozhodnutia nie sú vyjadrené vo výroku a následne
vysvetlené v odôvodnení rozhodnutia, správny orgán ako dôvody uvádza skutočnosti, ktoré nemajú
priamy vzťah k hmotnoprávnemu vymedzeniu dôvodu, pre ktorý sa správne konanie začalo a viedlo.

7. Žalobca má za to, že posudzovanie metód práce je otázkou odbornou, a tak ako správny orgán nikdy
nebude posudzovať napríklad správne alebo nesprávne poskytnutú zdravotnú starostlivosť sám, bez
pribratia súdneho znalca alebo odborného konzultanta, rovnako mal postupovať správny orgán aj v tomto
prípade. Rozkladová komisia posudzuje súlad s právom, a nie sú v nej odborníci z oblasti sociálnej práce,
psychológie, psychiatrie, adiktológie... Rovnako tento nedostatok nemôže byť zhojený ani odporúčaním
Akreditačnej komisie, pretože komisia by mala byť zložená z odborníkov, pretože v správnom spise
absentuje listina, ktorá by preukázala odbornosť členov Akreditačnej komisie a odbornosť členov
Akreditačnej komisie nie je v správnom konaní (a ani vo všeobecnosti) žiadnym spôsobom preukázaná.
Preto v správnom spise absentujú dôvody, ktoré viedli Akreditačnú komisiu ako poradný orgán ministra k
odporúčaniu, vrátane postupu, ako k tomuto záveru poradný orgán dospel, akými úvahami sa riadil, aké
skutočnosti posudzoval a na akých dôvodoch založil svoje odporúčanie. Rozhodnutie správneho orgánu
nespĺňa zákonné požiadavky kladené na náležitosti rozhodnutia v správnom konaní [§ 191 ods. 1 písm.



d) SSP] osobitne v prípade výroku rozhodnutia v konaní o správnom trestaní, keď z výroku rozhodnutia
musí byť zjavné, aký skutok, aké konanie trestaného subjektu je v rozpore so zákonom a preto je
rozhodnutím správneho orgánu postihované. Obvykle býva skutok vymedzovaný kritériami: kto sa ho
dopustil, kedy sa ho dopustil, akým konaním (v rozpore s akou právnou normou), voči komu sa skutku
dopustil, prípadne na čiu ujmu, a ktoré konkrétne ustanovenie akej právnej normy bolo porušené. Pretože
výrok rozhodnutia je postihnutý takýmito závažnými vadami, nemôže byť tento nedostatok zhojený ani
následným odôvodnením rozhodnutia, nech by bolo akokoľvek podrobné alebo rozsiahle, pretože skutok
musí byť vymedzený v tej časti rozhodnutia, ktorá je záväzná - a tou je výrok rozhodnutia. Napriek tomu,
že správny orgán vyvolával zdanie komunikácie s účastníkmi konania, fakticky konal tak, že nereagoval
na žiadnu zo vznesených námietok alebo požiadaviek na vykonanie dokazovania. Tým zasiahol do práva
účastníkov na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ktorého materiálnym obsahom v zmysle
judikatúry ESĽP je aj právo účastníka konania na odpoveď na argument, ktorý je pre rozhodnutie vo veci
samej zásadný. V rozhodnutí ministra PSVR SR potom absentuje aj vyhodnotenie zistených rozporov,
posúdenie právneho významu zistených skutočností a vyslovenie úsudku o predmete konania.

8. Podľa žalobcu skutkový stav, ktorý zobral správny orgán za základ napadnutého rozhodnutia,
je v rozpore s administratívnymi spismi, nakoľko administratívny spis do vydania prvostupňového
rozhodnutia nebol vedený v súlade so všeobecne záväzný právnym predpisom (Vyhláška Ministerstva
vnútra SR č. 410/2015 Z.z.), bol vedený neprehľadne, bez vyhotovenia obsahu spisu, opakovane
bol prečíslovávaný (menené označenie listov číslami), bez uvedenia, kto takéto zásahy vykonal a z
akého dôvodu. Správny orgán pri nahliadaní do správneho spisu dňa 11.10.2016 neumožnil právnym
zástupcom účastníka konania 1 oboznámiť sa s listinným dôkazom na čísle listov 18 - 40 správneho
spisu, na ktorých mal byť záznam z rokovania Akreditačnej komisie zo 14.9.2016 nazvaný „Záznam
(prepis) zvukového záznamu zo zasadnutia Akreditačnej komisie 14.9.2016 (strany 18-40)“, ktorý bol
podkladom na začatie konania z úradnej moci. Nahliadnutie bolo odopreté s odôvodnením, že „rokovanie
poradného orgánu - Akreditačnej komisie - je neverejné“. Po prečíslovaní listov v správnom spise boli
pod čísla listov 18 - 40 vložené úplne iné listiny, a označený záznam z rokovania Akreditačnej komisie,
napriek jeho závažnosti, v spise absentuje. Túto skutočnosť až do vydania rozhodnutia druhostupňového
konania správny orgán nevysvetlil, a to napriek výslovným otázkam zo strany účastníkov konania
adresovaných správnemu orgánu vo svojich písomných podaniach. Týmto postupom správny orgán
hrubým spôsobom zasiahol do práv všetkých účastníkov konania, a to tým, že im znemožnil prístup
k základnému dokumentu, o ktorý opiera dôvodnosť začatia správneho konania. Tento dôkaz správny
orgán nedoručil ani účastníkom konania, ktorí do konania vstúpili z vlastného podnetu neskôr, hoci žiadali
o vyhotovenie kópie správneho spisu.

9. Za podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia, žalobca považuje, že vo veci rozhodoval minister ako orgán
rozhodujúci na druhom stupni správneho konania v zásadnom rozpore s odporúčaním Rozkladovej
komisie, ktorá je poradným orgánom ministra, a to bez toho, aby sa v odôvodnení rozhodnutia riadne
vysporiadal s výhradami, ktoré rozkladová komisia formulovala vo svojom odporúčaní, vrátane zásadnej
výhrady vo vzťahu k legitímnosti celého správneho konania. Minister nielen že nenapravil pochybenia
správneho orgánu, ktorý vo veci rozhodoval na prvom stupni, ktoré vytýkala rozkladová komisia -
predovšetkým porušenie práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, ale
svojim rozhodnutím opakovane zasiahol do práv účastníkov konania na spravodlivé konanie. Navyše,
minister vo svojom rozhodnutí sa nijako nevysporiadal so skutočnosťou, prečo rozhodol v rozpore
so záverom Rozkladovej komisie: „Komisia sa jednomyseľne uzniesla, že odporúča ministrovi práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zrušiť rozhodnutie ministerstva č. 3946/2018-M_OSSODR,
7749/2018 zo dňa 12. februára 2018 a vrátiť vec na nové prejednanie a rozhodnutie.“ K vade konania
subsumovanej v § 191 ods. 1 písm. b) tak pribudla aj ďalšia vada konania, ktorú na druhom stupni
minister svojim rozhodnutím neodstránil, a to, že v predošlom konaní za správny orgán konali osoby,
ktoré na toto konanie neboli oprávnené. Na základe podnetu akreditačnej komisie ako poradného orgánu
ministra a na základe medializovaných správ vydal žalovaný 2. ako prvostupňový orgán Oznámenie o
začatí správneho konania zo dňa 14.9.2016. Z obsahu predmetného oznámenia vyplýva, že:
a) bolo vydané a podpísané dňa 14.9.2016 osobou označenou tlačeným písmom „JUDr. M. F.“, je však
podpísané „v.z. nečitateľný podpis“, ktorý bez pochybností nie je podpisom JUDr. M. F..
b) Predmet správneho konania bol vymedzený tak, že z hľadiska právneho bolo správne konanie začaté
s poukazom na § 85 ods. 1 písm. a) zákona č. 305/2005 Z.z., avšak po skutkovej stránke nebol predmet
správneho konania nijako vymedzený.



c) Dôvodom, prečo bolo správne konanie začaté, podľa upovedomenia, bolo odporúčanie Akreditačnej
komisie, avšak toto odporúčanie k upovedomeniu priložené nebolo, rovnako ako nebol priložený záznam
z rokovania komisie, prípadne iný relevantný doklad, s ktorým by bol účastník konania oboznámený a
mal možnosť sa k nemu vyjadriť, pretože práve rozhodnutie Akreditačnej komisie a jej odporúčanie bolo
„iným opatrením orgánu verejnej správy“, na podnet ktorého začal správny orgán konanie ex officio.

10. Žalobca namietal tiež nevymedzenie skutku pri začatí správneho konania, pričom nevymedzenie
skutku vo výroku Upovedomenia o začatí správneho konania môže mať za následok popretie zásady
Nullum crimen sine lege, zásady Ne bis in idem, a bráni posúdeniu konania trestaného z hľadiska
posúdenia včasnosti uplatnenia dôvodov (premlčanie, preklúzia). Zároveň takýto postup ukracuje
účastníka konania na práve predkladať dôkazy vo svoj prospech, pretože bez vymedzenia skutku (po
stránke skutkovej, nie právnej) nevie, aké skutočnosti sú pre správny orgán rozhodujúce na začatie
konania, a ani na vymedzenie rozsahu následného dokazovania a rozhodnutia. Nie je prípustný postup,
aby správne konanie bolo začaté z quasi „všeobecných dôvodov“ a aby sa konkrétne dôvody na správne
konanie, správne trestanie a posudzovanie činnosti účastníka konania hľadali a nachádzali až v priebehu
konania samotného, ktoré nasledovalo po začatí konania. Účelom správneho konania je viesť konanie a
dokazovanie vo vzťahu k skutku, porušeniu, nedostatku a pod., ktorý je prítomný najneskôr už pri začatí
správneho konania a zistený minimálne v rovine dôvodného podozrenia.

11. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu v zmysle § 98 ods. 1 písm. d) alebo
písm. e) SSP odmietnuť alebo konanie vo veci zastaviť podľa § 99 písm. b) SSP, prípadne, aby žalobu
zamietol podľa § 190 SSP.

12. Namietal, že žalobca nemá žalobnú legitimáciu na podanie žaloby, nakoľko nespĺňa ani jednu z
dvoch kumulatívnych podmienok v zmysle § 178 ods. 1 SSP - nebol účastníkom administratívneho
konania, v ktorom boli vydávané napádané rozhodnutia a odporúčania a napádanými rozhodnutiami a
odporúčaním nebol dotknutý na svojich právach.
Uvádzal, že prvou procesnou podmienkou aktívnej legitimácie na podanie správnej žaloby je postavenie
žalobcu ako účastníka administratívneho konania, v ktorom boli vydané napádané rozhodnutia. V zmysle
§ 14 ods. 1 správneho poriadku má postavenie účastníka administratívneho konania aj subjekt tvrdiaci,
že môže byť rozhodnutím priamo dotknutý na svojich právach alebo povinnostiach do času, kým sa
preukáže opak. Nejedná sa o sprostredkovaný, sekundárny, resp. až terciárny zásah do práv daného
subjektu, ktorý má byť účastníkom konania, ale musí ísť o priamy zásah do jeho právneho postavenia.
Preto z hľadiska kauzality medzi administratívnym rozhodnutím a zásahom do práv daného subjektu
musí byť daná priama príčinná súvislosť. Žalovaný žalobcovi na základe jeho žiadosti priznal postavenie
účastníka administratívneho konania. Žalovaný postupoval v súlade s § 14 ods. 1 časť prvej vety za
bodkočiarkou správneho poriadku, v zmysle ktorej účastníkom konania je aj osoba o sebe len tvrdiaca, že
môže byť rozhodnutím priamo dotknutá. Žalovaný konal v súlade so zákonom, keď vychádzal z tvrdenia
žalobcu, a v záujme plynulosti a rýchlosti administratívneho konania, aby predišiel zbytočným prieťahom
v konaní, ak by sa žalobca ďalej dožadoval účastníctva v administratívnom konaní. Žalovaný však
zastáva názor, že žalobca objektívne nie je priamo dotknutý na právach, právom chránených záujmoch
alebo povinnostiach napádanými rozhodnutiami a odporúčaním. Výroky napádaných rozhodnutí sa
nedotýkajú právneho postavenia žalobcu. Preto žalobca nie je účastníkom administratívneho konania, v
ktorom boli napádané rozhodnutia a odporúčanie vydané. Skutočnosť, že žalobcovi bolo na základe jeho
žiadosti priznané postavenie účastníka konania, neznamená, že žalobca aj skutočne bol účastníkom
administratívneho konania. Účastníctvo v administratívnom konaní je objektívny stav, kedy možno
hovoriť o priamom (nesprostredkovanom) zásahu do práv/právom chránených záujmov/povinností
daného subjektu a v prípade, ak bolo priznané na základe žiadosti, resp. tvrdenia daného subjektu,
trvá len do času, kým sa preukáže opak. Dôkazné bremeno preukázania postavenia účastníka zaťažuje
ten subjekt, ktorý o sebe tvrdí, že bude priamo dotknutý na svojich právach (ako uvádza rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.3.2011, sp. zn. 3Sžp/1/2010).

13. V súvislosti s tvrdením o nedostatku ukrátenia žalobcu na jeho právach alebo právom chránených
záujmoch žalovaný poukazoval na konštantnú judikatúru, v zmysle ktorej: „Napadnuté rozhodnutie
ohľadom žalobcu nezakladá, nemení ani záväzne neurčuje žiadne jeho práva či povinnosti. Preto
žalobca nie je oprávnenou osobou na podanie žaloby, pretože rozhodnutím žalovaného nebolo
rozhodnuté o jeho právach alebo povinnostiach, z čoho vyplýva, že týmto rozhodnutím nemôže byť ani
ukrátený na svojich právach." (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.5.2011, sp. zn. 3Sži/1/2011).



14. Podľa jeho názoru žalobca ohľadom ukrátenia jeho práv napádanými rozhodnutiami neuniesol
bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno a v žalobných bodoch neuviedol tvrdenie, z ktorého by
vyplývalo, aké jeho konkrétne právo a v zmysle akého zákonného ustanovenia malo byť ukrátené, ani
dôkazy preukazujúce ukrátenie jeho práv napádanými rozhodnutiami. Výroky napádaných rozhodnutí
sa dotýkajú práv a povinností tretej osoby - neziskovej organizácie Čistý deň, n.o., ktorá však žalobu
nepodala, pričom týmito výrokmi sa nezasahuje do práv a povinností žalobcu.

15. Žalobca bol len klientom resocializačného strediska Čistý deň, n.o. ako jediného riadneho účastníka
administratívneho konania. Žalobca, rovnako ako ďalšie osoby označené v žalobe ako ďalší účastníci
správneho konania v 2. až 21. rade, nie sú dotknutí výrokmi napádaných rozhodnutí. Napádané
rozhodnutia sa priamo dotýkajú len práv a povinností neziskovej organizácie Čistý deň, n.o. a nie jeho
klientov, rodičov klientov, starých rodičov klientov, zamestnancov a štatutárneho orgánu. Žalovaný má za
to, že žaloba podaná žalobcom je zástupným sporom, pri ktorom je evidentné. že žalobca neháji vlastné
subjektívne práva, ale záujmy tretej osoby. Žalovaný poukazuje na to, že vyjadrenia predmetných osôb
v administratívnom konaní boli často doslovne totožné, z čoho sa možno dôvodne domnievať, že ich
netvorili sami, ale boli spísané treťou osobou.

16. Žalobca podľa žalovaného zmeškal lehotu na podanie žaloby, ktoré zmeškanie podľa § 181 ods. 4
SSP nemožno odpustiť.
Žalovaný rozkladové rozhodnutie doručoval žalobcovi trikrát - raz na adresu jeho trvalého bydliska v
R. P., pričom táto zásielka bola dňa 12.7.2018 vrátená žalovanému ako nedoručená s poznámkou
„adresát je neznámy“, potom na adresu resocializačného zariadenia Čistý deň, n.o., v ktorom sa
žalobca zdržiaval, pričom táto zásielka bola dňa 7.8.2018 vrátená žalovanému ako nedoručená
s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Následne bolo žalobcovi opätovne znovu
doručované rozkladové rozhodnutie (tretie doručovanie), pričom túto zásielku už žalobca prevzal. Z
potvrdenia žalobcu o prijatí písomností však nie je zrejmé, či ju prevzal 2.8.2018 alebo 28.8.2018.
Žalovaný zastáva názor, že účinky doručenia rozkladového rozhodnutia žalobcovi nastali dňa 7.8.2018
(druhé doručovanie), a to s poukazom na zákonnú fikciu doručenia upravenú v § 24 ods. 2 správneho
poriadku. Je totiž nesporné, že žalobca sa v čase doručovania zdržiaval na adrese W. K. XXXX, XXX XX
Y.. Túto skutočnosť potvrdzuje fakt, že zásielka sa vrátila s poznámkou "zásielka neprevzatá v odbernej
lehote" (t.j. adresát bol známy, len si z neznámych dôvodov neprevzal zásielku, hoci odberná lehota na
pošte je 18 dní), a zároveň tretie doručenie, takisto vykonané na túto adresu bezprostredne po druhom
doručovaní, bolo už úspešné. Súčasne žalobca sa mal zdržiavať v danom čase v resocializačnom
zariadení Čistý deň, n.o. (na adrese W. K. XXXX,XXX XX Y.) a zachovávať resocializačný program.
Nakoľko účinky doručenia nastali s poukazom na fikciu doručenia v zmysle § 24 ods. 2 správneho
poriadku pri druhom doručení, na tretie doručovanie rozkladového rozhodnutia sa neprihliada; z logiky
veci vyplýva, že ak už nastali účinky doručenia, nemôžu nastať znova. Keďže rozkladové rozhodnutie
bolo doručené žalobcovi dňa 7.8.2018, posledný deň na podanie žaloby žalobcom bol dňa 8.10.2018
(§ 181 ods. 1 SSP v spojení s § 69 ods. 5 SSP). Žalobca podal žalobu po uplynutí tejto lehoty, a to
až 27.10.2018.

17. Označenie žaloby za správnu žalobu vo veciach správneho trestania považuje žalovaný za
nesprávne, nakoľko odporuje zákonu. Je podľa neho zrejmé, že sa jedná o správnu žalobu v sociálnych
veciach v zmysle § 199 ods. 1 písm. b) SSP, čo potvrdzuje aj hmotnoprávna úprava tvoriaca podklad pre
napádané rozhodnutia - zákon č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o
zmene a doplnení niektorých zákonov. Z hľadiska negatívneho vymedzenia druhu žaloby je zrejmé, že sa
nejedná o správnu žalobu vo veciach správneho trestania v zmysle § 194 a nasl. SSP, keďže napádané
rozhodnutia nie sú rozhodnutiami o priestupku. Žalovaný zastáva názor, že napádané odporúčanie
nemožno považovať za opatrenie orgánu verejnej moci, nakoľko nejde o správny akt, ktorým by bolo
priamo zasahované do práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu [§ 3 ods. 1 písm. c)
SSP], a teda nie je samostatne preskúmateľné v rámci správneho súdneho konania.

18. V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa vydania rozhodnutia orgánom, ktorý na to nebol
oprávnený, žalovaný uvádzal, že štatút žalovaného a ani Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a
o sociálnej kuratele osobitne neupravuje funkčnú príslušnosť žalovaného vo veciach akreditácii v
zmysle Zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele. Vnútorná štruktúra a úlohy
jednotlivých útvarov žalovaného je upravená v Organizačnom poriadku žalovaného (ďalej len "OP“).



Podľa čl. 4 ods. 1 OP: "Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky riadi ministerstvo
a zodpovedá za jeho činnosť." Podľa čl. 4 ods. 2 písm. d) bod 4. OP Minister rozhoduje o "udelení
alebo neudelení akreditácie na výkon opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, o
udelení alebo neudelení akreditácie na vzdelávacie programy v oblasti sociálnych služieb, o udelení
alebo neudelení akreditácie na špecializované sociálne poradenstvo alebo sociálnu rehabilitáciu ako
samostatnú odbornú činnosť, o zmene týchto akreditácií, o predĺžení platnosti týchto akreditácii a o
odňatí týchto akreditácií.“ Podľa čl. 7 ods. 3 písm. k) bod 5. OP generálny riaditeľ rozhoduje "o ďalších
veciach, ak bol na to poverený ministrom". Generálna riaditeľka sekcie sociálnej a rodinnej politiky
žalovaného - JUDr. M. F., bola vymenovaná (poverená) Ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny SR
na rozhodovanie vo veciach udelenia, predĺženia alebo zmeny akreditácie. Na základe uvedeného je
zrejmé, že generálna riaditeľka sekcie sociálnej a rodinnej politiky JUDr. M. F. je oprávnená rozhodovať v
mene žalovaného ako správneho orgánu, a to v prvom stupni správneho konania. S otázkou príslušnosti
vo veciach akreditácii v zmysle Zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele sa
podrobne vysporiadal aj druhostupňový správny orgán v odôvodnení rozkladového rozhodnutia, ktorým
bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie. Tvrdenie žalobcu, že sekcia sociálnej a rodinnej politiky
žalovaného nie je oprávnená na rozhodovanie vo veciach akreditácií a prvostupňové rozhodnutie bolo
vydané organizačným útvarom, ktorý na to nie je oprávnený, je tak v rozpore so skutkovým a právnym
stavom veci. Žalovaný riadne zistil skutkový stav veci, čo potvrdzuje aj rozsah administratívneho spisu.
Zároveň sa žalovaný pri právnom posúdení veci opieral nielen o vlastné právne posúdenie, ale aj o
právne posúdenie iných orgánov. V administratívnom konaní mal žalovaný za preukázané, že došlo k
naplneniu dôvodov na zrušenie akreditácie resocializačného zariadenia Čistý deň, n. o. v zmysle § 85
ods. 1 písm. a) Zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele. Zo skutkových dôvodov
hodno upozorniť na podozrenia zo spáchania trestných činov na maloletých osobách, pričom bolo
tiež preukázaných viacero ďalších pochybení (prekračovanie dĺžky pobytu v rozpore s resocializačným
programom, časté nedovolené opustenia (úteky) maloletých osôb, neprimerané tresty, manipulácia
s maloletými osobami, atď. (zosumarizované v časti III. odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia).
Žalovaný v tejto súvislosti zdôrazňoval, že zákonný rámec napádaných rozhodnutí [§ 85 ods. 1 písm.
a) Zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele] stanovuje prioritne záujem na ochrane
práv detí, vyjadrený formuláciou čo i len možnej hrozby (... môže byť ohrozený..“), ktorý prevyšuje záujem
na ochrane práva vykonávať činnosť akreditovaného subjektu. To znamená, že zrušenie akreditácie
odôvodňuje už samotná možnosť ohrozenia dieťaťa, hoci k ohrozeniu ako takému by ani nemuselo dôjsť.
Žalovaný v odôvodnení napádaných rozhodnutí rozsiahlo, chronologicky a vysporiadaním sa so
všetkými relevantnými skutočnosťami a argumentáciou uvádzanou v konaní splnil požiadavky
zákonného rozhodnutia, ktoré nemá prvky arbitrárnosti. Žalobca neuviedol, v čom konkrétne by mal
spočívať rozpor medzi administratívnym spisom a skutkovým základom tvoriacim podklad napádaného
rozhodnutia. Žalobca v tomto žalobnom bode namieta neumožnenie oboznámenia sa s časťou
administratívneho spisu účastníkovi konania 1 (Čistý deň, n.o.), teda tretej osobe (a nie žalobcovi).
Táto námietka len potvrdzuje, že tunajšia žaloba je zástupným sporom, ktorý v skutočnosti nesleduje
ochranu subjektívnych práv žalobcu. Zvukový záznam a z neho vyhotovený písomný záznam z
rokovania Akreditačnej komisie zo dňa 14.9.2016 sa nevyhotovoval z dôvodu, že na dané zasadnutie
Akreditačnej komisie nebol pozvaný zástupca neziskovej organizácie Čistý deň, n.o., zodpovedný za
vykonávanie opatrení v zmysle Zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, nakoľko
nebola overovaná znalosť (odborná spôsobilosť) žiadateľa o akreditáciu v zmysle § 82 ods. 6 Zákona
o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele (t.j. nejednalo sa o prípad, kedy v zmysle
zákona má byť vyhotovovaná zápisnica). Zo zasadnutia Akreditačnej komisie zo dňa 14.9.2016 bola
vyhotovená zápisnica o hlasovaní členov Akreditačnej komisie, ktorá je súčasťou spisovej dokumentácie
a Akreditačná komisia bola na svojom mimoriadnom zasadnutí informovaná o v tom čase (verejne)
dostupných informáciách a odporučila žalovanému, aby začal konanie o zrušení akreditácie neziskovej
organizácii Čistý deň, n.o. Ďalej žalovaný rozporuje zavádzajúcu a z kontextu vytrhnutú argumentáciu
žalobcu, že v resocializačnom zariadení Čistý deň, n.o. sa od 7.3.2018 nenachádzalo žiadne dieťa.
Uvedené tvrdenie nezodpovedá skutočnosti, keďže posledné dieťa umiestnené v tomto resocializačnom
zariadení na základe súdneho rozhodnutia ho opustilo dňa 19.3.2018, kedy súd rozhodol o neodkladnom
opatrení a dieťa zveril do starostlivosti matky. V tomto resocializačnom zariadení však naďalej boli
umiestnení klienti na základe § 63 ods. 2 písm. a) Zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej
kuratele (znenie účinné do 31.3.2018). Zároveň je potrebné uviesť, že resocializačné zariadenie Čistý
deň, n.o. počas trvania konania, ako ani pred tým, nepožiadalo žalovaného o zmenu akreditácie tak, že
by v resocializačnom zariadení boli vykonávané opatrenia iba pre plnoletých klientov. Proti argumentácii
žalobcu svedčí aj fakt, že resocializačné zariadenie Čistý deň, n.o. požiadalo v zákonom stanovenej



lehote o predĺženie udelenej akreditácie, teda bolo v záujme resocializačného zariadenia Čistý deň, n.o.
aj naďalej vykonávať opatrenia pre maloletých klientov v zmysle § 63 ods. 2 Zákona o sociálnoprávnej
ochrane detí a o sociálnej kuratele, na ktoré mu bola udelená akreditácia.
Žalovaný odmieta žalobcovo tvrdenie, že mu odňatím akreditácie resocializačnému zariadeniu Čistý
deň, n.o. bolo odopreté slobodne si vybrať poskytovateľa odbornej starostlivosti v resocializačnom
zariadení, čo žalobca bez akejkoľvek opory v zákone analogicky prirovnáva k slobodného výberu
poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Bez ohľadu na to, že zákon žalobcovi explicitne nepriznáva
právo na výber poskytovateľa resocializačnej starostlivosti, žalobca ako plnoletá osoba si môže vybrať
resocializačné zariadenie v prípade dobrovoľného umiestnenia v takomto zariadení, avšak tento výber
môže vykonať iba v rámci existujúcej siete akreditovaných subjektov. Preto si žalobca nemôže vybrať
subjekt, ktorý nie je oprávnený (akreditovaný) na poskytovanie takejto sociálnej starostlivosti, resp.
vykonávanie opatrení podľa Zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele len preto, že je
to jeho "želaním" založeným na subjektívnom a laickom hodnotení. Za preverenie odbornej spôsobilosti
daného subjektu a zistenie splnenia podmienok na udelenie alebo odňatie akreditácie zodpovedá
žalovaný (a nie žalobca ako klient daného zariadenia). Žalovaný ako orgán verejnej moci s právomocou
v danej oblasti zodpovedá za to, aby akreditáciu mali len subjekty spĺňajúce zákonné podmienky.
Žalovaný tak nesie zodpovednosť nielen voči žalobcovi, ale aj voči všetkým osobám, ktoré sú, alebo
potenciálne môžu byť umiestnené v danom zariadení. Klienti resocializačného zariadenia Čistý deň, n.o.,
vrátane žalobcu, mali možnosť poskytnutia ďalšej odbornej pomoci, nakoľko 1.3.2018 sociálni kurátori
navštívili resocializačné zariadenie Čistý deň, n.o. a prostredníctvom prítomného personálu informovali
o pripravenosti poskytnúť pomoc všetkým klientom, ktorí ju budú potrebovať v záujme pokračujúcej
resocializácie v inom zariadení. Podľa v tom čase dostupných informácií sa nikto z dobrovoľných klientov
(teda ani žalobca) na sociálnych kurátorov so žiadosťou o poskytnutie odbornej pomoci neobrátil.

19. V písomnom stanovisku k vyjadreniu žalovaného žalobca uvádzal, okrem iného, že v rozpore s
tvrdením žalovaného bol účastníkom administratívneho konania, nakoľko podaním zo dňa 24.8.2017
požiadal o vstup do správneho konania podľa § 14 správneho poriadku, pričom správny orgán nevydal
rozhodnutie, ktorým by mu postavenie účastníka konania nepriznal, ale s ním konal, zasielal mu
vyjadrenia ostatných účastníkov a jeho podania zasielal ostatným účastníkom, vyhovel jeho žiadosti o
zaslanie spisu a na základe jeho odvolania rozhodoval aj druhostupňový správny orgán, ktorý mu zaslal
svoje rozhodnutie.

20. V rozpore s tvrdením žalovaného zásah do jeho práv špecifikoval v čl. VIII. žaloby ako právo na výber
poskytovateľa resocializačnej starostlivosti. jeho práva a povinnosti sa vydaním rozhodnutia zmenili,
nakoľko zo strany neziskovej organizácie začal dostávať starostlivosť v zníženej kvalite a rozsahu,
neziskovej organizácii prestal byť poskytovaný príspevok na klienta, teda aj na jeho osobu, a jeho životné
potreby, ktoré mal ako osoba spĺňajúca kritériá pre poskytovanie resocializačnej starostlivosti hradené z
verejných zdrojov, si musí zabezpečovať sám. Rozhodnutie zasahuje do jeho práva na ochranu zdravia,
nakoľko pre jeho duševné zdravie je dôležité zotrvávať v prostredí, ktoré vníma ako známe a bezpečné,
a fungovať s ľuďmi, ktorých pozná a s ktorými sa cíti bezpečne, zmena v procese resocializácie by mu
navodila závažné zhoršenie zdravotného stavu.

21. Žalobca nie z vlastnej vôle získal osobitné postavenie, ktoré je naviazané na správne konanie, ktoré
bolo vedené správnym orgánom. A to postavenie klienta zariadenia, ktorému bola odňatá akreditácia.
Tvrdil, že na odňatie akreditácie neboli dôvody, rozhodnutie je nezákonné a vydané iba z dôvodu,
že správny orgán a osobne minister práce, sociálnych vecí a rodiny sledoval cieľ nie rozhodnúť v
súlade s materiálnou pravdou zistenou v správnom konaní, ale sledoval cieľ odkloniť pozornosť médií
a opozičného politického spektra od svojej osoby.

22. Žalobca poukazoval tiež na to, že sa minister v druhostupňovom konaní nevysporiadal s
odporučením rozkladovej komisie zo dňa 1.6.2018, ktoré znelo: „Komisia sa jednomyseľne uzniesla, že
odporúča ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zrušiť rozhodnutie ministerstva
č. 3946/2018-M_OSSODR, 7749/2018 zo dňa 12.2.2018 a vrátiť vec na nové prejednanie a rozhodnutie.
Naviac, správny orgán napriek spochybňovaniu osoby JUDr. F. a osoby, ktorá za ňu podpisovala
upovedomenie o začatí konania, účastníkom nepreukázal legitimitu týchto osôb a do spisu nezaložil ich
poverenia. Žalobca sa preto domnieva, že ich poverenia boli vyhotovené dodatočne a v čase konania
oboch osôb v správnom konaní neexistovali.



23. Podľa jeho názoru ministerstvo malo po vymedzení dôvodu zrušenia akreditácie v správnom konaní
preukázať, ktorým opatrením, metódou, technikou alebo postupom, na ktorý bola udelená akreditácia,
ktorého dieťaťa a kedy bol ohrozený život a zdravie dieťaťa, alebo jeho priaznivý vývin. Žalovaný nemal
vymedzené dokazovanie po skutkovej stránke, a preto aj jeho nasledovné konanie nemožno označiť za
riadne vykonané dokazovanie, ale iba akési zhromažďovanie listín a informácií bez súvislosti s nejakým,
vopred definovaným skutkom/konaním akreditovaného subjektu. To všetko, v plynúcom čase po začatí
konania, zrejme v nádeji, že predsa len sa prihodí nejaká udalosť, ktorú bude môcť správny orgán označiť
ako dôvod na zrušenie akreditácie.

24. Žalobca má za to, že nemožno začať správne konanie bez minimálneho odôvodnenia, prečo
bolo začaté a následne „zbierať“ dôvody na odňatie akreditácie. Takýto postup správneho orgánu
je vyslovene účelový a je z neho zrejmé, že skutočným dôvodom pre začatie správneho konania
nebolo reálne ohrozenie detí metódami a technikami využívanými v práci akreditovaného subjektu, ale
snaha správneho orgánu vyhovieť mediálnemu a politickému tlaku na odňatie akreditácie. Odmieta
argumentáciu žalovaného opretú o podozrenia zo spáchania trestného činu na maloletých osobách.
Excesívne prekročenie trestného zákona zo strany zamestnanca právnickej osoby nemožno klasifikovať
ako neodbornosť metódy, alebo nesprávne poskytovanú starostlivosť o dieťa. Ak by obdobný postoj
zaujali orgány poskytujúce licencie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti (samosprávne kraje
a ministerstvo zdravotníctva), tak vzhľadom na stovky pochybení zdravotníckych pracovníkov pri
poskytovaní zdravotnej starostlivosti (ublíženia na zdraví, usmrtenie), by na Slovensku bola redukovaná
každoročne sieť poskytovateľov vo významnom počte. Odmieta, že skutočnosťou riadne preukazujúcou
zistenie skutkového stavu je konštatovanie o „prekračovaní dĺžky pobytu v rozpore s resocializačnom
programe“. Dĺžka resocializačného programu nie je zákonom daná. Nezisková organizácia ako
akreditované stredisko si určila autonómne dĺžku resocializačného programu na 18 až 24 mesiacov,
avšak iba v odporúčacej, nie záväznej rovine. Dĺžka programu totiž je vždy závislá od individuálneho
stavu každého jednotlivého človeka a nemožno ju stanoviť fixne. Aj toto je odborná otázka a bez znalostí
anamnestických osobitostí toho-ktorého klienta nemožno hovoriť o neúspešnosti programu. Správny
orgán vedomosti o stave jednotlivých klientov nemal, ani znalecké dokazovanie nenariadil, napriek tomu,
že to účastníci konania navrhovali.

25. Namietal tiež odôvodnenie rozhodnutia poukazom na útekovosť detí z dôvodu, že tabuľka útekov
sa v spise nenachádzala a podľa jeho zistenia boli údaje z ústredia práce do administratívneho spisu
zaslané e-mailom dňa 12.2.2018 o 17,15 hod., pričom v ten istý deň bolo vydané rozhodnutie o zrušení
akreditácie a o 17,41 hod. bola zásielka podaná na poštu, teda medzi založením dôkazného prostriedku
do spisu a podaním viac ako dvoch desiatok rozhodnutí pre účastníkov konania na poštovú prepravu
uplynulo iba 26 minút.
Žalobca súčasne tvrdí, že tento dôkaz správny orgán nevyhodnotil správne, nakoľko tabuľka nemôže
poskytovať objektívne údaje z dôvodu, že obsahuje počet detí k dátumu 12.2.2018, kedy v zariadení
boli štyri deti, avšak údaj o počte útekov zahŕňa obdobie od 1.1.2017 do 12.2.2018, pričom na
začiatku sledovaného obdobia bolo v akreditovanom subjekte umiestnených 30 detí. Ak teda nezisková
organizácia v danom roku pokrývala viac ako 50% všetkých výchovných opatrení v rámci Slovenska,
považuje za proporcionálne, ak sú absolútne čísla v takom pomere, že sa na útekoch Čistý deň podieľal
menej ako 50 percentami.

26. Žalovaný v písomnej reakcii na stanovisko žalobcu opätovne poukazoval na to, že samotná
skutočnosť, že formálne konal so žalobcom ako s účastníkom administratívneho konania, neznamená,
že žalobca aj materiálne takýmto účastníkom bol. Žalobcovi na základe jeho žiadosti formálne priznal
postavenie účastníka administratívneho konania. Žalovaný postupoval v súlade s § 14 ods. 1 časť
prvej vety za bodkočiarkou Správneho poriadku, v zmysle ktorej účastníkom konania je aj osoba
o sebe len tvrdiaca, že môže byť rozhodnutím priamo dotknutá, kým sa nepreukáže opak. Ak sa
však neskôr preukáže, že rozhodnutím správneho orgánu nie sú priamo dotknuté práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti tejto osoby, nie je možné túto osobu naďalej považovať za účastníka
administratívneho konania. Vzhľadom na to, že v zmysle § 14 ods. 1 časť prvej vety za bodkočiarkou
Správneho poriadku platí v administratívnom konaní prezumpcia účasti v administratívnom konaní,
žalovaný postupoval v súlade so správnym poriadkom, keď vychádzal zo spomínaného tvrdenia žalobcu
o jeho účastníctve v administratívnom konaní. Žalovaný tak konal aj v záujme plynulosti a rýchlosti
administratívneho konania, aby predišiel zbytočným prieťahom v tomto konaní (ak by sa žalobca ďalej
dožadoval účastníctva v administratívnom konaní). Správnosť tohto postupu žalovaného vyplýva aj z



Vyjadrenia žalobcu, ktorý sám potvrdil, že v prípade, ak by bolo vydané rozhodnutie žalovaného o
nepriznaní postavenia účastníka administratívneho konania, napádal by ho opravnými prostriedkami.
Žalobca objektívne nie je napádanými rozhodnutiami a odporúčaním priamo dotknutý na právach,
právom chránených záujmoch alebo povinnostiach, pretože výroky napádaných rozhodnutí sa priamo
nedotýkajú právneho postavenia žalobcu. Preto žalobca nie je účastníkom administratívneho konania, v
ktorom boli napádané rozhodnutia a odporúčanie vydané. Napádané rozhodnutia nezakladajú, nerušia
ani nemenia akékoľvek práva alebo povinnosti žalobcu. Preto žalobca nemá v tunajšom konaní
aktívnu žalobnú legitimáciu, ako to vyplýva aj z konštantnej judikatúry, na ktorú žalovaný poukázal.
Žalovaný odmieta žalobcovo tvrdenie, že došlo k zásahu do jeho ústavného práva na zdravotnú
starostlivosť. Žalobca si zamieňa vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Čistý deň, n.o. nebola a nie je poskytovateľom zdravotnej
starostlivosti.

27. Žalovaný odmieta tvrdenia žalobcu, že by bola obmedzená možnosť jeho voľby danej sociálnej
služby, nakoľko žalobca si ako plnoletá osoba môže vybrať resocializačné zariadenie v rámci existujúcej
siete akreditovaných subjektov, pričom v Trnavskom samosprávnom kraji pôsobia okrem Čistý deň,
n.o. ďalšie tri resocializačné strediská s kapacitou 58 miest, z toho 15 voľných (k 20.6.2018) a ďalšie
sa nachádzajú v blízkosti bydliska žalobcu v Nitrianskom kraji. Udelenie alebo zrušenie akreditácie sa
spravuje zákonom. Žalovaný sa pri rozhodovaní o zrušení akreditácie nemôže riadiť „želaním žalobcu
založenom na subjektívnom a laickom hodnotení. Za preverenie odbornej spôsobilosti daného subjektu
a zistenie splnenia podmienok pre udelenie alebo odňatie akreditácie zodpovedá žalovaný (a nie
žalobca ako klient daného zariadenia). Žalovaný ako orgán verejnej moci s právomocou v danej oblasti
zodpovedá za to, aby akreditáciu mali len subjekty spĺňajúce zákonné podmienky. Žalovaný tak nesie
zodpovednosť nielen voči žalobcovi, ale aj voči všetkým osobám, ktoré sú, alebo potenciálne môžu byť
umiestnené v danom zariadení. Samotný Čistý deň. n.o. pokračuje vo svojej činnosti ako neakreditované
zariadenie (ako to vyplýva aj z Vyjadrenia žalobcu). Odňatie akreditácie organizácii Čistý deň. n.o.
znamená v princípe pre túto organizáciu dva následky: (1) nemôže čerpať verejné finančné zdroje a (2)
nemôže vykonávať resocializáciu podľa Zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele.
Ani jedna z týchto skutočností nebráni žalobcovi, aby využil služby poskytované neziskovou organizáciou
Čistý deň. n.o. Žalobca je v zariadení Čistý deň. n.o. od mája 2016 (t.j. v súčasnosti 36 mesiacov), pričom
resocializačný program zariadenia stanovila nezisková organizácia Čistý deň, n.o. na 18 až 24 mesiacov.
V poslednej tretej fáze resocializačného programu sa klienti pripravujú na návrat do spoločnosti. Aj táto
skutočnosť dokumentuje kvalitu, resp. úspešnosť činnosti Čistý deň, n.o., ako aj fakt, že tunajšie konanie
je zástupným sporom, kedy osoba, ktorá podľa resocializačného programu ako interného predpisu Čistý
deň. n.o. by už nemala byť v resocializačnom zariadení ďalej umiestnená, sa napriek tomu domáha
zotrvania v tomto zariadení. Uvedené skutočnosti nasvedčujú tomu, že žalobca bol zneužitý na podanie
žaloby v tunajšom konaní.

28. Poukazoval na to, že generálna riaditeľka sekcie sociálnej a rodinnej politiky žalovaného - JUDr.
M. F., bola vymenovaná (poverená) Ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny SR na rozhodovanie
vo veciach udelenia, predĺženia alebo zmeny akreditácie. a to poverením Ministra práce sociálnych
vecí a rodiny SR zo dňa 31.7.2012, ktorým bola vymenovaná za predsedníčku Akreditačnej komisie a
poverená rozhodovaním vo veciach udelenia, predĺženia alebo zmeny akreditácie (v administratívnom
spise časť týkajúca sa konania o rozklade, číslo listu: 60). Na základe uvedeného je zrejmé, že
generálna riaditeľka sekcie sociálnej a rodinnej politiky JUDr. M. F. je oprávnená rozhodovať v
mene žalovaného ako správneho orgánu, a to v prvom stupni správneho konania, a teda vydať
prvostupňové rozhodnutie. Rovnako nemôže obstáť ani námietka žalobcu, že konanie začalo nezákonne
zamestnancom žalovaného (Mgr. B.); tento bol riadne poverený (v administratívnom spise časť týkajúca
sa konania o rozklade, číslo listu: 107-109). V zmysle čl. 7 ods. 2 OP, ako aj v zmysle zákona o štátnej
službe tento zamestnanec bol na uvedenú činnosť poverený. Eventuálne vady spočívajúce v prekročení
tohto poverenia nemajú vplyv na právne účinky vykonaných právnych aktov, keďže sa prezumuje ich
schválenie.

29. Žalovaný uvádzal, že zákonný rámec napádaných rozhodnutí stanovuje prioritne záujem na ochrane
práv detí, vyjadrený formuláciou čo i len možnej hrozby (....môže byť ohrozený..."), ktorý prevyšuje
záujem na ochrane práva vykonávať činnosť akreditovaného subjektu (Čistý deň, n.o.). Preto zrušenie
akreditácie pre Čistý deň, n.o. by odôvodňovala už samotná možnosť ohrozenia dieťaťa, hoci k ohrozeniu
ako takému by ani nemuselo dôjsť. Zároveň zrušenie akreditácie pre Čistý deň, n.o. nebráni tejto



organizácii vykonávať inú činnosť zameranú na pomoc drogovo závislým osobám v rámci pôsobnosti
neziskovej organizácie, t.j. na ktorú sa akreditácia nevyžaduje. Žalovaný odmieta, že by trestná činnosť
na maloletých osobách spáchaná zamestnancami právnickej osoby pri výkone činnosti danej právnickej
osoby nemala dopad na vyvodenie zodpovednosti voči tejto právnickej osobe. Zo súkromnoprávnych
predpisov (§ 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ako aj z verejnoprávnych predpisov vyplýva, že
zodpovednosť sa vyvodzuje voči právnickej osobe, ak došlo k protiprávnemu konaniu v súvislosti
s jej činnosťou; následne si daná právnická osoba môže uplatňovať svoje regresné nároky voči
konkrétnym zamestnancom podľa pracovnoprávnych predpisov. V zariadení Čistý deň, n.o. došlo k
páchaniu trestnej činnosti na maloletých osobách. To, že sa nejednalo o jediný prípad, dokazuje, že
dochádzalo k závažným pochybeniam v spôsobe vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany v Čistý
deň, n.o., ktorý odôvodňoval zrušenie akreditácie žalovaným v zmysle § 85 ods. 1 písm. a) Zákona
o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele. Zdôrazňuje, že samotné spáchanie trestných
činov sexuálneho zneužívania na viacerých maloletých osobách nepochybne nielen ohrozilo, ale priamo
zasiahlo do priaznivého psychického a sociálneho vývinu detí umiestnených v Čistý deň, n.o. Okrem
uvedeného sa zistili aj ďalšie skutočnosti, ktoré bez akýchkoľvek pochybností zakladali dôvody na
zrušenie akreditácie v zmysle § 85 ods. 1 písm. a) Zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej
kuratele.

30. Ďalší účastníci konania v písomnom vyjadrení k veci uvádzali, že sa s obsahom žaloby a následného
podania žalobcu plne stotožňujú a majú rovnaký právny záujem na výsledku konania ako žalobca.
Súčasne namietali nedostatok miestnej príslušnosti Krajského súdu v Trnave, ktorému bola vec
postúpená Krajským súdom v Bratislave, ako aj klasifikovanie správnej žaloby ako žaloby v sociálnych
veciach. Podľa ich názoru správne konanie nebolo konaním v správnych veciach, bez ohľadu na
skutočnosť, že rozhodnutie bolo vydané Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR, a ustanovenie
§ 199 ods. 1 písm. b) SSP nemožno aplikovať tak, že každé rozhodnutie ministerstva bude konaním v
sociálnych veciach, bez ohľadu na jeho vecnú a skutkovú stránku. V prípade žalôb v sociálnych veciach
mal podľa nich zákonodarca na mysli predovšetkým právnu úpravu v dávkových veciach (viď dôvodová
správa k zákonu č. 162/2015 Z.z.).
Poukazovali na to, že v Správnom súdnom poriadku je miestna príslušnosť upravená v ustanovení §
13 tak, že miestne príslušným je krajský súd, v obvode ktorého má sídlo orgán verejnej správy, ktorý
rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom síce v ďalších ustanoveniach sú
uvedené výnimky z tohto pravidla, avšak výnimka nie je uvedená v prípade žaloby v sociálnych veciach
(ak by zaradenie veci bolo správne, čo ďalší účastníci popierajú).

31. Vzhľadom k vyššie uvedenej námietke ďalších účastníkov konania sa súd prednostne zaoberal
otázkou danosti miestnej príslušnosti tunajšieho súdu na konanie a v súvislosti s tým otázkou charakteru
predmetnej žaloby.

32. Podľa obsahu spisu Krajský súd v Bratislave, na ktorý bola žaloba pôvodne podaná a ktorý ju
postúpil tunajšiemu súdu, pri posudzovaní žaloby vychádzal z ustanovenia § 199 ods. 1 písm. b)
Správneho súdneho poriadku (SSP), podľa ktorého sa sociálnymi vecami na účely tohto zákona rozumie
rozhodovanie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
Je pritom potrebné konštatovať, že hoci ustanovenie § 199 ods. 1 SSP vymedzuje sociálne veci výlučne
orgánom verejnej správy, ktorý o nich rozhoduje, a neupravuje žiadne výnimky z tohto pravidla, logickým
je prihliadať i na obsah rozhodnutí (opatrení) z pohľadu toho, či ide o rozhodnutie (opatrenie) vydané
v rámci kompetencie zverenej štátom tomu ktorému subjektu vymenovanému v § 199 ods. 1 na úseku
verejnej správy, v ktorom túto kompetenciu uplatňuje.

33. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej
správy v oblasti sociálnych vecí a služieb zamestnanosti zahŕňajúcej bez pochybností sociálnoprávnu
ochranu detí a sociálnu kuratelu upravenú zákonom č. 305/2005 Z. z., kompetenciu vyplývajúcu z
ustanovení ktorého pri udelení a zrušení akreditácie žalovaný vydaním rozhodnutia v prvostupňovom
konaní uplatnil.

34. Z tohto pohľadu súd nevidí zákonný dôvod na to, aby rozhodnutie ministerstva nepovažoval za
rozhodnutie v sociálnych veciach a toto konanie za konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach,
miestne príslušným na konanie o ktorej je podľa § 13 ods. 3 v spojení s § 6 ods. 2 písm. c) SSP krajský
súd, v obvode ktorého má žalobca adresu trvalého pobytu, miesto podnikania alebo sídlo a v prípade



ak takého súdu niet a žalobcom je fyzická osoba, je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode
sa fyzická osoba zdržuje (podľa § 23 ods. 2 písm. b) SSP o správnych žalobách v sociálnych veciach
koná a rozhoduje na krajskom súde sudca, nie senát).

35. V rozpore s právnym názorom žalobcu nejde o vec správneho trestania, nakoľko zákon č. 305/2005
Z. z. zrušenie akreditácie neupravuje ako sankciu za protiprávne konanie akreditovaného subjektu a
rozhodnutie o zrušení akreditácie žalobcu nie je výsledkom konania o priestupku, správnom delikte
alebo o sankcii za iné protiprávne konanie, považovaného podľa § 194 SSP na účely tohto zákona za
správne trestanie. V konečnom dôsledku žalovaný v obsahu svojho rozhodnutia o zrušení akreditácie
nekonštatoval porušenie žiadnej z povinnosti akreditovaného subjektu uvedených v § 83 ods. 5 a § 86
zák. č. 305/2005 Z. z., ktoré porušenie v zmysle § 92 tohto zákona možno považovať za správny delikt
(sankcionovaný peňažnou pokutou).

36. Z vyššie uvádzaných dôvodov súd žalobu prejednal ako žalobu v sociálnych veciach, v zmysle § 202
ods. 2 SSP ju posudzoval neformálne a jej dôvodnosť podľa § 203 ods. 2 v spojení s § 134 ods. 2 písm.
c) SSP bez viazanosti žalobnými dôvodmi, vypočul prítomných účastníkov konania a po oboznámená sa
s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, dospel
k záveru o čiastočnej dôvodnosti žaloby.

37. Žalobca v konaní zotrval na argumentácii uvedenej v jeho písomných podaniach vo veci. Poukazoval
na to, že bol účastníkom administratívneho konania a jeho práva boli vydaným rozhodnutím dotknuté,
pričom v jeho prospech svedčí ustanovenie § 5 ods. 2 SSP, ako aj článok 40, prvá veta a článok 46 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky. Toho času je na invalidnom dôchodku z dôvodu psychiatrického ochorenia,
trpí depresiami a v minulosti mal aj samovražedné sklony. Niekoľkokrát absolvoval psychiatrické liečenie
v Pezinku a bol aj v iných zariadeniach ako je Čistý deň, ale nikde sa u neho nepodarilo znížiť nasadenie
liekov tak, ako práve v tomto zariadení, kde našiel viac priateľov, terapeuti mu tu pomáhali ako každému,
komunitu z Čistého dňa doposiaľ navštevuje, aj rovnakého psychiatra, terapia od tohto zariadenia mu
stále pomáha. Po odňatí akreditácie sa život v zariadení zmenil v tom smere, že zo zariadenia odišli
terapeuti, zariadenie nedostáva peniaze a preto musí aj on na jeho chod prispievať, predtým bol v
zariadení celý deň program, skupiny, terapie, chodili aj do Chorvátska.

38. V súvislosti so svojou aktívnou legitimáciou v konaní poukazoval aj na právny názor Ústavného súdu
SR vyslovený v rozhodnutiach sp. zn. II.ÚS 259/2001, III. ÚS 238/2015, III.ÚS 80/2006, I.ÚS 354/2008 a
II. ÚS 50/2001, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 2Fs/4/2001. Namietal, že v
čase začatia konania na základe doporučenia zo dňa 14.9.2016 nebolo špecifikované konanie, ktoré ba
malo ohrozovať život alebo zdravie detí a takéto konanie nebolo potvrdené ani následnými kontrolami,
ktoré boli v zariadení vykonané. Konanie vo veci týrania vedené proti neznámemu páchateľovi bolo
zastavené a čo sa týka začatého trestného konania voči zamestnancovi, ktoré bolo v rozhodnutí
žalovaného uvádzané, tento zamestnanec pracovný pomer so zariadením ukončil už v máji 2014, preto
v čase začatia konania ani rozhodovania takýto dôvod pre odňatie akreditácie nemohol byť daný.
Stanoviská ministra podľa žalobcu svedčia o jeho zaujatosti vo veci, nakoľko tento bol dokonca v
Národnej rade SR dvakrát odvolávaný v súvislosti s ponechaním akreditácie Čistému dňu.

39. Žalovaný v konaní uvádzal, že pokiaľ by aj žalobca podľa názoru súdu bol účastníkom správneho
konania, v zmysle § 178 ods. 1 SSP by podmienkou jeho úspešnosti bolo aj dotknutie jeho subjektívnych
práv, ktoré v tomto prípade splnené nebolo, mal možnosť nastúpiť do iného strediska, ktorú však
nevyužil.
Žalovaný pri rozhodovaní musí prihliadať aj na záujmy iných klientov, o problémoch a postojoch ktorých
žalobca nemusí mať vedomosť. Pokiaľ sa aj nestretol s problémami, ktoré boli dôvodom odňatia
akreditácie, neznamená to, že tieto problémy neexistovali.
Poukazoval na to, že pre odňatie akreditácie v zmysle § 85 zákona postačuje podozrenie ohrozenia
života a zdravia a že samotné dôvody jej odňatia boli v spise riadne zdokladované a v rozhodnutí
odôvodnené, neskôr aj v súvislosti s trestnými konaniami vyšlo najavo, že odňatie akreditácie bolo
dôvodné. V čase konania o nich žalovaný nemal konkrétnejšie poznatky. Argumentácia žalobcu
obsahuje aj námietky týkajúce sa konania ešte pred protestom prokurátora, ktoré už nie sú adekvátne,
vrátane odporúčania akreditačnej komisie, ktorá vydala vo veci nové stanoviská obsiahnuté v spise.



40. Za nedôvodnú považuje tiež námietku žalobcu týkajúcu sa chýbajúcich záznamov v spise, tento
problém bol zrejme spôsobený režurnalizáciou spisu, ku ktorej došlo po proteste prokurátora, o čom
sa v spise záznam nachádza, rovnako ako listiny, ktorých existenciu žalobca spochybnil. Odporúčanie
akreditačnej komisie nie je aktom orgánu verejnej správy, má iba odporúčací charakter a pre ministra
nie je záväzné.
V súvislosti s argumentáciou žalobcu týkajúcou sa jeho práva na ochranu zdravia a na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti poukazoval na to, že resocializačné zariadenie nie je zdravotníckym
zariadením.
Čo sa týka záverov súvisiacich s klientom G., rozhodujúci orgán prihliadal na rozdielnosť jeho vyjadrení
vo veci, z ktorých vyplývalo, že ostrihanie považoval za trest, pričom podľa § 7 ods. 3 zákona je
zakázaná akákoľvek forma trestania. Pri konštatovaniach týkajúcich sa medializácie žalovaný vychádzal
zo skutočnosti, že zariadenie nevykonalo príslušné opatrenie, aby medializácia nemala na klientov
negatívny vplyv.

41. Ďalší účastník v 18. rade a súčasne štatutárny predstaviteľ ďalšieho účastníka v 1. rade Čistý deň,
n. o. v konaní uviedol, že sa prikláňa k stanovisku žalobcu a má za to, že dôvody pre odňatie akreditácie
nie sú v poriadku, rozhodujúce orgány sa nezaoberali vyjadreniami klientov.
Stredisko doposiaľ funguje ako svojpomocná terapeutická skupina, vedie ho sám ako charitu, občas
mu pomáhajú bývali kolegovia, nakoľko klienti zariadenie stále potrebujú.
Poukazoval na to, že zariadenie bolo ministerstvom nabádané k tomu, aby sa viac medializovalo,
konkrétne ďalší účastník L. F. bol v budove ministerstva priamo ministrom oslovený, s tým, aby sa viac
medializovali. Mediálne výstupy boli realizované dospelými alebo pokiaľ išlo o deti, tak iba v prítomnosti
ich rodičov, v tom čase sa medializácii ani nedalo zabrániť, zariadenie bolo obliehané médiami.
Podľa jeho poznatkov útekovosť zodpovedala útekovosti v iných zariadeniach, pokiaľ by porovnanie
bolo vykonané s prihliadnutím na počet klientov zariadenia.
Zrušením akreditácie u mnohých klientov došlo k narušeniu ich životného konceptu, trpia existenčnými
úzkosťami, nakoľko v zariadení fungovali ako rodina, doposiaľ si pomáhajú a stretávajú sa v súvislosti
s rôznymi životnými situáciami, akým je napr. úmrtie rodinného príslušníka.
Čistý deň, n. o. žalobu nepodal, nakoľko jeho mediálny obraz je zlý, absolvoval niekoľko trestných konaní
a aj v súčasnosti je na verejnosti mediálne prezentovaný negatívne, preto by podľa jeho názoru nemal
možnosť uspieť vo veci.

42. Ďalší účastník v 6. rade uviedol, že sa prikláňa na stranu žalobcu a navrhuje žalobe vyhovieť. V
zariadení je od roku 2017 doposiaľ, hoci po dobu troch rokov už chodí do zamestnania.
Medzi fungovaním zariadenia pred odňatím akreditácie a po ňom vidí priepastný rozdiel, má za to, že iba
vďaka režimu, ktorý sa v zariadení pôvodne realizoval, dokáže existovať tak, ako existuje. Spomínané
negatívne javy v tom čase nepostrehol, podľa neho práve vďaka systému, ktorý bol v stredisku zavedený.
Na základe získaných skúseností naďalej spoločne riešia situácie, problémy, ide asi o 10 ľudí.
Bol dobrovoľným klientom zariadenia, ktoré si vybral na základe jeho dobrého mena, niečo ako negatívne
správanie U. A. nevnímal, nebol ani svedkom toho, že by klient G. bol uvádzaným spôsobom potrestaný,
tento zariadenie doposiaľ navštevuje a ak by mu tam bolo ublížené, asi by to nerobil. Ako výnimočné
nevnímal ani úteky zo zariadenia, nakoľko ich v zariadení bolo veľa a on v inom ani nebol, aby to mohol
porovnávať. Žiadne ponižujúce správanie voči klientom alebo nejakú trestnú činnosť nepostrehol, inak
by už v zariadení ako dobrovoľný klient nebol a ani teraz by ho nenavštevoval.

43. Podľa zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok, SSP)
§ 32 ods. 1 účastníkmi konania sú žalobca, žalovaný a ďalší účastníci, ak tento zákon neustanovuje inak

§ 32 ods. 2 žalovaným je orgán verejnej správy určený týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak

§ 32 ods. 3 písm. a) ďalšími účastníkmi sú tí, ktorí boli účastníkmi administratívneho konania.

§ 177 ods. 1 správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti
rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

§ 178 ods. 1 žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník
administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej
správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.



§ 180 ods. 1 žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku,
ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný
prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

§ 181 ods. 1 fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov
od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému
smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

§ 199 ods. 1 písm. b) sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

§ 202 ods. 2 správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická
osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.

§ 203 ods. 1 rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do
rozhodnutia správneho súdu.

§ 203 ods. 2 pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

Podľa zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele

§ 7 ods. 3 pri vykonávaní opatrení podľa tohto zákona je zakázané používať všetky formy telesných
trestov na dieťati a iné hrubé alebo ponižujúce formy zaobchádzania a formy trestania dieťaťa, ktoré
mu spôsobujú alebo môžu spôsobiť fyzickú ujmu alebo psychickú ujmu. Pri vykonávaní opatrení podľa
tohto zákona je zakázané používať ako výchovný prostriedok zákaz kontaktu s rodičmi a ďalšími
blízkymi osobami, sociálne vylúčenie, vyžadovanie neprimeraných fyzických výkonov, zásahov do
vonkajšieho vzhľadu a nosenia znevažujúceho oblečenia, neodôvodnené zasahovanie do stravovania a
iné výchovné prostriedky a postupy práce, ktoré dieťaťu môžu spôsobiť poníženie a môžu neprimerane
zasiahnuť do jeho ľudskej dôstojnosti. Voči dieťaťu je zakázané použiť výchovný prostriedok len preto, že
je súčasťou rovnakej skupiny detí ako dieťa, pri výchove ktorého má byť použitý výchovný prostriedok.
Dieťa nesmie byť zodpovedné za rozhodovanie alebo určovanie výchovných prostriedkov pre iné dieťa.

§ 81 ods. 1 a 2 o udelení akreditácie, predĺžení platnosti akreditácie, zmene akreditácie a o zrušení
akreditácie rozhoduje ministerstvo po predchádzajúcom vyjadrení akreditačnej komisie. Akreditačnú
komisiu zriaďuje minister ako poradný orgán na posudzovanie žiadosti žiadateľa o akreditáciu, o
predĺženie akreditácie a na posudzovanie zrušenia akreditácie.

§ 85 ods. 1 písm. ministerstvo zruší akreditáciu, ak je akreditovaným subjektom, jeho štatutárnymi
zástupcami, zodpovednou osobou alebo inými zamestnancami alebo spôsobom činnosti, spôsobom
vykonávania opatrenia, metódy, techniky a postupu, na ktoré bola udelená akreditácia, ohrozený život a
zdravie dieťaťa, jeho priaznivý psychický vývin, fyzický vývin a sociálny vývin alebo môže byť ohrozený
život a zdravie dieťaťa alebo jeho priaznivý psychický vývin, fyzický vývin a sociálny vývin,

§ 90 ods. 2 na konanie vo veci výchovných opatrení, zapísania do zoznamu podľa § 39, § 39a a § 74
ods. 2, vyradenia zo zoznamu podľa § 39, § 39a a § 74 ods. 2, resocializačného príspevku, príspevku na
stravu, príspevku na uľahčenie osamostatnenia sa mladého dospelého, príspevku na osamostatnenie
sa mladého dospelého, akreditácie, pokuty za správny delikt sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom
konaní okrem § 26, § 60, § 62 až 68, § 79 a 80.

Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 o správnom konaní v odôvodnení rozhodnutia správny orgán
uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako
sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

44. V rámci skúmania procesných podmienok konania sa súd, aj v súvislosti s námietkami žalovaného,
zaoberal otázkou včasnosti podania žaloby a oprávnenosti žalobcu k jej podaniu - jeho aktívnou
žalobnou legitimáciou.



45. Podľa žalovaného žalobca podaním žaloby dňa 27.10.2018 zmeškal zákonnú lehotu, nakoľko
hoci napadnuté rozhodnutie prevzal do vlastných rúk pri jeho treťom doručovaní dňa 28.8.2018
(spochybňovanie aj tohto dátumu doručenia zjavne nemá opodstatnenie, nakoľko v spise obsiahnutá
doručenka obsahuje zreteľný dátum uloženia zásielky na pošte po neúspešnom doručovaní dňa
13.8.2018, ktorý prevzatie zásielky adresátom už dňa 2.8.2018 logicky vylučuje, rovnako ako razítko
pošty zo dňa 28.8.2018), účinky doručenia nastali pri uplatnení fikcie doručenia podľa § 24 ods.
2 správneho poriadku už pri druhom doručovaní dňom 7.8.2018, kedy bola žalobcom neprevzatá
zásielka vrátená správnemu orgánu. Žalobca namietal, že sa v tom čase v resocializačnom stredisku
nenachádzal, išlo o letné obdobie, keď sa klienti zvyknú zdržiavať u rodiny a pod., a on bol u svojej
matky, činnosť strediska už bola ochromená, nachádzalo sa v ňom už menej zamestnancov, je možné,
že v čase doručovania žiaden zamestnanec, ktorý by zásielku prevzal, alebo mohol na ňu upozorniť
klienta, pričom žalovaný bol o tejto prekážke doručenia telefonicky informovaný.

46. Je potrebné konštatovať, že uplatnenie fikcie doručenia podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku
prichádza do úvahy iba v prípade, ak sa adresát v mieste doručovania zdržiaval a mal možnosť
sa oboznámiť s oznámeniami doručovateľa o opakovanom doručovaní a uložení zásielky. Naplnenie
tejto podmienky bolo spochybnené tvrdením žalobcu, že sa v mieste doručovania - na adrese
resocializačného strediska nezdržiaval a že o tejto skutočnosti bol žalovaný telefonicky informovaný, o
čom síce nebol predložený žiaden listinný dôkaz, ale nepriamo to potvrdzuje ďalší postup žalovaného,
ktorý zásielku žalobcovi opakovane doručoval. Iný dôvod opakovaného doručovania žalovaný neuviedol
a jeho existencia súdu z obsahu spisu nevyplýva. Nejasnosti, ktoré žalovaný do posudzovanej okolnosti
opakovaným doručovaním bez ozrejmenia jeho dôvodu vniesol, musia byť posudzované na jeho ťarchu
a nie v neprospech účastníka konania preukazujúceho včasnosť podania žaloby dokladom o prevzatí
napadnutého rozhodnutia do vlastných rúk dňa 28.8.2018.

47. V neposlednom rade bolo v tejto súvislosti potrebné prihliadnuť na skutočnosť vylučujúcu uplatnenie
postupu podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku aplikovateľného objektívne iba v prípadoch doručovania
do miesta, v ktorom tu sa zdržiavajúci adresát môže preberanie zásielok svojim prístupom ovplyvniť.
Vo väzenských, ústavných alebo im podobných zariadeniach, vrátane resocializačného zariadenia, kde
preberanie zásielok nie je v plnej miere pod kontrolou adresáta, by jeho uplatnenie bolo porušením
procesných práv účastníka konania.

48. V rozpore s právnym názorom žalovaného žalobca nepochybne spĺňa podmienku jeho žalobnej
legitimácie spočívajúcu v jeho účastníctve v administratívnom konaní. Sám žalovaný si v tomto smere
protirečí, keď uvádza, že žalobcovi (aj ďalším účastníkom konania) postavenie účastníka správneho
konania podľa § 14 správneho poriadku priznal, a súčasne, že tak urobil iba formálne a že žalobca
účastníkom mohol byť iba do času, kedy sa preukázalo, že rozhodnutím nemôže byť dotknutý na jeho
právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach.

49. Odhliadnuc už od skutočnosti, že zákon neupravuje účasť v konaní formálnu a materiálnu, a účinky
nepriznáva iba jednej z nich, je nesporné, že žalovaný žalobcovi priznané postavenie účastníka konania
počas priebehu konania neodňal, o opravnom prostriedku žalobcu rozhodoval druhostupňový správny
orgán a svoje rozhodnutie, ktorým sa administratívne konanie končí, mu ako účastníkovi konania
doručoval, z čoho možno vyvodzovať jediný záver - o tom, že žalobca do skončenia správneho konania
bol jeho „regulérnym“ účastníkom.

50. Súčasne, podmienka zásahu do práv alebo oprávnených záujmov účastníka správneho konania
vyplývajúca z ustanovenia § 178 ods. 1 SSP nie je naplnená iba zásahom do základných ľudských práv
a slobôd občana a v tomto konkrétnom prípade neobstojí porovnávanie situácie žalobcu so situáciou
osoby oznamovateľa priestupku, ukrátenie na právach ktorého nebolo uznané v súvislosti s konaním
a rozhodnutím o priestupku tretej osoby, ako to žalovaný naznačoval svojou argumentáciou právnym
názorom Ústavného súdu SR vysloveným v uznesení sp. zn. IV. ÚS 242/2011.

51. Rozhodnutie žalovaného v spojení so žalobou napadnutým rozhodnutím druhostupňového
správneho orgánu zasahuje do záujmovej sféry žalobcu ako osoby, ktorá si v súvislosti so svojimi
zdravotnými problémami vybrala akreditovaný subjekt za účelom absolvovania resocializačného
programu, dobrovoľne vstúpila do takéhoto programu nastavaného Čistým dňom, n.o. za vtedy



panujúcich podmienok, prijala tak nielen práva, ale aj povinnosti z toho vyplývajúce, a ktorá napriek
svojmu záujmu nemohla za rovnakých podmienok v resocializačnom programe pokračovať, nakoľko
zrušenie akreditácie malo za následok zmenu v rozsahu činnosti resocializačného strediska, jeho
personálneho i materiálneho vybavenia.

52. Práve v súvislosti s psychiatrickými diagnózami a závislosťami, s ktorými stredisko „pracuje“, môže
byť takáto zmena žalobcom, ako aj ďalšími osobami v jeho postavení, vnímaná značne intenzívne a
takto sa aj prejavovať v ich každodennom prežívaní.

53. V rozpore s tvrdením žalovaného o obsahových nedostatkoch žaloby žalobca zásah rozhodnutia
do jeho práv popísal síce v závere odôvodnenia žaloby s návrhom na priznanie jej odkladného účinku,
ale dostatočne zrozumiteľne, pričom procesný predpis v ustanoveniach § 182 ods. 1 a § 202 ods. 1
popísanie spôsobu ukrátenia žalobcu na jeho právach alebo právom chránených záujmoch za podstatnú
náležitosť všeobecnej správnej žaloby, ani správnej žaloby v sociálnych veciach neoznačuje.

54. Na záujem, ktorý žalobca podaním žaloby prejavil, nie je dôvodné nahliadať ako na záujem, aby sa
správny orgán pri rozhodovaní riadil jeho želaním, ako to žalovaný naznačoval vo svojom písomnom
vyjadrení k veci, ale aby k rozhodnutiu pristupoval objektívne a za dodržania všetkých relevantných
právnych predpisov. V takom prípade ani osoba napĺňajúca inak požiadavky žalobnej legitimácie podľa
§ 178 ods. 1 SSP nebude mať na podanie žaloby legitímny dôvod (nezákonnosť postupu alebo
rozhodnutia správneho orgánu), resp. nemôže byť v začatom konaní úspešná.

55. Pokiaľ žalovaný vo svojej argumentácii spochybnil aj procesné postavenie ďalších účastníkov tohto
súdneho konania, s výnimkou neziskovej organizácie Čistý deň, n.o., je potrebné konštatovať, že ich
účastníctvo v konaní bez ďalšieho vyplýva z ustanovenia § 32 ods. 3 písm. a) SSP, podľa ktorého ďalšími
účastníkmi konania sú tí, ktorí boli účastníkmi administratívneho konania, pričom o ich účastníctve v
administratívnom konaní platí to, čo v tejto súvislosti uviedol súd o postavení žalobcu.

56. Naproti tomu, v súlade s právnym názorom žalovaného, súd za nespôsobilý predmet konania
považoval žalobou napadnuté odporúčanie Akreditačnej komisie zo dňa 14.9.2016, pričom prekážkou
tohto jeho posúdenia nebola ani skutočnosť, že samotné odporúčanie nie je súčasťou predloženého
spisového materiálu.

57. Akreditačná komisia je podľa § 81 zákona č. 305/2005 Z.z. poradným orgánom zriadeným ministrom,
sama orgánom verenej správy zaradeným do sústavy orgánov verejnej správy Slovenskej republiky nie
je, a preto ani jej rozhodnutie či opatrenie nie je rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy
preskúmateľným súdom v zmysle § 2 ods. 2, resp. § 3 ods. 1 písm. b) a písm. c) SSP.

58. Súd preto žalobu v tejto časti ako neprípustnú podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol.

59. Podľa obsahu spisového materiálu žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 9.7.2018 minister
práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zamietol rozklady účastníkov konania a potvrdil
rozhodnutie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zo dňa 12.2.2016 o
zrušení akreditácie na vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately udelenej
neziskovej organizácii Čistý deň.

60. Podľa odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu pritom ministerstvo pri
hodnotení toho, či Čistý deň, n.o. môže byť akreditovaným subjektom, a či jeho štatutárnymi zástupcami,
zodpovednou osobou alebo inými zamestnancami alebo spôsobom činnosti, vykonávania opatrenia,
metódy, techniky a postupu, na ktoré bola udelená akreditácia, môže byť ohrozený život a zdravie
dieťaťa, jeho priaznivý psychický vývin, fyzický vývin a sociálny vývin, zohľadnilo kontext neprimerane
vysokého poštu nedovoleného opustenia resocializačného strediska (RS) maloletými deťmi od začiatku
roka 2017 (1), zaobchádzania s maloletým dieťaťom po jeho návrate do resocializačného strediska
(2), negatívnych vplyvov medializácie na maloletých klientov (3), nastavenia dĺžky resocializačného
programu (4), ako aj neprofesionálneho a nedôstojného prístupu zodpovedného zástupcu RS Čistý deň
k resocializácii maloletých detí (5).



61. Prvostupňový správny orgán okrem iného konštatoval, že: „Pri tak citlivej klientele, ako sú drogovo a
inak závislé maloleté deti, je nevyhnutné využívať také metódy, techniky a postupy sociálnej práce, ako
aj prostriedky iných vedných odborov, ktoré zaručia účinnú pomoc maloletým deťom a nebudú čo i len
vzbudzovať pochybnosti o možnom ohrození priaznivého fyzického, psychického a sociálneho vývinu
dieťaťa v súvislosti s ich použitím. Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele explicitne
upravuje, že pri vykonávaní opatrení je zakázané používať všetky formy telesných trestov na dieťati a iné
hrubé alebo ponižujúce formy zaobchádzania a formy trestania dieťaťa, ktoré mu spôsobujú alebo môžu
spôsobiť fyzickú alebo psychickú ujmu. Z uvedeného je zrejmé, že stačí čo i len potenciálna možnosť
spôsobenia fyzickej alebo psychickej ujmy dieťaťu.
Činnosť RS Čistý deň vykazuje takú mieru nedostatkov, ktorá je spôsobilá vyvodiť závery, že
resocializačný program vykonávaný RS Čistý deň neplní svoj účel, a že môže byť ohrozený priaznivý
fyzický, psychický a sociálny vývin maloletých detí, ktoré sú v tomto zariadení umiestnené na základe
rozhodnutia súdu a to na tomto skutkovom základe.“

62. K jednotlivým hodnoteným okolnostiam správny orgán prvého stupňa ani v ich podrobnejšom
popise v texte odôvodnenia rozhodnutia neuviedol zrozumiteľné vysvetlenie ich súvislosti s naplnením
podmienok pre zrušenie akreditácie, či tieto podľa neho a na základe akých jeho úvah napĺňajú ktorú z
podmienok zrušenia akreditácie vyplývajúcich z ustanovenia § 85 ods. 1 písm. a) zákona č. 305/2005
Z.z., či z nich vyvodzoval konkrétne ohrozenie života a zdravia dieťaťa, jeho priaznivého psychického
vývinu, fyzického vývinu alebo sociálneho vývinu, alebo iba možnosť ich ohrozenia, a či toto ohrozenie
alebo možnosť ohrozenia má pôvod v spôsobe činnosti, vykonávania opatrenia, metódy, techniky alebo
postupu, na ktoré bola udelená akreditácia, a to akreditovaným subjektom, jeho štatutárnymi zástupcami,
zodpovednou osobou alebo inými zamestnancami.

63. Konkrétne v súvislosti s konštatovanou zvýšenou mierou nedovoleného opustenia zariadenia -
útekmi maloletých detí žalovaný uviedol, že podľa informácie ústredia v období od 1.1.2017 do 7.2.2018
bolo nahlásených spolu 12 nedovolených opustení zariadenia maloletými klientmi, pričom niektorí
maloletí zariadenie opustili opakovane a dvaja sú nedovolene mimo zariadenia dlhodobo. Konštatoval,
že neprimerane vysoká miera nedovolených opustení RS Čistý deň deťmi je aj bez hodnotenia príčin
závažnou skutočnosťou, ktorú je potrebné brať do úvahy, pri posúdení bezpečnosti detí umiestnených
v resocializačnom stredisku, osobitne počas tzv. útekov. Závažnou skutočnosťou je aj fakt, že k
nedovolenému opusteniu zariadenia dochádza po niekoľkomesačnom pobyte detí v RS, t.j. v čase,
kedy by podľa resocializačného programu mali byť realizované vyššie fázy resocializačného programu.
Uvedené nie je možné pri tak vysokom podiele detí, ktoré porušujú základné pravidlá resocializácie,
považovať za plnenie účelu resocializačného programu.

64. Odhliadnuc už od skutočnosti, že v tomto hodnotení nedovolené opustenia zariadenia žalovaný
spájal skôr s (ne)plnením účelu resocializačného programu ako s ohrozením života, zdravia alebo vývinu
detí, a že akreditovanému subjektu nevytkol konkrétny nedostatok v jeho činnosti umožňujúci podľa neho
nedovolené opustenia zariadenia, žalovaný neozrejmil prijatie jeho primárneho záveru, podľa ktorého
je zistená miera útekovosti neprimeraná, teda, logicky, vyššia ako v prípade iných akreditovaných
subjektov, pri zohľadnení aj počtu detí umiestnených v zariadení.

65. Z odôvodnenia rozhodnutia označujúceho za jeden z dôvodov zrušenia akreditácie zaobchádzanie
s maloletým dieťaťom po jeho návrate do resocializačného strediska bez identifikácie maloletého možno
v súvislosti s predchádzajúcim textom odôvodnenia rozhodnutia usudzovať, že žalovaný vychádzal z
prípadu maloletého M. O., ktorý (prípad) zovšeobecnil na obvyklý spôsob zaobchádzania s maloletými po
nedovolenom opustení RS - ich trestania. Pritom nevysvetlil, z ktorých konkrétnych vyjadrení maloletého,
prípadne z ktorých iných vykonaných dôkazov mal za preukázané neprimerané zaobchádzanie s
maloletými ohrozujúce ich život, zdravie alebo vývin, najmä keď maloletý M. O., ktorý sa sám ostrihal
„dohola“ v žiadnom zo svojich vyjadrení netvrdil, že by mu takýto trest bol uložený, ani že by sám
realizoval bežne používaný trest. Nevysvetlil ani, v čom je závadným pravidlo vyplývajúce zo stanoviska
zariadenia, že klient stratil nárok na špeciálnu úpravu vlasov (farbenie, strihy) a dovoleným je jednoduchý
účes - nie hlava dohola.

66. Myšlienkový postup rozhodujúceho orgánu v tomto smere neozrejmuje konštatovanie žalovaného
na strane 56 jeho rozhodnutia, že z pohľadu jasnosti, zrozumiteľnosti tak pravidiel, ako aj následných
sankcií RS Čistý deň je irelevantné, či klientovi bola sankcia uložená a následne bola vynútená alebo



či klient chápe ako svoju povinnosť vykonať sankciu za porušenie pravidla niečo, čo sankciou nemôže
byť (§ 7 ods. 3 zákona č. 305/2005 Z.z.), preto, lebo je presvedčený, že stratil výhody a musí byť
potrestaný určitým konkrétnym spôsobom. Z pohľadu primeranosti sankcií, sankciu ostrihania - zásah
do výzoru, ktorý nebol (informácia z návštev) a ani nemohol byť (vzhľadom na dlhodobejší pobyt klienta
v RS) v rozpore s obvyklou normou, nie je možné kvalifikovať, a to nezávisle od spôsobu dosiahnutia jej
vykonania, inak ako neprimeranú formu zaobchádzania s dieťaťom. Rovnako tak vynucovanie určitého
správania (napr. nepoužívanie nadávok) pod hrozbou telesnej aktivity (vopred stanovený počet klikov)
nie je možné kvalifikovať inak ako neprimeranú formu zaobchádzania s dieťaťom.

67. Tu spomínané vynucovanie správania sa pod hrozbou telesnej aktivity žalovaný do súvislosti so
zaobchádzaním s dieťaťom po návrate do RS (ako jedným z dôvodov zrušenia akreditácie) nedal, ani
neozrejmil, ako takýto postup zistil, okrem vyjadrenia samotného zariadenia, podľa ktorého ale išlo napr.
o desať klikov za zahrešenie, od vyžadovania ktorého už bolo upustené a v čase rozhodovania o zrušení
akreditácie tak zrejme nešlo o aktuálny spôsob trestania.

68. V súvislosti s konštatovaným negatívnym vplyvom medializácie žalovaný v texte odôvodnenia
rozhodnutia uviedol, že správny orgán má za to, že negatívnym faktorom ovplyvňujúcim resocializačný
proces klientov, osobitne maloletých detí, umiestnených v RS Čistý deň je skutočnosť, že RS Čistý
deň bolo v roku 2017 predmetom medializácie v rôznych formách, s rôznym obsahom a s účasťou
tak samotných klientov, ich rodičov, ako aj zamestnancov, a to v najmenej šiestich rôznych prípadoch
(napríklad tlačové konferencie, rozhovor s maloletým dieťaťom). Na zasadnutí akreditačnej komisie dňa
19. apríla 2017 zodpovedný zástupca RS Čistý deň uviedol, že „čo sa týka medializácie, deti majú dosť
rokov na to, aby vedeli rozoznať, čo je vhodné a čo nie. Druhá vec je, že deti majú právo, aby vyjadrili
svoj názor. Tretia vec, tieto deti, ak sa niekde vyjadrovali, tak boli tam s nimi ich rodičia. A štvrtá vec, tieto
deti čítajú noviny. Každý deň pozerajú televízor, majú prístup na internet, čiže tá medializácia sa ich týka.
Ak sú nejaké opatrenia, o ktorých by som mal vedieť, tak vás poprosím, povedzte mi aké.“ Akreditačná
komisia konkretizovala otázku, či RS Čistý deň robí také opatrenia, ktoré byť deťom pomohli lepšie
zvládnuť vplyvy, tlaky, dianie a pod a zodpovedný zástupca RS Čistý deň uviedol, že pre resocializačné
stredisko je dôležitá transparentnosť. Ďalej uviedol, že „Naše deti majú kompletné informácie o tom,
ako kauza beží. Dennodenne som tam a dennodenne ak majú otázky, tak im odpovedám úprimne a
pravdivo.“ Právna zástupkyňa RS Čistý deň k veci okrem iného uviedla, že „ako opatrenie RS pán
Tománek uviedol, že zintenzívnili kontakt detí s rodičmi, lebo si to situácia vyžadovala, viac rodičia chodia
do RS, čo RS uvítalo, pretože predtým rodičia o svoje deti nejavili až taký záujem a vďaka tejto kauze
ich RS viac vtiahlo do procesu a viac sa zúčastňujú na stretnutí rodičov (o 50% sa navýšila ich účasť)
a na svojpomocných skupinách“. Viac prijatých opatrení neuviedla.
Téma medializácie a ochrany detí a ich zdravého vývinu pred dôsledkami medializácie bola, okrem
iného, predmetom rokovania akreditačnej komisie 23. augusta 2017. Na otázku akreditačnej komisie
aké sú postupy RS Čistý deň v tejto situácii, ako RS Čistý deň pomáha túto situáciu deťom zvládnuť,
zodpovedný zástupca RS Čistý deň uviedol, že „máme niekoľko typov skupinových prístupov a na
skupine s nimi uplatňujeme tieto veci. Bavíme sa o emóciách, bavíme sa o tom, čo prežívajú, ale hovorím
vám ešte raz, táto komunita je už stará“. Iné konkrétne opatrenia neuviedol. Na záver zodpovedný
zástupca RS Čistý deň, okrem iného uviedol, že „My sme už nových klientov neprijímali, ani deti na
dobrovoľný pobyt. Pravda je taká, že by sme do konca roka tak, či tak, skončili“.
Ministerstvo ako správny orgán má za to, že ochrana maloletých detí pred dôsledkami negatívnej
medializácie nebola a nie je zo strany RS Čistý deň zabezpečená tak, aby bez akýchkoľvek pochybností
vylúčila čo i len hrozbou ohrozenia života a zdravia alebo priaznivého psychického, fyzického a
sociálneho vývinu maloletých detí, ktoré sú klientmi RS Čistý deň, a to z dôvodu, že tak zodpovedný
zástupca RS Čistý deň ako aj právna zástupkyňa na žiadnom z uvedených zasadnutí akreditačnej
komisie nezodpovedali jednoznačne a presvedčivo na otázky akreditačnej komisie k opatreniam,
metódam, postupom a technikám, ktoré RS Čistý deň prijalo a uplatňovalo na ochranu detí pred
dôsledkami negatívnej medializácie.
Správny orgán berie do úvahy objektívny fakt, že RS Čistý deň nemôže ovplyvniť negatívnu medializáciu,
avšak nemôže nezobrať do úvahy rovnako objektívny fakt, že RS Čistý deň samo prispelo k zvýšeniu
mediálneho záujmu o RS Čistý deň, a tým aj o svojich klientov, osobitne o maloleté deti. Rovnako má
za to, že je objektívnym faktom, že RS Čistý deň neuviedlo žiadne opatrenia, ktoré by pomohli deťom
zvládať uvedenú situáciu.



69. Z argumentácie žalovaného možno vyvodzovať, že vo vzťahu k medializácii zariadenia jedným z
dôvodov zrušenia akreditácie malo byť nevykonanie opatrení, resp. vykonanie nedostatočných opatrení
RS za tým účelom, aby medializácia nemala na klientov strediska negatívny vplyv, ako to žalovaný
ozrejmil aj na pojednávaní v tejto veci.

70. Z pohľadu preskúmateľnosti tohto záveru prijatého žalovaným potom súdu chýba odpoveď na otázku,
prečo za nedostatočné boli považované opatrenia akreditovaným subjektom realizované (ich realizácia
spochybnená nebola) a ktoré podľa jeho v rozhodnutí zaznamenaného stanoviska spočívali v pravdivom
informovaní klientov o kauze a zodpovedaní ich otázok, v zintenzívnení kontaktu detí s rodičmi a v
skupinových prístupoch - v rozhovoroch o emóciách, o tom, čo deti prežívajú, rovnako ako zodpovedanie
otázky, položenej aj zodpovedným zástupcom RS Čistý deň, aké konkrétne opatrenia, ktoré mohli
byť realizované, a neboli , mal žalovaný na mysli. Bez zodpovedania týchto otázok zostáva tvrdenie
žalovaného ničím nepodloženým tvrdením, o správnosti ktorého nie je na základe čoho vôbec uvažovať.

71. Pokiaľ ďalším z dôvodov zrušenia akreditácie malo byť nastavenie dĺžky resocializačného
programu RS Čistý deň (podľa zverejneného resocializačného programu 18-24 mesiacov) v spojení so
skutočnosťou, že niektorí z klientov zostávali v zariadení dlhšie ako 24 mesiacov, žalovaný v odôvodnení
rozhodnutia iba uvažoval nad tým, že resocializačný program nedokáže naplniť potreby klientov pri
aktivizovaní vnútorných schopností a prekonávaní následkov ich závislostí (ako to vyplýva z formulácie:
„zrejme nedokáže...“) bez uvedenia akejkoľvek súvislosti s prípadným nepriaznivým vplyvom na život,
zdravie či psychický, fyzický alebo sociálny vývin dieťaťa predpokladaným ustanovením § 85 ods. 1
písm. a) zákona č. 305/2005 Z.z.

72. Podobne v prípade dôvodu zrušenia akreditácie, ktorý by mal spočívať v neprofesionálnom a
nedôstojnom prístupe zodpovedného zástupcu RS Čistý deň k resocializácii maloletých detí žalovaný
neozrejmil priamu súvislosť s prípadným ohrozením života, zdravia alebo vývoja detí, ani to, čo
konkrétne za neprofesionalitu a nedôstojnosť prístupu k resocializácii detí vôbec považoval, keď síce
pomerne podrobne popísal informáciu ústredia PSVAR z 31.10.2017 z priebehu návštev maloletého
D. L. sociálnymi kurátormi Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 6.10.2017, 13.10.2017 a
20.10.2017 zahŕňajúcu záznam o arogantnom správaní riaditeľa RS voči sociálnym kurátorom a iných
okolnostiach návštev, ako aj komunikáciu s resocializačným zariadením, avšak bez identifikácie, o
nedostatku akých konkrétnych odborných vedomostí či vlastností potrebných k zastávaniu funkcie
zodpovedného zástupcu toto správanie svedčí a ako sa môže prejaviť v reálnom napĺňaní účelu činnosti
zariadenia vo vzťahu k maloletým klientom.

73. V tomto smere nič nehovoriacim je, rovnako ako citácia ustanovenia § 79 ods. 3, ods. 5
písm. e) a písm. f) zákona č. 305/2005 Z.z., v rozhodnutí prezentovaný názor, že nielen samotným
vystupovaním zodpovedného zástupcu RS Čistý deň počas rozhovorov sociálnych kurátorov s
maloletým D. L., spôsobom komunikácie zodpovedného zástupcu RS Čistý deň so sociálnymi kurátormi
a maloletým D. L. a celkovými podmienkami, ktoré utvoril zodpovedný zástupca RS Čistý deň na
výkon zákonných oprávnení zástupcom orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktoré
sú podrobne a hodnoverne zaznamenané v úradných záznamoch z návštev sociálnych kurátorov,
ale aj samotnou reakciou na žiadosť správneho orgánu o vyjadrenie, kedy namiesto vyjadrenia
spochybnil postup správneho orgánu, hodnovernosť sociálnych kurátorov, ako aj dôkazu - záznamu z
rozhovorov, ktorý mu v čase jeho reakcie - vyjadrenia bol nepochybne ako účastníkovi konania známy,
prinajmenšom spochybnil svoju odbornú spôsobilosť ako zodpovedného zástupcu za vykonávanie
opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre maloleté deti v RS Čistý deň.

74. Opomenúť v súvislosti s hodnotením obsahovej dostatočnosti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného
nemožno ani skutočnosť, že tento síce v sumáre nových, vo veci tohto konania podstatných informácií,
nadobudnutých v dobe od vydania svojho predchádzajúceho rozhodnutia vo veci - o nezrušení
akreditácie zo dňa 8.2.2017 (žalovaný v ňom konštatoval, že nemal za preukázané také porušenia
zákona, ktoré by odôvodňovali zrušenie akreditácie podľa § 85 ods. 1 písm. a) zákona) uviedol aj
informáciu o vznesení obvinenia voči bývalému zamestnancovi RS Čistý deň I. J. pre prečin sexuálneho
zneužívania podľa § 202 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, ako jeden z dôvodov zrušenia akreditácie ju však
v ďalšom texte neanalyzoval a žiadnym spôsobom nevyhodnocoval.



75. Nedostatky odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa uvedené súdom vyššie
pri jednotlivých žalovaným uvádzaných dôvodoch zrušenia akreditácie Čistý deň, n.o. minister práce,
sociálnych vecí a rodiny SR v obsahu odôvodnenia svojho rozhodnutia neodstránil. Vysporadúval sa
s námietkami vznesenými účastníkmi konania v podaných rozkladoch majúcimi procesný charakter, v
dôvodoch, pre ktoré prvostupňový správny orgán akreditáciu zrušil, sa však obmedzil na zopakovanie
týchto dôvodov a konštatovanie správnosti záverov prvostupňového správneho orgánu, resp. záver o
neprimeranosti dĺžky resocializačného programu označil za tvrdenie, ktoré nereprezentuje rozhodujúci
dôvod preukazujúci naplnenie hmotnoprávnej podmienky podľa § 85 ods. 1 písm. a) zákona č. 305/2005
Z.z.

76. Dôvody rozhodnutia o zrušení akreditácie doplnil o vyslovenie názoru, že účelom poukázania na
vznesenie obvinenia voči bývalému zamestnancovi resocializačného strediska v odôvodnení rozkladmi
napadnutého rozhodnutia nebolo a ani nemohlo byť spochybnenie prezumpcie neviny, a že nejde o
prenesenie zodpovednosti za individuálne konanie bývalého zamestnanca na celý subjekt (Čistý deň,
n.o.), ale na naplnenie dikcie § 85 ods. 1 písm. a) zákona postačuje také konanie zamestnanca, ktoré je
spôsobilé ohroziť život a zdravie dieťaťa, jeho priaznivý psychický, fyzický a sociálny vývin. Konštatoval
súčasne, že zo spisovej dokumentácie vyplýva, že účastník konania Čistý deň, n.o. nepreukázal použitie
takých opatrení, ktoré by vo vzťahu k jeho zamestnancom zamedzilo takémuto protiprávnemu konaniu
s možným vplyvom na život, zdravie a priaznivý vývin dieťaťa.

77. V tejto súvislosti musel súd, bez akejkoľvek snahy zľahčovať následky konania bývalého
zamestnanca účastníka konania, konštatovať, že v tomto smere prijaté závery druhostupňového
správneho orgánu neobsahujú žiadne skutočnosti, zistené či už z informácie o vznesení obvinenia alebo
kontrolnou činnosťou orgánov majúcich vo vzťahu k resocializačnému zariadeniu kontrolnú funkciu,
nasvedčujúce tomu, že by protiprávne konanie bývalého zamestnanca bolo následkom nedostatočnosti
opatrení zariadenia, ani skutočnosti odôvodňujúce usudzovať o možnom pretrvávaní hrozby obdobného
protiprávneho konania v čase vydania rozhodnutia o zrušení akreditácie, keď zamestnanecký pomer
previnilého zamestnanca bol ukončený už v roku 2015.

78. Žalobou napadnuté rozhodnutie ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zo
dňa 9.7.2018 tak trpí rovnakými obsahovými nedostatkami ako rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu, pre absenciu dostatočne vysvetlených úsudkov a logických väzieb medzi nimi a zákonom
stanovenými podmienkami zrušenia akreditácie na výkon opatrení podľa zákona č. 305/2005 Z.z.
neumožňuje ako účastníkom konania, tak ani súdu vytvoriť si objektívny obraz o tom, čím konkrétne v
danom prípade mali byť naplnené podmienky ustanovenia § 85 ods. 1 písm. a) zákona pre zrušenie
akreditácie, akými úvahami bol správny orgán vedený pri vyhodnocovaní vykonaných dôkazov a pri
aplikácii ustanovení zákona.

79. Odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia je pre jeho nedostatočnosť nepresvedčivé, nespĺňa
požiadavky ustanovenia § 47 ods. 3 správneho poriadku, čím porušuje jedno zo základných procesných
práv účastníka konania - právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré podľa ustálenej súdnej praxe
i právnej teórie zrozumiteľne, logicky a dostatočne vysvetlí, akými úvahami sa správny orgán riadil pri
hodnotení dôkazov, aký skutkový stav na ich základe zistil a ako tento skutkový stav posúdil z vecného
hľadiska a po právnej stránke, pričom súd nemôže nedostatky odôvodnenia rozhodnutia nahrádzať
vlastnými úvahami, či vysvetleniami a zisteniami správneho orgánu obsiahnutými v jeho podaniach
realizovaných v súdnom konaní.

80. Rozhodnutie nespĺňajúce tieto kritériá je nezákonným, preto ho súd podľa § 191 ods. 1 písm. d)
SSP zrušil a vec vrátil príslušnému ministrovi na ďalšie konanie, keď dospel k záveru, že zrušenie
žalobou primárne napadnutého rozhodnutia druhostupňového orgánu vzhľadom na jeho kompetencie
pri náprave pochybení správneho orgánu prvého stupňa postačuje k naplneniu účelu tohto konania.

81. V ďalšom konaní správny orgán vo veci opätovne rozhodne po vysporiadaní sa s celým rozsahom
relevantnej argumentácie účastníkov konania a pri rešpektovaní právneho názoru súdu týkajúceho sa
nezodpovedania či nedostatočného zodpovedania tej ktorej otázky majúcej pre rozhodnutie zásadný
význam, svoje nové rozhodnutie vo veci odôvodní dôsledne v súlade s ustanovením § 47 ods. 3
správneho poriadku.



82. Vzhľadom na iba čiastočný úspech žalobcu v konaní, avšak s prihliadnutím na iba podružný charakter
žalobcom napadnutého odporúčania Akreditačnej komisie vo vzťahu k primárne napadnutému
rozhodnutiu týkajúcemu sa zrušenia akreditácie neziskovej organizácie, ktorý odôvodňuje záver o
prevažnej úspešnosti žalobcu, súd tomuto účastníkovi proti žalovanému priznal právo na náhradu trov
konania podľa § 167 ods. 1 SSP v rozsahu 50%, s tým, že o výške tejto náhrady bude v zmysle § 175 ods.
2 SSP rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

83. O trovách konania ďalších účastníkov rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že týmto účastníkom
v konaní žiadne trovy vynaložené v súvislosti s plnením povinnosti uloženej súdom alebo uplatniteľné
podľa § 169 SSP z dôvodov hodných osobitného zreteľa nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Trnave, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.