{"guid": "7ae47290-de76-4a54-8930-61b20b984ac4:7a499477-190d-4cd6-a6e0-3cce88f18cfe", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2115212599.1", "spisova_znacka": "9Co/128/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/128/2018 z 28. 1. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 28. januára 2019, sp. zn. 9Co/128/2018, ECLI:SK:KSTT:2019:2115212599.1", "identifikacne_cislo": "2115212599", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Jana Vargová", "sudca_id": 782, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-vargova-782", "datum_vydania": "2019-01-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-152", "nazov": "§ 152 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-152", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-152"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "nazov": "§ 366 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-366"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-152", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-366"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7a499477-190d-4cd6-a6e0-3cce88f18cfe", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2115212599.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2019:2115212599.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2019:2115212599.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/128/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115212599
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2115212599.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:
JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: E. J., nar. XX.X.XXXX, bytom
E., O. XX, zastúpeného AK: Mgr. Peter Kubala, so sídlom Trnava, Hlavná 31, proti žalovanému:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, o určenie neplatnosti
Zmlúv o úvere a zaplatenie sumy 1.041,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Trnava č. k. 27C/245/2015-71 zo dňa 25. októbra 2017 - I. výrok, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom I. výroku vrátane závislého V. výroku  p
o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi  p r i z n á v a  voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 576,29 Eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania z istiny od 8.7.2015 do zaplatenia, všetko do
3 dní od právoplatnosti rozsudku, II. výrokom žalobu      v časti zaplatenia úroku z omeškania zo sumy
576,29 Eur vo výške 5,05 % ročne od 6.7.2015 do 7.7.2015 vrátane zamietol, III. výrokom vo zvyšku
konanie zastavil, IV. výrokom uložil žalobcovi zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100
% v časti nároku                o neplatnosť úverových zmlúv. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, V. výrokom v časti konania o zaplatenie sumy
rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 52 ods. 1 až 4, § 451 ods. 1 a 2, §
517 ods. 2, § 488, § 489 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády       č. 87/1995 Z.  z. § 497, §
499 Obchodného zákonníka, § 2 písm. b), § 3 ods. 1, 2,  § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len zákon o spotrebiteľských
úveroch), s poukazom aj na procesné ust. § 145 ods. 1, § 146 ods. 2, § 251, § 255 ods. 1, 2, § 256 ods.
1, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že podľa Zmluvy o úvere č. 1530229 zo dňa
25.4.2005 je výška úveru 464,71 Eur, poplatok 300,07 Eur, celková suma na zaplatenie 764,79 Eur,
splátky v počte 8 po 95,60 Eur počnúc dňom 25.5.2005, keď           v  poslednom odseku žalobca
potvrdil osobitne, že v rovnaký deň prevzal peňažnú hotovosť uvedenú v zmluve. Podľa zmluvy o úvere č.
1530400 zo dňa 22.3.2006 je výška úveru  663,88 Eur, poplatok 634,67 Eur, celková suma na zaplatenie
1.298,55 Eur, splátky v počte 12 po 108,21 Eur počnúc dňom 20.4.2006. V poslednom odseku žalobca
potvrdil osobitne, že v rovnaký deň prevzal peňažnú hotovosť uvedenú v zmluve. Žalobca zaplatil z titulu
Zmluvy o úvere 1 sumu 1.041,- Eur, z titulu Zmluvy o úvere 2 nezaplatil žiadnu čiastku. Z titulu Zmluvy o



úvere 2 bol vydaný rozhodcovský rozsudok Stálym rozhodcovským súdom             v Bratislave č. k. SR
5288/06 zo dňa 31.10.2006 a následne tunajším súdom zastavená exekúcia z tohto titulu uznesením
č.k. 17Er/275/2007-95 zo dňa 22.5.2017 z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky. Žalobca sa titulom
zmluvy o úvere 2 nedomáha žiadneho plnenia.

4. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie právne uzavrel, strany uzatvorili spotrebiteľský úver
(zmluva o úvere 1), ktorý je nevyhnutné posudzovať nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného
zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona
č. 258/2001 Z.z., keďže žalovaný pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ
s poukazom na predmet podnikania     a žalobca mal postavenie  spotrebiteľa. V zmysle zásady lex
specialis derogat legi generali má potom špeciálna právna úprava, ktorou je zákon č. 25/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, prednosť pred
všeobecnou právnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, a je preto nevyhnutné predmetný právny
vzťah medzi účastníkmi zmluvy posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných
ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Zistil, že uzatvorená zmluva neobsahuje RPMN, čo
je podstatná náležitosť zmluvy o úvere, ktorej nedostatok má za následok, že sa spotrebiteľský úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z tohto dôvodu sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne
obohatil, nakoľko prijal plnenie bez právneho dôvodu a to vo výške rozdielu prijatého plnenia od žalobcu
a skutočne poskytnutého plnenia z titulu úveru, t.j. vo výške 576,29 Eur (1.041,- Eur - 464,71 Eur).
Zároveň zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania z istiny vo výške 5,05 % ročne od
8.7.2015 do zaplatenia. Žalovanému bola žaloba doručená dňa 6.7.2015 a nasledujúci deň mohol na
základe doručenej žaloby plniť a do omeškania sa dostal dňom 8.7.2015, vo zvyšku uplatneného úroku
z omeškania okresný súd žalobu zamietol.

5. Ďalej konštatoval, že z dôvodu nadbytočnosti sa nezaoberal ďalšími namietanými chýbajúcimi
náležitosťami zmluvy, nakoľko ich nedostatok nemá za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.
Rovnako sa nezaoberal ani namietanými neprijateľnými zmluvnými podmienkami, nakoľko nemajú vplyv
na rozhodnutie o vydaní bezdôvodného obohatenia. Zmluvou o úvere 2 sa súd nezaoberal, nakoľko po
čiastočnom späťvzatí sa na jej základe žalobca nedomáhal žiadneho plnenia.

6. O náhrade trov konania v časti týkajúcej sa neplatnosti úverových zmlúv  rozhodol v zmysle ustanovení
§ 256 ods. 2 Civilného sporového poriadku, keď žalobca zavinil zastavenie konania v tejto časti,
pretože zobral žalobu späť bez uvedenia dôvodu. Plne úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu
trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

7. O náhrade trov konania v časti bezdôvodného obohatenia okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1
a § 256 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Žalobca zavinil zastavenie konania v časti istiny 464,71
Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 6.7.2015 do zaplatenia, nakoľko zobral vzal žalobu
späť bez uvedenia dôvodu a bol neúspešný v časti úroku z omeškania z istiny 576,29 Eur vo výške
5,05% ročne za čas od 6.7.2015 do 7.7.2015 vrátane. Žalobca mal v tejto časti konania úspech 55%
(576,29 Eur istina a úrok z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku 66,98 Eur) a úspech žalovaného bol
45%, vzhľadom na pomer úspechu súd žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný výlučne voči I. výroku a navrhol rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s poukazom
na § 365 ods. 1 písm. b), f), h) Civilného sporového poriadku. Argumentovala tým, že rozsudok
nedostatočne odôvodnil, najmä tým, že sa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného a iba nekriticky
prevzal argumentáciu žalobcu, pričom odôvodnenie predmetného rozhodnutia zákonom stanovené
podmienky (stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré
nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne
posúdil. Zároveň mal súd dbať na to, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé) však tieto zákonom
stanovené podmienky nespĺňa. Poukázal na Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria
A, č. 303-A), nález ÚS SR sp.  zn. I ÚS 226/03). V predmetnom prípade došlo k úhrade poslednej
splátky, ktorá bola premlčaná v objektívnej trojročnej lehote zo zmluvy o úvere dňa 22.3.2006 (rovnako
aj všetkých predchádzajúcich splátok). Vzhľadom     k uvedenému je nárok žalobcu zo zmluvy o
úvere č. 1530229 premlčaný v celom rozsahu dňa 22.3.2009, dôsledkom uplynutia trojročnej objektívnej
premlčacej lehote. Žalobca uplatnil svoj nárok až dňa 25.5.2015, čo nie je sporné.  Prehľad premlčaných



splátok k zmluve o úvere č. 1530229: dňa 23.6.2005 v sume 95,60 Eur, dňa 16.8.2005 v sume 95,60
Eur, dňa 20.9.2005 v sume 95,60 Eur, dňa 14.12.2005 v sume 95,60 Eur, dňa 22.3.2006 v sume
658,60 Eur. Okresný súd vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci s poukazom na § 107
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Objektívna premlčacia doba začne plynúť od okamihu, keď došlo     k
získaniu bezdôvodného obohatenia, v danom prípade kedy boli jednotlivé splátky uhradené v prospech
žalovaného. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, kedy k získaniu
bezdôvodného obohatenia skutočne došlo. Ak sa teda plnenie bez právneho dôvodu poskytuje postupne
po častiach, objektívna premlčacia doba začína plynúť pri každej z nich osobitne v okamihu, kedy k
plneniu došlo. To znamená, že každá z čiastkových platieb plnených bez právneho dôvodu má svoj
samostatný „právny osud“, premlčuje sa samostatne   a samostatne (Rozsudok Najvyššieho súdu
ČR zo 14. decembra 2006, sp. zn. 33Odo 52/2005). Žalovaný taktiež poukazuje na rozhodovaciu
prax, a teda vyvracia odôvodnenie okresného súdu, pričom žalovaný razantne popiera, že by sa
jednalo o úmyselné bezdôvodné obohatenie, ktoré žalobca nijako nepreukázal. Žalovaný poskytuje
úvery za účelom dosiahnutia zisku a nie sa úmyselne bezdôvodne obohatiť. Žalobca nijako skutkovo
nepreukázal možnosť uplatnenia 10 - ročnej premlčacej lehoty. Poukázal na  rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22.09.2015, sp. zn. 13Co/567/2015 a sp. zn. 13Co/557/2015, sp. zn.
13Co/90/2015, 12Co/517/2015. sp. zn. 12Co/229/2015-102, sp. zn. 14Co/456/2016,  12Co/429/2015,
sp. zn. 12Co/251/2016, sp zn. 15C/274/2014.

9. Žalobca odvolanie nepodal a k odvolaniu žalovaného uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsahu navrhuje potvrdiť a uplatňuje si náhradu trov odvolacieho konania. Okresný súd
správne rozhodol, že zmluva o úvere neobsahuje RPMN. Žalovaný bol v konaní pasívny predložil len
jedno podanie, vyjadrenie zo dňa 9.7.2015. Nakoľko v konaní neboli sporné skutočnosti, okresný súd
rozhodol na základe zisteného/preukázané stavu. Strana má povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu,
žalovaný si tieto povinnosti v spore nesplnil, preto bol neúspešný. Tvrdenia žalovaného v odvolaní,
neuviedol pred súdom prvej inštancie, nenamietal ani neuplatnil iné prostriedky procesnej obrany,
pričom si bol vedomí celého obsahu žaloby, priebehu a stavu konania, ide o novoty, v odvolacom
konaní neprípustné. Žalovaný sa nebránil, nerozporoval tvrdenia žalobcu s výnimkou tvrdenia, že ide o
spotrebiteľské úvery a o existencii prekážky rozhodcovského konania.

10. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného a uviedol, že pokiaľ žalobca
považuje námietku premlčania v štádiu konania pred súdom druhej inštancie za novotu na základe toho
ju považuje za neprípustnú, je potrebné jeho tvrdenia vyvrátiť. Uplatnenie námietky premlčania v konaní
pred súdom druhej inštancie nie je vylúčené, pričom žalovaný poukazuje na  Rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4 Obdo 39/2008 z 1.10.2011: „Námietka premlčania práva nepatrí medzi skutočnosti
a dôkazy týkajúce sa skutkových tvrdení alebo aplikácie práva, ktoré sú významné pre rozhodnutie vo
veci a ktoré je účastník povinný uplatniť pred súdom prvého stupňa. Ide o námietku právnu, ktorej sa
netýka koncentračná zásada konania ... subjekt ju môže uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do
právoplatného skončenia veci.“ Ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Odo 162/2003 zo
dňa 21.8.2003: „Zostáva dodať, že premlčanie nároku je upravené hmotným právom (najmä Obchodným
a Občianskym zákonníkom), pričom účastník konania môže vzniesť námietku premlčania kedykoľvek za
konania (až do jeho právoplatného skončenia).“  Žalovaný má za to, že uplatnenie námietky premlčania
zo strany žalovaného je prípustné a súd druhej inštancie by sa ňou mal zaoberať. Zo zmluvy o úvere
nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe
platne uzavretej zmluvy o úvere, ktorá nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak
právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo            k odstúpeniu od
zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech získal žalovaný          z poctivých zdrojov.
Pokiaľ by i napriek uvedeným tvrdeniam tunajší súd dospel k záveru, že zo strany žalovaného došlo k
bezdôvodnému obohateniu, si žalovaný dovoľuje poukázať na skutočnosť, že Zákon o spotrebiteľských
úveroch bol vyhlásený v Zbierke zákonov a dňom jeho uverejnenia platí domnienka, že sa stal známy
každému, koho sa týka. Na základe uvedeného vyplýva, že žalobca v čase uzatvorenia zmluvy o
úvere (pričom žalovaný popiera, že by predmetná zmluva o úvere bola bezúročná a bez poplatkov) v
zmysle právnej domnienky vedel, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov, že úroky a poplatky
nemusel žalovanému uhradiť, napriek tomu žalovaný i naďalej poukazoval splátky nad rámec istiny.
Žalovaný poukazuje zároveň na skutočnosť, že nakoľko uzatváranie spotrebiteľských úverov a tiež
aj okolnosti neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách boli medializované v tlači a to po
obdobie niekoľkých rokov a z toho dôvodu žalobca mal možnosť tieto poznatky nadobudnúť už v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere (viď Rozsudok Okresného súdu Levice, sp. zn. 13C/19/2014-100, zo dňa



11.04.2017). V čase uzatvorenia zmluvy o úvere Žalovaný nemohol predpokladať vývoj rozhodovacej
činnosti súdov Slovenskej republiky vychádzajúce z bohatej legislatívnej činnosti v záujme ochrany
práv spotrebiteľov. Táto rozhodovacia činnosť je často veľmi rozmanitá. Nezriedka si súdne rozhodnutia
súdov v rámci Slovenskej republiky a to tak súdov prvej inštancie ako aj súdov druhej inštancie vzájomne
dokonca odporujú. Nároky titulu z bezdôvodného obohatenia nie sú spotrebiteľským vzťahom a z toho
dôvodu je prístup zohľadňujúci záujem slabšej strany nežiaduci, ale potrebné je zachovávať rovnosť
strán. Začiatok plynutia subjektívnej lehoty nezávisí od udelenia plnej moci advokáta, pre plynutie
premlčacej doby sú rozhodujúce skutočnosti nezávislé od vôle subjektov. O zákonných nedostatkoch
spotrebiteľskej zmluvy sa žalobca mohol dozvedieť z platnej právnej úpravy a takto hájiť svoje práva (viď
Rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 15C/426/2015-69, zo dňa 15.12.2017). Pokiaľ Žalobca tvrdí,
že sa Žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil, tak ku dňu úhrady poslednej splátky dňa 22.03.2006
Žalobca poznal výšku bezdôvodného obohatenia, poznal tiež kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil,
z čoho vyplýva, že disponoval všetkými relevantnými podkladmi pre uplatnenie si práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia.  Pokiaľ by aj došlo k bezdôvodného obohateniu zo strany žalovaného, jeho
vydanie podlieha 2 - ročnej subjektívnej a 3 - ročnej premlčacej lehote tak, ako to Žalovaný špecifikuje
vo svojom odvolaní.

11. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon                        č. 160/2015 Z. z.,
ďalej CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase ich podaní
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie ma zákonné náležitosti (§ 127 a §
363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez
potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie    (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP               a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§
219 ods. 3 CSP),    a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech, rozhodnutie
súdu prvej inštancie je v napadnutom rozsahu vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky
pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.

13. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola pôvodne požiadavka žalobcu na určenie, že zmluva
o úvere č. 1530229 uzatvorená medzi stranami dňa 25.4.2005 je neplatná, určenie, že zmluva o úvere č.
1530400 uzatvorená medzi stranami dňa 22.3.2006 je neplatná, zaplatenie sumy 1.041,- Eur s úrokom
z omeškania 5,5 % ročne zo sumy 1.041,- Eur od 6.7.2015 do zaplatenia. Zamietajúci II. výrok (suma
576,29 Eur, úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 576,29 Eur od 6.7.2015 do 7.7.2015 vrátane),
III. výrok (zastavenie konania v časti o určenie neplatnosti zmluvy o úvere zo dňa 25.4.2005 a zmluvy
o úvere zo dňa 22.3.2006), IV. výrok (o náhrade trov konania v časti nároku o neplatnosť úverových
zmlúv) neboli odvolaním žalovaného (ani žalobcu) napadnuté odvolaním, preto nadobudli právoplatnosť.
Predmetom prieskumu odvolacie súdu je posúdiť či súd prvej inštancie rozhodol I. výrokom správne ak
žalobe vyhovel (suma 576,29 Eur, úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 576,29 Eur od 8.7.2015 do
zaplatenia) z dôvodu, že úver je bezúročný a bez poplatkov a to s poukazom na  odvolacie argumenty
odvolateľa.

14. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože v podstatnom
zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje                       s odôvodnením rozhodnutia v
napadnutom rozsahu,  s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho
dôvodov a odkazuje na dostatočné, správne                 a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo



právnych záverov súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu odchýliť a nemôže, preto dať za pravdu
odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

15. Žalovaný v priebehu celého konania až do rozhodnutia súdu prvej inštancie namietal vo vzťahu
k úverovej zmluve č. 1530229 zo dňa 25.4.2005, že sa nejedná o spotrebiteľský úver.  Zo spisového
materiálu vyplýva, že okrem podaného vyjadrenia zo dňa 9.7.2005, v ktorom vyslovil nesúhlas so
zaplatením žalovanej pohľadávky, sa nariadeného pojednávania nezúčastnil, počas konania nevyvinul
žiadnu procesnú aktivitu (tak obranu proti tvrdeniam žalobcu, ako aj v navrhovaní dôkazov) a ani v
odvolaní proti rozsudku okresného súdu argumentačne nespochybnil správnosť skutkových zistení ani
záver okresného súdu. Žalovaný v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie vzniesol námietku
premlčania, ktorá do vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie žalovaným vznesená nebola.

16. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 25.4.2005 zmluvu o úvere č. 1530229, ktorou
žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 14.000,- Sk/464,71 Eur, celkovou čiastkou na zaplatenie
23.040,- Sk/764,78 Eur, počtom mesačných splátok 8, výškou splátky 2.880,- Sk/95,60 Eur, splatnosťou
1. splátky 25.5.2005. Žalobca zaplatil žalovanému sumu 1.041,- Eur.

17. Súd prvej inštancie správne posúdil predmetnú zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu v
zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho  zákonníka, keď ide štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú medzi
žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako spotrebiteľom, pričom predmetná zmluva je zároveň zmluvou
o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi stranami. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv
sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany                 a neprípustnosti
zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej
zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že spotrebiteľ nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah
zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera
zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako odborník, profesionálne znalý podnikateľ dodáva tovar
alebo služby so zárukou kvality.

18. Je nesporné, že citované ustanovenie § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch má za účel - cieľ
ochranu spotrebiteľa tak, aby dodávateľ bol povinný spotrebiteľovi ešte pred uzavretím  zmluvy, resp.
priamo v nej poskytnúť prehľadne všetky relevantné údaje na základe ktorých sa spotrebiteľ môže
rozhodnúť, či zmluvu o úvere uzavrie alebo nie. Spotrebiteľ musí byť pred uzavretím zmluvy o úvere
dôkladne informovaný. Na to, aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť na základe úplnej znalosti veci, musia
sa mu pred uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť primerané informácie o podmienkach a nákladoch
spojených s úverom a o jeho povinnostiach, ktoré môže zvážiť. Aby bolo zabezpečené, že spotrebiteľ
bude mať vždy dostatok relevantných informácií pre svoje rozhodnutie, zákonodarca v § 4 citovaného
zákona vymenúva zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V rámci nich vymenúva tie,
ktorých neuvedenie v písomnej zmluve má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, čo predstavuje určitý postih - sankciu pre dodávateľa, ktorý zákonom predpísané náležitosti
v zmluve neuvedie. Cieľom zákonodarcu pod hrozbou uvedeného následku teda je donútiť dodávateľov
- veriteľov, aby stanovené náležitosti - údaje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzali.

19. Výklad a aplikácia ust. § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch musí byť v súlade so zmyslom
a účelom citovaného zákona. Tým, že zákonné dodržanie iba niektorých obsahových náležitostí
zmluvy, ako aj písomnej formy postihuje neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutné podstatné
obsahové náležitosti zmluvy. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k esenciálnym,
teda podstatným obsahovým náležitostiam zo zmluvy vyplývajúcimi jednak z ust. § 497 Obchodného
zákonníka a jednak vo vzťahu k tým náležitostiam, ktoré sú vymenované v § 4 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch a zároveň aj v § 4 ods. 3 citovaného zákona. Pokiaľ zmluva uzavretá medzi
účastníkmi niektorú              z náležitostí vymenovaných v ust. § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

20. Súd prvej inštancie podľa odôvodnenia preskúmavaného rozsudku pristúpil                 k prieskumu,
či zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom                   o spotrebiteľských
úveroch a správne vyslovil bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru, keď mal preukázané,
že predmetná úverová zmluva neobsahuje základnú obsahovú náležitosť, t. j. ročnú percentuálnu mieru



nákladov (podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu uzavretia zmluvy).
Pričom odvolateľ tento záver okresného súdu nespochybnil.

21. S poukazom na znenie § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch odvolací
súd konštatuje, že už len jeden chýbajúci údaj v zmysle § 4 ods. 2 citovaného zákona, v tomto prípade
písm. g) má za následok, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov, tak ako to už správne
uzavrel súd prvej inštancie. Odvolací súd sa  stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi sumu 576,29 Eur  ako rozdiel sumy uhradenej žalobcom žalovanému vo výške
1.041,- Eur a sumy poskytnutého úveru vo výške 464,71 Eur, a to titulom bezdôvodného obohatenia.
Postup súdu prvej inštancie, keď žalobu v časti sumy 1.278,56 Eur ako nedôvodnú zamietol je správny.
Čo je príslušenstvom pohľadávky vyplýva z § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok za omeškanie a náklady spojené s jej
uplatnením. Záväzkovým právnym vzťahom je právny vzťah z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok (§ 488 Občianskeho zákonníka).
Pohľadávkou v zmysle tejto zákonnej definície je peňažné plnenie (istina), na ktorú má veriteľ právo
podľa hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorého zmene (v zmysle nároku na sankcie pre omeškanie
s platením) dochádza priamo zo zákona práve až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah je
vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným hlavným záväzkovým vzťahom. Tým, že
dlžník včas nezaplatí úroky z istiny dostáva sa do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania
s plnením vlastného dlhu (istiny). Prvoinštančný súd teda správne vyhovel žalobe aj v časti úrokov z
omeškania 5,05 % ročne z prisúdenej sumy 576,29 Eur od 8.7.2015 do zaplatenia.

22. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

23. Podľa § 152 CSP, hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo
oslabenie práva protistrany.

24. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

25. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesnej útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa konanie končí.

26. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

27. Hmotnoprávna námietka je taký právny úkon (prejav vôle), ktorý mení dôvodný nárok protistrany
na nedôvodný, prípadne mení dôvodný procesný útok, či dôvodnú procesnú obranu na nedôvodnú.
Za právny úkon spôsobujúci zmenu, zánik či oslabenie práva protistrany je potrebné považovať aj
námietku premlčania (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V danom prípade námietku premlčania
ako prostriedok procesnej obrany vzniesol žalovaný až v priebehu odvolacieho konania, pričom z
výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že nič nebránilo žalovanému, aby námietku premlčania
vzniesol počas konania pred súdom prvej inštancie (napríklad vo vyjadrení k podanej žalobe, osobne
na pojednávaní alebo kedykoľvek počas konania). Vzhľadom k tomu, že žalovaný prostriedok procesnej
obrany, ktorou je aj hmotnoprávna námietka neučinil do vyhlásenia uznesenia súdu prvej inštancie,
ktorým sa dokazovanie končí, nemohol tak učiniť už v odvolacom konaní. Tým je vyjadrená zákonná
koncentrácia konania. S ohľadom na uvedené sa odvolací súd nestotožnil s postupom odvolateľa, ktorý
vzniesol námietku premlčania až v odvolacom konaní, pričom uvedené neumožňuje postup ani § 366
CSP, keďže neboli splnené zákonné predpoklady.



28. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne              a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd odkloní od ustálenej
rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

29. Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení
svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného
dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery.
V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov  a vnútorných
protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov
aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo
vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené
v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.

30. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo
aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia
prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

31. Po oboznámení sa s obsahom spisu a odvolaním napadnutým rozhodnutím odvolací súd konštatuje,
že súd prvej inštancie dostatočne zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnil rozsudok, stručne, jasne a
výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal,
akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil a ako vec právne posúdil, čím splnil zákonné kritériá
odôvodnenia uvedené                     v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Okresný súd sa v rozsahu
postačujúcom pre správne rozhodnutie vo veci samej vysporiadal s námietkami žalovaného a ich
právnou argumentáciou. Podľa odvolacieho súdu v danom prípade neobstojí ani námietka žalovaného,
že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, keď podľa neho neobsahuje nie je presvedčivé.  Zo
strany súdu prvej inštancie podľa odvolacieho súdu nedošlo k nesprávnemu procesnému postupu a
to k absencii riadneho odôvodnenia rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami (§ 220 ods.
2 CSP) vo vzťahu k odôvodneniu vyhovenia žalobe.  Zároveň podľa odvolacieho súdu teda nedošlo
ani k znemožneniu stranám realizovať ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej
miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď rozhodnutie okresný súd fakticky v
relevantných záveroch riadne právne aj vecne odôvodnil v odsekoch 17 až 19.

32. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04,
III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).

33. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom I. výroku
vrátane závislého V. výroku (odvolaním osobitne nenapadnutého) ako vecne správny postupom podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

34. V odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi voči žalovanému vznikol nárok podľa § 255 ods.
1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).



35. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a



ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "27C/245/2015", "guid": "9e8400f7-1eee-425a-83f1-6c28dbd44b02:7cf8282a-5beb-4ef7-8788-1b92499b3e25", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 226/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 226/03 z 12. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-12", "citacie_n": 1430, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414"}, {"guid": "87b2e419-a8a8-43b4-aee5-7e4dc0710ae9:3a503a83-21c0-4a59-ae11-400263b71fcb", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6714206342.1", "spisova_znacka": "12Co/251/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/251/2016 z 27. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-02-27", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6714206342.1"}, {"guid": "d962bddf-c8c5-45b6-a4d3-b069f5a1ba8b:36324e98-496e-49d3-918e-e53879f170b1", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6714206850.2", "spisova_znacka": "12Co/429/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/429/2015 z 22. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-02-22", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6714206850.2"}, {"guid": "863ed67a-f2f5-4256-b0d5-ccf7c9801713:beca8762-617a-446c-b2c0-45154b21d2e1", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6414208486.1", "spisova_znacka": "13Co/90/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/90/2015 z 14. 3. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-03-14", "citacie_n": 77, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6414208486.1"}, {"guid": "794f443a-a889-4913-93a3-08a731e6095c:e4ba1e19-b770-4c12-a50f-76423c423d3d", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6714206439.1", "spisova_znacka": "13Co/567/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/567/2015 z 21. 9. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-09-21", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6714206439.1"}, {"guid": "aecea4db-bbfe-40a2-b95b-55edd6b492d5:9f420de0-c8ba-4223-9ea7-12850a5ec822", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6714206438.1", "spisova_znacka": "13Co/557/2015", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/557/2015 z 21. 9. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-09-21", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6714206438.1"}], "citovane_v": []}