Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/68/2018 z 23. 7. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 23. júla 2019, sp. zn. 20S/68/2018, ECLI:SK:KSTT:2019:2018200172.2 Krajský súd Trnava | 20S/68/2018 | ECLI:SK:KSTT:2019:2018200172.2 | 2019-07-23 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 7 SSP, § 1 ods. 1 SP, § 119 SSP, SP, § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., § 19 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., § 17 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., SSP, § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/04b13e40-6843-4022-8c7a-ee68a062603d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2018200172.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/68/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200172
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Kadlicová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2018200172.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Kadlicovej a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobkyne: Mgr. A. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K. XX/XXX, XXX XX A., právne zastúpenej: JUDr. Igor Ribár, advokát so sídlom Nám. Sv. Michala
11, 920 01 Hlohovec, IČO: 50 544 837, proti žalovanej: starosta obce Madunice, P. O. Hviezdoslava
8/368, 922 42 Madunice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 188/2018-006 zo dňa
11.05.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Žalobkyňa dňa 26.04.2018 podala na Obecný úrad Madunice (ďalej aj „obecný úrad") žiadosť o
sprístupnenie informácie podľa § 14 zák. č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobodnom
prístupe k informáciám", prípadne „zákon o slobode informácií"). V predmetnej žiadosti požadovala
sprístupnenie informácie „kedy, v ktorom termíne v roku 2015, 2016 a 2017 bola na rokovaní Obecného
zastupiteľstva obce Madunice prerokovaná „Správa o sociálnej situácii v obci", kto správu vypracoval,
aké návrhy a pripomienky boli prijaté a operatívne premietnuté do komunitného plánu obce."

2. Obecný úrad Madunice v písomnej odpovedi na žiadosť žalobkyne, list č. 188/2018-002 dňa
27.04.2018, uviedol, že predmetom žiadosti je sprístupnenie informácie, ktorá je verejne dostupná na
stránke obce R. - G. a G.. Zároveň žalobkyňu informoval, že v zápisniciach zo zasadnutí Obecného
zastupiteľstva Madunice za roky 2015, 2016 a 2017 si môže požadovanú informáciu vyhľadať.

3. Žalobkyňa reagovala na predmetnú odpoveď podaním zo dňa 27.04.2018, v ktorom uviedla, že vo
zverejnených zápisniciach z rokovaní Obecného zastupiteľstva obce Madunice za roky 2015, 2016
a 2017 sa ňou požadované informácie nenachádzajú. Zároveň požiadala o poskytnutie informácie:
„...z akého dôvodu nebola od schválenia Komunitného plánu v roku 2015, 2016 a 2017 na rokovaní
Obecného zastupiteľstva obce Madunice prerokovaná Správa o sociálnej situácii v obci."

4. V nadväznosti na uvedený obsah žiadosti o poskytnutie informácie Obecný úrad Madunice vydal
rozhodnutie č. 188/2018-003 dňa 07.05.2018, ktorým žiadosti žalobkyne nevyhovel a požadovanú
informáciu nesprístupnil. Vo vzťahu k výroku rozhodnutia dôvodil, že nedisponuje informáciou o dôvode



neprerokovania Správy o sociálnej situácii v obci na rokovaní Obecného zastupiteľstva obce Madunice.
Proti tomuto rozhodnutiu žalobkyňa podala dňa 10.05.2018 odvolanie.

5. Na odvolanie žalobkyne vydal starosta obce Madunice rozhodnutie č. 188/2018-006 zo dňa
11.05.2018 (rozhodnutie druhého stupňa), ktorým zamietol odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu obce
Madunice č. 188/2018-003 dňa 07.05.2018 a toto rozhodnutie potvrdil. Odvolací administratívny orgán
sa stotožnil so skutkovým stavom zisteným povinnou osobou v zmysle zákona o slobodnom prístupe k
informáciám ako aj jej vecnými závermi. Zamietnutie odvolania žalobkyne žalovaný dôvodil poukazom
na skutočnosť, že Komunitný plán obce Madunice 2015-2020 na strane 33 uvádza časový horizont
jeho vyhodnocovania Obecným zastupiteľstvom obce Madunice bez uvedenia zodpovednosti a zároveň
uviedol, že obecný úrad nedisponuje požadovanou informáciou, ani žiadnym spisovým materiálom o
dôvodoch nevyhodnotenia predmetného Komunitného plánu obce Madunice.

II. Žaloba a jej dôvody

6. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala, aby správny súd zrušil rozhodnutie starostu obce
Madunice o odvolaní proti rozhodnutiu obce Madunice o odmietnutí poskytnutia informácie, ako aj
rozhodnutie obce Madunice o odmietnutí poskytnutia informácie na základe žiadosti žalobkyne zo dňa
26.04.2018 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila právo na náhradu trov
konania.

7. Ku skutkovým okolnostiam predchádzajúcim vydaniu napadnutých rozhodnutí žalobkyňa uviedla,
že dňa 26.04.2018 podala na Obecný úrad Madunice žiadosť o sprístupnenie informácie v zmysle
ustanovenia § 14 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Túto žiadosť zdôvodnila, že v zmysle
Komunitného plánu sociálnych služieb Madunice na roky 2015-2020 (ďalej len „komunitný plán") na
str. 33 v časti 3.2. je uvedený časový horizont vyhodnocovania komunitného plánu s tým, že Obecné
zastupiteľstvo obce Madunice minimálne 1x ročne prerokuje Správu o sociálnej situácii v obci a podľa
zistených skutočností bude aplikovať zistené požiadavky a návrhy do komunitného plánu obce. V
predmetnej žiadosti žalobkyňa požadovala sprístupnenie informácie „kedy, v ktorom termíne v roku
2015, 2016 a 2017 bola na rokovaní Obecného zastupiteľstva obce Madunice prerokovaná „Správa
o sociálnej situácii v obci", kto správu vypracoval, aké návrhy a pripomienky boli prijaté a operatívne
premietnuté do komunitného plánu obce." Žalovaný na žiadosť odpovedal listom č. 188/2018-002 zo
dňa 27.04.2018, ktorým potvrdil prijatie žiadosti o informáciu, pričom o predmetnej žiadosti osobitne
nerozhodoval, ale vykonal len oznámenie, že predmetom žiadosti je verejne dostupná informácia na
stránke obce, ktorú bližšie špecifikoval a žalobkyňu vyzval, aby si danú informáciu dohľadala sama.

8. S poukazom na ustanovenia § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, § 16, §17 a § 18 zákona o slobodnom prístupe k
informáciám a spôsob vybavenia žiadosti žalobkyne zo dňa 26.4.2018 vo forme písomnej odpovede č.
188/2018-002 zo dňa 27.4.2018 žalobkyňa namietala nezákonnosť postupu obce Madunice.

9. Ďalej žalobkyňa uviedla, že na list č. 188/2018-002 zo dňa 27.04.2018 reagovala podaním zo dňa
27.04.2018, ktoré prostredníctvom emailu opätovne doručila Obecnému úradu Madunice. Uvedené
podanie žalobkyne bolo vedené Obecným úradom Madunice v rámci už začatého konania č. 188/2018,
o čom svedčí aj číselne označovanie listín. V podaní zo dňa 27.04.2018 žalobkyňa uviedla, že v
zápisniciach nie je záznam o prerokovaní Správy o sociálnej situácii v obci, a preto požiadala opätovne
o informáciu, z akého dôvodu nebola od schválenia Komunitného plánu v roku 2015, 2016 a 2017
na rokovaní Obecného zastupiteľstva obce Madunice prerokovaná „Správa o sociálnej situácii v obci".
Podľa názoru žalobkyne z obsahu podania, ktoré je len reakciou na odpoveď obecného úradu, ako
aj z číslovania podaní obecného úradu je zrejme, že podanie žalobkyne zo dňa zo dňa 27.04.2018
nadväzuje na jej predchádzajúce podanie. V nadväznosti na uvedené žalobkyňa uviedla, že napriek
uvedenému Obecný úrad vydal dňa 07.05.2018 rozhodnutie č. 188/2018-003, ktorým žiadosť žalobkyne
zo dňa 27.04.2018 o sprístupnenie informácie zamietol. Žalobkyňa dala do pozornosti, že z odôvodnenia
predmetnej žiadosti vyplýva, že daná žiadosť mala byť doručená dňa 30.04.2018, pričom predmetom
žiadosti mala byť informácia „z akého dôvodu nebola od schválenia Komunitného plánu v roku 2015,
2016 a 2017 na rokovaní Obecného zastupiteľstva obce Madunice prerokovaná „Správa o sociálnej
situácii v obci".
10. Vo vzťahu k rozhodnutiu obecného úradu prvého stupňa, zo dňa 07.05.2018, žalobkyňa namietala,
že obecný úrad ako povinná osoba sa nevysporiadal s podaním žalobkyne zo dňa 26.04.2018,



pričom zmätočne v rozpore so svojím vyjadrením zo dňa 27.04.2018 uviedol v odôvodnení rozhodné
skutočnosti. V podaní zo dňa 27.04.2018 Obecný úrad Madunice informoval, že informácia, kedy, v
ktorom termíne v roku 2015, 2016 a 2017 bola na rokovaní Obecného zastupiteľstva obce Madunice
prerokovaná „Správa o sociálnej situácii v obci", kto správu vypracoval, aké návrhy a pripomienky
boli prijaté a operatívne premietnuté do komunitného plánu obce je verejne dostupná. V tejto
súvislosti žalobkyňa dôvodila, že predmetná informácia však verejne dostupná nie je, preto žalobkyňa
o predmetnom informovala obecný úrad a žiadala aj o zdôvodnenie, z akého dôvodu nedošlo k
prerokovaniu správy, ktorá podľa vyjadrenia Obecného zastupiteľstva je verejne dostupná. Obecný úrad
v rozhodnutí zo dňa 07.05.2018 tak len stroho skonštatoval, že predmetnou informáciou nedisponuje.
11. Zároveň žalobkyňa namietala zákonnosť obsahu rozhodnutia žalovaného, ktorým starostka obce
Madunice, Mgr. W. O., ktorým na odvolanie žalobkyne toto zamietla a rozhodnutie Obecného úradu
Madunice zo dňa 07.05.2018 č. 188/2018-003 potvrdila, a to z dôvodu, že obecný úrad nedisponuje
požadovanou informáciou, ani žiadnym spisovým materiálom o dôvodoch nevyhodnotenia Komunitného
plánu obce Madunice.
12. V nadväznosti na uvedené žalobkyňa dôvodila žalobné body poukazom na obsah Komunitného
plánu sociálnych služieb obce Madunice na roky 2015-2020, v ktorom na str. 33 v časti 3.2. je
uvedený časový horizont vyhodnocovania komunitného plánu s tým, že „Obecné zastupiteľstvo obce
Madunice minimálne 1x ročne prerokuje Správu o sociálnej situácii v obci a podľa zistených skutočností
bude aplikovať zistené požiadavky a návrhy do komunitného plánu obce". Návrh Komunitného plánu
sociálnych služieb obce Madunice na roky 2015-2020, predložila obecnému zastupiteľstvu na schválenie
starostka obce Madunice 29.06.2015. V dôvodovej správe zo dňa 23.6.2015 zvýraznila jeho účel v
oblasti smerovania, plánovania a rozvoja potrieb obyvateľov obce v oblasti zabezpečovania sociálnych
služieb a potrebu predkladať materiál k žiadostiam o dotácie zo štátnych a európskych fondov. Obecné
zastupiteľstvo schválilo návrh dňa 29.06.2015 uznesením č. VII/92/2015 a podľa názoru žalobkyne ho
nemožno považovať len za formálny a opomenuteľný dokument. Uznesenie o prijatí komunitného plánu
starostka obce podpísala. Ako dôvod nesprístupnenia žalobcom požadovaných informácií starostka
obce Madunice uviedla, že v Komunitnom pláne sociálnych služieb obce Madunice na strane 33 je
síce uvedený časový horizont vyhodnocovania, ale bez uvedenia zodpovednosti, preto požadovanou
informáciou nedisponuje a nedisponuje ani žiadnym spisovým materiálom o dôvodoch nevyhodnotenia.
13. Žalobkyňa s poukazom na povinnosti obecného úradu vyplývajúce mu z ustanovenia § 16 ods. 2
zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom
zriadení"), ako aj na obsah Organizačného poriadku Obecného úradu Madunice zo dňa 01.11.2015,
uviedla, že obecný úrad zabezpečuje, okrem iného, písomnú agendu obce a orgánov obecného
zastupiteľstva, zabezpečuje odborné podklady a iné písomnosti na rokovanie obecného zastupiteľstva, z
čoho vyplýva, že predkladá na prerokovanie obecnému zastupiteľstvu aj Správu o sociálnej situácii v obci
v záujme smerovania, plánovania a rozvoja potrieb obyvateľov obce v sociálnej oblasti. V tejto súvislosti
žalobkyňa dôvodila, že štátne orgány a obce majú informačnú povinnosť o všetkých informáciách, ktoré
majú k dispozícii, pokiaľ nejde o informácie podľa § 8 až § 11." Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode
informácií musí povinná osoba poskytovať informácie, ktoré má „k dispozícii". Ide napríklad o informácie,
ktoré povinná osoba pri svojej činnosti používa, využíva alebo s ktorými narába. Povinná osoba musí
sprístupňovať nielen informácie, ktoré má fakticky k dispozícii, ale aj tie informácie, ktoré musí mať k
dispozícii. Ak ich v rozpore s právnymi predpismi k dispozícii nemá, mala by ich spracovať, resp. doplniť
a sprístupniť žiadateľovi o informácie. Povinná osoba disponuje požadovanými informáciami, okrem
iného, aj vtedy, ak s požadovanými informáciami pri svojej činnosti pracuje, resp. ak sú predmetom jej
činnosti. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán (povinná osoba) by preto mal uviesť, ktoré skutočnosti
boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil právne
predpisy, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
14. Žalobkyňa mala za to, že všeobecné odôvodnenie, že predmetnou informáciou povinný orgán
nedisponuje, je nedostatočné, a to najmä v kontexte, že sa jedná o informáciu, s ktorou pri svojej
činnosti pracuje. V nadväznosti na vyjadrenie žalovaného, že informácia, kedy, v ktorom termíne
v roku 2015, 2016 a 2017 bola na rokovaní Obecného zastupiteľstva obce Madunice prerokovaná
„Správa o sociálnej situácii v obci", kto správu vypracoval, aké návrhy a pripomienky boli prijaté a
operatívne premietnuté do komunitného plánu obce, je verejné prístupnou informáciou bolo povinnosťou
žalovaného sa v odôvodnení vysporiadať zo skutočnosťou, že predmetné informácie nie sú verejné
dostupné, v dôsledku čoho dostupnou nie je ani informácia, z akého dôvodu nebola na rokovaní
Obecného zastupiteľstva obce Madunice prerokovaná „Správa o sociálnej situácii v obci". Z uvedeného
dôvodu žalobkyňa vyjadrila názor, že bolo povinnosťou povinnej osoby sprístupniť informáciu, kedy



bola predmetná správa prerokovaná, kto správu vypracoval, aké návrhy a pripomienky boli prijaté a
ak tak tomu nebolo, bolo povinnosťou povinnej osoby zdôvodniť, prečo k tomu nedošlo. Odôvodnenie
žalovaného, že predmetnou informáciou nedisponuje, sa tak vo väzbe na uvedené javí ako účelové a
výsledkom arbitrárnosti povinnej osoby, čím sa len zvýrazňuje skutočnosť, že napadané rozhodnutie je
nezákonné a nepreskúmateľné.
15. Zároveň žalobkyňa namietala, že v rámci rozhodnutia o odvolaní sa žalovaný nevysporiadal s
nedodržaním zákonnej lehoty na sprístupnenie požadovanej informácie, keďže žiadosť bola doručená
dňa 27.04.2018 a o tejto prvostupňový orgán rozhodoval až dňa 07.05.2018, čo je v rozpore s
ustanovením § 17 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, v dôsledku čoho, podľa názoru
žalobkyne, došlo k fikcii rozhodnutia podľa § 18 ods. 3 citovaného zákona. Žalobkyňa mala za to,
že účelom inštitútu fiktívneho rozhodnutia v zmysle § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií nebolo
legalizovať nečinnosť povinných osôb pri rozhodovaní o žiadostiach podľa tohto zákona, ale jeho
účelom bolo práve naopak, poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou na povinnú osobu v
prípade jej nečinnosti. Pokiaľ žalovaný preskúmavaným rozhodnutím na takúto nezákonnosť postupu
prvostupňového správneho orgánu neprihliadol a fiktívne rozhodnutie, resp. rozhodnutie vydané po
zákonnej lehote potvrdil, je potrebné takéto rozhodnutie považovať za nezákonné. Opodstatnenosť
uvedeného žalobného bodu žalobkyňa podporila poukazom na právny záver vyplývajúci z rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sži 1/2010 zo dňa 16. júna 2010, podľa ktorého „Pokiaľ
však správny orgán prvého stupňa vo veci žiadosti nerozhodol rozhodnutím s náležitosťami podľa §
47 správneho poriadku a platí fikcia rozhodnutia o zamietnutí žiadosti podľa § 18 ods. 3 zákona o
slobode informácií, žalovaný ako odvolací správny orgán nemohol tento nedostatok napraviť potvrdením
fiktívneho rozhodnutia, ..."
III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu

16. Žalovaný dôvodil zákonnosť namietaného postupu poukazom na ustanovenia § 3 ods. 1 a § 15 ods. 1
zákona o slobodnom prístupe k informáciám, v súlade s ktorými v preskúmavanom rozhodnutí žalobkyňu
informoval, že požadovanou informáciou nedisponuje, a preto rozhodnutie prvostupňového orgánu,
ktorý požadovanú informáciu odmietol sprístupniť, potvrdil. Žalovaný mal za to, že zákon o slobode
informácií neukladá povinnej osobe povinnosť na základe žiadosti o informácie vytvárať informácie,
ktoré v momente podania tejto žiadosti ešte neexistujú. Žalovaný teda nemohol požadovanú informáciu
sprístupniť, keď táto v čase podania žiadosti žalobkyne neexistovala. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť
žalovaný vyjadril názor, že odôvodnenie jeho rozhodnutia je v súlade so zákonom. Pre úplnosť žalovaný
uviedol, že zákon o slobode informácií v ustanovení § 15 ods. 1 neukladá povinnej osobe povinnosť
odôvodňovať, z akého dôvodu požadovanú informáciu nemá k dispozícii. V tejto súvislosti žalovaný dal
do pozornosti zásadu legality vyplývajúcu z čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
17. Ohľadom námietky napádajúcej nedodržanie zákonnej lehoty na poskytnutie požadovanej
informácie povinnou osobou žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán vybavil žiadosť žalobkyne v
zákonom stanovenej lehote ôsmich pracovných dní, teda v súlade s ustanovením § 17 ods. 1 zákona
o slobode informácií.
18. Žalobkyňa v replike na vyjadrenie žalovaného k obsahu žaloby zopakovala závery prijaté v
Komunitnom pláne sociálnych služieb na roky 2015 - 2020 a s poukazom na článkom 26 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky zaručené právo na informácie a s poukazom na povinnosti obecného zastupiteľstva
vyplývajúce z ustanovení § 16 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších
predpisov uviedla, že starosta obce musí mať informáciu o tom, prečo správa o sociálnej situácii nikdy
nebola vypracovaná a predložená na prerokovanie obecnému zastupiteľstvu a prečo nesplnil uznesenie
obecného zastupiteľstva, hoci v dôvodovej správe návrhu komunitného plánu zvýraznil jeho účel v
oblasti smerovania, plánovania a rozvoja potrieb obyvateľov obce v oblasti zabezpečovania sociálnych
služieb a potrebu predkladať materiál k žiadostiam o dotácie zo štátnych a európskych fondov. V
tejto súvislosti žalobkyňa uviedla, že komunitný plán sociálnych služieb bol mŕtvym, nezverejneným a
nevyhodnoteným dokumentom. Konštatovanie starostu obce, že nedisponuje požadovanou informáciou
je nie len v rozpore s dobrými mravmi, ale aj s citovanými ustanoveniami zákona o obecnom zriadení,
zákona o prístupe k informáciám a Organizačným poriadkom Obecného úradu Madunice.
19. Vo vzťahu k obsahu predmetného komunitného plánu obce žalobkyňa uviedla, že s odstupom
času zistila, že tento dokument obsahuje nepravdivé informácie, napr. že obec má na poskytovanie
sociálnej služby všeobecne záväzné nariadenie č. 7/2009, ktoré v skutočnosti v obci ani neexistovalo.
Ďalej žalobkyňa konkretizovala, že v dokumente bolo uvedené, že osobitosťou základnej školy je
trieda so špecifickými poruchami učenia pre deti s mentálnym postihnutím, ktoré pracujú pod vedením
skúseného pedagóga a asistenta učiteľa, hoci takáto trieda nebola zriadená. Ani raz od jej prijatia nebol



na rokovanie obecného zastupiteľstva predložený návrh dokumentu, ku ktorému sa obec v komunitnom
pláne zaviazala. Žalobkyňa zároveň vyjadrila výhrady k obsahu komunitného plánu, ktorý označila za
plagiát, opísaný od obce Podhájska, čo svedčí o formálnom prístupe starostu obce Madunice k oblasti
sociálnych služieb, vyplývajúcich zo zákona o sociálnych službách a neschopnosti prijať zodpovednosť
za nesplnenie úloh, vrátane poskytnutia informácie, prečo nikdy počas účinnosti a platnosti komunitného
plánu, nepredložil na rokovanie obecného zastupiteľstva správu o sociálnej situácii v obci.
20. Žalovaný duplikou na vyjadrenie žalobkyne v lehote stanovenej správnym súdom nereagoval.
IV. Relevantná právna úprava

21. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa § 7 písm. a) SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej
správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal
všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať
všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto
nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená,

23. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

24. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný
návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

25. Podľa § 2 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám osobami povinnými podľa tohto
zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné
celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach
a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto
ich rozhodovacej činnosti.

26. Podľa § 2 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám povinnými osobami sú ďalej právnické
osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo
obcou podľa osobitného zákona.

27. Podľa § 2 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám povinnými osobami sú ďalej aj
právnické osoby založené povinnými osobami podľa odseku 1 a 2.

28. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám každý má právo na prístup k
informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.

29. Podľa § 3 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám povinná osoba podľa § 2 ods.
3 sprístupní iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu
majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, o úlohách alebo
odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných
na základe uzatvorenej zmluvy.

30. Podľa § 4 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám žiadateľom je fyzická osoba, ktorá
požiadala o sprístupnenie informácie.

31. Podľa § 5 (Povinné zverejňovanie informácií) ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám
každá povinná osoba podľa § 2 ods. 1 a 2 je povinná zverejniť tieto informácie:
a) spôsob zriadenia povinnej osoby, jej právomoci a kompetencie a popis organizačnej štruktúry,
b) miesto, čas a spôsob, akým možno získavať informácie; informácie o tom, kde možno podať žiadosť,
návrh, podnet, sťažnosť alebo iné podanie,



c) miesto, lehota a spôsob podania opravného prostriedku a možnosti súdneho preskúmania rozhodnutia
povinnej osoby vrátane výslovného uvedenia požiadaviek, ktoré musia byť splnené,
d) postup, ktorý musí povinná osoba dodržiavať pri vybavovaní všetkých žiadostí, návrhov a iných
podaní, vrátane príslušných lehôt, ktoré je nutné dodržať,
e) prehľad predpisov, pokynov, inštrukcií, výkladových stanovísk, podľa ktorých povinná osoba koná
a rozhoduje alebo ktoré upravujú práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb vo vzťahu k
povinnej osobe,
f) sadzobník správnych poplatkov, ktoré povinná osoba vyberá za správne úkony, a sadzobník úhrad
za sprístupňovanie informácií.
32. Podľa § 5 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám Národná rada Slovenskej republiky
je povinná zverejniť
a) termíny jej schôdzí a zasadaní výborov a návrh programu rokovania,
b) zápisnice z verejných schôdzí,
c) texty predložených návrhov zákonov do troch dní po ich podaní do Kancelárie Národnej rady
Slovenskej republiky,
d) texty schválených zákonov do troch dní po ich schválení v treťom čítaní,
e) údaje o dochádzke poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na jej schôdze a na zasadnutia jej
výborov do troch dní po skončení každej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky,
f) výpisy o hlasovaní poslancov po každej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky okrem prípadov
tajného hlasovania a hlasovania na neverejnej schôdzi.

33. Podľa § 5 ods. 8 zákona o slobodnom prístupe k informáciám ustanovenia odseku 2 sa primerane
použijú na zverejňovanie informácií obecnými zastupiteľstvami, mestskými zastupiteľstvami a miestnymi
zastupiteľstvami a zastupiteľstvami samosprávy vyššieho územného celku.

34. Podľa § 7 (Odkaz na zverejnenú listinu) ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak
predmetom žiadosti je získanie informácií, ktoré už boli zverejnené, povinná osoba môže bez zbytočného
odkladu, najneskôr však do piatich dní od podania žiadosti, namiesto sprístupnenia informácií žiadateľovi
oznámiť údaje, ktoré umožňujú vyhľadanie a získanie zverejnenej informácie.

35. Podľa § 7 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak žiadateľ trvá na sprístupnení
zverejnených informácií, povinná osoba mu ich sprístupní. V takom prípade začína lehota na
sprístupnenie plynúť dňom, keď žiadateľ oznámil, že trvá na priamom sprístupnení informácie.

36. Podľa § 17 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám žiadosť o sprístupnenie informácií
povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania
žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní,
ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento
zákon neustanovuje inak.

37. Podľa § 19 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám proti rozhodnutiu povinnej osoby o
odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia
alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva
povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.

38. Podľa § 19 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám o odvolaní proti rozhodnutiu
povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak
ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu
ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu
štátnej správy.

39. Podľa § 19 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám odvolací orgán rozhodne o odvolaní
do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne,
predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za
deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.

40. Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak nie je v tomto zákone ustanovené
inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.



41. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) tento zákon sa
vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon
neustanovuje inak.
42. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.
43. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.
44. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu.
45. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
46. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

47. Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo
zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
48. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu žalovaného orgánu
verejnej správy, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté
rozhodnutia oboch stupňov, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu,
vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP), za
splnenia procesných podmienok, keď účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania v lehote
stanovenej Správnym súdnym poriadkom (§ 181 ods. 1 písm. g/) a správny súd nepovažoval nariadenie
pojednávania za potrebné, postupom podľa § 107 ods. 2 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP vec prejednal
bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5
dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu a dospel k záveru o nedôvodnosti správnej
žaloby.
49. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že Obecný úrad Madunice dňa
26.04.2018 prijal e-mailom doručenú žiadosť o informáciu datovanú toho istého dňa, ktorou žalobkyňa
podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám a s poukazom na bod 3.2. Komunitného plánu
sociálnych služieb obce Madunice na roky 2015-2020 požadovala informácie: „...kedy, v ktorom termíne
v roku 2015, 2016 a 2017 bola na rokovaní Obecného zastupiteľstva obce Madunice prerokovaná Správa
o sociálnej situácii v obci, kto správu vypracoval, aké návrhy a pripomienky boli prijaté a operatívne
premietnuté do komunitného plánu obce."
50. Na uvedenú žiadosť Obecný úrad Madunice dňa 27.04.2018 zaslal písomnú odpoveď na v žiadosti
uvedenú e-mailovú adresu s tým, že žalobkyni ako žiadateľke o poskytnutie informácie s poukazom na
ustanovenie § 7 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám uviedol odkaz na verejne dostupnú
internetovú stránku obce, na ktorej si žalobkyňa môže požadovanú informáciu vyhľadať.
51. Vzhľadom k tomu, že požadovaná informácia sa týkala bezprostrednej činnosti obecného
zastupiteľstva obce, ktoré malo na svojich zasadnutiach prerokovať správy o sociálnej situácii v obci za
špecifikované roky, pričom zákon o slobodnom prístupe k informáciám ustanoveniami § 5 ods. 2 písm.
b) v spojení s odsekom 8 citovaného ustanovenia zaraďuje zápisnice z verejných zasadnutí obecného
zastupiteľstva obcí k povinne zverejňovaným informáciám, uvedený postup obecného úradu, spočívajúci
v odkaze na zverejnené listiny podľa § 7 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, správny
súd vyhodnotil ako zákonný a napĺňajúci účel sledovaný zákonom o slobodnom prístupe k informáciám.
52. Z uvedenej odpovede obecného úradu nevyplýva, že požadované informácie tvoria obsah v
zverejnených listinách, príp., že žiadateľka o poskytnutie informácie tieto v zverejnených listinách
nájde. Rovnako obsahom odpovede nebolo tvrdenie obecného úradu, že predmetné správy o
sociálnej situácii v obci boli v uplynulých rokoch predmetom prerokovania obecného zastupiteľstva. Z
podstaty požadovanej informácie vyplýva, že mohla nastať situácia, kedy by žiadateľka o informáciu



v povinne zverejnených listinách našla úplné alebo len čiastočné odpovede na svoje otázky, pričom v
danom prípade, kedy sa požadované informácie v zápisniciach z rokovania obecného zastupiteľstva
nenachádzajú, je zrejmé, že obecné zastupiteľstvo v programe jednotlivých zasadnutí v rokoch 2015
až 2017 neschválilo taký program zasadnutia obecného zastupiteľstva (§ 12 ods. 5 zákona o obecnom
zriadení), ktorého predmetom malo byť prerokovanie správy o sociálnej situácii v obci za sledované
obdobia. I táto informácia, ktorá sa dá získať z obsahu zverejnených zápisníc zo zasadnutia obecného
zastupiteľstva, t. j. absencia prerokovania / neprerokovanie určitej otázky verejného záujmu, či už
dotýkajúceho sa samosprávy obce lebo preneseného výkonu štátnej správy obcou, má vypovedaciu
hodnotu pre žiadateľa o poskytnutie informácie, ktorý má záujem zákonným spôsobom participovať na
kontrole a výkone správy vecí verejných orgánmi obce (§ 10 ods. 1 zákona o obecnom zriadení).
53. V danom prípade možno konštatovať, že obec Madunice vypracovala Komunitný plán sociálnych
služieb obce Madunice 2015 - 2020 (ďalej aj „Komunitný plán") na základe pôsobnosti danej jej
ustanovením § 80 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č.
455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o sociálnych službách"), pričom vo vzťahu k vyhodnocovaniu koncepcie rozvoja sociálnych
služieb dáva významnú úlohu v procese komunitného plánovania najmä miestnym obyvateľom, ktorí
sa môžu podieľať na komunitnom plánovaní formou písomných a ústnych návrhov, ako aj účasťou
obyvateľov obce na verejnom zhromaždení. Od obyvateľov obce sa očakáva, že vyjadria svoje
požiadavky vo sfére poskytovania sociálnych služieb, a teda aj komunitného plánovania. Tento plán
budú predstavitelia samosprávy a poverené osoby obecným zastupiteľstvom priebežne monitorovať,
zodpovedne posudzovať a vytvárať aj jeho finančné zabezpečenie.
54. Uvedeným možnostiam účasti obyvateľov obce na komunitnom plánovaní a jeho kontrole
zodpovedajú aj oprávnenia obyvateľov obce voliť si svojich zástupcov do obecného zastupiteľstva a
starostu obce na štvorročné obdobie vo všeobecnom, rovnom, priamom a tajnom hlasovaní (čl. 69 ods.
2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky), ako aj zúčastniť sa na verejnom rokovaní obecného zastupiteľstva
s možnosťou udelenia slova obyvateľovi obce na jeho žiadosť (§ 12 ods. 8 a 9 zákona o obecnom
zriadení).
55. Okrem uvedených spôsobov vyhodnocovania koncepcie rozvoja sociálnych služieb predmetný
Komunitný plán v bode 2.3. upravil časový horizont vyhodnocovania komunitného plánu na jeden rok :
„Obecné zastupiteľstvo obce Madunice minimálne 1x ročne prerokuje Správu o sociálnej situácii v
obci a podľa zistených skutočností bude aplikovať zistené požiadavky a návrhy do komunitného plánu
obce.", pričom konkrétny subjekt spomedzi orgánov obce a orgánov zriadených zastupiteľstvom obce
na predkladanie predmetnej správy na prerokovanie obecnému zastupiteľstvu neurčil, ako ani následky
nedodržania uvedeného postupu, prípadne povinnosť evidovať dôvody nepredloženia predmetnej
správy na prerokovanie.
56. Otázka obsiahnutá v druhej žiadosti žalobkyne zo dňa 27.04.2018 smerovala k zisteniu dôvodov,
pre ktoré „...nebola od schválenia Komunitného plánu v roku 2015, 2016 a 2017 na prerokovaní
Obecného zastupiteľstva obce Madunice prerokovaná Správa o sociálnej situácii v obci." V podstate
išlo o interpeláciu adresovanú na obecný úrad obce, ktorý mal vysvetliť dôvody, prečo nebol určitý bod
programu navrhnutý obecnému zastupiteľstvu obce na prerokovanie v rámci jeho zasadnutí.
57. Len na okraj správny súd poznamenáva, že žalobkyňa sa petitom žaloby domáhala, aby správny
súd zrušil rozhodnutie starostu obce Madunice o odvolaní proti rozhodnutiu obce Madunice o odmietnutí
poskytnutia informácie, ako aj rozhodnutie obce Madunice o odmietnutí poskytnutia informácie na
základe žiadosti žalobkyne zo dňa 26.04.2018, avšak napádané rozhodnutia sa týkali žiadosti o
poskytnutie informácie zo dňa 27.04.2018, ktorá je svojím obsahom odlišná od prvej žiadosti, ktorú,
ako už správny súd vyššie uviedol, obecný úrad vybavil v súlade so zákonom o slobodnom prístupe k
informáciám.
58. Hoci zákon o obecnom zriadení výslovne zakotvuje povinnosť zverejnenia návrhu programu
zasadnutia obecného zastupiteľstva na úradnej tabuli obce a webovom sídle obce aspoň tri dni pred
zasadnutím obecného zastupiteľstva (§ 12 ods. 4 zákona o obecnom zriadení) a obligatórne schválenie
návrhu programu zasadnutia, príp. jeho zmeny, obecným zastupiteľstvom na začiatku zasadnutia (§
12 ods. 5 a 6 zákona o obecnom zriadení), tento zákon expressis verbis neurčuje subjekty, ktorým
prislúcha aktívna legitimácia na predkladanie návrhu programu obecného zastupiteľstva alebo obsah
jeho jednotlivých bodov. Z podstaty kompetencií prislúchajúcich obecnému zastupiteľstvu (§ 11 ods.
4 v spojení s § 12 ods. 5 a 6 zákona o obecnom zriadení) a starostovi obce vo vzťahu k obecnému
zastupiteľstvu (§ 13 ods. 4 písm. a/ zákona o obecnom zriadení) je zrejmé, že návrh jednotlivých
bodov programu zasadnutí obecného zastupiteľstva predkladajú a reálne ovplyvňujú poslanci obecného
zastupiteľstva a starosta obce, ktorý na základe zákona o obecnom zriadení zvoláva a vedie zasadnutia



obecného zastupiteľstva a obecnej rady, ak tento zákon neustanovuje inak, a podpisuje ich uznesenia.
S prihliadnutím na príslušnú zákonnú úpravu nie je vylúčené, že prostredníctvom podnetov obyvateľov
obce, či už písomných alebo ústnych v prípade udelenia slova obyvateľovi obce na zasadnutí
obecného zastupiteľstva (§ 12 ods. 9 zákona o obecnom zriadení), môžu tvorbu návrhu jednotlivých
bodov programu zasadnutia obecného zastupiteľstva ovplyvniť aj samotní obyvatelia obce, napr. v
prejednávanom prípade, ak majú záujem zmysle bodu 2.3. Komunitného plánu aktívne sa podieľať na
jeho monitorovaní a zabezpečovaní realizácie jeho cieľov.
59. Pokiaľ ide o obecný úrad v postavení povinnej osoby v zmysle zákona o slobodnom prístupe k
informáciám, jeho povinnosti poskytovať informácie podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám
je v predmetnom prípade potrebné posudzovať s prihliadnutím na účel, na ktorý bol zákonom o
obecnom zriadení inštitút obecného úradu kreovaný. Obecný úrad na rozdiel od obce (čl. 65 ods. 1
Ústavy SR, § 1 ods. 1 veta druhá zákona o obecnom zriadení, § 18 ods. 2 písm. c/ Občianskeho
zákonníka), nie je právnickou osobou a zároveň nie je orgánom obce (§ 10 ods. 1 zákona o obecnom
zriadení). V zmysle § 16 zákona o obecnom zriadení obecný úrad predstavuje administratívno-technickú
podporu orgánov obce, t. j. zabezpečuje organizačné a administratívne veci obecného zastupiteľstva
a starostu, ako aj orgánov zriadených obecným zastupiteľstvom, pričom zákonný výpočet jeho úloh na
zabezpečenie uvedeného cieľa je demonštratívny. Avšak obecný úrad nie je v zmysle zákona o obecnom
zriadení subjektom, ktorý by mal sám osebe iniciatívu predkladať obecnému zastupiteľstvu na schválenie
návrh programu zasadnutia obecného zastupiteľstva, pretože je len personálno-technický substrát na
zabezpečenie úloh a činností orgánov obce a orgánov zriadených obecným zastupiteľstvom.
60. Ohľadom realizácie zámerov zákona o sociálnych službách, obecný úrad nie je pre účely tohto
zákona účastníkom právnych vzťahov (§ 3 ods. 1 zákona o sociálnych službách), nie je subjektom
finančnej podpory poskytovania sociálnej služby (tým je v zmysle § 75 ods. 1 citovaného zákona obec),
ani nie je nositeľom pôsobnosti územnej samosprávy pri poskytovaní sociálnych služieb podľa § 80
citovaného zákona, ktorým je obec.
61. Vo vzťahu k obsahu požiadavky na poskytnutie informácie, prečo nebola Správa o sociálnej situácii
v obci prerokovaná na zasadnutí obecného zastupiteľstva, správny súd konštatuje, že zo zákona
o sociálnych službách nevyplýva, že by v súvislosti s vyhotovením komunitného plánu podľa § 80
zákona o sociálnych službách obec alebo obecný úrad boli povinné osobitným spôsobom evidovať
alebo zaznamenávať dôvody nedodržania zámerov upravených v komunitnom pláne obce. Išlo o
informáciu, ktorú povinná osoba nemala k dispozícii a ani takú informáciu nebola povinná mať k
dispozícii. Z uvedeného dôvodu nebola splnená podmienka zakladajúca povinnosť povinnej osoby
(povinnosť zodpovedajúcu právu fyzickej osoby na poskytnutie informácie podľa § 3 ods. zákona o
prístupe k informáciám) na poskytnutie požadovanej informácie, resp. povinnosť túto vytvoriť za účelom
jej poskytnutia (§ 3 ods. 1 a contrario citovaného zákona). V tomto ohľade rovnako nemožno konštatovať,
že obecný úrad ako oslovená povinná osoba, riadená starostom obce, disponuje požadovanými
informáciami z dôvodu, že náplňou jeho činnosti (§ 16 zákona o obecnom zriadení) je organizačná a
administratívna podpora obecného zastupiteľstva a starostu, ktorou okrem iného zabezpečuje odborné
podklady a iné písomnosti na rokovanie obecného zastupiteľstva.
62. Keďže základným predpokladom úspešnosti žiadosti oprávnenej osoby o sprístupnenie informácie
je, aby povinná osoba mala požadované informácie k dispozícii (§ 3 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe
k informáciám), možno za danej skutkovej situácie rozhodnutie prvého stupňa, ktorým obecný úrad
nevyhovel žiadosti žalobkyne o sprístupnenie informácie zo dňa 27.04.2018, vyhodnotiť ako súladné so
zákonom o slobodnom prístupe k informáciám.
63. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že starosta obce musí mať informáciu o tom, prečo správa o sociálnej
situácii v obci nikdy nebola vypracovaná a predložená na prerokovanie obecnému zastupiteľstvu a prečo
nesplnil uznesenie obecného zastupiteľstva, bolo potrebné, aby túto žiadosť smerovala priamo na tento
orgán obce. Avšak v takom prípade by nebolo možné uvedenú žiadosť podradiť pod typ informácie,
ktorej poskytnutie je zabezpečované účelom zákona o slobodnom prístupe k informáciám. V podstate
požiadavka na poskytnutie informácie, „... z akého dôvodu nebola od schválenia Komunitného plánu v
roku 2015, 2016 a 2017 na prerokovaní Obecného zastupiteľstva obce Madunice prerokovaná Správa
o sociálnej situácii v obci.", je svojím charakterom interpeláciou na osobu starostu obce k dôvodom jeho
žiadateľom tvrdenej nečinnosti, či už vo vzťahu k plneniu volebného programu (predvolebných sľubov)
starostu, k plneniu jeho úloh pri zabezpečovaní správy vecí verejných v rámci výkonu samosprávy alebo
v rámci preneseného výkonu štátnej správy, k plneniu úloh, ktoré mu vyplývajú zo všeobecne záväzných
nariadení alebo uznesení prijatých obecným zastupiteľstvom. K tejto forme kontroly činnosti orgánov
obce obyvateľmi obce slúžia inštitúty účasti obyvateľov obce na verejných zasadnutiach obecného
zastupiteľstva, v rámci ktorých môžu prostredníctvom písomných podnetov, prípadne žiadosťou o



udelenie slova, vyjadriť svoje postoje a požiadavky súvisiace s otázkami verejného života obce alebo v
neposlednom rade prostredníctvom priamej účasti obyvateľov obce v nasledujúcich voľbách do orgánov
samosprávy obce môžu vyjadriť svoju spokojnosť alebo nespokojnosť so správou vecí verejných.
64. Na druhej strane správny súd pripúšťa, že nič nebránilo starostovi obce, aby dal pokyn na
vypracovanie odpovede na žiadosť žalobkyne o poskytnutie informácie a vysvetlil jemu známe dôvody,
pre ktoré nebola v priebehu rokov 2015 až 2017 prerokovaná správa o sociálnej situácii v obci na
zasadnutí obecného zastupiteľstva. Týmto postupom mohol prispieť k otvorenejším vzťahom a väčšej
dôvere obyvateľky obce k spôsobu výkonu jeho funkcie ako aj k správe komunálnych záležitostí
zvolenými orgánmi obce. Avšak takúto povinnosť starostovi obce zákon o slobodnom prístupe k
informáciám neukladá.
65. Zároveň správny súd konštatuje, že nemožno prisvedčiť dôvodnosti žalobného bodu, napádajúceho
nezákonnosť rozhodnutia druhého stupňa z dôvodu, že žalovaný mal zrušiť rozhodnutie obecného
úradu o nesprístupnení požadovanej informácie, pretože obecný úrad nedodržal lehotu na vydanie tohto
rozhodnutia, a teda išlo o fiktívne rozhodnutie.
66. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa e-mailom odoslala žiadosť o informáciu dňa
27.04.2018 o 16:23 hod., t. j. v piatok podvečer. Ustanovenie § 17 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe
k informáciám stanovuje povinnej osobe žiadosť o sprístupnenie informácie vybaviť bez zbytočného
odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia
nedostatkov žiadosti. Ide o procesnú lehotu, do ktorej plynutia sa nezapočítava deň, keď došlo ku
skutočnosti zakladajúcej plynutie lehoty. Vzhľadom na osobitnú úpravu dĺžky lehoty podľa § 17 ods. 1
zákona o slobodnom prístupe k informáciám, vyjadrenú slovami",... najneskôr do ôsmich pracovných dní
odo dňa podania žiadosti...", do jej plynutia sa nezarátavajú dni pracovného pokoja a sviatky. Vzhľadom
na uvedené okolnosti doručenia predmetnej žiadosti obecnému úradu a na citované znenie zákona
možno konštatovať, že rozhodnutie prvého stupňa č. 188/2018-003 zo dňa 07.05.2018 bolo vydané v
zákonom stanovenej lehote, pretože posledný deň lehoty na vybavenie žiadosti žalobkyne pripadol na
11.05.2018. Z uvedených dôvodov nemožno rozhodnutie prvého stupňa považovať za fiktívne, a teda
rovnako nemožno predmetnú žalobnú námietku vyhodnotiť ako opodstatnenú.
67. Správny súd s prihliadnutím na podstatné žalobné body, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti
napadnutých rozhodnutí oboch stupňov, ako aj postupu predchádzajúceho ich vydaniu, nezistil žiadne
porušenie zákona, ani práv a právom chránených záujmov žalobkyne, na základe ktorého by bolo možné
vyhovieť žalobnému petitu, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP).
68. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy
konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil a ani z obsahu spisu nevyplýva, že by mu trovy konania
vznikli.

69. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho
doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§
443 ods. 5 SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2
SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že



a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).