Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/202/2018 z 26. 3. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 26. marca 2019, sp. zn. 24Co/202/2018, ECLI:SK:KSTT:2019:2214217894.2 Krajský súd Trnava | 24Co/202/2018 | ECLI:SK:KSTT:2019:2214217894.2 | 2019-03-26 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/99224611-fe62-465d-a279-a0d63aa0efa6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2214217894.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/202/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214217894
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2214217894.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:
JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: BL Telecom
collection, s.r.o., Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 47 150 513, zastúpený splnomocnenkyňou: Soukeník
- Štrpka, s.r.o., Bratislava, Šoltésovej 14, proti žalovanej: J. Y., nar. XX.XX.XXXX, R. XXX, o zaplatenie
504,11 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda
č.k. 12C 485/2014-66 zo dňa 18. februára 2016 v spojení s opravným uznesením č.k. 12C 485/2014-134
zo dňa 20.04.2018, vo vyhovujúcom výroku I. takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením vo vyhovujúcom výroku
I. a v závislom výroku III. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

II. Žalobca m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie v spojení s opravným uznesením uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 251,66 eur s 9,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 151,76
eur od 26.09.2011 do zaplatenia a zo sumy 99,90 eur od 26.10.2011 do zaplatenia, do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom II. vo zvyšku súd žalobu zamietol a výrokom III. rozhodol, že
žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 43 ods. 1, § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003
Z.z., § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády 87/1995 Z.z. v znení do
31.01.2013, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, § 544 ods. 1, § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka
odôvodnil vecne tým, že „z obsahu zmlúv vyplýva, že zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané,
pripravil ich právny predchodca žalobcu - dodávateľ služieb, pre bližšie neurčený okruh spotrebiteľov.
Ide o štandardné formuláre. Žalovaná v zmluvnom vzťahu vystupuje ako fyzická osoba, ktorá nekoná
pre účely zamestnania, podnikania alebo inej obchodnej činnosti, teda ako spotrebiteľ a nemá možnosť
meniť zásadným spôsobom obsah zmluvných podmienok. V danom prípade bola uzatvorená medzi
účastníkmi zmluvy spotrebiteľská zmluva, ktorá podlieha právnemu režimu ustanovení Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
K nároku žalobcu na zaplatenie vyúčtovaných služieb súd uvádza, že túto povinnosť žalovanej upravuje
§ 494 OZ. V tejto časti žaloby žalovaná nárok žalobcu spochybnila svojimi tvrdeniami o úhradách
žalobcom vyúčtovaných faktúr a následnom odpojení, ale neoznačila, ani nepripojila k tvrdeniam žiadne
dôkazy o svojich tvrdeniach. Preto súd uzavrel, že žalobca služby dodal, žalovaná ich prijala, pričom za
ne nezaplatila. Súd preto v časti zaplatenia ceny za dodané služby žalobe vyhovel, pretože žalovaná
ako dlžník má povinnosť z platného záväzku zaplatiť cenu služby. Súd priznal zároveň žalobcovi aj



nárok na úrok z omeškania (uplatnený v súlade so zákonom) z priznanej čiastky, odo dňa navrhovaného
žalobcom, keďže žalovaná sa s platením služieb preukázateľne dostala do omeškania.
V predmetnej veci si ďalej žalobca uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty predstavujúcej 252,45
eur.
Žalobe v časti nároku žalobcu o zaplatenie zmluvnej pokuty nebolo možné vyhovieť. Pokiaľ by súd
vyhovel žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty (bez ohľadu na uplatnenú výšku), bol by porušený princíp
proporcionality uplatňovaný v súkromnom práve, a navyše by došlo aj k porušeniu zákona. Podľa čl.
6 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok. Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré
zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj
„neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“. S účinnosťou od 01. januára 2008 bola
neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.
Zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je aj sankciou pri neplnení zmluvných
povinností. V danom prípade žalobca (resp. jeho právny predchodca) ponúka svoje služby spotrebiteľom
prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené (formulár) a v ktorých spotrebitelia
zmluvné podmienky nemôžu nijakým spôsobom ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žalobca
žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva „účastníkovi“
pri porušení podmienok do konca doby viazanosti. Tu môže nastať prípad, kedy k porušeniu zmluvných
podmienok zo strany „účastníka“ môže dôjsť v poslednom mesiaci viazanosti, pričom žalobca si voči
nemu uplatní zmluvnú pokutu v plnej výške, rovnako, ako voči „účastníkovi, ktorý porušil zmluvné
podmienky po dvoch mesiacoch od začiatku zmluvného vzťahu. Podmienky, za akých žalobca dohoduje
zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, preto poškodzujú spotrebiteľa.
Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl.
Bolo by v rozpore so zameraním Smernice, keby bol pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ
chránený a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve
je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Ustanovenie článku 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava
na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej
zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry
Súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom
na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho
znalosti. Cieľ článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky
nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti
nečestnej povahe takých podmienok. Účinnú ochranu spotrebiteľa možno dosiahnuť len ak súd prehlási,
že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.
Opatrenia proti nečestným klauzulám musia byť efektívne a odradzujúce (čl. 7 ods. 1 Smernice: „Členské
štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané
a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“). Riešením by nebolo ani
konštatovanie len čiastočnej neplatnosti zmluvnej pokuty, bolo by obtiažne určiť výšku zmluvnej pokuty
tak, aby plnila účel pre dodávateľa a zároveň nepoškodzovala spotrebiteľa. Žalobcu by podľa súdu
navyše neodradilo takéto rozhodnutie, pretože zmluvná pokuta by bola len sporadicky zmoderovaná
(§ 545a OZ), predsa by len zostala a naďalej by neprimerane regulovala vzťahy neurčitého počtu
spotrebiteľov. Tu je potrebné poukázať aj na to, že zmluvná pokuta dojednaná v danom prípade je ako
neprijateľná neplatná a moderovať zmluvnú pokutu v zmysle cit. ustanovenia je možné len v prípade,
že ide o platnú zmluvnú podmienku. Aj takýto význam má oprávnenie súdu postupovať podľa § 153
ods. 3, 4 O. s. p. a rozhodnúť o neplatnosti zmluvnej podmienky v štandardnej formulárovej zmluve bez
návrhu účastníka.
Zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute je neplatné a z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo
žalobcovi právo na plnenie a žalovanej povinnosť plniť v žiadnej výške, preto súd žalobu v časti nároku
o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p., strany boli v spore úspešné približne v
rovnakom rozsahu, preto žiadnej z nich náhradu trov konania nepriznal“.

3. Proti tomuto rozsudku vo výroku I. podala odvolanie žalovaná z dôvodu, že doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené § 205a. Zastáva



názor, že v roku 2010 ju spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s. odpojila od používania ich služieb, nakoľko
nemala uhradené faktúry. Dňa 23.03.2011 jej prišla výzva k úhrade - upomienka č. 2 na sumu 150,24
eur. Dňa 08.04.20011 uhradila sumu 55,66 eur a 2,50 eur, dňa 17.05.2011 zaplatila úroky a náklady za
mimosúdne vymáhanie vo výške 25,- eur. Dňa 04.08.2011 uhradila aj posledný záväzok voči spoločnosti
T-Mobile. Čiže v období od konca roku 2010 ich služby nevyužívala, po uhradení všetkých záväzkov
bola presvedčená, že nie je zákazník, pretože spoločnosť odstúpila od zmluvy, nakoľko nedodržala
podmienky a neuhrádzala faktúry. Došla jej faktúra č. 7108922092 na sumu 151,76 eur za obdobie od
08.08.2011 do 07.09.2011, podala reklamáciu, pretože táto faktúra obsahuje spätnú aktiváciu, mesačné
poplatky za služby za 2 telefónne čísla a mobilný internet a druhá faktúra 7110067987 pozostávala
zo sumy 99,90 eur a týkala sa obdobia september až október 2011 a bola tam faktúra za odpojenie
na žiadosť zákazníka a mesačné poplatky za služby. Dňa 07.12.2011 SIM karty odpojili z prevádzky
z dôvodu neuhradenia faktúr, ale žiadosť o ukončení platnosti zmluvy zaevidovali dňa 22.09.2011.
Žiada, aby súd žalobu zamietol alebo vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. K
odvolaniu doložila informáciou osobnej návšteve inšpektora, výzvu k úhrade - upomienku č. 2, vklady v
hotovosti na sumu 70,54 eur, 25,- eur, poštové poukážky o zaplatení sumy 55,66 eur a sumy 2,50 eur.

4. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Žalobca má za to, že žalovaná vo svojom odvolaní
neoznačila žiadne dôkazy, ktorými by preukázala neoprávnenosť nároku žalobcu, pretože žalovaná
nesplnila svoju povinnosť vyplývajúcu jej zo zmluvy a cenu riadne poskytnutých služieb žalobcovi
nezaplatila, resp. nezaplatila ich pomernú časť, čím porušila povinnosti vyplývajúce zo zmluvy v spojení
so všeobecnými podmienkami. Žalobca poukazuje na to, že priložené doklady o úhrade sa netýkajú
faktúr, ktoré sú predmetom žaloby. Ako vyplýva z odpovedi na žiadosť zo dňa 07.10.2011 právny
predchodca žalobcu vypojil SIM karty z prevádzky z toho dôvodu, že žalovaná neuhrádzala vystavené
faktúry a po zaevidovaní úhrady záväzku právny predchodca žalobcu opätovne zapojil SIM karty,
nakoľko zo strany žalovanej neevidoval žiadnu písomnú žiadosť o vypojenie predmetných mobilných
telefónov z prevádzky. Právny predchodca žalobcu neuznal reklamáciu ako oprávnenú. Navrhuje preto
napadnutý rozsudok potvrdiť. Uplatňuje si aj náhradu trov odvolacieho konania.

5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná. Uviedla, že zmluvu o pripojení neporušila úmyselne,
pretože sa dostala do finančnej tiesni, dlh sa jej podarilo splatiť až 04.08.2011. Bolo jej povedané, že
nemusí nikam chodiť, nakoľko hrubo opakovane porušila podmienky zmluvy, zmluva bude jednostranne
zrušená. Zopakovala skutočnosti, ktoré uviedla v odvolaní.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase
podania odvolania, aktuálne § 34 Civilného sporového poriadku účinného), po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 204 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne §
362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom (§ 201 Občianskeho
súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 359 Civilného sporového poriadku),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a § 202 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 355 ods. 1 Civilného
sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 363 Civilného sporového
poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f)
Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 365 ods. 1 písm. f)
a h) Civilného sporového poriadku v spojení), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom a odvolacími dôvodmi (§ 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel
k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti v spojení s opravným uznesením pre jeho vecnú správnosť
potvrdiť.

7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením



napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. Ustanovením § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku je odvolaciemu súdu daná možnosť
vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia
je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne
nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce
doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore
so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu
iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd je zároveň povinný vysporiadať sa v
odôvodnení rozhodnutia s podstatnými tvrdeniami v odvolaní, pričom za podstatný argument je potrebné
považovať taký argument, ktorý má vecnú súvislosť s prejednávanou vecou a zároveň je takej povahy,
že v prípade jeho preukázania môže priniesť priaznivejšie rozhodnutie pre odvolateľa.

10. Predmetom konania je požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy 504,11 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 151,76 eur od 26.9.2011 do zaplatenia, vo výške 9,50%
ročne zo sumy 99,90 eur od 26.10.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25% ročne zo sumy 252,45 eur od
26.11.2011 do zaplatenia z dôvodu, že žalovaná si nesplnila svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce jej
zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb a nezaplatila riadne a včas žalobcovi dohodnutú cenu za
poskytnuté verejné elektronické komunikačné služby. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že výrokom I.
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 251,66 eur s 9,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy
151,76 eur od 26.09.2011 do zaplatenia a zo sumy 99,90 eur od 26.10.2011 do zaplatenia, do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku, výrokom II. vo zvyšku súd žalobu zamietol a výrokom III. rozhodol, že
žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Žalovaná napadla rozsudok vo vyhovujúcej
časti vo výroku I. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovanej je predmetom odvolacieho konania
posúdiť, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam
a či právne správne posúdil uplatnený nárok v napadnutej časti.

11. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď
vec i správne právne posúdil v napadnutej vyhovujúcej časti, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2
Civilného sporového poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného
vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto
záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie
správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

12. V zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozsudok musí obsahovať
odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými
námietkami strán. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad
opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené
vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesto pre
dohady a domnienky. V odôvodnení rozhodnutia súd teda uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, ktoré dôkazy v konaní vykonal a ako ich vyhodnotil,
zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,
účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne



musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť
preskúmateľné.

13. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným
na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci
skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci,
výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých
vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia
nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalovaná sa s dôvodmi
uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté
nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe
vyhovel.

14. Žalovaná v odvolaní popísala z akých dôvodov došlo k vzniku záväzku, uviedla dôvody pre ktoré
bola odpojená od používania telekomunikačných služieb, poukázala na úhradu svojich záväzkov, pričom
následne bola presvedčená, že nie je zákazníkom, teda zmluvný vzťah bol ukončený. Predmetnú
faktúru č. 7108922092 reklamovala, faktúry neuhradila, žalobca odstúpil od zmluvy. Žalovaná však
neoprávnenosť žalovanej sumy žiadnymi relevantnými dôvodmi nespochybnila. Žalovaná v súdenom
spore neuniesla bremeno tvrdenia, keď na svoju obranu neuviedla žiadne podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a nenavrhla ani vykonať žiadne dôkazy.

15. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaná v odvolacom konaní neuviedla žiadne nové
skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie a ktoré
by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366 Civilného sporového poriadku.

16. Vychádzajúc z konštatovaného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v
spojení s opravným uznesením a odvolaním osobitne nenapadnutého závislého výroku o náhrade trov
ako vecne správny potvrdil v podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku.

17. Žalobca má voči žalovanej podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 396 ods. 1
Civilného sporového poriadku nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom
na to, že žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody
hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257
Civilného sporového poriadku). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods.
2 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,



a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).