{"guid": "3396fa8f-84e9-4b06-a0ee-395e9daa571c:def7482c-6557-4e08-8718-b0f8bec3fe76", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2018200329.1", "spisova_znacka": "48Sa/23/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 48Sa/23/2018 z 7. 4. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 7. apríla 2019, sp. zn. 48Sa/23/2018, ECLI:SK:KSTT:2019:2018200329.1", "identifikacne_cislo": "2018200329", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Eva Šofranková", "sudca_id": 56, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-sofrankova-56", "datum_vydania": "2019-04-07", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-14.odsek-1", "nazov": "§ 14 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-14.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-3", "nazov": "§ 199 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-199"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-202.odsek-2", "nazov": "§ 202 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-202.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-202"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21.odsek-1", "nazov": "§ 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-21"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-14", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-199", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-202", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-21"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/def7482c-6557-4e08-8718-b0f8bec3fe76", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2018200329.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2019:2018200329.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2019:2018200329.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 48Sa/23/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200329
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2018200329.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, sudkyňou JUDr. Anitou Filovou, v právnej veci žalobkyne: MUDr.
M. A., dátum narodenia XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu X. ulica XXXX/XX, XXX XX Trnava, právne
zastúpenej: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, 811 05
Bratislava, IČO: 47 238 232, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta
8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 69550-2/2018-BA z 2.
októbra 2018 takto

r o z h o d o l :

I.         Správny súd rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne - ústredie č. 69550-2/2018-BA z 2. októbra
2018  z r u š u j e a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.

II.         Správny súd  p r i z n á v a  žalobkyni voči žalovanej právo na náhradu trov konania v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava (ďalej aj ako „Sociálna poisťovňa“) rozhodnutím
č.57148-97/2018-TT zo 14. augusta 2018 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodla, že
samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej aj ako „SZČO“) MUDr. M. A. nezaniklo povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. marca 2009, ale zaniklo dňa 31. decembra 2010.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia Sociálna poisťovňa s odkazom na § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj ako „zákon o sociálnom poistení“ alebo „zákon č. 461/2003 Z.
z.“) v znení účinnom od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010 poukázala na to, že MUDr. M. A.
mala postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na základe povolenia vydaného Ministerstvom
zdravotníctva SR evidovaného pod číslom 1908/1994-B zo dňa 29. septembra 1994, následne na
základe rozhodnutia vydaného Krajským úradom v Trnave evidovaného pod číslom 99/02827/LEK zo
dňa 13. mája 1999 a následne na základe rozhodnutia vydaného Trnavským samosprávnym krajom
evidovaného pod číslom TA/2006/1818 zo dňa 21. marca 2006. Ďalej poukázala na to, že rozhodnutím
Trnavského samosprávneho kraja (ďalej aj ako „TSK“) zo dňa 11. februára 2009 evidovaným pod
číslom TA/3638/2009/OZaHF-002 sa vyhovelo žiadosti MUDr. M. A., s.r.o. o vydanie povolenia na
prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia od 1. apríla 2009 a súčasne bola zrušená činnosť fyzickej
osoby k 31. marcu 2009 s tým, že MUDr. M. A. podala dňa 30. marca 2009 registračný list fyzickej osoby
- odhlášku z povinného nemocenského a dôchodkového poistenia SZČO k 31. marcu 2009.

3. Ďalej dôvodila, že na základe predložených dokladov zo dňa 17. júla 2018 bolo zistené, že MUDr.
M. A. mala vydané rozhodnutie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore
pediatria, dorastové lekárstvo evidované pod číslom L1A/TT/0556/05 zo dňa 23. januára 2006, ktoré



bolo zrušené ku dňu 31. decembru 2014 a preto MUDr. M. A. postavenie SZČO nezaniklo ku dňu 31.
marca 2009. V súvislosti s príjmom z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti poukázala na
to, že MUDr. M. Križanová mala za rok 2008 príjem vo výške 1 592 804 SKK (52 871,41 eur), čo bola
suma vyššia ako 106 827 SKK (3 546 eur), t.j. ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu,
teda mala príjem vyšší ako bola zákonom stanovená hranica príjmu pre posúdenie vzniku povinného
poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k 1. júlu 2009. Uvedené sa rovnako vzťahovalo aj na rok
2009, v ktorom MUDr. M. A. dosiahla príjem vo výške 22 963,67 eur, čo bola suma vyššia ako 3 834,96
eur pre posúdenie vzniku povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k 1. júlu 2010.

4. Sociálna poisťovňa ďalej skonštatovala, že na základe údajov z registra daňových subjektov bolo
zistené, že MUDr. M. A. nebola od 1. januára 2011 registrovaná na daňovom úrade ako fyzická osoba,
ktorá bola registrovaná v súvislosti so zárobkovou činnosťou, ktorá zakladá dosahovanie príjmu z
podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z
príjmov v znení neskorších predpisov a preto MUDr. M. A. nemala od 1. januára 2011 postavenie SZČO.

5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, ktorým nesúhlasila
s vydaným rozhodnutím. Dôvodila, že ako SZČO sa odhlásila zo Sociálnej poisťovne dňa 31.01.2009
(správne malo byť uvedené k 31.03.2009), pričom jej oznámila skutočnosti rozhodujúce pre zánik
povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia majúc za to, že nakoľko
jej nebolo doručené písomné rozhodnutie o zániku týchto poistení, jej podaniu sa vyhovelo v plnom
rozsahu. Namietala, že Sociálna poisťovňa ju neupovedomila o začatí predmetného nedávkového
konania a neposkytla jej príležitosť vyjadriť sa k začatému konaniu, čím jej znemožnila vyjadriť sa k
podkladu rozhodnutia a uplatniť jej návrhy. Poukázala na to, že v súvislosti s ukončením prevádzkovania
zdravotníckeho zariadenia vykonala všetky kroky potrebné k administratívnemu ukončeniu činnosti, bolo
jej zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, bol jej Úradom pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou zrušený kód poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, správca dane jej zrušil
registráciu na daň z príjmu. Záverom  čestne vyhlásila, že licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe nikdy nevyužívala a na uvedenú licenciu nikdy nemala príjem.

6. Žalovaná rozhodnutím č. 69550-2/2018-BA  z 2. októbra 2018 odvolanie účastníčky konania
(žalobkyne) zamietla a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 57148-97/2018-TT zo dňa
14. augusta 2018 potvrdila. V odôvodnení svojho rozhodnutia s odkazom na ustanovenia § 3 písm.
a) druhý bod zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010,  § 5 písm. c) zákona o
sociálnom poistení v znení účinnom od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010, § 14 ods. 1 písm.
b)  zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 účinnom do 31. decembra 2010, § 15
ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. účinnom od 1. januára
2008,  § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. v znení účinnom od
1. januára 2008 do 31. decembra 2010, § 138 ods. 9 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č.
555/2007 Z. z. účinnom od 1. januára 2008 do 31. decembra 2009 a § 138 ods. 9 zákona o sociálnom
poistení v znení účinnom od 1. januára 2010 do 31. decembra 2010 poukázala na to, že účastníčka
konania bola aj po 31. marci 2009 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou
samostatne zárobkovo činnou osobou, pretože splnila zákonom ustanovené podmienky pre vznik a
trvanie povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia, t.j. mala právne postavenie
SZČO (licencia č. L1A/TT/0556/05) a zároveň dosiahla zákonom ustanovenú hranicu príjmu za roky
2008 a 2009 z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti dodajúc, že nie je rozhodujúce na
základe akého oprávnenia príjem za uvedené roky dosiahla, ale rozhodujúca je skutočnosť, že príjem
dosiahla ako SZČO.

7.  Dôvodila, že Sociálna poisťovňa prijala dňa 30.03.2009 Registračný list fyzickej osoby - odhlášku,
v ktorom účastníčka konania uviedla ako dátum zániku poistenia 31. marca 2009, pričom mala
preukázané, že účastníčka konania mala vydanú licenciu č. L1A/TT/0556/05 zo dňa 23.01.2006 na
výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore pediatria, dorastové lekárstvo, ktoré
jej bolo na základe rozhodnutia číslo LZA/TT/0556/05 zo dňa 11.11.2014 zrušené ku dňu 31.12.2014.
Práve s poukazom na existenciu licencie L1A/TT/0556/05 a dosiahnutý príjem žalovaná uzavrela, že
účastníčka konania mala postavenie SZČO aj v období od 1. apríla 2009 do 31.12.2010, nakoľko
účastníčka konania nebola k 1. januáru 2011 registrovaná v Registri daňových subjektov.



8. Záverom poukázala na to, že z dôvodu nesprávne podaného registračného listu - odhlášky s
dátumom zániku poistenia k 31. marcu 2009 bolo potrebné rozhodnúť o tom, že účastníčke konania,
ako SZČO, zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.12.2010 s
tým, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava obsahuje všetky predpísané náležitosti, výrok
rozhodnutia je dostatočne určitý a presný, odôvodnenie je dostatočne presné, pričom Sociálna poisťovňa
uviedla všetky príslušné ustanovenia zákona, na základe ktorých vydala napadnuté rozhodnutie.
Súčasne doplnila, že v predmetnej veci nebolo zatiaľ rozhodnuté na základe právoplatného rozhodnutia,
keďže jediným vydaným rozhodnutím o tom, že účastníčke konania zaniklo povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.12.2010 je napadnuté rozhodnutie č. 57148-97/2018-
TT zo dňa 14.08.2018. Z vyššie uvedených dôvodov mala za to, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané
na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a v súlade so zákonom.

II. Rozsah správnej žaloby a žalobné body (dôvody žaloby)

9. Rozhodnutie žalovanej napadla správnou žalobou žalobkyňa označiac napadnuté rozhodnutie za
nesprávne a nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a ďalej z dôvodu, že  v konaní
došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Navrhla, aby správny súd zrušil napadnuté
rozhodnutie a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

10. Žalobkyňa dôvodila, že vzhľadom na to, že k 31.03.2009 zrušila povolenie na prevádzkovanie
zdravotníckeho zariadenia, zaniklo jej postavenie SZČO doplniac, že dôkazom toho, že toto postavenie
jej zaniklo je skutočnosť, že požiadala o zrušenie registrácie pre daň z príjmu u príslušného správcu dane
a oznámila Štatistickému úradu SR skutočnosti potrebné pre zrušenie identifikačného čísla organizácie.
Uviedla, že si nebola vedomá toho, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní
lekára je oprávnením zakladajúcim status SZČO. V súvislosti s licenciou L1A poukázala na to, že
predmetnú licenciu nikdy nevyužívala a to ani pred 31.03.2009, ani potom a na predmetnú licenciu
nemala nikdy žiaden príjem a ako fyzická osoba ukončila prevádzkovanie ambulancie z dôvodu, že
od 01.04.2009 zdravotnícke zariadenie začala prevádzkovať obchodná spoločnosť MUDr. M. A., s.r.o.,
IČO : 36 862 517, pričom je zamestnancom tejto spoločnosti a od 01.04.2009 riadne a včas odvádzala
odvody sociálneho poistenia z titulu postavenia zamestnanca predmetnej obchodnej spoločnosti.

11.   Mala za to, že postup žalovanej, ktorá mechanicky aplikuje ustanovenia zákona o sociálnom poistení
bez toho, aby skúmala, či skutočne vykonávala samostatnú zárobkovú činnosť a či aplikácia zákona
nemôže pre ňu priniesť absurdné dôsledky, je nesprávny. V tejto súvislosti poukázala na to, že nemala
žiadne príjmy z výkonu povolania lekára na základe predmetnej licencie a naďalej si riadne a včas plnila
odvodové povinnosti z titulu výkonu povolania lekára ako už zamestnanec obchodnej spoločnosti, v
ktorej je spoločníkom a tiež, že vykonala úkony, z ktorých vyplýva, že nemala záujem ďalej vykonávať
činnosť SZČO - zrušenie registrácie pre daň z príjmu, zrušenie IČO. Na podporu svojho právneho
názoru poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Sa/4/2017 zo 7. júla 2017 a tiež
na rozhodnutie sp. zn. 18Sa/1/2017 z 2. októbra 2017, v ktorom Krajský súd v Trenčíne skonštatoval,
že žalobcovi zanikla účasť na povinnom sociálnom poistení ku dňu zrušenia zdravotníckeho zariadenia
bez ohľadu na dosiahnutie požadovaného zdaniteľného príjmu v predchádzajúcom rozhodnom období,
ktorého právny význam pominul uplatnením § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. vo vzťahu k povoleniu
na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, a tiež bez ohľadu na držbu platnej licencie L1A, nakoľko
z nej nedosahovala zdaniteľné príjmy, ktoré jediné zakladajú účasť žalobcu na povinnom sociálnom
poistení.

12. Žalobkyňa výklad zákona o sociálnom poistení označila za formalistický a vo vzťahu k nej za
nespravodlivý s tým, že žalovaná vec nesprávne právne posúdila dodajúc, že vzhľadom k tomu,
že po 31.06.2006 (správne malo byť uvedené po 31.03.2009 - poznámka správneho súdu) reálne
nevykonávala činnosť SZČO, nespadá ako poistenec pod režim povinného poistenia podľa § 21 ods. 1
v spojení s ustanovením § 5 písm. c), resp. § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.

13. Ďalej s odkazom na § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení  poukazovala na to, že nie všetky
rozhodnutia Sociálnej poisťovne musia mať písomnú formu, pričom zo zákona o sociálnom poistení
vyplýva, že písomnú formu nemajú rozhodnutia, ak Sociálna poisťovňa rozhodla o vzniku, prerušení a
zániku sociálneho poistenia v nesporných prípadoch a v takýchto prípadoch sa rozhodnutie o zániku



povinných poistení vyznačí len v spise. Preto vychádzajúc zo skutočností, že oznámila Sociálnej
poisťovni všetko potrebné pre zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového
poistenia SZČO k 31.06.2006 (správne malo byť uvedené k 31.03.2009 - poznámka správneho súdu)
mala za to, že Sociálna poisťovňa rozhodla o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia vyznačením v spise, čo znamená, že jej podaniu sa vyhovelo v plnom rozsahu.
V tejto súvislosti s odkazom na § 222 ods. 3 a 4 zákona o sociálnom poistení tiež poukázala na to,
že nakoľko od právoplatného rozhodnutia o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia uplynul viac ako rok, Sociálna poisťovňa nemohla nariadiť obnovu konania vo
veci zániku týchto poistení.

14. Namietala ďalej, že z výroku prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, na základe ktorého právneho
predpisu Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia,
nakoľko v ňom absentuje akýkoľvek odkaz na relevantný právny predpis doplniac, že z odôvodnenia
rozhodnutia nevyplýva, ktorý právny predpis oprávňuje Sociálnu poisťovňu, pobočka Trnava zmeniť
predchádzajúce rozhodnutie o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového
poistenia s odstupom viac ako jedného roka, pričom tento nedostatok rozhodnutia nebol odstránený ani
napadnutým rozhodnutím žalovanej.

15. S poukazom na § 184 ods. 8, § 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení a § 3 ods. 2 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny
poriadok“) žalobkyňa namietala, že Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava ju neupovedomila o začatí
predmetného nedávkového konania a neposkytla jej ani príležitosť vyjadriť sa k začatému konaniu, čím
jej znemožnila vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť jej návrhy.

16. Žalobkyňa výslovne v správnej žalobe uviedla, že nežiada o nariadenia pojednávania.

III. Vyjadrenie žalovanej, replika  žalobkyne, duplika žalovanej

17. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že do 31.12.2010 bola skutočnosťou rozhodujúcou
na nadobudnutie právneho postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia výkon určenej činnosti alebo
udelenie oprávnenia na výkon takejto činnosti podľa osobitného predpisu (§ 5 písm. c/), pričom zákon
nevymedzoval žiadne iné podmienky na nadobudnutie právneho postavenia SZČO na účely sociálneho
poistenia, čo znamená, že ak fyzická osoba spĺňa právnu kvalifikáciu SZČO, t.j. ak napríklad má
oprávnenie prevádzkovať živnosť, má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu
okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie
podľa osobitného predpisu, vykonáva činnosť obchodného zástupcu, nadobúda táto fyzická osoby v
zmysle právnej úpravy účinnej do 31.12.2010 status samostatne zárobkovo činnej osoby. S poukazom
na uvedené vyhodnotila námietku žalobkyne, že zrušila registráciu pre daň z príjmu u príslušného
správcu dane za právne irelevantnú dodajúc, že registrácia podľa osobitného predpisu (t.j. podľa
zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov) v súvislosti so zárobkovou
činnosťou bola rozhodujúca pre nadobudnutie právneho postavenia SZČO v období od 1. januára
2011 do 30.06.2014 (podľa § 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z. z. v
spojení s § 293cu zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z. z.). Uviedla, že za
osobitný predpis v súvislosti s posudzovaním SZČO na účely sociálneho poistenia sa považuje aj
zákon č. 578/2004 Z. z., ktorý upravuje podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti v § 3 ods. 4
zákona, v zmysle ktorého zdravotnícke povolanie možno vykonávať v pracovnoprávnom vzťahu alebo
v obdobnom pracovnom vzťahu; na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia
alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu; na základe licencie na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe (§ 10); na základe licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti alebo na
základe živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu. V tejto súvislosti poukázala na to,
že za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktoré zakladá fyzickej osobe
status samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení
účinnom do 31.12.2010 sa považuje nielen povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia,
ale aj licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A). Z uvedeného dôvodu žalobkyňa ako
držiteľka oprávnenia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe číslo : L1A/TT/0556/05, na základe ktorej
bola oprávnená dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, bola v období
po 31. marci 2009 považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu v zmysle § 5 písm. c) zákona o
sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010.



18. Žalovaná s odkazom na ustanovenie § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1.
januára 2011 do 30. júna 2014 poukázala na to, že nakoľko žalobkyňa nebola v období po 31.12.2010
registrovaná v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a od. 2 a 3 zákona o
sociálnom poistení na príslušnom daňovom úradu, stratila dňom 31.12.2010 status SZČO.

19. Žalovaná poukázala na to, že nadobudnutie právneho postavenia statusu SZČO na účely sociálneho
poistenia automaticky nezakladá SZČO povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie, ale jeho
vznik a zánik závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods.
1 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. (§ 21 ods. 1 zákona) a posudzuje sa vždy k 1. júlu kalendárneho
roka, pričom sa vychádza z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z výnosu
súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý samostatne zárobkovo
činná osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Teda až pri dosiahnutí relevantného príjmu
vzniká samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie. V tejto súvislosti zdôraznila, že ustanovenie § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení odkazuje
na príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý SZČO dosiahla podľa osobitného
predpisu, t.j. podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z., pričom v ustanovení § 21 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení nie je uvedená bližšia špecifikácia dosiahnutých príjmov a preto nie je rozhodujúce na základe
akého oprávnenia fyzická osoba uvedený príjem dosiahla. V súvislosti s dosiahnutým príjmom poukázala
na to, že žalobkyňa za rok 2007 dosiahla príjem 45 648,58 eur (1 375 209 SKK), t.j. príjem vyšší ako
zákonom stanovená hranica, ktorá skutočnosť mala vplyv pre posúdenie trvania povinného poistenia k
1. júlu 2008. Obdobne to bolo aj pre posudzovanie povinného poistenia k 1. júlu 2009, nakoľko žalobkyňa
rovnako v roku 2008 presiahla zákonom stanovenú hranicu príjmu [v roku 2008 mala príjem 52 871,41
eur (1 592 804 SKK)].

20.   Poukázala na to, že žalobkyňa bola držiteľkou oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného
predpisu, t.j. licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A aj po 31. marci 2009, kedy jej bolo
Trnavským samosprávnym krajom zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a
preto jej podľa § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 nezaniklo
dňom 31. marca 2009 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ale toto zaniklo
až 31. decembra 2010.

21. Rovnako za irelevantné označila vyjadrenie žalobkyne, že na základe licencie na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe nevykonávala zárobkovú činnosť. V tejto súvislosti poukázala na to, že zákon o
sociálnom poistení presne vymedzuje, ktorá fyzická osoba na účely sociálneho poistenia nadobúda
právnej postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby a kedy takejto samostatne zárobkovo činnej
osobe vzniká resp. zaniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, pričom
v danom prípade je smerodajné, že žalobkyňa bola v spornom období držiteľkou licencie na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe a zároveň v rozhodujúcom období dosiahla zákonom stanovenú
hranicu príjmu. Tiež poukázala na to, že pri posudzovaní trvania povinného nemocenského poistenia a
povinného dôchodkového poistenia je rozhodujúca len skutočnosť, že SZČO dosiahla príjem podľa § 6
ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. tzn. nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia žalobkyňa
dosiahla príjem, ale skutočnosť, že príjem dosiahla ako samostatne zárobkovo činná osoba. Na podporu
svojho tvrdenia citovala z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/16/2016 zo dňa 27.06.2016, v
ktorom najvyšší súd skonštatoval, že : „Vznik a trvanie povinného poistenia je totiž spojené s existenciou
oprávnenia na podnikanie, nie s jeho realizáciou.“

22. Žalovaná ďalej nesúhlasila s tvrdením žalobkyne, že rozhodnutie o zániku povinných poistení
vyznačí Sociálna poisťovňa len v spise, pričom dôvodila ustanovením § 209 ods. 1 a   § 194 ods.
2 zákona o sociálnom poistení majúc za to, že zo žiadneho ustanovenia tohto  zákona nevyplýva,
že rozhodnutie vo veci vzniku, prerušenia a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch sa
nevydáva písomne. Poukázala na to, že zánik povinných poistení Sociálna poisťovňa vyznačí v spise
len v tom prípade, ak zánik sociálneho poistenia nie je sporný, t.j. Registračný list FO - odhláška zo
sociálneho poistenia deklaruje skutočnosti, ktoré vznikli priamo zo zákona č. 461/2003 Z. z. dodajúc, že
v takomto prípade sa rozhodnutie nevydáva, keďže z ustanovenia § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona
vyplýva, že o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia rozhoduje pobočka Sociálnej poisťovne
len v sporných prípadoch. Ozrejmila, že žalobkyňa dňa 30. marca 2009 predložila Sociálnej poisťovni
Registračný list FO - odhlášku zo sociálneho poistenia s dátumom zániku poistenia 31. marca 2009,



avšak podaný Registračný list FO - odhláška sama o sebe nespôsobuje zánik povinného nemocenského
poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby (odhláška má
len deklaratórne účinky), pretože zánik týchto poistení nastáva až na základe právnych skutočností
ustanovených zákonom o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010, pričom tento svoj záver
podporila rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/16/2016 z 27. júna 2017.
V súvislosti s podaním Registračného listu FO - odhlášky zo sociálneho poistenia žalovaná poukázala
na to, že žalobkyňa Sociálnej poisťovni neoznámila, že je držiteľkou licencie L1A/TT/0556/05, ktorá
sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Žalovaná poukázala
tiež na to, že dňa 14. augusta 2018 rozhodla Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava rozhodnutím č.
57148-97/2018-TT vo veci zániku sociálneho poistenia žalobkyne, ako o spornom prípade po prvýkrát,
teda do uvedeného dátumu neexistovalo žiadne právoplatné rozhodnutie vo veci zániku sociálneho
poistenia žalobkyne, ako SZČO.

23. V súvislosti s námietkou, ktorou žalobkyňa poukazovala na to, že konanie nebolo riadne začaté,
nebolo jej umožnené vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia žalovaná uviedla, že konanie vo veciach
sociálneho poistenia je osobitné konanie upravené v § 172 a nasl., ide o nedávkové konanie, ktoré
možno s poukazom na § 184 ods. 8 zákona začať aj z podnetu organizačnej zložky SP, pričom konanie
je začaté odo dňa, keď bol voči účastníkovi konania urobený prvý úkon. V tejto súvislosti poukázala aj na
rozsudok NS SR sp. zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24. februára 2011, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že
zákon o sociálnom poistení nekonkretizuje o aký úkon má ísť, a preto je možné za prvý úkon považovať
aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi
pre rozhodnutie. Zároveň dôvodila tým, že zákon o sociálnom poistení ustanovuje špeciálnu právnu
úpravu konania vo veciach sociálneho poistenia, pričom § 172 ods. 1 vylučuje použitie všeobecného
predpisu o správnom konaní.

24. Žalovaná v súvislosti s priebehom konania argumentovala tým, že organizačná zložka Sociálnej
poisťovne nie je viazaná len návrhmi účastníkov konania, ale je povinná vykonať z vlastnej iniciatívy také
dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu veci, pričom organizačná
zložka Sociálnej poisťovne je oprávnená rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná, pričom
dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti
doplniac, že podklady, ktorými Sociálna poisťovňa disponovala v čase vydania rozhodnutia preukazovali,
že skutkový stav bol dostatočne zistený a riadne právne posúdený a preto napadnuté rozhodnutie ako
vecne správne potvrdil.

25. K námietkam, ktorými žalobkyňa poukazovala na ideu spravodlivosti uviedla, že právo sociálneho
zabezpečenia patrí do oblasti verejného práva, ktorého normy sú kogentného charakteru t.j. prikazujúce
a zakazujúce, čo znamená, že ak to príslušná zákonná úprava neumožňuje, nie je možné sa od nej
odchýliť. Tento svoj záver žalovaná podporila rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Sžso/81/2014 z 31. mája 2016.

26. Z uvedených dôvodov preto žalovaná navrhla, žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaná sa
napriek poučeniu podľa § 105 ods. 2 písm. a) Správneho súdneho poriadku nevyjadrila, či žiada vo veci
nariadiť pojednávanie.

27. Žalobkyňa repliku nepodala, vyjadrenie žalovanej bolo doručené jej právnemu zástupcovi dňa
21.02.2019 (č.l. 55 súdneho spisu).

IV. Relevantná práva úprava
28. Podľa § 199 ods. 3 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“), ak nie je v tejto hlave
ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej
správnej žalobe.
29. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
30. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
31. Podľa § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010, samostatne
zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá
a) vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách a je
zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu,



b)  má oprávnenie prevádzkovať živnosť,
c)  má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu  okrem činnosti fyzickej osoby v
pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu,
d) je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti,
e) vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere,
f) vykonáva činnosť obchodného zástupcu.

32. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 povinne
nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej
samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou
samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v §
138 ods. 9.

33. Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1. januára 2008 do 31. decembra
2010 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej
osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z
podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 34) alebo výnos súvisiaci
s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho
základu uvedeného v § 138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom
roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu
34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako
12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak.

34. Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy

b) samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a
samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v
ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, 21) ak od tohto dňa
podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm.
c).

35. Podľa § 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, nedávkové konanie sa začína na základe písomnej
žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.

36. Podľa § 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej
zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne
urobila voči účastníkovi konania prvý úkon.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

37. Krajský súd v Trnave, ako súd správny, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a
administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako
i priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý
existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), keď účastníci konania nepožiadali o
nariadenie pojednávania a správny súd nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné, postupom
podľa § 107 ods. 2 SSP v spojení s  § 137 ods. 4 SSP vec prejednal  bez nariadenia pojednávania, keď
deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a
na webovom sídle súdu a dospel k záveru, že správna žaloba  je dôvodná.

38. V súvislosti so splnením podmienok na rozhodnutie veci bez nariadenia pojednávania správny
súd poukazuje na to, že žalobkyňa požiadala v žalobe, aby správny súd rozhodol bez nariadenia
pojednávania a žalovaný vo vyjadrení k žalobe, napriek poučeniu správneho súdu nepožiadal o
nariadenie pojednávania (§ 105 ods. 2 písm. a/ SSP) a iný dôvod na nariadenie pojednávania (§ 107
ods. 1 písm. b/ až e/ SSP) správny súd nevzhliadol.



39. V danej veci bolo medzi účastníkmi konania sporné, či žalobkyni dňom 31. marca 2009 zanikla
povinná účasť na sociálnom poistení t.j. na povinnom nemocenskom poistení a povinnom dôchodkovom
poistení.

40. Táto právna otázka bola posudzovaná podľa vyššie citovaných ustanovení § 5 písm. c),  § 21 ods.
1 a § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010.

41. Na strane druhej v konaní nebolo sporné, že žalobkyňa disponovala od 15.02.2006 (kedy rozhodnutie
Slovenskej lekárskej komory č. L1A/TT/0556/05 zo dňa 23.01.2006 nadobudlo právoplatnosť) do
31.12.2014 licenciou L1A. Rovnako v správnom súdnom konaní nebolo sporné, že  žalobkyňa
prevádzkovala zdravotnícke zariadenie v odbore pediatria na základe povolenia Ministerstva
zdravotnícka SR evidovaného pod číslom 1908/1994-B zo dňa 29.09.1994, následne na základe
rozhodnutia vydaného Krajským úradom v Trnave č. 99/02827/LEK zo dňa 13.05.1999 a následne
na základe rozhodnutia TSK č.j. TA/2006/1820 zo dňa 21.03.2006, ktoré bolo zrušené  rozhodnutím
TSK číslo : TA/3628/2009/OZaHF-002 zo dňa 11.02.2009. Týmto rozhodnutím bolo zároveň vyhovené
žiadosti MUDr. M. A., s.r.o. o vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia v
špecializovanom odbore - pediatria, dorastové lekárstvo s účinnosťou od 1. apríla 2009.  Rovnako nebolo
medzi účastníkmi konania sporné, že žalobkyňa licenciu L1A nikdy nevyužívala a nemala z nej žiadne
príjmy, pretože tieto skutočnosti žalovaná, napriek tvrdeniu žalobkyne, nerozporovala.

42. Obsahom administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že žalobkyňa bola  na základe
rozhodnutia Slovenskej lekárskej komory č. L1A/TT/0556/05 zo dňa 23.01.2006  do 31.12.2014
držiteľkou licencie L1A. Ďalej mal správny súd preukázané, že žalobkyňa dňa 30.03.2009 podala
Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava Registračný list FO - odhlášku s dátumom zániku poistenia ku dňu
31.03.2009. Obsahom administratívneho spisu je tiež preukázané, že žalobkyňa v roku 2007 dosiahla
príjmy z podnikania vo výške 45 648,58 eur (1 375 209 SKK),  v roku 2008 príjem žalobkyne predstavoval
sumu 52 871,41 eur (1 592 804 SKK) a v roku 2009 príjem žalobkyne predstavoval sumu 22 963,67 eur.

43. Na úvod správny súd uvádza, že súhlasí s argumentáciou žalovanej, že licencia L1A je potrebná
na výkon zdravotníckej praxe (§ 68 ods. 1 písm. a/) u iného poskytovateľa zdravotníckej starostlivosti,
ktorý má povolenie alebo na výkon zdravotníckej praxe na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení
(§ 10 ods. 1 a 2 zákona č. 578/2004 Z. z.) a považuje sa za oprávnenie, na základe ktorého bola
žalobkyňa oprávnená vykonávať zárobkovú činnosť      (§ 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení v
znení účinnom do 31.12.2010). Súčasne však správny súd zastáva názor, ktorý zdieľa aj sama žalovaná
a to, že vznik povinného sociálneho poistenia SZČO vždy závisel a závisí od dosiahnutých príjmov v
rozhodnom období. Teda závisí od zárobkovej činnosti SZČO.

44. Vychádzajúc z bodu 43 tohto rozsudku správny súd vyhodnocoval povinnú účasť žalobkyne na
sociálnom poistení posudzovaním dvoch relevantných skutočností a to existencie licencie L1A súbežne
s povolením na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (na ktoré sa vyžaduje licencia L1B),  a tiež,
že žalobkyňa nikdy nevykonávala zárobkovú činnosť na základe licencie L1A. Inak povedané, žalobkyňa
mala príjmy výlučne z prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia na základe rozhodnutia Trnavského
samosprávneho kraja č. j. TA/2006/1820 z 21. marca 2006 (ako aj prechádzajúcich rozhodnutí, ktoré
boli uvedené v bode 41 tohto rozsudku).   Táto skutočnosť nebola zo strany žalovanej rozporovaná,
avšak žalovaná ju vyhodnotila ako irelevantnú argumentujúc tým, že zákon o sociálnom poistení presne
stanovuje podmienky, kedy SZČO vzniká a zaniká povinné nemocenské a dôchodkové poistenie, pričom
na tento účel nie je rozhodujúce na základe akého oprávnenia žalobkyňa dosahovala príjem, ale len
skutočnosť, že príjem dosiahla ako SZČO.

45. Správny súd v tejto súvislosti zastáva názor, že zákon o sociálnom poistení explicitne neupravoval
a ani neupravuje situáciu, keď fyzická osoba disponovala dvomi oprávneniami na vykonávanie
činnosti podľa osobitného predpisu, príjem mala len z činnosti, ktorá bola vykonávaná výlučne na
základe jedného z nich a oprávnenie, z ktorého fyzická osoba dosahovala príjem zaniklo, tak ako v
posudzovanom prípade. Zákon o sociálnom poistení v znení do 31. decembra 2010 v § 21 ods. 4
písm. b) ustanovoval, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy
samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a
samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v
ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa



svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c).
V danom prípade je potrebné tiež uviesť, že žalobkyňa nepotrebovala licenciu L1A na výkon činností,
ktoré vykonávala v pracovnoprávnom vzťahu.

46. Podľa názoru správneho súdu, pokiaľ aj žalobkyňa mala vydanú licenciu L1A na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe, ktorá jej podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do
31.12.2010 zakladala status SZČO, účasť na sociálnom poistení jej však táto zakladať nemohla, a to
z dôvodu, že týmto oprávnením (licenciou L1A) nikdy nevykonávala zárobkovú činnosť. Inak povedané
nemala z licencie príjem, ktorý by sa na účely povinného nemocenského a dôchodkového poistenia
posudzoval podľa  § 21 ods. 1. Preto po zániku povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia,
z ktorého ako SZČO výlučne dosahovala príjem, jej účasť na povinnom nemocenskom a dôchodkovom
poistení, iba na základe formálnej existencie tejto licencie, nemohla pokračovať. Pokiaľ by to tak bolo,
priečilo by sa to účelu zákona, ktorý povinné nemocenské a dôchodkové poistenie kumulatívne viaže
na dve zákonné podmienky a to status SZČO a s tým spojený výkon zárobkovej činnosti, ktorý však
žalobkyni z licencie L1A nikdy neplynul.

47. V súvislosti s výkladom zákona o sociálnom poistení, ktorý sa vo vzťahu k určeniu  statusu SZČO
mení pomerne často, pričom tieto zmeny odrážajú najmä aktuálnu rozhodovaciu prax správnych súdov
a Ústavného súdu SR (napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 63/2012 z 23.02.2013,
ktorý sa týkal obdobného, aj keď nie skutkovo totožného problému s účasťou na sociálnom poistení
advokátov) si správny súd dovolí poukázať na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 295/2017,
v ktorom ústavný súd zdôraznil, že „...k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať
len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale
predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž v zmysle ustálenej judikatúry
ústavného súdu predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je
interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie
či spresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému výkladu,
najmä teleologický a systematický výklad vrátane ústavne konformného výkladu, ktoré sú spôsobilé
v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív pri zistení obsahu a zmyslu
aplikovanej právnej normy.“ Obdobne Ústavný súd SR pripustil možnosť súdu odchýliť sa od doslovného
znenia zákona aj v náleze sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. júla 2008, v ktorom skonštatoval, že : „Súd môže,
ba dokonca sa musí od doslovného znenia právneho textu odchýliť v prípade, keď to zo závažných
dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu
zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR). V takýchto
prípadoch sa musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí
založiť na racionálnej argumentácii.“

48. Správny súd vychádzajúc z citovaných rozhodnutí ústavného súdu sa priklonil k teleologickému
výkladu citovaných ustanovení § 5 písm. c) a § 21 ods. 1 a 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení
a vyhodnotil právne posúdenie veci žalovanou za formálne a neudržateľné, pretože sa tým, podľa
názoru správneho súdu, potiera samotný účel zákona o sociálnom poistení, ktorým je viazať účasť na
sociálnom poistení na určitý, dosiahnutý príjem zo zárobkovej činnosti. V konaní, ako už bolo vyššie
uvedené, je nesporné, že žalobkyňa dosahovala príjem výlučne na základe povolenia na prevádzkovanie
zdravotníckeho zariadenia, na základe ktorého bola tiež oprávnená dosahovať príjem, a licenciu L1A
nevyužívala. Je pravdou, že zákon o sociálnom poistení nerozlišuje na účely účasti na sociálnom
poistení príjem, ktorý fyzická osoba môže dosiahnuť z viacerých oprávnení,  avšak vychádzajúc
zo systematického výkladu zákona, samotný status SZČO automaticky účasť na sociálnom poistení
nezakladá. Preto správny súd ustanovenie § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v danom prípade
vykladal tak, že pokiaľ fyzická osoba disponuje súčasne dvoma oprávneniami, ktoré jej zakladali status
SZČO, účasť na povinnom nemocenskom a dôchodkovom poistení podľa § 21 ods. 1 sa posudzuje
osobitne vo vzťahu ku každému oprávneniu, ak oprávnenie, na základe ktorého sa výlučne dosahoval
príjem  zaniklo. Uvedený právny názor je podporený aj rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 7Sžso/20/2011 z 15. decembra 2011, ktoré bolo publikované aj v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 4/2012 pod č. 72, v ktorom najvyšší súd zastal právny názor,
že pri posudzovaní príjmov podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je potrebné prihliadať len
na tie príjmy z podnikania, ktoré vyplynuli z podnikateľskej činnosti posudzovaného statusu samostatne
zárobkovo činnej osoby. Pre posudzovaný prípad to konkrétne znamená, že žalovaná mala na účely
rozhodnutia o povinnej účasti žalobkyni  posudzovať príjmy žalobkyne výlučne vo vzťahu k licencii L1A.



49. V správnom súdnom konaní bolo nespornou skutočnosťou, že žalobkyňa v priebehu prevádzkovania
zdravotníckeho zariadenia v odbore pediatria a ani po 31.03.2009  nevykonávala na základe licencie
L1A činnosť, z ktorej by jej plynuli príjmy z podnikania a inej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1
a 2 zákona o dani z príjmov. Práve s poukazom na túto rozhodnú skutočnosť správny súd zastáva
názor, že iba  formálne držanie  licencie L1A žalobkyňou aj po 31.03.2009 nemôže napĺňať materiálnu
podmienku na to, aby žalobkyňa bola aj po zániku prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia, výlučne z
ktorého dosahovala príjmy posudzované na účely sociálneho poistenia, účastná na sociálnom poistení.
Z uvedeného dôvodu správny súd uzatvára, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie v prípade žalobkyne zaniklo k 31.03.2009, teda dňom zrušenia rozhodnutia o povolení
prevádzkovať zdravotnícke zariadenie, pretože výlučne na jeho základe žalobkyňa dosahovala príjem na
účely zákona o sociálnom poistení. Pokiaľ by správny súd pripustil, že iba formálna dispozícia žalobkyne
licenciou L1A bez akéhokoľvek príjmu, ktorý by z jej využitia plynul, by zakladal účasť na sociálnom
poistení, došlo by k popretiu účelu zákona, ktorý, ako už bolo viackrát uvedené, účasť na sociálnom
poistení spája nielen so statusom SZČO, ale aj s dosiahnutým príjmom (§ 21 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení). Alebo inak ešte povedané, žalobkyni účasť na sociálnom poistení na základe licencie L1A
z dôvodu nedosiahnutia zákonom požadovaného príjmu nikdy podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení nevznikla a preto táto účasť logicky nemohla kontinuálne pokračovať aj po 31.03.2009, výlučne
na základe príjmu dosahovaného prevádzkovaním zdravotníckeho zariadenia. Takýto záver žalovanej
je neudržateľný, v rozpore s účelom zákona o sociálnom poistení a je dôvodom zrušenia napadnutého
rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP pre nesprávne právne posúdenie veci.

50. K namietaným procesným pochybeniam správny súd uvádza, že zákon o sociálnom poistení
neukladá Sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej je povinná rozhodnúť o vzniku, zániku alebo prerušení
sociálneho poistenia v sporných prípadoch, a preto námietka žalobkyne ohľadom oneskoreného
rozhodovania Sociálnej poisťovne nie je dôvodná. Rovnako sa správny súd nestotožňuje s námietkou
žalobkyne, že v danej veci sa rozhodlo o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia vyznačením spise, čo by znamenalo, že v danej veci už bolo právoplatne
rozhodnuté, inak povedané, že  existuje prekážka res iudicata.  V zmysle zákona o sociálnom
poistení, Sociálna poisťovňa vydáva rozhodnutie v nedávkových konaniach iba v sporných prípadoch,
to znamená, že potvrdenie Registračného listu FO nemožno automaticky považovať za rozhodnutie
vydané vyznačením v spise. Naviac Sociálna poisťovňa do predloženia licencie L1A Slovenskou
lekárskou komorou nepovažovala vec za sporný prípad, pričom až keď získala informáciu, že žalobkyňa
je držiteľkou licencie L1A rozhodla podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o sociálnom poistení a
teda sa v danom prípade nejedná o rozhodnutie vydané v rámci obnovy konania.

51. Záverom správny súd posudzoval námietku, ktorou žalobkyňa poukazovala na skutočnosť, že
Sociálna poisťovňa ju neupovedomila o začatí predmetného nedávkového konania a neposkytla jej
príležitosť vyjadriť sa k začatému konaniu, čím jej v podstate znemožnila vyjadriť sa k podkladu
rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Je pravdou, že nedávkové konanie sa môže začať buď na základe
písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne (§ 184
ods. 8 zákona o sociálnom poistení) a konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej
poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči
účastníkovi konania prvý úkon (§ 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení) a za tento úkon možno
teoreticky považovať aj doručenie rozhodnutia. Žalovaná na podporu správnosti svojho postupu citovala
z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.   7Sžso/20/2010 zo dňa 24.2.2011, v
ktorom najvyšší súd zastal právny názor, že zákon o sociálnom poistení nekonkretizuje prvý úkon v
konaní a preto sa zaň môže považovať aj doručenie rozhodnutia, ak Sociálna poisťovňa disponovala
potrebnými a dostatočnými podkladmi, a rovnako, že Sociálna poisťovňa nemá povinnosť pred vydaním
rozhodnutia dať účastníkovi konania možnosť sa vyjadriť k jeho podkladu a spôsobu jeho zistenia.
Vo vzťahu k citovanému rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR správny súd zastáva názor, že toto je  na
daný, konkrétny prípad nepoužiteľné, pretože ide o skutkovo neporovnateľné situácie. Preskúmavané
konanie je špecifické práve tým, že ide o sporný zánik sociálneho poistenia, k vydaniu rozhodnutia
došlo po viac ako deviatich rokoch a naviac za okolností, keď žalobkyňa mala za to, že jej status SZČO
vrátane povinnej účasti v sociálnom poistení zanikol dňa 31.03.2009. Preto pochopiteľne rozhodnutie
Sociálnej poisťovne bolo pre žalobkyňu viac ako prekvapivé. V citovanom rozhodnutí Najvyššieho súdu
SR, ktorý na argumentáciu použila žalovaná, išlo o predpísanie dlžnej sumy poistného a príspevkov
zamestnávateľovi, ktorý si ich vypočítal v nesprávnej výške. Teda ide o dve neporovnateľné situácie.



Je nesporné, že zákon o sociálnom poistení v § 172 ods. 1 vylučuje použitie všeobecného predpisu
o správnom konaní,  avšak rozsiahla a konštantná judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(napríklad rozsudok sp. zn. 1Sžr/68/2011 z 27. marca 2012) zastáva názor a to s poukazom na čl. 1
ods. 1 Ústavy SR a odporúčanie CM/Rec (2007) Výboru ministrov členských štátov Rady Európy z 20.
júna 2007 o dobrej verejnej správe, že zásady správneho konania, medzi ktoré nesporne patrí zásada
súčinnosti orgánu verejnej správy s účastníkmi konania, sa musia vzťahovať aj na administratívne
konania, v ktorých osobitný predpis výslovne vylúčil subsidiárne použitie správneho poriadku. Správny
súd preto v danom, konkrétnom prípade zastáva názor, že Sociálna poisťovňa mala konať v súčinnosti
s účastníčkou konania tak, aby táto mala možnosť predkladať dôkazy na preukázanie rozhodných
skutočností, a aby vôbec, po uplynutí takej doby mala vedomosť o prebiehajúcom konaní. Podľa
názoru správneho súdu ide o minimálny štandard, ktorý by konanie, s takýmto závažným dôsledkom,
malo spĺňať. Súčasne je potrebné dodať, že samotný priebeh administratívneho konania, keď Sociálna
poisťovňa konala bez súčinnosti žalobkyne, by sám o sebe nebol dôvodom na zrušenie napadnutého
rozhodnutia a to s poukazom na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej sa rozhodnutie nezrušuje preto,
aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné či výhodnejšie
rozhodnutie pre účastníka [rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž 98-102/02 (R 122/2003)].
Avšak z dôvodu prijatia záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (body 48 a 49 tohto rozsudku), správny súd za ďalší dôvod zrušenia napadnutého
rozhodnutia žalovanej zobral aj § 191 ods. 1 písm. g) SSP, teda, že v konaní došlo k  podstatnému
porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, konkrétne s poukazom na čl. 1 ods. 1
Ústavy SR a odporúčanie CM/Rec(2007) Výboru ministrov členských štátov Rady Európy z 20. júna
2007 o dobrej verejnej správe, došlo k porušeniu zásady súčinnosti (§ 3 ods. 2 správneho poriadku),
ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

52. S poukazom na vyššie uvedené správny súd napadnuté rozhodnutie žalovanej  č. 69550-2/2018-
BA z 2. októbra 2018 zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) a g) SSP a podľa  § 191 ods. 4 SSP
vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia je nesprávne
právne posúdenie veci a podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,
ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. V súvislosti s dôvodom zrušenia
napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd dodáva, že si plne  uvedomuje,
že zákonné podmienky vzniku a zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia
sú stanovené zákonom o sociálnom poistení, avšak v danom konkrétnom prípade správny súd, majúc za
to, že posudzovaná situácia nie je zákonom o sociálnom poistení explicitne riešená, zohľadnil samotný
účel zákona súčasne zvažujúc aj dopad daného rozhodnutia na verejný záujem, ktorý nepochybne
účasť na sociálnom poistení predstavuje. Správny súd však práve z dôvodu, že mal preukázané, že
žalobkyňa skutočne nevykonávala zárobkovú činnosť na základe licencie L1A, teda ňou nedosahovala
príjem, ktorý podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zakladá povinnú účasť na sociálnom poistení
uzavrel, že v danom prípade verejný záujem nie je dotknutý. Správny súd vychádzajúc z uvedených
skutočností zastáva názor, že žalobkyni zanikla účasť na sociálnom poistení dňom 31.03.2009 a preto
v ďalšom konaní prichádza do úvahy postup podľa § 194 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení,
t.j. zastavenie konania.

53. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku (body 48 až 52 tohto rozsudku),
je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.  Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní
nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie
orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd
i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§ 191 ods. 6 SSP).

54. V správnom súdnom konaní úspešnej žalobkyni priznal správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP náhradu
dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny
súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods.
2 SSP).

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná  v lehote jedného mesiaca
od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:715d2c6b-43d6-4de9-b37a-083cd5448946", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.295.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 295/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 295/2017 z 20. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-20", "citacie_n": 95, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.295.2017.2"}, {"guid": "ussr:66eb83a2-2500-4a43-a3f4-233e716c1bf9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 63/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 63/2012 z 21. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-21", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:66eb83a2-2500-4a43-a3f4-233e716c1bf9"}, {"guid": "ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 341/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 1139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6"}, {"guid": "bfd727ce-5f0e-40ab-8455-e24e6f16c454:c833a485-eac7-4fe0-846e-dcc0ff3f7aad", "ecli": null, "spisova_znacka": "18Sa/1/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 18Sa/1/2017 z 25. 5. 2018", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2018-05-25", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/bfd727ce-5f0e-40ab-8455-e24e6f16c454:c833a485-eac7-4fe0-846e-dcc0ff3f7aad"}, {"guid": "1f7d7c5a-2b63-4d07-b083-9d496624691b:10317ee9-30d9-4aa9-87b1-79a1b145d5e9", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7017200074.1", "spisova_znacka": "2Sa/4/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Sa/4/2017 z 7. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-02-07", "citacie_n": 119, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7017200074.1"}], "citovane_v": []}