{"guid": "1bda80ec-2d6b-41ce-88e4-62d8d98b5322:046214c1-e800-4c95-95c3-9835d03ab227", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2018200330.1", "spisova_znacka": "43Sa/23/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 43Sa/23/2018 z 12. 5. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 12. mája 2019, sp. zn. 43Sa/23/2018, ECLI:SK:KSTT:2019:2018200330.1", "identifikacne_cislo": "2018200330", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Alexander Mojš", "sudca_id": 540, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alexander-mojs-540", "datum_vydania": "2019-05-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-227.odsek-3", "nazov": "§ 227 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-227.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-227"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-6", "nazov": "§ 191 ods. 6 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-104.odsek-5", "nazov": "§ 104 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-104.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-104"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-23.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 23 ods. 2 písm. b) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-23.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-23"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-104.odsek-1", "nazov": "§ 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-104.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-104"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-112.odsek-4", "nazov": "§ 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-112.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-112"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-112.odsek-6", "nazov": "§ 112 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-112.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-112"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-227", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-104", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-23", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-112"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/046214c1-e800-4c95-95c3-9835d03ab227", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2018200330.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2019:2018200330.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2019:2018200330.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 43Sa/23/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200330
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2018200330.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci žalobcu: Ing.
D. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, F., zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária
Krutek & Kuruczová, so sídlom Hlavná ulica č. 11, Trnava proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie,
Ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej
číslo: 56870-3/2018-BA zo dňa 18. septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie číslo: 56870-3/2018-BA zo dňa 18. septembra  2018
z r u š u j e  a vec jej vracia na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi súd priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Rozhodnutím žalovanej číslo: 56870-3/2018-BA zo dňa 18.9.2018 táto postupom podľa § 218 ods.
2 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon o sociálnom poistení) rozhodla o
odvolaní žalobcu podanom proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne,  pobočka Trnava, číslo: 5282/2018-
TT-DvN zo dňa 9.5.2018 tak, že napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vo veci
zastavenia výplaty dávky v nezamestnanosti žalobcovi zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia bolo konštatované, že
žalobca na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti preukázal podľa § 104 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2017 dobu poistenia v nezamestnanosti celkom v
rozsahu 741 dní, keď na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti sa vyžaduje doba poistenia v
nezamestnanosti najmenej 730 dní v období posledných troch rokov pred zaradením do evidencie
uchádzačov o zamestnanie. Znamená to, že žalobca splnil základnú podmienku vzniku nároku na
dávku v nezamestnanosti. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky v Trnave číslo 971/2018-TT-DvN
zo dňa 26.1.2018 bol žalobcovi priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50% denného
vymeriavacieho základu 59,9672 eur od  31.12.2017, t.j. odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o
zamestnanie na obdobie šiestich mesiacov, pri splnení ustanovených zákonných podmienok. Žalobcovi
bola dávka v nezamestnanosti vyplatená za obdobie od 31.12.2017 do 31.3.2018. V rozhodnutí
žalovanej bolo ďalej konštatované, že v priebehu vyplácania dávky v nezamestnanosti žalobcovi
(9.5.2018) bolo prvostupňovým správnym orgánom zistené, že na Okresnom riaditeľstve Policajného
zboru v Poprade prebieha trestné stíhanie vo veci podozrenia zo spáchania pokračovacieho zločinu
subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 a ods. 4 písm. a) Trestného zákona, ktoré priamo súvisí
so žalobcom a jeho pracovným pomerom v spoločnosti PJB, s.r.o., keď neukončené trestné konanie,
ktorého výsledok môže mať vplyv na dobu trvania pracovného pomeru žalobcu v tejto spoločnosti,
prípadne na vymeriavacie základy dosiahnuté počas tohto pracovného pomeru mení v značnej miere
skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti, čo bolo dôvodom pre zastavenie



výplaty dávky v nezamestnanosti podľa § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. V prvostupňovom
rozhodnutí správneho orgánu bolo konštatované, že podkladom na vydanie takéhoto rozhodnutia boli
údaje v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, údaje z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava
potrebné na posúdenie nároku na dávku v nezamestnanosti. Vzhľadom k tomu, že prvostupňový správny
orgán sa dozvedel o prebiehajúcom trestnom konaní pre subvenčný podvod voči spoločnosti PJB, s.r.o.,
v rámci ktorého sa prešetrujú aj pracovné zmluvy uzatvorené zamestnancami s touto spoločnosťou, bolo
dôvodné výplatu dávky v nezamestnanosti zastaviť.

2.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že v čase konania o jeho nároku na
dávku v nezamestnanosti Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava ako prvostupňový správny orgán vedela
o prebiehajúcom trestnom konaní týkajúcom sa spoločnosti PJB, s.r.o., nakoľko samotná Sociálna
poisťovňa podala podnet orgánom činným v trestnom konaní pre podozrenie zo spáchania trestného
činu subvenčného podvodu v spoločnosti PJB, s.r.o. . Tvrdil, že Sociálna poisťovňa v čase, keď
si uplatnil nárok na dávku v nezamestnanosti (17.1.2018) ako aj v čase, keď vydala prvostupňové
rozhodnutie (26.1.2018) vedela alebo mohla vedieť o prebiehajúcom trestnom konaní, nakoľko Sociálna
poisťovňa podala podnet orgánom činným v trestnom konaní pre podozrenie zo subvenčného podvodu
v spoločnosti PJB, s.r.o. . Namietal, že na skutočnostiach rozhodujúcich na nárok na výplatu dávky sa
dňa 9.5.2018 nič nezmenilo a skutočnosti známe Sociálnej poisťovni dňa 9.5.2018 jej boli známe už
aj dňa 26.1.2018, kedy vydala prvostupňové rozhodnutie. Mal za to, že Sociálna poisťovňa, pobočka
Trnava zastavila výplatu dávky v nezamestnanosti v rozpore so zákonom, nakoľko dôvod, ktorý uviedla
Sociálna poisťovňa vo svojom rozhodnutí (dňa 9.5.2018 sa dozvedela o prebiehajúcom trestnom konaní
pre subvenčný podvod v spoločnosti PJB, s.r.o.) neexistuje, nakoľko o prebiehajúcom trestnom konaní
pre subvenčný podvod v spoločnosti PJB, s.r.o. Sociálna poisťovňa vedela už aj dňa 26.1.2018. Taktiež
namietal, že ani samotné podanie podnetu orgánom činným v trestnom konaní pre podozrenie zo
subvenčného podvodu v spoločnosti PJB, s.r.o. nie je zákonným dôvodom pre zastavenie výplaty dávky
v nezamestnanosti. Poukázal na to, že zo strany Sociálnej poisťovni bolo porušený princíp právneho
štátu ako aj princíp prezumpcie neviny.

3.
Žalovaná vo svojom rozhodnutí číslo: 56870-3/2018-BA zo dňa 18.9.2018 odvolanie žalobcu proti
rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, vo veci zastavenia výplaty dávky v nezamestnanosti
zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. V odôvodnení
rozhodnutia bolo konštatované, že v zmysle § 227 ods. 3 zákona o sociálnom poistení poistenec
je povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na
vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej
sumu. Vzhľadom k tomu, že žalobca si túto povinnosť nesplnil a prvostupňovému správnemu orgánu
neoznámil, že prebieha trestné konanie, ktoré by mohlo mať vplyv na vznik jeho nároku na dávku v
nezamestnanosti, prípadne na sumu tejto dávky, bolo potrebné dávku v nezamestnanosti žalobcovi
zastaviť. Ďalej bolo v rozhodnutí uvedené, že trestné oznámenie nepodala Sociálna poisťovňa, pobočka
Poprad na základe vykonštruovaného podozrenia, ale na základe viacerých skutočností, ktoré svedčia
o tom, že žalobcov pracovný pomer a aj pracovné pomery ostatných zamestnancov v spoločnosti
PJB, s.r.o. boli uzatvorené iba fiktívne, s cieľom vylákať rôzne dávky sociálneho poistenia od Sociálnej
poisťovne.

4.
Žalobca napadol správnosť tohto rozhodnutia žalobou, rozhodnutie žalovanej ako aj prvostupňového
správneho orgánu žiadal postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) a j) SSP zrušiť a vec vrátiť žalovanej na
ďalšie konanie. Namietal, že pobočka v Trnave z informačného systému Sociálnej poisťovne si mohla
zistiť z Centrálneho informačného systému, že prebieha trestné konanie pre podozrenie zo spáchania
trestného činu podané pobočkou v Poprade, pokiaľ si bola schopná, v súvislosti so žalobcom, overiť
jeho trvanie pracovného pomeru v Poprade. V tejto súvislosti poukázal na to, že v zmysle § 227 ods. 3
zákona o sociálnom poistení žalobca nebol povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne
preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku
na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu, pretože netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe



alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne, čo vyplýva aj z ust. § 196 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení. Znamená to, že ak je nejaká skutočnosť známa ktorejkoľvek z organizačných
zložiek Sociálnej poisťovne, pričom podanie podnetu na začatie trestného konania takouto skutočnosťou
nepochybne je, platí nevyvrátiteľná domnienka, že táto skutočnosť je známa Sociálnej poisťovni ako
celku. Za tohto stavu preto žalobca nebol povinný dokladovať žalovanej existenciu nejakého trestného
konania, a to naviac v situácii, kedy žalobca k žiadnemu trestnému konaniu nebol doposiaľ zo strany
orgánov činných v trestnom konaní vypočutý, resp. o žiadnom trestnom konaní nebol do dnešného dňa
zo strany orgánov činných v trestnom konaní ani len upovedomený. Tiež poukázal na to, že nedisponuje
žiadnou informáciou o trestnom konaní voči spoločnosti PJB, s.r.o., pričom o prebiehajúcom trestnom
konaní sa dozvedel až z rozhodnutia žalovanej. Tiež poukázal na to, že v predmetnom konaní bol
porušený princíp prezumpcie neviny, ktorý sa nevzťahuje len na súdy a orgány činné v trestnom konaní
ako také, ale aj na orgány verejnej správy a všetky ďalšie subjekty, ktorých konaním môže dôjsť k jej
porušeniu. V súvislosti so zastavením dávky v nezamestnanosti uviedol, že táto dávka je po splnení
zákonných podmienok vyplácaná zo základného fondu poistenia v nezamestnanosti a má slúžiť na
zabezpečenie príjmu poistenca v dôsledku nezamestnanosti. Uviedol, že žalovaná takýmto postupom
mu odňala zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti, a to len na základe prebiehajúceho
trestného konania, pričom nie je zrejmé, ako dlho bude trestné konanie trvať. V tejto súvislosti ďalej
zdôraznil, že dávka v nezamestnanosti má byť vyplácaná počas prvých šiestich mesiacov po strate
zamestnania za účelom zabezpečenia príjmu, kým si poistenec nájde nové zamestnanie, nemá byť
vyplácaná až po nejakom, bližšie neurčitom období.

5.
Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 25.1.2019 uviedla, že žalobu žiada ako nedôvodnú
zamietnuť. Poukázala na to, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava, číslo: 971/2018-TT-
DvN zo dňa 26.1.2018 bol žalobcovi priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50% denného
vymeriavacieho základu 59,9672 eur odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j.
od 31.12.2017, na obdobie šiestich mesiacov, pri splnení ustanovených zákonných podmienok, pričom
žalobcovi bola dávka v nezamestnanosti vyplatená za obdobie od 31.12.2017 do 31.3.2018. Vzhľadom
k tomu, že v priebehu vyplácania dávky v nezamestnanosti žalobcovi (dňa 9.5.2018) Sociálna poisťovňa
ako prvostupňový správny orgán zistila, že na Okresnom riaditeľstve PZ v Poprade prebieha trestné
konanie vedené voči spoločnosti PJB, s.r.o. vo veci podozrenia zo spáchania pokračovacieho zločinu
subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 a ods. 4 písm. a) Trestného zákona, ktoré priamo súvisí so
žalobcom a jeho pracovným pomerom v tejto spoločnosti, tak tieto zistené skutočnosti boli dôvodom
na zastavenie výplaty dávky v nezamestnanosti podľa § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení.
Následne preto Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava vydala dňa 9.5.2018 rozhodnutie, ktorým podľa
§ 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení od 1.4.2018 zastavila výplatu dávky v nezamestnanosti
žalobcovi. V tejto súvislosti tiež poukázala na to, že žalobca si nesplnil zákonnú povinnosť vyplývajúcu
mu z ust. § 227 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, keď ako jediný konateľ spoločnosti PJB, s.r.o.
v čase od 2.6.2009 do 23.8.2010 a od 23.6.2013 do 11.6.2015 by mal byť informovaný o tom, že
prebieha trestné konanie voči spoločnosti PJB, s.r.o. . Ďalej uviedla, že princíp prezumpcie neviny
nebol napadnutým rozhodnutím žiadnym spôsobom dotknutý, pretože Sociálna poisťovňa, pobočka
Trnava žalobcovi priznanú dávku v nezamestnanosti neodňala a ani nerozhodla o zániku nároku žalobcu
na dávku v nezamestnanosti, ale rozhodla len o zastavení výplaty dávky v nezamestnanosti, pokiaľ
sa dôsledne nedoriešia všetky skutočnosti majúce vplyv na nárok na dávku v nezamestnanosti a
na jej výšku. Pokiaľ ide o stav trestného konania tak uviedla, že voči spoločnosti PJB, s.r.o. bolo
uznesením Krajskej prokuratúry v Prešove, číslo 1KPt 14/18/7700-9 zo dňa 3.8.2018 zrušené uznesenie
vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Poprade, odboru kriminálnej polície, ČVS: ORP-94/OEK-
PP-2012 zo dňa 5.6.2018, pričom vyšetrovateľovi bolo uložené, aby vo veci znovu konal a rozhodol. V
tomto uznesení Krajskej prokuratúry v Prešove bolo konštatované, že v rámci vykonaného vyšetrovania
sa bolo potrebné vysporiadať s predbežnou otázkou podľa § 7 Trestného poriadku a vyhodnotiť pracovné
zmluvy zamestnancov spoločnosti PJB, s.r.o. ako neplatné a teda, že pracovné pomery vôbec nevznikli.

6.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej podľa § 23 ods. 2 písm. b) zák.č. 162/2015
Správneho súdneho poriadku, (ďalej len „SSP“), vo veci nariadil pojednávanie na deň 13.5.2019, na
ktorom tak právny zástupca žalobcu ako aj poverená zástupkyňa žalovanej zopakovali argumenty



uvádzané vo svojich písomných podaniach, pričom súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho
spisu dospel k záveru, že žaloba zo strany žalobcu je podaná dôvodne.

7.
Podľa § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2017, poistenec má nárok
na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov
o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 104 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2017, do obdobia
poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie
poistenia v nezamestnanosti, ktoré bolo získané ku dňu vzniku predchádzajúceho nároku na dávku v
nezamestnanosti.

Podľa § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca
v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.

Podľa § 112 ods. 6 zákona o sociálnom poistení dávka sa odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví odo
dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila.

Podľa § 227 ods. 3 zákona o sociálnom poistení poistenec je povinný príslušnej organizačnej zložke
Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na
dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu.

Podľa § 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 31.12.2017 dôkazom je všetko,
čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a
vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia
a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe
alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.

8.
Krajský súd v Trnave s ohľadom na obsah podanej žaloby posudzoval, či správne orgány pri rozhodovaní
v predmetnej veci vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a či vec správne právne
posúdili.

9.
V danom prípade je v prvom rade potrebné konštatovať, že trestné konanie vo veci podozrenia zo
spáchania pokračovacieho zločinu subvenčného podvodu prebieha voči spoločnosti PJB, s.r.o. a nie
voči žalobcovi. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v čase kedy bol podaný podnet
na začatie trestného stíhania voči spoločnosti PJB, s.r.o. (15.12.2011) žalobca jednak nebol konateľom
tejto spoločnosti (žalobca bol konateľom spoločnosti PJB, s.r.o. od 2.6.2009 do 23.8.2010 a od 23.6.2013
do 11.6.2015), čo znamená, že nemusel vedieť o tom, že takéto trestné konanie prebieha voči tejto
spoločnosti. Okrem toho je tiež potrebné uviesť, že žalobca ani nebol žiadnym spôsobom označený za
obvineného z nejakého priestupku, resp. trestného činu a doposiaľ nebol voči nemu urobený žiadny
procesný úkon. V prípade, že by vo vzťahu k žalobcovi prebiehalo nejaké trestné konanie, resp. by bolo
vo vzťahu k nemu vznesené obvinenie, tak je potrebné uviesť, že v tomto štádiu konania sa na takúto
osobu hľadí ako na nevinného do doby, pokiaľ jeho vina nebola vyslovená právoplatným rozhodnutím.
Realizácia zásady prezumpcie neviny znamená, že správny orgán je povinný dokázať vinu obvineného
z priestupku alebo z trestného činu, a ak sú o nej pochybnosti musí rozhodnúť v prospech vinníka (in
dubio pro reo).

10.
Ďalšou skutočnosťou, ktorá hovorí v prospech žalobcu je aj to, že v predmetnej veci žalobca nemal
dôvod, a to aj v prípade, že by vedel o prebiehajúcom trestnom stíhaní voči spoločnosti PJB, s.r.o.,
aby túto skutočnosť oznámil správnemu orgánu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na znenie
ustanovenia § 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, z ktorého vyplýva, že netreba dokazovať



skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Zákonodarca
skutočne jednoznačne uviedol, že netreba preukazovať skutočnosti známe Sociálnej poisťovni ako
celku a nielen skutočnosti známe jednotlivým jej pobočkám. Znamená to, že orgány verejnej moci sú
pri svojej úradnej činnosti povinné a oprávnené získavať a používať údaje evidované v informačných
systémoch verejnej správy a vyhotovovať si z nich výpisy a tieto údaje a výpisy si v nevyhnutnom
rozsahu navzájom bezodplatne poskytovať. Pokiaľ sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne
nenachádzajú informácie o prebiehajúcich trestných konaniach, tak takúto informáciu mohla poskytnúť
Sociálnej poisťovni, pobočke Trnava Sociálna poisťovňa, pobočka v Poprade, a to aj s poukazom na
to, že tieto pobočky si poskytovali informácie o pracovnom pomere žalobcu, a preto tak mohli urobiť aj
vo vzťahu k podanému trestnému oznámeniu. Je nepochybné, že podnet na začatie trestného stíhania
podala pobočka Sociálnej poisťovne Poprad dňa 15.12.2011, pričom doposiaľ trestné konanie voči
spoločnosti PJB, s.r.o. nie je právoplatne skončené. Dávka v nezamestnanosti je pritom dávkou, ktorá
je po splnení zákonných podmienok vyplácaná zo základného fondu poistenia v nezamestnanosti a
ktorá slúži na zabezpečenie príjmu poistenca v dôsledku nezamestnanosti. Tým, že žalovaná dočasne
zastavila výplatu dávky v nezamestnanosti žalobcovi, tak tým mu odňala zabezpečenie príjmu v dôsledku
nezamestnanosti, a to len na základe prebiehajúceho trestného konania voči obchodnej spoločnosti
PJB, s.r.o. . Správny súd považuje opätovne poukázať na prezumpciu neviny, ktorá sa nevzťahuje len na
súdy a orgány činné v trestnom konaní, ale aj na orgány verejnej správy a všetky ďalšie subjekty, ktorých
konaním môže dôjsť k jej porušeniu. Prebiehajúce trestné stíhania majú v zmysle ustálenej štrasburskej
judikatúry v zásade charakter konania o trestnom obvinení. Správny orgán preto musí rešpektovať
procesné práva obvineného (žalobca v danom prípade nie je v pozícii obvineného), základné zásady
správneho konania a článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý zaručuje
právo na spravodlivý proces. Súčasťou práva na spravodlivý proces je právo na spravodlivé súdne
konanie, ktoré subsumuje základné súdno-procesné princípy a zo štrasburskej judikatúry vyplýva, že
tieto princípy sa vzťahujú aj na konanie správne a exekučné.

11.
Vzhľadom k vyššie zisteným skutočnostiam správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že
žalovaná vec nesprávne právne posúdila, a preto súd postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP
rozhodnutie žalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

12.
Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom
konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nebude postupovať v súlade s právnym
názorom správneho súdu a správny súd opätovne zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo
opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom
rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§ 191 ods. 6 SSP).

13.
V správnom súdnom konaní úspešnému žalobcovi priznal správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP náhradu
dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny
súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods.
2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Trnave, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len \"sťažnostné body\"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).



Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "b0c31235-9524-4e49-b5fe-3aa1678f62e3:e4810018-7380-401b-a58a-46c367ef45a7", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:9622200195.1", "spisova_znacka": "6Ssk/118/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/118/2022 z 28. 3. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-03-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:9622200195.1"}, {"guid": "e3701d16-8bef-4793-b48a-8e7976813947:43983d1e-8ad6-4547-85ac-f7ab177409f4", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2021:8019200696.2", "spisova_znacka": "5Sa/22/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Sa/22/2019 z 28. 4. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-04-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2021:8019200696.2"}]}