Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/79/2017 z 5. 3. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 5. marca 2019, sp. zn. 20S/79/2017, ECLI:SK:KSTT:2019:2017200236.3 Krajský súd Trnava | 20S/79/2017 | ECLI:SK:KSTT:2019:2017200236.3 | 2019-03-05 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: SSP, § 135 ods. 1 SSP, zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, § 190 SSP, § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z., § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., § 183 SSP, § 134 ods. 1 SSP, § 181 ods. 1 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a996ebc6-0093-47f7-8084-7fb82781b963 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2017200236.3 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/79/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200236
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2017200236.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: KASATKIN Recovery, k.s., so sídlom
Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 50 382 888, správca konkurznej podstaty úpadcu: BBK
AGRO, s.r.o., Rudohorská 33, Banská Bystrica, IČO: 44 095 066, právne zastúpeného: Weis & Partners
s.r.o., so sídlom Ivánska cesta 30/B, 821 04 Bratislava, IČO: 47 234 776, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100722510/2017 zo dňa 27.04.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia
1. Napadnutým rozhodnutím č. 100722510/2017 zo dňa 27.04.2017 žalovaný v rámci odvolacieho
konania postupom podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) potvrdil
rozhodnutie Daňového úradu Trnava, pobočka Galanta (ďalej len „správca dane“) č. 100133788/2017
zo dňa 23.01.2017, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel
dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie október 2013 v sume 247 802,88 Eur,
nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet v sume 212 939,96 Eur a vyrubil žalobcovi daň v sume 34 862,92
Eur. Podkladom na prijatie záverov o výške dodatočne určeného rozdielu dane boli výsledky daňovej
kontroly vykonanej u žalobcu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo
jeho časti uplatneného žalobcom za predmetné zdaňovacie obdobie. Závery daňovej kontroly správca
dane zaznamenal v protokole o výsledku daňovej kontroly č. 103929270/2016 zo dňa 19.09.2016, ktorý
bol spolu s výzvou č. 103930946/2016 zo dňa 19.09.2016 na vyjadrenie sa k jeho záverom doručený
žalobcovi dňa 21.09.2016, kedy sa v zmysle § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku ukončila daňová
kontrola.
2. Dôvodom dorubenia daňovej povinnosti bolo neuznanie žalobcom uplatneného odpočítania dane
z dodávateľských faktúr vystavených dodávateľom žalobcu, obchodnou spoločnosťou SOVEREIGN
SLOVAKIA s.r.o., Malookočská 356/11, Okoč, za dodanie tovaru - kryštálový cukor v celkovej hodnote 1
486 817,28 Eur, z toho uplatnený odpočet DPH v sume 247 802,88 Eur. Na základe výsledkov daňovej
kontroly a medzinárodnej výmeny informácií sa nepotvrdil reálny základ deklarovaných zdaniteľných
plnení a orgánmi daňovej správy bolo konštatované porušenie ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a) v
nadväznosti na § 49 ods. 1 zákona o DPH.
3. Výsledkom predmetnej daňovej kontroly bolo aj nepriznanie žalobcom uplatneného oslobodenia od
dane z dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu Európskej únie (za tzv. intrakomunitárne



dodanie tovaru“) podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení účinnom do 31.12.2013 (ďalej len
„zákon o DPH“), a to z dodávateľských faktúr vystavených žalobcom pre obchodnú spoločnosť Sovereign
Sugar Hungary Kft. so sídlom v Maďarskej republike. Podľa predložených dokladov CMR za zdaňovacie
obdobie október 2013 miestom naloženia tovaru bola Okoč, pričom dodávky kryštálového cukru pre
maďarského odberateľa mala realizovať prepravná spoločnosť TULL TRADE Kft. so sídlom v Maďarskej
republike. V súvislosti s preverením intrakomunitárneho dodania tovaru nebolo v rámci daňovej kontroly
a v rámci následného vyrubovacieho konania bez pochybností preukázané dodanie fakturovaného
tovaru deklarovanému odberateľovi, registrovanému pre daň na území Maďarskej republiky, na základe
čoho daňové orgány oboch stupňov konštatovali nesplnenie základnej zákonnej podmienky na priznanie
oslobodenia za dodanie tovaru podľa § 43 zákona o DPH. Správcom dane neuznané oslobodenie od
dane nebolo dôvodom dorubenia rozdielu dane, pretože nebolo posúdené ako tuzemské dodanie tovaru.

II. Žaloba a jej dôvody
4. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj zrušenia
rozhodnutia Daňového úradu Trnava, pobočka Galanta a vrátenia mu veci na nové konanie z dôvodov
podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. V podanej
žalobe uviedol, že nežiada nariadenie pojednávania v predmetnej veci.
5. Namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce pre riadne
posúdenie veci a v konaní došlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré
mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
6. K procesným pochybeniam správcu dane žalobca predovšetkým namietal nezákonnosť protokolu ako
podkladu pre vydanie rozhodnutí daňových orgánov v nadväznosti na nezákonnosť daňovej kontroly
za predmetné zdaňovacie obdobie v dôsledku neprimerane dlhého prerušenia výkonu daňovej kontroly.
Poukázal na skutočnosť, že daňová kontrola bola nezákonne prerušená po dobu viac ako jeden rok a
osem mesiacov (626 dní) a samotná kontrola celkovo trvala výrazne dlhšie, ako je zákonom povolená
doba jedného roka. Následkom uvedeného postupu je protokol z daňovej kontroly, ktorý takto nadobudol
charakter nezákonne získaného dôkazu a nebolo ho možné v ďalšom konaní použiť, ako to vyplýva aj
z právneho názoru vysloveného v Náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 24/2010
z 29. júna 2010. Podľa názoru žalobcu bol protokol o výsledku daňovej kontroly získaný v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi a v zmysle § 24 ods. 4 daňového poriadku pre daňové
konanie ako nezákonný dôkaz nemôže byť použitý.
7. Ďalej žalobca poukázal na úpravu lehôt stanovených pre medzinárodnú výmenu informácii na základe
žiadosti cudzieho štátu, upravených v zákone č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej spolupráci pri správe
daní, ktorý implementuje Smernicu Rady č. 2011/16/EÚ z 15.02.2011 o administratívnej spolupráci v
oblasti daní (podľa čl. 7 Smernice a § 6 ods. 5 citovaného zákona je príslušný orgán daného štátu povinný
poskytnúť informáciu čo najrýchlejšie, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti),
ako aj na úpravu lehôt na poskytnutie MVI podľa Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010, ktoré upravuje
administratívnu spoluprácu a boj proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, v zmysle ktorého
čl. 10 a nasl. žiadaný orgán má poskytnúť informácie tak rýchlo, ako je to možné, najneskôr 3 mesiace
po dni prijatia žiadosti, pokiaľ žiadaný orgán vyžadovanú informáciu už má, znižuje sa táto lehota
maximálne na jeden mesiac. V tejto súvislosti žalobca namietal výrazné prekročenie uvedených lehôt pri
získavaní informácií prostredníctvom MVI, v dôsledku čoho došlo k nezákonnému prerušeniu lehoty na
výkon daňovej kontroly oprávnenosti nároku na nadmerný odpočet za kontrolované zdaňovacie obdobie.
Ohľadom porušenia zásady proporcionality pri využití inštitútu medzinárodnej výmeny informácií s
dopadom na neprimeranú dĺžku prerušenia ako aj na samotný výkon daňovej kontroly žalobca taktiež
dôvodil poukazom na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/2/2016, sp. zn. 14S/34/2014,
sp. zn. 14S/32/2014, sp. zn. 14S/38/2014, ktorými správny súd odstránil nezákonnosť spočívajúcu v
neprimeranom prerušení daňovej kontroly oprávnenosti nároku na odpočet dane u žalobcu, pričom
zároveň konštatoval prieťahy spôsobené vo výkone daňovej kontroly z dôvodu zaslania MVI dožiadaní.
8. Nedostatočné zistenie skutkového stavu potrebného na prijatie rozhodnutia o nepriznaní nároku
na žalobcom uplatnený odpočet dane za kontrolované zdaňovacie obdobie október 2013, ako aj
nesprávne vyhodnotenie zisteného skutkového stavu daňovými orgánmi oboch stupňov, žalobca
napádal predovšetkým z dôvodu, že v súvislosti s dodávateľom žalobcu - spoločnosťou SOVEREIGN
SLOVAKIA s.r.o. daňové orgány založili svoje tvrdenia a posúdenie splnenia hmotnoprávnych
podmienok na odpočet dane na negatívnych zisteniach vzťahujúcich sa k obchodnej spoločnosti
LINTMAN s.r.o., ktorá vystupovala ako dodávateľ spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., pričom bol



kladený dôraz na tvrdenie o nespolupracovaní uvedeného subdodávateľa s orgánmi daňovej správy a na
výpoveď konateľa spoločnosti LINTMAN s.r.o. - pána Zoltána Rutterschmidta. V súvislosti s výpoveďami
tohto svedka žalobca namietal, že už vo vyjadrení k protokolu zo dňa 12.10.2016 poukazoval na
nezrovnalosti vo výpovediach pána Zoltána Rutterschmidta, ktorý raz uviedol, že vystavovanie faktúr
riadila U. F. W. a inokedy uviedol, že sa nevie vyjadriť, kto vystavoval faktúry. Zároveň žalobca
dodal, že v jednej zo svojich výpovedí uvedený svedok uviedol, že „V mene spol. Lintman s.r.o.
vystavovala faktúry p. O. F. a p. O. X..“ Podľa žalobcu toto vyjadrenie je už v príkrom rozpore s
jeho inými vyššie spomenutými tvrdeniami, pričom posledné citované tvrdenie je uvedené napr. na str.
4 prvostupňového rozhodnutia z vyrubovacieho konania po kontrole DPH u žalobcu za zdaňovacie
obdobie august 2013 (rozhodnutie Daňového úradu Skalica č. 104506693/2016 zo dňa 19.12.2016).
podľa žalobcu rozporné výpovede pána Rutterschmidta vyplývajú z odpovede na MVI k dožiadaniu č.
9213401/5/247079/14/Pik zo dňa 07.02.2014. V nadväznosti na uvedené rozpornosti vo výpovediach
konateľa obchodnej spoločnosti LINTMAN s.r.o. (dodávateľ spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o.)
Zoltána Rutterschmidta namietal žalobca nedôveryhodnosť týchto dôkazov svedeckými výpoveďami z
dôvodu spochybnenia ich vierohodnosti. Zároveň žalobca s poukazom na § 24 ods. 4 daňového poriadku
a na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/86/2013 zo dňa 15.04.2015
namietal porušenie práva žalobcu zúčastniť sa pri výsluchu pána Rutterschmidta a klásť mu otázky.
V nadväznosti na uvedené žalobca s poukazom na relevantnú judikatúru vyjadril názor, že on nenesie
akúkoľvek zodpovednosť za skutočnosti, ktoré nastali u jeho dodávateľov, resp. subdodávateľov.
9. Za nesprávne žalobca považuje aj prihliadanie na znalecký posudok č. 1/2015 ohľadne nemožnosti
realizácie deklarovaného počtu vývozov spoločnosťou SOVEREING SLOVAKIA s.r.o., pretože tento
záver bol spochybnený. Žalovaný na jednej strane tvrdí, že správca dane mal dostatok iných dôkazov
postačujúcich na prijatie záveru o neuznaní uplatňovaných nárokov žalobcu, avšak na druhej strane
uvádza, že vzhľadom na ten istý znalecký posudok nebolo možné preveriť pôvod tovaru, pričom
takéto vyhodnotenie dôkazov vytvárajú vnútornú rozpornosť napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti
žalobca namietal, že daňové orgány oboch stupňov nevyhodnotili dôkazy vo vzájomných súvislostiach,
nevysporiadali sa s rozpormi v dôkazoch a iba všeobecne uviedli prijaté závery. V nadväznosti na
uvedené žalobca poukázal na skutočnosť, že určité množstvo cukru žalovaný nepoprel, čo bolo dôvodom
na postup, v rámci ktorého sa mal zároveň v záujme dodržania základnej zásady správy daní (§
3 daňového poriadku) vysporiadať so skutočnosťou, aké presné množstvo existencie tovaru popiera
a aké nepopiera, a nie neuznať celkový nárok. Zároveň žalobca namietal skutočnosť, že daňové
orgány nevykonali daňovú kontrolu na preverenie zdaniteľných plnení u dodávateľa žalobcu, obchodnej
spoločnosti SOVEREING SLOVAKIA s.r.o. Podľa názoru žalobcu namietaným postupom správca dane
v rozpore s ustanovením § 24 ods. 2 daňového poriadku nezistil potrebné skutočnosti čo najúplnejšie,
pričom žalobca vyjadril nesúhlas so záverom žalovaného, že preukázanie existencie, a teda reálnosti
čo i len časti obchodovaného tovaru nespôsobuje prenos dôkazného bremena z daňového subjektu
(žalobcu) na správcu dane. Rovnako žalobca nenesie akúkoľvek zodpovednosť za skutočnosti, ktoré
nastali u jeho dodávateľov, resp. subdodávateľov SOVEREING SLOVAKIA s.r.o. a LINTMAN s.r.o.
10. Vo vzťahu k preukázaniu reálnosti predmetných obchodov a existencie materiálneho plnenia žalobca
z doteraz vykonaných dôkazov považuje za preukázané, že v sídle dodávateľa žalobcu SOVEREIGN
SLOVAKIA s.r.o. v Okoči (miesto nakládky) sa predmetný tovar - cukor nachádzal, i keď je pravda,
že v menšom množstve, ako to vyplývalo z účtovníctva dodávateľa SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. To
však podľa názoru žalobcu nie je popretím existencie tovaru - cukru ako takej. Poukázal na str. 11
napadnutého rozhodnutia, kde žalovaný uvádza zistenia predmetného posudku, že balenie cukru v roku
2015 nemohlo prebiehať v takých množstvách, ako je deklarované. Na základe vykonaného znaleckého
pokusu a fakturovanej spotreby elektrickej energie USI ŽU konštatuje, že technologické linky boli v roku
2015 schopné zabaliť 29 182 152,54 kg cukru, čo predstavuje 54,40 % zo zabaleného množstva cukru
evidovaného v účtovníctve spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. Správca dane konštatoval, že
aj z vyššie uvedeného znaleckého posudku vyplynulo, že v spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o.
síce dochádzalo k baleniu cukru, avšak k tejto činnosti nedochádzalo v takom objeme, ako spoločnosť
eviduje vo svojom účtovníctve. Zo zistenej skutkovej situácie vyplýva, že na mieste nakládky v Okoči sa
tovar - cukor nachádzal a baliace stroje boli schopné zabaliť také množstvo cukru, ako bolo deklarované
žalobcom. To, že dodávateľ žalobcu spoločnosť SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. vykazovala v účtovníctve
väčšie objemy tovaru, ako mohla reálne zabaliť, predsa ale nemôže byť na ťarchu žalobcovi.
11. V súvislosti s nedostatočným preverením skutkového stavu žalobca namietal závažné pochybenie
správcu dane aj žalovaného, keď odmietli vykonať žalobcom navrhnuté výsluchy šoférov, ktorí
prepravovali predmetný tovar. Podľa názoru žalobcu sú výsluchy šoférov dôležitým dôkazom, ktorý
by mohol vniesť svetlo do nezrovnalostí týkajúcich sa nakládky, vykládky a prepravy tovaru, mohli sa



vyjadriť ku skutočnostiam uvedeným pánom S. C., ktoré sú uvedené na str. 14 napadnutého rozhodnutia.
Žalobca dodal, že výpoveď pána C. bola získaná od OČTK z vyšetrovacieho spisu, nebola teda
vykonaná správcom dane. Žalobca ako daňový subjekt tak nebol správcom dane upovedomený o
výsluchu uvedeného svedka, nemohol sa zúčastniť jeho výsluchu a klásť mu otázky, čím boli porušené
práva žalobcu ako daňového subjektu vyplývajúce mu z ustanovenia § 25 ods. 4 daňového poriadku.
V nadväznosti na uvedené porušenie jeho procesného práva žalobca podporil svoju argumentáciu
poukazom na právne závery uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2Sžf/86/2013 zo dňa 15.04.2015. S namietaným postupom daňových orgánov vyslovil žalobca dôrazný
nesúhlas a mal za to, že vodiči by mohli potvrdiť aj existenciu tovaru - cukru, ako aj mnohé iné relevantné
skutočnosti. Odmietnutie návrhu na vykonanie výsluchu šoférov uskutočňujúcich dodávky predmetného
tovaru maďarským odberateľom podľa názoru žalobcu zakladá žalobný dôvod nedostatočne zisteného
skutkového stavu daňovými orgánmi, teda podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP.
12. Rovnako žalobca namietal nesprávne a predčasné vyhodnotenie odpovedí získaných na základe
medzinárodnej výmeny informácií od maďarskej finančnej správy vo vzťahu k prevereniu dodávok tovaru
odberateľom žalobcu Sovereign Sugar Hungary Kft. a TULL TRADE Kft., ktorých obsahom boli zistenia,
že dožadované subjekty sú nekontaktné, so správcom dane nespolupracujú, nepodali priznanie k DPH,
nepriznali dodanie tovaru od žalobcu, konatelia sa na predvolanie nedostavujú k správcovi dane a
podobne. U uvedených daňových subjektov v čase zaslania odpovedí na MVI a v čase vyhodnocovania
skutkového stavu v prejednávanej veci neboli dokončené daňové kontroly, a preto žalobca namietal, že
vo vzťahu k neuskutočneniu deklarovaných dodávok tovaru od žalobcu išlo len o domnienku žalovaného,
pretože nadobudnutie tovaru maďarskými odberateľmi síce nebolo (okrem jedného prípadu) potvrdené,
avšak ani vyvrátené. V tejto súvislosti žalobca namietal porušenie základných zásad vedenia daňovej
kontroly a daňového konania podľa § 3 daňového poriadku, ako aj porušenie povinnosti vyplývajúcej
správcovi dane podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku pri realizácii dokazovania, pretože daňové orgány
oboch stupňov zistené dôkazy riadne nevyhodnotili, len zovšeobecneným spôsobom uviedli svoje závery
bez toho, aby vyhodnotili dôkazy vo vzájomných súvislostiach. S poukazom na judikatúru Súdneho
dvora EÚ a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných veciach žalobca zároveň namietal, že
daňové orgány pri vyhodnotení skutkového stavu a pri rozhodovaní o nároku žalobcu na odpočet dane
nepreukázali, že žalobca mal vedomosť alebo mal mať vedomosť o prípadnom podvodnom, resp. o
akomkoľvek inom nekalom konaní jeho obchodných partnerov, prípadne, že by sa na takomto konaní
úmyselne podieľal.
13. Žalobca mal za to, že vo vzťahu k oprávnenosti jeho nároku na odpočet dane sa ako
platca DPH v dostatočnej miere venoval prevereniu svojich obchodných partnerov, neporušil žiadnu
povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona o DPH a za skutočnosti, ktoré nastali u jeho dodávateľov, resp.
subdodávateľov a odberateľov, nenesie žalobca zodpovednosť.
14. V súvislosti s neprimeraným prenosom dôkazného bremena z orgánov daňovej správy na žalobcu
ako na kontrolovaný daňový subjekt podporil žalobca dôvodnosť tohto žalobného dôvodu a svoju
argumentáciu poukazom na právne závery vyplývajúce z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3 Sžf 1/2011, sp. zn. 3Sžf 1/2010 a sp. zn. 6 Sžf 10/2012, Európskeho súdneho dvora
č. C 395/02, C-354/03, C-353/03, C-484/03, C-285/11 a C-484/03, C237/11 C-78/12, C-409/04 a z
rozsudku Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 5 Afs 131/2014.

III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe a replika žalobcu

15. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a
žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznať. Zároveň žiadal vo veci nariadiť pojednávanie.
16. Vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobcu, že protokol z predmetnej daňovej kontroly je nezákonne
získaným dôkazom a že zo strany správcu dane došlo k prekročeniu maximálnej zákonom povolenej
jednoročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Daňová kontrola bola riadne prerušená rozhodnutím
č. 9211401/5/3539248/2014 zo dňa 18.07.2014 až do dňa 07.04.2016 (oznámenie č. 501875/2016
zo dňa 19.04.2016) z dôvodu dožiadania o MVI. Toto rozhodnutie bolo (je) právoplatné a zákonné a
nebolo kompetentným orgánom zmenené alebo zrušené. Podľa názoru žalovaného nejde o nezákonné
prerušenie daňovej kontroly.
17. Žalovaný poukázal na zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe
daní znení neskorších predpisov, ktorý implementuje Smernicu Rady č. 2011/16/EÚ o administratívnej
spolupráci v oblastí daní, pričom neobsahuje žiadne postihy, sankcie, ani následky za nedodržanie v
ňom stanovených lehôt. Z uvedeného dôvodu nemožno na žalobcom namietané prekročenie lehôt v
rámci medzinárodnej výmeny informácií a na daný skutkový stav vzťahovať žalobcom citovaný nález



Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 zo dňa 29.06.2010, ktorý hovorí o prekročení maximálnej
dĺžky trvania daňovej kontroly a o nezákonnosti protokolu, daňového konania a aj vydaného rozhodnutia.
V danom prípade súd vskutku nevyslovil právny názor o nezákonnosti daňovej kontroly, len prikázal
správcovi dane predmetnú kontrolu ukončiť. V súvislosti s uvedeným žalovaný poukázal na odôvodnenie
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) sp. zn. 2Sžf/18/2014 zo dňa
23.03.2016.
18. Podľa žalovaného v žiadnom prípade nebolo preukázané, že sporný cukor pochádzal od
deklarovaného dodávateľa (spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o.) a tiež, že bol prepravený v
deklarovanom množstve do Maďarskej republiky. Nie je zrejmé, ako by sa dala kvantifikovať miera
existencie tovaru a prepravy, keď samotní odberatelia uvedení na dokladoch nepriznali nadobudnutie
tohto tovaru (a vykonanie prepravy).
19. Žalovaný v súvislosti s poukazom na nezrovnalosti vo výpovediach svedka poukázal na skutočnosť,
že žalobcom uvádzané príklady výpovedí pána Rutterschmidta pochádzajú z rozhodnutia správcu dane
za iné zdaňovacie obdobie, ktoré nemá vzťah k prejednávanému prípadu. Zároveň podotkol, že v
odvolaní proti žalovanému rozhodnutiu žalobca uviedol, že v rozhodnutí správcu dane za august 2013
je uvedené, že celé účtovníctvo, vystavovanie faktúr, úhrady a všetky úkony vzťahujúce sa k spoločnosti
LINTMAN s.r.o. riadila p. U. F. W. a na inom mieste sa nevedel vyjadriť, kto vystavoval faktúry za
spoločnosť LINTMAN s.r.o., on faktúry ako konateľ spoločnosti nevystavil.
20. Vo vzťahu k vyhodnoteniu vyššie namietaných výpovedí žalovaný naproti tomu poukázal na
skutočnosť, že menový svedok iba vypovedal, že celé účtovníctvo, vystavovanie faktúr, úhrady, všetky
úkony okolo spoločnosti LINTMAN s.r.o. riadila U. F. W., avšak nie je tu uvedené, že pani W. vystavovala
faktúry - čo logicky zodpovedá aj vyjadreniu pána Rutterschmidta, ako konateľa spoločnosti LINTMAN
s.r.o., že sa nevie vyjadriť k tomu, kto vystavoval faktúry za spoločnosť LINTMAN s.r.o.
21. Zdaniteľné obchody priznané neboli, ani daň priznaná ani zaplatená nebola, nebolo podané daňové
priznanie k dani z pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2013. Žalovaný opätovne
dal do pozornosti, že žalobca hrubo zavádza súd v tom, že účelovo neuviedol tú skutočnosť, že citované
vyjadrenie žalovaného v jeho rozhodnutí (pán Rutterschmidt neuviedol, že pani W. vystavovala faktúry
v mene spoločnosti LINTMAN s.r.o.) smerovalo k námietke žalobcu v podanom odvolaní, kde bolo
uvedené, že celé účtovníctvo, vystavovanie faktúr, úhrady a všetky úkony vzťahujúce sa k spoločnosti
LINTMAN s.r.o. riadila pani U. F. W.. Žalovaný len uvádza, že z takto formulovanej odvolacej námietky
sa nedalo logicky vyvodiť, že pani W. sama vystavovala faktúry.

22. Pokiaľ žalobca považuje za nesprávne, keď žalovaný prihliadal na znalecký posudok č. 1/2015, podľa
ktorého bolo deklarované množstvo príliš veľkých vývozov zo spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o.
spochybnená, žalovanému nie je zrejmé, na základe akej skutočnosti, prípadne ďalšieho znaleckého
posudku, zastáva žalobca toto tvrdenie. Žalovaný zároveň zotrval na svojom vyjadrení v žalovanom
rozhodnutí, že predmetný znalecký posudok nebol jediným dôkazom, na podklade ktorého bol prijatý
záver o spochybnení deklarovaných obchodov.

23. V prípade žalobcu nemožno hovoriť o tom, že disponoval existenciou materiálneho plnenia,
pretože ako sám uviedol, správca dane pripustil existenciu určitého množstva cukru, avšak vzhľadom
na uskutočnený vyšetrovací pokus nebolo možné disponovať zo strany dodávateľa SOVEREIGN
SLOVAKIA s.r.o. deklarovaným množstvom cukru. Žalovaný odmietol tvrdenie žalobcu, že nevykonaním
daňových kontrol u spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. bol porušený § 24 ods. 2 daňového
poriadku.

24. V tejto súvislosti žalovaný konštatoval, že správca dane sa zameral na preverovanie spoločnosti
LINTMAN s.r.o. z dôvodu, že hoci spoločnosť SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. mala v období rokov 2011
- 2013 troch hlavných dodávateľov cukru, v roku 2013, bola to najmä spoločnosť LINTMAN s.r.o., ktorá
sa na odpočítaní dane na riadku 23 podieľala 98 %, resp. 99% všetkého odpočítania zo všetkých
tuzemských dodávateľov. Pokiaľ ide o ďalších odberateľov spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o.,
je vskutku potrebné poukázať na výsledky vyšetrovacieho pokusu. Podľa týchto je zrejmé, že v uvedenej
obchodnej spoločnosti nemohlo dochádzať k baleniu takého množstva cukru, ako bolo deklarované. Nie
je preto zrejmé, akým spôsobom by mohli prípadné daňové kontroly u iných spoločností (odberateľov)
vyvrátiť výsledky znaleckého skúmania.

25. S poukazom na závery spomenutého znaleckého posudku žalovaný zotrval na vyhodnotení
uvedeného dôkazu, že baliace linky v spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. neboli spôsobilé



zabaliť deklarované množstvá cukru, a tak nie je ani možné, aby žalobca nadobudol predmetný cukor
od uvedenej spoločnosti. Podľa názoru žalovaného otázka, či niektorá iná spoločnosť obchodovala z
„fiktívnym“ cukrom, je v danej súvislosti bezpredmetná.

26. Ohľadom preukázania prepravy predmetného cukru do Maďarskej republiky žalovaný poukázal
na výsledky výsluchu, v rámci ktorého deklarovaný prepravca TULL TRADE Kft. vykonanie prepravy
nepotvrdil. Žalovaný uviedol, že pán S. Esztocsák na otázku, či spoločnosť TULL TRADE Kft. vystavila
ako prepravca faktúry v súvislosti s prepravou tovaru - kryštálového cukru v 1 kg balení od žalobcu
pre spoločnosť SOVEREIGN SUGAR HUNGARY Kft., odpovedal, že spoločnosť TULL TRADE s.r.o.
nevystavila faktúry takéhoto charakteru. Na otázku, či v skutočnosti realizovala spoločnosť TULL
TRADE Kft. v októbri 2013 ako prepravca tovaru dodanie kryštálového cukru v l kg balení medzi
SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. a žalobcom tak, ako je to zrejmé z CMR, svedok uviedol, že podpisy
na uvedených dokladoch nie sú jeho podpismi a nevedel, kto ich podpísal v mene spoločnosti TULL
TRADE s.r.o., pretože o týchto prepravách nemal vedomosť ( zápisnica č. 60300-2/174/2016-Tr. zo
dňa 31.03.2016). Použiteľnosť uvedenej výpovede, získanej OČTK, pre účely preverenia zdaniteľných
plnení za kontrolované zdaňovacie obdobie žalovaný odvodil z ustanovenia § 24 ods. 4 daňového
poriadku, podľa ktorého ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne
záväznými predpismi.

27. Preto sa na podklade uvedeného žalovanému nejaví ako pravdepodobné, že by výsluchy vodičov
nákladných vozidiel mohli bez ďalšieho hodnoverne potvrdiť vykonanie prepráv a už vôbec by nemohli
preukázať dodanie tovaru maďarskému odberateľovi, keďže z jeho strany ani nebolo prevzatie tovaru
potvrdené.

28. Žalovaný súhlasil so slovami žalobcu, že sa nezaoberal otázkou, či sa žalobca podieľal alebo či
mal čo i len pochybnosť o prípadnom podvodnom konaní, avšak v žiadnom prípade nie je možné
akceptovať právny názor žalobcu, ktorým má za to, že práve z tohto dôvodu nemohli správca dane a
ani žalovaný ustáť dôkazné bremeno v tomto smere, pričom odkazuje na príslušnú judikatúru. Správca
dane a ani žalovaný sa nevyslovili, že by v prípade žalobcu išlo o podvod. Skúmanie podmienok
naplnenia skutkovej podstaty podvodného konania nepatrí do kompetencie daňových orgánov, ale
výhradne orgánom činným v trestnom konaní (OČTK).

29. Za hrubo zavádzajúce označil tvrdenie žalobcu, že bol žalovaným obvinený z účasti na daňovom
podvode. Žalovaný dal do pozornosti, že podvodné konanie a zneužitie práva sú dve rozdielne
(všeobecne formulované) skutkové podstaty. Kým podvodné konanie je priamo protiprávne konanie,
ktoré právne predpisy zakazujú, zneužitie práva je síce právom dovolené (aprobované) konanie, avšak
následkom takéhoto konania je získanie prospechu (daňovej výhody), na ktoré by inak jeho realizátor
nebol oprávnený, pretože je v rozpore s účelom a zmyslom príslušnej právnej úpravy.

30. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok ESD vo veci C-255/02 Halifax zo dňa 21.02.2006,
ktorý v bode 66 hovorí, že napriek tomu, že formálne došlo k naplneniu zákonných predpokladov pre
uplatnenie nároku na odpočítanie dane, z obsahu celej transakcie vyplýva, že jej účelom bolo získanie
daňovej výhody vo forme uplatnenia odpočítania dane.

31. V danom prípade prijal správca dane záver, že žalobca je súčasťou umelo vytvoreného reťazca
subjektov, ktorý mu umožnil získať daňové zvýhodnenie. Ak platiteľ dane alebo skupina vzájomne
prepojených platiteľov dane vykoná viac plnení, ktoré ako celok vytvoria umelú situáciu, ktorej jediným
cieľom je vytvoriť podmienky potrebné na vrátenie DPH zaplatenej na vstupe, na takéto plnenia sa
nesmie prihliadať.

32. Pokiaľ žalobca trval na tom, že skutočnosti uvedené v odpovediach na MVI dožiadania nepostačujú
na záver, že konal podvodne, resp. nekalo, žalovaný vo vyjadrení k žalobe dodal, že tieto odpovede
smerovali na maďarských odberateľov žalobcu, a nie na žalobcu samotného, pričom nie je zrejmé, že
by mu bolo nejakým spôsobom vytýkané, že nemá vedomosť o ich výhradne interných záležitostiach.
Zaplatenie faktúr neznamená automaticky, že sporné obchody naozaj prebehli a dodanie tovaru
mohlo byť sotva reklamované za situácie, kedy odberateľ jeho nadobudnutie ani nepriznal. Skutkové
zistenia vzťahujúce sa k iným zdaňovacím obdobiam, nemajú relevanciu k prejednávanému prípadu.



Žalovaný odmietol tvrdenie žalobcu, že v žalovanom rozhodnutí neuvádzal, ktoré konkrétne dôvody
ho viedli k jeho záverom v neprospech žalobcu a v tejto súvislosti odkazuje na odôvodnenie tohto
rozhodnutia. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaný na viacerých miestach žalovaného rozhodnutia chybne
vyhodnocoval skutočnosť, kedy maďarskí odberatelia nepriznali nadobudnutie tovaru (cukru) ako dôkaz
o neuskutočnení predmetných obchodov. Žalovaný je však presvedčený, že uvedené nepriznanie
nadobudnutia tovaru nemožno považovať ani za dôkaz uskutočnenia týchto deklarovaných obchodov.

33. V súvislosti s dôkazným bremenom zaťažujúcim kontrolovaný daňový subjekt žalovaný poukazoval
na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 2 Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu
SR č. k. III. ÚS 78/2011-17: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb.
v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane
daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených podmienok
nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý
si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnenie a za
zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu
skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné
bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty
uznaný ako oprávnený.“

34. V replike na vyjadrenie žalovaného k žalobe žalobca zotrval na dôvodoch žaloby a žalobnom petite.
Vo vzťahu k námietke nezákonného prerušenia daňovej kontroly zopakoval, že v konaniach na ochranu
pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy bol žalobca úspešný a už z povahy veci vyplýva, že
predmetná kontrola, resp. jej prerušenie bolo nezákonným zásahom správcu dane.
35. Žalovaný duplikou na vyjadrenie žalobcu v súdom stanovenej lehote nereagoval. Na výzvu
správneho súdu podaním zo dňa 08.01.2019, doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.01.2019, žalovaný
oznámil, že netrvá na požiadavke nariadenia pojednávania v danej veci.

IV. Relevantná právna úprava

36. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

37. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

38. Podľa § 120 SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy
a môže sám vykonať dokazovanie, ak
a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci,
b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo
c) rozhoduje podľa § 192.

39. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

40. Podľa § 134 ods. 2 SSP správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe
neúčinného právneho predpisu,
b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený,
c) ide o veci podľa § 192,
d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba,
e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d),
f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.



41. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

42. Podľa § 181 ods. 1 SSP fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote
dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej
správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

43. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný
návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

44. Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových
subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.

45. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

46. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

47. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

48. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

49. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
50. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.
51. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
52. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
53. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

54. Podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok
odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu
zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán



môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o
12 kalendárnych mesiacov.
55. Podľa § 61 ods. 1 písm. a) daňového poriadku správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak
sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať
informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. (poznámka pod čiarou uvádza - napríklad zákon č.
442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010.)
56. Podľa § 61 ods. 5 daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona
neplynú.
57. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v
tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
58. Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
59. Podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká
daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby.
60. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
61. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
62. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo
prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na
ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.
63. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia
od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu
kópiou faktúry, a
a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo
iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia,
b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo
osobou ním poverenou,
c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby,
že tovar prepravil do iného členského štátu,
d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby
za tovar.
64. Podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o účtovníctve“) účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi.
Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na
základe účtovných dokladov.
65. Podľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka
poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej
situácii účtovnej jednotky.

VI. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

66. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu daňových
orgánov oboch stupňov, preskúmal v medziach žalobného návrhu a žalobných bodov (§ 134 a § 183
SSP) napadnuté rozhodnutia žalovaného a správcu dane, ako i postup predchádzajúci ich vydaniu,
vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP),
za splnenia procesných podmienok, kedy účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania a
správny súd nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné, postupom podľa § 107 ods. 2 SSP v
spojení s § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru o nedôvodnosti
žaloby.
67. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť žalobcom namietaného
procesného postupu správcu dane v súvislosti s výkonom daňovej kontroly, zákonnosť aplikácie
hmotnoprávnych ustanovení zákona o DPH v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu,
správnosť jeho aplikácie pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na nepriznanie žalobcom
uplatnených nárokov na odpočet dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, so zameraním na posúdenie
miery prenosu dôkazného bremena na žalobcu vzhľadom na zistený skutkový stav pri preverovaní



oprávnenosti uvedených uplatnených nárokov, resp. pri určení daňovej povinnosti za kontrolované
zdaňovacie obdobie október 2013. K rozsahu súdneho prieskumu správny súd zároveň dodáva,
že žalobca v žalobe nenapáda neuznanie ním uplatneného práva na oslobodenie od dane podľa
§ 43 zákona o DPH za deklarované intrakomunitárne dodanie tovaru obchodným spoločnostiam
registrovaným na DPH v Maďarskej republike (Sovereign Sugar Hungary Kft. a Tull Trade Kft., ktorá
bola zároveň deklarovaná ako prepravca vyvážaného tovaru pre oboch odberateľov), pričom neuznané
oslobodenie od dane nebolo posúdené ako tuzemské dodanie tovaru a nebolo dôvodom dorubenia
rozdielu dane s dopadom na majetok žalobcu.
68. V súvislosti s námietkou napádajúcou nedodržanie zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly za
zdaňovacie obdobie október 2013 správny súd s poukazom na obsah administratívneho spisu uvádza,
že predmetná daňová kontrola bola raz prerušená na základe právoplatného rozhodnutia správcu
dane č. 9211401/5/3539248/2014 zo dňa 18.07.2014, vydaného z dôvodu podľa § 61 ods. 1 písm. a)
daňového poriadku za účelom získania pre rozhodnutie potrebných informácií od daňových orgánov
maďarskej daňovej správy. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že daňová kontrola za predmetné
zdaňovacie obdobie začala dňa 17.01.2014, na základe vyššie uvedeného rozhodnutia bola prerušená
odo dňa 25.07.2014 do 08.04.2016 a bola ukončená dňa 21.09.2016. Podľa § 47 ods. 10 daňového
poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia, pričom jej výkon
možno prerušiť primeraným použitím § 61 daňového poriadku. Vzhľadom na uvedenú zákonnú úpravu
maximálnej dĺžky výkonu daňovej kontroly a s prihliadnutím na počet dní prerušenia výkonu daňovej
kontroly, počas ktorých neplynula zákonná lehota na jej výkon (§ 61 ods. 5 daňového poriadku), možno
konštatovať, že daňová kontrola oprávnenosti žalobcom uplatneného odpočtu DPH a oslobodenia od
dane za intrakomunitárne dodanie tovaru trvala 353 dní, teda menej ako jeden rok.
69. Ohľadom realizovanej MVI je potrebné konštatovať, že lehoty na získanie daňových informácií
formou dožiadania príslušných orgánov maďarskej daňovej správy neboli dodržané (čl. 10 Nariadenia
Rady EÚ č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej
hodnoty zo dňa 07.10.2010 a čl. 7 Smernice Rady č. 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti
daní a zrušení smernice 77/799/EHS zo dňa 15.02.2011). Avšak vychádzajúc z legitímneho účelu
inštitútu prerušenia daňového konania, resp. daňovej kontroly, ktorým je potreba získania informácií
slúžiacich na preverenie priznanej daňovej povinnosti alebo uplatneného odpočtu dane, je žiadúce
mať na zreteli, že daňový poriadok úpravou dĺžky trvania daňovej kontroly alebo úpravou dĺžky
prerušenia daňovej kontroly (ktorá nie je stanovená), s prekročením procesných lehôt stanovených na
uskutočnenie MVI nespája žiadne účinky. Preto nemožno prisvedčiť argumentu žalobcu o nezákonnosti
protokolu o výsledku daňovej kontroly, v ktorom boli okrem iných zistení správcu dane použité aj
informácie získané v rámci MVI o odberateľoch žalobcu registrovaných na DPH v Maďarskej republike.
Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva nečinnosť daňových orgánov oboch členských krajín
pri preverovaní početných intrakomunitárnych zdaniteľných plnení. Rovnako to možno konštatovať
vo vzťahu k MVI realizovanej za účelom preverenia tuzemského dodania tovaru, ktorú z dôvodu
nemožnosti zabezpečenia účasti svedka na výsluchu, konateľa obchodnej spoločnosti LINTMAN
s.r.o. pána Zoltána Ruatterschmidta z Maďarska, nebolo možné zabezpečiť v primeranej lehote a
zadovážené informácie boli potrebným podkladom pre posúdenie oprávnenosti nároku žalobcu na
uplatnený odpočet dane aj pre zdaňovacie obdobie október 2013. V prípade, že by sa medzinárodnou
výmenou informácií podarilo zabezpečiť dostatok dôkazov v prospech, resp. na potvrdenie žalobcom
deklarovaných zdaniteľných plnení a oslobodených zdaniteľných plnení, zrejme by padlo žalobcovi
vhod rozsiahle dokazovanie a množstvo procesných úkonov uskutočnených maďarskými daňovými
orgánmi, ktorých výsledkom by bolo potvrdenie nároku na uplatnený odpočet dane a oslobodenie
od dane. Pokiaľ žalobca namietal predčasné vyhodnotenie medzinárodnou výmenou poskytnutých
informácií správcom dane o zdaniteľných plneniach deklarovaných maďarských odberateľov pre účely
posúdenia uplatnených daňových nárokov žalobcu, pretože u týchto subjektov nebola dokončená
daňová kontrola, správny súd uvádza, že namietaná skutočnosť nijako neznižuje vierohodnosť
maďarskou daňovou správou poskytnutých informácií. V prípade, že sa v dôsledku záverov predmetných
daňových kontrol u odberateľov žalobcu dospeje k iným podstatným zisteniam, bude mať žalobca
možnosť iniciovať preskúmanie právoplatných rozhodnutí vo veci vyrubenia dane, resp. nároku odpočtu
dane za predmetné zdaňovacie obdobia v rámci mimoriadnych opravných prostriedkov. Zároveň vo
všeobecnosti možno konštatovať, že obozretný výber obchodných partnerov je súčasťou odbornej
starostlivosti podnikateľa, ktorý v rámci podnikateľského rizika so všetkými aj administratívnoprávnymi
konsekvenciami vyplývajúcimi zo všeobecne záväzných predpisov verejného práva, môže ovplyvniť
následnú verifikáciu uplatnených daňových nárokov.



70. K namietanému prekročeniu zákonom stanovenej dĺžky daňovej kontroly správny súd dodáva, že
s prekročením procesných lehôt aplikovateľné právne predpisy nespájajú žalobcom tvrdený následok
- nezákonnosť protokolu z takejto kontroly a nemožnosť jeho použitia v daňovom konaní ako
nezákonne získaného dôkazu. V tejto súvislosti nie je dôvodné bez zohľadnenia okolností predmetnej
veci zovšeobecňovať právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky prezentovaný v Náleze
sp. zn. III.ÚS 24/2010 zo dňa 29.06.2010 vyslovený v súvislosti s výkonom daňovej kontroly v
konkrétnom prípade subjektu, ktorý podal ústavnú sťažnosť. Nemožno nechať bez povšimnutia, že
v prípade, na ktorý sa vzťahuje rozhodnutie ústavného súdu, daňová kontrola trvala od septembra
2002 do januára 2007, t. j. takmer 4 a pol roka, pričom dôvodom prekročenia zákonnej lehoty boli
zásadné procesné pochybenia správcu dane zistené odvolacím orgánom - neprerokovanie protokolu
o daňovej kontrole, neukončenie daňovej kontroly a nedostatky zistenia skutkového stavu veci.
Naproti tomu daňová kontrola u žalobcu v danom prípade trvala od januára 2014 do septembra
2016, pričom bola zákonným spôsobom prerušená a dôvodom jej prerušenia bola nespochybniteľná
potreba zabezpečenia zistení prostredníctvom inštitútu medzinárodnej výmeny informácií v súvislosti
s preverovaním intrakomunitárneho dodania tovaru, ako aj výsluch svedka za účelom preverenia
reálneho základu deklarovaného prijatia tuzemského zdaniteľného plnenia. Odhliadnuc už od vyššie
zmieneného nedostatku právnej úpravy podporujúcej stanovisko žalobcu, potom súd, aj s prihliadnutím
na skutočnosť, že dobu trvania poskytnutia požadovanej informácie dožiadaným orgánom iného
členského štátu rozhodujúci správca dane objektívne nemôže zásadne ovplyvniť, námietke žalobcu v
tomto smere nepriznal právnu relevanciu.
71. Vo vzťahu k námietke napádajúcej porušenie procesného práva žalobcu byť prítomný pri
výsluchu konateľa obchodnej spoločnosti LINTMAN s.r.o. (pána Zoltána Ruatterschmidta) a konateľa
deklarovaného prepravcu TULL TRADE Kft. (pána Sándora Esztocsáka) a klásť svedkom otázky (§ 25
ods. 4 daňového poriadku), správny súd uvádza, že uvedené procesné právo kontrolovaného daňového
subjektu v rámci daňovej kontroly, prípadne vo všeobecnosti v daňovom konaní ( § 25 ods. 4 a § 45
ods. 1 písm. e/ daňového poriadku) sa uplatňuje v prípade, ak ide o výsluch svedka, prípadne vedenie
ústneho pojednávania realizovaného správcom dane. Avšak účasť daňového subjektu v prislúchajúcom
mu procesnom postavení na výsluchoch vykonaných v rámci procesných úkonov v konaniach podľa
osobitných predpisov, sa posudzujú podľa týchto osobitných predpisov, napr. podľa Trestného poriadku,
pokiaľ je úkon realizovaný v rámci trestného stíhania. Správca dane nemal právomoc ani povinnosť
zabezpečovať účasť žalobcu na výsluchoch svedkov realizovaných v trestných konaniach vedených
na území iného členského štátu. To však nevylučuje, aby výpovede predmetných svedkov, ktoré boli
získané Regionálnym kriminálnym riaditeľstvom Národného daňového a colného úradu Stredného
Maďarska, Odboru kriminality, neboli v zmysle § 24 ods. 4 daňového poriadku použité ako zákonne
získané dôkazy na preverenie základu dane alebo na preverenie žalobcom uplatňovaných nárokov,
pokiaľ sa vo vzťahu k ich zákonnosti nepreukáže opak.
72. Pokiaľ ide o posúdenie splnenia zákonných podmienok na nepriznanie žalobcom uplatnených
nárokov na odpočet dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH za prijaté tuzemské zdaniteľné
plnenia, deklarované dodávkami kryštálového cukru v deklarovanom objeme od obchodnej spoločnosti
SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., správny súd pri prieskume zákonnosti napádaných rozhodnutí v zmysle§
135 ods. 1 SSP vychádzal zo stavu v čase právoplatnosti týchto rozhodnutí daňových orgánov.
73. Z obsahu administratívneho spisu a preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že v rámci výkonu daňovej
kontroly bol preukázateľne a vážnym spôsobom spochybnený reálny základ deklarovaných zdaniteľných
plnení od spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. žalobcovi, predovšetkým vo vzťahu k podstatným
náležitostiam plnení spočívajúcim v osobe dodávateľa uvedeného na faktúrach a v množstve
dodaného tovaru. Dôveryhodnosti obsahu faktúr nesvedčia závery celkového vyhodnotenia dôkazov
jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach, počnúc nemožnosťou preverenia pôvodu tovaru, jeho
nadobudnutia spoločnosťou SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. od jej dodávateľa LINTMAN s.r.o. (dodávateľ
s podielom 99 % všetkých dodávok cukru pre SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o.), nemožnosťou preverenia
skladovej evidencie dodávateľa žalobcu, keďže túto podľa vlastného vyjadrenia neviedol, pokračujúc
ekonomickým, personálnym a majetkovým prepojením medzi jednotlivými článkami preverovaného
obchodného reťazca, v rámci ktorého sa vyskytovala aj nekontaktná a obchodnú činnosť nevykazujúca
obchodná spoločnosť ekonomicky a účtovne riadená osobou - U. F. W., vystupujúcou aj pod menom G.
W., končiac nemožnosťou preverenia následného dodania predmetného tovaru žalobcom deklarovaným
odberateľom v Maďarskej republike, resp. nepotvrdenia nadobudnutia predmetného tovaru odberateľom
Sovereign Sugar Hungary Kft. v objeme 1 822 080 kg, rovnako nepotvrdením uskutočnenia prepravy
predmetného tovaru deklarovaným prepravcom Tull Trade Kft., čo je podstatná skutočnosť tvoriaca
dôkaz o realizácii intrakomunitárneho dodania tovaru (§ 43 zákona o DPH).



74. Daňové orgány oboch stupňov v napádaných rozhodnutiach okrem iných dôkazov spochybňujúcich
reálnosť objemu žalobcom prijatého zdaniteľného plnenia, v súvislosti so spochybnením reálnosti
objemu balenia, predaja a vývozu kryštálového cukru od deklarovaného dodávateľa žalobcu,
poukazovali aj na záver znaleckého posudku č. 1/2015, že hoci v spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA
s.r.o. dochádzalo k nákupu, baleniu a predaju cukru, z predložených podkladov však vyplynulo, že k
tejto činnosti nedochádzalo v takom objeme, ako spoločnosť eviduje. Podľa znaleckého posudku nie
je možné, aby v jeden deň zo spoločnosti odviezlo naraz cukor 1700 kamiónov, alebo aby v jeden
deň zo spoločnosti muselo tento tovar (cukor) odviesť 750 kamiónov. Podľa znaleckého posudku, ak
nie je predpoklad, že by uvedené množstvo kamióny odviezli, tak je možné predpokladať, že uvedené
množstvo tovaru nebolo ani dovezené.
75. Nereálnosť deklarovaných zdaniteľných obchodov medzi SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. a žalobcom
dokumentuje aj zistenie vyplývajúce zo znaleckého posudku č. 1/2015, v ktorom je na stranách 189 a
190 uvedené, že žalobca bol v rokoch 2012 a 2013 odberateľom spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA
s.r.o. v celkovom objeme viac ako 14 mil. Eur, čo predstavuje 15 621 220 kg cukru. Prihliadnuc na
skutočnosť, že spoločnosť SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. dodávala obrovské množstvá cukru okrem
žalobcovi aj obchodným spoločnostiam Sovereign Sugar Hungary Kft., SOVEREING BRAND FOOD
DISTRIBUTION s.r.o., TESCO STORES SR, a.s., ERIVEL TRANS s.r.o., BRAND FOOD s.r.o., možno
považovať za vierohodné závery vyšetrovacieho pokusu spochybňujúce deklarované množstvá objemu
baleného cukru a závery znaleckého dokazovania ohľadom nereálnosti vývozu deklarovaného množstva
cukru v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach.
76. Rovnako v rozpore s tvrdením žalobcu žiadna zásadná nezrovnalosť spochybňujúca hodnovernosť
svedka alebo odôvodňujúca iné vyhodnotenie výpovede nevyplýva z výpovede Zoltána Rutterschmidta,
konateľa spoločnosti LINTMAN s.r.o., ktorý poprel svoju účasť na riadení spoločnosti, ako aj poverenie
inej osoby na túto činnosť a napriek svojej funkcii nemal poznatky o chode obchodnej spoločnosti
ovládanej tretími osobami. Naopak, vykonaným dokazovaním bolo potvrdené ekonomické riadenie
spoločnosti LINTMAN s.r.o. U. W., ktorá pomáhala bývalému zamestnancovi SOVEREIGN SLOVAKIA
s.r.o., Zoltánovi Rutterschmidtovi, so založením spoločnosti LINTMAN s.r.o., pričom vo výpovedi svedka
Zoltána Rutterschmidta, vykonanej pred Regionálnym kriminálnym riaditeľstvom Národného daňového
a colného úradu Stredného Maďarska , Odboru kriminality, vyplýva, že Zoltán Rutterschmidt výlučne len
podpisoval vopred pripravené faktúry za LINTMAN s.r.o., doklady mu boli predkladané už opečiatkované,
o činnosti tejto obchodnej spoločnosti nemal žiadnu vedomosť, úhrady, celé účtovníctvo, vystavovanie
faktúr, všetky úkony ohľadne spoločnosti LINTMAN s.r.o. riadila U. W..
77. Správny súd s poukazom na obsah administratívneho spisu a preskúmavaných rozhodnutí
konštatuje, že daňové orgány vykonali rozsiahle preverovanie a vyhodnotenie vzájomných
odberateľsko-dodávateľských vzťahov v obchodnom reťazci a na základe jednotlivými článkami
deklarovaných zdaniteľných plnení boli preukázané vzájomné personálne a ekonomické prepojenia,
javiace sa ako účelové, s cieľom vytvoriť neprehľadné dodávky neoveriteľného množstva tovaru.
78. Z dokladov predložených žalobcom vyplýva, že žalobca nebol producentom cukru, cukor
neskladoval, neviedol skladovú evidenciu, obchod sa mal uskutočniť vždy na tom istom mieste -
v sklade dodávateľa SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. v Okoči a odtiaľ mal byť priamo prepravený
prepravcom TULL TRADE Kft. odberateľovi žalobcu Sovereign Sugar Hungary Kft. Okrem toho, že
nebolo možné u prvotného dodávateľa LINTMAN s.r.o. preveriť pôvod ani množstvo cukru dodávaného
dodávateľovi žalobcu, spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., existenciu skutočnej ekonomickej
kauzy zameranej na dosiahnutie zisku reálnym podnikaním, ako aj reálnosť zdaniteľných plnení
v obchodnom reťazci závažným spôsobom spochybňuje skutočnosť, že hoci medzi spoločnosťami
LINTMAN s.r.o. a SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. existovala fakturácia, nedochádzalo vôbec k bankovým
úhradám za tovar. Časť tovaru nebola uhradená vôbec, najväčšia časť tovaru bola podľa účtovníctva
započítaná formou kompenzácie (internými dokladmi), časť mala byť podľa účtovníctva uhradená v
hotovosti. Rovnaké zistenia ohľadom vzájomných zápočtov a kompenzácií pohľadávok za zdaniteľné
plnenia boli konštatované aj medzi spoločnosťami SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., BBK AGRO, s.r.o. -
t. č. úpadcom a TULL TRADE Kft., ktorá mala realizovať prepravu tovaru od žalobcu k deklarovaným
odberateľom v Maďarskej republike, prípadne v iných kontrolovaných zdaňovacích obdobiach bola
sama odberateľom žalobcu. O vytvorení umelého obchodného reťazca, zameraného len na čerpanie
nadmerných odpočtov za fiktívne fakturované umelo vytvorené zdaniteľné plnenia bez akejkoľvek
reálnej ekonomickej kauzy, svedčia aj majetkové prevody vlastníctva nákladných vozidiel zo spoločnosti
SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. na spoločnosť TULL TRADE Kft., pričom dopravu mali vykonávať tie isté
vozidlá a vodiči týchto nákladných áut boli celý čas riadení tými istými osobami, a to pani U. W., prípadne
O. X., z toho istého miesta, ktorým bolo sídlo spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. v Okoči.



Prepravu vykonávali stále tými istými vozidlami, na tých istých trasách, avšak raz ako zamestnanci
spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. alebo podľa potreby ako zamestnanci spoločnosti TULL
TRADE Kft. Taktiež výpoveď svedka S. C. celkom jednoznačne nepotvrdila žalobcom deklarovanú
prepravu prepravcom TULL TRADE Kft. na územie iného členského štátu, t. j. k maďarskému
odberateľovi. Za daných okolností by výpovede žalobcom navrhovaných predmetných vodičov nemohli
byť vyhodnotené ako hodnoverné dôkazy.
79. Zároveň bolo preukázané riadenie prepravy tovaru medzi jednotlivými článkami obchodného reťazca
osobou D. M. z miesta sídla spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. v Okoči, ktorý ako konateľ
spoločnosti ERIVEL TRANS s.r.o. riadil prepravu tovaru za spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o.
v Okoči a TULL TRADE Kft., ktorej sprostredkovanie fakturoval žalobcovi (t. č. úpadcovi BBK AGRO,
s.r.o.) za vykonávanie prepravy spoločnosťou TULL TRANS Kft., ktorá prepravovala tovar priamo zo
skladu v Okoči od spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o., fakturačne predaný spoločnosťou BBK
AGRO, s.r.o. maďarskému odberateľovi Sovereign Sugar Hungary Kft., ako aj spoločnosti TULL TRADE
Kft. v iných zdaňovacích obdobiach, ktorá taktiež obchodovala s rovnakým tovarom so spoločnosťou
SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že v čase výkonu daňovej
kontroly prostredníctvom MVI nebolo možné maďarskými daňovými orgánmi preveriť jednak dodanie
tovaru do Maďarskej republiky, ani množstvo dodávaného tovaru, pričom taktiež maďarský odberateľ
žalobcu Sovereign Sugar Hungary Kft. nadobudnutie tovaru deklarovaného žalobcom nepriznal.
80. V nadväznosti na vyššie uvedené zistené súvislosti a vzhľadom k tomu, že
· už na začiatku obchodného reťazca s predajom obrovského množstva cukru nebolo možné preveriť
pôvod a reálne dovážané množstvo cukru od spoločnosti LINTMAN s.r.o. deklarovanému odberateľovi
SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. (v objeme 98 % všetkých dodávok cukru uvedeného odberateľa),
· vzájomné obchody medzi SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. v Okoči a LINTMAN s.r.o. ekonomicky a
účtovne riadila konateľka spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. U. W.,
· úhrady za účtované zdaniteľné plnenia vo vysokých sumách medzi jednotlivými článkami obchodného
reťazca prebiehali formou zmlúv o vzájomnom započítaní pohľadávok,
· spoločnosť SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach dodávala veľké
objemy cukru aj priamo maďarským spoločnostiam maďarskému odberateľovi Sovereign Sugar Hungary
Kft. a TULL TRADE Kft. (prostredníctvom dovozcu TULL TRADE Kft.), ktorých ako svojich odberateľov
deklaruje aj žalobca, čo je možné jednoznačne posúdiť ako neekonomické a zbytočné vytvorenie
obchodného medzičlánku v osobe žalobcu, ktorý, tak ako aj subjekty na začiatku reťazca, pričom pri
kupovanej potravine nepreveroval jej kvalitu ani jej zdravotnú nezávadnosť,
· v neposlednom rade nebola potvrdená doprava deklarovaného tovaru na územie členského štátu,
rovnako nebolo potvrdené a nebolo ani možné preveriť dodanie tovaru deklarovaným odberateľom v
Maďarskej republike, čo je podstatná podmienka na uznanie oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1
a 5 zákona o DPH,
možno konštatovať, že vykonané dokazovanie predchádzajúce vydaniu preskúmavaných rozhodnutí
nepreukázalo oprávnenosť žalobcom uplatneného nároku na odpočet dane za tuzemské dodanie
tovaru podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o DPH a rovnako nepreukázalo splnenie podmienok na
uznanie oslobodenia od dane podľa § 43 citovaného zákona. V tejto súvislosti správny súd zároveň
dodáva, že pre uznanie vyššie uvedených nárokov boli vážnym spôsobom spochybnené priamo
žalobcom prijaté zdaniteľné plnenia od jeho dodávateľa a taktiež boli spochybnené priamo dodávky
žalobcu deklarovaným odberateľom na územie iného členského štátu, a to jednak čo do množstva
fakturovaného tovaru, ako aj čo do osoby dodávateľa, resp. čo do osôb odberateľov. Taktiež nemožno
opomenúť, že inštitúty správy daní ako výkon daňovej kontroly na preverenie oprávnenosti odpočtu
dane a oslobodenia od dane slúži na verifikáciu daňovým subjektom deklarovaných tvrdení, pričom jeho
funkcia s prihliadnutím na jeho účel nie je vyhľadávacia a dokazovanie správca dane nevedie dovtedy,
pokým sa nepreukážu tvrdenia kontrolovaného daňového subjektu, ktorého predovšetkým vo vzťahu k
vierohodnosti, správnosti a úplnosti ním vedených záznamov a evidencií zaťažuje dôkazné bremeno (§
24 ods. 1 písm. a/ daňového poriadku).

81. V rámci súdneho prieskumu napadnutých daňových rozhodnutí, vo vzťahu k správnosti posúdenia
splnenia zákonných podmienok žalobcom na oslobodenie od dane pri dodaní deklarovaného tovaru
z tuzemska do iného členského štátu, správny súd vychádza zo skutkových zistení uvedených v
administratívnom spise, zo zákonných ustanovení upravujúcich uvedené oslobodenie od DPH (§ 43
ods. 1 v spojení s § 43 ods. 5 zákona o DPH). V tejto súvislosti správny súd poukazuje i na
právne závery vyplývajúce z rozsudku Európskeho súdneho dvora vo veci C-409/04, kde v bode 1
Súdny dvor EÚ judikoval, že „čl. 28a ods. 3 prvý pododsek a čl. 28c A písm. a) prvý odsek Šiestej



smernice sa majú vzhľadom na pojem odoslaný uvedený v týchto dvoch ustanoveniach vykladať v
tom smere, že k nadobudnutiu tovaru v rámci Spoločenstva a k uplatneniu oslobodenia dodávky v
rámci Spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na
nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného
členského štátu a že v dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského
štátu dodania.“ V nadväznosti na uvedené správny súd dodáva, že preukázanie splnenia uvedených
podmienok bez akýchkoľvek pochybností sa vzťahuje na všetok tovar, resp. celkové množstvo tovaru,
ktorý je predmetom intrakomunitárneho dodania podľa predkladaných daňových dokladov, nie len na
časť tovaru, ktorý navyše nie je možné jednoznačne identifikovať.
82. Vo vzťahu k namietanému vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu a k námietke neprimeraného
prenosu dôkazného bremena na žalobcu správny súd uvádza, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a
2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, ako aj podmienky na priznanie oslobodenia od dane
podľa § 43 ods. 1 v spojení s § 43 ods. 5 písm. a) zákona o DPH, sú hmotnoprávnej povahy a na ich
bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to
zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti
platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie, príp. realizujúceho intrakomunitárne dodanie tovaru na
územie iného členského štátu. Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti
neutrality DPH, pri uplatnení inštitútu odpočtu dane a oslobodenia od dane pri intrakomunitárnom dodaní
tovaru požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane alebo oslobodené dodanie tovaru uplatňuje,
preukázal existenciu podmienok, ktoré pre tieto nároky zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok
na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli
reálne uskutočnené, tovar reálne dodaný v deklarovanom množstve a v čase a spôsobom deklarovaným
na daňových dokladoch (§ 8 zákona o DPH), a to práve osobou uvedenou na faktúre, to znamená, že
zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH, uvedeným
na faktúre. Rovnako, ak si platiteľ uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH, musí byť
schopný preukázať dodanie tovaru nadobúdateľovi identifikovanému pre daň v inom členskom štáte
a taktiež musí preukázať, že preprava a fyzické dodanie tovaru boli prostredníctvom deklarovaných
prepravcov reálne uskutočnené tak, ako to deklarujú predkladané daňové a prepravné doklady. Toto
sú skutočnosti, o ktorých má daňový subjekt povinnosť účtovať a viesť evidenciu, preto sa na tieto
skutočnosti v zmysle citovaných ustanovení zákona o DPH a v zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 daňového
poriadku vzťahuje dôkazná povinnosť platiteľa DPH, vrátane preukaznosti vierohodnosti, správnosti a
úplnosti povinne vedených dokladov a evidencií.
83. K žalobcom namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu správny súd uvádza, že
zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu
dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového
subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností.
Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných
daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní a prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly, ako aj
medzinárodnej výmeny daňových informácií, správca dane preveruje základ dane alebo iné skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie dane, príp. oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
podľa zákona o DPH. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy
vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť
závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to s prihliadnutím na skutočnosti a
dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii (§ 3 ods. 2
daňového poriadku v spojení s § 24 ods. 2 až 5 citovaného zákona).
84. Vo svetle komplexných zistení vyplývajúcich z preverovania pôvodu predmetného tovaru, spôsobu
ekonomického správania sa jednotlivých článkov v obchodnom reťazci, obchodnou spoločnosťou
LINTMAN s.r.o. a SOVEREIGN SLOVAKIA, s.r.o. počnúc a deklarovaným odberateľom žalobcu
Sovereign Sugar Hungary Kft. a prepravcom tovaru TULL TRADE Kft. končiac, je vcelku namieste,
že správca dane v nadväznosti na vykonané dokazovanie vyhodnotil aj ekonomické správanie sa
žalobcu z pohľadu účelu podnikania. Celkový obraz dotvárajú skutočnosti, že žalobca v jeho doterajšej
podnikateľskej činnosti od roku 2008 až do roku 2014 (okrem roku 2010, kedy deklaroval minimálny
zisk 1 148,45 Eur) na dani z prímov právnickej osoby nikdy žiadny zisk nevytvoril, vykazoval v
každom zdaňovacom období len stratu, nikdy štátu neodviedol žiadnu daňovú povinnosť na dani z
príjmov právnickej osoby, a to ani za rok 2010, kedy si uplatnil z vyššie uvedeného minimálneho
zisku odpočet straty z predchádzajúceho obdobia. V kontexte objektívne preukázaných pochybností
o reálnom základe žalobcom deklarovaných zdaniteľných plnení neobstojí žalobcom tvrdená rozumná
a so všetkou odbornou starostlivosťou žalobcom vykonávaná podnikateľská činnosť, pretože jeho



hospodárske správanie, bez známok dobromyseľnosti na strane žalobcu, jednoznačne vykazovalo
snahu o dosiahnutie jediného cieľa, a to získanie daňovej výhody vo forme vyplateného odpočtu dane
za prijaté zdaniteľné plnenia na základe fiktívnych, resp. neoveriteľných daňových dokladov.
85. Pokiaľ ide o objektívne sa javiacu sledovanú výhodu vo vzťahu k štátnemu rozpočtu prostredníctvom
umelo vytvorených obchodných reťazcov, jej podstatu v súvislosti s námietkami žalobcu daňové orgány
v napadnutých rozhodnutiach dostatočne jasne ozrejmili.
86. Ak žalobca dôvodil ekonomické opodstatnenie obchodných vzťahov a jeho obchodných aktivít tým,
že jeho cieľom bolo dosahovanie zisku z následného predaja cukru maďarským odberateľom, keďže ho
predával za vyššiu cenu ako ho kúpil, okolnosti realizácie preverovaných zdaniteľných plnení a výsledky
podnikania žalobcu o tom nesvedčia. Správca dane správne vyhodnotil, že žalobca bol do umelo
vytvoreného obchodného reťazca deklarovaných zdaniteľných plnení LINTMAN s.r.o. › SOVEREIGN
SLOVAKIA, s.r.o. › BBK AGRO, s.r.o. › Sovereign Sugar Hungary Kft. vsunutý nadbytočne, nenapĺňajúc
reálnu ekonomickú kauzu.

87. V tejto súvislosti správny súd podotýka, že tu neobstojí argumentácia zásadou neutrality
DPH, uplatňovanej v priestore Európskej únie, nakoľko túto možno plne, bez skúmania účelu
jednotlivých zdaniteľných plnení, aplikovať len v prípade, že zdaniteľné plnenia sú reálne a zároveň
sú nadobúdateľom ďalej použité na jeho ďalšie zdaniteľné plnenia, do ktorých ceny vstupujú ďalšie
nevyhnutné, cenu tvoriace položky, t. j. sám podnikateľ prispieva k navýšeniu pridanej hodnoty pri
jeho zhodnotení služby alebo tovaru, čomu, samozrejme, nezodpovedá len odovzdávanie daňových
dokladov bez reálneho vynaloženia nákladov vstupujúcich do tvorby pridanej hodnoty. Hlavný účel
podnikania, dosahovanie zisku, nemôže byť pre účely odpočtu DPH dosahovaný len formálnym
navýšením predajnej ceny na faktúre, oproti nadobúdacej cene bez vynaloženia minimálnych nákladov.
Takéto navyšovanie ceny tovarov a DPH za účelovo sa javiace zdaniteľné plnenia na niekoľkých umelo
vytvorených medzičlánkoch zdaniteľných obchodov, prispievajú k neopodstatnenému a neoprávnenému
odčerpávaniu verejných financií tvorených aj inkasom od daňových subjektov, plniacich si svoje daňové
povinnosti a nezneužívajúcich systém DPH, smerom k subjektom, ktorí bez vynaloženia akýchkoľvek
nákladov na zamestnancov, know-how, priestory a podobne, získavajú finančnú výhodu, čo neprispieva
k spravodlivej a zdravo konkurenčnej hospodárskej súťaži. V predmetnom prípade, za okolností
zistených správcom dane, nemôže byť nárok žalobcu predmetom súdnej ochrany, keďže z formálne
preukazovaného tuzemského nadobudnutia tovaru, navyše podnikateľsky a ekonomicky bezúčelnej
činnosti žalobcu, vyplýva snaha splniť len formálne podmienky na uplatnenie odpočtu DPH zaplatenej
za nadobudnutie tovaru od tuzemského dodávateľa, hoci išlo o tovar, ktorý dodávateľ žalobcu aj sám
predával priamo žalobcom deklarovaným odberateľom.

88. Súdny dvor Európskej únie opakovane judikoval, že v súlade s princípmi boja proti podvodom,
daňovým únikom a prípadným zneužitiam, osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne
alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem EÚ. Prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom
zamietnuť priznanie práva na odpočítanie dane, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže,
že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (napr. rozsudky SD EÚ vo veci
C-285/11 Bonik EOOD, v spojených veciach Mahagében kft. a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11).

89. Za daných okolností prípadu nie je možné prisvedčiť požiadavke žalobcu na uznanie ním
uplatneného nároku na odpočítanie DPH, zaplatenej za kúpu predmetného tovaru, ktorého dodanie
deklarovaným dodávateľom (SOVEREIGN SLOVAKIA, s.r.o.), ako ani množstvo deklarovaného tovaru
sa nepodarilo preukázať. Argumentácia svedčiaca právu na odpočet dane nemôže vychádzať len
z priamočiareho jazykového výkladu ustanovení § 8 ods. 1 písm. a), resp. § 9, § 49 ods. 1, ods.
2 písm. a) a § 51 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, ale je potrebné vo vzájomných súvislostiach s
využitím teleologického a systematického výkladu prihliadnuť aj na základné princípy, na ktorých je
výber dane z pridaj hodnoty postavený. Keďže sa nepodarilo bez akýchkoľvek pochybností preukázať
ani žalobcom deklarované intrakomunitárne dodanie tovaru odberateľom registrovaným na DPH v
inom členskom štáte, ani splnenie podmienok vyžadovaných ustanoveniami § 43 ods. 1 a 5 zákona
o DPH, nebolo zároveň možné vyhovieť požiadavke žalobcu na priznanie oslobodenia od dane za
tieto deklarované zdaniteľné plnenia. Pre úplnosť súd dodáva, že neuznanie oslobodenia od dane
nezasiahlo do majetkovej sféry žalobcu, pretože z deklarovaného intrakomunitárneho dodania tovaru
nebola žalobcovi dodatočne určená daňová povinnosť z dôvodu neposúdenia predmetného plnenia ako
tuzemské dodanie tovaru.



90. Správny súd s poukazom na § 24 ods. 1 daňového poriadku pripomína, že dôkazné bremeno
preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia spočíva predovšetkým na daňovom subjekte, pričom
nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie
o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom
zneužívania (najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02,
Zb. s- I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71).
91. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou
starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie
zdaniteľných obchodov tak, ako sú uvedené na predkladaných daňových dokladoch, bude spochybnené.
92. Aj Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať,
aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa
uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky Súdneho
dvora vo veciach napr. Teleos plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C-499/10).
Určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej
si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany
predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej
(rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében kft, a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11).
93. Správny súd konštatuje, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa
§ 3 ods. 2 daňového poriadku, s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie.
Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá
zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami
zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom,
predovšetkým vo svetle kontrolných zistení a v ich vzájomných súvislostiach, absentuje reálny základ,
čo oprávnene vzbudzuje dosiaľ neodstránené pochybnosti o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných
plnení, na základe ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočet dane a právo na oslobodenie od
dane, ako i pochybnosti o vierohodnosti účtovnej evidencie vedenej žalobcom ( § 24 ods. 1 daňového
poriadku).
94. Správny súd s prihliadnutím na podstatné žalobné body po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti
rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správcu dane, ako i postupu predchádzajúceho ich vydaniu,
nezistil také závažné porušenie zákona, práv a oprávnených záujmov žalobcu, na základe ktorých by
bolo možné vyhovieť žalobnému petitu, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP).
95. Právo na plnú náhradu trov konania správny súd úspešnému žalovanému nepriznal, nakoľko si
žiadne neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli.
96. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§
443 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443
ods. 5 SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje senát najvyššieho súdu a vo veciach ustanovených v § 22 ods. 1 veľký
senát najvyššieho súdu (§ 438 ods. 2 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2
SSP).



Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).