{"guid": "8bee9b4e-aae1-4ece-a0fd-530502cd863b:3d86491a-7dc0-4bf4-bec2-71cfa3823d23", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2117220532.1", "spisova_znacka": "23Co/37/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/37/2019 z 20. 10. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 20. októbra 2019, sp. zn. 23Co/37/2019, ECLI:SK:KSTT:2019:2117220532.1", "identifikacne_cislo": "2117220532", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Bundzelová", "sudca_id": 847, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-bundzelova-847", "datum_vydania": "2019-10-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-2.pismeno-f)", "nazov": "§ 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-2.pismeno-f)", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2010/129#paragraf-9", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3d86491a-7dc0-4bf4-bec2-71cfa3823d23", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2117220532.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2019:2117220532.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2019:2117220532.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/37/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117220532
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2117220532.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:
JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková, v právnej veci žalobcu: B. O., nar. XX.X.XXXX, bytom
X. E. X, zastúpený: JUDr. Vladimír Sidor, advokát so sídlom Železničná 4/A, Hlohovec, proti žalovanému:
Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Teplická 147, Piešťany, IČO: 36 234 176, o zaplatenie 176,97 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 10. decembra
2018, č. k. 27Csp/193/2017-57, vo vyhovujúcej časti (výrok I.), takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti (výrok I.) a v závislom
výroku o náhrade trov konania (výrok III.)
p o t v r d z u j e.

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 176,97 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 176,97 eur od 16.1.2018 zo
zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) a
žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 95,2 % (výrok III.). Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil
tým, že zmluvný vzťah účastníkov založený na základe predmetnej zmluvy o úvere spadá pod úpravu
Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, pričom súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré
by aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch vylučovali a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je
tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené,
vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou
v danom prípade je zákon číslo 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné
predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a
príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca a žalovaný uzavreli úverovú zmluvu,
ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ, na základe
uzatvorenej úverovej zmluvy žalovaný poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver a žalobca sa zaviazal
vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Zmluva o úvere uzatvorená medzi veriteľom a spotrebiteľom však neobsahuje náležitosti požadované
ZoSÚ, konkrétne podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, údaj o výške, počte a termínoch splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Rovnako chýba v zmluve aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ, a síce doba
trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V takomto prípade sa spotrebiteľský



úver poskytnutý žalobcom žalovanému považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, za
bezúročný a bez poplatkov.

2. Údaj o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov presne v tomto členení, je
základnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve sa uvádza len výška splátky 19,14 eur
bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je uvedená výška splátky v členení na istinu, úrok a poplatky. Zákonom
stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné
vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné,
aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku
prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých
splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úveru
splatná posledná splátka. Účelom náležitostí ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, je teda informovanie
spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože
potom je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru
platí na úroky a iné poplatky, teda odplatu veriteľa. Uvedené nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky
splátky, ani keď z iných ustanovení zmluvy vyplýva výška úrokov a poplatkov. Citované ustanovenie
má za cieľ v zrozumiteľnej forme informovať spotrebiteľa, ako bude s jeho splátkou naložené a najmä,
aká časť úveru bude ňou splatená, okrem odplaty veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi
stranami neobsahuje, ide pritom o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy.

3. V zmluve chýba tiež ďalšia náležitosť, a to termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
Lehota splatnosti je určená iba počtom splátok, čo nemožno považovať za súladné s vyššie citovaným
ustanovením. Uvedenie iba celkového počtu splátok, s tým, že úver je splatný 15. deň v poslednom
mesiaci nepredstavuje dostatočnú informáciu pre spotrebiteľa, aby už pri uzatváraní zmluvy presne
vedel posúdiť dokedy bude povinný úver splácať a vyhodnotil si tak ekonomické riziko s úverom spojené,
najmä dokedy ho bude jeho zmluvný záväzok zaťažovať. V danom prípade lehota splatnosti úveru
uvedená v zmluve ako 60 mesiacov, je veľmi dlhé časové obdobie. Spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy
nepozná konkrétny dátum konečnej splatnosti úveru, nemusí byť preto schopný dostatočne posúdiť
najmä výhodnosť poskytnutého úveru a svoju schopnosť úver riadne splácať. Zmyslom § 9 ods. 2 písm.
f) ZoSÚ bolo, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si
svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je splatná posledná splátka.
Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom
k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje
pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“.

4. V danom prípade žalovaný napriek tomu, že ho v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno
nepreukázal, že zmluva obsahovala údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, presne v tomto členení, údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, preto je potrebné
predmetný spotrebiteľský úver podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSU považovať za bezúročný a bez
poplatkov. Podporne súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 11Co/409/2015-72 zo
dňa 11.05.2016, v ktorého odôvodnení súd druhej inštancie uviedol, že „považuje za správny názor súdu
prvého stupňa, že z citovaného ustanovenia vyplýva, že nestačí uvedenie celkovej výšky splátky, ale
toto musí obsahovať rozčlenenie jednotlivých čiastok - istiny, úrokov a iných poplatkov. Táto informácia
je významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť na základe predloženého
splátkového kalendára ekonomickosť poskytnutého úveru, posúdenie, či požadovaný úrok za úver je
pre neho výhodný, prijateľný, respektíve aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty
požadovanej navrhovateľom za poskytnutý úver. Nakoľko z predložených listinných dokladov vyplýva,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere presnú výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
neobsahovala, je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, teda len v hodnote poskytnutej
sumy.“ Obdobne uviedol Krajský súd v Trnave v rozsudku č. k. 10Co/375/2016-119 zo dňa 13.09.2017,
kde uviedol, že „odvolací súd preto zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že úverová zmluva
uzavretá medzi účastníkmi dňa 23.02.2011 neobsahuje základnú obsahovú náležitosť podľa § 9 ods. 2
písm. k) ZoSÚ, a preto sa poskytnutý úver v zmysle § 11 písm. b) tohto zákona považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Vzhľadom na to, že pre záver o tom, že poskytnutý úver sa v zmysle § 11 písm. b) tohto
zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov, stačí nesplnenie čo i len jednej zákonom stanovenej
podmienky v ust. § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) zákona, nebolo ďalej potrebné skúmať a vyhodnocovať,
či v zmluve absentuje aj ďalšia obligatórna náležitosť, odvolací súd sa preto z dôvodu hospodárnosti a



účelnosti konania nezaoberal otázkou, či v zmluve absentuje aj náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. i),
ako konštatoval súd prvej inštancie.“

5. K rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 pod zn. C-42/15, Home Credit
Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, súd uvádza, že predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere súd
nevytýkal len absenciu výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ale aj neuvedenie
údajov o termíne konečnej splatnosti, ktoré sú ako náležitosti zmluvy o úvere upravené nielen v ZoSU,
ale aj v smernici 2008/48, pričom článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že
nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva
neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať
za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť
možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Neuvedenie údajov o termíne konečnej splatnosti
môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, preto aj v zmysle výkladu
článku 23 smernice 2008/48, sa táto zmluva považuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere bez úrokov
a poplatkov. Zároveň je súd toho názoru, že zákon o spotrebiteľských úverov ku dňu uzavretia zmluvy
jednoznačne určoval náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom v prípade absencie čo i len
jednej z náležitostí je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

6. V súvislosti s vyššie uvedeným odkazuje súd tiež na rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k.
9Co/262/2016-49 zo dňa 31.10.2017, v ktorom odvolací súdu uviedol, že „v danom prípade je tu
zrejmý konflikt medzi Smernicou a zákonom o spotrebiteľských úveroch. To však neznamená, že sa
má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica. V taktom prípade totiž
musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp. nepriamy účinok. Podľa
ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami
v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice
zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v
ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. 29. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú
o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských
úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je
možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok. ... 32. Odvolací súd je preto názoru,
že napriek poukazu žalovaného na Smernicu, zákon o spotrebiteľských úverov jednoznačne určuje
náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje § 9
ods. 2 ZoSÚ, ktorý aplikoval okresný súd, je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.“
Súd ešte dodáva, že pre posúdenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je (pre absenciu
prechodných ustanovení k zmene úpravy) potrebné aplikovať ustanovenia zákona účinné v čase
uzatvorenia zmluvy. Ďalej súd odkazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 23Co/294/2017-85
zo dňa 23.04.2018, v ktorom odvolací súd vyjadril názor, s ktorým sa tunajší súd stotožňuje, že „na to,
aby bolo možné vykladať zákon v súlade so Smernicou je potrebné ZoSÚ novelizovať zosúladiť s textom
Smernice, inak by bola porušená zásada právnej istoty (výkladom contra legem). Následkom citovaného
rozhodnutia Súdneho dvora EÚ je nová legislatívna zmena od 1.5.2018 (vykonaná novelou zák. č.
279/2017 Z. z., ktorým sa mení zákon o bankách), kde sa uvádza, že vzhľadom na toto rozhodnutie
sa upravuje náležitosť zmluvy tak, že sa nahrádza rozčlenenie pojmom frekvencia. Je teda evidentné,
že zákonodarca pristúpil k legislatívnej zmene a súd nemôže vykladať sporné ustanovenie zákona o
spotrebiteľských úveroch rovnako v prípade dvoch rôznych znení zákona len z dôvodu, aby vyhovel
požiadavke žalobcu. Požadovaný výklad sporného ustanovenia bude možný pri posudzovaní zmlúv
uzavretých po účinnosti spomenutej novely (aby neodporoval princípu zákazu retroaktivity).“

7. Uvedené obsahové nedostatky zmluvy zakladajú záver, že úver je potrebné v zmysle § 11 ods. 1
písm. b) považovať za bezúročný a bez poplatkov, preto sa súd už nezaoberal ďalšími namietanými
chýbajúcimi povinnými náležitosťami úverovej zmluvy, nakoľko ak chýba čo i len jedna podstatná
náležitosť, považuje sa úver za bezúročný a bez poplatkov. Z tohto dôvodu sa žalovaný na úkor žalobcu
bezdôvodne obohatil, nakoľko prijal plnenie bez právneho dôvodu a to vo výške rozdielu prijatého plnenia
a skutočne poskytnutého plnenia z titulu úveru, t.j. vo výške 176,97 eur (876,97 eur - 700,00 eur).
Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, má voči nemu žalobca nárok
aj na úrok z omeškania. Keďže pri prejednávanom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie
je v právnom predpise ustanovený čas plnenia, treba podľa § 563 OZ vychádzať z toho, že dlžník je
povinný zaplatiť veriteľovi prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o plnenie. Hoci žalobca tvrdil, že
žalovaného vyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia dvomi výzvami z rovnakého dňa 26.6.2017



(č. l. 9 a 51) nevyplýva z nich, že by ho vyzval na zaplatenie konkrétnej sumy, a preto nemožno uvedenú
výzvu považovať za výzvu na plnenie v zmysle § 563 OZ. S poukazom na uvedené, súd uzavrel,
že žalovaný bol na plnenie preukázateľne vyzvaný až doručením žaloby prostredníctvom súdu dňa
12.1.2018 (doručenka na č. l. 21). Žalovaný bol potom povinný plniť v zmysle § 563 OZ nasledujúci
pracovný deň po doručení, t.j. 15.1.2018 pričom do omeškania sa dostal nasledujúci deň po tom, preto
súd priznal úrok z omeškania z istiny 176,97 eur od 16.1.2018 do zaplatenia vo výške 5 % ročne, nakoľko
si výšku úroku z omeškania žalobca uplatnil v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami. Vo zvyšku
uplatneného úroku z omeškania súd žalobu zamietol, nakoľko žalobca žiadal priznať úrok z omeškania
už odo dňa 10.7.2018.

8. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP. Vychádzal z rozhodnutia vo
veci samej, teda zo teda zo skutočnosti, že žalobcovi bola priznaná istina 176,94 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 7,97 eur ku dňu rozhodnutia. Žalobca bol v konaní čiastočne úspešný v 97,6 % a
žalovaný v 2,4 %, t.j. v zamietnutej časti uplatneného úroku z omeškania, nakoľko súd pri rozhodovaní
musí zohľadniť celý žalobcom uplatnený nárok v konaní, t.j. celkový úspech žalobcu je 95,2 % (97,6-2,4).
Vzhľadom na pomer úspechu súd zaviazal žalovaného na náhradu pomernej časti trov konania žalobcu
vo výške 95,2 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

9. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v časti, kde súd žalobe vyhovel podal odvolanie žalobca.
Odvolanie dôvodil ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Uvádza, že s právnym názorom súdu žalovaný
nesúhlasí a zastáva názor, že predmetná úverová zmluva je vyhotovená korektne a obsahuje všetky
povinné náležitosti upravené zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V úverovej zmluve
je uvedená tak doba trvania zmluvy ako aj termín konečnej splatnosti. Doba trvania je stanovená
počtom splátok - 60 mesačných splátok z čoho musí byť aj priemernému spotrebiteľovi s ukončeným
základným vzdelaním nepochybne zrejmé a jasné, že zmluva bude trvať 60 mesiacov, doba trvania je
teda jednoznačne stanovená. Z dátumu konečnej splatnosti uvedenej v úverovej zmluve je žalobcovi
taktiež jednoznačne zrejmé, kedy nastane konečná splatnosť úveru, preto má žalovaný za to, že
uvedená náležitosť úverovej zmluvy je splnená v zmysle § 9 ods. 2 písm. f).

10. Na podporu svojich tvrdení žalovaný poukazuje aj na novú legislatívnu úpravu, ktorú reflektuje v
odôvodnení svojho rozsudku zo dňa 15.01.2018 aj Okresný súd Rimavská Sobota v konaní sp. zn.
10Csp/90/2017. Zákon č. 129/2010 Z. z. v znení platnom a účinnom ku dňu 01.05.2018 zmenil znenie
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. d) tak, že povinnou náležitosťou je už len uvádzanie doby trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, ktorá je nepochybne v úverovej zmluve dodržaná.

11. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje aj na rozsudok Okresného súdu Brezno zo dňa 19.09.2017
sp. zn. 4C/40/2014 v odôvodnení ktorého sa súd taktiež vysporiadaval s otázkou dodržania dátumu
konečnej splatnosti v úverovej zmluve nasledovne:
„Súd preverením úverovej zmluvy o úvere č. 39110377215000 zo dňa 11.11.2009 zistil, že žalovaný
neporušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. Z predmetnej úverovej zmluvy,
a to konkrétne z bodov 43, 48 a 52 je možné veľmi jednoducho vyvodiť lehotu splatnosti prvej
splátky poskytnutého úveru, nasledujúcich splátok, ako aj lehotu konečnej splatnosti úveru. V súlade
s ustanovením § 1 vyhlášky č. 620/2007 Z. z., ktorou sa vykonávajú ustanovenia § 3 ods. 9 zákona
č. 258/2001 Z. z., možno považovať uvedenú formu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru za
postačujúcu pre účely § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z., keď ani samotné zákonné
ustanovenie výslovne neustanovuje formu, ako má byť termín konečnej splatnosti úveru stanovený.
K tvrdenej skutočnosti týkajúcej sa neuvedenia termínu konečnej splatnosti úveru súd považuje za
potrebné uviesť, že v uzavretej zmluve je splatnosť dostatočne jasne uvedená a je dostatočne určiteľná.“

12. A tiež rozsudok Okresného súdu Poprad, zo dňa 21.11.2017,sp. zn. 17Csp/158/2017. Rovnaký názor
zaujal aj Okresný súd Lučenec v rozsudku zo dňa 16.10.2017, sp. zn. 13Csp/132/2017. Vzhľadom na
to, že úver bol poskytnutý na dobu 60 mesiacov je ľahko zistiteľné, a to aj priemerným spotrebiteľom,
že dátum konečnej splatnosti úveru je 15.10.2018. Uvedené vyplýva aj zo splátkového kalendára
predloženého žalobkyňou (č. l.13). Takto uvedený termín konečnej splatnosti je možné bez akýchkoľvek
ďalších ťažkostí a prekážok zistiť čo súd dáva do pozornosti aj v súvislosti s rozhodnutím Európskeho
súdu pod č. C-42/15 vo veci Home Credit c/a Bíróová. Uvedenie konečného termínu splatnosti súd preto
považoval za zákonné nevyvolávajúce dôvod bezodplatnosti a bezúročnosti pôžičky.“



13. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje aj na Uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 22.11.2011, č. k.
IV. ÚS 499/2011-25, ktorým súd vyslovil názor, že jedným z princípov právneho štátu je aj zachovávanie
istoty pri rovnakom posudzovaní totožných otázok v obdobných prípadoch.

14. Aj z novely zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. zreteľne vyplýva spôsob, akým sa
majú konajúce súdy vysporiadavať s posudzovaním jednotlivých náležitostí spotrebiteľských úverových
zmlúv. Je preto nekorektným a nezákonným sankcionovať veriteľov bezúročnosťou a bez poplatnosťou
úveru na základe výkladu, ktorý je v rozpore so samotným znením zákona o spotrebiteľských úveroch.
Obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa
pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II.
ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí
orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na
ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb
k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu
o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne
a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04,
III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v
právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich
v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené
v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere
v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06).“

15. Náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
(v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy) je v úverovej zmluve uvedená výlučne
v súlade so znením zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia
úverovej zmluvy a v súlade so znením Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere, ktorá stotožňuje pojem výšku, počet a frekvenciu splátok s pojmom výška,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Čo je potvrdené aj v zmysle vyššie uvedeného
Rozsudku.

16. Na podporu svojich tvrdení žalovaný poukazuje aj na novú legislatívnu úpravu, ktorú uvádza vo
svojom Uznesení zo dňa 22.02.2018 aj Najvyšší súd SR v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cdo/146/2017,
v ktorom sa súd vyjadril k náležitosti rozkladu splátok nasledovne:
„Nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká
je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. V zmluvách uzatváraných podľa zákona
č. 129/2010 Z. z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej
amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky).
Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“
či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k
záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Od 1. mája 2018 sa legislatívne
pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo
možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom.“
Žalovaný sa už vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach pred prvostupňovým súdom podrobne vyjadril
k spochybňovaným náležitostiam úverovej zmluvy, pričom poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo
dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15.

17. V súvislosti s vyššie citovaným rozsudkom Súdneho dvora EÚ žalovaný poukazuje na nevyhnutnosť
výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. v súlade s princípom eurokonformného
výkladu právnej normy, t. j. výklad v súlade so smernicou tak, aby sa zabezpečil „reálny účinok“ smernice
k cieľu vytvoriť skutočný vnútorný trh. Pri porovnaní tabuľky zhody k Smernici Európskeho parlamentu
a Rady 2008/48/ES (ďalej len ako „smernica“) a návrhu zákona o spotrebiteľských úveroch (129/2010
Z. z.) je čl. 10 ods. 2 písm. h) smernice bežnou a úplnou transpozíciou (bez možnosti voľby).

18. Vo všeobecnej časti dôvodovej správy k ustanoveniu § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.,
sa zdôrazňuje zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch, ktorý má dostatočné
množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí uvádzať celkovú výšku, menu poskytnutého spotrebiteľského úveru



a podmienky upravujúce jeho čerpanie (v zmluve musí byť zrozumiteľne uvedené, aká je celková
výška a mena poskytnutého spotrebiteľského úveru, prípadne strop, do ktorého spotrebiteľ môže
opakovane čerpať finančné prostriedky). Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí upravovať výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých
termínoch, resp. kedy, v a kej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné
poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere).

19. Smernica ako špecifický prameň práva (norma práva) Európskej únie vyžaduje od členských štátov,
aby dosiahli cieľ sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku.
Na tento účel musia byť ustanovenia Smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná
a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Zásada konformného výkladu vyžaduje, aby
sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom
sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07,
bod 110).

20. Rozsudok Súdneho dvora EÚ konštatoval, že Smernica bráni členským štátom, aby vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie,
ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 Smernice. Úmyslom zákonodarcu, ktorý zreteľne vyjadril aj v úvodnej
časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z. z., bolo transponovať Smernicu v celom rozsahu.
Úmyslom zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby novo prijímané ustanovenie § 9 ods. 2 písm. l)
zákona č. 129/2010 Z. z., bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 Smernice. Nakoľko ide v spomínanom
rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 o výklad smernice súdnou autoritou, ktorá je zároveň
jedinou inštitúciou oprávnenou podávať výklad všetkých ustanovení práva Únie, je dôležité upozorniť na
záväznosť judikatúry Súdneho dvora EÚ. Prejudiciálny rozsudok je spolu s výkladom alebo posúdením
platnosti práva Únie, ktoré sa v ňom nachádzajú záväzný pre vnútroštátny súd, ktorý podal prejudiciálnu
otázku (Benedetti, 52/76, 03.02.1977), ako aj pre súdy, ktoré budú rozhodovať v tej istej veci o opravných
prostriedkoch (Milch, Fett a Eierkontor, 26/68, 24.06.1969).

21. Žalovaný na základe vyššie uvedených skutočností zastáva názor, že predmetné ustanovenie § 9
ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. je nutné vykladať z pohľadu „princípu právnej istoty“ a z pohľadu
„princípu eurokonformného výkladu právnej normy“.

22. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
29.11.2017, č. k. 43 Co/24/2017. Žalovaný dáva do pozornosti aj rozsudok Okresného súdu Rimavská
Sobota zo dňa 15.01.2018, sp. zn. 10Csp/90/2017, Prelomovým pokiaľ ide o náležitosť rozkladu
splátok bolo najmä Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.02.2018 v konaní vedenom pod sp.
zn. 3 Cdo/146/2017. Z uvedených dôvodov preto žalovaný navrhuje, aby Krajský súd prihliadol na
nevyhnutnosť eurokonformného výkladu právnych noriem a rozhodnutie Okresného súdu Trnava zo dňa
10.12.2018 sp. zn. 27Csp/193/2017 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne,
aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a priznal žalovanému náhradu trov prvostupňového i
odvolacieho konania.

23. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že žalovaný v priebehu celého konania nie
len že neuviedol konkrétnym dátumom, kedy mala nastať konečná splatnosť spotrebiteľského úveru,
rovnako neuviedol ani základný údaj o poskytnutí sumy úveru, ktorý bol kľúčový v zmysle počiatku
plynutia lehoty splátok.

24. Pokiaľ žalovaný označil termín „priemerného spotrebiteľa“ je potrebné uviesť predovšetkým to,
že aj keby pojem mali aplikovať na uvedený prípad, žiadny právny predpis ani na vnútroštátnej ani
únijnej úrovni nedefinuje resp. bližšie nešpecifikuje, kritéria „priemerného spotrebiteľa pri poskytovaní
finančných služieb“. Totiž je zrejmé, že oblasť ochrany spotrebiteľa je široká s osobitými aspektmi, ktorá
je zjavná i aplikáciou predpisu na konkrétny spotrebiteľsko-dodávateľský vzťah. Inak povedané, iné
kritériá by mal spĺňať priemerný spotrebiteľ pri kúpe bežného tovaru a služieb v bežnom živote a iné
priemerný spotrebiteľ pri využívaní finančných služieb, kde dôležitú zohráva úroveň právneho vedomia
spotrebiteľa.

25. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem
iného údaj o konečnej splatnosti úveru. V súlade s ustanovením § 11 ods. 1 písm. zákona absencia



uvedenej náležitosti nespôsobuje neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, podľa uvedených ustanovení zákona č.129/2010 Z. z. v znení účinnom k
25.11.2015.

26. Zo Zmluvy je zrejmé len to, že bolo na ľubovôli žalovaného ku ktorému dňu úver poskytne. V čase
podpisu Zmluvy žalobca disponoval iba údajmi uvedenými v tejto Zmluve, z ktorej však nie je možné zistiť
korektný údaj o tom, kedy bude úver poskytnutý, na ktorý dátum (poskytnutia) sa viaže nezrozumiteľne
a ťažkopádne formulované znenie o splatnosti prvej splátky. Zmluve strán sporu nie je vôbec spomenutá
doba trvania Zmluvy.

27. Spôsob vyjadrenia termínu konečnej splatnosti v Zmluve, nie je naplnením zákonnej náležitosti
uvedenej v ustanovení § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z. z. v znení platnom ku dňu uzatvorenia
Zmluvy. Významom uvedeného ustanovenia (aj podľa dôvodovej správy) je, aby spotrebiteľ bol už pri
podpise zmluvy informovaný, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti (splácať istinu, úroky, poplatky)
vyplývajúce mu zo zmluvy. Vyžaduje sa teda časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru,
ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov (týmito sú: dátum poskytnutia úveru, splatnosť
prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok). Je potom úlohou dodávateľa, aby uvedené vstupné
údaje matematicko-logickými operáciami premietol do konkrétneho (jedného) časového údaja, ktorý
bude konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru predstavovať.

28. Pokiaľ teda Zmluva údaj o konečnej splatnosti neobsahuje, nemožno mať za to, že tento nedostatok
možno nahradiť apelovaním na potencionálnu aktivitu spotrebiteľa, ktorá by viedla k určeniu splatnosti
spotrebiteľského úveru matematickými operáciami z iných, v zmluve dostupných údajov. Napríklad
aj “...Konečná splatnosť úveru musí byť určená konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak, aby
spotrebiteľ mohol pred vstupom do úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho riadneho trvania, a tým
realizovať najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi, resp. dodávateľmi...“(porovnaj aj
rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica č. 16Co 315/2012). Podľa Krátkeho slovníka slovenského
jazyka význam slova „konečná - konečný“ je i: ktorý je na konci, posledný a v súvislosti s § 9 ods. 2
písm. f/ cit. zákona je potom možné vyvodiť, že spotrebiteľ už musí pri uzavretí zmluvy vedieť, kedy
(dátum) uplynie čas splácania.

29. V tejto súvislosti poukazuje na to, že z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. v
znení platnom ku dňu uzavretia Zmluvy vyplýva, že Zmluva musí obsahovať aj termín splátok. V bode
39. termín splatnosti splátok nie je uvedený, pričom za bodom 39., ako to už bolo uvedené je textová
časť: prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru, a pokiaľ kalendárny mesiac
nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej
splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci, dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok
je vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v
ktorom je splatná prvá splátka.

30. Je zrejmé, že termín konečnej splatnosti i termín prvej splátky bol viazaný len na vôľu žalovaného,
kedy prostriedky poskytne. Tento údaj nebol známy v čase keď žalobca podpisoval Zmluvu, preto nebola
splnená požiadavka informovanosti spotrebiteľa. Je zrejmé, že termín konečnej splatnosti a doba trvania
Zmluvy v Zmluve úplne absentuje a nie je možné zo Zmluvy uvedené ani zistiť.

31. Nie je konformné so zmyslom a účelom sledovaným takto zakotvenou podstatnou náležitosťou
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, aby spotrebiteľ musel zo zmluvy vyvodzovať odpočtom počtu mesiacov
viažucim sa na poskytnutie úveru, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru,
t. j. ktorým dňom a aká je doba trvania zmluvy. Rozhodnutie Krajský súd Žilina Spisová značka:
5Co/219/2017 zo dňa 26.09.2017.

32. Žalobca poukazuje, že i rozhodovacia prax stabilne rozhoduje vo vzťahu k takto uvádzanej podstatnej
náležitosti v zmluvách ktoré koncipoval žalovaný napr.: Krajský súd Nitra sp. zn.: 5Co/403/2015 zo dňa
11.05.2016, Krajský súd Trenčín sp. zn. 6Co/86/2017 zo dňa 25.04.2017, KS Nitra sp. zn. 5Co/403/2015
zo dňa 11.05.2016, KS Banská Bystrica sp. zn. 16Co/782/2015 zo dňa 12.01.2017, KS Banská
Bystrica sp. zn. 16Co/103/2015 zo dňa 18.02.2016, KS Banská Bystrica sp. zn. 16Co/178/2015 zo dňa
18.02.2016. S poukazom na vyššie uvedené je zrejmé, že v zmluve zjavne nie je dojednaná konečná
splatnosť úveru. Táto podstatná náležitosť musí byť v Zmluve jasne určená pevným dátumom, aby



spotrebiteľ pri podpise zmluvy mal dostatočné informácie na kvalifikované rozhodnutie. Neuvedenie
tejto zákonnej náležitosti môže do značnej miery narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa. Uvedené
potvrdzuje aj vyššie uvedená rozhodovacia prax slovenských súdov, na ktorú žalobca tiež poukázal. Na
základe uvedeného žalobca považuje rozhodnutie súdu o tom, že v Zmluve absentuje údaj o termíne
konečnej splatnosti za správne, v súlade s právnou úpravou platnou a účinnou v čase uzatvorenia
Zmluvy.

33. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho
splatenia (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch), takéto náležitostí sú obligatórnymi,
a v prípade absencie uvedených náležitostí, je potrebné považovať poskytnutý úver za úver bezúročný
a bez poplatkov.

34. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva potom zodpovedá len taký výklad
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý každý z atribútov vyjadrených
v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam
uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine,
tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť za
dosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie výšky splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (u každej takejto
čiastkovej položky). Spotrebiteľ by takto nemal byť pri rozhodovaní sa, či zmluvu uzavrie, zavádzaný ani
problematickým údajom o úrokoch, z ktorého nebude schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie
sumy reálne mu poskytnutej a teda i celková cena, za ktorú si požičiava a ktorú takto bude povinný
veriteľovi vrátiť.

35. Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie
ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch
súvisiacich s úverom. Žalovaný pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom
úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na
úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje
spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalobca v predmetnom prípade však túto možnosť nemal,
keďže výška úrokov a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere (porovnaj aj uznesenie
NS SR sp.zn. 2Cdo/245/2010).

36. Žalobca v súvislosti s údajom podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. aj rozsudkom
Súdneho dvora vo veci C-42/2015 Home Credit Slovakia, a.s. a Klára Biróová poukazuje na existenciu
ustálenej judikatúry SD EÚ pokiaľ ide o otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami
(v tomto konkrétnom prípade veriteľ verzus spotrebiteľ), kedy v zásade platí zákaz horizontálneho
priameho účinku. Aplikáciou nepriameho účinku smernice nemôže dôjsť k výkladu contra legem, proti
princípom súkromného práva, akým je aj princíp právnej istoty.

37. Dôležitý je tiež výklad rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 a smernice 2008/48/ES, pretože
sa zdá, že súdny dvor mal ,,eurovýhradu“ len k amortizačnej tabuľke ako povinnej náležitosti zmluvy a
len vo vzťahu k istine. Prejednávaná vec sa však netýka amortizačnej tabuľky, ale špecifikácie splátok
úveru podľa jednotlivých zložiek, čo je v konečnom hľadisku relevantné aj na účely transparentnosti
vstupných údajov pre výpočet RPMN.

38. Tak explicitne presné ustanovenie akým je ustanovenie § 9 ods.2 písm. k) ZoSÚ cez prizmu
eurokonformného výkladu nemožno ignorovať a tolerovať absenciu údajov o výške, počte a termíne
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v žiadnej zmluve o úvere. Zákonodarca v citovanom ustanovení
jasne deklaroval, aké následky sú spojené s absenciou obligatórnych náležitostí uvedených pod písm.
k) § 9 odsek 2 ZoSÚ a žalobca nenachádza dôvod na odklon od vnútroštátneho predpisu, ktorý bol v
čase vydania napadnutého rozsudku platný a účinný.

39. Klauzula objasňujúca špecifikáciu splátok úveru nielen podľa istiny ale aj úrokov a poplatkov má
význam, aby bol jasný údaj, (i) z čoho splátka pozostáva, (ii) či splátka obsahuje aj poplatky, (iii) či
neobsahuje poplatky, ktoré nemajú byť zaradené do RPMN), (iiii) či ide o amortizované splácanie alebo
bez amortizácie alebo (iiiii) údaj o tom, v ktorých splátkach je výlučne istina a v ktorých len poplatky (pri



niektorých typoch úverov sú zmluvy formulované tak, že najprv sa splácajú výlučne úroky a v poslednej
splátke istina ) a pod.

40. Podľa názoru žalobcu (v súlade s rozhodovacou praxou) špecifikácia splátok úveru má svoj význam
aj v tom, že spotrebiteľ má možnosť v prípade sankcie bezpoplatkovosti priamo zistiť, ktorej časti splátky
sa táto sankcia týka. Spotrebiteľ má tiež možnosť kontroly, či v splátke použitej na účely výpočtu RPMN
nie je uvedený poplatok, ktorý sa do RPMN nesmie započítať. RPMN pritom predstavuje dôležitý údaj
o celkových nákladoch na úver. Špecifikácia splátok úveru môže odhaliť aj nekalé obchodné praktiky,
ak by nedošlo k naplneniu predzmluvných informácii o splátkach úveru (cieľ podľa II. bod 2 smernice
2008/48/ES).

41. Z uvedeného je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy
platnej v čase uzavretia zmluvy medzi stranami sporu bolo aj suma, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, pričom slová suma, počet a termíny splátok sa viažu ku každej z tam uvedených
zložiek spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom. Je teda jednoznačné,
že v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich
počet a termíny splátok.

42. V danom prípade zmluva o úvere, ktorá bola uzatvorená medzi stranami sporu obsahovala len výšku,
počet a termíny anuitnej splátky, a to v sume 19,14 Eur v počte 60 splátok.

43. Žalobca rovnako poukazuje aj na väčšinové stanovisko Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu
v Prešove v zmysle obsahu ktorého, ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
aj ,,sporné pravidlo“) obsahuje právo spotrebiteľa na uvedenie splátok istiny spotrebiteľského úveru
ako aj splátok úrokov a poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva
zodpovedá taký výklad sporného pravidla, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška“,
„počet“ a „termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho
sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom, a tiež k poplatkom (porov. rozsudok
NS SR z 28.06.2016 sp. zn. 7Sžo61/2015, porov. tiež pri použití historického výkladu k totožnej dikcii
podľa zákona č.258/2001 Z. z. rozsudok NS SR vo veci 7Cdo/128/2016).

44. Žalobca sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym záverom Krajského súdu v Prešove v konaní pod
sp. zn. 22Co/20/2018 zo dňa 27.3.2018, a v ktorom sa odvolací súd odklonil od rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR vo veci sp. zn. 3 Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018 a ustálil, že princíp právnej istoty prevažuje,
smernica nemá priamy účinok na horizontálne vzťahy medzi jednotlivcami a nepriamy účinok smernice
nemožno použiť contra legem, a preto v súlade s doterajšou masívnou aplikačnou praxou súdov je
potrebné vyžadovať aj špecifikáciu splátok podľa istiny, úrokov a poplatkov. Záverom odvolací súd dodal,
že uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 22Co/20/2018 zo dňa 27.3.2018 bola podaná prejudiciálna
otázka v reakcii na rozsudok C-42/15. Preto súd dospel k správnemu záveru, že formulárová zmluva o
spotrebiteľskom úvere, ktorá je predmetom konania, neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov a aj z dôvodu absencie týchto údajov v Zmluve je nutné považovať poskytnutý
úver za bezúročný a bez poplatkov.

45. Na základe uvedeného je zrejmé, že žalovaný neuviedol v rámci odvolania také dôvody, na
základe ktorých by bolo potrebné zmeniť alebo zrušiť rozsudok prvoinštančného súdu v rozsahu v
akom ho žalovaný napadol odvolaním. Rozsudok v žalovaným napadnutom rozsahu, žalobca považuje
za správny riadne odôvodnený vychádzajúci z relevantnej právnej úpravy a výsledkov dokazovania.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny a súčasne zaviazal žalovaného k náhrade trov
odvolacieho konania žalobcu vo výške 100 %.

46. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
CSP), oprávnenou osobou - stranou sporu (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti
(§ 363 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379
a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.



47. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť
žalobcovi sumu 176,97 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 176,97 eur od 10.07.2017
do zaplatenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia získaného zo zmluvy o úvere uzavretej medzi
žalovaným a žalobcom dňa 25.11.2015.

48.  Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým bolo žalobe v časti nároku na istinu 176,97 eur s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 176,97 eur od 16.1.2018 zo zaplatenia vyhovené a v súvisiacom výroku o náhrade
trov konania.

49. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým
záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, a
pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci pokiaľ ide
o absenciu náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ, ktorý na vec aplikoval správne hmotno-právne
ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2
CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací
súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov
prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

50.  Odvolací súd sa plne stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v zmluve o spotrebiteľskom
úvere absentuje náležitosť, a to že zmluva neobsahuje v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. f) dobu trvania
zmluvy a termín konečnej splatnosti.

51.  Odvolací súd poukazuje na to, že interpretácia, resp. výklad právnej normy je nevyhnutnou súčasťou
tak právnej teórie, ako aj právnej praxe. Právny výklad je integrálnou súčasťou procesu aplikácie práva,
čo sa najzreteľnejšie prejavuje v súdnej aplikácii práva. Úlohou výkladu je konkretizácia zákona v danom
prípade, teda úloha aplikácie práva. Predstavuje predovšetkým proces objasňovania zmyslu, obsahu a
významu textov prameňov práva ako nosičov právnych pravidiel. Cieľom interpretácie právnych noriem
je zisťovať a objasňovať ich obsah, často aj nad rámec gramatického výkladu. Nemožno lipnúť na
formalistickom výklade bez prihliadnutia na právne princípy, ktoré sú výrazom hodnôt. Samotný výklad v
niektorých prípadoch značne presahuje rozsah textu prameňov práva a je výsledkom právnokreatívnej
činnosti sudcov. Právny výklad je racionálna činnosť, ktorá dáva zmysel právnemu textu, pričom
požiadavka racionality je kľúčová. Teleologický výklad právnej normy postihuje zmysel resp. cieľ právnej
normy v súvislosti s najvšeobecnejšími podmienkami, v ktorých sa má norma realizovať. Ide o hľadanie
účelu zákonného ustanovenia a to v kontexte spoločenských podmienok v okamžiku interpretácie. Pre
výklad právneho predpisu je rozhodujúca v ňom vyjadrená vôľa zákonodarcu, ktorú možno objektivizovať
tak, ako to vyplýva zo znenia zákonného ustanovenia a významových súvislostí, do ktorých je zaradené.
Sudca sa pritom nemusí zastaviť u doslovného znenia normy. Viazanosť zákonom neznamená viazanosť
písmenami spolu s nutnosťou doslovného výkladu, ale väzbu na zmysel a účel zákona.

52. Je nesporné, že ustanovenie § 11 v spojení s § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch má za účel
- cieľ ochranu spotrebiteľa tak, aby dodávateľ bol povinný spotrebiteľovi ešte pred uzavretím zmluvy,
resp. priamo v nej poskytnúť prehľadne všetky relevantné údaje na základe ktorých sa spotrebiteľ môže
rozhodnúť, či zmluvu o úvere uzavrie alebo nie. Spotrebiteľ musí byť pred uzavretím zmluvy o úvere
dôkladne informovaný. Na to, aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť na základe úplnej znalosti veci, musia
sa mu pred uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť primerané informácie o podmienkach a nákladoch
spojených s úverom a o jeho povinnostiach, ktoré spotrebiteľ môže zvážiť. Aby bolo zabezpečené,
že spotrebiteľ bude mať vždy dostatok relevantných informácií pre svoje rozhodnutie, zákonodarca v
§ 9 citovaného zákona vymenúva zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V rámci nich
vymenúva tie, ktorých neuvedenie v písomnej zmluve má za následok, že úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, čo predstavuje určitý postih - sankciu pre dodávateľa, ktorý zákonom predpísané
náležitosti v zmluve neuvedie.

53. V súvislosti s konečnou splatnosťou úveru odvolací súd má za to, že termín (konečnej splatnosti)
nie je možné vykladať inak ako dátum ukončenia zmluvy, ktorý má byť podľa odvolacieho súdu zásadne



vyjadrený ako deň, mesiac, rok a pod., a že nie je možné ho nahradiť ani výpočtom podľa počtu splátok,
resp. uvedením dňa po uzavretí zmluvy. Dikcia zákona o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby termín
konečnej splatnosti úveru bol vyjadrený určito, jasne, zrozumiteľne. Faktom je, že priamo v danej zmluve
o spotrebiteľskom úvere sa v texte úverovej zmluvy pojem „doba trvania úveru“ vôbec neuvádza, pričom
doba trvania úveru a konečná splatnosť sú dva rozdielne pojmy. Navyše aj keď Zmluva obsahuje pojem
termín konečnej splatnosti: ako údaj je uvedené 60 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15 dňa v
poslednom mesiaci, z obsahu zmluvy však jasne nie je vyjadrené, ktorý je to deň, kedy má byť úver
poskytnutý, preto aj z toho dôvodu je údaj termín konečnej splatnosti nejasný a nezrozumiteľný.

54. Pokiaľ ide o ďalšiu náležitosť zmluvy a to podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, tu odvolací súd uzatvára,
že odvolacia námietka žalovaného bola dôvodná.

55. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008
o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica“)
zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľaa prípadne
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami úveru na účely splatenia.

56. Európsky súdny dvor v rozsudku z 09.11.2016 vo veci C 42/15 HomeCredit Slovakia, a.s., proti
Kláre Bíróovej (ďalej len Rozsudok) konštatoval, že článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice 2008/48 sa má
vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok
spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez
ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (bod 50 Rozsudku). Článok 10 ods. 2 písm. h)
stanovuje, že zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami úveru na účely splatenia (bod 52 Rozsudku). Z článku 10 ods. 2 písm. i) Smernice a článku
10 ods. 3 Smernice vyplýva, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek
počas doby trvania zmluvy odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky (bod 53 Rozsudku); pričom
Smernica nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere takýto výpis vo forme amortizačnej tabuľky.
Pokiaľ ide o zmluvy patriace do pôsobnosti Smernice, členské štáty by nemali ukladať zmluvným stranám
povinnosti, ktoré táto smernica neupravuje, ak táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia v
oblasti, do ktorej patria tieto povinnosti (bod 55 Rozsudku). Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice sa
má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe
nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky
bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 Smernice
bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave (bod 59
Rozsudku).

57. V úvode všeobecnej časti dôvodovej správy k ZoSÚ sa uvádza, že predložený návrh zákona „je
svojím obsahom úplnou transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ES z 23.
apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS do slovenského
právneho poriadku. Uplatňovaním tejto novej úpravy bude slovenský úverový trh zosúladený v rámci
vnútorného trhu Spoločenstva“. V závere všeobecnej časti dôvodovej správy k ZoSÚ sa konštatuje,
že predkladaným zákonom je Smernica transponovaná do slovenského právneho poriadku v plnom
rozsahu.

58. V dôvodovej správe k § 9 ods. 2 ZoSÚ sa zdôrazňuje zásadný význam ochrany spotrebiteľa v
zmluvných vzťahoch, ktorý má mať dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch
a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí uvádzať celkovú výšku,
menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie. Zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí upravovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (spotrebiteľ musí byť
zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si
povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere).

59. Cit. Rozsudok ESD konštatoval, že Smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej
právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva
článok 10 ods. 2 Smernice. Aj so zreteľom na to sa v praxi všeobecných súdov Slovenskej republiky
vyskytujú (resp. vyskytovali) pochybnosti o tom, či textu „zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza



výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia“ (článok
10 ods. 2 písm. h) Smernice) obsahovo zodpovedá text „zmluva o spotrebiteľskom úvere ... musí
obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia“. Ako už bolo uvedené, úmyslom zákonodarcu, ktorý
zreteľne vyjadril aj v úvodnej časti dôvodovej správy k ZoSÚ, bolo transponovať Smernicu v celom
rozsahu. Zámerom zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby novo prijímané ustanovenie § 9 ods. 2
písm. k) ZoSÚ bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 Smernice.

60. V rozsudku NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018 v obdobnej veci eurokonformným
výkladom predmetného ustanovenia ZoSÚ, ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný,
dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa ZoSÚ nemožno od dodávateľov
žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach
(samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ
uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia
eurokonformného výkladu potrebné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka
úveru zahrňuje. V predmetnom konaní nebolo sporné, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má všeobecné
náležitosti podľa OZ. Sporným nebolo ani to, že vymedzuje tiež celkovú výšku úroku, výšku mesačnej
anuitnej splátky, počet splátok. V prípade termínu splatnosti splátok, aj tieto sa dajú vyvodiť z obsahu
zmluvy. Pokiaľ ide o to, či zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili strany sporu, obsahuje výšku,
počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov, je potrebné mať na zreteli, že eurokonformný
výklad § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva
o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká
časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky.
Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v
číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná)
pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Dovolací súd v súvislosti s tým poznamenáva, že aj v
zmysle rozsudku zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi
splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná
na vrátenie istiny. Podrobné informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky podáva veriteľ na žiadosť
spotrebiteľa, a to bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy a vo forme amortizačnej tabuľky.

61. Vychádzajúc z účelu Smernice, právnych záverov vyjadrených v Rozsudku ESD, účelu § 9 ods.
2 písm. k) ZoSÚ a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie NS SR uzavrel, že predmetné
ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ
predmetné ustanovenie ZoSÚ hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované
informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich
uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.

62. Zákonom č. 279/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony, došlo k zmene (medzi iným) ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ v tom zmysle, že sa v ňom
s účinnosťou od 1. mája 2018 slová „a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ nahrádzajú
slovami „frekvenciu splátok a“. V dôvodovej správe k tomuto zákonu sa uvádza, že vypustenie náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo nevyhnuté so zreteľom na závery vyjadrené v cit. rozsudku SD EU.
Od uvedeného dňa sa teda legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu
predmetného ustanovenia, ktorú bolo - podľa názoru vec prejednávajúceho senátu najvyššieho súdu -
možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom.

63. S poukazom na vyššie uvedené právne a teoretické východiská, s odkazom na aktuálnu judikatúru,
podľa názoru odvolacieho súdu potom predmetná úverová zmluva obsahuje obligatórne náležitosti v
zmysle § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, teda výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Nakoľko však záver súdu prvej inštancie v tom, že chýba náležitosť zmluvy podľa ust.§ 9 ods. 2 písm.
f), je správny, táto náležitosť nie je v zmluve uvedená dostatočným spôsobom, uvedené spôsobuje



bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Preto záver súdu prvej inštancie ohľadne povinnosti žalovaného
vrátiť žalobcovi len rozdiel medzi poskytnutou sumou žalobcom a sumou, ktorú mal uhradiť, je správny.

64. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam tak odvolací súd mal za to, že súd prvej
inštancie vo veci rozhodol vecne správne, preto rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti, ako aj v
súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

65. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP,
podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca bol v odvolacom konaní plne
úspešný, preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

66. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "27Csp/193/2017", "guid": "1e4fd04b-70ef-422e-baaa-ba0c1d05a01f:517abf84-8be8-406f-a5c9-dfb8e13e8820", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:73f225b7-0320-4a21-a5b1-85583ca64722", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 499/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 499/2011 z 22. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-22", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73f225b7-0320-4a21-a5b1-85583ca64722"}, {"guid": "ussr:c06711a5-07d4-4d59-a0b1-aa1dfb60e09a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 209/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 209/2010 z 16. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-16", "citacie_n": 522, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c06711a5-07d4-4d59-a0b1-aa1dfb60e09a"}, {"guid": "ussr:60202cb3-51df-491a-824b-666ddbb0606c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/09 z 19. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-19", "citacie_n": 557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:60202cb3-51df-491a-824b-666ddbb0606c"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:499f86e6-e72d-4d2a-9e13-71eda4ec9d18", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 356/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 356/06 z 10. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-10", "citacie_n": 581, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:499f86e6-e72d-4d2a-9e13-71eda4ec9d18"}, {"guid": "ussr:24c87d79-915b-498a-b44c-0d73ab193b2c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 49/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 49/06 z 14. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-14", "citacie_n": 768, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:24c87d79-915b-498a-b44c-0d73ab193b2c"}, {"guid": "ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 328/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 328/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1149, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085"}, {"guid": "ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/04 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 1047, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c"}, {"guid": "ussr:62fed15e-44dc-44e7-b7d8-7b76b9e39e57", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/00 z 15. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-15", "citacie_n": 1359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1"}, {"guid": "ussr:516ef6bd-ef7c-42ac-936a-fc1f813ee427", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.80.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 80/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/99 z 18. 8. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-08-18", "citacie_n": 1187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.80.1999.1"}, {"guid": "ussr:1d9f7480-257d-4edd-9f1f-79c6e292bfff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24. 5. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-05-24", "citacie_n": 2672, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1"}, {"guid": "ussr:3f982ccb-cb68-4e9b-bffe-f3fd20913c11", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.87.1993.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 87/93", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 87/93 z 23. 9. 1993", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1993-09-23", "citacie_n": 1236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.87.1993.1"}, {"guid": "836ba09b-a9e0-4e34-9e1b-377c57313040:a5a07af9-d214-430d-8342-9a8586715fa0", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1514228161.1", "spisova_znacka": "5Co/219/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/219/2017 z 25. 10. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-10-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1514228161.1"}, {"guid": "76665a67-a265-496a-9b9a-53904c6da438:99d06ae6-ae7a-41f9-aa3b-611cc4655b7e", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2115227991.2", "spisova_znacka": "23Co/294/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/294/2017 z 22. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-04-22", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2115227991.2"}, {"guid": "5ae0bee8-95cb-4a90-a7a6-9d9c43f9d0a5:bdd68f2e-c49a-4ea4-af43-ff6a46ff66ce", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6617204180.1", "spisova_znacka": "43Co/24/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Co/24/2017 z 28. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-11-28", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6617204180.1"}, {"guid": "74545be7-d7b2-46a4-91cd-5043335adc61:5a7caa3b-a829-4d2f-98db-a3fd45cb4843", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2115216321.1", "spisova_znacka": "9Co/262/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/262/2016 z 30. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2017-10-30", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2115216321.1"}, {"guid": "02498b72-ca70-4866-826b-53d2d089da7f:0591b676-7fd8-41b2-aa53-59a6aab450e7", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2114207412.2", "spisova_znacka": "10Co/375/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/375/2016 z 12. 9. 2017", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2017-09-12", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2114207412.2"}, {"guid": "50f873ae-c986-4659-b371-65c1a29bea02:a465c88f-69e1-4314-b3e3-d84a7c1afdf5", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5415203066.1", "spisova_znacka": "6Co/86/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/86/2017 z 30. 5. 2017", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2017-05-30", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5415203066.1"}, {"guid": "5e5d84e9-6983-434b-bc0e-7a67e2f502b4:4a4e3381-be72-4c54-b90f-a11e07482797", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6114227080.1", "spisova_znacka": "16Co/782/2015", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/782/2015 z 11. 1. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-01-11", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6114227080.1"}, {"guid": "2a3cdd18-8ffc-45ae-87f9-935955182692:3d283178-8464-4236-b705-a906784fafc5", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2016:4214207975.1", "spisova_znacka": "5Co/403/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/403/2015 z 10. 5. 2016", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2016-05-10", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4214207975.1"}, {"guid": "0ef6f22e-8a61-4e05-9fbf-2fcb23255db6:bfe43e49-f534-4950-a865-6a022c08e6ba", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5814202403.1", "spisova_znacka": "11Co/409/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/409/2015 z 25. 4. 2016", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2016-04-25", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5814202403.1"}, {"guid": "b7b03973-5c77-4c45-9f80-bfb6d3f914aa:dfb82f82-3474-4308-91db-b11ac96ea19f", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6614207816.2", "spisova_znacka": "16Co/103/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/103/2015 z 17. 2. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-02-17", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6614207816.2"}, {"guid": "ad1283a6-da91-4357-97ee-08641d18c82a:19296cae-c00a-4704-af37-63981435190a", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6612210175.1", "spisova_znacka": "16Co/315/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/315/2012 z 19. 12. 2012", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2012-12-19", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6612210175.1"}, {"guid": "c5b8d818-7410-46ce-a861-1781d59ae7cb:6bddbfc0-7f57-451e-834b-cd393c9209d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Csp/90/2017", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 10Csp/90/2017 z 25. 7. 2018", "sud": "Okresný súd Humenné", "datum_vydania": "2018-07-25", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c5b8d818-7410-46ce-a861-1781d59ae7cb:6bddbfc0-7f57-451e-834b-cd393c9209d1"}, {"guid": "560ed0d6-91fe-477e-b493-70ec1b8d4d13:8c9483c0-ff8a-4c93-b229-f26d44759810", "ecli": null, "spisova_znacka": "27Csp/193/2017", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Košice II sp. zn. 27Csp/193/2017 z 14. 8. 2017", "sud": "Okresný súd Košice II", "datum_vydania": "2017-08-14", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/560ed0d6-91fe-477e-b493-70ec1b8d4d13:8c9483c0-ff8a-4c93-b229-f26d44759810"}, {"guid": "6f9ba031-a287-43de-ba18-5bda6743699b:205572ab-cdea-4433-91ad-a75691dfaba4", "ecli": null, "spisova_znacka": "17Csp/158/2017", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Lučenec sp. zn. 17Csp/158/2017 z 2. 8. 2017", "sud": "Okresný súd Lučenec", "datum_vydania": "2017-08-02", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/6f9ba031-a287-43de-ba18-5bda6743699b:205572ab-cdea-4433-91ad-a75691dfaba4"}, {"guid": "ea6e3bac-f083-48aa-b75c-c85247bc3771:e4487bd0-f36e-430b-acaf-f8a5bb31c340", "ecli": null, "spisova_znacka": "13Csp/132/2017", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Prešov sp. zn. 13Csp/132/2017 z 24. 7. 2017", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2017-07-24", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ea6e3bac-f083-48aa-b75c-c85247bc3771:e4487bd0-f36e-430b-acaf-f8a5bb31c340"}], "citovane_v": [{"guid": "8bee9b4e-aae1-4ece-a0fd-530502cd863b:a028f1ca-35ef-492c-8881-726272271fb1", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2117220532.1", "spisova_znacka": "23Co/37/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/37/2019 z 20. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-10-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2117220532.1"}]}