{"guid": "8723da15-7db8-4bef-ae81-808a59790379:8d3a9763-15c3-4490-a8e4-4d0f8fa60dd6", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2018200259.2", "spisova_znacka": "14S/72/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/72/2018 z 25. 9. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 25. septembra 2019, sp. zn. 14S/72/2018, ECLI:SK:KSTT:2019:2018200259.2", "identifikacne_cislo": "2018200259", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Eva Šofranková", "sudca_id": 56, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-sofrankova-56", "datum_vydania": "2019-09-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-2", "nazov": "§ 2 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-231.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-231.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-231"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/82-2005/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-2.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-2.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/82-2005/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/883", "nazov": "predpis č. 883/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/883", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/883-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-5.odsek-2", "nazov": "§ 5 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-5.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 19 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-194.odsek-1", "nazov": "§ 194 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-194.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-194"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-6", "nazov": "§ 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-197", "nazov": "§ 197 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-197", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-197"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-122.odsek-10", "nazov": "§ 122 ods. 10 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-122.odsek-10", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-122"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-194.odsek-2", "nazov": "§ 194 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-194.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-194"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-21.odsek-3", "nazov": "§ 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-21.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-1", "nazov": "§ 1 zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-122.odsek-13", "nazov": "§ 122 ods. 13 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-122.odsek-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-122"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-2", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-231", "/SK/ZZ/2005/82#paragraf-3", "/SK/ZZ/2005/82#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-5", "/SK/ZZ/2006/125#paragraf-19", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-194", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-197", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-122", "/SK/ZZ/2006/125#paragraf-21", "/SK/ZZ/2006/125#paragraf-1"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8d3a9763-15c3-4490-a8e4-4d0f8fa60dd6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2018200259.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2019:2018200259.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2019:2018200259.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/72/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200259
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2018200259.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej a
sudcov JUDr. Pavla Lacza a Mgr. Moniky Kadlicovej, v právnej veci žalobcu: Tavoleto s.r.o., so sídlom
Elgartova 497/12, Husovice, 614 00 Brno, Česká republika, IČO : 018 74 837, právne zastúpeného:
JUDr. Peter Schmidl, advokát, so sídlom Záhorácka 11/A, 901 01 Malacky, proti žalovanému: Národný
inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného číslo : PO/BEZ/2018/5054, O-375/2018 z 24. augusta 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd rozhodnutie Národného inšpektorátu práce č. PO/BEZ/2018/5054, O-375/2018 z 24.
augusta 2018 a rozhodnutie Inšpektorátu práce Trnava č. R 98/2018/SE, ROZ/2018/564, 2018/7823 z
10. mája 2018 z r u š u j e  a vec v r a c i a  Inšpektorátu práce Trnava na ďalšie konanie.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Žalovaný rozhodnutím číslo PO/BEZ/2018/5054, O-375/2018 z 24. augusta 2018 (ďalej aj ako
„napadnuté rozhodnutie“) postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“) zamietol odvolanie
žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Trnava (ďalej aj ako „orgán verejnej správny nižšieho
stupňa“) č. R 98/2018/SE, ROZ/2018/564, 2018/7823 z 10. mája 2018 (ďalej aj ako „prvostupňové
rozhodnutie“), ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 29 000 eur za porušenie povinností
vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) štvrtom bode zákona č. 125/2006 Z. z.
o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako
„zákon o inšpekcii práce“ alebo „zákon č. 125/2006 Z. z.“) tým, že využíval dňa 09.03.2017 o 09:20 hod.
na pracovisku v spoločnosti KOAM Elektronik s.r.o., Cukrovarská ul. 39, 925 21 Sládkovičovo, závislú
prácu fyzických osôb U. Y., U. Y., T. Y., T. U., Y. L., B. H., H. Y., P. W., N. T., T. U., N. Y., P. R., N. L., T. N.,
X. U., U. G., I. H. (ďalej aj ako „dotknutí zamestnanci“), ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretej krajiny, a ktorí
pre žalobcu ako zamestnávateľa vykonávali závislú prácu - manipulačné práce, baliace práce, montáž a
kompletizáciu výrobkov, tento mal s nimi uzavretý pracovnoprávny vzťah podľa ustanovenia § 75 a násl.
zákona č. 262/2006 Sb. Zákonníku práce v platnom znení, pričom si nesplnil prihlasovaciu povinnosť
voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov), čím porušil ustanovenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na
§ 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 82/2005 Z. z.“ alebo
„zákon o nelegálnej práci“).



2. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že Inšpektorát práce Trnava uskutočnil podľa
§ 7 ods. 3 písm. a) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 a až 5 zákona č. 125/2006 Z. z. dňa 9.
marca 2017 na pracovisku v spoločnosti KOAM Elektronik s.r.o. inšpekciu práce zameranú na kontrolu
dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania v zmysle zákona č. 82/2005 Z. z., pričom výkonom
inšpekcie práce bolo zistené porušenie nelegálneho zamestnávania, ktoré je uvedené v Protokole č.
ITA-125-53-1.2/P-A24,28-17 zo dňa 04.07.2017 (ďalej aj ako len „Protokol zo dňa 04.07.2017“) v zmysle
Dodatku č. 1 k Protokolu zo dňa 17.07.2017 v časti Nelegálne zamestnávanie písm. B) v bode č. 1
protokolu, ktoré spočíva v tom, že účastník konania porušil zákaz, ktorý mu vyplýva z ustanovenia §
3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z.  Z odôvodnenia ďalej vyplýva,
že obsah protokolu bol dňa 04.07.2017 prerokovaný s Ľuboslavom Markulíkom, konateľom spoločnosti,
ktorému bolo umožnené sa vyjadriť ku všetkým zisteným skutočnostiam a nedostatkom uvedeným v
Protokole zo dňa 04.07.2017 v lehote 5 dní od prerokovania protokolu. Dňa 14.07.2017 účastník konania
doručil vyjadrenie, v ktorom okrem iného uviedol, že mal s kontrolovanými fyzickými osobami založený
pracovnoprávny vzťah „Dohodu o provedení práce“ podľa § 75 a násl. českého Zákonníka práce,
ktorý sa spravuje právnym poriadku Českej republiky, podľa ktorého zamestnávatelia nie sú povinní
prihlásiť do registra poistencov zamestnancov, ktorých príjem neprekročí 10 000 CZK. Oznámenie o
začatí konania bolo účastníkovi konania zaslané dňa 06.04.2018, zásielka sa však Inšpektorátu práce
Trnava vrátila dňa 30.04.2018 s oznámením poštového úradu „neprevzatá v odbernej lehote“, preto
sa zásielka považovala za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu (§ 25
ods. 2 správneho poriadku), t.j. dňom 30.04.2018. Oznámenie o začatí správneho konania o uložení
pokuty bolo dňa 12.04.2018 doručené aj konateľovi spoločnosti Tavoleto s.r.o., ku ktorému konateľ zaslal
vyjadrenie, v ktorom uviedol, že v predmetnej veci je vedené trestné konanie zo strany NAKA za trestný
čin prevádzačstva a preto v zmysle zásady ne bis in idem nie je možné v tejto veci viesť dve sankčné
konania. Inšpektorát práce Trnava v odôvodnení poukázal na to, že pri rozhodovaní vychádzal zo stavu
zisteného inšpekciou práce uvedeného v Protokole zo dňa 04.07.2017 z Dodatku č. 1 k protokolu zo
dňa 17.07.2017 a z dokladov predložených v priebehu inšpekcie, ktoré bližšie špecifikoval.

3. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia ďalej vyplýva, že účastník konania uzatvoril s dotknutými
zamestnancami dohody o prevedení práce podľa § 75 a nasl. zákona č. 262/2006 Sb. Zákonníku práce
v platnom znení, pričom sa s nimi dohodol na druhu práce : manipulačné práce s tovarom v sklade
v počte 20 000 ks, pomocné práce vo výrobe, logistické práce, upratovacie práce, telefonovanie so
zákazníkmi - call centrum a na základe uvedených dohôd o provedení práce vykonávali zamestnanci,
ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretej krajiny (Srbsko) dňa 09.03.2017 o 09:20 hod pre účastníka konania
(žalobcu) závislú prácu - manipulačné práce, operátor výroby na linke pracovisku v spoločnosti Dong
Jin Precision Slovakia, s.r.o., Galantská 592, 925 53 Dolná Streda (pravdepodobne malo byť uvedené
v spoločnosti KOAM Elektronik s.r.o. - poznámka správneho súdu). Ďalej z odôvodnenia vyplýva, že
účastník konania bol pri výkone inšpekcie práce požiadaný o predloženie prihlášok kontrolovaných
zamestnancov do Sociálnej poisťovne na území Slovenskej republiky alebo o preukázanie prihlásenia
kontrolovaných zamestnancov do systému sociálneho poistenia iného členského štátu EÚ - Českej
republiky predložením formulárov PD A1, ktoré však účastníkom konania predložené neboli, pričom bolo
zistené, že zamestnanci neboli registrovaní ani v registri Sociálnej poisťovne. Z uvedeného dôvodu bolo
uzavreté, že účastník konania si nesplnil prihlasovaciu povinnosť, keď kontrolovaných zamestnancov
včas neprihlásil do systému sociálneho zabezpečenia. K tvrdeniu účastníka konania, že pracovná
zmluva sa spravuje právnym poriadkom Českej republiky Inšpektorát práce Trnava uviedol, že vzhľadom
k tomu, že zamestnanci vykonávali prácu na území SR pracovnoprávne vzťahy medzi zamestnancom
vykonávajúcim prácu na území SR a zahraničným zamestnávateľom sa spravujú právnym poriadkom
Slovenskej republiky, ak právne predpisy o medzinárodnom práve súkromnom neustanovujú inak. Ďalej
poukázal na to, že zamestnanci nenaplnili znaky vyslaných zamestnancov podľa ustanovenia § 5 ods. 4
Zákonníka práce, keďže miesto výkonu práce, kde bežne pracujú, nebola Česká republika a po skončení
vyslania sa nevracajú naspäť do miesta, odkiaľ boli vyslaní, ktorá skutočnosť je preukázaná Dohodami
o provedení práce kontrolovaných zamestnancov, v ktorých je v bode 9 uvedené, že zamestnávateľ má
sídlo v Českej republike a je oprávnený vysielať zamestnancov k výkonu prác mimo obvyklé miesto
výkonu prác, a to mimo územie Českej republiky, avšak v uvedených dohodách absentuje miesto výkonu
práce v Českej republike, kde zamestnanec bežne pracuje. V tejto súvislosti poukázal na to, že v
dohodách sú v bode 8 ako pravidelné (obvyklé) miesta výkonu práce uvedené len mestá nachádzajúce
sa na území Slovenskej republiky.



4. Inšpektorát práce Trnava v odôvodnení svojho rozhodnutia tiež poukázal na nariadenie Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania
nariadenia (ES) č. 883/2204 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, konkrétne na čl. 11
ods. 3 písm. a), z ktorého vyplýva, že vykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo samostatne
zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu, pričom v
čl. 3 písm. l) nariadenia sa uvádza, že nariadenie sa vzťahuje na tie právne predpisy, ktoré upravujú
v ňom vymenované dávky (napr. nemocenské dávky, dávky v invalidite a iné) a podľa odseku 2
sa nariadenie uplatňuje na všeobecné a osobitné systémy sociálneho zabezpečenia a na systémy
týkajúce sa povinnosti zamestnávateľa, teda zamestnanci podliehajú systému a predpisom sociálneho
zabezpečenia toho štátu, v ktorom majú miesto výkonu práce.

5.  K vyjadreniu konateľa účastníka konania, v ktorom poukázal na prebiehajúce trestné konanie
Inšpektorát práce Trnava uviedol, že nerozhoduje o trestnom čine prevádzačstva, ale o správnom delikte
nelegálneho zamestnávania.

6. S poukazom na uvedené Inšpektorát práce Trnava dospel k záveru, že účastník konania porušil
povinnosť vyplývajúcu mu z predpisov v oblasti nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania tak, ako
uviedol vo výroku svojho rozhodnutia.

7. K výške uloženej pokuty (§ 19 ods. 2 písm. a/ bod č. 1 zákona o inšpekcii práce) Inšpektorát práce
Trnava uviedol, že pokuta vo výške 29 000 eur bola stanovená blízko spodnej hranice sadzby, pričom
prihliadal  na to, že nejde o prvé porušenie v oblasti nelegálneho zamestnávania, ďalej, že zohľadnil
všetky okolnosti, prihliadal tiež na dobu protiprávneho konania, na počet nelegálne zamestnaných
osôb, tiež na to, že neprihlásenie zamestnancov pred začiatkom výkonu činnosti do registra poistencov
sociálnej poisťovne je spoločensky nežiaduci jav, ako aj na to, aby výšku pokuty účastník konania pocítil
vo finančnej sfére, a aby bola ekonomicky únosná a zároveň do budúcnosti dostatočne odrádzajúca
od neplnenia si povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov. V súvislosti s výškou pokuty tiež
poukázal na to, že účastník konania zamestnáva 200 zamestnancov, teda patrí medzi stredne veľkých
zamestnávateľov a preto upustil od uloženia vyššej pokuty majúc za to, že pokuta vo výške 29 000 eur
je vzhľadom na dané okolnosti primeraná.

8. Proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Trnava podal účastník (žalobca) v zákonnej lehote odvolanie, v
ktorom iba zotrval na tom, že predmetná vec je konzumovaná trestnou činnosťou, za ktoré je vedené
trestné stíhanie a preto správne konanie by v tomto prípade predstavovalo duplicitný postih, čo naša
platná právna úprava neumožňuje a preto navrhol, aby odvolací orgán zrušil napadnuté rozhodnutie a
získané poznatky odstúpil pre potreby ďalšieho konania polícii.

9. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval skutkové okolnosti predchádzajúce vydaniu
prvostupňového rozhodnutia a k odvolaniu uviedol, že orgán verejnej správy nižšieho stupňa
jednoznačne preukázal, že účastník konania porušil v uvedenom čase, na uvedenom mieste, pri
výkone konkrétne vymedzenej činnosti v prípade 17 - tich fyzických osôb, štátnych príslušníkov Srbska,
zákaz nelegálneho zamestnávania. Poukázal na to, že z predloženého administratívneho spisu a z
odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je jednoznačne zistené, že 17 štátnych príslušníkov Srbska
v čase výkonu inšpekcie dňa 09.03.2017 o 09:20 hod. vykonávalo na pracovisku spoločnosti KOAM
Elektronik s.r.o., Cukrovarská ul. 39, Sládkovičovo pre účastníka konania závislú prácu na základe
riadne uzatvorených dohôd o provedení práce s účastníkom konania, taktiež je preukázané, že účastník
konania nepredložil k žiadnemu zamestnancovi dokument PD A1, ktorým by preukázal príslušnosť
zamestnancov k systému sociálneho zabezpečenia krajiny Európskej únie, ani počas času vykonávania
práce na území Slovenskej republiky nesplnil oznamovacie a odvodové povinnosti podľa slovenských
právnych predpisov sociálneho zabezpečenia. Rovnako sa stotožnil so záverom Inšpektorátu práce
Trnava, že kontrolovaní zamestnanci neboli vyslanými zamestnancami, pretože základná charakteristika
vyslaného zamestnanca je, že ide o zamestnanca, ktorý počas určitej doby vykonáva prácu v Slovenskej
republike pri poskytovaní služieb, pričom bežne pracuje v inom členskom štáte Európskej únie (§ 5 ods. 6
Zákonníka práce). V tejto súvislosti poukázal na to, že z administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že
sám účastník konania v dohodách o provedení práce v bode 8 dohodol s uvedenými osobami pravidelné,
obvyklé miesto výkonu práce Trnava (Trnavský kraj), Šaľa, Šurany (Nitriansky kraj), Dubnica nad Váhom
(Trenčiansky kraj), Žilina (Žilinský kraj), Slovenská republika a teda je zrejmé, že títo zamestnanci
nevykonávali prácu na území Českej republiky a preto nie je splnená základná podmienka pre to, aby



bolo možné tieto fyzické osoby pokladať za vyslaných zamestnancov. K námietke účastníka konania
týkajúcej sa dvojitého potrestania uviedol, že predmetom tohto správneho konania je rozhodovanie
o správnom delikte nelegálneho zamestnávania a o uložení sankcie zaň dodajúc, že správny orgán
nerozhoduje ani nekoná vo veci prevádzačstva (§ 355 Trestného zákona), ani o tom, či sa uvedené
nelegálne zamestnávané osoby nachádzajú na území Slovenskej republiky legálne, ani o tom, ako sa
na územie Slovenskej republiky dostali a ako sa tu zdržiavajú alebo zdržiavali. Preto nemožno hovoriť o
rovnakom skutku. Vo vzťahu k výške pokuty zdôraznil, že Inšpektorát práce Trnava v odôvodnení bližšie
popísal dôsledky zisteného porušenia povinnosti, počet dotknutých zamestnancov, odôvodnenie prečo
považuje porušenie povinnosti, za ktoré uložil pokutu účastníkovi konania za závažné, dobu pretrvávania
nelegálneho zamestnávania, ďalej to, že ide o opakované porušenie rovnakej povinnosti, teda okolnosti,
na ktoré bolo prihliadnuté. S poukazom na uvedené mal za to, že argumentácia účastníka konania nie
je dôvodom na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

II. Rozsah a dôvody správnej žaloby (žalobné body)

10. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého
rozhodnutia žalovaného, navrhnúc súčasne zrušenie aj prvostupňového rozhodnutia Inšpektorátu práce
Trnava a vrátenia veci na ďalšie konanie.

11. Žalobca tvrdil, že žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne nevysporiadal s právnou
argumentáciou, ktorú prezentoval vo svojom odvolaní z 31. mája 2018, nezaujal k nej právne relevantné
stanovisko. Tiež mal za to, že odvolací orgán napadnuté rozhodnutie nepreskúmal dostatočne, a to aj
z pohľadu jeho zákonnosti a správnosti.

12. Tvrdil, že uvedenými rozhodnutiami došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, na zistenie
objektívneho stavu, ako aj k porušeniu základných pravidiel správneho konania zakotvených v § 3 a §
4 právneho poriadku, najmä vo vzťahu k ustanoveniu § 3 ods. 1 správneho poriadku, keďže Inšpektorát
práce Trnava a žalovaný pri právnom posúdení nesprávne vyhodnotili daný skutkový stav, pričom je
dostatočne zrejmé, že v žiadnom prípade neporušil zákaz nelegálne zamestnávať fyzické osoby podľa
ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z., nakoľko nemal zákonnú povinnosť podľa § 231 ods. 1
písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a nemohol sa tak dopustiť predmetného správneho deliktu, za
ktorý mu bola uložená pokuta vo výške 29 000 eur, ktorá je aj tak neprimeraná a prísna. V tejto súvislosti
dôvodil, že v jednotlivých „dohodách o provedení práce“ so zamestnancami, napriek skutočnosti, že
v bode 8 týchto dohôd nie je uvedené ako miesto výkonu práce sídlo účastníka konania, čo bolo
spôsobené zrejme nedopatrením, vykonávali zamestnanci uvedení v rozhodnutiach prácu práve v tomto
sídle a následne boli vysielaní na ďalšie miesta výkonu práce v Slovenskej republike o čom svedčí aj bod
9 čl. II týchto dohôd, kde sa uvádza, že zamestnávateľ, ktorý má sídlo v Českej republike je oprávnený
vysielať zamestnanca mimo obvyklé miesto výkonu práce a to mimo územie Českej republiky.

13. Ďalej namietal, že v danom prípade ide o podozrenie v pokračovaní toho istého správneho deliktu,
nakoľko boli proti žalobcovi vedené správne konania za ten istý správny delikt na Inšpektoráte práce
Trnava pod sp. zn. 62/2/2018/SE, ROZ/2018/523, v ktorom mu bolo rozhodnutím tohto správneho
orgánu zo dňa 22.03.2018 uložená pokuta vo výške 6 000 eur a tiež na Inšpektoráte práce Banská
Bystrica pod sp. zn. 17/18 - 1.0/pok/r/.4, IPBB_KHIP/ROZ2017/710 zo dňa 19.04.2018, ktorým mu bola
uložená pokuta vo výške 20 000 eur a tiež opätovne na Inšpektoráte práce Trnava pod sp. zn. R 97/2018/
SE, ROZ/2018/563, 2018/7812 zo dňa 10.05.2018 vo výške 15 000 eur. V tejto súvislosti poukázal
na to, že na základe odvolania bolo rozhodnutie Inšpektorátu práce Trnava sp. zn. R 62/2/2018/SE,
ROZ/2018/523 žalovaným zrušené a vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie s tým, že dňa
23.07.2018 Inšpektorát práce Trnava vydal nové rozhodnutie, sp. zn. R 62/2/2018/SE, ROZ/2018/523,
2018/12351, ktorým rozhodol, že správne konanie začaté dňa 27.02.2018 proti žalobcovi zastavuje,
pričom z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že ide o podozrenia zo spáchania totožných správnych
deliktov a je potrebné, aby bola uložená jedna úhrnná sankcia za pokračovaný správny delikt iba jedným
správnym orgánom a v jednom konaní.

14. Žalobca správnemu súdu tiež navrhol, aby v súlade s ustanovením § 198 ods. 1 písm. a) zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „SSP“) zmenu
uloženej sankcie spočívajúcu v jej znížení, nakoľko by mala súčasná výška pokuty pre neho likvidačný
charakter.



15. Žalobca v správnej žalobe navrhol, aby správny súd priznal žalobe odkladný účinok. Súčasne
požiadal správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie.

III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, duplika žalovaného

16. Žalovaný vo svojom vyjadrení v plnom rozsahu zotrval na svojom rozhodnutí PO/BEZ/2018/5054,
O-375/2018 z 24. augusta 2018 a správnu žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť.

17. K námietke žalobcu, že nezaujal relevantné stanovisko k odvolaniu žalobcu poukázal na to,
že sa v odôvodnení svojho rozhodnutia plne a relevantne vysporiadal s námietkami uvedenými v
odvolaní, pričom zotrval na názore, že v danom prípade nedošlo k porušeniu zásady ne bis in idem,
nakoľko neexistuje medzi predmetným správnym konaním a trestným stíhaním jednotnosť v skutku, ani
jednotnosť v subjekte. V súvislosti s touto námietkou poukázal na to, že žalobca vôbec nekonkretizoval,
s ktorou námietkou sa nevysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia. Uvedené sa rovnako týka
námietky, že dostatočne nepreskúmal zákonnosť rozhodnutia a preto sa k nej nevie konkrétne vyjadriť.

18. Ďalej k námietke, že žalobca nemal povinnosť prihlásiť dotknutých zamestnancov, štátnych
príslušníkov Srbska na účely príslušných poistení v zmysle § 231 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona
č. 461/2003 Z. z., nakoľko tieto osoby boli na územie Slovenskej republiky iba vyslané, prácu mali
vykonávať v sídle žalobcu, o čom mal svedčiť čl. II bod 9 uzatvorených dohôd o provedení práce
s tým, že žalobca mal opomenúť uviesť v dohodách ako pravidelné miesto výkonu práce aj svoje
sídlo, žalovaný poukázal na to, že žalobca až v podanej žalobe prvýkrát konštatoval, že pravidelným
miestom výkonu práce u dotknutých osôb malo byť jeho sídlo, pričom ani v priebehu inšpekcie práce
a ani v správnom konaní takúto argumentáciu nepoužil, čo odôvodnene vyvoláva dojem účelovosti
jeho konania. Upozornil na § 5 ods. 4 a ods. 6 písm. a) Zákonníka práce v nadväznosti na Smernicu
Európskeho parlamentu a Rady č. 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb,
podľa ktorých je vyslaný zamestnanec taký zamestnanec, ktorý počas určitej doby vykonáva prácu na
území iného členského štátu, ako je štát, v ktorom bežne pracuje, avšak zo všetkých predložených
dohôd o provedení práce, ktoré boli uzatvorené len deň pred dohodnutým začiatkom výkonu práce
na území Slovenska, ktorá skutočnosť vylučuje bežný výkon činnosti dotknutých osôb v sídle žalobcu,
teda na území Českej republiky (v inom členskom štáte) tak, ako to v žalobe prezentoval žalobca. V
tejto súvislosti navyše dodal, že pracovnoprávna teória vykladá slovné spojenie „bežne pracuje“ tak,
že zamestnanec vykonáva prácu na území niektorého členského štátu prevažnú časť istého obdobia,
napríklad v priebehu kalendárneho alebo bežného roka, čo v prejednávanom prípade vo vzťahu k
dotknutým osobám do dnešného dňa nebolo žalobcom nijako preukázané, pričom o tom, že nešlo o
vyslaných zamestnancov navyše svedčí fakt, že žalobca počas výkonu inšpekcie práce, ani v správnom
konaní nepredložil z dôvodu vyslania zamestnanca na územie iného členského štátu EÚ, ku ktorejkoľvek
z dotknutých osôb formulár PD A1, i keď bol o to inšpektormi práce preukázateľne požiadaný. Z
uvedených dôvodov, preto uzavrel, že ide o snahu žalobcu vyviniť sa s poukazom na vyslanie dotknutých
osôb, čo však v priebehu konania nebolo vôbec preukázané.

19. K námietke o nedodržaní zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona poukázal na to, že
v protokole zo dňa 26.06.2017 (žalobcovi bol doručený v tento deň), ktorý sa týkal inšpekcie práce
vykonanej na pracovisku firmy HBLOGIS s.r.o., Coburgova 84, 917 48 bol žalobca upovedomený o
protiprávnosti svojho konania, o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania jednej fyzickej osoby,
pričom na základe predložených dokladov a po preskúmaní týchto prvostupňových aktov zistil, že
žalobca pokračoval v spôsobe nelegálneho zamestnávania štátnych príslušníkov tretej krajiny aj po tom,
ako bol Inšpektorátom práce Trnava upovedomený o protiprávnosti svojho konania, pretože už dňa
04.07.2017 bol žalobcovi doručený protokol z inšpekcie práce vykonanej na pracovisku firmy KOAM
Elektronik s.r.o., Cukrovarská ul. 39, Sládkovičovo (ktorej zistenia sú predmetom tohto konania) a
opakovane bolo u žalobcu zistené rovnaké porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, tentokrát
v prípade 17 štátnych príslušníkov Srbska. V tejto súvislosti tiež uviedol, že ďalšia inšpekcia práce
ukončená protokolom doručeným žalobcovi dňa 07.08.2017 na pracovisku firmy Dong Jin Precision
Slovakia, s.r.o., Galantská 592, Dolná Streda opakovane konštatovala rovnaké porušenie zákazu
nelegálneho zamestnávania 6  štátnych príslušníkov Srbska a tiež, že tri protokoly Inšpektorátu práce
Banská Bystrica týkajúce sa firmy Dong Jin Precision Slovakia, s.r.o., Bang Joo Elektronics Slovakia
spol. s r.o. a Shin Heung Precision Slovakia s.r.o. boli žalobcovi doručené dňa 12.10.2017 a napriek



predchádzajúcim inšpekciám práce bolo opakovane z jeho strany zistené rovnaké porušenie zákazu
nelegálneho zamestnávania, teda žalobca pokračoval v spôsobe nelegálneho zamestnávania štátnych
príslušníkov tretej krajiny aj po tom, ako bol Inšpektorátom práce Trnava viackrát upovedomený
o protiprávnosti svojho konania. V súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 122 ods. 13 Trestného
zákona uviedol, že sa riadil úvahou, že ekvivalentom vznesenia obvinenia je v postupe inšpekčných
orgánov oboznámenie kontrolovaného subjektu s protokolom obsahujúcim zistené nedostatky a preto
je nevyhnutné posudzovať konanie žalobcu postihnuté napadnutým rozhodnutím ako nový skutok.

20. K námietke týkajúcej sa výšky uloženej pokuty a vybočenia z rozsahu správnej úvahy žalovaný
uviedol, že samotná výška pokuty nemôže predstavovať postih neprimerane prísny s tým, že sankcia
v sume 29 000 eur zodpovedá významu chráneného záujmu, pričom o závažnosti nelegálneho
zamestnávania svedčia jeho následky, nezaistenie zamestnancov sociálnymi a zdravotnými poisteniami
a poisteniami pre prípad pracovného úrazu.

21. Záverom poukázal na to, že nevidí dôvod na to, aby bolo jeho rozhodnutie prípadne aj prvostupňové
rozhodnutie ako nezákonné zrušené, nakoľko Inšpektorát práce Trnava okrem toho, že dospel k
správnym skutkovým zisteniam a k správnemu právnemu posúdeniu veci, popísal zodpovedne aj
skutkový stav, čo sa týka samotného porušenia povinnosti, ktoré bolo predmetom uloženia pokuty.

22. Žalobca v replike uviedol, že v plnej miere zotrváva na svojej právnej argumentácii vyjadrenej
v správnej žalobe. V súvislosti s vyjadrením žalovaného zopakoval, že v danom prípade došlo k
nesprávnej aplikácii hmotnoprávnej normy, konkrétne ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods.
2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. K tvrdeniu žalovaného, ktorým poukázal na opomenutie žalobcu
uviesť v „dohodách o provedení práce“ ako pravidelné miesto výkonu práce svoje sídlo, pričom poukázal
na účelovosť konania, uviedol, že štatutárny zástupca nie je osobou s právnickým vzdelaním a v
odvolacom konaní nebol zastúpený advokátom a preto až po poskytnutí adekvátnej právnej pomoci
využil možnosť použiť na svoju obranu všetky možné a dostupné prostriedky. K ďalšiemu tvrdeniu
žalovaného, že uzatvoril pracovnoprávne vzťahy so zamestnancami deň pred začiatkom výkonu práce
na území Slovenskej republiky, čo vylučuje bežný výkon činnosti týchto osôb na území Českej republiky
uviedol, že s ním nesúhlasí, lebo práve v jeho prípade ide o tzv. vyslaných zamestnancov, ktorí preto
nemusia byť prihlásení do registra Sociálnej poisťovne doplniac, že pokiaľ začali zamestnanci pracovať
v SR nemožno vylúčiť, že po nejakom krátkom čase by pre neho vykonávali závislú prácu v mieste
jeho sídla. Ďalej zotrval na právnom názore, že ide o pokračovací správny delikt a nesúhlasil s právnou
úvahou žalovaného, že za vznesenie obvinenia v trestnom konaní je v postupe inšpekčných orgánov
považované oboznámenie sa kontrolovaného subjektu s protokolom obsahujúcim zistené nedostatky.

23. Žalovaný v duplike uviedol, že akceptuje, že žalobca požiadal o pomoc advokáta až v súdnom konaní
ale to, či má alebo nemá žalobca právnické vzdelanie nič nemení na fakte, že tvrdenia predkladané jeho
právnym zástupcom v konaní odporujú vecným dôkazom a faktom zisteným počas výkonu inšpekcie
práce, resp. v správnom konaní dodajúc, že na to, aby žalobca upozornil na skutočnosť, že údajne mienil
v dohodách o provedení práce uviesť ako miesto výkonu práce aj svoje sídlo nepotrebuje právnické
vzdelanie. Poukázal na to, že predložené dohody o provedení práce boli jednoznačne formulované a
jednoznačne z nich, ako aj z faktov zistených pri výkone inšpekcie práce vyplýva, že zamestnanci vôbec
nemali prácu vykonávať v Českej republike, ale výlučne iba na území SR, zo všetkých predložených
dohôd vyplýva, že tieto boli s dotknutými osobami uzatvorené len deň pred dohodnutým začiatkom
výkonu práce na území Slovenska, čo vylučuje bežný výkon činnosti dotknutých osôb na základe týchto
dohôd v sídle žalobcu, teda na území Českej republiky, tak ako to prezentoval v žalobe žalobca. V
súvislosti s uvedeným poukázal na to, že žalobca do dnešného dňa nepreukázal výkon práce dotknutých
osôb v sídle jeho spoločnosti, ani na území Českej republiky. Zdôraznil, že dôkaz o tom, že títo
zamestnanci mali bežne vykonávať prácu v Českej republike žalobca nepodal ani pri podaní žaloby, ani
ako súčasť repliky, ide o teórie právneho zástupcu, ktoré sa však neopierajú o dôkazy a ani nerešpektujú
právnu úpravu, ktorá presne definuje, kedy možno považovať zamestnanca za vyslaného. Poukázal
na to, že v tomto prípade nebolo nijako preukázané žalobcom a takými zisteniami nedisponujú ani
správne orgány, že by tieto osoby bežne predtým, ako začali vykonávať prácu na území Slovenskej
republiky vykonávali prácu na území Českej republiky alebo na území iného členského štátu EÚ, teda
štátni príslušníci Srbska nevykonávali prácu na území niektorého členského štátu prevažnú časť istého
obdobia, napríklad v priebehu kalendárneho alebo bežného roka tak, aby bolo možné v prípade ich
výkonu práce na Slovensku hovoriť o ich vyslaní do iného členského štátu. Dodal tiež, že v prípade



posúdenia či ide o vyslanie, je základnou podmienkou preto, aby k posudzovaniu vôbec došlo fakt,
že zamestnanec musí bežne pracovať na území niektorého členského štátu EÚ a až následne možno
dočasný výkon práce na území iného členského štátu ako je štát, kde bežne pracuje, považovať za
vyslanie, pričom právny zástupca vo svojom vyjadrení predkladá opačnú teóriu, na základe ktorej by
zamestnanci až následne „možno“ vykonávali prácu aj v Česku. V tejto súvislosti poukázal na to, že táto
teória je v priamom rozpore s právnou úpravou EÚ, pretože v takomto prípade by každého zamestnanca,
ktorý vykonáva prácu na území niektorého členského štátu EÚ bolo možné považovať za vyslaného
zamestnanca, pretože „možno, niekedy, hádam či raz“ bude pracovať aj na území iného členského štátu.
K námietkam týkajúcim sa dodržania zásad ukladania trestov poukázal na svoje vyjadrenie k žalobe, na
ktorom zotrval. Doplnil, že v danom prípade, napriek viacerým vykonaným inšpekciám práce žalobca
neustále znovu porušoval svoje povinnosti, išlo o opakované porušovanie rovnakých alebo obdobných
povinností voči ďalším fyzickým osobám, na ktorých nedodržanie bol už upozornený v protokoloch a
bolo mu zo strany inšpektorov práce nariadené odstrániť zistené nedostatky. Preto nemožno podľa §
122 ods. 13 Trestného zákona toto opakované a ďalšie porušovanie ustanoveného zákazu nelegálneho
zamestnávania považovať za pokračujúci čin, ale ide vždy o nový skutok.

IV. Relevantná práva úprava

24. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

25. Podľa § 5 ods. 2 SSP, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných
ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.

26. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

27. Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach
správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

28. Podľa § 197 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania,
ktorým však nie je viazaný.

29. Podľa § 1 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním
1. pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a
skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok
žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili
15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie.

30. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2018
nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je
podnikateľom,  ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah
alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a neprihlásila ju do registra poistencov
a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného
predpisu  na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a
nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného
predpisu na prihlásenie do tohto registra.

31. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom,
nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať
podľa § 2 ods. 3.

32. Podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z.  v znení účinnom do 31.12.2017
zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového
sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na



poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na
základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred
vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca
najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia
a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a
sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny
v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c).

33. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. inšpektorát práce uloží pokutu
zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur
do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej
5 000 eur.

34. Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1
a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na
a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,
b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,
c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a)
prvého bodu,
d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce
u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,
e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

35. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b),
d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20
sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,  ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné
predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia
podľa tohto zákona.

36. Podľa § 18 ods. 1 a ods. 2 správneho poriadku, konanie sa začína na návrh účastníka konania
alebo na podnet správneho orgánu. Konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo
správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho
orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.

37. Podľa § 122 ods. 10 Trestného zákona,  za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ
pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje
ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v
čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer
páchateľa spáchať uvedený trestný čin.

38. Podľa § 122 ods. 13 Trestného zákona, ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj
po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový
skutok; to neplatí, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa      § 207. V takom prípade ide o
pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd
druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu.

39. Podľa čl. 11 bod 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o
koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len ako „nariadenie č. 883/2004“) osoby, na ktoré
sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne
predpisy sa určia v súlade s touto hlavou.

40. Podľa čl. 11 bod 3 písm. a) nariadenia č. 883/2004 s výhradou článkov 12 až 16: osoba vykonávajúca
činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym
predpisom tohto členského štátu.

41. Podľa čl. 12 bod 1 nariadenia č. 883/2004 osoba, ktorá vykonáva činnosť ako zamestnanec v
členskom štáte v mene zamestnávateľa, ktorá zvyčajne tam vykonáva svoju činnosť a ktorá je svojim
zamestnávateľom vyslaná do iného členského štátu, aby tam vykonávala prácu v mene zamestnávateľa,



naďalej podlieha právnym predpisom prvého členského štátu za predpokladu, že očakávané trvanie
takejto práce nepresahuje 24 mesiacov a ak daná osoba tam nie je vyslaná, aby nahradila inú osobu.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

42. Krajský súd v Trnave, ako súd správny, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a
administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy vrátane administratívneho spisu orgánu
verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho
konania predchádzajúceho jeho vydaniu, viazanúc žalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 SSP),  nariadil na
prejednanie veci samej  podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP pojednávanie na deň 26. septembra 2019 a
dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

43. Správny súd návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uznesením č. k. 14S/72/2018-49
z 21. novembra 2018 zamietol.

44. Na nariadenom pojednávaní sa nezúčastnili právny zástupca žalobcu, ani žalovaný, ktorí svoju
neprítomnosť písomne ospravedlnili, súhlasili, aby správny súd pojednával v ich neprítomnosti. Správny
súd preto podľa § 114 SSP pojednával v neprítomnosti účastníkov konania.

45. Správny súd v danom prípade nepostupoval podľa § 195 SSP, nakoľko porušenie zásad ukladania
trestov podľa Trestného zákona (písmeno c/ tohto ustanovenia), žalobca priamo namietal v správnej
žalobe, pričom správny súd posudzuje správnu žalobu nad rámec žalobných bodov z dôvodov
uvedených v danom ustanovení, iba za podmienky, že vady trestania nie sú predmetom správnej žaloby.

46. Z dôvodu žalobnej námietky, že sa v danom prípade jedná o pokračovací správny delikt sa
správny súd oboznámil so súdnym spisom sp. zn. 20S/106/2018, ktorý sa týka preskúmania zákonnosti
žalovaného číslo : PO/BEZ/2018/5056, O-374/2018 z 24. augusta 2018, ktorým žalovaný podľa § 59
ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Trnava
číslo :  R 97/2018/SE, ROZ/2018/563, 2018/7812 z 10 mája 2018, ktorým bola žalobcovi podľa § 19 ods.
2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. uložená pokuta vo výške 15 000 eur za porušenie povinností
vyplývajúcich z ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) štvrtom bode zákona č. 125/2006 Z. z. Správny súd mal
z uvedeného spisu preukázané, že žalobca využíval dňa 28.06.2017 na pracovisku spoločnosti Dong
Jin Precision Slovakia, s.r.o., so sídlom Galantská 592, Dolná Streda závislú prácu fyzických osôb T.
L., Y. J., J. J., T. N., J. T., T. G., ktorí pre zamestnávateľa vykonávali závislú prácu, manipulačné práce,
operátor výroby na linke, tento mal s nimi uzavretý pracovnoprávne vzťah podľa ustanovenia  § 75 a násl.
zákona č. 262/2006 Sb. Zákonníku práce v platnom znení, pričom si nesplnil prihlasovaciu povinnosť
voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z.
z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov), čím porušil ustanovenie § 3 ods. 2 v nadväznosti
na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005           Z. z. Ďalej mal správny súd preukázané, že obsah
Protokolu č. ITA-158-56-1.2/P-E24, E28-17 zo dňa 07.08.2017 bol prerokovaný s O. T. dňa 07.08.2017
s tým, že oznámenie o začatí konania zo dňa 05.04.2018 bolo účastníkovi konania doručené, rovnako
ako v danom prípade, využitím fikcie doručenia podľa § 25 ods. 2 správneho poriadku dňa 30.04.2018.

47. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že administratívne konanie o
uložení pokuty bolo začaté podľa § 18 správneho poriadku oznámením zo dňa 06.04.2018, ktoré
bolo žalobcovi doručené prostredníctvom fikcie doručenia podľa § 25 ods. 2 správneho poriadku
dňa 30. apríla 2018. Z oznámenia o začatí konania o uložení pokuty vyplýva, že Inšpektorát práce
Trnava vykonal dňa 09.03.2017 inšpekciu práce, ktorá bola zameraná na kontrolu dodržiavania zákazu
nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení zákona č. 82/2005 Z. z. u zamestnávateľa : Tavoleto s.r.o.
na pracovisku spoločnosti KOAM Elektronik s.r.o., pričom výkonom inšpekcie boli zistené nedostatky, o
čom bol spísaný Protokol zo dňa 04.07.2017. Uloženie pokuty bolo zdôvodnené ustanovením § 19 ods.
2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. za porušenie ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2
ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z., pričom skutok je opísaný v bode 1 tohto rozsudku.

48.  Z Protokolu zo dňa 04.07.2017 vyplýva, že hlavnou činnosťou zamestnávateľa je prenájom a
prevádzkovanie vlastných alebo prenajatých nehnuteľností, u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia
zamestnancov, nie je vypracovaná kolektívna zmluva. Ďalej je ním preukázané, ktoré konkrétne
doklady žalobca predložil k výkonu inšpekcie, pričom medzi nimi boli aj dohody o provedení práce



so zamestnancami uvedenými v bode 1 tohto rozsudku, z ktorých je preukázané, že tieto boli
vo všetkých prípadoch uzatvorené jeden deň predo dňom začatia výkonu práce a ako pravidelné
(obvyklé) miesto výkonu práce sú v bode 8 čl. II dohody uvedené konkrétne mestá nachádzajúce
sa na území Slovenskej republiky. Z Protokolu zo dňa 04.07.2017 ďalej vyplýva, že následným
preverovaním dotknutých zamestnancov v registri poistencov Sociálnej poisťovne bolo zistené, že
všetci uvedení zamestnanci nie sú prihlásení zamestnávateľom a tiež, že zamestnávateľ (žalobca)
nepreukázal príslušnosť zamestnancov k Českému systému sociálneho zabezpečenia formulármi PD
A1 preukazujúcimi uplatňovanie právnych predpisov sociálneho zabezpečenia zamestnancov Českej
republiky v súlade s Nariadením (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.
Ďalej bolo v Protokole zo dňa 04.07.2017 poukázané na článok 11 ods. 1 a ods. 3 písm. a)
nariadenia, z ktorého vyplýva, že osoby, na ktoré sa nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisov
len jedného členského štátu s tým, že osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec v členskom
štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu s výhradou článkov 12 a 16 nariadenia
(ES) č. 883/2004, pričom výnimkou z uplatnenia týchto pravidiel je disponovanie formulárom PD A1
vydaným príslušnou inštitúciou sociálneho zabezpečenia štátu, z ktorého je zamestnanec vyslaný. V
rámci zistených nedostatkov bolo zistené nelegálne zamestnávanie dotknutých zamestnancov, ktorí
sú štátnymi príslušníkmi tretej krajiny, títo vykonávali pre žalobcu závislú prácu v spoločnosti KOAM
Elektronik s.r.o. na základe dohody o provedení práce podľa ustanovenia § 75 a nasl. zákona č. 262/2006
Sb. Zákonník práce, pričom si žalobca nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm.
b/ bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z.), čím porušil ustanovenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b)
zákona č. 82/2005 Z. z. Nelegálne zamestnávanie bolo u žalobcu zistené dňa 09.03.2017 o 09:20 hod.,
žalobca nepredložil prihlášky kontrolovaných osôb do registra poistencov sociálneho a dôchodkového
poistenia Sociálnej poisťovne na území SR alebo formuláre PD A1 z dôvodu vyslania zamestnanca na
územie iného členského štátu EÚ.

49. Z obsahu vyjadrenia k Protokolu zo dňa 04.07.2017, ktoré doručil žalobca Inšpektorátu práce Trnava
dňa 14.07.2017 vyplýva, že tento potvrdil, že predmetní zamestnanci sú s ním v pracovnoprávnom
vzťahu na základe dohody o provedení práce uzatvorenej podľa ustanovenia § 75 a nasl. zákona
č. 262/2006 Sb., čo znamená, že individuálne pracovné zmluvy sa spravujú právnym poriadkom
Českej republiky, v zmysle ktorého zamestnávatelia nie sú povinní prihlásiť do registra poistencov
zamestnancov, ktorých príjem neprekročí 10 000 CZK. Preto zastal názor, že nedošlo k porušeniu zákazu
nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z.

50. Správny súd najskôr posudzoval dôvodnosť námietky, ktorou žalobca s poukazom na zásadu ne
bis in idem tvrdil, že ide o duplicitný postih za predmetný skutok, pre ktorý je vedené trestné stíhanie
a mal za to, že začatie trestného stíhania bráni tomu, aby o tom istom skutku prebiehalo aj konanie
o správnom delikte. Správny súd zdôrazňuje, že táto námietka bola jedinou námietkou, ktorú žalobca
uplatnil v rámci odvolacieho konania.

51. Trestný čin prevádzačstva je vymedzený v ustanovení § 355 Trestného zákona, pričom za účelom
posúdenia, či v danom prípade nejde o porušenie zásady ne bis in idem, je potrebné si rozobrať
skutkovú podstatu daného trestného činu, z hľadiska objektu, objektívnej stránky, subjektu a subjektívnej
stránky. Objektom tohto trestného činu je záujem štátu na kontrole osôb, ktoré prekračujú štátnu hranicu,
a to v oboch smeroch. Objektívna stránka spočíva v konaní páchateľa, ktorým pre osobu, ktorá nie
je štátnym občanom Slovenskej republiky alebo osobou s trvalým pobytom na jej území, organizuje
nedovolené prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky alebo prechod cez jej územie. Subjektom
tohto trestného činu môže byť ktokoľvek a z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné
zavinenie.

52.   V rámci administratívneho konania bola žalobcovi uložená podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1
zákona o inšpekcii práce pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, ktoré je vymedzené
v § 2 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z., pričom vo vzťahu k žalobcovi je relevantná skutková podstata
nelegálneho zamestnávania vymedzená v písmene b) § 2 ods. 2, teda, že žalobca ako zamestnávateľ
využíval závislú  prácu fyzických osôb, s ktorými mal  založený pracovnoprávny vzťah a neprihlásil ich do
registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty
podľa osobitného predpisu (zamestnávateľ má prihlasovaciu povinnosť najneskôr pred začatím výkonu
činnosti zamestnanca) na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej
práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa



osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra. Teda žalobcovi bola uložená pokuta za nesplnenie
povinnosti, ktorá mu vyplýva z ustanovenia § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z.,
ktorej následok je kvalifikovaný ako nelegálne zamestnávanie a subsumovaný pod skutkovú podstatu
správneho deliktu podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce.

53. Vychádzajúc z bodov 51 a 52 tohto rozsudku je dôvodné uzavrieť, že v prípade žalobcu nejde
o porušenie zásady ne bis in idem, nakoľko nejde o totožnosť skutku. V rámci trestného konania
je štatutárny zástupca žalobcu stíhaný za to, že mal zabezpečovať nedovolené prekročenie štátnej
hranice Slovenskej republiky alebo prechod cez jej územie, pričom v rámci administratívneho konania
bol postihnutý za nesplnenie si povinnosti prihlásenia svojich zamestnancov v zákonom stanovenej
lehote do registra Sociálnej poisťovne, čím sa dopustil správneho deliktu kvalifikovaného ako nelegálne
zamestnávanie.  Z uvedeného dôvodu je táto námietka nedôvodná.

54. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že dotknutí zamestnanci mali status tzv. vyslaných zamestnancov,
správny súd uvádza, že túto skutočnosť žalobca v rámci výkonu inšpekcie práce, ani v rámci
administratívneho konania netvrdil, pričom sa jedná o  skutkovú okolnosť, na ktorú nemá vplyv
skutočnosť, či štatutárny zástupca žalobcu má právnické vzdelanie alebo ho nemá. Napriek uvedenému
správny súd k uvedenej námietke uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou
žalovaného uvedenej tak vo vyjadrení k správnej žalobe, ako aj v duplike v tom smere, že žalobca
ani v rámci správneho súdneho konania nepreukázal svoje tvrdenie, že dotknutí zamestnanci boli
vyslaní na územie Slovenskej republiky, pričom status vyslaného zamestnanca má zamestnanec iba
za podmienky, že prácu na území členského štátu, do ktorého bol vyslaný nevykonáva viac ako
24 mesiacov (čl. 12 bod 1 nariadenia č. 883/2004), pričom  inšpekcia práce bola vykonaná dňa
09.03.2017, teda žalobca mal možnosť toto svoje tvrdenie nesporne preukázať. Právny zástupca však
argumentoval výlučne  v hypotetickej rovine a žiadne dôkazy, ktoré by preukázali, že zamestnanci boli
vyslaní na územie Slovenskej republiky nepredložil. Správny súd sa rovnako stotožňuje so záverom
žalovaného, ktorý vyplýva z čl. 12 bodu 1 nariadenia č. 883/2004, že na účely priznania statusu
vyslaného zamestnanca sa vyžaduje, aby zamestnanec najskôr vykonával činnosť v členskom štáte
zamestnávateľa až následne bol vyslaný na územie iného členského štátu. V čase inšpekcie práce
však bolo zistené, že dotknutí zamestnanci vykonávali na základe dohôd uzatvorených jeden deň pred
dňom začatia výkonu práce, prácu len na území Slovenskej republiky. Preto z dôvodu, že nebolo
preukázané, že dotknutí zamestnanci mali postavenie tzv. vyslaných zamestnancov, vzťahovali na ich
právne postavenie v oblasti sociálneho zabezpečenia právne predpisy Slovenskej republiky podľa čl.
11 bod 3 písm. a) nariadenia č. 883/2004 a preto mal žalobca zákonnú povinnosť prihlásiť svojich
zamestnancov do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia podľa  § 231 ods.
1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z.

55. Žalobca v žalobe namietal, s odkazom na ustanovenie § 122 ods. 10 Trestného zákona, že v
jeho prípade ide o podozrenie v pokračovaní toho istého správneho deliktu. Vo vzťahu k uvedenej
námietke žalovaný s odkazom na ustanovenie § 122 ods. 13 Trestného zákona uzavrel, že ekvivalentom
vznesenia obvinenia je v postupe inšpekčných orgánov oboznámenie kontrolovaného subjektu s
protokolom obsahujúcim zistené nedostatky. V danom prípade je preukázané, že žalobca bol dňa
04.07.2017 oboznámený s Protokolom zo dňa 04.07.2017, ktorý sa týkal inšpekcie práce vykonanej dňa
09.03.2017 a dňa 07.08.2017 s Protokolom zo dňa 07.08.2017, ktorý sa týkal inšpekcie práce vykonanej
dňa 28.06.2017 na pracovisku spoločnosti Dong Jin Precision Slovakia, s.r.o., ktorá skutočnosť vyplýva
jednak z rozhodnutia Inšpektorátu práce Trnava číslo : R 97/2018/SE, ROZ/2018/563, 2018/7812 z
10.  mája 2018, ktoré bolo pripojené k správnej žalobe a rovnako tiež zo súdneho spisu sp. zn.
20S/106/2018, s ktorým sa správny súd na pojednávaní oboznámil. Teda, pokiaľ žalovaný tvrdil, že
ekvivalentom vznesenia obvinenia je v postupe inšpekčných orgánov oboznámenie kontrolovaného
subjektu s protokolom, tak skutky, ku ktorým malo dôjsť dňa 09.03.2017 a 28.06.2017 spadajú do
obdobia do 04.07.2017, kedy bol prerokovaný protokol zo dňa 04.07.2017.

56. V prípade žalobcu je nesporné, že pokiaľ ide o skutky zo dňa 09.03.2017 a 28.06.2017 jedná o
jednotlivé útoky pokračovania v správnom delikte, z ktorých každý napĺňa znaky toho istého správneho
deliktu.  Na rozdiel od Trestného zákona, právne predpisy, ktoré zakotvujú skutkové podstaty správnych
deliktov neupravujú postup orgánov verejnej správy pri postihu za pokračovací delikt. V administratívnom
trestaní treba rešpektovať Odporúčanie výboru ministrov [Rady Európy (91)] z 13. februára 1991, podľa
ktorého pre ukladanie administratívnych sankcií platia analogicky zásady ukladania sankcií trestných



s tým, že správny (administratívny) postih protiprávneho chovania možno uplatniť len v primeranej
lehote. Keďže administratívne trestanie má aj podľa štrasburskej judikatúry trestnoprávny charakter,
treba vychádzať z Ústavy Slovenskej republiky (čl. 50) a analogicky aj z Trestného zákona. Preto, pri
pokračovacom správnom delikte z dôvodu nedostatku špeciálnej úpravy je potrebné použiť analógiu
legis, konkrétne postupovať podľa § 122 ods. 10 a 13 Trestného zákona.

57.  Vychádzajúc preto z charakteristiky pokračovacieho trestného činu, je v danom prípade pokračovací
správny delikt charakterizovaný nasledovnými znakmi, ktoré sú splnené kumulatívne. 1. Rovnaká
skutková podstata správneho deliktu - porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania (§ 19 ods. 2 písm.
a) bod 1 zákona o inšpekcii práce). 2. Čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť
(v uvedenom prípade ochrana zamestnanca pred negatívnymi dôsledkami neprihlásenia do registra
poistencov v podobe absencie nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a podobne), v čase -
skutky boli spáchané 09.03.2017 a 28.06.2017, v spôsobe spáchania (v uvedenom prípade si žalobca
ako zamestnávateľ nesplnil povinnosť prihlásiť svojich zamestnancov do registra poistencov a sporiteľov
starobného dôchodkového sporenia podľa § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z.). 3.
Subjektívna súvislosť najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený správny delikt (v uvedenom
prípade porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) v štvrtom bode
zákona o inšpekcii práce.

58. Skutočnosť, že sa jedná o pokračovací správny delikt žalovaný nespochybňoval, avšak vo vzťahu
k rozhodnému okamihu pre posúdenie konania žalobcu, ako nového skutku stanovil oboznámenie
kontrolovaného subjektu s protokolom obsahujúcim zistené nedostatky.

59.  Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napríklad rozsudok sp. zn. 4Sžo
39/2014 z 15. januára 2015) sa analogicky za okamih, kedy už skutok nebude čiastkovým útokom
pokračovacieho správneho deliktu, považuje začatie správneho konania resp. oznámenie o začatí
správneho konania. V citovanom rozsudku, najvyšší súd skonštatoval nasledovné : „Senát je názoru, na
podklade výkladu § 122 ods. 10 trestného zákona, že za pokračovanie v trestnej činnosti sa považuje len
činnosť páchaná do oznámenia vznesenia obvinenia. Potom vo vzťahu k administratívnemu trestaniu
a inštitútu začatia správneho konania (§ 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. v spojení s § 18 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní) možno vyvodiť právny záver, že začatie správneho konania resp.
oznámenie o začatí správneho konania, majú za následok koniec plynutia resp. uplynutie časového
úseku, za ktorý je možné viacero porušení rovnakej povinnosti subjektu, označiť ako pokračujúci správny
delikt.“

60. V danom prípade je preukázané, že žalobca sa dopustil čiastkových útokoch v dňoch 09.03.2017
a 28.06.2017, teda pred začatím správneho konania, nakoľko oznámenie o začatí správneho konania
bolo žalobcovi doručené v oboch prípadoch dňa 30. apríla 2018. Je nepochybné, že žalovaný
mal vedomosť o týchto čiastkových útokoch pokračovacieho správneho deliktu, nakoľko v dňoch
05.04.2018 a 06.04.2018 vydal oznámenia o začatí konania o uložení pokuty a taktiež v rovnaký deň
vydal prvostupňové rozhodnutia. Preto pochybil, ak čiastkové útoky pokračovacieho správneho deliktu
neprejednal ako jeden správny delikt, v jednom konaní a vydaním len jedného rozhodnutia. Nakoľko
mal správny súd vedomosť o existencii čiastkového útoku žalobcu v konaní vedenom na tunajšom
správnom súde pod sp. zn. 20S/106/2018 nezostávalo mu iné, ako zrušiť napadnuté rozhodnutie vrátane
prvostupňového rozhodnutia Inšpektorátu práce Trnava, pretože trpia vadou nezákonnosti v podobe
nesprávneho právneho posúdenia.

61. Z vyššie uvedených dôvodov preto správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane
prvostupňového rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP a
vec vrátil Inšpektorátu práce Trnava na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP.

62. V ďalšom konaní bude povinnosťou Inšpektorátu práce Trnava vyčkať na rozhodnutie správneho
súdu vedené pod sp. zn. 20S/106/2018 a následne, v závislosti od výsledku tohto konania, spojiť veci
do jedného konania a v rámci spoločného konania vo veci rozhodnúť, pričom je potrebné posudzovať
skutky žalobcu, ako čiastkové útoky pokračovacieho správneho deliktu, teda ako jeden správny delikt. V
prípade, ak by žalobca nebol úspešný v správnom súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 20S/106/2018,
bude to dôvod na zastavenie správneho konania podľa § 30 ods. 1 písm. h) správneho poriadku, nakoľko
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia vrátane prvostupňového rozhodnutia už nebude možné zvrátiť



iným spôsobom. Správny súd súčasne dáva konajúcim orgánom verejnej správy do pozornosti, že pokiaľ
by rozhodovali v novom konaní, je potrebné preveriť, či skutky, ktorých sa žalobca dopustil v dňoch
09.03.2017 a 28.06.2017 nespadajú do iného už právoplatne skončeného administratívneho konania,
pričom túto skutočnosť je potrebné následne zohľadniť vo vzťahu k výške uloženej sankcie.

63. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

64. V správnom súdnom konaní úspešnému žalobcovi priznal správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP
nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania
rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

65. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná  v lehote 30 dní od
doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť .

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "8723da15-7db8-4bef-ae81-808a59790379:df2f21bb-09be-4fa7-b01e-a3fdd89d88d8", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2018200259.2", "spisova_znacka": "14S/72/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/72/2018 z 25. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-09-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2018200259.2"}], "citovane_v": []}