Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20Sa/3/2019 z 18. 7. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 18. júla 2019, sp. zn. 20Sa/3/2019, ECLI:SK:KSTT:2019:2019200028.2 Krajský súd Trnava | 20Sa/3/2019 | ECLI:SK:KSTT:2019:2019200028.2 | 2019-07-18 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 178 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/487654d6-9b0a-46a8-b121-b3b9f2655b3e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2019200028.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20Sa/3/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2019200028
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2019200028.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci žalobkyne MUDr. U. R., nar.
X.X.XXXX, bytom K. XX/X, W., proti žalovanému Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10,
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 66135-3/2018-BA zo dňa 11.12.2018,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovaného Sociálnej poisťovne, ústredia č. 66135-3/2018-BA zo dňa 11.12.2018 z
r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

II. Žalobkyni sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa v konaní domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 66135-3/2018-BA
zo dňa 11.12.2018, ktorým žalovaný zamietol jej odvolanie a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
pobočky Trnava č. 58315-65/2018-TT zo dňa 28.6.2018 určujúce, že: „Samostatne zárobkovo činnej
osobe MUDr. U. R. nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30.
apríla 2010, ale zaniklo dňa 31. decembra 2010.“

2. Namietala nesprávnosť právneho názoru žalovaného, podľa ktorého zrušením povolenia na
prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - oftalmologickej ambulancie ku dňu 30.4.2010 žalobkyni
povinné nemocenské a dôchodkové poistenie nezaniklo, nakoľko táto bola naďalej držiteľkou licencie
na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vydanej Slovenskou lekárskou komorou, ktorá zakladá status
samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) na účely sociálneho poistenia.

3. Poukazovala na to, že v období, ktoré Sociálna poisťovňa posudzovala, pracovala už ako odborný
zástupca pre spoločnosť OČKÁ, s.r.o., ktorá bola prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia a ktorá
odvádzala za ňu poistné. Žalobkyňa žiadnu samostatne zárobkovú činnosť nevykonávala, odhlášku
z povinného poistenia - registračný list podala so zánikom poistenia ku dňu 30.4.2010 a povinnosť
odvádzať poistné jej týmto dňom zanikla podľa § 21 ods.4 zákona o sociálnom poistení.

4. Má za to, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci a zistenie skutkového stavu veci bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci, nakoľko na
poskytovanie zdravotnej starostlivosti podľa zák. č. 578/2004 Z.z. je oprávnená odborne spôsobilá
osoba výlučne na základe povolenia udeleného príslušným orgánom, kde nepostačuje byť len držiteľom
licencie, pričom ak sa držiteľ licencie rozhodne vykonávať činnosť pre držiteľa povolenia, tak sa nestáva
samostatne zárobkovo činnou osobou, ale s držiteľom povolenia je v pracovnoprávnom vzťahu alebo
v obdobnom vzťahu.



5. Žalobkyňa zastáva názor, že licencia L1A je dokladom o odbornej spôsobilosti na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe v odbore lekár, a nie je povolením, na základe ktorého je možné bez ďalšieho
vykonávať zdravotnú prax a dosahovať príjem z podnikania. Licencia ani neobsahuje údaje, ktoré
legislatíva považuje za povolenie na výkon samostatnej zárobkovej činnosti (obchodné meno,
identifikačné číslo, miesto podnikania a pod.). Okrem platnej licencie L1A podmienkou na výkon lekárskej
praxe je rozhodnutie regionálneho úradu verejného zdravotníctva o návrhu na uvedenie priestorov
ambulancie do prevádzky, existencia kódu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti prideleného úradom
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia
viazané na doklad o vlastníctve alebo nájme priestorov.
Iba na základe držby licencie lekár nemôže poskytovať zdravotnú starostlivosť, teda vykonávať
zárobkovú činnosť. Žalobkyňa žiadnu z týchto podmienok nemala a ani od 30.4.2010 nemá splnenú,
od 1.5.2010 na základe licencie L1A nevykonávala žiadnu činnosť a jej príjmy sú príjmami zo závislej
činnosti.

6. Poukazovala tiež na rozhodnutia správnych súdov v obdobných veciach, napr. rozhodnutia Krajského
súdu v Trnave č.k. 44Sa/32/2017, 20S/47/2015, 20Sa/30/2016, rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne
č.k. 18Sa/1/2017 a Krajského súdu v Prešove č.k. 2Sa/4/2017, ktoré napadnuté rozhodnutia Sociálnej
poisťovne zrušili.

7. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

8. Uvádzal, že na účely sociálneho poistenia sa za samostatne zárobkovo činné osoby považujú fyzické
osoby vymedzené v § 5 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Skutočnosťou
rozhodujúcou na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely
sociálneho poistenia s účinnosťou do 31.12.2010 je výkon určenej činnosti alebo udelenie oprávnenia na
výkon takejto určenej činnosti. Ak fyzická osoba spĺňa právnu kvalifikáciu samostatne zárobkovo činnej
osoby, t.j. ak má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, okrem činnosti fyzickej
osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu,
nadobúda fyzická osoba v zmysle právnej úpravy účinnej do 31.12.2010, status samostatnej zárobkovo
činnej osoby.
Uvádzal, že za osobitný predpis v súvislosti s posudzovaním statusu samostatne zárobkovo činnej
osoby na účely sociálneho poistenia sa považuje aj zákon č. 578/2004 Z.z o poskytovateľoch
zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a
o z mene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje podmienky
poskytovania zdravotnej starostlivosti fyzickými osobami a právnickými osobami. Pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti je nevyhnutné, aby boli splnené podmienky na výkon zdravotníckeho povolania,
ktoré sa podľa § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov vykonáva
a) V pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu,
b) Na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa
osobitného predpisu,
c) Na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10),
d) Na základe licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti alebo
e) Na základe živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu.
V citovanom ustanovení zákon č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov upravuje rôzne formy
výkonu, resp. poskytovania zdravotnej starostlivosti, pričom za oprávnenie na vykonávanie činnosti
podľa osobitného predpisu, ktoré zakladá fyzickej osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby
podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010, sa považujú nielen povolenie
na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, ale aj licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe
(L1A) vydané podľa zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Taktiež z ustanovenia
§ 4 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov vyplýva, že poskytovateľom zdravotnej
starostlivosti je nielen fyzická osoba alebo právnická osoba, na základe povolenia na prevádzkovanie
zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu, ale aj fyzická osoba na
základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe alebo živnostenského oprávnenia vydaného
podľa osobitného predpisu. Priamo zo zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov vyplýva, že
držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A), je oprávnený vykonávať zdravotnícke
povolanie /§ 3 ods. 4 písm. c)/ a poskytovať zdravotnú starostlivosť /§ 4 písm. b)/ v zdravotníckom
zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení
(§ 10 ods. 2) a dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6



zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Podľa právneho názoru Sociálnej
poisťovne licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe /§ 68 ods. 1 písm. a)/ vykonávanej podľa
§ 10 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, označovaná ako L1A, na základe ktorej
môžu samostatnú zdravotnícku prax vykonávať zdravotnícki pracovníci napr. v povolaní lekár, logopéd,
psychológ, sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá
držiteľovi tejto licencie status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia (túto
licenciu nie je povinná mať fyzická osoba v pracovnom pomere). Vyslovený právny názor prezentuje
aj Slovenská lekárska komora na svojej internetovej stránke (B.), kde v časti „pre lekárov - Licencie“,
zverejnila v časti „Povinnosti držiteľa licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe“ článok s
názvom „Upozornenie k licencii na výkon samostatnej zdravotníckej praxe“, v ktorom okrem iného
uvádza, že dňom nadobudnutia právoplatnosti licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v
povolaní lekár, nadobúda jej držiteľ status podnikateľa - samostatne zárobkovo činnej osoby. Slovenská
lekárska komora na svojej internetovej stránke (stará verzia webu - B.) zverejnila aj článok „problémy
licencií L1A a rokovanie SLK“, v ktorom podrobne vysvetľuje členom komory postup Sociálnej poisťovne
vo vzťahu k tým členom komory, ktorí sú držiteľmi licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe
(L1A). Zároveň uvádza celý rad krokov, ktoré vykonala, aby upozornila na povinnosti vyplývajúce z
vlastníctva tejto licencie.
Pre posúdenie právneho postavenia fyzickej osoby, ako samostatne zárobkovo činnej osoby, na
účely sociálneho poistenia s účinnosťou do 31.12.2010 nie je právne významné, či dotknutá osoba
skutočne samostatnú zárobkovú činnosť vykonáva, právne významná je len tá skutočnosť, že dotknutá
fyzická osoba disponuje oprávnením, ktoré jej zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby.
Zákon č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010 neustanovuje žiadne iné podmienky, ktoré by
mala splniť fyzická osoba na to, aby nadobudla status samostatne zárobkovo činnej osoby a taktiež
neukladá Sociálnej poisťovni skúmať ďalšie osobitné podmienky zakladajúce fyzickej osobe status
samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Zdôrazňujeme aj tú skutočnosť,
že Sociálna poisťovňa je povinná aplikovať právne normy tak, aby pri vydávaní tzv. individuálnych
právnych aktov nevznikali neopodstatnené rozdiely v skutkovo obdobných, resp. zhodných prípadoch.
V tejto súvislosti sa odvolávame napr. na posudzovanie právneho postavenia advokátov, stavebných
inžinierov, architektov. Keďže žalobkyňa bola držiteľom oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa
osobitného predpisu, t.j. licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A aj po 30.4.2010, kedy
bolo žalobkyni Trnavským samosprávnym krajom zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia, nezaniklo žalobkyni povinné nemocenské poistenia a povinné dôchodkové poistenia podľa
§ 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. (znenie účinné do 31.12.2010) dňom 30.4.2010 tak, ako žalobkyňa
namieta. Žalobkyni zaniklo povinné nemocenské poistenia a povinné dôchodkové poistenie samostatne
zárobkovo činnej osoby dňa 31.12.2010 (napriek tomu, že bola naďalej držiteľkou oprávnenia na
vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu - licencie L1A), vzhľadom na to, že týmto dňom
žalobkyni zaniklo právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Dôvodom zániku povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňom 31.12.2010 je skutočnosť, že
žalobkyňa od 1.1.2011 nespĺňala jednu zo základných podmienok ustanovenú v § 5 zákona č. 461/2003
Z.z. v znení účinnom od 1.1.2011, a to podmienku registrácie u príslušného správcu dane v súvislosti
so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení
zákona č. 543/2010 Z.z. Podľa údajov z Registra daňových subjektov bola žalobkyňa registrovaná podľa
osobitného predpisu len do 10.5.2010.
Žalovaný dôvodil aj tým, že na základe zákona č. 77/2015 Z.z., ktorým sa s účinnosťou od 1.5.2015
menil a dopĺňal zákon č. 578/2004 Z.z. sa tiež spresnila definícia poskytovateľov zdravotnej starostlivosti
upravená v § 4 tak, že sa presnejšie vymedzilo právne postavenie poskytovateľov zdravotnej
starostlivosti, ktorými sú fyzické osoby. Z dôvodovej správy k zákonu č. 77/2015 Z.z. vyplýva vo vzťahu
k novelizovanému zneniu § 4 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, že ide len o
legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s definovaním poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Upravuje
sa, že aj fyzická osoba, ak má vydané povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo
vydanú licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, tak ide o podnikateľa. Z uvedeného je bez
pochybností zrejmé, že aj do 30.4.2015 sa tieto okruhy fyzických osôb považovali za podnikateľov, ktorí
boli oprávnení dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa zákona
č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Žalovaný dáva do pozornosti tú skutočnosť, že ani
pri fyzickej osobe, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe povolenia podľa § 11 zákona č.
578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, nie je v § 4 písm. a) citovaného zákona do 30.4.2015
uvedené fyzická osoba - podnikateľ a napriek tomu žalobkyňa svoj status samostatnej zárobkovo činnej



osoby na účely sociálneho poistenia na základe povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti,
vydaného podľa § 11 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, nespochybňuje.
Žalovaný poukazoval aj na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozhodnutí sp. zn.
1Sžso/16/2016, ako aj na rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne č.k. 25Sa/2/2017, 25Sa/1/2017 a
18Sa/9/2017, Krajského súdu v Nitre č.k. 23Sa/16/2017, Krajského súdu v Žiline č.k. 25Sa/17/2017,
Krajského súdu v Prešove č.k. 5Sa/8/2017, 5Sa/7/2017, 7Sa/5/2017 a 2Sa/18/2017, a ďalšie, ktorými
boli žaloby v obdobných veciach zamietnuté.
Má za to, že nie je opodstatnené poukazovať a odvolávať sa aj na ďalšie rozsudky krajských súdov
v obdobných veciach, v ktorých sa krajské súdy stotožnili s právnym názorom Sociálnej poisťovne
prezentovaným aj v tomto vyjadrení k správnej žalobe, vzhľadom na to, že vo vzťahu k rozsudkom
krajských súdov, v ktorých krajský súd dospel k rovnakému právnemu záveru pri posudzovaní právneho
postavenia lekára, držiteľa licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe na účely sociálneho
poistenia, ako aj vo vzťahu k tým rozsudkom krajských súdov, v ktorých sa krajské súdy nestotožnili s
prezentovaným právnym názorom Sociálnej poisťovne, je zrejmé, že súdna prax nie je v tomto smere
ustálená.

9. Súd za splnenia procesných podmienok prejednal vec v neprítomnosti účastníkov, oboznámil sa s
obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel
k záveru o dôvodnosti žaloby.

10. Súd preskúmaval zákonnosť rozhodnutia zo dňa 11.12.2018, ktorým žalovaný zamietol odvolanie
žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava zo dňa 28.6..2018 určujúce,
že žalobkyni povinné nemocenské a dôchodkové poistenie nezaniklo dňa 30.4.2010, ale zaniklo dňa
31.12.2010, na základe zistenia, že hoci povolenie vydané žalobkyni na prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia bolo rozhodnutím Trnavského samosprávneho kraja ku dňu 30.4.2010 zrušené, táto naďalej
mala postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, nakoľko bola držiteľkou licencie na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/TT/0025/05.

11. Skutkové okolnosti prípadu týkajúce sa najmä vydania povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia a jeho zrušenia, licencie žalobkyne na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A)
a podanie odhlášky z poistenia ku dňu 30.4.2010 neboli v konaní medzi účastníkmi spornými.
Sporné zostalo právne posúdenie otázky, či žalobkyňa zrušením rozhodnutia o povolení prevádzkovať
zdravotnícke zariadenie dňom 30.4.2010 stratila postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, alebo
či jej toto postavenie zostalo zachované ako držiteľke licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe (s prihliadnutím na príjem dosiahnutý v období rozhodujúcom pre posudzovanie jej statusu).

12. V zmysle § 202 ods. 2 a § 203 ods. 2 SSP (zák. č. 162/2015 Z.z.) pri preskúmavaní napadnutého
rozhodnutia posudzoval súd žalobu fyzickej osoby majúcej charakter žaloby v sociálnych veciach
neformálne a aj nad rámec žalobných dôvodov.

13. Hoci na konanie a rozhodovanie žalovaného sa podľa § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní - zákon č. 71/1967 Zb.
(Správny poriadok), platia preň ústavné princípy a všeobecné zásady vzťahujúce sa na konanie orgánov
verejnej správy v zmysle Rezolúcie (77) 31 Výboru ministrov RE, vrátane práva na prerokovanie veci
v prítomnosti účastníka ako základného práva vyplývajúceho z článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky nie len pre konania súdne (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 83/93), práva na dostatočné,
zrozumiteľné a logické odôvodnenie rozhodnutia, ako aj princípu predvídateľnosti rozhodnutia.

14. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že v danom prípade ústavné právo na prerokovanie veci
v prítomnosti účastníka bolo postupom správnych orgánov vo veci porušené, ako to vyplýva už zo
skutočnosti, že začatie konania nebolo žalobkyni pobočkou Sociálnej poisťovne oznámené a nebolo
jej tak umožnené k podkladom rozhodnutia sa vyjadriť napriek tomu, že podľa označenia aplikovaného
ustanovenia § 178 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. by malo ísť o sporný prípad zániku
sociálneho poistenia. Súčasne, vzhľadom na časový odstup medzi skutočnosťami, z ktorých žalovaný
a prvostupňový správny orgán vychádzali, a vydaním prvostupňového rozhodnutia (8 rokov!) ide o
rozhodnutie bez pochybností nepredvídateľné, naviac (v prípade rozhodnutia správneho orgánu prvého
stupňa) trpiace obsahovými nedostatkami - naplnením požiadavky § 209 ods. 3 zákona o sociálnom
poistení na to, aby výrok rozhodnutia obsahoval aj uvedenie právneho predpisu, podľa ktorého sa



rozhodlo, nie je označenie § 178 ods. 1 písm. a) tohto zákona, ktorý upravuje iba vecnú príslušnosť
pobočky poisťovne. Nejde o hmotnoprávne ustanovenie, z ktorého možno vyvodzovať zánik, či nezánik
povinného poistenia, o ktorom bolo rozhodnuté.

15. Čo sa týka právneho posúdenia veci, súdu je nielen z vyjadrení a podaní účastníkov v tomto
konaní známe, že súdna prax nie je vo vzťahu k danej problematike jednotná a ustálená, čo sa
prejavuje v rozdielnych výstupoch všeobecných súdov v obdobných súdnych sporoch, pričom doposiaľ
v tomto smere nebolo prijaté pre rozhodovanie záväzné stanovisko. Súd preto pri posudzovaní
veci zohľadňoval nielen logický význam ustanovení zákona, ale aj účel súvisiacej právnej úpravy
a samotného nemocenského a dôchodkového poistenia (primárne je ním zabezpečenie lekárskej
starostlivosti a finančné zabezpečenie občanov v nepriaznivých životných obdobiach), naplnenie ktorého
v danom prípade rozhodnutím správnych orgánov vo veci aj vzhľadom na už konštatovaný časový
odstup zjavne nebolo sledované.

16. Žalobkyňa bola pre účely sociálneho poistenia ako samostatne zárobkovo činná osoba posudzovaná
na základe rozhodnutia o vydaní povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, ktoré bez
pochybností je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c)
zákona o sociálnom poistení. Logickým potom je záver, že zánikom tohto povolenia dňom 30.4.2010 na
základe rozhodnutia Trnavského samosprávneho kraja boli naplnené podmienky aj pre zánik povinného
poistenia podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého povinné nemocenské
a dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a
c) dňom zániku týchto oprávnení. Nie je súčasne dôvodná právna konštrukcia, podľa ktorej okamihom
zániku tohto povinného poistenia „nastúpil“ iný dôvod povinného poistenia spočívajúci v skutočnosti, že
žalobkyňa v tom čase bola držiteľom licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, napriek
tomu, že na jej základe žiadnu činnosť nevykonávala a nemala z nej žiadne príjmy.

17. Licencia L1A je podľa § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z. dokladom, na základe ktorého je
možný výkon zdravotníckeho povolania jednou z jeho foriem, ktorý (výkon zdravotníckeho povolania)
nie je dôvodné stotožňovať s vykonávaním činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c)
zákona o sociálnom poistení. Samotná licencia pre výkon samostatnej zdravotníckej praxe jej držiteľom
nepostačuje, ako to namietala aj žalobkyňa a ako to podľa názoru súdu vyplýva už z definície obsiahnutej
v ust. § 10 ods. 1 a 2 zák. č. 578/2004 Z.z., podľa ktorej samostatná zdravotnícka prax je poskytovanie
zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ - t.j. osoba
poskytujúca zdravotnú starostlivosť na základe povolenia, alebo na inom mieste ako v zdravotnom
zariadení.

18. Relevantnou v tejto súvislosti nie je argumentácia žalovaného ustanovením § 4 zák. č. 578/2004 Z.z.
v jeho novelizovanom znení, podľa ktorého /písm. b)/ poskytovateľom je fyzická osoba - podnikateľ, ktorá
poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, nakoľko
zákon predpokladá poskytovanie zdravotnej starostlivosti na základe licencie, reálny výkon ktorého v
rozhodnom období žalobkyňa poprela a jej tvrdenie v tomto smere žalovaným nebolo spochybnené.

19. Z vyššie uvádzaných dôvodov súd v tomto konaní primárne preskúmavané rozhodnutie žalovaného
zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP ako vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci a
súčasne podľa písm. g) tohto zákonného ustanovenia z dôvodu porušenia ustanovení o konaní pred
orgánom verenej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, a vec mu
vrátil na ďalšie konanie v naznačenom smere.

20. Vzhľadom na kompetencie žalovaného ako odvolacieho orgánu pri náprave pochybení správneho
orgánu prvého stupňa súd z hľadiska naplnenia účelu tohto konania nepovažoval za potrebné
navrhované zrušenie rozhodnutia pobočky Trnava zo dňa 28.6.2018.

21. O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnej
žalobkyni žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:



Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Trnave, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.