Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/75/2018 z 5. 2. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 5. februára 2019, sp. zn. 20S/75/2018, ECLI:SK:KSTT:2019:2015200460.5 Krajský súd Trnava | 20S/75/2018 | ECLI:SK:KSTT:2019:2015200460.5 | 2019-02-05 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 127 SSP, § 107 ods. 1 SSP, § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., § 190 SSP, § 43 zákona č. 581/2004 Z. z., § 128 SSP, § 27 SSP, § 194 ods. 1 SSP, § 178 ods. 1 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ca2b7cb3-3b69-4093-b1ba-153078350923 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2015200460.5 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/75/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200460
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2015200460.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: Fakultná nemocnica Trnava, A.
Žarnova 11, 917 55 Trnava, IČO: 00610381, zastúpeného spoločnosťou Prosman a Pavlovič advokátska
kancelária s.r.o., Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36865281 proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, 829 24 Bratislava 25, o návrhu na preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného číslo konania: ZS 204/00014/2014/R, číslo spisu: 1204/35960/2015/204 zo dňa
24.4.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou doručenou súdu dňa 23.5.2015 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia
žalovaného, ktorým bol rozklad poskytovateľa zdravotnej starostlivosti Fakultnej nemocnice Trnava
(ďalej len žalobca) zamietnutý a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. ZS 204/00014/2014
zo dňa 12.6.2014 o uložení pokuty vo výške 5.500,- Eur potvrdené. V odôvodnení rozhodnutia bolo
konštatované, že žalobca ako účastník konania porušil § 4 ods. 3 zák.č.576/2004 Z.z. o zdravotnej
starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č.576/2004 Z.z.), tým, že počas
poskytovania zdravotnej starostlivosti p. F. B. (ďalej len pacientka) v súvislosti s pôrodom jej dieťaťa
na Gynekologicko-pôrodníckej klinike v Trnave dňa 25.4.2013, nebola pacientke správne poskytnutá
zdravotná starostlivosť. V tejto súvislosti bolo uvedené, že pri zistení suspektného CTG záznamu,
natočeného v čase od 18,33 hod. do 18,43 hod. mala byť pacientka kontinuálne kardiotokograficky
monitorovaná, pričom po napojení CTG o 19,07 hod. a zistení bradykardie plodu mal byť okamžite
privolaný službukonajúci lekár gynekologicko-pôrodníckej kliniky, kedy mohli byť vykonané opatrenia,
ktoré by zabránili prehlbovaniu hypoxie plodu. Z uvedených skutočností následne vyplýva, že pôrod
mal byť vedený vzhľadom na prolongovanú hypoxiu operačne vaginálne naložením pôrodníckych
klieští. Ďalej bolo v rozhodnutí uvedené, že pokuta je splatná v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2.V žalobných dôvodoch žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutia nie sú správne a považuje ich za
nezákonné. Pokiaľ ide o procesnoprávnu stránku veci, nepovažoval za správne tvrdenie žalovaného,
že tento zhodnotil, že pre objektívne a správne zistenie postačia odborné stanoviská odborných
konzultantov, ktoré žalovaný považoval za dostatočné pre presné zistenie skutkového stavu veci, a
teda nepovažoval za potrebné vykonať dôkaz prizvaním ďalšieho odborníka, resp. odborníkov. V tejto
súvislosti namietal, že správne orgány vychádzali z posúdenia odborníkov, s ktorými žalobca nikdy



nekomunikoval, nemal právo klásť im otázky, ozrejmiť si skutkový stav, nakoľko títo odborníci vychádzali
z písomných vyjadrení, ktoré predložili lekári, zamestnanci žalobcu a títo odborníci konzultujú len s
úradom a nie so samotným účastníkom, resp. jeho zodpovednými zamestnancami, konkrétnymi lekármi,
ktorí realizovali liečebný proces. Poukázal na to, že povinnosťou správneho orgánu je zistiť všetky
právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia, a teda je potrebné úplne a
presne zistiť stav veci, pričom dôkazy musia mať taký charakter, aby nebolo možné pochybovať o
ich hodnovernosti a o objektívnom posúdení skutočného stavu veci. Uviedol, že dôkazom v konaní o
posúdenie správnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti sú predovšetkým odborné nálezy, odborné
posudky, znalecké posudky a stanoviská. Poukázal na rozsudky NS SR (sp.zn.1Szd 2/2013 zo dňa
18.3.2014 ako aj rozhodnutie NS SR sp.zn.1Szd 3/2013 zo dňa 13.5.2014), v ktorých Najvyšší súd SR
zdôraznil, že skutkový stav je nenahraditeľným a neopomenuteľným prvkom v štádiu procesu aplikácie
práva. Význam zisťovania skutkového stavu pre správne konania prostredníctvom rôznych dôkazných
prostriedkov, vrátane znaleckého posudku, je najmä zdôraznený prostredníctvom základnej zásady
zakotvenej v § 3 ods. 5 Správneho poriadku. V tejto súvislosti uviedol, že v ustanovení § 3 ods. 5 veta
prvá Správneho poriadku v spojení s § 77 ods. 1 zák.č.581/2004 Z.z. v platnom znení je ustanovené,
že správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať
potrebné podklady pre rozhodnutie. Mal za to, že v danom prípade došlo k správnemu poskytnutiu
zdravotnej starostlivosti s ohľadom na zdravotný stav pacientky a novorodenca, zdravotná starostlivosť
bola poskytnutá v súlade s platnými právnymi predpismi a v súlade so zdravotným stavom pacientky a
novorodenca, o čom sa žalobca podrobne vyjadril v rozklade a v doplnení rozkladu zo dňa 1.12.2014.
V súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti uviedol, že pacientka bola prijatá na pôrodnú sálu
25.4.2012 o 11,45 hod. v termíne so suspektným odtokom plodovej vody a pôrodnou činnosťou A10 a
pôrodníckym nálezom: hrdlo 1 cm, dilatované na 2cm, hlavička vo vchode, semifixovaná, bez známok
krvácania. Počas prvej doby pôrodnej boli pacientka a plod adekvátne monitorovaní, o čom svedčia CTG
záznamy a zápisy monitoringu službukonajúcej sestričky o srdcových ozvách plodu, nenasvedčujú o
intrauterinnej tiesni plodu a ani o jej hrozbe, nič nenasvedčovalo o možnej komplikácii počas druhej doby
pôrodnej. Pri výskyte decelerácii s tečúcou inf.F1/1 + 5j OXY, táto bola odpojená s následnou úpravou
CTG záznamu. Počas druhej doby pôrodnej pri priebežnom sledovaní oziev plodu, ktoré boli 128-140,
nič nenasvedčovalo možnej peripartálnej hypoxii hroziacej asfyxii plodu. Podľa dostupných informácií
bol pôrod vedený a ukončovaný lege artis, v súlade so všeobecne uznávanými postupmi, pričom
zdravotnícky pracovníci počas pôrodu vykonali všetky zdravotné výkony na správne vyhodnotenie
možného rizika ohrozenia plodu. Nie je známe na základe čoho pacientka nadobudla dojem, že došlo
k pozmeňovaniu zdravotných záznamov, nakoľko zo zdravotnej dokumentácie jednoznačne vyplýva, že
druhá doba začala o 19,18 hod. (napr. CTG záznam č.6 natáčaný od 19,07 hod.). Po pôrode pacientky
mal novorodenec prítomnú akciu srdca, čiže mal známky života, preto bol hodnotený ako živorodený
a bol odovzdaný do starostlivosti neonatológa. Žalobca ďalej namietal, že rozhodnutie správneho
orgánu sa zakladá na nesprávnom skutkovom základe, z ktorého boli vyvodené nesprávne závery.
Ďalej uviedol, že dôkazy ktoré navrhoval neboli zo strany správnych orgánov realizované, keď žiadal
návrhom na doplnenie dokazovania zo dňa 11.11.2014 pripojiť trestný spis vedený na OR PZ TT, ČVS:
ORP-171/2014, v ktorom bol vykonaný znalecký posudok a ktorý sa týkal totožného skutku, pričom na
základe tohto znaleckého posudku bolo trestné konanie zastavené z dôvodu, že sa preukázalo, že sa
čin nestal. Tiež žiadal vykonanie znaleckého posudku k diagnostickému a liečebnému postupu hlavného
odborníka Ministerstva zdravotníctva SR v danom odbore, žalovaný však ani jeden z týchto dôkazov
nevykonal. Zistený rozpor medzi tvrdeniami vyplývajúcich zo stanovísk odborníkov považoval za tak
závažný, že jediným možným vhodným postupom žalovaného bolo zabezpečiť vypracovanie znaleckého
posudku, resp. aspoň doplňujúce stanoviská odborníkov, keď bez odstránenia týchto rozporov je možné
považovať rozhodnutie žalovaného za neodôvodnené, vychádzajúce z nenáležite zisteného skutkového
stavu veci.

3.Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 12.8.2015 nesúhlasil s dôvodmi uvádzanými
v žalobe. Poukázal na to, že porušenie § 4 ods. 3 zák.č.576/2004 Z.z. spočívalo zo strany žalobcu
v tom, že pacientka počas pôrodu na Gynekologicko-pôrodníckej klinike v Trnave dňa 25.4.2013,
pri zistení suspektného CTG záznamu, natočeného v čase od 18,33 hod. do 18,43 hod. mala byť
pacientka kontinuálne kardiotokograficky monitorovaná, pričom po napojení CTG o 19,07 hod. a zistení
bradykardie plodu mal byť okamžite privolaný službukonajúci lekár, kedy mohli byť vykonané opatrenia,
ktoré by zabránili prehlbovaniu hypoxie plodu. Z uvedených skutočností následne vyplýva, že pôrod
mal byť vedený vzhľadom na prolongovanú hypoxiu operačne vaginálne naložením pôrodníckych



klieští. Prvostupňový správny orgán výkonom dohľadu v danej veci preveroval aj správnosť zdravotnej
starostlivosti poskytnutej novorodencovi R. B., nar. XX.X.XXXX, ktorá toho istého dňa aj zomrela, pričom
bolo zistené, že dieťaťu pacientky bola zo strany novorodeneckého oddelenia žalobcu poskytnutá
dňa 25.4.2013 správna zdravotná starostlivosť. K zisteniu vyššie uvedeného porušenia, za ktoré sa
v správnom konaní vedenom pod č. k. ZS 204/00014/2014 uložila sankcia, dospel prvostupňový
správny orgán cestou zákonne vykonaného dohľadu, pri ktorom ako dohliadajúci orgán postupoval
v zmysle ustanovení § 43 a nasl. zák.č.581/2004 Z.z., pričom rešpektoval a dodržal všetky práva a
povinnosti, ktoré dohliadajúcemu orgánu ako aj žalobcovi ako dohliadanému subjektu stanovuje § 43 a
nasl. zák.č.581/2004 Z.z.. V záujme náležitého posúdenia veci si žalovaný prizval do procesu výkonu
dohľadu v zmysle § 43 ods. 4 zák.č.581/2004 Z.z. odborníka z medicínskeho odboru gynekológia a
pôrodníctvo Doc. MUDr. P. H., PhD., ktorý výkonom dohľadu zistil pochybenie žalobcu pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti pacientke počas pôrodu na gynekologicko-pôrodníckej klinike dňa 25.4.2013.
Ďalší prizvaný odborník Doc. MUDr. Y. N., CSc., odborníčka z medicínskeho odboru neonatológia zistila,
že dieťaťu pacientky bola zo strany novorodeneckého oddelenia žalobcu poskytnutá dňa 25.4.2013
správna zdravotná starostlivosť. Mal za to, že v rámci druhostupňového rozhodnutia sa vysporiadal so
všetkými argumentmi, či návrhmi žalobcu ako účastníka konania. V tejto súvislosti prvostupňový správny
orgán zdôraznil, že žalobca, hoci mu bola taká možnosť daná, sa k začatému správnemu konaniu
ani k upovedomeniu o jeho začatí zo dňa 23.5.2014, ani k podkladom pred vydaním prvostupňového
rozhodnutia vôbec nevyjadril a ani nevzniesol žiadne návrhy a tiež nepredložil žiadne nové dôkazy.
V rozklade zo dňa 30.6.2014 žalobca nenamietal ani dôvod uloženia pokuty, požadoval ju len znížiť,
vzhľadom na uzatvorenie mimosúdnej dohody s pacientkou. V ďalšej časti svojho vyjadrenia opísala
priebeh samotného pôrodu, pričom pri zistení z CTG záznamu, ktorý bol vykonaný v čase od 18,33 hod.
do 18,45 hod. je možné hodnotiť ako suspektný, saltatorický typ krivky so včasnými dip do 80 tepov
a pokiaľ sa následne objavila bradykardia plodu, mal byť k pôrodu okamžite privolaný službukonajúci
lekár, ktorý by vaginálnym vyšetrením zistil dilatáciu bránky a následne riešil patologický stav, čo
vyplýva z CTG záznamu v čase od 19,07 hod. do 19,18 hod.. Vzhľadom k tomu, že o 18,45 hod. bol
záznam suspektný a v čase od 18,45 hod. - 19,07 hod. nebol plod kontinuálne monitorovaný a pri
opätovnom napojení na CTG monitor o 19,07 hod. už bola zaznamenaná bradykardia plodu je plne
dôvodný predpoklad, že v čase od 18,33 hod. - 19,18 hod. dochádzalo k postupnej prehlbujúcej sa
hypoxii plodu a následne k jeho úmrtiu. Pokiaľ ide o ďalšie námietky žalobcu (nebol zistený presne a
úplne skutočný stav veci, nezaobstaral si potrebné podklady pre rozhodnutie, neodstránil rozpory medzi
názormi lekárov žalobcu na jednej strane a prizvaného odborníka žalovaného na druhej strane) uviedol,
že prvostupňový správny orgán si v konaní o uložení pokuty zaobstaral všetky potrebné podklady
pre rozhodnutie za účelom presného a úplného zistenia skutočného stavu veci, pričom dokazovanie,
ktoré bolo vykonané pred vydaním prvostupňového rozhodnutia považoval za dostatočné, ktoré bolo
realizované v súlade s § 34 Správneho poriadku. V tejto súvislosti poukázal na to, že správny orgán
nemá povinnosť vyhovieť všetkým dôkazným prostriedkom navrhnutým účastníkom konania, pretože
rozhodovanie o rozsahu dokazovania spadá do jeho výlučnej právomoci. V tejto súvislosti ďalej uviedol,
že v priebehu prvostupňového správneho konania žalobca nepredložil, hoci bol na to vyzvaný, žiadne
vyjadrenie vo veci začatého správneho konania, nespochybnil dôvody jeho začatia a nevzniesol žiadne
návrhy na doplnenie dokazovania. V rámci konania o rozklade odmietol aj návrh žalobcu na vyžiadanie
si trestného spisu, resp. znaleckého posudku z OR PZ v Trnave, vyhotoveného na účely trestného
konania, vedeného týmto orgánom pod číslom vyšetrovacieho spisu ORP-171/2014, pričom žalovaný v
tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR č.k.4Sžso 9/2008 zo dňa 30.10.2008, ktorým bol potvrdený
rozsudok Krajského súdu v Žiline, okrem iného aj v dôvodoch, prečo krajský súd ako dôkaz neakceptoval
závery znaleckého posudku, vypracovaného na účely trestného konania a prečo ho nie je možné
akceptovať z hľadiska ust. § 4 ods. 3 zák.č.576/2004 Z.z.. Poukázal tiež na rozsudok Krajského
súdu Prešov č.k.1S/130/2010-93, podľa ktorého je použitie znaleckého posudku vypracovaného pre
účely trestného konania pre posudzovanie správnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti právne
irelevantné. Znalecký posudok v trestnom konaní je zameraný na riešenie trestnoprávnych otázok a
neposudzuje správnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti podľa zák.č.576/2004 Z.z.. V súvislosti s
ďalšou námietkou žalobcu uviedol, že odborné posudky, vypracované prizvanými odborníkmi na účely
výkonu dohľadu, prípadne na účely správneho konania o uložení pokuty, majú odbornú výpovednú
hodnotu, ktorá nemôže byť eliminovaná (nahradená) znaleckým posudkom na účely trestného konania.
Žalovaný predovšetkým pri posudzovaní zdravotnej starostlivosti hodnotil postupnosť a správnosť
zdravotných úkonov, ktoré v danom prípade mali byť urobené. Pokiaľ ide o žalobcom predložené
rozsudky NS SR č.k. 1Szd 2/2013 zo dňa 18.3.2014 a rozsudok NS SR č.k. 1Szd 3/2013 zo dňa
13.5.2014 žalovaný odmieta tvrdenie žalobcu, že ak existoval rozpor medzi odborným názorom



prizvaného odborníka žalovaného na jednej strane a názorom primárky novorodeneckého oddelenia
žalobcu na strane druhej, že by tento rozpor mal odstrániť tak, že by doplnil dokazovanie, napr. o
znalecký posudok. V tejto súvislosti uviedol, že úlohou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
je na základe predloženej zdravotnej dokumentácie objektívne a nezávisle preskúmať správnosť
poskytnutej zdravotnej starostlivosti a v prípade, že zistí porušenie § 4 ods. 3 zákč.576/2004 Z.z., je
jeho právom uložiť v následnom správnom konaní pokutu. Zdôraznil, že uvedené dva rozsudky sa
týkajú len dvoch konkrétnych súdom preskúmavaných prípadov, pričom samotný žalobca neuviedol
skutočnosť, že v obdobných preskúmavaných veciach vo vzťahu k totožnému žalobcovi, pri posudzovaní
rovnakých právnych otázok rozhodol iný senát NS SR inak (rozsudok NS SR č.k.10 Szd 1/2013 zo dňa
25.9.2013, rozsudok NS SR č.k.10Szd 2/2013 zo dňa 11.9.2013, rozsudok NS SR č.k.10Szd 4/2013 zo
dňa 6.11.2013, rozsudok NS SR č.k.10Sžso 21/2014 zo dňa 15.4.2015 a rozsudok NS SR č.k. 9Szd
2/2013 zo dňa 27.5.2015), pričom rovnaký právny názor bol vyslovený aj Krajským súdom v Trnave v
obdobných súdnych sporoch v roku 2013. Za tohto stavu žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

4. V predmetnej veci Krajský súd v Trnave už jedenkrát rozhodol, keď rozsudkom č.k. 14S/104/2015-67
zo dňa 15.2.2017 zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu a vec
vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť, pričom
Najvyšší súd SR rozsudkom č.k. 1Sžsk/27/2017 zo dňa 29.5.2018 predmetný rozsudok zrušil a vec
vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Z odôvodnenia tohto rozsudku Najvyššieho súdu SR vyplýva,
že krajským súdom vydaný rozsudok nespĺňal zákonné požiadavky na formálne i obsahové náležitosti
rozsudku požadované v zmysle § 139 SSP. Kasačný súd sa nestotožnil so skutkovými zisteniami a
právnymi závermi obsiahnutými v napadnutom rozsudku o tom, že preskúmavané rozhodnutie vykazuje
znaky, že by bolo nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a tiež, že by
zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. V
súvislosti s predložením odborného vyjadrenia č. 114/2014 zo strany právneho zástupcu žalobcu bolo
krajskému súdu vytknuté, že tento postupom podľa § 124 SSP nevykonal dokazovanie na vyhodnotenie
takto predloženého dôkazného prostriedku a výsledky s tým spojené a naviac týmto postupom v
rozpore s § 125 SSP odňal žalovanému ako sťažovateľovi v rámci plného apelačného postupu priestor
na dokazovanie a znemožnil mu uplatniť právo na vyjadrenie sa k vykonaným dôkazom. Zo strany
kasačného súdu bolo tiež konštatované, že pokiaľ správny súd vychádzal iba zo skutkového stavu
nezaobstarania si vyšetrovacieho spisu, bolo jeho povinnosťou aj preveriť faktickú možnosť na strane
žalovaného si tento spis aj zaobstarať, pričom bolo zistené, že dotknutý orgán policajného zboru odmietol
žalovanému nielen vykonať nahliadanie do vyšetrovacieho spisu vrátane zaslania znaleckého posudku
pre orgány činné v trestnom konaní, ale aj poskytnúť iné informácie. Za tohto stavu preto záver Krajského
súdu v Trnave, že bolo povinnosťou žalovaného vyhodnotiť tieto podklady o skutočnostiach v nich
vyjadrených, nebol správny.

5. Krajský súd v Trnave opätovne preskúmal rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených
v žalobe postupom podľa § 27 SSP v spojení s ust. § 178 ods. 1 SSP, vo veci nariadil pojednávanie v
súlade s ust. § 107 ods. 1 SSP, pričom zistil, že žaloba bola podaná nedôvodne.

6. Na pojednávaní konanom dňa 6.2.2019 právny zástupca žalobcu žiadal rozhodnutie žalovaného ako
aj prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, pričom nemal ďalšie
návrhy na doplnenie dokazovania. Poukázal na to, že súčasťou vyšetrovacieho spisu je nejaký ďalší
posudok znaleckej organizácie, v ktorom bolo konštatované, že zdravotná starostlivosť pacientke bola zo
strany žalobcu poskytnutá lege artis. Bližšie sa však k tomuto nevedel vyjadriť, nakoľko nemal vedomosť
o tom, čo je obsahom vyšetrovacieho spisu.

7. V konaní vypočutá poverená zástupkyňa žalovaného poukázala na konštatovanie Najvyššieho súdu
SR v rozsudku č.k. 1Sžsk/27/2017 zo dňa 29.5.2018, v ktorom bol vyslovený jednoznačný právny
názor, že skutkový stav bol v predmetnej veci zo strany správnych orgánov riadne zistený a taktiež aj
vykonané dokazovanie bolo dostačujúce pre riadne posúdenie veci. Pokiaľ ide o odborné vyjadrenie
znaleckej organizácie - Inštitútu forenzných medicínskych expertíz s.r.o. číslo 114/2014, tak poukázala
na to, že posudzovateľom poskytovania zdravotnej starostlivosti bol doc. MUDr. L. K., PhD., ktorý
sa stal v januári 2015 prednostom Gynekologického oddelenia v Trnave. Poukázala tiež na to, že
v rámci trestného konania boli vyhotovené viaceré znalecké posudky, pričom z posudku znaleckej



organizácie Expert Group k.s., ktorého zadávateľom bolo OR PZ v Trnave vyplýva, že zo strany žalobcu
došlo k pochybeniu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke a toto vyplýva aj zo znaleckého
posudku vypracovaného spoločnosťou Lege artis, s.r.o. . V tejto súvislosti zdôraznila, že znalecké
posudky, ktoré boli vyhotovené pre účely trestného konania sú zamerané na riešenie trestnoprávnych
otázok, čo znamená, že sa posudzuje správnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti, avšak z hľadiska
trestnoprávnej. Poukázala tiež na to, že na Okresnom súde v Trnave prebehlo aj konanie ohľadne
náhrady nemajetkovej ujmy v súvislosti s poskytnutím zdravotnej starostlivosti pacientke, a to v konaní
vedenom pod sp.zn. 27C/196/2015, keď pozostalým rodičom bola priznaná náhrada nemajetkovej
ujmy, pričom v rozhodnutí bolo jednoznačne konštatované, že zdravotná starostlivosť nebola pacientke
poskytnutá správne. Tento rozsudok je už t.č. právoplatný, nakoľko procesné strany sa voči tomuto
rozsudku vzdali práva podať odvolanie.

8.Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 124 ods. 1 SSP správny súd vykonáva dôkazy na pojednávaní; to neplatí, ak sa pojednávanie
nenariaďuje.

Podľa § 125 ods. 1 SSP účastníci konania a osoby zúčastnené na konaní majú právo vyjadriť sa k
návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali.

Podľa § 127 SSP správny súd môže uložiť tomu, kto má vec potrebnú na rozhodnutie, by ju predložil.

Podľa § 128 SSP každý je povinný na požiadanie správneho súdu bezodkladne písomne oznámiť
skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie správneho súdu; tým nie je dotknutá
povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa osobitného predpisu.

Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť
správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na
správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo
zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.

Podľa § 77 ods. 1 zák. č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou
starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na konanie
a rozhodovanie úradu sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, (zákon č. 71/1967Zb. o
správnom konaní v znení neskorších predpisov), ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a
právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti
s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy
príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia,
a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie
týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov
neutrpeli v konaní ujmu.

Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať
zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných
alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.



Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

Podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť
správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na
správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo
zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.

Podľa § 50 ods. 2 zák. č. 581/2004 Z.z. ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej
starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, alebo ak úrad zistí porušenie
povinností ustanovených v § 46 ods. 1 podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov môže
uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti
a) pokutu (§ 64 ods. 2) alebo
b) zákaz výkonu zdravotníckeho povolania najviac na jeden rok; ak poskytovateľom zdravotnej
starostlivosti je právnická osoba, zákaz výkonu zdravotníckeho povolania môže uložiť jej odbornému
zástupcovi.

9. V preskúmavanej veci súd dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov v predmetnej veci
postupovali v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci úplne zistili skutkový stav, ich rozhodnutie
je potrebné považovať za zákonné. V danom prípade bolo podľa správneho súdu preukázané, že
žalobca svojím konaním porušil povinnosť stanovenú v ust. § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti,
a to konkrétne tým, že porušil povinnosť poskytnúť zdravotnú starostlivosť pacientke správne. Je
potrebné uviesť, že súd na základe podanej správnej žaloby iba preskúmava zákonnosť rozhodnutí
žalovaného a posudzuje, či vyslovené odborné závery o poskytovaní zdravotnej starostlivosti boli
vyslovené v súlade so zákonom, najmä z hľadiska vykonávania dokazovania, na základe ktorých
sa dospelo k takýmto záverom, pričom súd neskúma a ani nemôže skúmať tieto závery z hľadiska
odborného, nakoľko nedisponuje odbornými medicínskymi znalosťami, ale len z hľadiska právneho. V
tejto súvislosti súd ďalej uvádza, že pre účely trestného konania boli vypracované viaceré znalecké
posudky, z ktorých vyplýva, že zo strany žalobcu ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti došlo
k viacerým pochybeniam pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti (znalecký posudok vypracovaný
spoločnosťou Expert Group č. 119/2015 ako aj spoločnosťou Lege artis, s.r.o. číslo 6/2018), avšak na
druhej strane je tiež potrebné uviesť, že znalecká organizácia forensic.sk vo svojom odbornom vyjadrení
č. 114/2014 ako aj znalecký posudok č. 1/2018 MUDr. Jozefa Adama, PhD., konštatovali, že nebola daná
príčinná súvislosť medzi konaním lekára poskytujúceho zdravotnú starostlivosť a následkom, t.j. úmrtím
R. B.. Správny súd z vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-98/VYS-SI-2016 zistil, že OR PZ v Skalici začalo
trestné stíhanie voči neznámemu páchateľovi pochádzajúceho z radov zdravotníckeho personálu pre
prečin usmrtenia, pričom vyšetrovanie bolo ukončené návrhom na podanie obžaloby na MUDr. D. G.,
PhD., keď tento mal inému z nedbanlivosti spôsobiť smrť tým, že porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu
z jeho zamestnania, čím mal spáchať prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1,2 písm. a) Trestného zákona
s poukazom na ust. § 138 písm. h) Trestného zákona, pričom až v konaní pred súdom sa rozhodne, či
bola naplnená skutková podstata tohto trestného činu.

10. S ohľadom na žalobcom tvrdené nedostatočné zistenie skutkového stavu je potrebné uviesť, že
právo účastníka konania predkladať dôkazy a podieľať sa na objasňovaní skutkového stavu nemožno
interpretovať tak, že správny orgán je povinný vyhovieť každému návrhu na vykonanie dôkazov.
Vykonanie dôkazov patrí v súlade s ust. § 34 ods. 4 Správneho poriadku správnemu orgánu. Avšak



správny orgán návrhu na vykonanie dôkazu nevyhovie, je jeho povinnosťou tento postup zdôvodniť,
čo nastalo aj v danom prípade. V predmetnej veci, ako už bolo vyššie konštatované správne orgány
podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku náležitým spôsobom zistil skutkový stav veci, čo konštatoval aj
Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí č.k. 1Sžsk/27/2017 zo dňa 29.5.2018, za týmto účelom si obstaral
potrebné podklady pre rozhodnutie a vykonal potrebné dokazovanie. Správnosť poskytnutia zdravotnej
starostlivosti žalobcom bola v danom prípade posudzovaná prizvaným odborníkom z medicínskeho
odboru gynekológia a pôrodníctvo Doc. MUDr. P. H., PhD., ktorý výkonom dohľadu zistil pochybenie
žalobcu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke počas pôrodu na gynekologicko-pôrodníckej
klinike dňa 25.4.2013, ktorý sa vysporiadal s vznesenými námietkami žalobcu, pričom vyslovil záver, že
zdravotná starostlivosť nebola zo strany žalobcu poskytnutá správne. Žalobca žiadnym hodnoverným
spôsobom v skutočnosti a skutkový stav nevyvrátil, ktorý bol zistený správnymi orgánmi a s ktorými sa
stotožnil aj správny súd.

11. Pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty správny súd uvádza, že jej výška musí zodpovedať závažnosti
spáchaného správneho deliktu, teda v danom prípade závažnosti porušenia povinnosti ust. v § 4
ods. 3 zák.č. 576/2004 Z.z. . V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že základnou funkciou správneho
trestania je funkcia ochranná, keď správnym trestaním sa chránia zákonom chránené záujmy a
umožňuje sa ňou realizácia ostatnej správnej činnosti. Medzi ďalšie funkcie správneho trestania patrí
funkcia preventívna, reparačná, represívna, satisfakčná a výchovná. Postih musí mať silu odradiť od
nezákonného postupu aj iných nositeľov rovnakých zákonných povinností. Tento účinok však môže
vyvolať len postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu, včas a vecne správne vyvodený. Podľa
názoru súdu výška uloženej pokuty v danom prípade zodpovedá závažnosti skutku a súčasne je aj
citeľná v majetkovej sfére žalobcu.

12. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP
zamietol.

13.O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania, nakoľko mu
žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.