Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/126/2018 z 10. 9. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 10. septembra 2018, sp. zn. 10Co/126/2018, ECLI:SK:KSTT:2018:2318202750.2 Krajský súd Trnava | 10Co/126/2018 | ECLI:SK:KSTT:2018:2318202750.2 | 2018-09-10 | Uznesenie Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ce476220-330f-46c6-8276-75f48b0ef9e2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2318202750.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/126/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318202750
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2318202750.2

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Terézie Mecelovej v právnej veci žalobcu: S. W., nar. XX. O.
XXXX, bytom A., W. XXX/X, zastúpeného: VIA LEGE, s.r.o., Pata, Veterná 1093, IČO: 36 866 415,
proti žalovaným: 1/ O. N., nar. XX. T. XXXX, bytom W. XXX, 2/ U. A., nar. XX. P. XXXX, bytom S. XX,
žalovaní 1/, 2/ zastúpení advokátom: Mgr. Martin Hurtaj, Nitra, Štefánikova 15, 3/ Slovenská sporiteľňa,
a.s., Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o
vypratanie nehnuteľností, o odstránenie stavby, o zaplatenie 40.000 eur s príslušenstvom, o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Galanta
zo 4. apríla 2018 č. k. 27C/18/2018-45 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti m e n í tak, že
žalovanému 1/ sa zakazuje nakladať s nehnuteľnosťami - pozemkami v katastrálnom území A., obec
A., okres B., zapísanými na LV č. XXXX, parcely registra „C“, parc. č. 6278/1, o výmere 281 m2, záhrada,
parc. č. 6278/2, o výmere 272 m2, vinica, parc. č. 6278/3, o výmere 269 m2, vinica, parc. č. 6278/4,
o výmere 341 m2, záhrada, parc. č. 6278/5, o výmere 183 m2, záhrada, parc. č. 6278/6 s výmerou
91 m2, záhrada, a to ich scudzením predajom, darovaním, prevodom, zaťažením nájomnou zmluvou,
zriadením vecného bremena, záložného práva, zastavať ich a pokračovať v rozostavanej stavbe na
týchto pozemkoch, do právoplatného skončenia konania vo veci samej a v zostávajúcej časti sa návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/, 2/ zákaz nakladať s vyššie
označenými nehnuteľnosťami, najmä ich scudzením „či už pre predajom, darovaním alebo iným
prevodom“, zaťažením „či už uzavretím nájomnej zmluvy, zriadením vecného bremena, záložného práva
alebo iného záväzku vzťahujúceho sa na tieto nehnuteľnosti“, zastavať ich, vrátane zákazu pokračovať
v rozostavanej stavbe na týchto pozemkoch, do právoplatného skončenia konania vo veci samej. V
zostávajúcej časti bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý. Rozhodnutie odôvodnil
ustanovením § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, § 326 ods. 1, § 327, § 328 ods. 1, ods. 2 veta prvá,
ods. 3, § 329 ods. 1, § 331 ods. 2, 3, § 332 ods. 1, § 334, § 335 CSP (Civilný sporový poriadok zákon
č. 160/2015 Z.z. v znení neskoršieho právneho predpisu). Vecne zdôvodnil, že v posudzovanej veci ide
o neodkladnú úpravu pomerov počas prebiehajúceho konania o určenie vlastníckeho práva, vypratanie
nehnuteľností a alternatívne zaplatenie sumy 40.000 eur. Inštitút neodkladného opatrenia je použiteľný v
situáciách vyžadujúcich okamžitý zásah súdu, bezodkladnou úpravou pomerov, bez nutnosti vykonávať
dokazovanie a vypočúvať strany. Vychádza sa zo skutočností osvedčených žalujúcou stranou. Súd
prvej inštancie vzhliadol dôvodným návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tej časti, ktorou
sa žalobca domáhal zákazu nakladania s dotknutými nehnuteľnosťami, keďže žalovaní 1/, 2/ ako
podieloví spoluvlastníci vo veľkosti podielu jedna polovica, ktoré mali nadobudnúť na základe napadnutej
kúpnej zmluvy zo 6. júla 2017, voľne tieto nehnuteľnosti užívajú, môžu ich scudziť, zaťažiť, zastavať
stavbou, na základe stavebného povolenia, vydaného Obcou A. z 5. decembra 2017. V zostávajúcej



časti, ktorou sa žalobca domáhal, aby bol uložený zákaz majiteľovi a disponentovi bankového účtu
nakladať s peňažnými prostriedkami do výšky 40.000 eur zamietol, keďže ustanovenia CSP neumožňujú
uloženie povinnosti formou neodkladného opatrenia tretiemu subjektu okrem strán sporu. Z dôkazov
predložených žalobcom nie je možné osvedčiť, že majiteľom a disponentom dotknutého účtu sú žalovaní
1/, 2/. Z kúpnej zmluvy predloženej žalobcom mal súd prvej inštancie preukázané, že na predmetný
bankový účet mala byť zaslaná len časť kúpnej ceny vo výške 28.000 eur, z finančných prostriedkov
hypotekárneho úveru poskytnutého žalovaným 1/, 2/.

2. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný 1/, navrhujúc jeho zmenu zamietnutím návrhu
na neodkladné opatrenie, minimálne v časti o zákaze pokračovať v stavbe, keďže mu tým vzniká
škoda. Zdôraznil potrebu dôsledného rozlišovania medzi úpravou pomerov, pokiaľ ide o scudzenie a
zaťaženie nehnuteľností a pokiaľ ide o pokračovanie v rozostavanej stavbe. Žalovaný nemá záujem
pozemky scudziť, či zaťažiť a nezáleží mu na tom, či do právoplatného skončenia konania bude
alebo nie tento zákaz platiť. Napadnuté uznesenie postráda potrebu bezodkladnej úpravy pomerov.
Zbytočne ním vzniká škoda na majetku, ak aj bude žalovaný v spore úspešný. Pozemky nemá v úmysle
scudziť či zaťažiť, keďže na nich stavia rodinný dom, v ktorom chce spolu so svojou rodinou bývať.
Na nehnuteľnostiach je zriadené tiež záložné právo žalovanej 3/, ktorému bráni v scudzení či zaťažení
nehnuteľnosti. Na liste vlastníctva je zapísaná poznámka upozorňujúca na prebiehajúci súdny spor. O
takúto nehnuteľnosť by nebol preto záujem. Vznik škody na stavbe rodinného domu je hlavným dôvodom
odvolania. Ide o nezastrešenú a neomietnutú hrubú stavbu, vrátane obvodových múrov a pokiaľ sa v
stavbe nebude v blízkej dobe pokračovať, dôjde k jej znehodnoteniu, čím žalovanému vznikne majetková
škoda veľkého rozsahu. Najmä vplyvom počasia môže dôjsť k znehodnoteniu stavby, navlhnutím muriva
a vytváraním plesní, murivo začne zvetrávať, čo bude mať za následok jeho rozpadávanie. Vplyvom
vody a mrazu sa začnú vytvárať praskliny a trhliny. Dlhodobým pôsobením vplyvov môže dôjsť i k
vážnemu poškodeniu železobetónovej základovej dosky. Žalobca nemá žiaden právny záujem na tom,
či bude alebo nebude žalovaný v stavbe pokračovať. Inak by už dávno podal námietku proti stavebnému
povoleniu. Ak bude v stavbe pokračovať a v spore nebude žalovaný úspešný, škoda vznikne len jemu a
na vlastné náklady bude musieť stavbu odstrániť. Nepokračovaním v stavbe vznikne žalovanému škoda
v dôsledku nedokončenej stavby. Ak by sa neodkladné opatrenie zrušilo, pravdepodobnosť vzniku škody
je len 50%. Keby stavba nestála, zákaz začať stavať by význam mal. To však tento prípad nie je, stavba
už stojí. Zákaz pokračovať v stavbe je preto nelogický, škodlivý a nepotrebný. Možnosť vymáhať škodu
od XX-ročného dôchodcu je nulová. Žalobca sa po podaní žaloby na súde zbavil všetkého majetku
vyššej hodnoty. Povinnosťou každého, vrátane súdu, je počínať si tak, aby nedochádzalo k vzniku škôd
a teda predchádzať škode. Žalovaný namietal i arbitrárnosť rozhodnutia. Obmedzenie vlastníckeho
práva žalovaného nebolo riadne odôvodnené. Predovšetkým chýba zdôvodnenie, prečo je potrebné
bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, najmä pokiaľ ide o pokračovanie v rozostavanej stavbe.

3. V doplnení odvolania zo dňa 13. augusta 2018 žalovaný 1/ uviedol, že navrhuje zrušiť celé neodkladné
opatrenie, keďže neexistuje bezodkladná potreba takejto úpravy pomerov. Alternatívne navrhol zmenu
nariadeného neodkladného opatrenia, presnou konkretizáciou zákazu nakladania s nehnuteľnosťami,
a to scudzením predajom, darovaním alebo iným prevodom, zaťažením uzavretím nájomnej zmluvy,
zriadením vecného bremena alebo záložného práva, do právoplatného skončenia konania vo veci
samej. Ak odvolací súd dospeje k záveru, že z dôvodu prebiehajúceho súdneho sporu je potrebné do
právoplatného skončenia konania zamedziť prevodu nehnuteľností, alebo ich zaťaženiu tretími osobami,
tak je potrebné zrušiť ostatné zákazy v neodkladnom opatrení, ktoré sa týkajú dokončenia rozostavanej
stavby, pretože tieto spôsobujú žalovanému škodu na stavbe. Ide najmä o zákaz zastavania a
pokračovania v rozostavanej stavbe. Zákazy nakladania formulované v neodkladnom opatrení boli príliš
všeobecné a extenzívnym výkladom sa môžu dotýkať aj dokončenia stavby.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ navrhol potvrdiť napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie. Podľa názoru žalobcu odvolanie žalovaného 1/ bolo podané oneskorene, preto
bol by daný dôvod na odmietnutie odvolania. Žalovaní 1/, 2/ tvoria nerozlučné spoločenstvo podľa § 77
CSP. Procesný úkon jedného z nich potom platí aj pre ostatných. Obidvaja sú vedení ako spoluvlastníci
žalobou dotknutého pozemku, sú uvedení aj ako stavebníci na stavebnom povolení k rodinnému domu,
ktorý zriaďujú na dotknutom pozemku. Žalovanej 2/ bolo doručené napadnuté uznesenie dňa 12. apríla
2018, v dôsledku čoho lehota na podanie odvolania jej uplynula dňa 27. apríla 2018. Odvolanie bolo
podané žalovaným 1/ a po uvedenej lehote, teda bolo oneskorené. Žalovaní na základe zápisu ich
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam mohli a aj nakladajú s nimi, i tým, že ich zaťažili ich stavbou



rodinného domu. Zriadené záložné právo, aj keby bolo platné, nebráni žalovaným pozemok scudziť,
či zaťažiť. Poznámka v katastri nehnuteľností o prebiehajúcom súdnom spore nebráni v nakladaní s
pozemkom. Žalobca by sa v prípade nakladania s nehnuteľnosťami len sťažene domáhal svojho práva.
Žalovaný 1/ sa vyhrážal žalobcovej dcére, že prestane úver splácať a zámerne spôsobí, aby došlo k
realizácii záložného práva. Keďže je tu dôvodný predpoklad, že žalovaní nie sú vlastníkmi pozemku, mal
by sa preto vrátiť do vlastníctva žalobcu. Žalovaným tvrdené riziká spojené s nepokračovaním stavby
nehrozia. Hrubá stavba je zhotovená z YTONGu a podľa publikovaných prác a štúdií si zachováva
potrebné mechanické vlastnosti aj vtedy, ak je po celú zimu vystavený dažďu, snehu a mrazom. Nezáleží
na tom, či je to v rozostavanej stavbe alebo provizórnom staveniskovom skladisku. Žalovanému nič
nebráni, aby si stavbu zabezpečil zakrytím nepremokavými plachtami či fóliami a tým škode zamedzil.
Žalovaní si mali a mohli byť vedomí rizika, že im bude zakázané pokračovať v stavbe, keďže vedeli,
že kúpnu cenu za pozemok nezaplatili. Najmä po obdržaní odstúpenia od kúpnopredajnej zmluvy. Ak
žalovaným vznikla škoda, spôsobili si ju výlučne sami svojím „podvodným“ konaním voči žalobcovi. Nie
je možné zrušiť zákaz stavať stavbu, u ktorej je možnosť, že bude musieť byť v budúcnosti odstránená
a u ktorej je dôvodný predpoklad, že patrí osobe odlišnej od vlastníka pozemku, ktorá s jej výstavbou
nesúhlasí. To, že nezákonné konanie - výstavba domu už do určitého štádia nastalo, nemôže byť
dôvodom zrušenia zákazu pokračovať v stavbe. Dodatočná legalizácia tzv. čiernej stavby je umožnená
len pri porušení správnych, stavebných a územnoplánovacích právnych predpisov, nie však v prípade
porušenia ústavou chráneného vlastníckeho práva.

5. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu namietal tvrdenie žalobcu o nerozlučnom
spoločenstve žalovaných. Podaný výklad zákonného ustanovenia je hrubým porušením práva na
spravodlivý proces. Právny výklad žalobcu pripúšťa skrátenie či dokonca odňatie lehoty na riadny
opravný prostriedok jednej strane sporu. Právo podať odvolanie je súčasťou práva na spravodlivý proces
a nemožno ho obmedziť konaním či nekonaním iného subjektu. Ide o individuálne právo. Krivé obvinenia
žalobcu nemôžu zakladať dôvod na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým dôjde k zásahu do
vlastníckych práv žalovaného, bez ohľadu na škodu, ktorá mu je spôsobovaná. Žiaden podvod žalovaný
nespáchal, nehnuteľnosti od žalobcu riadne odkúpil. Nedlží žalobcovi ani cent. Nikomu sa nevyhrážal a
nemá záujem prestať platiť úver. Pre odôvodnenie bezodkladnej úpravy pomerov nemôže postačovať
len to, že žalobca podá žalobu na súde. Na stavbe žalovanému vzniká škoda, čo je priamym dôsledkom
vykonateľnosti neodkladného opatrenia. Nedokončenie stavby spôsobí škody veľkého rozsahu, najmä
pokiaľ ide o vplyv vlhkosti a mrazu na murive, ktoré nie je chránené strechou ani izoláciou. V dôsledku
nezastrešenia a absencie izolácie obvodových múrov došlo k zatečeniu muriva a obvodových múrov.
Pre chýbajúcu omietku na izolácii pod obvodovými múrmi sa táto rozpadá a olupuje. Plachty či fólie
škode nezabránia, môžu ju zväčšiť, keďže by sa zvýšilo riziko vzniku plesní. Nariadenie neodkladného
opatrenia vyžaduje splnenie zákonných podmienok a to bezodkladnosť a potrebu úpravy pomerov strán
sporu. Ani jedna z týchto podmienok nie je daná. Žalovaný nedal dôvod čo i len uvažovať nad tým,
že sa chce nehnuteľnosti zbaviť, predať, scudziť či zaťažiť. Konkrétne dôvody v napadnutom uznesení
absentujú a rozhodnutie je arbitrárne. K vyjadreniu žalovaný priložil stanovisko Mgr. O. Z., podľa ktorého
stavba je v štádiu základová doska s vytiahnutým nosným obvodovým murivom a priečkami značky
YTONG. Vzhľadom k tomu, že stavba je pozastavená a nepracuje sa na jej zastrešení, dochádza
každým dažďom k prenikaniu vody do stavby a vlhnutiu muriva, ktoré je neustále vystavované vlhku a
nedochádza k úplnému vyschnutiu. To predstavuje hrozbu najmä v zimných mesiacoch. Nahromadená
voda sa v stavbe pri zamŕzaní rozpína, zväčšuje svoj objem a negatívnym vplyvom degraduje murivo.
Dlhodobejší vplyv poveternostných podmienok môže mať vážny negatívny dopad na statiku stavby.
Odporúčal stavbu zastrešiť a vyplniť stavebné otvory, aby nedošlo k vážnym škodám na majetku.

6. Podaním zo dňa 2. júla 2018, doručeným súdu prvej inštancie rovnakého dňa, osoba označená ako
žalobca oznámila súdu, že berie žalobu v plnom rozsahu späť, ako i návrh na neodkladné opatrenie a
navrhuje zastavenie konania. So žalovanými 1/ a 2/ bol urovnaný spor, ktorý je predmetom konania na
súde, preto sa súdu doručuje i dohoda o urovnaní. Súčasne bolo oznámené odvolanie plnomocenstva
na zastupovanie v konaní udelené O. O., čím zanikli aj substitučné moci, ktoré zástupkyňa v konaní
udelila advokátskej kancelárii.

7. Žalovaní 1/, 2/ písomným podaním zo dňa 13. augusta 2018 vyjadrili súhlas so späťvzatím žaloby i
návrhu na neodkladné opatrenie.



8. Žalobca podaním s prezenčnou pečiatkou súdu prvej inštancie 24. júla 2018 žiadal, aby súd
neprihliadol na dokumenty, ktoré boli bez jeho vedomia doručené sudu žalovaným 1/, a to späťvzatie
žaloby, odvolanie plnomocenstva pre O. W., návrh dohody o urovnaní, s ktorými žalobca nesúhlasí.
Predmetné dokumenty boli súdu doručené nie žalobcom, ani z vôle žalobcu a ani nie v záujme žalobcu.
Žalobca dokumenty nevyhotovil, nedisponuje nimi a nepozná ich obsah. O ich existencii sa dozvedel
dopytom na súd, prostredníctvom zástupcu. Predmetné dokumenty boli zrejme vyhotovené žalovaným
1/, v jeho záujme, a on ich doručil súdu, v rámci pokračujúceho trestného činu podvodu, ktorý je
riešený zo strany orgánov činných v trestnom konaní. Žalobca súčasne aj vlastnoručne napísaným
podaním žiada, aby v konaní bolo pokračované a žalobe bolo vyhovené. Podľa potvrdenia o občianskom
preukaze, vydaného Obvodným oddelením Policajného zboru S. dňa 26. októbra 2017, žalobca ohlásil
odcudzenie občianskeho preukazu č. XXXXXX I.. Z občianskeho preukazu žalobcu, vydaného 9. apríla
2018, bolo zistené číslo občianskeho preukazu C. XXXXXX. Podaním z 23. júla 2018 žalobca oznámil
súdu, že si nie je vedomý, že by uvedené dokumenty podpísal. V osvedčovacích doložkách týchto
listín je uvedené, že totožnosť podpisujúceho bola overená na základe OP I. XXXXXX. Ide však o
neplatný občiansky preukaz, ktorý bol žalobcovi odcudzený a ktorú skutočnosť riadne nahlásil polícii
dňa 26. októbra 2017. Preukaz je teda dlhodobo neplatný. Od 9. apríla 2018 má žalobca nový občiansky
preukaz inej série s iným číslom, ktorý jediný je platný. V čase podpisu dokumentov preto nemohlo
dôjsť k platnému overeniu podpisu použitím OP č. I., lebo tento v čase podpisu a overenia bol neplatný.
Žalobca si pamätá, že začiatkom júla 2018 ho navštívil žalovaný 1/ so svojou matkou (dcérou žalobcu)
s tým, že so žalovanou 2/ chcú najskôr dostavať dom a konečne chce a môže zaplatiť kúpnu cenu za
pozemok. Žiadne peniaze však žalovaný 1/ ani nikto iný za pozemok nezaplatil a žalobca nikdy nesúhlasil
s predajom celého pozemku. Odmieta preto, že by zobral späť podanú žalobu, ako i to, že by bol odvolal
plnomocenstvo udelené jeho dcére O. W., ako i popiera uzavretie dohody o urovnaní so žalovanými.
Žalobca žiada, by súd vo veci ďalej konal a rozhodol rozsudkom, vyhovením žalobe.

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 13. augusta 2018 namietal pravdivosť tvrdení protistrany.
Osobne sa stretol so žalobcom s cieľom mimosúdne urovnať spor. Jeho nároky a požiadavky sú
výrazne odlišné od tých, ktoré v jeho meno deklarovala zástupkyňa pri mimosúdnych rokovaniach,
ktorá zrejme sama má záujem na spore. Požadovala od žalovaného časť pozemku, ktorý je predmetom
sporu, pretože susedí s jej pozemkom. So žalobcom sa bez problémov dohodli. Dohoda mu bola
známa ešte z jednaní právnych zástupcov. Dohodli sa na odlišnej sume, ktorú požadoval žalobca, nie
pani W.. Dohodu uzavreli aj v písomnej forme pred notárom. Žalobca sa notárovi preukázal svojím
občianskym preukazom. Osobne späťvzatie žaloby a ostatné dokumenty doručil súdu v podateľni.
Odvolanie späťvzatia žaloby nie je právne možné. Späťvzatie žaloby je jednostranným procesným
úkonom účastníka konania, pričom jeho účinky nastávajú v okamihu, keď sa dostane do rúk adresáta,
t. j. súdu. V prípade ak sa tak stane, nie je možné späťvzatie žaloby ďalším úkonom vziať späť (porov.
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 6 Sžo 372/2009).

10. Žalobca v písomnom vyjadrení zo 14. augusta 2018 oznámil predloženie originálu plnomocenstva
udeleného žalobcom priamo splnomocnenej zástupkyni (advokátskej kancelárii), ako aj holograf
čestného vyhlásenia žalobcu o tom, že vedome nevzal žalobu späť. Uznesenie žalobca navrhol potvrdiť
ako vecne správne. Odvolanie nebolo podané včas. Nešlo o krivé obvinenie. Tvrdenie, že pozemok
žalovaný riadne odkúpil a nedlží ani cent, sú nepodložené a dôkazy predložené v spore svedčia
o opaku. Žalovaný dal podpísať žalobcovi kúpnopredajnú zmluvu na pozemok žalobcu s celkovou
výmerou 1.437 m2 za kúpnu cenu 40.000 eur, avšak v obci sa porovnateľné pozemky predávali za
cenu 58 eur za 1 m2. V dôsledku toho trhová kúpna cena za pozemok by predstavovala vyše 80.000
eur. Žalovaný uviedol v kúpnopredajnej zmluve číslo svojho bankového účtu, kam mala byť podľa
zmluvy zaplatená celá kúpna cena, napriek tomu, že žalobca mal a má svoj bankový účet. Žalovaný
na svoj účet obdržal od svojej financujúcej banky platbu kúpnej ceny za pozemok vo výške 28.000
eur, ktorá mala patriť žalobcovi, v júli 2017. Odvtedy s peňažnými prostriedkami nakladá žalovaný
sám vo svoj prospech (zrejme z nich financoval výstavbu hrubej stavby). Žalobcovi ich však nevydal,
hoci mu peniaze patria, a to ani na výzvu. Žalovaní nezaplatili žalobcovi ani časť kúpnej ceny. V
dôsledku riadneho odstúpenia od kúpnej zmluvy žalobcom, mal žalovaný vrátiť predmet prevodu do
vlastníctva žalobcovi. Nedochádza ku škode a ak áno, tak výlučne vinou žalovaných 1/, 2/. Žiaden z
predložených dôkazov nepreukazuje vznik škody na stavbe žalovaných. Stanovisko nemá náležitosti
odborného posudku. Mgr. Z. nemá stavebné vzdelanie. Žalovaní už 26. februára 2018 mali vedomosť
o tom, že od kúpnopredajnej zmluvy na pozemok bolo odstúpené, poznali aj dôvody odstúpenia. Preto
nemali na pozemku, ktorý boli povinní vrátiť, začať stavať. Múry na základovej dosky vytiahli (postavili)



až po vydaní uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Rodinný dom stavali v čase, keď už
vedeli, že sú povinní pozemok vrátiť žalobcovi. Škodu si preto výlučne spôsobili sami. Bezodkladnosť
potreby úpravy pomerov neodkladným opatrením bola daná prebiehajúcou výstavbou žalovanými a
táto potreba stále trvá, vzhľadom na stavebné povolenie a pretrvávajúci záujem žalovaných pokračovať
v stavbe, v kombinácii s ich neochotou zaplatiť kúpnu cenu žalobcovi. Žalobca má XX rokov, dlhšie
trpí subkortikálnou vaskulárnou demenciou. Ide o ochorenie podobné alzheimerovej chorobe, odlišuje
sa ale skokovitým priebehom so striedavými zlepšeniami a zhoršeniami stavu. Pacient má obdobia,
kedy je relatívne v poriadku a naopak obdobia, kedy sa prejavuje jeho ochorenie. Sú poškodené najmä
psychické funkcie mozgu, ako aj iné funkcie. U žalobcu bola naviac po srdcovomozgovej príhode 19.
marca 2018 diagnostikovaná aj kortiko-subkortikálna atrofia mozgu. Ide o degeneratívne ochorenie
mozgu a poruchy nervového systému (neurologický stav), ktorý má za následok postupne klesajúci stav
videnia. Kortikálna atrofia spôsobuje zmenšovanie objemu mozgového tkaniva. K bežným príznakom
stavu patria ťažkosti s čítaním, odhad vzdialenosti a rozpoznávanie objektov a známych tvárí. Môže
spôsobiť zhoršenú pamäť a schopnosť myslenia (kognitívne zručnosti). Zadná kortikálna atrofia môže
byť spojená s alzheimerovou chorobou, demenciou, či inými neurologickými poruchami. K vyjadreniu
bola predložená lekárska správa z 11. decembra 2017 a 26. marca 2018. Žalobca má hrošie a lepšie dni.
Je ale nespôsobilý prečítať si právny dokument a vyhodnotiť jeho dôsledky. Napriek tomu, dokument
niekedy podpíše. Pre jeho ochranu je potrebné mu všetko povedať jednoducho, najmä ústne a hlasito.
Žalobca je starý pán, ktorý potrebuje ochranu. Za relevantný nemožno považovať jeho podpis na
dokumente, lebo on si dokument nevie prečítať. Spolieha sa na slovný popis a pochopí, ak je text
primerane zjednodušený. Žalovaný dáva však žalobcovi podpisovať predpripravené dokumenty, právne
komplikované, ktoré žalobca predtým nevidel, nevie si ich prečítať a tvrdí mu, že ide o zaopatrovacie
zmluvy, prípadne žalobcu zastrašuje a dokonca ho aj viackrát fyzicky napadol. Vzhľadom na ochorenie
a vek žalobcu, mal by byť chránenou osobou. Úkony podpísané žalobcom je treba posúdiť využitím
konceptu rozumne uvažujúcej osoby, čo by zrejme urobil psychicky zdravý človek na jeho miestne, s
prihliadnutím na to, čo je v záujme žalobcu. Nebolo v jeho záujme, aby predal pozemok v hodnote vyše
80.000 eur za 40.000 eur bez ďalšej protihodnoty, najmä za situácie, kedy mu preukázateľne minimálne
70% neprimerane nízkej ceny za pozemok vôbec nebolo vyplatené. Je v rozpore so záujmom žalobcu,
aby dlh žalovaným len tak odpustil. Žalobca kvôli zrakovým problémom má veľké problémy s čítaním
textu. Keď sa mal lepšie, dňa 23. júla 2018, sám spísal dokument „Čestné prehlásenie“, ktoré obsahuje
jeho vôľu. Chce, aby súd pokračoval v konaní a neželá si zobrať žalobu späť. Praje si vrátiť pozemok
alebo zaplatiť trhovú cenu. Nesúhlasí s obsahom dohody o urovnaní. Je preto daný dôvod, aby nebolo
prihliadané na späťvzatie žaloby, lebo žalobca nemal žiaden dôvod vziať žalobu späť.

11. Žalovaní 1/, 2/ v písomnom vyjadrení z 30. augusta 2018 zotrvávali na svojich doterajších podaniach.
So žalobcom uzavreli dňa 2. júla 2018 dohodu o urovnaní, na základe ktorej súdny spor urovnali. Žalobca
osobne na súde vzal žalobu v plnom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Žalobca je spôsobilý
na právne úkony a jeho spôsobilosť nie je obmedzená. Ostatné obvinenia žalobcu sú nepodložené
a nepredstavujú fakty. Žalobca sa snaží spochybniť vlastné právne úkony len preto, že si svoj záver
rozmyslel. Tak ako to učinil mnohokrát.

12. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je prípustné odvolanie (§ 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom
stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je dôvodné čiastočne, v súvislosti s formuláciou
rozsahu obmedzení nariadených neodkladným opatrením.

13. Primárne bolo ale potrebné vyhodnotiť procesný úkon, označený ako späťvzatie návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 2. júla 2018. Späťvzatie návrhu predstavuje jednostranný
adresovaný procesný úkon navrhovateľa, pričom podľa ustálenej súdnej praxe späťvzatie späťvzatia
návrhu nie je možné.

14. V prejednávanej veci však odvolací súd nemohol na späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia prihliadať. Žalobca v rukou písanom podaní zo dňa 23. júla 2018, ktorého podpis na tomto
podaní bol osvedčený na základe platného občianskeho preukazu, sa vyjadril, že vedome nevzal
žalobcu späť, na ktorej naďalej trvá. V odvolacom konaní poukázal na skutočnosť, že späťvzatie žaloby



a návrhu na neodkladné opatrenie je podpísané osobou, ktorej podpis bol osvedčený na základe
občianskeho preukazu č. I., ktorý bol však žalobcovi odcudzený a ktorú udalosť oznámil policajnému
orgánu a dňa 9.4.2018 bol mu vydaný nový občiansky preukaz č. C. XXXXXX. Ohlásenie odcudzenia
občianskeho preukazu žalobca preukázal potvrdením Obvodného oddelenia PZ S. zo dňa 26.10.2017.

15. Vzhľadom k uvedenému, v odvolacom konaní nebolo preukázané, že žalobca prejavil vôľu k
späťvzatiu návrhu na neodkladné opatrenie, písomným podaním zo dňa 2. júla 2018, podpísaného
osobou, ktorej totožnosť bola preukázaná občianskym preukazom, ktorého odcudzenie bolo žalobcom
už v roku 2017 oznámené policajnému orgánu. Nebolo preto možné na takýto procesný úkon prihliadať
a bolo potrebné návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vecne prejednať.

16. Procesná odvolacia námietka žalobcu o oneskorenom podaní odvolania nebola dôvodná.
Žalovanému 1/ bolo doručené napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie dňa 18. apríla 2018 a odvolanie
bolo podané na poštovú prepravu 3. mája 2018, teda v zákonnej pätnásťdňovej odvolacej lehote.
Začiatok plynutia odvolacej lehoty bol daný bez ohľadu na druh procesného spoločenstva strán konania.
Sporová strana si môže za zástupcu zvoliť advokáta a pokiaľ to zákon nevylučuje, aj inú fyzickú osobu,
ktorá sa však nemôže dať zastúpiť, ako tomu bolo v danom prípade (na rozdiel od zastúpenia strany
advokátom, ktorý sa môže dať zastúpiť iným advokátom, § 89 ods. 1, 3 CSP). V predmetnej veci
bolo preto vychádzané z predloženého plnomocenstva zo dňa 12. apríla 2018, ktorým žalobca udelil
plnomocenstvo priamo advokátskej kancelárii, ako splnomocnenej zástupkyni. Bude preto potrebné, aby
súd prvej inštancie vyzval žalobcu, vyjadriť sa k trvaniu na udelenom plnomocenstve fyzickej osobe. Ak
je strana zastúpená advokátom, zastupovanie iným zástupcom ako advokátom je vylúčené (§ 89 ods.
3 CSP).

17. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do
doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho
porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada. Nepriznáva sa ním
žiaden nárok a pri jeho nariaďovaní prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti
skutkových zistení. Neodkladné opatrenie má v danom prípade slúžiť k dočasnému zabezpečeniu
ochrany ohrozených práv žalobcu, pričom naliehavosť situácie si vyžadovala okamžitý zásah súdu.

18. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania.
Žalobca osvedčuje dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (nároku vo veci samej), ako i potrebu
neodkladnej úpravy pomerov. Nevykonáva sa plnohodnotné dokazovanie, keďže pre dôvodnosť a
trvanie chráneného nároku postačí, ak je osvedčený, nie preukázaný. Odvolacia námietka žalovaného,
že pre nariadenie neodkladného opatrenia postačovalo len podanie žaloby žalobcom a jeho tvrdenia,
nebola dôvodná. Žalobca osvedčil dôvodnosť a trvanie chráneného nároku, teda nároku vo veci samej
tak, aby bolo dosiahnuté jeho hodnoverné osvedčenie.

19. V posudzovanej veci mal súd prvej inštancie osvedčené, že medzi stranami konania je spor
o vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam (pozemkom), vzhľadom na absolútnu neplatnosť
nadobúdacieho titulu vlastníckeho práva žalovaných 1/, 2/, a to kúpnej zmluvy, uzavretej so žalobcom,
ktorý pre svoj vek (XX rokov) a nepriaznivý zdravotný stav nebol spôsobilý k takémuto úkonu, vrátane
neschopnosti posúdenia jeho obsahu a chápania jeho dôsledkov (obdobne žalobca nerozumel ani
záložnej zmluve a jej následkom). V prípade platnosti uvedenej kúpnej zmluvy, kúpna zmluva mala
zaniknúť odstúpením od zmluvy zo zákona žalobcom, z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny žalovanými
1/, 2/ žalobcovi.

20. Žalobca je dôchodca, ktorý v čase uzavretia kúpnej zmluvy bol vo veku XX rokov a ktorý podľa
lekárskych záznamov trpí okrem početných iných diagnóz aj vaskulárnou demenciou, pričom mu bola
diagnostikovaná aj kortiko-subkortikálna atrofia mozgu (preukázané lekárskou správou z 11. decembra
2017 a prepúšťacou správou z 26. marca 2018).

21. Neodkladné opatrenie predstavuje procesné zabezpečenie, ktoré má mať vzťah ku konkrétnemu
hmotnoprávnemu nároku. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia však nie je spoľahlivé
preukázanie samotného nároku, ale postačí, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana. Osvedčenie znamená, že súd zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, na základe
predložených dôkazov, teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti, pričom postačuje, ak osvedčená



skutočnosť, vzhľadom na všetky okolnosti, sa javí ako pravdepodobná. Oprávnenej osobe sa tak
poskytuje dočasná ochrana, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršovaniu jeho pozície aj za cenu, že skutkový
stav veci nie je ešte náležite zistený a teda, že subjektívne právo a jemu zodpovedajúca povinnosť nie
sú celkom nepochybné (porov. uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/26/2018).

22. Ustanovenie § 137 CSP medzi jednotlivými druhmi žalôb uvádza aj žalobu o určenie, či tu právo
je alebo nie je. Žalobca v danom prípade osvedčil naliehavý právny záujem na požadovanom určení
vlastníckeho práva, keďže jeho právo je neisté v dôsledku možnej absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy,
uzavretej so žalovanými 1/ a 2/.

23. Žalobca, ktorý je vo vysokom veku, predloženými lekárskymi správami osvedčil svoj nepriaznivý
zdravotný stav, ktorý by mohol mať vplyv aj na jeho rozumovú a vôľovú spôsobilosť uzavrieť predmetnú
kúpnu zmluvu. V konaní bolo tiež osvedčené, že rozhodujúca časť kúpnej ceny 28.000 eur, ktorá bola
splatná, doposiaľ žalovanými uhradená nebola, v dôsledku čoho došlo k odstúpeniu žalobcu od kúpnej
zmluvy (žalovaní úhradu rozhodujúcej časti kúpnej ceny nepreukázali).

24. Dôvodnosť nároku žalobcu, ktorému sa má poskytnúť procesná ochrana, bola preto osvedčená.
Touto dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti strán, ani posúdenie právneho vzťahu
medzi nimi. Výrok neodkladného opatrenia má len zabrániť zhoršovaniu právnej pozície žalobcu, aby
sa mu oplatilo uchádzať o konečnú súdnu ochranu do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

25. Preukázaná bola aj ďalšia zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, a to potreba
bezodkladnej úpravy pomerov neodkladným opatrením, keďže to vyžaduje naliehavosť situácie. V
dôsledku sporu medzi stranami konania o vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, bola osvedčená dôvodná
obava nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Žalovaný 1/ (ako aj žalovaná 2/) je zapísaný ako vlastník sporných nehnuteľností, ktorému prislúchajú
dispozičné oprávnenia vlastníka (predovšetkým vec užívať a disponovať s ňou). Skutočnosť zriadenia
záložného práva na nehnuteľnostiach, ako ani realizácia začatej stavby na sporných pozemkoch, príp.
poznámka o vedení sporu, nebránia žalovanému v dispozícii s nimi (ktorý stav sa môže meniť), a preto
nemôžu nahradiť, ako ani garantovať, procesnú ochranu, ktorá prislúchala žalobcovi zabezpečovacím
prostriedkom, ktorým je neodkladné opatrenie. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 4Obo 21/2001 podmienky pre to, aby boli predbežným opatrením (neodkladným opatrením)
upravené pomery tak, že sa účastníkovi zakáže disponovať s nehnuteľnosťou, môžu byť splnené i
vtedy, ak je nehnuteľnosť zaťažená záložným právom zriadeným v prospech tretej osoby. Tvrdený
záujem žalovaného neprevádzať nehnuteľnosti, bol bez právneho významu vo vzťahu k naplneniu
zákonom stanovených podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Z obsahu spisu tiež vyplýva,
že správanie žalobcu v priebehu konania môže byť rôznym spôsobom ovplyvňované, s čím súvisí i
naliehavá potreba procesnej ochrany predmetu sporu. V dôsledku zákonných oprávnení žalovaného,
ako zapísaného vlastníka nehnuteľností, teda aj práva nakladať s nimi, predmetné nehnuteľnosti by sa
mohli dostať do dispozície tretích osôb, čím by sa mohlo zmariť alebo významne sťažiť právo žalobcu
domáhať sa konečnej súdnej ochrany vo veci samej.

26. Hrozba zastavania pozemkov vyplýva z ich využívania na odlišný účel, s čím súvisí tiež možné
znehodnotenie pozemkov, ako aj narušenie a zmena právnych pomerov v dôsledku realizácie a
dokončenia stavby na sporných pozemkoch.

27. Nariadením neodkladného opatrenia sa len dočasne obmedzujú niektoré oprávnenia vlastníka,
vyplývajúce z vlastníckeho práva (na prechodnú dobu do právoplatného skončenia konania vo veci
samej). Nevytvorí sa nezvratný stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, keďže aktuálny
stav sa len dočasne zmrazí (zachová sa súčasný stav, aby nedošlo k scudzeniu nehnuteľností, ako
ani ich zaťaženiu právami tretích osôb). Uvedené obmedzenie je preto primerané a sleduje legitímny
cieľ, ochranu ohrozeného práva žalobcu, ktorého nárok bol osvedčený. Sám žalovaný sa vyjadril, že
zákaz nakladania s nehnuteľnosťami neovplyvní jeho zámery, keďže nemieni nehnuteľnosti prevádzať
ani zaťažiť.

28. Pri konkretizácii zákazu nakladania s nehnuteľnosťami bolo potrebné vychádzať z obsahu petitu
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a súčasne korigovať navrhovanú formuláciu všeobecného
zákazu nakladania so záložnými právami (s demonštratívnym výpočtom), presným a jednoznačným



vymedzením špecifikovaných úkonov nenakladania s predmetnými pozemkami, t. j. zákazom ich
scudzenia predajom, darovaním, prevodom, ich zaťažením nájomnou zmluvou, zriadením vecného
bremena, záložného práva. Príliš všeobecne a rozsiahle formulovaný zákaz nakladania s právami
(vrátane formulácie „najmä a či už“) vedie k neurčitosti, nepresnosti a neprimeranosti obmedzovania
povinných osôb, a tým k nevykonateľnosti súdnych rozhodnutí.

29. Odvolací súd preto zmenil napadnuté rozhodnutie vo vyhovujúcej časti zákazu nakladania s
nehnuteľnosťami, korigovaním mechanicky prevzatej formulácie nariadenia neodkladného opatrenia
súdom prvej inštancie z návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a v prevyšujúcej časti
bol návrh zamietnutý.

30. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol dôvodný aj v časti zákazu zastavania pozemkov a
pokračovania v rozostavanej stavbe na predmetných pozemkoch. Zámer realizácie stavby na sporných
pozemkoch vyjadruje dispozičné oprávnenie žalovaných ako vlastníkov užívať a využívať pozemky pre
svoju potrebu a na nimi určený účel. Pozemky sú však predmetom súdneho sporu o vlastnícke právo
k nim. Neodkladným opatrením sa preto len dočasne zmrazí súčasný stav zastavania pozemkov, opäť
s cieľom zabrániť zhoršeniu právnej pozície žalobcu, ktorý by na pôvodne nezastavaných pozemkoch
mal postavenú cudziu stavbu.

31. Argumentácia žalovaného poukazujúca na hroziacu škodu v dôsledku nepokračovania v stavbe,
vzhľadom na aktuálny stav jej rozostavanosti, bola bez právneho významu k naliehavosti bezodkladnej
úpravy pomerov. Žalovaný začal stavbu realizovať a domáha sa v jej ďalšom pokračovaní napriek
tomu, že za pozemky, na ktorých chce pokračovať v stavbe, nezaplatil rozhodujúcu časť kúpnej ceny
(28.000 eur), nezaplatenie ktorej viedlo žalobcu aj k podaniu predmetnej žaloby. Každý je povinný
počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku. Bolo prvoradou povinnosťou žalovaného pred
začatím realizácie stavby, splniť si svoj hlavný záväzok zo zmluvy (zaplatením kúpnej ceny v dohodnutej
lehote splatnosti), inak sa vystavil ako dlžník nepriaznivým právnym následkom, zasahujúcim aj jeho
nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemkom. Umožnením žalovanému pokračovať v stavbe za daných
preukázaných skutkových okolností, bolo by legitimizované správanie dlžníka porušujúceho svoj hlavný
záväzok zo zmluvy, napriek tomu, že druhá zmluvná strana si svoj záväzok zo zmluvy splnila. Žalobca
ako osoba vo vysokom veku a v nepriaznivom zdravotnom stave, pritom nemá vo svojej dispozícii tak
prevádzané nehnuteľnosti, ako ani peňažnú odplatu za ich predaj.

32. Je potrebné tiež zdôrazniť, že neodkladné opatrenie svojím zákazom zakazuje povinnej osobe
konanie do budúcnosti, teda zakazuje sa jej, aby od účinnosti neodkladného opatrenia konala
v neodkladnom opatrení vymedzeným spôsobom. Neobmedzuje však vlastníka, v danom prípade
žalovaného ako vlastníka rozostavanej stavby, aby vykonával svoje ďalšie oprávnenia a plnil povinnosti
vo vzťahu k predmetu vlastníctva, a to práve aj za účelom, aby na rozostavanej stavbe nedošlo
ku škodám, najmä v dôsledku poveternostných vplyvov, vrátane príslušných preventívnych úkonov,
zakonzervovaním rozostavanej stavby.

33. Vzhľadom na tvrdený a preukazovaný nepriaznivý zdravotný stav žalobcu, v ktorom sa striedajú
rôzne obdobia jeho zdravotnej kondície, bude úlohou súdu prvej inštancie zaoberať sa tiež procesnou
spôsobilosťou žalobcu, ktorá vyjadruje oprávnenie konať samostatne pred súdom. Je jednou z
podmienok konania, ktoré je súd povinný skúmať z úradnej povinnosti (ex offo), v ktoromkoľvek štádiu
konania (§ 161 ods. 1 CSP). V rozsahu, v akom fyzická osoba nie je spôsobilá pred súdom samostatne
konať (ak nemá zákonného zástupcu), zastupuje ju súdom ustanovený procesný opatrovník podľa
§ 69 CSP (súd skúma splnenie zákonom stanovených predpokladov pre ustanovenie procesného
opatrovníka fyzickej osobe, keďže tento inštitút súvisí s rešpektovaním práva strany na súdnu ochranu
a s právom na spravodlivý súdny proces, pričom ak by súd neustanovil procesného opatrovníka, hoci na
to zákonné predpoklady splnené boli, alebo pokiaľ by bol procesný opatrovník ustanovený nadbytočne,
došlo by k vade konania). Fyzickej osobe sa ustanovuje procesný opatrovník, ak sú splnené predpoklady
podľa ustanovenia § 69 CSP. Nedostatok procesnej spôsobilosti v priebehu konania, súd odstraňuje
postupom podľa § 68 a § 69 CSP.

34. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 CSP.



35. O náhrade trov odvolacieho konania nebolo rozhodované, pretože sa nejedná o konečné
rozhodnutie.

36. Uznesenie prijal senát odvolacieho súd pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.



Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.