{"guid": "681b042b-baee-42d8-8782-bd4a748aac72:4f13c888-ab4d-4d3e-b264-d6585cdce222", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2515200765.1", "spisova_znacka": "25Co/237/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Co/237/2017 z 11. 12. 2018", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 11. decembra 2018, sp. zn. 25Co/237/2017, ECLI:SK:KSTT:2018:2515200765.1", "identifikacne_cislo": "2515200765", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Katarína Červenková", "sudca_id": 382, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-cervenkova-382", "datum_vydania": "2018-12-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/483/#paragraf-92.odsek-8", "nazov": "§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/483/#paragraf-92.odsek-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/483-2001/paragraf-92"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-524", "nazov": "§ 524 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-524", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-524"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-526", "nazov": "§ 526 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-526", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-526"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/483#paragraf-92", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-524", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-526"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4f13c888-ab4d-4d3e-b264-d6585cdce222", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2515200765.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2515200765.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2515200765.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/237/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2515200765
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2515200765.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň:
JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocnencom: TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: X. Y., nar. XX.X.XXXX, adresa
Q., P. XXX/XX, zastúpenej advokátom: JUDr. Mgr. Marián Kropaj, PhD., so sídlom Piešťany, Krajinská
3, o zaplatenie 2.381,56 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Piešťany č. k. 5C/32/2015-175, zo dňa 29.6.2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie   z r u š u j e   a vec mu         v r a c i a     na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanej priznal voči
žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, §
497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, až 4, § 53 ods. 1, 5, § 524 ods. 1, 2, § 525 ods. 2, § 39
Občianskeho zákonníka, § 2 a) písm. a), b), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a vecne tým, že: „Predmetom tohto konania je pohľadávka, ktorá bola
na žalobkyňu postúpená bankou. Pred hodnotením oprávnenosti uplatneného práva sa súd musel
zaoberať tým, či žalobkyňa je aktívne vecne legitimovaná domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky
voči žalovanej na základe predmetnej zmluvy. Súd skúma aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a pasívnu
vecnú legitimáciu žalovaného/žalovanej z úradnej povinnosti. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie
také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok)
respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej
legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia
tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (napr. rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.06.2010 sp. zn. 2 Cdo 205/2009). Vecná legitimácia sa
na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca preukáže, že má subjektívne právo
na plnenie od žalovaného uplatnené v konaní. V opačnom prípade súd žalobu zamietne so záverom
o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Ustanovenie § 524 Občianskeho zákonníka priznáva
veriteľovi právo postúpiť svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka písomnou zmluvou inému subjektu.
Postúpením pohľadávky dochádza k zmene v osobe veriteľa, novým veriteľom sa stane postupník, ktorý
nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Stanovená obligatórna písomná
forma zmluvy o postúpení pohľadávok bola v danom prípade splnená. Keďže pôvodný veriteľ je bankou,
zákonodarcom sú stanovené ďalšie podmienky, ktoré musia byť splnené, aby mohlo dôjsť k platnému
postúpeniu pohľadávky banky na inú osobu. V zmysle ustanovenia § 92 zákona č. 483/2001 Z. z. o
bankách môže banka postúpiť pohľadávku voči klientovi aj bez súhlasu klienta a aj osobe, ktorá nemusí
byť bankou vtedy, ak predtým banka písomne vyzve klienta na úhradu omeškaných splátok pohľadávky



a klient, teda dlžník je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len
časti svojho peňažného záväzku voči banke. Tieto predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia
pohľadávky. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky
banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (obdobne napr. rozhodnutie Krajského súdu
v Prešove zo dňa 29.5.2014 sp. zn. 6Co/119/2013). Striktné podmienky postúpenia pohľadávky vo
svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze postúpenia bankovej pohľadávky so súčasným stanovením
výnimiek z tohto zákazu a nepodporujú záver o možnosti odklonu od pravidla cesie bankovej pohľadávky
v neprospech spotrebiteľa. Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky
v spotrebiteľských veciach sa takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym
dopadom na platnosť právneho úkonu. Prezumpcia znalosti predpisov zverejnených v zbierke zákonov
pritom vylučujú dobromyseľnosť postupníka. Účelom tohto ustanovenia nie je len ochrana bankového
tajomstva, ale aj ochrana klientov banky. Citované ustanovenie stanovuje podmienky, za ktorých môže
banka aj bez súhlasu klienta postúpiť svoju pohľadávku na inú osobu, čo výkladom a contrario znamená,
že ak podmienky uvedené v tomto ustanovení splnené nie sú, banka postúpiť pohľadávku bez súhlasu
klienta nemôže. Postúpenie pohľadávky bankou bez splnenia podmienok uvedených v ustanovení §
92 ods. 8 zákona o bankách je potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a takýto úkon
je absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pričom na absolútnu neplatnosť právneho
úkonu má súd povinnosť prihliadať ex offo (porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z
27.04.2017 sp. zn. 19Co/363/2016). Listom z 18.06.2012 Slovenská Sporiteľňa, a. s. vyzvala žalovanú
k úhrade 232,77 eur. V konaní však nebolo žiadnou listinou preukázané, že by táto výzva bola doručená
žalovanej, túto skutočnosť nepotvrdila ani žalovaná. Žalobkyňa súdu nepredložila ani podací hárok
ohľadom zaslania tejto listiny žalovanej (nebolo teda preukázané, že by listina bola vôbec odoslaná
a teda že sa dostala do sféry dispozície žalovanej). Listom z 20.05.2013 Slovenská Sporiteľňa, a.
s. oznámila žalovanej, že nastal prípad porušenia v zmysle bodu 7.6.1 písm. a/ VOP a ku dňu
17.05.2013 vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru. Úverová pohľadávka predstavuje sumu 3.550,94
eur. Predmetné oznámenie bolo žalovanej doručené 29.05.2013. Nakoľko však došlo k zosplatneniu
splátok od 20.06.2013 do 20.09.2018 (počet splátok 64), ku dňu 17.05.2013, s predmetnými splátkami
sa žalovaná ani nemohla dostať do omeškania pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru (práve
tieto splátky sú predmetom tohto konania). Pohľadávka zo zmluvy o úvere bola na žalobkyňu postúpená
zmluvou o postúpení pohľadávok z 27.06.2013, ktorá bola uzavretá medzi postupcom Slovenská
sporiteľňa, a. s. a postupníkom - žalobkyňou. Slovné spojenie v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách
„napriek písomnej výzve“ znamená, že najskôr musí dôjsť k písomnej výzve, kedy začne plynúť lehota
90 dní na splnenie záväzku a až po jej uplynutí môže dôjsť k postúpeniu pohľadávky na iný subjekt.
Tento predpoklad však v danej veci splnený nebol. Súd podporne poukazuje i na výklad ustanovenia §
92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách Krajským súdom v Žiline v rozhodnutí z 24.02.2016 sp. zn.
7Co/715/2015, v ktorom sa uvádza, že uvedené zákonné ustanovenie v prvej vete hovorí o tom, že ak
bola doručená písomná výzva banky na úhradu dlžnej sumy, napriek ktorej však za obdobie dlhšie ako 90
kalendárnych dní túto dlžnú sumu dlžník neuhradí, môže banka pohľadávku postúpiť inej osobe, ktorá nie
je bankou aj bez jeho súhlasu. Veta druhá hovorí o tom, že banka takéto právo nemôže uplatniť, ak by jej
klient pred postúpením uhradil omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva.
Banka však aj v prípade, že klient uhradí omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho
príslušenstva, môže pohľadávku postúpiť v prípade, ak súčet všetkých omeškaní so splnením, čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke, alebo pobočke zahraničnej banky, presiahol jeden rok.
Inými slovami povedané, banka musí najskôr klienta vyzvať na úhradu peňažného záväzku, s ktorým je
v omeškaní, ak po tejto výzve dlhšie ako 90 kalendárnych dní klient neuhradí peňažný záväzok, môže
banka postúpiť pohľadávku aj na tretiu osobu, ktorá nie je bankou. V prípade, ak by aj po uplynutí 90 dní
klient svoj peňažný záväzok, s ktorým je v omeškaní, uhradil, takto banka postupovať nemôže, ak však
po uplynutí 90 dní klient svoj omeškaný peňažný záväzok uhradí, ale ide o peňažný záväzok, s ktorým je
v omeškaní dlhšie ako 1 rok, môže banka aj napriek tejto úhrade pohľadávku postúpiť. Uvedené vyplýva
aj z formulácie „napriek písomnej výzve...“, čo znamená, že najskôr musí byť vyhotovená písomná výzva
a potom môže nastať situácia, že klient bude dlhšie ako 90 dní v omeškaní alebo nebude, teda táto
okolnosť je až následná a od nej sa odvíja možnosť postúpiť pohľadávku na nebankový subjekt. Obdobný
názor vyjadril aj Krajský súd v Trnave v rozsudku z 19.04.2017 sp. zn. 23Co/68/2016 v odseku 19.
Podľa názoru súdu úpravou § 92 ods. 8 (predtým odsek 7) mal zákonodarca na mysli oprávnenie banky
postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v
omeškaní. Uvedené ustanovenie by banku malo motivovať k tomu, aby podnikla určité kroky smerujúce
k ukončeniu záväzkové vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom a nemala by len počas celého
trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky, poplatky, úroky z omeškania a rôzne iné



sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval. Takéto správanie banky nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou
starostlivosťou, ako to vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby
po uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek počas trvania záväzkového vzťahu postupovala
pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu NBS. Takéto
konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa
je špecifickou, osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou. Súd má zato, že v danej veci neboli
splnené zákonné predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky banky a tie musia byť splnené súčasne
(písomná výzva a  90 dní omeškania žalovanou) v čase postúpenia pohľadávky, zmluva o postúpení
pohľadávok zo dňa 27.06.2013 je absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor
so zákonom, a to pre nedodržanie zákonnej podmienky uvedenej v ustanovení § 92 ods. 8 zákona
č. 483/2001 Z. z. o bankách. V konaní preto žalobkyňa nie je aktívne legitimovaná. Postupca totiž
postúpil zosplatnenú pohľadávku pred uplynutím 90 dňovej lehoty (zmluva o postúpení pohľadávok je
preto minimálne v časti týkajúcej sa postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu neplatným
právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom). Doručenie inej výzvy
žalobkyňa nepreukázala. Následné (opakované) zosplatnenie úveru postupníkom ostáva bez právneho
významu. Na základe tohto konštatovania, že žalobkyňa nie je v konaní aktívne legitimovaná, je potrebné
žalobu zamietnuť. Je preto nadbytočné skúmať ďalšie podmienky vo vzťahu k ne/oprávnenosti nároku
žalobkyne, resp. zaoberať sa ďalšími námietkami strán (napr. aj námietkou premlčania). Prípadnými
inými rozhodnutiami súdov (okresných či krajských), v ktorých by bol vyjadrený odlišný názor ako aj
názorom NBS, nie je súd v danom konaní viazaný. V článku I bod 7 zmluvy o úvere a bližšie vo
všeobecných obchodných podmienkach Slovenskej sporiteľne, a. s. v bode 18.14 je upravená možnosť
postúpenia pohľadávky. Okrem iného sa uvádza, že „banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť na tretiu
osobu akékoľvek pohľadávky voči klientovi“ avšak zároveň sa tam uvádza, že „klient je oprávnený
postúpiť svoje pohľadávky voči banke len s predchádzajúcim písomným súhlasom banky“, čo spôsobuje
nerovnováhu v zmluvných vzťahoch v neprospech spotrebiteľa, preto naň súd neprihliadal ako na platné
dojednanie (umožňuje obísť splnenie predpokladov pre postúpenie pohľadávky uvedených v § 92 ods.
8 zákona o bankách). Nie je zrejmé, prečo by mal dodávateľ mať právo postúpiť svoju pohľadávku
voči spotrebiteľovi na tretie osoby bez všetkého a prečo by takéto právo mal mať spotrebiteľ len po
predchádzajúcom písomnom súhlase dodávateľa. Jedná sa o zjavnú nerovnováhu práv účastníkov
zmluvy a to bez akejkoľvek právnej relevancie a preto ide o neprijateľnú podmienku podľa § 53
Občianskeho zákonníka (výpočet v zákone je len demoštratívny). Pretože stranou sporu nie je samotný
dodávateľ, súd neprijateľnú podmienku vo výroku rozsudku nevyhlasoval. Na uvedenom nemení nič
ani následné podpísanie uznanie záväzku, nakoľko žalovaná uznala záväzok voči subjektu, na ktorý
neprešla pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s. a tento úkon nemôže vyvolať žiadne účinky vo vzťahu
k žalovanej pohľadávke. Na základe vyššie uvedeného súd žalobu v celom rozsahu zamietol.“

3. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 257, § 262 ods. 1 CSP
a konštatoval, že plne úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania voči neúspešnej
žalobkyni v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 C.s.p.).

4. Proti tomuto rozsudku výslovne podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie
žalobca, ktorým navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok preskúmal a v zmysle § 388 CSP zmenil
tak, že vyhovie žalobe žalobcu,  resp. v zmysle § 389 ods. 1 CSP ho zruší a vec vráti súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom si zároveň vyčíslil trovy odvolacieho konania v súhrnnej
výške 274,66 Eur z titulu súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. Ako odvolací dôvod uviedol, že
súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

5. Ako prvé riešil splnenie podmienok v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej
len ZoB). Zdôraznil, že v konaní bolo celkom nesporne preukázané, že pred postúpením pohľadávky
právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky, ktoré mu § 92 ods. 8 ZoB ukladá a teda nedošlo
k porušeniu bankového tajomstva. Bolo preukázané, že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo i len
časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 dní a zároveň bolo preukázané,
že žalovaný bol právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok a
to výzvou zo dňa 18.6.2012 a výzvou označenou ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“
zo dňa 20.5.2013, ku ktorej žalobca pripojil kópiu doručenky, ktorá preukazovala doručovanie tejto výzvy



žalovanému. Vzhľadom  na to súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam ak uzavrel, že  žalobca nepreukázal, že by výzva žalovanému bola doručená,
nakoľko k výzve zo dňa 20.5.2013 žalobca pripojil kópiu doručenky, ktorá nesporne preukazovala jej
doručenie žalovanému. Nesúhlasí s právnym názorom súdu, podľa ktorého v zmysle § 92 ods. 8 ZoB
je na splnenie predpokladov podľa tohto ustanovenia potrebné, aby bol dlžník v omeškaní so splnením
čo i len časti svojho peňažného záväzku po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní, pričom táto lehota
začína plynúť až po doručení výzvy banky. Takýto výklad z dikcie § 92 ods. 8 nevyplýva. Ustanovenie
§ 92 ods. 8 ZoB totiž pojednáva len o písomnej výzve banky voči svojmu klientovi, t.j.  výzve banky k
úhrade omeškaných splátok úveru, ktorá môže byť vykonaná kedykoľvek za trvania omeškania dlžníka.
Ak by zákonodarca mienil týmto ustanovením poskytnúť dlžníkovi lehotu na dobrovoľné plnenie po dobu
90 dní od doručenia výzvy, bolo by to v ust. § 92 ods. 8 výslovne a jednoznačne uvedené. Na základe
uvedeného možno uzavrieť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, nakoľko v konaní bolo predloženými listinnými dôkazmi preukázané, že žalovaný bol
v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a teda bolo
preukázané, že zo strany postupcu  nedošlo k porušeniu § 92 ods. 8 ZoB a porušeniu bankového
tajomstva.

6. V ďalšom sa žalobca zaoberal súhlasom žalovaného s postúpením pohľadávky, pričom odkázal na čl.
I. bod 7 Zmluvy o splátkovom úvere č. 0264165810a na bod 18.14 všeobecných obchodných podmienok,
podľa ktorých klient výslovne súhlasil s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje
pohľadávky..... V tejto súvislosti odkázal aj na znenie § 89 ods. 1 ZoB a na uznesenia Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 10 Co/76/2016, 9Co/145/2015, 19 Co/2/2016 aj 11 Co/206/2015 a 11Co/11/2015.

7. V ďalšej časti odvolateľ riešil oznámenie o postúpení pohľadávky, pričom poukázal na rozsudok
NS SR sp. zn. 4Obo/210/2001, aj rozhodnutia Krajského súdu  v Žiline sp. zn. 5Co/248/2016, .
8Co/564/2015 a 5Co/228/2016, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/387/2015, Krajského súdu
v Nitre sp. zn. 9Co/133/2013, v podstate s jednotným názorom, že relevantné oznámenie postupcu
dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie
postúpenej pohľadávky, súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku
skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.

8. V poslednom bode odvolania odvolateľ riešil platnosť postúpenia pohľadávky vo vzťahu k  § 92
ods. 8 ZoB, pričom namietal, že ust. § 92 ods. 8 nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako
postupníka pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že jeho účelom je
úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale
iba o podmienkach za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. V tejto  súvislosti
odkázal na názor doc. JUDr. T. Q. v časopise Súkromné právo 1/2015, z čoho vyvodil, že doručenie
písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 ZoB nie je podmienkou pre platné postúpenie
pohľadávky. Okrem toho vzhľadom na dikciu § 92 ods. 8 ZoB, s poukazom na to, že omeškanie
žalovaného trvalo nepochybne viac ako rok, zastal názor, že právny predchodca žalobcu by konal v
súlade s § 92 ods. 8 ZoB aj v takom prípade, ak by písomnú výzvu žalovanému nezasielal. V tejto
súvislosti odkázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 12Co/223/2015 a 19 Co/2/2016.

9. Žalovaná podala prostredníctvom svojho advokáta písomné vyjadrenie k doručenému odvolaniu,
v ktorom uviedla, že Žalobca v odvolaní iba zopakoval svoju argumentáciu prezentovanú na
pojednávaniach a nič nové neuviedol, preto nepovažuje za potrebné sa k odvolaniu podrobnejšie
vyjadrovať. Všetky tvrdenia a použitá argumentácia boli skôr prezentované a súd sa  nimi
vyčerpávajúcim a veľmi precíznym spôsobom vysporiadal v rozsudku. Žiada odvolací súd, aby
prvoinštančný rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal jej náhradu trov právneho zastúpenia.

10. K doručenému vyjadreniu žalovanej k odvolaniu sa žalobca už písomne nevyjadril.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom -
stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie v napadnutej časti vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné



odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady
týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým
stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru,
že odvolanie je dôvodné, v dôsledku čoho bolo nevyhnutné rozsudok v zmysle § 389 ods. 1 písm. b)
CSP zrušiť a vec prvoinštančnému súdu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu
bolo posúdiť, či súd prvej inštancie dospel k správnemu skutkovému a právnemu záveru, že žalobca
v konaní nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu z dôvodu súdom prvej inštancie ustálenej neplatnosti
zmluvy o postúpení, pretože neboli preukázané podmienky postúpenia v zmysle § 92 ods.  8 Zákona o
bankách, keď nebolo preukázané, že žalovaná bola riadne písomne vyzvaná na splnenie svojho záväzku
pôvodným veriteľom (t.j. že žalovaná bola nepretržite v omeškaní so splácaním úveru po dobu najmenej
90 dní po doručení písomnej výzvy banky), v dôsledku čoho mal byť daný dôvod na zamietnutie žaloby.

13. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú
podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná.
Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne
zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis
nesprávne interpretoval).

14. V zmysle § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému (ods. 1). S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené (ods. 2).

15. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení (ods. 2).

16. V zmysle § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 o bankách ... ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní s plnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka  zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu
klienta. Týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu, ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch
na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená  pohľadávky; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

17. Žalobca v odvolaní okrem iného namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil v
dôsledku nesprávnej aplikácie § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách s tým, že toto ustanovenie
nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky, keďže jeho účelom je
úprava výnimiek z bankového tajomstva a nie platnosti postúpenia pohľadávok.

18. Odvolací súd sa týmto názorom žalobcu nestotožnil. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď
sa prioritne zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.



19. Predmetom konania je pohľadávka, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha ako postupník pôvodného
veriteľa (Slovenská sporiteľňa, a.s.) zo zmluvy, ktorú tento uzavrel so žalovanou, bolo preto potrebné,
aby v prvom rade preukázal svoju aktívnu legitimáciu, teda legitímne nadobudnutie v žalobe uplatnených
práv od pôvodného veriteľa. Zo spisu vyplýva, že na preukázanie svojej aktívnej legitimácie súdu prvej
inštancie predložil kópiu zmluvy o postúpení pohľadávok.

20. Stranou v spore sa niekto môže stať bez toho, aby bol  účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola
proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore
úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje žalobou
uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom
práva a strana na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti
byť stranou určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či stranou objektívne je alebo nie je.
Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide;
o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide
(por. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

21. Ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné splniť určité podmienky, ako napr. tie
uvedené v cit. § 92 ods. 8 ZoB, je postupca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku
uplatňuje, povinný v zmysle § 120 ods. 1 OSP resp. od 1.7.2016 v zmysle § 132 ods. 1 CSP
tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok
platného postúpenia. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného
povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala
na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu „zostal“ v omeškaní so splatením svojho záväzku
aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie
postupníka. Obdobný záver prijal aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp.  zn. 7Cdo 26/2017 zo dňa 28.3.2018,
podľa ktorého podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej Zákona o bankách za splnenia ktorých môže
banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami bez splnenia ktorých
k postúpeniu prísť nemôže (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok
neplatnosť zmluvy  o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ).

22. Vychádzajúc z vyššie uvedených právnych a teoretických východísk, súd prvej inštancie (napriek
opačnému názoru odvolateľa) sa správne prioritne zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
s použitím § 92 ods. 8 ZoB. Súd prvej inštancie pritom správne v rozsudku skonštatoval, že právny
predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru a
listom zo dňa 20.5.2013 vyzvala žalovanú na úhradu dlhu 3.550,94 Eur do 10 dní od prevzatia
oznámenia, pričom tento list bol doručený 29.5.2013. Tieto skutkové závery súdu prvej inštancie prijaté
v odôvodnení preskúmavaného rozsudku majú riadnu oporu aj vo vykonanom dokazovaní, keďže v
spise je založená kópia listu Slovenskej sporiteľne, a.s., adresovaná žalovanej vzťahujúca sa k zmluve
o úvere č. 363833343 (ktorá je predmetom tohto konania), ktorým banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť
poskytnutého úveru ku dňu 17.5.2013 s tým, že úverová pohľadávka ku dňu vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti predstavuje 3.550,94 Eur. Zároveň banka vyzvala žalovanú k splateniu uvedenej pohľadávky
s príslušenstvom do 10 dní od prevzatia oznámenia na označený účet. K tomuto oznámeniu je zároveň
pripojená korešpondujúca doručenka o doručení tohto oznámenia žalovanej do vlastných rúk dňa
29.5.2013.

23. Je potom nesporné, z čoho vychádzal i súd prvej inštancie, že žalobca v konaní relevantným
spôsobom preukázal, že žalovaná ako dlžník, bola jeho pôvodným veriteľom Slovenskou sporiteľňou,
a.s. písomne vyzvaná bankou na splnenie peňažného záväzku.

24. Odvolací súd sa ale ďalej už nezhoduje s tým záverom prvoinštančného súdu, že: „slovné spojenie
v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách „napriek písomnej výzve....“ znamená, že najskôr musí byť
vyhotovená písomná výzva a až potom môže nastať situácia, že klient bude dlhšie ako 90 dní v omeškaní



alebo nebude, teda že táto okolnosť je až následná a od nej sa odvíja možnosť postúpiť pohľadávku
na nebankový subjekt.“ .

25. Podľa odvolacieho súdu v zmysle citovaného ustanovenia § 92 ods. 8 ( ods. 15 odôvodnenia)
predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky
klient v omeškaní aspoň 90 súvislých dní pred postúpením, a aby ho banka na jej splnenie písomne
vyzvala. Pokiaľ aj z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva slovné spojenie „napriek písomnej
výzve....“, neznamená to „po výzve....“, ako sa mylne domnieva prvoinštančný súd, pretože to zo znenia
tohto ustanovenia nevyplýva a nemožno to z neho ani vyvodiť. V slovnom spojení „napriek písomnej
výzve“ slovo „napriek“ vyjadruje príslovku zreteľa, z čoho potom v kontexte s celým znením tohto
zákonného ustanovenia, teda i jeho ods. 2 možno vyvodiť jedine to, že banka pred postúpením bankovej
pohľadávky je povinná klienta, ktorý je v omeškaní so splatením svojho záväzku, písomne vyzvať na
splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu „zostal“ v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň
90 dní.

26. Prvoinštančný súd potom uplatnený nárok žalobcu v zmysle vyššie uvedených záverov neskúmal,
preto je jeho záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zatiaľ predčasný, v dôsledku čoho sa
potom súd prvej inštancie viac ani nezaoberal právnou a vecnou správnosťou a dôvodnosťou žalobcom
uplatňovaných nárokov zo zmluvy o úvere č. 363833343 a neposkytol tak žalovanému spotrebiteľovi
ex offo súdnu ochranu jeho práv a v tomto smere nevykonal ani potrebné dokazovanie nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci.

27. S poukazom na vyššie uvedené bolo potom nevyhnutným, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie s použitím § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil, keďže súd prvej inštancie v dôsledku
nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované (v danom prípade nevyhnutné) dôkazy,
pričom vzhľadom na rozsah potrebného dokazovania nie je účelné doplniť dokazovanie pred odvolacím
súdom, a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

28. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne vec preskúmať, opakovane
dôsledne v zmysle vyššie naznačeného posúdiť aktívnu legitimáciu žalobcu a následne sa zaoberať
vecnou aj právnou správnosťou a dôvodnosťou žalobcom uplatnených nárokov, za tým účelom v súlade
s § 295 CSP doplniť dokazovanie, jeho výsledky nadväzne opätovne komplexne vyhodnotiť, posúdiť
podľa príslušných hmotnoprávnych ustanovení a následne znova vo veci rozhodnúť, pričom rozhodnutie
je potrebné náležite v súlade s § 220 ods. 2 CSP odôvodniť.

29. V novom rozhodnutí pritom prvoinštančný súd rozhodne zároveň aj o náhrade trov konania včítane
trov tohto odvolacieho (§ 396 ods. 1 CSP).

30. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,



b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/32/2015", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "de6eb437-82ac-4f52-a3d9-f7579fa2ada6:8c46634b-5816-4182-b826-2a1c8ce5c541", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2017:4413216143.2", "spisova_znacka": "5Co/248/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/248/2016 z 6. 6. 2017", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2017-06-06", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4413216143.2"}, {"guid": "083a4298-c509-41f8-a73f-dfaa7092847c:9129f299-1dfb-46e9-943e-63f818da2645", "ecli": null, "spisova_znacka": "19Co/2/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/2/2016 z 2. 5. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-05-02", "citacie_n": 167, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/083a4298-c509-41f8-a73f-dfaa7092847c:9129f299-1dfb-46e9-943e-63f818da2645"}, {"guid": "ec50375c-e14d-402c-9f74-7454a31024de:8778eff7-e9a1-4443-a48f-ea78bf7fb084", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3215203959.1", "spisova_znacka": "19Co/363/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/363/2016 z 26. 4. 2017", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2017-04-26", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3215203959.1"}, {"guid": "3c4261ff-363a-4e0c-a492-bc57968362b6:82fa8ab8-b867-4b28-8653-a90467cc281a", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2212204459.1", "spisova_znacka": "23Co/68/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/68/2016 z 18. 4. 2017", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2017-04-18", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2212204459.1"}, {"guid": "3f4966aa-a3e4-4725-9936-489065492ad4:0b4d9ff7-3482-40ea-b87e-a3feff4abe92", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2313208717.2", "spisova_znacka": "10Co/76/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/76/2016 z 14. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2017-02-14", "citacie_n": 129, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2313208717.2"}, {"guid": "fd59e792-5461-42ce-99f1-c5b6c8c1fef6:38dd28bf-83de-4835-ab0e-f63768308cbe", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8713210216.1", "spisova_znacka": "11Co/206/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 11Co/206/2015 z 4. 10. 2016", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2016-10-04", "citacie_n": 91, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8713210216.1"}, {"guid": "79d66c4f-4bef-45d3-9b08-dcb252d57a5b:3589d1d9-f8e7-4248-8cd3-de59fca97e97", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8213206468.2", "spisova_znacka": "11Co/11/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 11Co/11/2015 z 24. 8. 2016", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2016-08-24", "citacie_n": 157, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8213206468.2"}, {"guid": "1bcae8fd-a1a9-4f75-8405-f9b5db617269:ead18eb9-5519-4364-b00c-9ea088f1b8d1", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3113232559.1", "spisova_znacka": "5Co/228/2016", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/228/2016 z 28. 6. 2016", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2016-06-28", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3113232559.1"}, {"guid": "70473e90-38ce-400a-8d2b-99dce7662cc6:4ea3f25e-ec11-4c66-8909-43906eddd08a", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7114209451.1", "spisova_znacka": "1Co/387/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/387/2015 z 3. 5. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-05-03", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7114209451.1"}, {"guid": "f60207b4-683b-4220-9729-0c2088ed5f1c:e9812464-50be-4e04-963f-add2eed007ad", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8413211051.1", "spisova_znacka": "12Co/223/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 12Co/223/2015 z 15. 3. 2016", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2016-03-15", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8413211051.1"}, {"guid": "62261896-3834-4e70-8c48-5918d561232c:0561a22f-2ef8-4af5-ab25-0ac6145cfc0d", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5714209918.1", "spisova_znacka": "7Co/715/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/715/2015 z 23. 2. 2016", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2016-02-23", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5714209918.1"}, {"guid": "e2802484-6d93-493f-82a9-80ec20e0ffca:29f9f70b-4804-4d38-9910-a5a4dcb02bc8", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3611203208.2", "spisova_znacka": "6Co/119/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/119/2013 z 4. 5. 2015", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2015-05-04", "citacie_n": 354, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3611203208.2"}, {"guid": "b62ff453-8254-42d4-9eba-251d89d1fbf2:8725a1f6-4066-4a7f-af89-2f20cc0e297a", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5108218787.4", "spisova_znacka": "9Co/145/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/145/2015 z 30. 3. 2015", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2015-03-30", "citacie_n": 169, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5108218787.4"}, {"guid": "a1ac8933-ef0f-4acc-b159-6064232b4e77:9adf6418-fee9-4cf3-a28e-7e32142d6cb5", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:2211211635.1", "spisova_znacka": "9Co/133/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/133/2013 z 8. 1. 2014", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2014-01-08", "citacie_n": 226, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2211211635.1"}], "citovane_v": [{"guid": "681b042b-baee-42d8-8782-bd4a748aac72:dcdc037e-c6c6-4c96-836a-cace6bf61124", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2515200765.1", "spisova_znacka": "25Co/237/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Co/237/2017 z 11. 12. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-12-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2515200765.1"}]}