Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/119/2017 z 25. 3. 2018
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 25. marca 2018, sp. zn. 23Co/119/2017, ECLI:SK:KSTT:2018:2315220145.1
Krajský súd Trnava | 23Co/119/2017 | ECLI:SK:KSTT:2018:2315220145.1 | 2018-03-25 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 396 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1e2c8a49-9536-48d4-a6e3-59fec4df60d7
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2315220145.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/119/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315220145
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2315220145.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň:
JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobcu: SPP Distribúcia a.s., so sídlom
Mlynské Nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom
Šoltésovej č. 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: O. N., nar. XX.X.XXXX, bytom K.
XXX, zastúpený advokátkou: JUDr. Jana Hreňová, so sídlom Krížna 14, Bratislava, IČO: 43 272 428, o
zaplatenie 2.579,78 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta,
č. k. 15C/567/2015-168 zo dňa 1. decembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu I. inštancie sa  r u š í  a  vec sa mu  v r a c i a  na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov
konania.  Súd rozsudok po citovaní § 82 ods. 1 písm. d), § 82 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike
vecne odôvodnil tým, že žalobca vykonal na základe údajov, ktoré mu boli poskytnuté orgánmi  činnými
v trestnom konaní na odbernom mieste K. XXX, ktoré je odberným miestom žalovaného kontrolu,
pričom pri tejto kontrole bolo zistené, že meradlo slúžiace na meranie spotreby zemného plynu malo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Uvedené meradlo bolo demontované a bolo
podrobené znaleckému skúmaniu, ktorého výsledky žalobca zhodnotil tak, že na uvedenom meradle
bolo preukázané porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a v dôsledku toho dochádzalo
v období od 19.10.2012 do 10.9.2013 k neoprávnenému odberu zemného plynu podľa § 82 ods. 1
písm. d) zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike. Na základe toho vystavil žalobca žalovanému faktúru
č. 90000168073 splatnú dňa 5.11.2013 na sumu 3.480,78 eura, ktorou si uplatnil  škodu spôsobenú
žalovaným vo forme neoprávneného odberu zemného plynu. Na stanovení výšky škody aplikoval
žalobca vyhlášku Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu
škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Po vystavení uvedenej faktúry vykonal žalovaný
čiastočné úhrady, ktoré boli započítané na fakturovanú sumu, pričom z celkovo fakturovanej sumy
zostalo neuhradených 2.579,78 eura.

2. Vzhľadom na námietku žalovaného, že žalobca nie je v spore aktívne legitimovaný súd  uzavrel,
že žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete je  osobou oprávnenou na náhradu škody, ktorá je
spôsobená neoprávneným odberom plynu. Toto jeho právo vyplýva z  § 82 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z.z.
o energetike. Z uvedeného dôvodu  súd vyhodnotil námietky žalovaného v časti nedostatku aktívnej
legitimácie žalobcu ako neopodstatnené. Súd sa tiež stotožnil s tvrdeniami žalobcu, že meradlo na
odbernom mieste žalovaného malo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, čo okrem
iného vyplýva aj zo záverov znaleckého posudku, ktorý si dal vyhotoviť žalobca, pričom uvedeným
znaleckým dokazovaním bolo konštatované, že došlo k odstráneniu jedného zaisťovacieho prvku
plomby. Na základe uvedenej skutočnosti preto súd konštatuje, že na odbernom mieste žalovaného
bola spotreba zemného plynu meraná určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii.



3. Pri ďalšom hodnotení vykonaného dokazovania súd hodnotil preukázanie škody, ktorú žalobca
vyfakturoval žalovanému faktúrou. V tejto časti sa však súd nemohol stotožniť s tvrdením žalobcu, že
samotná skutočnosť, na základe ktorej bolo preukázané, že odber zemného plynu bol meraný meradlom
s porušeným zaisťovacím prvkom odôvodňuje aplikáciu vyhlášky MH SR č. 449/2012. Uplatnenie
výšky škody stanovenej na základe tejto vyhlášky je podľa názoru súdu prípustná iba v prípadoch,
kedy nie je možné zistiť skutočnú škodu. Súd sa v danom prípade nestotožňuje a argumentáciou
žalobcu, že v tomto konkrétnom prípade nebolo možné určiť skutočnú výšku škody tak, ako to vyplýva
z § 82 ods. 2 zák. č. 251/2012  Z.z. o energetike.  V tejto súvislosti súd poukazuje na viac-menej
konštantnú rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov, pričom za podstatné považuje uviesť, že žalobca
v uvedenom konaní nepreukázal základný predpoklad pre priznanie práva na náhradu škody, pretože
nie každý neoprávnený odber zemného plynu, za ktorý sa považuje odber meradlom, na ktorom bolo
porušené zabezpečenie má za následok vznik škody, pričom podmienkou vzniku nároku na náhradu
škody musí byť nepochybné preukázanie, že k škode skutočne došlo a že porušenie zabezpečovacích
prvkov meradla je v priamej príčinnej súvislosti so zásahom do hodnôt meraných týmto meradlom.
Právo na náhradu škody nemôže byť v žiadnom prípade zamieňané s povinnosťou zaplatiť sankciu za
poškodenie plomby. Vznik škody musí byť kvantifikovaný preukázaním, že meradlo s takýmto porušením
nezaznamenávalo, prípadne nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu. Inými slovami
musí byť nepochybne preukázané, že meradlo nezaznamenáva reálnu spotrebu zemného plynu na
odbernom mieste. Je preto potrebné konštatovať, že poškodenie zabezpečovacieho prvku meradla
nepreukazuje príčinnú súvislosť s prípadným zásahom do údajov meraných meradlom. Ustanovenie
§ 82 ods. 3) zák. č. 251/2012 Z.z. nezbavuje žalobcu podľa názoru súdu povinnosti preukázať, či k
nim tvrdenej škode skutočne došlo a či táto škoda bola spôsobená protiprávnym konaním žalovaného.
Žalobca v prejednávanej veci nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by bolo zrejmé,  aká škoda mu
konaním žalovaného mala vzniknúť. Nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývala nim tvrdená
nefunkčnosť, resp. nesprávna funkčnosť meradla. Na základe týchto skutočností teda súd dospel k
názoru, že žalobca v uvedenom konaní nepreukázal žiadne skutočnosti a neprezentoval žiadne dôkazy,
ktoré by odôvodňovali postup v zmysle § 82 ods. 3 zák. č. 251/12 Z.z. o energetike, teda dôkazy z
ktorých by nepochybne vyplývalo, z akého dôvodu nie je možné v prípade nim tvrdené škody vyčísliť
jej skutočnú výšku. Podľa názoru súdu takýto postup neodôvodňuje ani to, že dodávateľom zemného
plynu neboli žalovanému vystavované zálohové faktúry. Skutočnosť, že dodávateľ zemného plynu si
voči žalovanému tieto nároky neuplatňoval nespôsobuje podľa názoru súdu automaticky vznik práva
žalobcu na náhradu škody. Súd taktiež považuje za potrebné uviesť, že náhrada škody v koncepcii
právneho poriadku Slovenskej republiky má v prvom rade kompenzačný charakter, ktorého účelom je
odstrániť následky v majetkovej sfére poškodeného, ku ktorým došlo v dôsledku protiprávneho konania
škodcu. Postupom žalobcu je však tento právny inštitút nahradený v prevažnej väčšine sankciou,
ktorú nemožno podľa názoru súdu zamieňať s právom na náhradu škody.  Z uvedených dôvodov
súd vychádzal z toho, že žalobca v konaní nepreukázal vznik skutočnej škody, ku ktorej malo dôjsť
v priamej príčinnej súvislosti s porušením zabezpečovacích prvkov meradla. Z uvedeného dôvodu
teda žalobca nepreukázal primárny predpoklad pre priznanie náhrady škody a to existenciu škody,
navyše ani zákonným spôsobom nepreukázal výšku tejto škody a ani príčinnú súvislosť medzi tvrdeným
protiprávnym konaním a tvrdenou škodou. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu v celom rozsahu
zamietol.

4. Súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len
CSP) a úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov konania.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu
v zmysle  § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd  dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam) a v zmysle  § 365 ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci). Odvolanie odôvodnil tým, že v konaní bolo nepochybne preukázané, že
žalovaný v spornom období plyn na jeho odbernom mieste reálne odoberal. V konaní bolo tiež
nepochybne preukázané, že meradlo žalovaného sa nenachádza na verejne prístupnom mieste.
Uvedené žalobca preukázal na základe výsledkov odpočtov odberného miesta žalovaného, ktoré sú
súčasťou súdneho spisu. Túto skutočnosť nerozporoval žalovaný, ani prvostupňový súd. Pre určenie
množstva odobratého plynu sú určujúce údaje z meradla plynu, pričom platí, že ak z akéhokoľvek
dôvodu stanoveného v  § 15 ods. 6 zákona o metrológii platnosť úradného overenia meradla zanikla,
údaj o množstve odberateľom spotrebovaného plynu, ktorý vykazuje takto poškodené meradlo, nie je



možné v zmysle ustanovení zákona o metrológii v spojení s ustanoveniami zákona o energetike použiť
v obchodnom styku. Množstvo odberateľom spotrebovaného plynu ktorého takéto meradlo vykazuje,
teda nemôže vyfakturovať dodávateľ odberateľovi a toto množstvo nemôže byť žalobcom použité na
určenie výšky škody v prípade neoprávneného odberu. Porušením plomby na meradle je možné s
počítadlom meradla manipulovať a ovplyvniť tak údaj o spotrebovanom množstve plynu a nie je zrejmé,
či množstvo plynu spotrebovaného odberateľom, ktoré indikuje takto poškodený plynomer, predstavuje
alebo nepredstavuje aj daným odberateľom skutočné odobraté množstvo tohto plynu. Ak by teda
žalovaný neodoberal plyn spôsobom, ktorý zákon o energetike kvalifikuje ako neoprávnený a meradlo
a jeho zabezpečenie by neboli poškodené, iba v takomto prípade by odobral plyn, ktorý patril jeho
dodávateľovi a tento by mu následne spotrebu v prípustnom množstve vyfakturoval. Plyn v distribučnej
sieti, je plynom patriacim distribútorovi, teda žalobcovi, plynom dodávateľa sa stáva až prípade, že jeho
množstvo je odmerané určeným, teda správnym meradlom. V prípade, že platnosť meradla zanikla,
tento plyn nie je možné identifikovať ako plyn patriaci konkrétnemu dodávateľovi, a to z dôvodu, že týchto
dodávateľov je na trhu s plynom viacero. Žalobca zdôrazňuje, že musia byť splnené dve podmienky,
aby plyn, ktorý odoberateľ odoberie bol považovaný za plyn, ktorý patrí jeho zmluvnému dodávateľovi
a to: 1) musí mať platnú a účinnú zmluvu o dodávke zemného plynu, uzavretého s dodávateľom a 2)
musí odoberať plyn, meradlom, ktoré má platné overenie, aby bolo možné určiť presné množstvo plynu,
ktorý odobral. V období od posledného odpočtu plynu na meradle až do dňa jeho demontáže nie je
dodávateľom zemného plynu fakturovaná dodávka, reálne k odberu plynu dochádza, ale za dodávku
plynu od konkrétneho dodávateľa sa toto množstvo považuje až vtedy, ak je domerané meradlom, ktoré
má platné overenie. V prípade manipulácie s overovacou značkou na meradle a následnom zániku
platností meradla, údaje z neho nesmú byť použité v obchodnom styku. V zmysle zákona o metrológii
v spojení so zákonom o energetike dodávateľ fakturuje dodanie plynu na základe údajov zistených z
určeného meradla. Ak by dodávateľ vyfakturoval dodávku plynu na základe meradla, ktorému zanikla
platnosť overenia, vystavuje sa riziku uloženia sankcie v zmysle zákona o metrológii.

6. V zmysle  § 1 ods. 9 vyhl. MH SR č. 449/2012 Z.z. ak v prípadoch neoprávneného odberu plynu s
meradlom, ktoré nesprávne zaznamenávalo alebo nezaznamenávalo odber plynu, alebo na ktorom bolo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného
odberu plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa, ku ktorému bol na predmetnom mieste prevádzkovateľom
siete vykonaný posledný fyzický odpočet určeného meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného
odberu plynu, nie však viac ako 12 mesiacov odo dňa zistenia neoprávneného odberu.

7. Vzhľadom na skutočnosť, že platnosť overenia meradla zanikla v deň, kedy neznáma osoba odstránila
zaisťovací prvok plomby, pričom konkrétny deň nie je možné určiť, žalobca vychádza z fikcie stanovenej
vyhláškou, ktorá predpokladá, že v deň fyzického odpočtu predchádzajúceho zisteniu poškodenia
meradla bolo toto meradlo ešte nepoškodené. Žalovaný (ako odberateľ) bol v zmysle § 76 ods. 11 zákona
o energetike povinný prevádzkovať odberné plynové zariadenie tak, aby nepoškodil určené meradlo.
Akýkoľvek zásah do určeného meradla v rozpore s osobitným predpisom je zakázaný. Žalovaný
v čase neoprávneného odberu zemného plynu za spotrebovaný plyn nezaplatil, čo znamená, že
žalovaný plyn odoberal de facto zadarmo, ale jeho odberom skutočne dochádzalo k nespoplatňovanému
znižovaniu množstva plynu v distribučnej sieti žalobcu. Majetok žalobcu sa v tomto prípade znížil o
spotrebu zemného plynu žalovaného. Nakoľko medzi žalobcom a žalovaným neexistuje zmluvný vzťah
je potrebné, aby si žalobca tento úbytok majetku uplatnil ako škodu spôsobenú neoprávneným odberom.
Túto skutočnosť predpokladá aj zákon o energetike, ktorý s pojmom škoda za neoprávnený odber
plynu pracuje. Plynomer žalovaného sa nenachádza na verejne prístupnom mieste. Uvedené žalobca
preukázal fotodokumentáciou odberného miesta žalovaného. Zápisom o vykonanej kontrole odberného
miesta zo dňa 17.9.2013 a montážnym listom meradla číslo: 1200039302 zo dňa 17.9.2013, pričom
všetky tieto dôkazy tvoria súčasť súdneho spisu. Vzhľadom na vyššie uvedené  škoda na strane žalobcu
reálne vznikla a jej výška bola vypočítaná v zmysle vyhlášky správne. Preukázaním, že došlo k porušeniu
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií, sa každý takýto odber považuje za neoprávnený odber. V
tomto prípade nie je potrebné preukazovať či odberateľ sám porušil zabezpečovacie zariadenie, alebo ho
spôsobila iná osoba. Postačuje iba samotná skutočnosť, že zabezpečovacie zariadenie bolo poškodené.
V takomto prípade zákon predpokladá objektívnu zodpovednosť. Skutková podstata neoprávneného
odberu zemného plynu je v danom prípade naplnená odberom plynu, ktorý je realizovaný meradlom
s poškodeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii (plomby). Vzhľadom na toto striktné
definovanie formy neoprávneného odberu zemného plynu nie je potrebné skúmať, či meradlo meria
správne hodnoty plynu alebo správne tieto hodnoty nemeria. Skutočnosť, že ide o neoprávnený odber



plynu, nie je podmienená funkčnosťou meradla v rovine, či meria hodnoty správne, ale či má dané
meradlo poškodené zabezpečovacie prvky, ktorých poškodenie umožňuje optimalizáciu nameraných
hodnôt plynu na ľubovoľnú hodnotu. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že možno predpokladať,
že meradlo po neoprávnenom zásahu do jeho zabezpečenia zostalo funkčné, vykazovalo naďalej
známky funkčnosti a bolo spôsobilé merať hodnoty správne. Avšak, porušenie zabezpečenia umožnilo
žalovanému manipuláciu s takto nameranými hodnotami. Inak povedané, je irelevantné, či meradlo
meria hodnoty správne, ak vzhľadom na porušenie jeho zabezpečenia možno tieto hodnoty bez
poškodenia meradla optimalizovať podľa vlastného uváženia (pretáčať na ľubovoľnú hodnotu). Je
potrebné položiť si teda otázku, aký racionálny základ má skúmanie funkčnosti meradla, keď nebolo
zabezpečené proti jeho prípadnej manipulácii a jeho stav umožňuje svojvoľne ovplyvňovať takto „riadne"
namerané hodnoty. Argumenty súdu ohľadne funkčností meradla preto žalobca vo svetle uvedených
skutočností pokladá za bezpredmetné.

8. Žalobca súhlasí s argumentáciou súdu, že nie každé poškodenie plomby ma za následok vznik
škody. V prípade, ak by sa zistilo poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na odbernom
mieste (napr. neobývaná nehnuteľnosť), do ktorej by neprúdil plyn z distribučnej siete (t.j. meradlo by
nezaznamenávalo vyššie a vyššie hodnoty odberov), v takom prípade by poškodenie zabezpečenia proti
neoprávnenej manipulácii nemalo za následok vznik škody. V tomto prípade však žalobca preukázal, že
žalovaný v spornom období plyn na jeho odbernom mieste reálne odoberal, a je to práve žalovaný, kto
nesie zodpovednosť za skutočnosť, že takýmto meradlom odoberal plyn.

9. Vzhľadom vyššie uvedené  k skutočne vzniknutej škode reálne došlo, avšak, túto škodu nie je možné
vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, žalobca nemohol určiť cenu neoprávnene
odobratého množstva plynu na základe  82 ods. 4 zákona o energetike, v súvislosti s čím bola cena
neoprávnene odobratého plynu určená na základe § 1 vyhlášky správne. Žalobca  poukázal na judikatúru
NS SR v obdobných konaniach, a to rozhodnutie NS SR, sp. zn. 4Cdo/102/2010 zo dňa 29.11.2011,
uznesenie NS SR, sp. zn. 3Cdo/99/2012 zo dňa 12.3.2015, uznesenie NS SR, sp. zn. lCdo/107/2008 zo
dňa 27.10.2009, uznesenie NS SR, sp. zn. 4Cdo/30/2009 zo dňa 28.10.2009. Tvrdenia žalobcu taktiež
podporuje rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5CO/169/2015 zo dňa 17.5.2016, rozhodnutie
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17CO/135/2016 zo dňa 27.4.2016 a rozhodnutie Krajského súdu v
Trnave sp. zn. 11Co/171/2011 zo dňa 2.5.2012.

10. Žalobca preukázal všetky predpoklady pre priznanie nároku, meradlo na odbernom mieste
žalovaného sa nenachádza na verejne prístupnom mieste,  žalovaný v spornom období plyn na
jeho odbernom mieste reálne odoberal,  na meradle žalovaného bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii, vznik škody žalobca preukázal a jej výšku vyčíslil v zmysle vyhlášky správne.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa zmenil a žalobe vyhovel, respektíve aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca si zároveň uplatnil náhradu trov prvoinštančného
a odvolacieho konania.

11. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že  rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne
správne a navrhuje, aby ho odvolací súd potvrdil  a priznal žalovanému plnú náhradu trov odvolacieho
konania. Poukazuje na to, že žalobca reálnu existenciu odvolacích dôvodov konkrétnym spôsobom
nevysvetľuje a poukazuje na rovnaké skutočnosti, ako pred súdom prvej inštancie. V odvolaní tak
absentuje referencia týchto tvrdení tak smerom k odvolacím dôvodom, ako aj smerom k napadnutému
rozsudku. V odvolaní tak nie je uvedené, v čom konkrétne žalobca vidí nesprávnosť postupu súdu prvej
inštancie (ktoré skutkové zistenia považuje žalobca za nesprávne, vykonaním ktorého dôkazu k ním mal
súd dospieť, ktorý postup súdu považuje za nesprávny, ktoré úvahy súdu považuje za nesprávne, ktoré
právne posúdenie súdu prvej inštancie považuje žalobca za nesprávne a podobne).

12. Po skutkovej stránke žalobca určil predmet konania poškodením zabezpečenia proti neoprávnenej
manipulácii, teda poškodením plomby, a výpočtom výšky škody podľa vyhl. č. 449/2012 Z. z. Predmetom
konania po skutkovej stránke tak nie je neoprávnený zásah do číselníka meradla (stočenie) a ani
vyúčtovanie zo strany dodávateľa (tretej osoby, nie žalobcu) so spotrebou 0 m3.  Žalobca v návrhu na
začatie konania uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody z titulu neoprávneného odberu plynu,
pričom v samotnom návrhu poukázal na 1) znalecký posudok, ktorý bol na podnet žalobcu vypracovaný
na potvrdenie neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, 2) faktúru,



ktorou si žalobca nárok na náhradu škody z titulu neoprávneného odberu plynu voči žalovanému uplatnil
a 3) nezaplatenie tejto faktúry zo strany žalovaného. Žalovaný poukázal vo vyjadrení predovšetkým
na to, že žalobca počas konania nepreukázal základné predpoklady pre priznanie nároku  na náhrady
škody, medzi ktoré patrí 1) protiprávne konanie (porušenie povinnosti) 2) vznik škody a 3) priama príčinná
súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody. Vzhľadom na vymedzený predmet konania po
skutkovej stránke súd môže žalobcovi priznať len taký nárok na náhradu škody, ktorý zo skutkového
stavu vyplýva, teda len takú škodu, ktorá môže vzniknúť z konania porušujúceho zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii (otázka priamej príčinnej súvislosti). Znalecký posudok, ktorý predložil žalobca
súd ako dôkaz vykonal a vyhodnotil ho tak, že preukazuje poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej
manipulácii. Súd teda mal za preukázané poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii,
avšak nemal za preukázaný vznik skutočnej škody, ktorá mala vzniknúť v priamej príčinnej súvislosti
s takýmto konaním. Nie je preto zrejmé, v čom žalobca vidí danosť tohto odvolacieho dôvodu, keď
súd znalecký posudok vyhodnotil tak, ako žalobca žiadal. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na nález
Ústavného súdu SR z 03.10.2012, spis. zn. I.ÚS 122/2012-47, rozhodnutie Krajského súdu Trnava  zo
dňa 07.05.2014, spis. zn. 11Co/396/2013.

13. Súd prvej inštancie správne vykladal a aplikoval § 82 ods. 2 zákona o energetike keď skúmal,
či žalobca preukázal vznik skutočnej škody, ako aj priamu príčinnú súvislosť medzi tvrdeným
protiprávnym konaním a tvrdenou škodou. Súd prvej inštancie rovnako správne uviedol, že nie každý
neoprávnený odber má za následok vznik škody. A nie každý neoprávnený odber má za následok
vznik škody predstavujúcej množstvo plynu. Súd prvej inštancie správne vykladal a aplikoval § 82
ods. 2 zákona o energetike keď skúmal, či žalobca preukázal vznik skutočnej škody, ako aj priamu
príčinnú súvislosť medzi tvrdeným protiprávnym konaním a tvrdenou škodou. Súd prvej inštancie pri
rozhodovaní tiež vychádzal z konštantnej rozhodovacej činnosti súdov, podľa ktorej je podmienkou
vzniku nároku na náhradu škody nepochybné preukázanie, že meradlo v dôsledku neoprávneného
zásahu nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu. Tento prístup
považuje žalovaný za správny. Zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii je plomba, ktorá je
umiestnená na meradle. Plomba, a teda ani jej poškodenie, nemá žiadny priamy vplyv na prietok
plynu v meradle, na množstvo plynu. Vyhláška č. 449/2012 Z. z., ktorou žalobca určil výšku škody (nie
samotný vznik), upravuje určenie množstva plynu. Žalobca v žalobe ani netvrdil, že odberateľ vykonal
zásah do meradla (stočenie meradla, optimalizácia hodnôt). Len ak by žalobca tieto skutočnosti tvrdil
a preukázal (povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu), prichádzalo by do úvahy použitie vyhlášky č.
449/2012 Z. z., pretože v priamej príčinnej súvislosti so zásahom do meradla môže vzniknúť škoda
predstavujúca množstvo plynu. Len zásahom do meradla, v dôsledku ktorého  meradlo nezaznamenáva,
alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu, môže vzniknúť škoda predstavujúca množstvo plynu. V
tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie NS SR 3Cdo 242/2015 a na ďalšie, iné rozhodnutia
odvolacích a prvoinštančných súdov, ktoré žaloby žalobcu zamietli.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným  stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1  CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario),  dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je
dôvodné a preto bolo nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

15. V prejednávanej veci bolo predmetom sporu zaplatenie 2.579,78 eura žalovaným. Žalobca nárok
na zaplatenie dlžnej sumy odôvodnil tým, že na odbernom mieste  K.. XXX, v období od 19.10.2012
do 10.9.2013 dochádzalo žalovaným k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Takýto odber zemného plynu je (podľa § 82 ods. 1 písm.
d) zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike) považovaný za neoprávnený odber. Porušenie zabezpečenia
proti neoprávnenej manipulácii (plomby) bolo potvrdené  znaleckým posudkom znalca Ing. Petra Leška.
V prípade neoprávneného odberu zemného plynu zákon o energetike ukladá odberateľovi povinnosť
uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu. Konaním
žalovaného vznikla žalobcovi škoda vo výške  2.579,78 eura, ktorá bola vyčíslená v súlade s vyhl. MH



SR č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným  odberom
plynu a vyfakturovaná žalovanému.

16. Súd žalobu  zamietol v podstate z dôvodu, že samotná skutočnosť, na základe ktorej bolo
preukázané, že odber zemného plynu bol meraný meradlom s porušeným zaisťovacím prvkom,
neodôvodňuje aplikáciu vyhlášky MH SR č. 449/2012. Uplatnenie výšky škody stanovenej na základe
tejto vyhlášky je podľa názoru súdu prípustná iba v prípadoch, kedy nie je možné zistiť skutočnú škodu.
Súd sa  nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že v tomto konkrétnom prípade nebolo možné určiť
skutočnú výšku škody tak, ako to vyplýva z § 82 ods. 2 zák. č. 251/2012  Z.z. o energetike.  Žalobca
nepreukázal základný predpoklad pre priznanie práva na náhradu škody, t.j. že k škode skutočne došlo
a že porušenie zabezpečovacích prvkov meradla je v priamej príčinnej súvislosti so zásahom do hodnôt
meraných týmto meradlom (priklonil sa k názoru žalovaného).

17. Žalobca v odvolaní poukazoval na to, že  preukázal všetky predpoklady pre priznanie nároku,
meradlo na odbernom mieste žalovaného sa nenachádza na verejne prístupnom mieste,  žalovaný v
spornom období plyn na jeho odbernom mieste reálne odoberal,  na meradle žalovaného bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, vznik škody žalobca preukázal a jej výšku vyčíslil v zmysle
vyhlášky správne.

18. Podľa § 76 ods. 11 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike odberateľ plynu je povinný prevádzkovať
odberné plynové zariadenie tak, aby nepoškodil určené meradlo. Akýkoľvek zásah do určeného meradla
v rozpore s osobitným predpisom je zakázaný.

19. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike neoprávneným odberom plynu je odber
meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii
alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.

20. Podľa § 82 ods. 2  zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike odberateľ ktorý neoprávnene odoberal plyn je
povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej
siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu ak vznikla. Odberateľ ktorý neoprávnene
odberal plyn je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

21. Podľa § 82 ods. 3 cit. zákona ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych
a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu
ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom podľa § 95 ods. 1 písm. l).

22. Podľa § 82 ods. 4 cit. zákona ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti
meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii podľa ods. 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu
sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu
dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom plynu na tom
istom mieste sa použije postu podľa odseku 3.

23. Podľa § 1 ods. 9 vyhl. č. 449/2012 Z.z. ak v prípadoch neoprávneného odberu plynu s meradlom,
ktoré nesprávne zaznamenávalo alebo nezaznamenávalo odber plynu, alebo na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného odberu
plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa, ku ktorému bol na predmetnom mieste prevádzkovateľom siete
vykonaný posledný fyzický odpočet určeného meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného
odberu plynu, nie však viac ako 12 mesiacov odo dňa zistenia neoprávneného odberu.

24. Podľa § 15 ods. 6 písm. d) zák. č. 142/2000 Z.z. o metrológii platnosť overenia  určeného meradla
zaniká, ak bola poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo
zabezpečovacia značka.

25. Citované ustanovenia osobitných právnych predpisov stanovujú predpoklady pre posúdenie nároku
z neoprávneného odberu zemného plynu, ako nároku na náhradu škody.



26. Žalobca do spisu založil znalecký posudok zo 17.10.2013 znalca Ing. Petra Leška, ktorým preukázal,
že na plynomeri v odbornom mieste, kde je na odber plynu prihlásený žalovaný, došlo k porušeniu
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (plomby). Žalobca tým preukázal, že k odberu zemného
plynu na odbernom mieste, kde je prihlásený na odber plynu žalovaný, došlo meradlom, na ktorom bolo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom takýto odber sa v zmysle citovaného
§ 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike považuje za neoprávnený odber zemného plynu. Žalobca
predloženým znaleckým posudkom preukázal porušenie zákonnej povinnosti (podľa § 76 ods. 11 zák. č.
251/2012 Z.z. o energetike)  prevádzkovať odberné plynové zariadenie tak, aby nedošlo k poškodeniu
meradla, t.j. preukázal prvý z predpokladov vzniku nároku na náhradu škody.

27. Žalobca zároveň tvrdí, že skutočnú škodu nie je možné vyčísliť,  tak ako to predpokladá citované
ustanovenie § 82 ods. 3 zák. č. 251/2012 Z.z., preto žalobca postupoval v súlade s  § 82 ods. 3 a § 1
ods. 9 vyhl. MH SR č. 449/2012 Z.z. a vyčíslil  spôsobenú škodu tak, ako stanovuje vykonávací predpis
na sumu 3.480,79 eura za obdobie  od 19.10.2012 do 10.9.2013 faktúrou, ktorú doručil žalovanému.
Z uvedenej sumy časť žalovaný zaplatil, predmetom sporu ostala nezaplatená časť vyúčtovanej a
fakturovanej škody.  Medzi stranami sporu nebolo sporené, že plynomer žalovaného sa nenachádza na
verejne prístupnom mieste, preto neprichádzal do úvahy postup podľa citovaného ustanovenia § 82 ods.
4 zákona o energetike. Žalobca zároveň v tejto súvislosti poukázal na svoj postup v súlade s  § 15 ods. 6
písm. d) zák. č. 142/2000 Z.z. o metrológii, že za uvedené obdobie od 19.10.2012 do 10.9.2013 žalovaný
neplatil preddavky na platby za spotrebu plynu a nebola mu účtovaná náhrada za skutočnú spotrebu
plynu, pretože na to neboli splnené podmienky. Na to, aby žalobca mohol účtovať za spotrebu plynu
jeho zmluvnému dodávateľovi, musí medzi dodávateľom a odberateľom plynu existovať  platná a účinná
zmluva o dodávke zemného plynu a plyn musí byť odoberaný meradlom, ktoré má platné overenie, aby
bolo možné určiť presné množstvo plynu, ktorý sa odobral. Tým, že bolo preukázané, že plyn v odbernom
mieste žalovaného bol meraný meradlom, na ktorom  bolo  porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii, teda nemal platné overenie, žalobca postupoval podľa citovaných ustanovení zákona.
Nemožno sa stotožniť s názorom žalovaného, že  argumentácia žalobcu poukazujúca na vyúčtovanie
tzv. nulovej spotreby (z vyššie uvedeného dôvodu) má byť považovaná za neprijateľnú a dokonca, že
žalobca v súvislosti s opísaním uvedených skutočností mal navrhnúť pripustiť zmenu žaloby. Žalobca
vo vyjadrení k odporu žalovaného  (č.l. 36) len reagoval na argumenty použité žalovaným v odpore a
bližšie odôvodňoval a poukazoval  na to, že za uvedené obdobie žalovaný neplatil za spotrebovaný plyn
na základe uzavretej zmluvy, aby bolo súdu zrejmé, že náhradu škody nežiada priznať popri úhradách
za spotrebovaný plyn. Takáto informácia žalobcu nič nemení na skutočnostiach tvrdených v žalobe,
že ak žalovaný odoberal plyn meradlom, na ktorom  bolo  porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii (plomba), išlo o neoprávnený odber zemného plynu.   Vykonaným dokazovaním bolo tiež
preukázané, že žalobca škodu vyčíslil v súlade s vyhláškou, vyfakturoval, faktúru doručil žalovanému (a
zároveň si neuplatňoval za uvedené obdobie platby za skutočnú spotrebu plynu).

28. Ak žalobca tvrdí, že v takýchto prípadoch nie je možné vyčísliť skutočnú škodu a pri vyčíslení škody
je možné postupovať len podľa vyhlášky, potom je dôkazné bremeno na žalovanom, aby preukázal, že
skutočnú škodu je možné preukázať a ako sa má skutočná škoda preukazovať.  V rozhodnutí NS SR
sp. zn. 4 Cdo 13/2009 je rozobratá otázka tzv. negatívnej dôkaznej teórie, ktorú treba rešpektovať pri
posudzovaní dôkazného bremena na strane konkrétnej strany sporu. Ide o pravidlo, že neexistencia
(niečoho)  sa zásadne nepreukazuje. Od nikoho nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu
neexistenciu určitej právnej skutočnosti.

29. V súvislosti s posúdením spornej otázky medzi stranami sporu, či sa (ne)dá v prejednávanej veci určiť
skutočná škoda odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu ČR I. ÚS 668/15 z 11.8.2015, ktorý
v podobnom prípade (išlo o neoprávnený odber elektriky) mal k dispozícii  stanovisko Energetického
regulačného úradu (ERÚ), ktorý konštatoval, že v praxi sa skutočná výška škody preukazuje veľmi
obtiažne, vo väčšine prípadov je to úplne nemožné a skutočne neoprávnene odobratú elektriku tak
nemožno  žiadnym spôsobom určiť, v ďalšej časti stanoviska je bližšie odôvodnené, prečo je tomu tak, v
stanovisku sa tiež konštatuje, že nie je možné vylúčiť, že zo strany prevádzkovateľov nemôže dochádzať
k zneužívaniu metódy náhradného stanovenia výšky spôsobenej škody na úkor náročného zisťovania
skutočnej škody, vyjadruje sa k stanoveniu ceny elektriky podľa vyhlášky. Na Slovensku pôsobí Úrad pre
reguláciu sieťových odvetví (s podobnými kompetenciami ako ERÚ), ktorého postavenie a pôsobnosť
upravuje zák. č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, pričom z § 2 písm. a) tohto zákona
vyplýva, že pôsobí aj v oblasti plynárenstva.



30. Vzhľadom k tomu, že žalovaný odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo  porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii (plomba) a preto išlo o neoprávnený odber zemného plynu, je škodca
(žalovaný) povinný nahradiť škodu v primeranej výške. Zákonodarca určil, že v prípadoch, keď škodu
nemožno určiť, náhrada škody sa vypočíta spôsobom stanoveným vyhláškou MH SR č. 449/2012
Z.z. Vypočítaná škoda na základe vyhlášky je tak škodou fiktívnou, ktorá nemusí mať žiadny vzťah k
skutočnému množstvu odobratého plynu. Zvolená legislatívna konštrukcia objektívnej zodpovednosti
a výpočet fiktívnej škody podľa vyhlášky zvýhodňuje dodávateľa energie. Toto zvýhodnenie je
odôvodniteľné tým, že riadna evidencia spotreby energie a ochrana proti neoprávneným odberom
zabezpečujú verejný záujem na stabilite rozvodnej sústavy (porovnaj nález ÚS ČR I. ÚS 202/06).

31. Pri posudzovaní výšky škody v danom prípade je nevyhnutné vychádzať predovšetkým z toho, že
občianskoprávny inštitút  náhrady škody plní funkciu kompenzačnú a preventívnu a v žiadnom prípade
nemôže mať charakter sankcie za neoprávnený odber. V rámci občianskoprávnej zodpovednosti sa
hradí skutočná škoda, t.j. ujma na majetku poškodeného. Prípadná sankcia nemôže byť riešená v
rámci občianskoprávnej zodpovednosti, k tomu slúžia prostriedky  trestného práva, pretože aj v danom
prípade by mohol neoprávnený odber naplniť skutkovú podstatu trestného činu krádeže. V prejednávanej
veci žalobca tvrdí, že k informáciám o neoprávnenom odbere plynu sa dozvedel od Úradu hraničnej a
cudzineckej polície,  čo preukázal správou zo dňa 13.7.2015 (č.l.43). Súd v danom prípade nevykonal
dôkaz navrhovaný žalovaným, a nezisťoval, či sa pokračuje v  trestnom stíhaní konkrétnych osôb (čo
vyplýva zo správy polície), v akom štádiu je toto trestné stíhanie a v rozsudku sa žiadnym spôsobom
nevysporiadal s tým, prečo takýto dôkaz nevykonal. Navrhnutý dôkaz bol pritom po právnej stránke
relevantný hlavne z dôvodu, aby súd zistil, či sa žalobca (prípadne SPP) aj v rámci trestného konania
nedomáha rovnakej  náhrady škody voči tretej osobe, ale z trestného spisu bolo možné zistiť aj ďalšie
dôležité skutočnosti v prejednávanej veci. Zo správy polície vyplýva, že žalobcu (resp. SPP) vyslovene
vyzvali, aby vyčíslil škodu na svojich zariadeniach, resp. na plyne, ktorý bol odcudzený. O páchaní
trestnej činnosti nemala polícia žiadne pochybnosti, nakoľko sa zistila škoda, našiel sa páchateľ a jeho
presné záznamy o vykonaných zásahoch do zariadení patriacich SPP, našli sa vysokošpecializované
nástroje potrebné na pretáčanie plynomerov, páchateľ je odborníkom pri práci v tejto oblasti a našli sa
finančné prostriedky pochádzajúce z tejto trestnej činnosti.

32. Z dôvodu, že výška škody, na ktorú má žalobca nárok musí byť primeraná súd nemusí paušálne
akceptovať spôsob výpočtu na základe vyhlášky. Napríklad ak súd dospeje k záveru, že v danom prípade
by bol takýto postup v rozpore so zákonom a to napríklad z dôvodu, že by takýto výpočet náhrady
škody nezabezpečoval len naplnenie kompenzačného princípu, ale naopak, zistil by, že by malo dôjsť
k nadkompenzácii poškodeného, alebo dokonca k sankcii neoprávneného odberateľa súd vykonávací
predpis nebude aplikovať, resp. bude ho aplikovať len čiastočne a je prípustné, aby postupoval v súlade
s všeobecnými ustanoveniami o náhrade škody podľa OZ. Súd prvej inštancie môže zobrať do úvahy
pri zisťovaní výšky škody predchádzajúcu históriu spotreby plynu neoprávneného odberateľa, ak je táto
k dispozícii. Nie je vylúčené, že súd na návrh strany nariadi znalecké dokazovanie, aby znalec odberné
miesto obhliadol a určil spôsobenú výšku škody podľa druhu plynových spotrebičov používaných v
odbernom mieste v rozhodnom období, prípadne vykoná také dokazovanie, ktorým výška skutočnej
škody bude čo najviac približná (porovnaj nález ÚS ČR sp. zn. Pl. ÚS 29/13). Ako už odvolací súd
vyššie uviedol, bude predovšetkým povinnosťou žalovaného navrhnúť vykonať relevantné dokazovanie.
Samotná skutočnosť, že okolnosť výšky spôsobenej škody je preukazovaná len s určitou mierou
pravdepodobnosti, je v občianskoprávnom konaní dovolené a neznamená to, že súd má takúto okolnosť
považovať za nepreukázanú. Súd rozhodujúci o stanovení výšky škody spôsobenej neoprávneným
odberom plynu v situácii, v ktorej nemožno použiť výpočet výlučne podľa vykonávacieho predpisu musí
použiť i vlastnú spravodlivú úvahu.

33. Nebola  opodstatnená argumentácia žalovaného, že vznik škody na strane žalobcu nebol v priamej
príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného, pretože nebolo preukázané, že aj keď bola
poškodená plomba na plynomeri, nebolo zároveň preukázané, že by plynomer nemeral spotrebu plynu
správne a len v prípade, ak by bolo preukázané, že bola poškodená plomba a zároveň plynomer nemeral
správne, len vtedy by mal žalobca nárok na náhradu škody. Z gramatického výkladu  § 1 ods. 9 vyhl.
č. 449/2012 Z.z. vyplýva, že  v prípadoch neoprávneného odberu plynu dochádza v prípade, ak je plyn
meraný  meradlom, ktoré nesprávne zaznamenávalo alebo nezaznamenávalo odber plynu, alebo na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Použitá spojka alebo v danom



prípade znamená, že meradlo nemusí byť zároveň aj nefunkčné a aj musí mať poručené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii ale postačuje jedna z alternatív. Žalobca  poukazuje na to, že v danom
prípade mohlo dôjsť len k pretočeniu meradla, čo by znamenalo nižšiu spotrebu plynu oproti skutočnej
a tým k finančnému zvýhodneniu žalovaného, bez toho, aby pri pretočení meradla došlo k poškodeniu
meradla tak, aby ďalej spotrebu plynu počítalo správne.

34. S poukazom na vyššie uvedené  odvolací súd  napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa
§ 389 ods. 1 písm. c) a s poukazom na § 391 ods. 1 CSP a  vec vrátil súdu prvej inštancie  na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, pričom prihliadol na princíp dvojinštančnosti civilného sporového konania
a tým neznemožnil stranám realizáciu ich procesných práv, neodoprel stranám možnosť odvolacieho
prieskumu nových, z pohľadu doterajších záverov súdu prvej inštancie významných skutočností.
Obsahom práva na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo strany, aby sa jeho vec,
ak to zákon pripúšťa, prejednala v dvojinštančnom konaní. Ak by odvolací súd svoje rozhodnutie
nepredvídateľne založil na iných právnych záveroch než súd prvej inštancie, porušil by právo strán na
spravodlivý proces a v skutočnosti by im odňal právo namietať správnosť právneho názoru súdu na
inštančne vyššom súde. K novým právnym záverom odvolacieho súdu by sa strany nemali možnosť
vyjadriť, prípadne predložiť nové dôkazy, ktoré z hľadiska doterajších záverov súdu prvej inštancie, sa
nejavili významné.

35. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť nárok žalobcu z hľadiska ustanovení o náhrade
škody podľa OZ a osobitných predpisov,  na základe ktorých si žalobca nárok uplatnil. Ako bolo vyššie
uvedené,  v tomto prípade bude dôkazné bremeno na žalovanom, aby preukázal, že skutočnú škodu
je v danom prípade možné vyčísliť a navrhne spôsob, ako to preukázať. Neexistuje  dôvod, aby sa
na daný záväzkový vzťah neaplikovali ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, keď postavenie žalobcu
ako dodávateľa a žalovaného ako spotrebiteľa spĺňa charakteristiku v § 52 OZ (rovnako aj v zákone
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). Ustanovenia o ochrane spotrebiteľa je potrebné aplikovať v
širšom zmysle, nie len pri vzájomných vzťahoch vzniknutých z právnych úkonov (zmlúv). Svedčí o tom
aj  dôvodová správa k novele zákona o energetike, ktorou  sa mení a dopĺňa zák. č. 251/2012 Z. z.
o energetike  v znení zák. č. 391/2012 Z. z. v ktorej sa konštatuje, že dôvodom navrhovanej zmeny
je súčasná spoločenská situácia a záujem navrhovateľa zákona chrániť slabšiu stranu, spotrebiteľa
(nevynímajúc nárok na náhradu škody).  Z uvedeného dôvodu môže súd aj iniciatívne vykonávať
dokazovanie v zmysle §  295 CSP. Súd sa obráti s dopytom na orgány činné v trestnom konaní (ako
to navrhol žalovaný) a bude zisťovať ako sa pokračuje v trestnej veci obvinených W. M., V. B., V. S., J.
F. a L. N. za zločin podvodu, čo sa uvádza v správe  Úradu hraničnej a cudzineckej polície MV SR z
13.7.2015 (č.l. 43), bude zisťovať či si  obchodná spoločnosť SPP tak, ako bola vyzvaná, uplatnila nárok
na náhradu škody, v akej výške (ako k výške uplatnenej škody dospela),  bude zároveň zisťovať, či sa
nevedú dve konania o náhrade tej istej škody, resp. bude zisťovať, či ide o prípadné osobitné nároky na
náhradu škody, ktorá by mala vzniknúť SPP a popri tom aj žalobcovi. Ak si poškodený škodu neuplatnil,
mal by vysvetliť prečo, prípadne súd môže z trestného spisu zistiť, že si ju SPP neuplatnila, pretože
naozaj nevznikla. Ak sa vedie trestné stíhanie, zo spisu bude možné napríklad zistiť aj to, ako vypovedali
obvinení v súvislosti so stočením meradla u žalovaného (čo tvrdí žalobca).  Podľa výsledkov doplneného
dokazovania pripojením trestného spisu súd zváži, či sa obráti s dopytom na Úrad pre reguláciu
sieťových odvetví, v ktorom bude zisťovať, či je v takomto prípade možné vyčísliť skutočnú škodu. V
prípade, ak sa dá, ako má súd postupovať, aby ju zistil, ak sa nedá, prečo je tomu tak, prípadne úradu
položí aj ďalšie otázky, ktoré môžu vysvetľovať podstatu celého problému s neoprávneným odberom
plynu. Podľa názoru odvolacieho súdu ide aj o otázky technického charakteru, pričom odpovede na tieto
otázky umožnia viac pochopiť spôsob, akým sa plyn nakupuje, kým sa nakupuje, ako sa odoberá,  a
pod. Ak úrad povie, že skutočná škoda sa dá vyčísliť, mal by zároveň uviesť, ako sa má vyčísliť. Ak
sa vyčísliť nedá, súd bude zisťovať výšku škody v primeranom rozsahu v súlade s vyššie uvedeným
právnym názorom odvolacieho súdu.

36. Obe strany sporu poukazujú na rôzne rozdielne rozhodnutia NS SR, odvolacích súdov a
prvoinštančných súdov a citujú z nich tie časti, ktoré vyznievajú v prospech jedného, alebo druhého.
Tieto rozhodnutia však nevychádzajú z rovnakého skutkového základu, napríklad už len pre to, že nie
v každom prípade bol merač energie na mieste, ktoré nebolo prístupné tretím osobám. Ak žalovaný
trvá na tom, že si nie je vedomý porušenia  zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (plomby) a
uvažuje nad tým, že či k poškodeniu zabezpečenia meradla nemohlo dôjsť  napríklad aj pracovníkmi
prevádzkovateľa distribučnej siete, je možné sa zaoberať aj otázkou, či je vylúčené, aby došlo k



poškodeniu zabezpečenia plynomeru preukázaným spôsobom pracovníkmi žalobcu, alebo, či takýto
merač nemohol byť  žalovanému nainštalovaný, keď na druhej strane žalobca tvrdí, že nevie uviesť,
kedy k porušeniu došlo a nebolo ho možné zistiť voľným okom pri každoročnom odpočte stavu
plynomera zamestnancami žalobcu, resp. vykonať také dokazovanie, ktoré preukáže, že k poškodeniu
zabezpečenia meradla preukázané znalcom mohlo dôjsť zamestnancami žalobcu, alebo také zariadenie
už bolo nainštalované, v tomto smere je ale dôkazné bremeno na žalovanom, ktorý má vyvrátiť už
preukázané tvrdenia žalobcu. Po  doplnení dokazovania   súd  vo veci opätovne rozhodne a rozhodnutie
v súlade s  § 220 ods. 2 a 3 CSP odôvodní.

37. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods.
3 CSP).

38. Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).