{"guid": "adb09134-355c-4311-bfe9-f789ade4a0c8:26b025d7-27a7-4e72-9f48-8035610d188d", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2508899709.2", "spisova_znacka": "9Co/271/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/271/2017 z 28. 5. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 28. mája 2018, sp. zn. 9Co/271/2017, ECLI:SK:KSTT:2018:2508899709.2", "identifikacne_cislo": "2508899709", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Valéria Mihalčínová", "sudca_id": 27, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-valeria-mihalcinova-27", "datum_vydania": "2018-05-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1965/32/#paragraf-7.odsek-3", "nazov": "§ 7 ods. 3 zákona č. 32/1965 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1965/32/#paragraf-7.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/32-1965/paragraf-7"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1965/32#paragraf-7"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/26b025d7-27a7-4e72-9f48-8035610d188d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2508899709.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2508899709.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2508899709.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/271/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2508899709
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2508899709.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov:
JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobkyne: Y. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom L., K. XX, zastúpená advokátom: JUDr. Miroslav Chrenko, AK so sídlom Bratislava, Blumentálska
22 proti žalovaným: 1/ C. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., K. č. XXX/XX, 2/ Slovenská kancelária
poisťovateľov, so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 82, IČO: 36 062 235, zastúpená spoločnosťou
Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700,
o mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, o odvolaniach
žalobkyne a žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 27. júna 2017 č.k.
7C/34/2008-514 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd  rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. m e n í  tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú
p o v i n n í  spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni náhradu škody na zdraví titulom mimoriadneho
zvýšenia bolestného vo výške 4.893,45 eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že
plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti (výrok II.)   p o t v r d
z u j e .

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie  vo výroku I. uložil žalovaným v 1/ a 2/ rade povinnosť
zaplatiť žalobkyni titulom odškodnenia za bolesť sumu 3.459,47 eur do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Vo výroku II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo výroku III. rozhodol, že o trovách konania
rozhodne súd samostatným uznesením.

2. Právne svoje rozhodnutie súd odôvodnil použitím ustanovenia § 444 Občianskeho zákonníka, § 2 ods.
1 až 3, § 4 ods. 1, § 5 ods. 2, § 6 ods. 2, § 7 ods. 1 až 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. účinnej k 21.07.2000,
§ 420 ods. 1, 2, § 441 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 3 písm. c), § 5 ods. 3 zákona č. 315/1996
Z.z., § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., § 262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že už základné odškodnenie bolesti zahrnuje nielen
primárne poškodenie zdravia, ale i následné bolestivé zdravotnícke zákroky, a zohľadňuje i náročnosť
spôsobu liečenia. Žalobkyňa podstúpila bolestivú konzervatívnu liečbu, neskôr operačný zákrok v
rokoch 2001 a 2012. Žalobkyňa sa domáhala mimoriadneho odškodnenia vo výške 60.192,19 eur,
ktoré má predstavovať 35 násobok odškodnenia podľa základného bodového hodnotenia bolesti. Tu



je potrebné zopakovať, že žalobkyňa vychádzala z posudku H. fakultnej nemocnice, ktorá ohodnotila
bolestné počtom bodov vo výške 833,5 bodov + 30 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia
základným počtom bodov 1290. S ohľadom na ďalšiu podstúpenú operáciu v roku 2012 Inštitút ustálil
výšku bodového hodnotenia bolestného na 1228,5 bodov. Žalobkyňa síce (prostredníctvom právneho
zástupcu) poukazovala na bodové hodnotenie vypracované Inštitútom, ktoré bolo vyššie práve z dôvodu
operačného zákroku v roku 2012, v tomto smere však nežiadala súd o zmenu žaloby, pričom za
zmenu žaloby sa považuje i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených
v žalobe (pozri § 140 Civilného sporového poriadku). Súd teda pri rozhodovaní musel vychádzať z
poslednej zmeny petitu založenej na skutkových tvrdeniach vychádzajúcich zo znaleckého posudku
vypracovaného H.. Vychádzal z položiek uvedených v posudku H., avšak nemohol vziať do úvahy
položku 183b za operáciu v roku 2012, nakoľko táto nebola obsiahnutá v skutkových tvrdeniach
žalobkyne, o ktoré opierala svoj žalobný návrh. Ide o položky, ktoré sú zhodné v znaleckom posudku
ako H. tak aj Inštitútu, čo sú vlastne všetky ostatné položky okrem položky za operáciu v roku 2012
a z bodového hodnotenia týchto položiek ustáleného Inštitútom, nakoľko to zodpovedá stavu v čase
vyhlásenia rozsudku. Žalobkyňa počas liečby bola operovaná z dôvodu zlomeniny krčku stehnovej
kosti vpravo. Celkovo Inštitút ustálil bodové hodnotenie na 868,5 bodov (po odpočítaní položky 183b,
operácia zo dňa 02.07.2012). Pri položke 183c z dôvodu operačného zákroku a bolestivejšej liečby
pristúpil znalecký ústav k 100% zvýšeniu bodov a pri ostatných položkách o 50%. Pri úvahách, či
žalobkyni prislúcha mimoriadne zvýšenie súd bral do úvahy aj doterajšiu rozhodovaciu činnosť súdov. Pri
obdobných, avšak závažnejších zraneniach, kedy pacientka bola v ohrození života, bolo aplikovaných
niekoľko sto intravenóznych a intramuskulárnych injekcií, kanilácia ciev, infúzie a transfúzie (...) a bodové
hodnotenie za bolesť po zvýšení lekárom predstavovalo 3052,50 bodov - súd pristúpil k 7 násobnému
zvýšeniu bolestného (Rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 6Co/438/2011). V prípade pacienta,
ktorý bol v dôsledku úrazu 5 x hospitalizovaný z dôvodu operácii, reoperácii a komplikácii pri hojení,
s celkovou dobou hospitalizácie 165 dní, a hodnotením bolestného po zvýšení lekárom na 951,25
bodov - súd pristúpil k 5 násobnému zvýšeniu bolestného (Rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp.
zn. 5Co/153/2014). V prípade pacienta s obdobnými následkami po úraze s bodovým hodnotením
bolestného 951 bodov, súd pristúpil k dvojnásobnému zvýšeniu bolestného (rozsudok Okresného súdu
Trnava  zo dňa 21.01.2013, sp. zn. 28C/141/2006). Súd má za to, že v danom prípade sú dané
dôvody pre mimoriadne zvýšenie bolestného. Túto úvahu súdu podporuje skutočnosť, že samotní
znalci ohodnotili liečbu ako bolestivejšiu, pre ktorý dôvod pristúpili k zvýšeniu bodového hodnotenia
každej položky o 50% a v prípade položky 183c o 100% v zmysle Zásad pre hodnotenie. Bodové
hodnotenie v prípade každej položky bolo vo vyššej polovici bodového rozpätia, čo indikuje vyššiu
intenzitu poškodenia, a teda aj bolesti; jednotlivé zranenia boli na závažnejšej úrovni poškodenia
(čomu zodpovedá písmeno za číselným označením položky). V prípade ustálenia výšky zvýšenia, súd
vychádzal z vyššie uvedených rozsudkov. Je nepochybné, že v prípade 7 násobného či 5 násobného
zvýšenia bolestného boli procesy liečby komplikovanejšie ako u žalobkyni. Následky zranení žalobkyne
a spôsob liečby sa najviac približujú k situácii riešenej pred Okresným súdom Trnava, avšak u žalobkyni
sa dostavila komplikovaná nekróza hlavice, preto znalci navrhovali zvýšenie bodového hodnotenia
položky 183c o 100%, avšak v porovnávanom prípade to bolo len o 50% t.j. 130 bodov. Na druhej
strane však nemožno opomenúť, že žalobkyňa bola počas hospitalizácie nedisciplinovaná, čím sama
prispievala k tomu, že jej liečba bola bolestivejšia, keďže postihnutú nohu napriek poučeniu zaťažovala.
S prihliadnutím na následky úrazu a spôsob liečby, ako aj správanie sa žalobkyne počas liečby, doterajšiu
rozhodovaciu činnosť súdov v obdobných prípadoch má súd za to, že je namieste zvýšenie bolestného
na dvojnásobok. Vo vyššie uvedených rozhodnutiach súdy vychádzali z bodového hodnotenia, ktoré bolo
zvýšené znalcami podľa čl. I ods. 6 Prílohy vyhlášky. Takéto zvýšené  hodnotenie poňali súdy za základ,
od ktorého odvodili násobky predstavujúce mimoriadne zvýšenie odškodnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky.
Súd považuje za potrebné uviesť, že zo samotnej vyhlášky nevyplýva, že mimoriadne odškodnenie
by malo v zásade predstavovať násobok základného hodnotenia. Takto sa len vyvinula prax súdov.
Súdu nič nebráni, aby mimoriadne zvýšenie stanovil konkrétnou pevnou sumou, nepredstavujúcou
jednotkový či desiatkový násobok základného hodnotenia. Keďže však v tomto prípade súd pri úvahách
o tom, koľkonásobné odškodnenie je na mieste priznať žalobkyni, podporne vychádzal z obdobných
prípadov, v ktorých súdy za základ hodnotenia poňali hodnotenie znalcov vrátane zvýšenia bodového
hodnotenia, súd rovnako vychádzal z položiek, ktoré boli uvedené v znaleckom posudku vypracovanom
H. fakultnou nemocnicou, avšak z bodového hodnotenia uvedeného Inštitútom. Tento prístup, podľa
ktorého súd nemohol vziať do úvahy hodnotenie bolestného za operáciu v roku 2012, súd vysvetlil vyššie.
Bodové hodnotenie za položky 183c, 81b, 86b, 111d, 139d, 87 a 91 po zvýšení Institútom predstavuje



868,5 bodov, čo pri odškodnení 60 Sk/1bod predstavuje 52.110 Sk, po zdvojnásobnení 104.220 Sk, po
prepočte konverzným kurzom 30,126Sk/1 euro sumu 3.459,47 eur.

4. Pre posúdenie potreby mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia
súd vychádzal z porovnania spôsobu života žalobkyne pred nehodou a po nehode ako aj z výsledkov
znaleckého dokazovania. Ako už bolo uvedené vyššie, mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia prichádza do úvahy len v prípade, že uplatnenie poškodeného v živote je vo
väčšom rozsahu obmedzené alebo stratené ako to predpokladá § 6 ods. 2 vyhlášky. Žalobkyňa pred
nehodou bola nezamestnaná. Vo voľnom čase plávala, behávala a bicyklovala. V súčasnosti žalobkyňa
pracuje ako osobná asistentka. V roku 2012 absolvovala operáciu bedrového kĺbu, v dôsledku čoho
došlo takmer k obnoveniu plnej funkcie bedrového kĺbu a eliminácie skrátenia pravej dolnej končatiny
na fyziologickú hranicu. Porovnaním spôsobu života žalobkyne pred nehodou a po nehode, ako aj jej
zdravotné problémy zistené pred nehodou, súd nezistil obmedzenia  žalobkyne pri jej uplatnení sa v
živote v rozsahu väčšom ako predpokladá § 6 ods. 2 vyhlášky. Sám znalec (Inštitút) uviedol že nezistil
u žalobkyne obmedzenia v rodinnom, pracovnom a spoločenskom živote. V osobnom živote sa prejavili
dôsledky úrazu nepochybne na jej psychickom stave, avšak nie v takej intenzite alebo závažnosti, aby
jej bránili v spoločenskom uplatnení. Ako je rozpísané vyššie v rozsudku, na žalobkynin psychický stav
pôsobia najmä iné faktory, nesúvisiace so samotným úrazom (vrodená neuropschiatrická genetická
záťaž, disharmonické výchovné prostredie, drogová závislosť v minulosti, problémy s výchovou dieťaťa,
partnerský život).  Je potrebné uviesť, že v čase dopravnej nehody mala žalobkyňa len 18 rokov.
Preto súd pri svojom rozhodovaní sa neobmedzoval len na porovnanie spôsobu života žalobkyne
pred nehodou a po nej, ale skúmal i dôvody, ktoré bránia žalobkyni v doplnení vzdelania, ktoré by jej
bezpochyby otvorilo nové možnosti spoločenského uplatnenia. Žalobkyňa sa však sama pred znalcom
vyjadrila (H.), že vzdelanie si nedoplnila dôvodu, že  škola, ktorú navštevovala, ju nebaví. Najnovšie
pred znalcom (Inštitút) uviedla, že chcela navštevovať obchodnú akadémiu, ale nemá na školné alebo
urobiť masérsky kurz. Pritom nemožno konštatovať, že vzdelanie si nedoplnila pre problémy fyzického či
psychického charakteru. Je nepochybné, že dopravná nehoda spôsobila žalobkyni poškodenie zdravia.
Súd však nemôže priznať žalobkyni mimoriadne odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia svojvoľne, ale pri rozhodovaní o týchto nárokoch musí rešpektovať zákonné kritériá, ktoré
umožňujú pristúpiť k mimoriadnemu odškodneniu len v prípade dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Na základe vyššie uvedeného nemožno konštatovať, že v zmysle kritérií stanovených legislatívou pre
mimoriadne zvýšenie odškodnenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia ako i v zmysle
zaužívanej súdnej praxe, sú u žalobkyni splnené podmienky na mimoriadne zvýšenie, preto súd žalobu
v časti o mimoriadne zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia zamietol.

5. Keďže žalobkyňa žalovala vodiča osobného motorového vozidla, ktorým bola spôsobená dopravná
nehoda a nie prevádzkovateľa osobného motorového vozidla, ktorým bol Z. O., súd ďalej vec
vo vzťahu k žalovanému v prvom rade posudzoval podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
kde je upravená všeobecná zodpovednosť za škodu. Žalobkyňa si uplatnila nárok aj priamo voči
poisťovateľovi prevádzkovateľa motorového vozidla, voči ktorému je možno vyvodiť zodpovednosť ako
voči prevádzkovateľovi motorového vozidla v zmysle ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka, ktorý
upravuje tzv. objektívnu zodpovednosť za spôsobenú škodu, ktorá bola vyvolaná zvláštnou povahou
prevádzky dopravného prostriedku. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný v
prvom rade viedol vozidlo ešte pod vplyvom únavy, dostal mikrospánok, následkom čoho začal schádzať
z vozovky, na čo reagoval prudkým strhnutím volantu, následkom čoho motorové vozidlo sa niekoľkokrát
prevrátilo. Žalobkyňa v dôsledku, že nebola vo vozidle pripútaná vyletela z motorového vozidla a jej
mnohopočetné zranenia boli spôsobené predovšetkým dopadom na vozovku. Žalovaný v druhom rade
stanovil zavinenie na vzniknutej škode žalobkyne za nepripútanie bezpečnostnými pásmi v rozsahu 20%
avšak bez akéhokoľvek odôvodnenia. Súd počas konania poučil žalovaného v druhom rade, že na ňom
spočíva dôkazné bremeno ohľadne zavinenia žalobkyne a jeho rozsahu na škode. Súd len zdôrazňuje,
že v danom prípade ide o sporové konanie a nie je úlohou súdu zbierať dôkazy alebo nejakým spôsobom
dopĺňať tvrdenia, na ktoré sú povinné sporové strany. Znalci sa (Inštitút) v znaleckom posudku vyjadrili,
že akékoľvek odpovede, aké následky by mala žalobkyňa, ak by bola pripútaná, sú len v rovine hypotézy
a nie je možné ani stanoviť mieru zavinenia percentuálnym vyčíslením. Bolo teda na žalovanom v
druhom rade, aby svoje tvrdenia o 20% zavinení žalobkyni na následkoch nehody preukázal. V tomto
smere však žalovaný v druhom rade ani žalovaný v prvom rade nepredložili súdu žiadne dôkaz ani
žiaden dôkaz nenavrhli. Nie je úlohou súdu bez akýchkoľvek dôkazov v tomto smere polemizovať o tom,
či následky na zdraví žalobkyne mohli byť miernejšie, ak by bola pripútaná, alebo práve nepripútanie



žalobkyne a vymrštenie z vozidla ju ušetrilo od iných možných zranení. Vzhľadom na to, že žalovaní v
prvom a druhom rade nepreukázali mieru zavinenia žalobkyne na vzniknutej škode na zdraví, zodpovedá
žalovaný v prvom a druhom rade za spôsobenú škodu na zdraví žalobkyne v plnom rozsahu.

6. Keďže žalovaný v druhom rade síce už plnil žalobkyni titulom bolestného, avšak toto nepokrýva
ani bodové hodnotenie stanovené znalcom (868,5 b), žalovaný v prvom rade neplnil žalobkyni titulom
bolestného vôbec, súd uložil žalovaným v prvom a druhom rade spoločne a nerozdielne sumu 3.459,47
eur a vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodne súd samostatným
uznesením podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a contrario.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 2/ a to voči výroku I.
napadnutého rozhodnutia, ktorým súd vyhovel žalobe žalobkyni a zaviazal žalovaných 1/ a 2/ solidárne
zaplatiť jej titulom odškodnenia za bolestné sumu 3.459,47 eur. V odvolaní namietal, že žalobkyňa
mala za poškodenie zdravia titulom bolestného po zvýšení priznaný počet bodov vo výške 833,5
bodov, keď základný počet bodov bol 494 bodov. Podľa bodu 6 prílohy k vyhláške č. 32/1996 Zb.
a zásady prehodnotenia I. odškodnenie za bolesť v konaní ustanovený znalec znalecká organizácia
Univerzitná nemocnica H. zvýšila bolestné  pri položke 183c o 100% a pri ostatných položkách o
50% Žalovaný 2/ túto danú výšku bodov akceptoval, keď celkovo plnil 1.588,00 eur za 833,5 bodov.
Dňa 22.11.2002 poukázal žalovaný 2/ žalobkyni sumu 1.085,44 eur za pôvodne priznaný 545 bodov
(545x1,99). Počas konania vzhľadom na vykonané znalecké dokazovanie a vypracovaný posudok č.
29/2004 priznal žalovaný 2/ titulom bolestného plnenie za 833 bodov, čo po poskytnutí náhrady 1.085,44
eur predstavovalo doplatenie za 288,5 bodov. Z dôvodu, že žalobkyňa v čase nehody nebola pripútaná,
čo s vysokou pravdepodobnosťou spôsobilo zvýšenie kinetickej energie a tým účinky na poškodenie
skeletu žalobkyne (vyplýva to z dodatku k znaleckému posudku č. 29/2004) krátil žalovaný 2/ náhradu
za spoluvinu žalobkyne na poškodení zdravia vo výške 20%. Titulom plnenia tak poukázal doplatenie
459,67 eur (833,5 - 545 = 288,5x1,99 = 574,11 - 20% = 459,67 eur. Titulom bolestného tak bolo žalobkyni
uhradené 1.581,11 eur (1.085,44 + 459,67), list žalovaného 2/ zo dňa 01.06.2011. Súd pri svojom
rozhodovaní neakceptoval, že v súlade s ustálenou súdnou praxou, napríklad rozhodnutie NS SR M
Cdo 39/2003 pri mimoriadnom odškodnení mal vychádzať zo základného počtu bodov. V prípade, ak
ide o prípad osobitného zreteľa je daná kompetencia súdu rozhodnúť o zvýšení odškodnenia podľa § 7
ods. 3 vyhlášky 32/1965 Zb. má vychádzať zo základného počtu bodov a nie zo zvýšeného. Odvolateľ
ďalej uviedol, že ide o rozhodovanie podľa vyhlášky 32/1965 Zb. a nie zákona č. 437/2004 Z.z., kde
platí odlišná právna úprava oproti pôvodnej vyhláške. Pokiaľ mal súd za to, že je namieste zvýšenie
bolestného na dvojnásobok, mal vychádzať z počtu 494 bodov. Ďalej žalovaný 2/ je toho názoru,
že v konaní žalobkyňa nepreukázala, že by v jej prípade poškodenia zdravia trpela zvlášť mučivými
bolesťami, že by liečenie bolo sprevádzané komplikáciami a že by v jej prípade išlo o prípad, kedy
by bola namieste aplikácia ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky 32/1965 Zb. Poukázal na skutočnosť,
že počas liečby bola nedisciplinovaná, nedodržiavala pokyny lekárov, do troch mesiacov po nehode
otehotnela atď. Ďalej odvolateľ poukázal na skutočnosť, že krátenie za spoluvinu u žalobkyne vyplýva
zo znaleckého dokazovania znalcom Univerzitná nemocnica H. a to z doplnku k znaleckému posudku
č. 29/2004, keď sa na strane 6, otázka 9 uvádza, že ak by bola navrhovateľka pripútaná, s vysokou
pravdepodobnosťou možno konštatovať, že kinetická energia pri nehode by mala významne menšie
účinky na skelet navrhovateľky. Ďalej odvolateľ poukázal na skutočnosť, že napriek tomu, že žalobkyni
poskytol náhradu za bolestné vo výške 1.581,11 eur, uvedenú náhradu v konečnom dôsledku od
priznanej sumy v rozsudku súd neodpočítal, hoci tak urobiť mal. Taktiež namietala že nie je zrejmé,
prečo sú žalovaní 1/ a 2/ zaviazaní solidárne na priznanú úhradu, nakoľko nejde o solidárny záväzok. Na
základe uvedeného preto žalovaný 2/ žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku
1/ zmenil a návrh v plnom rozsahu zamietol.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zamietajúcej časti odvolanie žalobkyňa z dôvodov
uvedených v ustanovení § 365 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku. Vo svojom odvolaní
konštatovala, že vypočutie znalcov na pojednávaní dňa 25.04.2017 a vysvetlenie niektorých sporných
otázok, súhlasila so stanoveným bodovým hodnotením, najmä u bolestného v zmysle vypracovaného
znaleckého posudku spoločnosťou IFME a žiadala, aby sa vychádzalo pri rozhodovaní z tohto
hodnotenia. Namietala však, že súd prvej inštancie vzal do úvahy iba položky uvedené v pôvodnom
znaleckom posudku vypracovanom H. v roku 2004 a k týmto položkám priradil zvýšené bodové
ohodnotenie určené v posudku IFME z roku 2012, čo nemá reálne opodstatnenie už len s ohľadom na
značný časový odstup medzi nimi a je podľa ich názoru nesprávne. Taktiež je nesprávny postup, keď



do celkového počtu zohľadnených bodov súd nezaradil hodnotenie bolestného za operáciu v roku 2012
(položka č. 183/b ohodnotená na 360 bodov), nakoľko táto podľa súdu prvej inštancie nebola obsiahnutá
v skutkových tvrdeniach žalobkyne, čo považuje odvolateľka za nesprávne a argumentáciu súdu prvej
inštancie za nepravdivú. V tomto prípade je toho názoru, že súd zahrnúť do celkového doplneného a
upresneného bodového ohodnotenia bolestného aj položku č. 183b, automaticky je toho názoru, že v
danom prípade nie je potrebná nutná zmena  žalobného návrhu - petitu v zmysle § 132 CSP so všetkými
náležitosťami tam uvedenými. Poukázala zároveň aj na skutočnosť, že je nepochopiteľné, prečo v
prípade zmeny bodového ohodnotenia položky č. 239, pri ktorej došlo kontrolným znalcom k jej zvýšeniu,
túto skutočnosť súd akceptoval bez toho, aby žalobkyňa akýmkoľvek spôsobom to iniciovala, pričom
prípade položky č. 183b túto vylúčil z celkového bodového ohodnotenia. Za správny počet priznaných
bodov za bolesť považuje konečný počet vrátane zvýšenia hodnotenia za niektoré položky (napríklad
č. 239) a započítania položky č. 183b priznanej v komplexnom hodnotení znaleckej organizácie
IFME v posudku č. 130/2016, teda 1.228,5 bodov. Z tohto základného počtu mal prvostupňový súd
pri terajšom rozhodovaní o náhrade za bolesť vychádzať, pričom inou otázkou je určenie výšky
priznaného odškodnenia z tohto bodového základu.  Ďalej odvolateľka uviedla, že súd prvej inštancie
pri stanovení primeraného zvýšenia náhrady bolestného na dvojnásobok okrem posúdenia vecných
kritérií (následky úrazu a spôsob liečenia, správanie žalobkyne počas liečby) vychádzal aj z rozsudkov
iných súdov v obdobných prípadoch, avšak takáto argumentácia nemá žiaden právny význam a
dosah, pretože tieto rozsudky nemajú charakter judikátu. Taktiež odvolateľka uviedla, že v súdnej praxi
existuje množstvo iných právoplatných súdnych rozhodnutí, kde bolo v obdobných prípadoch priznané
oveľa vyššie odškodnenie. Čo sa týka nepriznania žiadneho mimoriadneho odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia, tak v danom prípade odvolateľka akceptovala po vysvetlení znalcom MUDr.
Gémešom na pojednávaní dňa 25.04.2017 s vynechaním predtým hodnotených položiek č. 385 (pakĺb
stehennej kosti) a č. 387 (skrátenie dolnej končatiny), čo má za následok nepriaznivý dopad a výsledok
spočívajúci v znížení celkového počtu bodov priznaných za túto oblasť. Odvolateľka však uviedla,
že aj napriek operačnému zákroku je v znaleckom posudku konštatované, že nedošlo k úplnému
obnoveniu funkcie pravého bedrového kĺbu a plnohodnotnému vyrovnaniu dĺžky skrátenej končatiny,
čo žalobkyňu v porovnaní s jej zdravými rovesníčkami hendikepuje, ale hlavne obmedzuje pri výkone
rôznych bežných činností a úkonov, napríklad športovanie, chôdza, nosenie vysokej obuvi a podobne.
Ďalej odvolateľka uviedla, že aj napriek stanovisku vyjadrenom znalcom MUDr. Kollárom na pojednávaní
dňa 25.04.2017 zásadne nesúhlasí s ohodnotením položky č. 252, kde oproti predchádzajúcemu
znaleckému hodnoteniu došlo k výraznému zníženiu bodového ohodnotenia o 187,5 bodov, keď znalec
stanovil bodové ohodnotenie na dolnej hranici rozpätia, čo odôvodnil tým, že musel zohľadniť viaceré
negatívne predúrazové a tiež poúrazové faktory nesúvisiace s úrazom, majúce vplyv na výsledný
stav. Tento argument použil aj súd prvej inštancie pri hodnotení psychických následkov úrazu v bode
65 rozsudku. Ďalej odvolateľka uviedla, že v ich stanovisku zo dňa 07.07.2016 taktiež poukázali,
že v znaleckom hodnotení chýba exaktné vyjadrenie, ktoré mimo úrazové negatívne faktory vzali
znalci pri svojom posudzovaní a znížení tohto bodového ohodnotenia do úvahy a akým podielom
tieto iné príčiny ovplyvňujú súčasný psychický zdravotný stav žalobkyne s následným premietnutím
do výsledného bodového ohodnotenia. V tomto smere považuje závery znaleckého ohodnotenia
psychických následkov úrazu, pri ktorom znalci nepostupovali  dôsledne v duchu citovaných zásad za
nesprávne a pre súdne rozhodnutie v tejto časti nepoužiteľné. Znalecká organizácia IFME priznala v
konečnom dôsledku za sťaženie spoločenského uplatnenia celkom 487,5 bodov, čo však s ohľadom na
výhrady voči správnosti bodového ohodnotenia psychických následkov nemožno považovať za správny
konečný počet bodov priznaných za sťaženie spoločenského uplatnenia, preto nie je možné urobiť
jednoznačný záver o vhodnosti a možnosti riešenia mimoriadneho odškodnenia tejto časti ujmy. Na
základe uvedeného preto žalobkyňa žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v zamietajúcej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. K odvolaniu žalovaného 2/ zaslala písomné vyjadrenie žalobkyňa v ktorom uviedla, že trvá na svojom
stanovisku, ktoré uviedla vo svojom odvolaní voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie a preto žiada, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil.

10. Žalovaný 1/ odvolací návrh nepodal, k odvolaniu žalobkyne a žalovaného 2/ písomné vyjadrenie
nezaslal.

11.  Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len ,,CSP“), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej



neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému
zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm.
f) a h) CSP), preskúmal rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti v medziach daných rozsahom (§ 379
CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa
procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho
zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas deň verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne
5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že je dôvodné
rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti v zmysle § 388 CSP čiastočne zmeniť
a v napadnutej zamietajúcej časti je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 CSP ako
vecne správne potvrdiť.

12. Predmetom prieskumu v tomto odvolacom konaní je poradí výrok č. I. a výrok č. II. rozsudku súdu
prvej inštancie, ktorým bolo návrhu žalobkyne čiastočne vyhovené a taktiež výrok č. II., ktorým bola
žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá.

13. Predmetom konania na súde prvej inštancie je nárok žalobkyne, ktorý si uplatnila žalobou
podanou na Okresnom súde Piešťany dňa 17.10.2002 a domáhala sa zaplatenia sumy 4.692.000,-
Sk titulom náhrady škody na zdraví, keď išlo o 40-násobok základného bodového ohodnotenia
sťaženia spoločenského uplatnenia a bolestného a teda domáhala sa mimoriadne zvýšiť túto náhradu.
Uznesením zo dňa 13.09.2012 súd prvej inštancie pripustil zmenu návrhu, podľa ktorej žalovaní 1/ a 2/
sú povinní  spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni bolestné vo výške 60.192,19 eur a náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 89.922,32 eur, pričom žalobkyňa vychádzala z bodového
hodnotenia bolestného - 863,50 bodov x 60 Sk x 35 násobok a za sťaženie spoločenského uplatnenia
89.922,32 eur vychádzajúc z bodového hodnotenia 1290 bodov x 60 Sk x 35 násobok.

14. Okresný súd Piešťany rozsudkom 20.12.2012, č.k. 7C/34/2008-262 uložil žalovaným v prvom a
druhom rade zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobkyni titulom náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia sumu 1.284,60 eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Súd konštatoval, že následky zranení
nastali jednak z dôvodu porušenia právnej povinnosti zo strany žalovaného 1/, ale rovnako aj žalobkyne
a vzhľadom na charakter porušenia právnej povinnosti žalovaného 1/ a  žalobkyne súd ustálil zavinenie
každého v rozsahu 50% a v takom istom rozsahu aj voči žalovanému 2/. Keďže u žalobkyne nie sú
splnené predpoklady pre mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia
súd pri vyčíslovaní rozsahu nároku navrhovateľky vychádzal zo základného bodového ohodnotenia v
zmysle znaleckých posudkov. Z vyjadrenia žalovaného 2/  mal súd za preukázané, že plnil žalobkyni
titulom bolestného sumu 32.700,-Sk/1.85,44 eur. V zmysle znaleckého posudku bodové hodnotenie
bolestného predstavuje sumu 833,50 bodov x 60,- Sk t.j. 50.010,- Sk/1.660,03 eur. Pri zohľadnení miery
zavinenia žalobkyne má žalobkyňa nárok na náhradu titulom bolestného vo výške 25.005,- Sk/830,01
eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný 2/ plnil titulom bolestného žalobkyni viac ako jej prislúcha podľa
bodového hodnotenia ako aj ku skutočnosti, že u žalobkyne nie sú dané dôvody na mimoriadne zvýšenie
náhrady za bolesť, súd návrh žalobkyne v časti mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť zamietol.
Žalobkyni patrí odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 77.400,- Sk/2.569,20 eur
(1 290 bodov x 60,- Sk). Keďže žalobkyňa zodpovedá za spôsobenú škodu v rozsahu 1/2 súd jej
priznal titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 1.284,60 eur / 1/2 x (1 290b x
60,- Sk/30,126) a vo zvyšnej časti návrh na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia ako nedôvodný zamietol.

15. Na odvolanie strán sporu, Krajský súd v Trnave, uznesením zo dňa 30. 9.2013, č.k. 11 Co 118/2013 -
305 predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a to v časti, v ktorej súd prvej inštancie
uložil žalovaným 1/ a 2/ zaplatiť žalobkyni sumu 1.284 eur titulom sťaženie spoločenského uplatnenia
s odôvodnením, že ak v tejto časti súd prvej inštancie rozhodol o náhrade škody titulom základného
bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, rozhodoval o niečom, čo nebolo predmetom
konania, nakoľko predmetom konania bol nárok na zaplatenie náhrady škody titulom mimoriadneho
zvýšenia odškodnenia bolestného a sťaženie spoločenského uplatnenia z dôvodov hodných osobitného
zreteľa. V napadnutej zamietajúcej časti, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie



konanie z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, nakoľko z jeho odôvodnenia nebolo možné jednoznačne
vyvodiť z akých konkrétnych dôvodov bol návrh v tejto časti zamietnutý.

16. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 21.07.2000 o 20.00 hod. došlo na diaľnici D-61 km 74,368 smer
P. R. k dopravnej nehode, pri ktorej žalovaný 1/ riadil osobné motorové vozidlo značka Volkswagen
CL, EČ: BA-174 CK, pričom sa plne nevenoval riadeniu vozidla, zaspal, s vozidlom zišiel mimo
spevnenú časť telesa diaľnice D61, následne strhol riadenie vozidla doľava a s vozidlom sa niekoľkokrát
prevrátil. Uznesením Okresného úradu vyšetrovania policajného zboru v Piešťanoch zo dňa 18.12.2000,
ČVS:OUV-432/PN-2000Dh došlo k zastaveniu trestného stíhania z dôvodu, že poškodený Z. O., ktorý
je otcom C. O. a Y. R. (žalobkyňa), ktorá je snúbenicou C. O., využili ustanovenie § 163a Cestného
poriadku a nedali súhlas na jeho trestné stíhanie. Z protokolu o nehode v cestnej premávke súd zistil,
že majiteľom Volkswagen Golf CL, EČ: BA 174 CK bol v čase dopravnej nehody Z. O.
17. Zo znaleckého posudku H. fakultnej nemocnice č. 29/2004 vyplýva, že v súvislosti s úrazom
u žalobkyne nastali zmeny zdravotného stavu: zlomenina strednej časti krčku stehnovej kosti s
posunom, zlomeniny krčku stehnovej kosti s posunom sú zaťažené komplikáciou avaskulárnej nekrózy
hlavy stehnovej kosti od 11 % do 50 %, zlomenina druhého a tretieho rebra vľavo bez posunu s
čiastočným vniknutím vzduchu do dutiny hrudnej, tento typ poranenia si nevyžaduje radikálnu liečbu
a pokiaľ obsah vzduchu nie je veľký, dôjde k spontánnemu vstrebaniu, zlomenina horného ramienka
lonovej kosti, odlomenie vnútorného výbežku dolnej časti ramennej kosti vľavo, pohmoždenie prednej
brušnej steny a mikroskopická prítomnosť krvi v moči. V súvislosti s týmto úrazom u žalobkyne
nastali zmeny zdravotného stavu, a to rozpad hlavice krčku stehnovej kosti, protrahovaná zmiešaná
úzkostne depresívna reakcia pri ťažkom poranení, obmedzenie hybnosti lakťa ľahkého stupňa, skrátenie
dolnej končatiny do 4 cm, trvalé poúrazové poruchy krvného obehu, obmedzenie hybnosti bedrového
kĺbu - stredné, poúrazová atrofia stehnového svalstva, obmedzenie poronácie a supinácie stredne
ťažkého stupňa vľavo. Ústav ohodnotil bolestné 833,5 bodmi za zlomeninu krčku st. kosti komplikovanú
nekrózou hlavice, pričom tu došlo k navýšeniu o 100 % za zlomeninu dvoch rebier, za poúrazový
pneumotorax, zlomeninu lonovej kosti s posunom, odlomenie epikondylu ramennej kosti, pomliaždenie
brušnej steny, pomliaždenie obličky s krvácaním, pričom druhú až siedmu položku navýšili o 50 %.
Sťaženie spoločenského uplatnenia ústav ohodnotil 1290 bodmi, a to podľa nasledovným položiek, pakĺb
stehnovej kosti v krčku, vážne duševné poruchy pri iných ťažkých poraneniach, obmedzenie hybnosti
lakťa ľahkého stupňa, skrátenie dolnej končatiny do 4 cm, obmedzenie pohyblivosti bedrového kĺbu
stredné, trvalé poúrazové poruchy krvného obehu, poúrazová atrofia stehnového svalstva, obmedzenie
pronácie a supinácie stredne ťažkého stupňa vľavo.

18. Z doplnku k znaleckého posudku č. 29/2004 vyplýva, že nakoľko žalobkyňa nepodstúpila
definitívne ošetrenie - ondoprotézu pravého bedrového kĺbu, ktorá jej bola navrhnutá v roku 2005,
došlo k zvýrazneniu skrátenia a proximalizácie horného konca femoru, stehnovej kosti ako aj k
spotrebovaniu hlavice z 3,5 cm na 6 cm vpravo, čím došlo ku kompenzačnému zošikmeniu panvy a
aj skolióze chrbtice. Zároveň pretrváva obmedzenie hybnosti ľavého lakťa a ruky. Skrátenie končatiny
kompenzuje organizmus postupným vyosením a zošikmením panvy, následne kompenzačne sa
vyvíja patologická krivka chrbtice. Týmito kompenzačnými mechanizmami dochádza k zvýšenému
opotrebovaniu váhonosných ako aj malých kĺbov. U žalobkyne je prítomná diagnóza - protrahovaná
zmiešaná úzkostne depresívna reakcia t.č. klinicky menej vyjadrená ako pri vykonaní znaleckého
posudku v roku 2004. Pretrvávaním symptomiky zohrávajú rolu telesné dôsledky havárie, odďaľovanie
operačného zákroku a možné epytýmy na mechanizmy súvisiace s odškodnením za sťaženie
spoločenského uplatnenia a žiadosť o mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť. Protrahovaná zmiešaná
úzkostne depresívna reakcia žalobkyne je dôsledkom dopravnej nehody. Iné skutočnosti v živote
pacientky, ako napríklad nezamestnanosť, ako aj iné zdravotné problémy žalobkyne ako syndróm
závislosti od heroínu u akcentovanej osobnosti mohli a môžu zohrávať patoplastickú rolu. Žalobkyňa sa
pred nehodou liečila na diagnózu syndrómu závislosti od heroínu. V čase nehody abstinovala od heroínu
asi štyri roky aj za pomoci pravidelného podávania metadonu. Dopravná nehoda nepriaznivo ovplyvnila
spoločenské a pracovné uplatnenie žalobkyne, čiastočne vzdelávacie aktivity, ako aj  aktivity vo voľnom
čase, ako napríklad šport, turistika, čo má dopad aj na pretrvávanie protrahovej úzkostne depresívnej
reakcie. Viackrát sa snažila pracovať, napr. strážila dieťa susedke, robila nejaký čas aj predavačku v
Kauflande, kde však mala konflikty, nakoľko nemala rada, keď sa nad ňu vyvyšujú a kde pre malú výplatu
a nevyhovujúce poobedné zmeny pracovný pomer ukončila. Chcela si strednú školu dokončiť, čo pre
drogy nedokončila a vyučiť sa za cukrárku, ale nebavilo ju to, takže tam nakoniec nešla. Asi štyri roky
bola nezamestnaná. Teraz od začiatku septembra robí osobnú asistentku chorému asi osemročnému



chlapcovi. Vo voľnom čase rada jazdí autom, lúšti krížovky a venčí psa. Aj plávaniu by sa rada venovala,
ale nie je s kým. Havária sa jej pripomenie už len vtedy, keď vidí nejakú haváriu, ale tá jej vlastná havária
bude už s ňou stále, keď šoféruje sama, je si istejšia, keď šoféruje niekto, čo sa za volantom frajerí, tam
ho už uzemní. O vlastnej havárii sa jej už nesníva. Chuť do života, optimizmus má, veď má aj dieťa.
Verí, že aj psychika sa ešte zlepší. K tomu by potrebovala najmä úspešnú operáciu. Verí, že po tej by ju
už nič neobmedzovalo. Operáciu odďaľuje i to, že nemá dosť peňazí na opravu zubov a k hocijakému
zubárovi nechce ísť.

19. Ústavný znalecký posudok spol. forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o., č.
130/2016 zo dňa 27.05.2016 uvádza: dĺžka dolných končatín DSM 92,5 vľavo, 91 vpravo, DUM 100
vľavo, 99 vpravo. Pravý bedrový kĺb flexia do 100 stupňov intrarotácia 40 stupňov, extrarotácia 30
stupňov, abdukcia a addukcia plná. Jazvy po operáciách v rozsahu 15 centimetrov na laterálnej strane
pravého stehna, prítomná hypotrofia svalstva stehna oproti druhej strane - 2 cm; bez známok porúch
krvného a lymfatického obehu. Prítomná ľavostranná lumbálna thorakálna skolióza prechádzajúca
až do oblasti Th-C prechodu s mierne vystupujúcou ľavou lopatkou. Ide o reaktívnu skoliózu pop
nerovnomernom zaťažovaní dolnej končatiny po úraze so skrátením 5 až 6 cm. Rozvíjanie hrudníka
primerané, bez akýchkoľvek známok asymetrie a obmedzenia. Ľavý lakeť - obmedzenie hybnosti - flexia
do 120 stupňov extenzia s deficitom 10 stupňov pronosupinácia predlaktia obmedzená o menej ako
jednu tretinu rozsahu. Inštitút v kontrolnom znaleckom posudku ustálil hodnotenie bolestného za úraz
nasledovne: zlomenina krčku stehennej kosti vpravo, komplikovaná nekrózou hlavice (položka 183c)
- 260 bodov (+100% zvýšenie), zlomenina 2 rebier (položka 81b) - 30b (+ 50 zvýšenie), poúrazový
pneumothorax (položka 86b) - 40b (+ 50% zvýšenie), zlomenian lonovej kosti s posunom (položka
111d) - 60b (+ 50% zvýšenie), odlomenie epikondylu ramennj kosti vľavo (položka 139d - 37,50b (+
50% zvýšenie), pomliaždenie brušnej steny (položka 87) - 22,50b (+ 50% zvýšenie), pomliaždenie
obličky s krvácaním (položka 91) - 19b (+ 50% zvýšenie), operácia zo dňa 20.09.2001 - 35b, operácia
dňa 02.07.2012 - 180b (+100% zvýšenie). V kontrolnom znaleckom posudku je ďalej konštatované,
že v znaleckom posudku vypracovanom H. fakultnou nemocnicou sú uvedené všetky objektívne
zaznamenané poranenia u žalobkyne a ich ohodnotenie je primerané a správne podľa platnej vyhlášky.
Do posudku nie je zahrnuté bolestné za operáciu, ktorá v čase vypracovania posudku ešte nebola
vykonaná. Čo sa týka sťaženia spoločenského uplatnenia, toto bolo v čase vypracovania posudku H.
fakultnou nemocnicou iné, ako je v súčasnosti a preto ich hodnotenie je iné ako hodnotenie H. v čase
ich posudzovania. Ide hlavne o to, že medzitým bola vykonaná operácia, ktorá zmenila rozsah sťaženia
spoločenského uplatnenia u žalobkyne. Pokiaľ ide o hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia,
inštitút ustálil hodnotenie nasledovne: Obmedzenie hybnosti bedrového kĺbu vpravo ťažkého stupňa
(položka 391c) - 300b, vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy
(položka 252) - 112,50b, obmedzenie hybnosti ľavého lakťa ľahkého stupňa (položka 333a) - 25b,
obmedzenie pronácie a supinácie predlaktia vľavo ľahkého stupňa (položka 336a) - 25b, poúrazová
hypotrofia svalstva pravej dolnej končatiny na stehne (položka 426a) - 25b, t.j. celkový počet bodov
487,50 bodov.

20. Z výsluchu znalca MUDr. Kollára vyplýva, že úraz s vážnymi trvalými následkami, má nepriaznivý
dosah na žalobkynin psychický stav, ale čo sa týka spoločenského uplatnenia vo vzťahu k psychickým
poruchám, tak nezistil nepriaznivý dosah na pracovný, spoločenský a rodinný život, vyplývajúci priamo
zo samotného úrazu, ktorý bez akýchkoľvek pochybností má nepriaznivý dosah na jej psychický
stav. Sú u nej dané aj iné faktory, ktoré nesúvisia priamo úrazom. V zdravotnej dokumentácii z čias
predúrazových boli popisované toxikomanické zmeny osobnosti, ktoré nijako nesúviseli s úrazom, po
úraze  chronický vírusový zápal pečene, ktorý má nepriaznivý vplyv na psychický stav a celkovú
výkonnosť organizmu. Taktiež partnerské problémy a rodinné problémy sa spolupodieľajú na duševných
ťažkostiach poškodenej. Žalobkyňa mala absolvovať psychiatrickú liečbu, ktorá  bola opakovane
odporúčaná, napriek tomu boli realizované doteraz len štyri psychiatrické vyšetrenia a všetky len z
posudkových dôvodov, nie teda z dôvodu liečby.  Pokiaľ ide o položku 252, tu znalec pri ustálení
bodového hodnotenia skúmal, nepriaznivý dosah duševnej poruchy na osobný, rodinný, pracovný a
spoločenský život žalobkyne.  Žalobkyňa z dôvodu duševných porúch nebola práceneschopná alebo
invalidná, takisto jej rodinný život nezlyhával z dôvodu duševných porúch, resp. nie je to preukázané.
Rovnako je to aj v prípade spoločenského života. Pokiaľ ide o osobný život, tam treba pripustiť, že úraz
resp. duševné poruchy súvisiace s úrazom mali vplyv na jej osobný život.



21. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom
na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel v podstate k správnym skutkovým
zisteniam, no vec nie celkom správne právne posúdil.

22. Podľa § 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia
bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným
poškodením na zdraví (ďalej len \"poškodenie na zdraví\") sa odškodňujú jednorázovo.

23. Podľa § 2 ods. 1 citovanej vyhlášky odškodňovanie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené
poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb
ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia
na zdraví a priebehu liečenia.

24. Podľa § 4 ods. 1, 2 citovanej vyhlášky sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak
poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre
uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh
(ďalej len \"následky\"). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe
následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného
uplatniť sa v živote a spoločnosti. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia nepatrí:
a) za poškodenie prechodného rázu, ktoré vedie len k dočasnému sťaženiu spoločenského
uplatnenia; za také poškodenie sa považuje i nepriaznivý zdravotný stav, so zlepšením ktorého možno
podľa poznatkov lekárskej vedy počítať v čase kratšom ako rok,
b) za menšie jazvy, drobné kozmetické vady a chorobné zmeny ľahšieho rázu, ktoré
nemôžu viesť k výraznejšiemu obmedzeniu spoločenského uplatnenia.

25. Podľa § 7 ods. 1 a 2 citovanej vyhlášky výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod. Celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie
spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho
odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000 Sk.

26. Podľa § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie
za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v
odsekoch 1 a 2.

27. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na
zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania
z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

28. V súlade s citovaným ustanovením mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a za sťaženie
spoločenského uplatnenia prichádza do úvahy v prípadoch hodných osobitného zreteľa. Súd môže v
týchto prípadoch odškodnenie primerane zvýšiť nad stanovené najvyššie sadzby. Je potrebné uviesť,
že úvaha súdu o primeranosti zvýšenia nie je neobmedzená, lebo vyhláška tým, že rámcovo stanovila
predpoklady pre vznik nároku na základné odškodnenie a pre vznik nároku na jeho mimoriadne zvýšenie
určila súčasne hľadiská, na ktoré treba vziať zreteľ a ktoré v ich vzájomnej nadväznosti usmerňujú úvahu
súdu o miere primeranosti zvýšenia vo výnimočných prípadoch (porov. napr.rozsudok Najvyššieho súdu
ČR zo dňa 31. 10. 1988, sp. zn. 1Cz 60/88, publikovaný pod č. 10 v Sbírce soudních rozhodnutí a
stanovisk, ročník 1992). Obe zložky odškodnenia majú slúžiť na to, aby si poškodený mohol obstarať
náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strasti a kompenzovanie životných
obmedzení vyvolaných úrazom. V prípade existencie a dôvodov hodných osobitného zreteľa pre
priznanie zvýšenej náhrady za bolesť treba zohľadniť rozsah, závažnosť poranení, spôsob liečebného
procesu čo do náročnosti a s ním súvisiace bolesti. Potrebné medicínske zákroky, operácie, pooperačné
stavy, doliečovací proces a v rámci neho bolestivý priebeh rehabilitácie.

29. Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú relatívne samostatné
zložky náhrady škody na zdraví. Oba druhy odškodnenia sú náhradou tzv. nemateriálnej ujmy a
majú slúžiť na to, aby si postihnutý mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a



prežívaných utrpení, strastí a obmedzovania v živote. Vyhl. č. 32/1965 Zb. upravovala podmienky,
za ktorých sa poskytuje odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia. Rovnako
osobitne stanovila zásady pre hodnotenie oboch druhov odškodnenia. Odškodnenie za bolesť patrí za
vytrpenú bolesť, nie za bolesť budúcu (následnú), ktorá sa odškodňuje v rámci nároku na náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia. Vo výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa súd
môže odškodnenia primerane zvýšiť nad stanovené najvyššie sadzby, bez ohľadu na základný počet
bodov zistených lekárom a to v zmysle zásady plnej a aj spravodlivej nápravy. Ak dospeje súd k záveru,
že sú splnené podmienky pre aplikáciu § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. má možnosť postupovať nielen
tak, že výšku primeraného odškodnenia vyjadrí v nadväznosti na matematický výpočet vyplývajúci
z výsledkov posúdenia predpokladov pre odškodnenie podľa § 6 ods. 1 alebo § 6 ods. 2 cit. vyhl.
určitým číselným ukazovateľom (násobkom, percentom, zlomkom), ale aj tak, že výšku primeraného
odškodnenia vyjadrí celkom nezávisle od týchto výpočtov a to jednorazovou sumou. Podstatné teda
nie je to, aký postup pri určení konkrétnej výšky priznávaného odškodnenia za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia súd zvolí, ale to, či ním určená suma odškodnenia je primeranou náhradou
za nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie životných a spoločenských
potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh.

30. Súd prvej inštancie v danom prípade správne zhodnotil všetky okolnosti významné pre stanovenie
výšky náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia súvisiacimi s úrazom žalobkyne
pri dopravnej nehode a dôvodne posúdil jej prípad ako hodný osobitného zreteľa, ktorý pripúšťa
zvýšenie náhrady za bolesť aj nad najvyššie výmery odškodnenia stanovené v § 7 ods. 3 vyhlášky.
Správne zhodnotil intenzitu bolestí utrpených žalobkyňou pri poškodení zdravia, ako i konkrétne
dôsledky, aké malo toto poškodenie zdravia na jej životné úkony a či a akým spôsobom a v akom
rozsahu boli možnosti žalobkyne pre ďalšie uplatnenie v živote a spoločnosti obmedzené v porovnaní s
predchádzajúcim rozsahom a kvalitou spoločenského a iného života. Priznané 2-násobné mimoriadne
zvýšenie odškodnenia za bolesť a nepriznanie mimoriadneho zvýšenie odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia možno vzhľadom na vykonané dokazovanie považovať za dôvodné.

31. Pri bolestnom lekár pri hodnotení vytrpenej bolesti spôsobenej úrazom a liečbou vychádza zo
základnej sadzby počtu bodov stanovených pod písm. B. bod I. prílohy k vyhláške č. 32/1965 Zb. a ak
sú dané dôvody uvedené v ods. 6 a 7 písm. A. zásad pre hodnotenie, bod. I.
odškodnenia za bolesť, prílohy k vyhláške č. 32/1965 Zb., hodnotenie základnej sadzby zvýši.
Mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť súdom je namieste vtedy, ak ani lekárom navrhnuté
zvýšenie odškodnenia za bolesť na dvojnásobok základnej sadzby, nepostačuje na primerané
zmiernenie následkov. Súdom priznané odškodnenie za bolesť potom musí byť primerané povahe
poškodenia zdravia a priebehu liečenia.

32. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne zaoberal dôvodmi pre zvýšenie
odškodnenia za bolesť. Poukázal na to, že žalobkyňa pri dopranej nehode utrpela zlomeninu krčka
stehnovej kosti, zlomeninu 2 rebier, zlomeninu lonovej kosti s posunom poúrazový pneumotorax,
odlomenie epikondylu ramennej kosti, pomliaždenie brušnej steny, pomliaždenie obličky s krvácaním.
Žalobkyňa bola hospitalizovaná dňa 21.07.2000 v J. a od 22.07.2000 do 01.08.2000 v L. kde bola
vykonaná operácia, repozícia a osteosyntéza 2 skrutkami. Po operácii bola postupne vertikalizovaná
a nacvičovala chodenie o dvoch barliach. Následne došlo k zlyhaniu osteosyntézy, preto bola dňa
20.9.2001 vykonaná operácia pri ktorej boli odstránené 2 skrutky. V dôsledku toho došlo následne u
žalobkyne k skráteniu dolnej končatiny o 6 cm, zošikmeniu panvy a skolióze chrbtice. Dňa 2.7.2012
bola u nej vykonaná operácia a to implatácia totálnej endoprotézy bedrového kĺbu vpravo. Po tejto
operácii došlo takmer k obnoveniu plnej funkcie bedrového kĺbu a k eliminácii skrátenia pravej dolnej
končatiny na fyziologickú hranicu. Žalobkyňa tak bola opakovane operovaná a hospitalizovaná, pričom
počas liečby v nemocničných zariadeniach, pri rehabilitačných cvičeniach ale aj v domácom liečení trpela
silnými bolesťami. Podľa ZP MFN č. 29/2004 ako následky úrazu pretrváva obmedzenie hybnosti lakťa,
skrátenie dolnej končatiny, obmedzenie pohyblivosti bedrového kĺbu, atrofia stehenného svalstva, keď
žalovaná bola dlhú dobu odkázaná na chodenie s barlou. Poúrazovo sa postupne vyvinula i psychická
symptomatika ako reakcia na samotný závažný úraz a na dôsledky úrazu. Stav z psychiatrického
hľadiska možno hodnotiť ako protrahovanú, zmiešanú depresívne-úzkostnú reakciu.

33. Vzhľadom na dĺžku a spôsob liečby bola podstatne sťažená zdravotná pohoda žalobkyne. Z
vykonaného dokazovania možno zhodnotiť, že žalobkyňa sa v dôsledku zranení, ktoré utrpela pri



dopravnej nehode musela podrobiť náročnej a bolestivej liečbe, mala ťažké poranenie krčka stehnovej
kosti, zlomeninu 2 rebier, zlomeninu lonovej kosti.  Žalobkyňa bola v dôsledku svojich vážnych zranení
opakovane hospitalizovaná a operovaná, čo nemožno hodnotiť ako stav bez bolestí. V takomto stave sa
žalobkyňa určite necítila zdravotne komfortne a bezproblémovo, bola pripútaná na lôžko, obmedzená vo
svojich možnostiach, odkázaná na pomoc iných, bezvládna a musela sa podrobovať operáciám a liečbe.
Z uvedeného dôvodu tak dospel súd k záveru, že nie je dôvodná námietka žalovaného 2/, že žalobkyňa
nepreukázala súdu prvej inštancie, že trpela mučivými bolesťami, ktoré by odôvodňovali mimoriadne
zvýšenie bolestného.

34. Odvolací súd po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania a po jeho doplnení dospel k záveru,
že v prejednávanej veci je odôvodnené výnimočné zvýšenie odškodnenia za bolesť súdom v zmysle ust.
§ 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. vzhľadom na rozsah, intenzitu, ako aj dlhodobé trvanie tak fyzických
bolestí, ako aj duševných útrap, ktoré žalobkyňa v dôsledku poškodenia zdravia zažívala. Je potrebné
prihliadnuť na skutočnosť, že liečebné metódy použité v priebehu liečby spôsobili poškodenej bolesť
nad rámec úrazu. Bola opakovane hospitalizovaná. Nešlo len o bolesti bezprostredne po úraze, ale aj o
bolesti spojené s následným liečením a lekárskymi zákrokmi. Je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že
prežívala nielen fyzické bolesti, ale aj bolesti psychické. Preto odvolací súd dospel k rovnakému názoru
ako súd prvej inštancie, že primeraným odškodnením vystihujúcim dôsledky opakovaného zásahu do
organizmu a dôsledky fyzických a psychických útrap je mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť v
rozsahu 2 - násobku základného bodového ohodnotenia podľa znaleckého posudku vypracovaného H.
fakultnou nemocnicou č. 29/2004, ktorý ohodnotil bolestné aj s navýšením na 833,5 bodov (základné
ohodnotenie 469 bodov) a to za zlomeninu krčku st. kosti komplikovanú nekrózou hlavice, pričom tu došlo
k navýšeniu o 100 % za zlomeninu dvoch rebier, za poúrazový pneumotorax, zlomeninu lonovej kosti
s posunom, odlomenie epikondylu ramennej kosti, pomliaždenie brušnej steny, pomliaždenie obličky s
krvácaním, pričom druhú až siedmu položku navýšili o 50 % ako aj podľa Ústavného znaleckého posudku
forensic.sk Inštitútu forenzných medicínskych expertíz s.r.o., č. 130/2016, ktorý ustálil hodnotenie
bolestného rovnako v ZP H. č. 29/2004 s tým rozdielom, že Inštitút priznal aj bolestné za operáciu zo
dňa 2.7.2012 - ako pol. 183b - zlomenina krčka stehnovej kosti nezaklinená, podľa bodu 9 prílohy vyhl.
č. 32/1965 Zb. v počte 360 bodov pri 100% navýšení za bolestivejší spôsob liečby a za operáciu zo
dňa 20.9.2001 - ako pol. 239 - rozsiahlejšia incízia, podľa bodu 9 prílohy vyhl. č. 32/1965 Zb. v počte
35 bodov, t.j. spolu 1.228,50 bodov. Odškodnenie tak predstavuje sumu 4.893,44 eur/147 419,77 Sk
(1.228,50 bodov x 60,-Sk x 2-násobok = 147 419,77 Sk). Správne preto súd prvej inštancie priznal
žalobkyni mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť v rozsahu 2 - násobku základného bodového
ohodnotenia, ktoré však správne predstavuje 1228,50 bodov, čo predstavuje 4.893,44 eur  a vo zvyšku
návrh žalobkyne ako nedôvodný zamietol.

35. V tejto súvislosti sa odvolací súd zaoberal aj odvolacou námietkou žalobkyne, v ktorej namietala
správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, že v prípade uplatneného nároku na zaplatenie
mimoriadneho zvýšenia bolestného súd prvej inštancie nezaradil aj utrpenú bolesť za operáciu
zlomeniny krčka stehnovej kosti ako položka č. 183b, keď operácia bola vykonaná dňa 02.07.2012, ktorá
bola ohodnotená doplnkom k znaleckému posudku znaleckou organizáciou v odbore zdravotníctvo a
farmácia, spoločnosť Forensic SK znalecký posudok č. 130/2016 v počte bodov 360 bodov, keď bolo
priznané 100% ohodnotenie za túto operáciu, čo by znamenalo celkový počet bodov 1228,50 bodov, čo
pri sume za jeden bod 60,- Sk a mimoriadnom zvýšení na dvojnásobok predstavovalo sumu 4.893,45
eur.

36. V danom prípade odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou žalobkyne a považuje rozhodnutie
súdu prvej inštancie v tejto časti za nesprávne a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia tohto
nároku, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že si uplatňuje bolestné aj za tento operačný zákrok a tento
operačný zákrok je ohodnotený aj v ZP Inštitútu č. 130/2016 zo dňa 27.05.2016. Odvolací súd je
toho názoru, že súd prvej inštancie bez toho, aby musel rozhodovať o zmene žaloby v zmysle § 139
a nasl. CSP, mal pri svojom rozhodovaní o nároku žalobkyne na mimoriadne zvýšenie bolestného
vychádzať aj so záverov tohto znaleckého posudku, pretože aj pri tomto operačnom zákroku je potrebné
vychádzať zo skutočnosti, že súvisel a bol dôsledkom predmetnej dopravnej nehody a poškodenia
zdravia žalobkyne a súvisí s ustálením jej zdravotného stavu a teda nebol daný žiaden dôvod tento
operačný zákrok žalobkyne zo dňa 02.07.2012 nezohľadniť pri rozhodovaní o tomto nároku. Správne
pritom žalobkyňa poukázala vo svojej odvolacej námietke na skutočnosť, že súdu prvej inštancie pritom
nič nebránilo zohľadniť tento znalecký posudok pri druhom uplatnenom nároku a to mimoriadnom



zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia, kde súd práve poukazuje na závery tohto znaleckého
posudku pri odôvodňovaní nepriznania tohto nároku. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd zmenil
rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výške priznanej sumy mimoriadneho zvýšenia bolestného a to na
sumu 4.893,45 eur, nakoľko sa stotožnil s odvolacou námietkou žalobkyne, že aj táto operácia zo dňa
02.07.2012 mala byť ohodnotená a malo sa prihliadnuť na jej bodové ohodnotenie v zmysle doplnku k
znaleckému posudku č. 130/2016. Súd prvej inštancie tak mal dostatočne zistený skutkový stav, avšak
tento nesprávne právne posúdil, ak túto položku za operáciu zlomeniny stehnovej kosti nezaklinenej pod
položkou 183b do tohto uplatneného nároku žalobkyne nezapočítal.

37. V tejto súvislosti aj vzhľadom na odvolacie námietky žalovaného 2/ bolo potrebné posúdiť, či súd
prvej inštancie pri mimoriadnom zvýšení bolestného postupoval správne, ak vychádzal zo zvýšeného
počtu základného obodovania a teda z počtu 833,5 bodov, keď podľa jeho názoru, sa malo vychádzať
zo základného počtu bodov a to 469 bodov.

38. V danom prípade odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak
vychádzal zo zvýšeného počtu základného obodovania a v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 M Cdo 10/2013 zo dňa 27.05.2014, v ktorom bola
riešená obdobná problematika určovania náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia. Pri
určení náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia súd vychádzal z vyhlášky č. 32/1965
Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení účinnom v čase vzniku škody
(§ 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z.) a ďalej sa uvádza, že v prípade, ak dôjde  k súbehu dôvodov pre
zvýšenie uvedených v odseku 6 prílohy a cit. vyhlášky možno odškodnenie za bolesť zvýšiť najviac na
dvojnásobok základnej sadzby. Takýto posudok možno však vydať iba vtedy, ak ho potvrdil prednosta
príslušného odborného oddelenia alebo jeho zástupca. Výsledný takto stanovený počet bodov potom
predstavuje základné bodové ohodnotenie bolestného (pozri rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1 Cdo 175/2009, 3 Cdo 64/2008, 3 Cdo 72/2008, 3 Cdo 229/2008, 5 Cdo 27/2008).

39. V prejednávanej veci z Ústavného znaleckého posudku vypracovaného H. fakultnou nemocnicou, č.
29/2004 zo dňa 05.12.2005 vyplýva, že  pol.č. 183/c je podľa bodu 7 a bodu 6b.c. pre operačné riešenie a
bolestivý spôsob liečby navýšená o 100% pol. č. 81b, 86b, 111.d, 139.b,87 a 91 podľa bodu 6b navýšené
o 50%, čo potvrdil svojim podpisom Prim. MUDr. Z. X. zástupca prednostu pre ortopédiu. Je preto nutné
zdôrazniť, že základný počet bodov z ktorého je potrebné vychádzať pri zvyšovaní odškodnenia, je
celkový počet bodov stanovených v posudku vyhotovenom znalcom s tým, že takto stanovený počet
bodov vrátane jeho prípadného zvýšenia v zmysle bodu 6 Zásad vyhl. č. 32/1965 Zb. tvorí základné
bodové ohodnotenie, ktoré je v celosti predmetom následného zvýšenia na základe voľnej úvahy súdu
v konaní. Z uvedeného tak vyplýva, že námietka žalovaného 2/ že súd prvej inštancie mal vychádzať zo
základného počtu bodov 469 bodov pre hodnotenie bolestného a nie z navýšeného počtu základných
bodov na 833,5 bodov nie je dôvodná.

40. Taktiež odvolací súd  posúdil ako nedôvodnú námietku žalovaného 2/, ktorou žiadal aby odvolací
súd pri posúdení výšky náhrady škody zobral do úvahy aj zavinenie žalobkyne pri vzniku škody a
to tým, že podľa znaleckého posudku a to konkrétne doplnku k znaleckému posudku č. 29/2004
vyplýva, že v prípade, ak by žalobkyňa bola počas jazdy motorovým vozidlom pripútaná bezpečnostným
pásom, tak v danom prípade by pôsobila na telo žalobkyne menšia kinetická energia a nemala by
až také ťažké zranenia. V danom prípade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že rovnako ako to
konštatoval aj súd prvej inštancie zo strany žalovaného 2/ nebol predložený žiaden dôkaz svedčiaci
o tom, že v prípade použitia bezpečnostných pásov by došlo k menším zraneniam u žalobkyne,
pretože v doplnku k znaleckému posudku č. 29/2004 z dňa 27.05.2016 sa v bode 6 uvádza, že presné
stanovenie podielu zníženia intenzity násilia na telo poškodenej pri eventuálnom použití bezpečnostných
pásov nie je možné. Ďalej je uvedené, že niektoré z poranení nemuseli nevyhnutne vzniknúť, pokiaľ
by bola poškodená pripútaná bezpečnostným pásom, napríklad zlomenine rebier na ľavej strane
hrudníka, avšak niektoré, napríklad zlomenina stehnovej kosti, ako aj pomliaždenina v oblasti brucha
a uropoetického aparátu vznikli zrejme v dôsledku kompresie a nárazu vo vozidle a nemuseli byť
významne ovplyvnené použitím bezpečnostných pásov. Avšak vyššie uvedené poznatky predstavujú
len vyslovene hypotetické závery a nie je možné ich jednoducho aplikovať do matematického vyjadrenia
percent prípadnej spoluúčasti poškodenej osoby. Teda poranenia poškodenej mohli vzniknúť aj v interiéri
vozidla ale aj pri jej vymrštení. Z uvedeného tak vyplýva, že zo strany žalovaného 2/ nebol predložený
žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by bolo dôvodné krátenie prípadnej náhrady škody o 20%, resp.



zohľadniť spoluúčasť poškodenej na vzniku škody a teda žalovaný 2/ v tomto smere neuniesol dôkazne
bremeno svojho tvrdenia.

41. Odvolací súd posúdil ako nedôvodnú taktiež námietku žalovaného 2/, že súd prvej inštancie mal
odpočítať od priznanej sumy titulom mimoriadneho zvýšenia bolestného už žalovaným 2/ zaplatenú
sumu 1.581,11 eur, ktorá predstavuje zaplatenie škody titulom zvýšeného základného obodovania
bolestného vo výške 833,5 bodov. V danom prípade je táto námietka nedôvodná preto, že suma
1.588,11 eur bola zaplatená zo strany žalovaného 2/ titulom základného obodovania, ktoré bolo
zvýšené lekárom na 833,5 bodov a teda nepredstavuje  uplatnený žalovaný nárok zo strany žalobkyne
a to mimoriadne zvýšenie základného obodovania, a preto nie je dôvodné, aby súd odpočítaval
od priznaného mimoriadneho zvýšenia bolestného v sume 3.459,47 eur základné zvýšené bodové
ohodnotenie vo výške 1.588,11 eur, nakoľko ide o odlišné nároky.

42. Ďalšia námietka žalovaného 2/ spočívala v tom, že súd prvej inštancie nemal zaviazať žalovaného
1/ a 2/ na zaplatenie priznanej sumy solidárne a teda spoločne a nerozdielne, nakoľko nejde o takýto
záväzok. V danom prípade odvolací súd dospel k záveru, že táto námietka žalovaného 2/ je čiastočne
dôvodná, nakoľko vo vzťahu k žalovanému 1/ si žalobkyňa uplatňuje tento nárok titulom náhrady škody
v zmysle ustanovenia § 444, keď zodpovednosť žalovaného 1/ je daná v zmysle ustanovenia § 420
Občianskeho zákonníka a čo sa týka žalovaného 2/, v danom prípade jeho zodpovednosť je daná titulom
zákonného poistenia motorového vozidla v spoločnosti Allianz Slovenská poisťovňa a.s. Ustanovenie §
9 ods. 2 vyhlášky č.423/1991 Zb. o zákonnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla účinného v čase nehody pre prípad, že poisťovňa písomne odmietla poškodenému nahradiť
škodu alebo jej časť, dávalo poškodenému oprávnenie uplatniť svoje nároky na súde, a to ako voči
poistenému, tak aj voči poisťovni. Nešlo o samostatné právo poškodeného proti poisťovni na vyplatenie
toho, čo bola poisťovňa povinná nahradiť za svojho poistenca, ale o možnosť uplatniť na súde nielen
nárok voči škodcovi na náhradu škody, ak o výške ešte nebolo právoplatne rozhodnuté, ale zároveň aj
nárok voči jeho poisťovni, ktorá hoci bola povinná za poistenca vyplatiť poškodenému náhradu škody
v rozsahu, v akom za ňu poistený škodca zodpovedal - plniť odmietla; ide teda o dva samostatné
nároky poškodeného proti dvom subjektom, pričom proti každému z nich z iného právneho dôvodu.
Ak sú žalovaní v jednom konaní obidva uvedené subjekty, majú postavenie samostatných spoločníkov
a jedným súdnym rozhodnutím môže byť každý z nich zaviazaný na plnenie celého dlhu veriteľovi
(poškodenému). Vo výroku rozhodnutia musí byť však vymedzený ich vzájomný vzťah tak, že plnením
jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého. Z uvedeného dôvodu preto odvolací
súd čiastočne pozmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť
žalobkyni priznanú sumu spoločne a nerozdielne s tým, že plnením jedného zaniká v rozsahu tohto
plnenia povinnosť druhého, nakoľko by mohol vzniknúť dôvod na uplatnenie si toho istého nároku a to
vznikom tejto škody na základe dvoch právnych titulov a v danom prípade týmto slovným vyjadrením,
že plnením jedného zaniká povinnosť druhého, zamedzí odvolací súd k vzniku takéhoto dvojnásobného
plnenia vo vzťahu k žalobkyni.

43. Ďalej sa odvolací súd zaoberal odvolacou námietkou žalobkyne v časti, v ktorej súd nárok žalobkyne
titulom mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia zamietol, keď súd prvej inštancie
uviedol, že následky poškodenia žalobkyne sa zlepšili po operácie v roku 2012, kedy bola obnovená
funkcia kĺbu, avšak žalobkyňa nesúhlasila s tým, že bola obnovená funkcia kĺbu v celom rozsahu. Taktiež
poukázala na to, že nedošlo k vyrovnaniu skrátenej končatiny, keď nesúhlasila s ohodnotením položky
č. 252, ktorá bola znížená o 187,5 bodov, teda bola ohodnotená na 487,5 bodov.

44. Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvého stupňa v časti zamietnutia žaloby o mimoriadne
zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia za vecne správny, keď súd prvej inštancie odôvodnil svoje
skutkové zistenia a právne závery, ako aj dôvody, na základe ktorých dospel k záveru že v prejednávanej
veci nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia. Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvého stupňa v uvedenej časti za
správny, pričom v podrobnostiach odkazuje na dôvody obsiahnuté v napadnutom rozsudku.

45. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje v prípade, ak poškodenie na zdraví má
preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných
a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Toto poškodenie sa môže prejaviť
buď viditeľným spôsobom (napr. zohyzdenie), ale môže nastať aj v prípade, kde o takéto viditeľné



poškodenie nejde, napr. v obmedzení alebo celkovej strate možnosti voľby povolania, nedostatku
osobného uplatnenia v rodinnom živote, prípadne v kultúrnej alebo v športovej činnosti a pod.
Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich
predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť
sa v živote a spoločnosti. Celková výška odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia teda
závisí jednak od lekárskeho posudku, ako aj od posúdenia predpokladov, ktoré mal poškodený
vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví pre ďalšie uplatnenie v živote a spoločnosti a ktoré
sú pre neho obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť
sa v rodinnom, politickom, kultúrnom, športovom a spoločenskom živote. Odškodnenie sťaženia
spoločenského uplatnenia vo svojej podstate už v základnej výmere bodového ohodnotenia predstavuje
náhradu za tieto preukázateľne nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného a na uspokojovanie
jeho životných a spoločenských potrieb. Priznanie takého odškodnenia samotného teda predpokladá,
že poškodený je vplyvom následkov utrpeného zranenia obmedzený vo svojich možnostiach, napr. vo
voľbe povolania, spôsoboch osobného uplatnenia v rodinnom živote a voľnom čase (rôzne záľuby),
v možnostiach zúčastniť sa kultúrnej a športovej činnosti. Zvýšenie náhrady za bodové hodnotenie
sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z. predpokladá existenciu
ďalších skutočností umožňujúcich záver, že obmedzenie poškodeného nemožno vyjadriť len základným
ohodnotením a odškodnením. Zvýšenie náhrady podľa tohto ustanovenia predpokladá, že základné
ohodnotenie plne nevyjadruje dôsledky zhoršeného zdravotného stavu na životné úkony poškodeného,
lebo škoda na zdraví viedla k ťažkým následkom, ktoré podstatne obmedzujú, menia, alebo znemožňujú
ďalšie uplatnenie v živote. Postup podľa uvedeného ustanovenia prichádza do úvahy iba v skutočne
výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa, kde možnosti poškodeného sú veľmi výrazne
obmedzené alebo celkom stratené v porovnaní s vysokou a mimoriadnou úrovňou jeho kultúrnych,
športových alebo iných aktivít v dobe pred vznikom škody na zdraví. Taktiež sa musí jednať o výnimočný
prípad v porovnaní s inými prípadmi s obdobným zdravotným poškodením. Sťažením spoločenského
uplatnenia je preto potrebné rozumieť jednak vylúčenie, či obmedzenie účasti poškodeného na plnom
osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote, jednak sťaženie, či
dokonca priamo znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľbu životného partnera, prípadne možnosti
ďalšieho sebavzdelávania (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2013, sp. zn. 5Cdo
49/2012).

46. Výška konkrétneho odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia je závislá jednak od
ohodnotenia v lekárskych posudkoch a zároveň aj od toho, či a v akom rozsahu a s akými prejavmi došlo
k zmene stavu pred vznikom škody a po ňom. Pri porovnaní významu a intenzity zapojenia sa žalobkyne
do života vo všetkých jeho sférach v čase pred dopravnou nehodou s možnosťami a rozsahom týchto
aktivít po úraze, odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na súčasný zdravotný stav žalobkyne následkom
utrpeného poškodenia zdravia pri dopravnej nehode sú tieto možnosti z jej strany sčasti obmedzené.
Nebolo možné však nezohľadniť aj to, že žalobkyňa predsa len v období pred dopravnou nehodou
nebola vrcholovým športovcom, nevenovala sa nadpriemerne aktívne spoločenskému či kultúrnemu
životu. Nemožno opomenúť, že po utrpenom úraze a poškodení zdravia žalobkyňa vedie riadny rodinný
život s o dva roky starším druhom, z ktorého vzťahu má 14 - ročného syna. Od roku 2005 je držiteľkou
vodičského preukazu a šoféruje bez problémov. Žalobkyňa taktiež v rámci svojich možností vykonáva
aj pracovnú účinnosť, v dôsledku utrpeného úrazu sa nestala invalidnou.

47. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na vyjadrenie znalca MUDr. Stanislava Kollára na
pojednávaní dňa 25.4.2017 v ktorom uviedol, že úraz má nepriaznivý dosah na žalobkynin psychický
stav, ale čo sa týka spoločenského uplatnenia vo vzťahu k psychickým poruchám, tak nezistil
nepriaznivý dosah na jej pracovný, spoločenský a rodinný život. V zdravotnej dokumentácii z čias
predúrazových boli popisované toxikomanické zmeny osobnosti, ktoré nijako nesúviseli s úrazom, po
úraze  chronický vírusový zápal pečene, ktorý má nepriaznivý vplyv na psychický stav a celkovú
výkonnosť organizmu. Taktiež partnerské problémy a rodinné problémy sa spolupodieľajú na duševných
ťažkostiach poškodenej. Žalobkyňa mala absolvovať psychiatrickú liečbu, ktorá  bola opakovane
odporúčaná, napriek tomu boli realizované doteraz len štyri psychiatrické vyšetrenia a všetky len z
posudkových dôvodov, nie teda z dôvodu liečby.  Preto so zreteľom na zistené obmedzenia žalobkyne,
najmä pokiaľ ide o fyzickú stránku života a s tým súvisiacu sčasti zníženú kvalitu jej súčasného života
mal odvolací súd za to, že mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia
nie je dôvodné.



48. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní
žalobkyne, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv.  Odvolací súd v tejto
súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2010, podľa
ktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť
v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí
právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na
to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
49. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04,
III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu sporových strán
odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
50. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným, preto rozsudok súdu prvej inštancie  v napadnutom výroku I.
v súlade s ust. § 388 CSP zmenil tak, že zaviazal žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobkyni náhradu škody na zdraví titulom mimoriadneho zvýšenia bolestného vo výške 4.893,45 eur a
to do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu
tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného a napadnutý zamietajúci výrok II. podľa ustanovenia § 387
ods. 1 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti vo výroku potvrdil.

51. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods.
2 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní vzhľadom na rozsah
odvolania nebola úspešná žiadna zo sporových strán (žalobkyňa úspešná v časti bolestného a žalovaný
2/ úspešný v časti sťaženia spoločenského uplatnenia) a preto vo vzťahu k trovám odvolacieho konania
bude spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi stranami zodpovedať taký záver, že žiadna zo strán
nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
52. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne     (§ 393
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo



c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/34/2008", "guid": "d63c324e-8102-4cd6-9c61-75f47c6f008f:9f2e594d-e83d-49a5-9551-9581fc0b9ae9", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "d7fb1126-8f33-4cc2-b282-db982e5005ed:cd33dc3f-f39c-46f6-b953-35e1b657bf90", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2015:4412222156.2", "spisova_znacka": "5Co/153/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/153/2014 z 3. 2. 2015", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2015-02-03", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4412222156.2"}, {"guid": "6ec910ac-aad7-4c15-8ee8-def6315c93ae:bfad049a-5216-4518-88f6-fa03bb08608a", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5108216876.4", "spisova_znacka": "11Co/118/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/118/2013 z 26. 1. 2014", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2014-01-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5108216876.4"}], "citovane_v": [{"guid": "adb09134-355c-4311-bfe9-f789ade4a0c8:7fc7e55c-583b-4629-9704-c5f0831abdc9", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2508899709.2", "spisova_znacka": "9Co/271/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/271/2017 z 28. 5. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2508899709.2"}]}