Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/139/2018 z 8. 1. 2019
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 8. januára 2019, sp. zn. 20S/139/2018, ECLI:SK:KSTT:2019:2016200194.1
Krajský súd Trnava | 20S/139/2018 | ECLI:SK:KSTT:2019:2016200194.1 | 2019-01-08 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 212 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3ce40bac-4de8-4472-ad47-5a6d54d8ef33
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2016200194.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/139/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200194
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2016200194.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobkyne T. N., nar. XX.X.XXXX, bytom
V. O. XXX/X, O., zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Majerníkom, Floriánska 16, Košice, IČO 42 109
680, proti žalovanému Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29.augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti opatrenia žalovaného č. 23941-2/2016-BA zo dňa 21.1.2016 takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu  z a m i e t a.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa v konaní domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného
správneho orgánu č. 23941-2/2016-BA zo dňa 21.1.2016 - vyjadrenia k jej odvolaniu proti rozhodnutiu
Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta č. 700-0612090015-GC04/15 zo dňa 28.9.2015, ktorým jej bolo
predpísané poistné za obdobie mesiacov júl 2013 až jún 2015 v sume 3202,08 eur.

2. Namietala voči správnosti záveru žalovaného, že jej odvolanie proti rozhodnutiu pobočka zo
dňa 28.9.2015 bolo podané oneskorene a rozhodnutie dňom 21.10.2015 nadobudlo právoplatnosť a
vykonateľnosť s tým, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
zistenie skutkového stavu, z ktorého rozhodnutie vychádzalo, je v rozpore s obsahom spisov, a v
konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia.

3. Má za to, že neboli naplnené podmienky pre uplatnenie fikcie doručenia podľa § 212 ods. 4
zákona č. 461/2003 Z.z., predpokladom ktorej je dodržanie predpísaného postupu doručovania, vrátane
upovedomenia adresáta vhodným spôsobom o opätovnom doručení, a to uvedením konkrétneho
dňa a hodiny doručovania, čo v tomto  prípade vykonané nebolo, nakoľko poštový doručovateľ ju
neupovedomil, že písomnosť príde doručiť v iný deň v určenom čase. Nakoľko odvolanie podala
na poštovú prepravu v zákonnej lehote od prevzatia zásielky, nemohlo dôjsť k zmeškaniu lehoty na
odvolanie.

4. Poukazovala na to, že vyjadrenie žalovaného zo dňa 21.1.2016, napriek tomu, že nemá formálne
náležitosti rozhodnutia, je aj v zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I ÚS 354/08 a
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sž/196/01 spôsobilé byť predmetom súdneho
prieskumu, nakoľko je spôsobilé zasiahnuť do práv a povinností, resp. právom chránených záujmov
žalobkyne.



5. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol konanie vo veci zastaviť z dôvodu, že
jeho list zo dňa 21.1.2016, označený ako „Vyjadrenie k odvolaniu“, nepodlieha súdnemu prieskumu
nakoľko nespĺňa atribúty rozhodnutia a nemožno ho za rozhodnutie považovať. Poukazoval na to,
že zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení mu neukladá povinnosť preskúmať aj oneskorene
podané rozhodnutie a rozhodnúť o ňom formou rozhodnutia. Má za to, že oneskorené odvolanie
nemožno kvalifikovať ako odvolanie a preto ho odvolací orgán nemôže vybaviť postupom určeným pre
preskúmanie neprávoplatných rozhodnutí. Vyjadrením k odvolaniu iba oznámil účastníčke konania, že
ňou napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a žalovaný nie je oprávnený o odvolaní rozhodnúť,
preto písomnosť nie je rozhodnutím, ktorým by boli dotknuté subjektívne práva žalobkyne a nebolo ním
rozhodnuté o žiadnej otázke v konaní vo veciach sociálneho poistenia.

6. Po zrušení uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 27.6.2017, ktorým súd žalobu ako neprípustnú odmietol,
uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/121/2017 zo dňa 22.10.2018 súd vec
prejednal za účasti oboch účastníkov konania, ktorí zotrvali na argumentácii uvedenej v ich písomných
podaniach, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného
správneho orgánu a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

7. Žalobkyňa v konaní poukazovala na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v
zmysle ktorej v prípade preukázania reálneho doručenia zásielky nie je významné dodržanie postupu
podľa § 212 ods. 4 zákona o sociálnom poistení a vychádza sa z dátumu reálneho doručenia
zásielky, pričom na túto judikatúru a záujem, aby aplikáciou fikcie doručenia neboli poškodzované práva
účastníkov, reaguje novela zákona účinná od 1.1.2019. Ohľadom nedodržania podmienok ustanovenia
§ 212 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. žalobkyňa nemohla predkladať žiadne dôkazy, nakoľko týmito
mohol disponovať iba žalovaný, dokazovanie v tomto smere ani nepovažuje za potrebné, avšak pokiaľ
sa súd s jej názorom nestotožňuje, navrhuje dopytom na príslušnú poštu zistiť spôsob doručovania v
predmetnej veci.

8. Žalovaný v konaní uviedol, že podmienky uplatnenia fikcie doručenia podľa § 212 ods. 4 zákona č.
461/2003 Z.z. v znení účinnom v čase doručovania považuje za naplnené. Nesúhlasí s tvrdením, že
by Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil v tomto smere iný právny názor, ktorý by bol judikovaný
a bolo by možné ho považovať za ustálený, nakoľko správnym kolégiom Najvyššieho súdu SR
síce dňa 14.5.2018 bol prejednávaný prípad sp. zn. 3Sžo/27/2016, v ktorom bol vyslovený právny
názor prezentovaný žalobkyňou, avšak toto rozhodnutie nebolo schválené na zverejnenie v Zbierke
rozhodnutí. Zmenu v spôsobe posudzovania  okamihu doručovania priniesla až novela zákona účinná
od 1.1.2019, pričom žalovaný postupoval správne podľa v tom čase účinného znenia zákona.

9. Podľa § 212 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v čase doručovania rozhodnutia
správneho orgánu žalobkyni
4) Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste
doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť
v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť
na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do
troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o
uložení nedozvedel.

10. Podľa § 212 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1.1.2019 (v znení zákona č.
317/2018 Z.z.)
(4) Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste
doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť
v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť
na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas
uloženia na pošte, deň vrátenia nedoručenej písomnosti organizačnej zložke Sociálnej poisťovne sa
považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

11. Vychádzajúc z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky posudzoval súd správny
akt žalovaného - vyjadrenie zo dňa 21.1.2016 k odvolaniu žalobkyne, ako opatrenie spôsobilé byť
predmetom súdneho prieskumu, pričom zákonnosť jeho vecného obsahu vzhľadom na obsah žalobných
námietok žalobkyne skúmal z hľadiska spornosti záveru o naplnení podmienok fikcie doručenia v zmysle



§ 212 ods. 4 zákona o sociálnom poistení a v súvislosti s tým aj o doručení rozhodnutia žalobkyni dňa
5.10.2015.

12. Ustanovenie § 212 ods. 4 zákona o sociálnom poistení upravuje spôsob náhradného doručenia
pri doručovaní do vlastných rúk aplikovateľného v prípade, ak sa adresát v mieste doručovania síce
zdržiava, avšak pri pokuse o doručenie nebol zastihnutý. Zákon v znení účinnom v čase doručovania
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zo dňa 28.9.2015 s takouto situáciou spája vznik
fikcie doručenia v posledný deň trojdňovej lehoty od uloženia zásielky za podmienky, že doručovateľ
po neúspešnom pokuse o doručenie adresáta vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde
opätovne doručiť v určený deň a hodinu, a po bezvýslednosti aj tohto pokusu o doručenie je zásielka
uložená na pošte a adresát je o tejto skutočnosti vhodným spôsobom upovedomený.

13. Zákon otázku fyzického prevzatia zásielky po uplynutí trojdňovej lehoty od jej uloženia na pošte
nerieši, s takýmto prevzatím nespája žiaden právny následok, resp. vznik fikcie doručenia nepodmieňuje
neprevzatím zásielky po tejto lehote.

14. Tvrdené judikovanie iného právneho názoru rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
žalobca nedokladoval konkrétnymi rozhodnutiami uvádzaného súdu, pričom vyvodzovať ho nemožno
iba zo skutočnosti, že novela zákona účinná od 1.1.2019 upravuje vznik fikcie doručenia iným spôsobom
- v deň vrátenia zásielky nevyzdvihnutej adresátom počas jej uloženia na pošte organizačnej zložke
Sociálnej poisťovne.

15. V tejto súvislosti iba žalovaný označil rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/27/2016 zo
dňa 18.10.2017, ktoré nerieši priamo otázku náhradného doručovania podľa § 212 ods. 4 zákona o
sociálnom poistení, ale obdobnú úpravu náhradného doručovania podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku,
pričom rozhodujúci súd sám v odôvodnení rozhodnutia konštatoval nejednotnosť judikatúry Najvyššieho
súdu SR vo veci uplatnenia fikcie doručenia.

16. Súd preto nezistil dôvod pre odklon od spôsobu uplatnenia fikcie doručenia vyplývajúceho zo zákona
účinného v čase doručovania zásielky a v ďalšom posudzoval dôvodnosť námietky žalobkyne týkajúcej
sa výlučne naplnenia podmienky vzniku fikcie doručenia - upovedomenia adresáta vhodným spôsobom
o opakovanom doručovaní v určený deň a hodinu.

17. Splnenie zákonných podmienok pre uplatnenie fikcie doručenia sa preukazuje doručenkou,
ktorú pošta vracia späť odosielateľovi. Príslušnou poštou vystavená doručenka zachytáva postup pri
doručovaní, vrátane údajov vyžadovaných ustanovením § 212 ods. 4 zákona o sociálnom poistení,
v danom prípade okrem potvrdenia príjmu zásielky podpisom žalobkyne dňa 12.10.2015 aj údaj o
neúspešnom pokuse o doručenie do vlastných rúk s výzvou o opakované doručenie dňa 30.9.2015 a
údaj o opakovanom doručovaní dňa 1.10.2015 a uložení zásielky na pošte v ten istý deň, o čom bola
žalobkyňa nepochybne informovaná, ako to vyplýva zo skutočnosti, že si zásielku dňa 12.10.2015 v
odbernej lehote prevzala na pošte.

18. Doručenka v spojení s poučením obsiahnutom v doručovanom rozhodnutí zo dňa 28.9.2015, ktorým
bola žalobkyňa okrem lehoty pre podanie odvolania informovaná aj o tom, že v prípade vyzdvihnutia
rozhodnutia po troch dňoch od jeho uloženia na pošte sa za deň doručenia považuje tretí deň od uloženia
písomnosti na pošte, poskytovala žalobkyni všetky potrebné údaje pre včasné podanie odvolania,
posledným dňom pre podanie ktorého  bol deň 20.10.2015 (napriek čomu odvolanie na poštovú prepravu
odovzdala až 23.10.2015).

19. Doručenka ako verejná listina osvedčuje pravdivosť toho, čo je v nej uvedené, teda postup pri
vykonávaní doručovania a čas doručenia, pokiaľ nie je preukázané inak, pričom žalobkyňa, ktorej
argumentácia vychádza práve zo spochybňovania postupu doručovateľa a tým aj obsahu doručenky,
sa v tomto smere obmedzila iba na stručné konštatovanie, že ju doručovateľ vhodným spôsobom
neupovedomil, že písomnosť príde doručiť v iný deň a v určenom čase. Z obsahu spisového materiálu,
ani z tvrdenia žalobkyne nevyplýva, že by správnosť obsahu doručenky namietala pri preberaní zásielky
na pošte, prípadné dokazovanie na preukázanie nedodržania zákonného postupu nenavrhla správnemu
orgánu, ani súdu v obsahu žaloby. Návrh na dokazovanie prednesený na pojednávaní vo veci súd
neakceptoval, keď s prihliadnutím na odstup času viac ako troch rokov od namietaného doručovania



konštatoval, že nie je dôvodné predpokladať, že by dokazovanie vykonaním dopytu na poštu mohlo
priniesť pre rozhodnutie zásadný dôkaz.

20. Vychádzajúc z vyššie uvádzaných okolností prípadu vyplývajúcich z obsahu spisového materiálu a
tvrdení účastníkov konania, dospel súd k záveru, že tu nie sú dôvody pre spochybňovanie zákonnosti
postupu doručovateľa a v súvislosti s tým ani zákonnosti preskúmavaného opatrenia žalovaného, úsudok
ktorého o naplnení podmienok vzniku fikcie doručenia rozhodnutia dňom 5.10.2015 (pondelok) a o
oneskorenom podaní odvolania žalobkyňou je správny.

21. Súd preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol a súčasne v konaní úspešnému
žalovanému nepriznal právo na náhradu trov tohto konania, nakoľko mu v konaní ani žiadne trovy
nevznikli.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.