Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 11CoP/37/2018 z 3. 7. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 3. júla 2018, sp. zn. 11CoP/37/2018, ECLI:SK:KSTT:2018:2117222828.1 Krajský súd Trnava | 11CoP/37/2018 | ECLI:SK:KSTT:2018:2117222828.1 | 2018-07-03 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 37 ods. 2 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/921ab798-c6ec-41c8-af3c-5be969fc6ac8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2117222828.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/37/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117222828
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2117222828.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr.
Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Y. H.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: matka - D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. U. XXXX/XX,
Y., zastúpená Mgr. Petrom Kupkom, advokátom, Hlavná 23, Trnava a otec - Mgr. V. H., nar. XX.XX.XXX,
bytom J. E. XD, Y., zastúpený JUDr. Denisou Jánošíkovou, advokátkou, Klincová 35, Bratislava, o návrhu
otca na uloženie výchovného opatrenia, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo
dňa 16. januára 2018, č.k. 11P/94/2017-212, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti uloženia výchovného opatrenia a v časti
náhrady trov konania p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie uložil matke a otcovi výchovné opatrenie
spočívajúce v povinnosti podrobiť sa sociálnemu a psychologickému poradenstvu poskytovanému im
akreditovaným subjektom TENENET o.z., IČO: 42 255 015, Lichnerova 41, Senec, a to v počte 20
konzultácií v intervaloch, termínoch a na mieste podľa určenia daného subjektu, s účinnosťou od
právoplatnosti rozsudku, za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie medzi rodičmi ohľadom výchovy a
starostlivosti o maloletú Y., zlepšenia vzájomného rešpektovania sa v roli rodiča maloletej a usmernenia
rodičov ohľadom ich spoločnej zodpovednosti za výchovu a vývin maloletej. Ďalej súd napadnutým
rozsudkom návrh otca na uloženie informačnej povinnosti matke zamietol. O nároku na náhradu trov
konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 24 ods. 5, § 28 ods. 1 a 2, § 37 ods. 2 písm.
d) Zákona o rodine, § 2 ods. 1, § 40 a § 121 CMP, ako aj § 217 ods. 1 CSP, keď na základe vykonaného
dokazovania mal preukázané, že v prejednávanej veci sú dané dôvody pre uloženie výchovného
opatrenia z dôvodu hlboko narušených vzťahov medzi rodičmi a tiež dlhodobo narušenej komunikácie
medzi rodičmi. Vzťah medzi rodičmi je disharmonický, a hoci nemožno dúfať, že by sa ich vzťah
vrátil do roviny priateľstva, je potrebné, aby rodičia dokázali spolu komunikovať a kooperovať aspoň
v základných otázkach života maloletej (zdravotný stav, vzdelávanie, krúžky, ...) a aby sa navzájom
ako rodičia rešpektovali. Vzhľadom k tomu je potrebné, aby sa rodičia maloletej podrobili výchovnému
opatreniu, s cieľom odstrániť vzájomné nepriateľské postoje a aby sa za pomoci tretej osoby pokúsili
vyriešiť situáciu v prospech maloletej. S poukazom na závery znaleckého posudku, ako aj s poukazom
na nezlepšenú situáciu v komunikácii medzi rodičmi od znaleckého dokazovania, je nevyhnutné riešiť
túto nevhodnú komunikáciu, nakoľko je príčinou psychosomatických problémov maloletej, čím negatívne
vplýva na zdravý fyzický a psychický vývin maloletej. Súd má za to, že na tento stav nie je možné
rezignovať. Nakoľko je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, pričom najlepší záujem maloletej



(nie záujem matky alebo otca) je v konaní určujúci, súd v zmysle § 37 ods. 2 písm. d) Zákona
o rodine vo výroku I. rozsudku uložil výchovné opatrenie, ktorým uložil rodičom povinnosť podrobiť
sa sociálnemu a psychologickému poradenstvu, ktorého cieľom bude zlepšiť vzájomnú komunikáciu
medzi rodičmi ohľadom výchovy a starostlivosti o maloleté dieťa, zlepšiť vzájomné rešpektovanie sa
v roli rodiča maloletej a usmerniť rodičov ohľadom ich spoločnej zodpovednosti za výchovu a vývin
maloletej. Nakoľko schopnosť konštruktívnej komunikácie je vecou oboch rodičov a táto schopnosť
je narušená u oboch (podľa znalca u matky ide najmä o vyhýbanie sa komunikácii s otcom, kričanie
na neho pred maloletou; u otca ide o privolávanie polície pri odovzdávaní maloletej), súd uložil toto
výchovné opatrenie obom rodičom. Za pomoci špecializovaného zariadenia za pomoci odborníkov by
mali rodičia pracovať na zlepšení ich schopnosti navzájom komunikovať o výchove maloletej, navzájom
sa akceptovať v rolách rodiča a pochopiť, že za výchovu a vývin maloletej zodpovedajú spoločne.
Celkovým výsledkom výchovného opatrenia by malo byť zabezpečiť čo najvhodnejšie bezkonfliktné
prostredie v prospech maloletého dieťaťa. Zlepšenie komunikácie medzi rodičmi by potom malo mať
vplyv aj na riešenie problému s obezitou maloletej, pretože práve konštruktívna komunikácia im pomôže
zabezpečiť jednotný prístup pri riešení tohto zdravotného problému, za ktorého riešenie sú zodpovední
obaja. Výchovné opatrenie vo forme poradenstva bude rodičom poskytované akreditovaným subjektom
TENENET o.z., Senec, z ktorého vyjadrenia zo dňa 29.11.2017 (č.l. 163) vyplýva, že ako akreditovaný
subjekt sociálno-právnej ochrany detí a mládeže MPSVaR SR sú oprávnení pôsobiť aj v okrese Trnava,
súhlasia s realizáciou výchovného opatrenia ich zariadením, toto je bezplatné, pričom po rozhodnutí
súdu budú dohodnuté ďalšie kroky výchovného opatrenia. Ak aj občianske združenie sa vyjadrilo, že
je ťažké sa jednoznačne vyjadriť, či by realizácia výchovného opatrenia v ich občianskom združení
mala iný výsledok ako tie opatrenia, ktoré už boli uložené v minulosti, z uvedeného nie je možné
vyvodiť jednoznačný predpoklad neúspechu ukladaného výchovného opatrenia. Predovšetkým, o istote
dosiahnutia úspechu výchovného opatrenia nemožno hovoriť nikdy, to však nemôže byť prekážkou
toho, aby bolo uložené. Naviac, dočasné výchovné opatrenie uložené neodkladným opatrením do
právoplatného skončenia konania vo veci samej stroskotalo na neexistencii potrebných podmienok pre
jeho realizáciu, keďže nedošlo k nadviazaniu potrebného vzťahu rešpektu a dôvery medzi psychológom
RPPS ÚPSVaR Trnava a rodičmi, resp. otcom. Výchovné opatrenie vo veci samej však bude realizovať
iný subjekt, a to občianske združenie, ktoré o spoluprácu požiadal otec, je tu teda predpoklad toho, že
uvedený problém nedostatku dôvery sa nezopakuje. Súd pritom poukazuje na vyjadrenie otca zo dňa
10.01.2018 (rub č.l. 186), z ktorého vyplýva dôvera otca v uvedené občianske združenie. Ak matka a
priori nesúhlasí s výchovným opatrením, t.j. realizovaným ktorýmkoľvek subjektom, pričom otec našiel
subjekt, ku ktorému má dôveru, a zároveň matka nedôveru voči uvedenému subjektu nevyslovila, je
možné uzavrieť, že v zmysle pokynu odvolacieho súdu bolo nájdené iné špecializované zariadenie
(ako RPPS ÚPSVaR Trnava), kde je predpoklad jeho rešpektovania zo strany rodičov a teda aj väčší
predpoklad dosiahnuť účel výchovného opatrenia. S poukazom na uvedené súd rozhodol, že výchovné
opatrenie bude realizované uvedeným akreditovaným subjektom. Pokiaľ ide o námietku matky ohľadom
nákladov na cestu, súd uvádza, že matka je zamestnaná, s čistým príjmom minimálne vo výške 450,- eur
mesačne (viď prvý rozsudok), a preto je schopná finančne zvládnuť cestovné náklady na trase Y. - Senec
spojené s realizáciou výchovného opatrenia a uvedené náklady neohrozia krytie základných životných
potrieb matky a maloletej. Pokiaľ ide o námietku matky ohľadom jej pracovných povinností, v prípade,
že výchovné opatrenie splní svoj účel, je možné ho aj zrušiť, a preto bude závisieť od prístupu oboch
rodičov, ako dlho bude toto výchovné opatrenie trvať a ako často, v akom rozsahu sa budú rodičia povinní
sa podrobovať odbornému poradenstvu. Súd odkazuje napr. na rozsudok Krajského súdu v Trnave
č.k. 11CoP/26/2015-168 zo dňa 20.05.2015 vydaný v obdobnej veci. Súd určil počet konzultácií, ktoré
budú rodičia povinní absolvovať, a síce 20 konzultácií počnúc od právoplatnosti rozsudku, ktorý rozsah
súd považoval za primeraný konfliktnému vzťahu medzi rodičmi. Súd nelimitoval trvanie poradenstva
údajom v mesiacoch, keďže pre výsledky je dôležitý skutočný počet jednotlivých sedení, a preto ho
určil počtom konzultácií. Súd poradenstvo definoval ako sociálne a psychologické (keď nebol viazaný
návrhom otca, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu), pričom bude na občianskom
združení, ktorú formu zvolí, a to podľa potreby a vývoja. Rovnako intervaly, termíny a miesto realizácie
výchovného opatrenia určí jeho poskytovateľ, t.j. občianske združenie. Cieľom odborného poradenstva
by malo byť dospieť k čo najlepšej forme vzájomnej konštruktívnej komunikácie medzi rodičmi za účelom
zabezpečenia čo najlepšej starostlivosti o maloleté dieťa, jeho zdravého fyzického a psychického vývinu.
Cieľom bude tiež zlepšiť vzájomné rešpektovanie sa v roli rodiča maloletej a usmerniť rodičov ohľadom
ich spoločnej zodpovednosti za výchovu a vývin maloletej. Návrh otca na uloženie informačnej povinnosti
matke súd vo výroku II. zamietol, keď ho považoval za nedôvodný. Otec žiadal, aby ho matka informovala
o pohybových aktivitách maloletej, čo ani nie je možné považovať za informačnú povinnosť, ktorú



predpokladá Zákon o rodine. Zmyslom ustanovenia § 24 ods. 5 Zákona o rodine je, aby rodič, ktorý nemá
maloleté dieťa zvedené do osobnej starostlivosti, mal základné informácie o jeho výsledkoch v škole, o
mimoškolských aktivitách, o zdravotnom stave. Otec netvrdil, že by tieto informácie nedostával, pričom
aj z jeho písomných podaní je zrejmé, že je informovaný. Otec žiadal uložiť informačnú povinnosť matke
ohľadom pohybových aktivít maloletej počas starostlivosti matky, avšak nie v zmysle, aby o maloletej
vedel viac, ale v zmysle kontroly matky, čo nie je účelom ustanovenia § 24 ods. 5 Zákona o rodine. Ak
doktor, ktorého matka s maloletou navštevuje, uložil matke, aby mu predkladala rozpis fyzických aktivít
maloletej, je to on, kto posudzuje, či matka dodržiava stanovený režim. Otcovi nakoniec nič nebráni,
aby sa u doktora informoval o priebehu liečby maloletej vrátane všetkých podrobností. Návrh otca na
uloženie požadovanej informačnej povinnosti matke súd považoval za neopodstatnený, neadekvátny a
vyhovenie mu by nenapĺňalo zmysel ustanovenia § 24 ods. 5 Zákona o rodine. Dovedené ad absurdum
by potom matka mohla na druhej strane požadovať, aby jej otec oznamoval, ako sa maloletá počas doby
u neho stravovala a bude stravovať, keďže nielen fyzická aktivita, ale aj zloženie stravy, je pri liečbe
obezity dôležité. Súd nevykonal ďalšie dokazovanie (výsluchom matkinej matky; výsluchom procesnej
opatrovníčky), nakoľko by nemohlo viesť k inému rozhodnutiu súdu. O náhrade trov konania účastníkov
súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, keď nezistil, že by tu boli také okolnosti prípadu, aby bolo možné
priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov s poukazom na zásadu spravodlivosti.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti uloženia výchovného opatrenia podala v zákonnej
lehote odvolanie matka dieťaťa, ktorá navrhla rozsudok v napadnutej časti zmeniť a návrh otca
zamietnuť. Mala za to, že výchovné opatrenie nemôže splniť želaný účel, pričom poukázala na
skutočnosť, že predchádzajúce uložené a vykonané opatrenia boli neefektívne, traumatizovali všetkých
zainteresovaných, minuli sa účinku a zasiahli do ich finančných pomerov. Komunikácia medzi rodičmi
sa ani vtedy neobnovila a je predpoklad, že rozhodnutím uložené výchovné opatrenie nie je v záujme
maloletej a bude finančne zaťažovať matku. Poukázala ďalej na to, že súd pri rozhodovaní vychádzal
predovšetkým zo znaleckého posudku znalca z odboru psychológia PhDr. Andreja Benkoviča, ktorý
znalecký posudok už v čase rozhodovania súdu bol neaktuálny a nevychádzal v tom čase zo skutočných
pomerov medzi účastníkmi konania, v mnohých častiach je rozporuplný, a tým nepredstavuje relevantný
podklad pre rozhodnutie. Mala za to, že posúdenie vhodnosti uloženia výchovného opatrenia je otázkou
odborného posúdenia znalcom. Podľa jej názoru je odôvodnenie napadnutého rozsudku nepresvedčivé
a nepreskúmateľné pre nedostatok presvedčivých dôvodov.

4. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec maloletej, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť. Uviedol, že vždy mala a v súčasnosti aj má
záujem zúčastniť sa výchovného opatrenia. Matka sa notoricky vyjadruje, že uložené výchovné opatrenie
nemôže splniť želaný účel, no nikdy nenavrhla alternatívu k výchovnému opatreniu. Z jej správania
možno vyvodiť, že sama nemá záujem o zlepšenie komunikácie s ním, keď sa zakaždým voči uloženému
výchovnému opatreniu odvolá s tým, že toto výchovné opatrenie nemôže splniť svoj účel. Podľa jeho
názoru narušená komunikácia medzi rodičmi dieťaťa vzťahy ešte viac vyhrocuje, čo nepriaznivo pôsobí
na vývin maloletej Y. a u maloletej to môže spôsobovať rôzne psychosomatické ťažkosti. Matka voči
nemu vystupuje veľmi nevhodne, a to aj pred maloletou, nadáva mu, kričí na neho, a to v akejkoľvek
možnej situácii, aj na súde.

5. Procesný opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Bol toho názoru, že súd po vykonanom dokazovaní
a komplexnom posúdení prejednávanej veci správne dospel k názoru, že vzhľadom na závery
vypracovaného znaleckého posudku i na priebeh celého konania bolo potrebné uložiť rodičom dieťaťa
výchovné opatrenie. Ďalej uviedol, že po vyhlásení napadnutého rozsudku ich otec dieťaťa v dňoch
17.01.2018, 14.03.2018, ako aj 15.03.2018 opakovane žiadal o preskúmanie aktuálneho zdravotného
stavu maloletej, ako aj o okamžité a neodkladné spoločné stretnutie rodičov za účelom riadneho a
dôkladného preskúmania aktuálnej situácie a vyhodnotenia dodržiavania pokynov lekára maloletej,
pričom ako dôvod žiadosti otec uviedol narastajúcu fyzickú hmotnosť maloletej a jeho podozrenie z
nedodržiavania pokynov lekára zo strany matky. Napriek ich snahe o spoločné stretnutie na pôde
oddelenia matka dieťaťa toto radikálne odmietla. Z uvedeného dôvodu s poukazom na najlepší
záujem maloletej Y. považovali uloženie výchovného opatrenia, či už za účelom zlepšenia vzájomnej
komunikácie medzi rodičmi alebo za účelom poskytnutia poradenstva zameraného na ochranu zdravia
maloletej, za nevyhnutné.



6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - účastníčka konania (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 CSP a § 59 ods. 1 CMP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez
ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné,
pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vecne správne.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 11P/94/2017 bolo konanie o
návrhu otca na uloženie výchovného opatrenia a uloženie informačnej povinnosti matke. Rozsudkom
napadnutým odvolaním súd prvej inštancie uložil matke a otcovi výchovné opatrenie spočívajúce v
povinnosti podrobiť sa sociálnemu a psychologickému poradenstvu poskytovanému im akreditovaným
subjektom TENENET o.z., IČO: 42 255 015, Lichnerova 41, Senec, a to v počte 20 konzultácií v
intervaloch, termínoch a na mieste podľa určenia daného subjektu, s účinnosťou od právoplatnosti
rozsudku, za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie medzi rodičmi ohľadom výchovy a starostlivosti
o maloletú Y., zlepšenia vzájomného rešpektovania sa v roli rodiča maloletej a usmernenia rodičov
ohľadom ich spoločnej zodpovednosti za výchovu a vývin maloletej. Ďalej súd napadnutým rozsudkom
návrh otca na uloženie informačnej povinnosti matke zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie v časti uloženia výchovného opatrenia a v závislom výroku o trovách konania.

9. Systém výchovných opatrení v zmysle ust. § 37 Zákona o rodine je vybudovaný systematicky, od
miernejších zásahov k vážnejším zásahom. Veľmi účinným sa v poslednom období ukázalo najmä
využitia uloženia povinnosti odborného poradenstva v špecializovaných zariadeniach, ktoré súd môže
uložiť rodičom maloletého alebo dieťaťu. Hoci zákon hovorí všeobecne o odbornom poradenstve využíva
sa prevažne psychologické poradenstvo. Toto poradenstvo vykonávajú aj psychologické centrá, ktoré
sú zriadené pri orgánoch sociálno-právnej ochrany detí. Poradenstvo možno uložiť jednému z rodičov,
obom rodičom spoločne, niektorému z rodičov dieťaťu alebo obom rodičom a dieťaťu. Poradenstvo
možno uložiť aj dieťaťu osobitne. Výhodou tohto opatrenia je, že súd po uložení výchovného opatrenia
sleduje jeho vykonávanie a to v súčinnosti s orgánom sociálno-právnej ochrany detí, v súčinnosti s obcou
alebo s príslušným zariadením, v ktorom je dieťa umiestnené. Podľa záverov poradenstva rozhodne o
aplikácii ďalších opatrení, pričom môže využiť napr. predĺženie poradenstva resp. jeho rozšírenie o nové
ciele. Hmotno-právnou podmienkou uloženia výchovného opatrenia je, že to vyžaduje záujem dieťaťa.
Pokiaľ má súd za to, že výchovné opatrenie už nie je potrebné, môže ho zrušiť. Ak výchovné opatrenie
neprinesenie želaný výsledok, ktorým je zvyčajne zmena postoja niektorého rodiča resp. oboch rodičov
resp. zmena postoja maloletého dieťaťa, potom môže súd využiť ďalšie opatrenia, ktorými fakticky
alebo právne zasiahne do výkonu rodičovských práv a povinností. Účinnosť uloženého výchovného
opatrenia súd hodnotí jednak priebežne, jednak po skončení doby, na ktorú bolo uložené. Podkladom
pre hodnotenie budú správy predkladané osobami, ktoré spolupracujú so súdom pri sledovaní výkonu
jednotlivých opatrení. Pri vykonávaní dohľadu je to podľa potreby orgán sociálno-právnej ochrany detí,
obec, škola, neštátne subjekty a iné. Pri povinnosti podrobiť sa poradenstvu je podkladom správa, ktorú
vyhotoví subjekt, ktorý sociálne poradenstvo resp. odborné poradenstvo v špecializovanom zariadení
vykoná. Rozhodnutie súdu nasledujúce po zhodnotení účinnosti výchovného opatrenia môže spočívať
buď v zrušení nariadeného výchovného opatrenia alebo v uložení iného výchovného opatrenia príp. v
predlžení doby trvania výchovného opatrenia. Ak súd zistí, že výchovné opatrenie splnilo sledovaný účel
svoje rozhodnutie zruší. Ak zistí, že sledovaný účel nebol dosiahnutý môžu nariadiť iné opatrenie.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre
vyhlásenie rozhodnutia, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a
vec i správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a
právnymi závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pričom v
podrobnostiach na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

11. V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol po prvý krát už rozsudkom zo dňa 15. novembra 2016,
č.k. 11P/20/2015-395, ktorým okrem iného uložil rodičom výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti
podrobiť sa psychologickému poradenstvu a absolvovať 20 konzultácií so psychológom v intervaloch



podľa jeho určenia na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Trnava s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku, za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie
medzi rodičmi ohľadom výchovy a starostlivosti o maloletú, zlepšenia vzájomného rešpektovania sa
v roli rodiča maloletej, usmernenie rodičov ohľadom ich spoločnej zodpovednosti za výchovu a vývin
maloletej.

12. V dôsledku v zákonnej lehote podaného odvolania zo strany rodičov a procesného opatrovníka
odvolací súd rozsudkom zo dňa 12. júla 2017, č.k. 11CoP/106/2017-550 rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti uloženia výchovného opatrenia zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení
svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že rozsudkom v napadnutej časti bolo rodičom uložené
výchovné opatrenie totožného obsahu, ako už bolo uložené neodkladným opatrením, pričom z obsahu
spisového materiálu vyplynulo, že výchovné opatrenie nariadené neodkladným opatrením neplní svoj
účel, pričom argument súdu prvej inštancie, že s prihliadnutím na nerešpektovanie jednej psychologičky
RPPS Trnava je možné realizovať výchovné opatrenie iným psychológom pracoviska, nie je správny,
pretože na pracovisku sú len dvaja psychológovia, ktorí s prihliadnutím na predchádzajúcu spoluprácu
s rodičmi maloletej, najmä otcom dieťaťa, poukázali na neúčelnosť nariadeného výchovného opatrenia.
S prihliadnutím na uvedené odvolací súd súdu prvej inštancie uložil v spoluprácu s procesným
opatrovníkom zistiť možnosť realizácie výchovného opatrenia prostredníctvom iného špecializovaného
zariadenia, kde by bol väčší predpoklad jeho rešpektovania zo strany rodičov, teda aj väčší predpoklad
dosiahnutia jeho účelu.

13. Odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí poukázal na dôvodnosť
uloženia výchovného opatrenia, nestotožnil sa len so záverom súdu prvej inštancie o účelnosti
realizovania výchovného opatrenia na RPPS Trnava. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že medzi
rodičmi maloletej panujú napäté vzťahy, ktoré bránia ich konštruktívnej komunikácii, pričom rodičia
spolu riadne nekomunikujú ani v záujme spoločného dieťaťa. Navzájom sa obviňujú z nedostatočnej
starostlivosti o dcéru v súvislosti s jej obezitou, matka na otca maloletej kričí pred maloletou, otec
privoláva k asistencii políciu, navzájom spochybňujú svoje rodičovské kompetencie, ktoré konanie
oboch vzťahy medzi nimi ešte viac vyhrocuje, ale najmä nepriaznivo pôsobí na vývin maloletej dcéry.
Matka poukazoval na vypracovaný znalecký posudok vypracovaný znalcom z odboru psychológia PhDr.
Andrejom Benkovičom pod č. 134/2015 nie je aktuálny, odvolací súd sa však stotožňuje so záverom
súdu prvej inštancie, že hoci znalecký posudok bol vypracovaný takmer pred dvomi rokmi, jeho závery o
neakceptovateľnej komunikácii medzi rodičmi sú použiteľné aj v súčasnosti, nakoľko nebolo preukázané,
že by v komunikácii rodičov a ich vzájomnom postoji prišlo k nejakému zlepšeniu. Aj zo správy
procesného opatrovníka podanej počas odvolacieho konania vyplynulo, že matka radikálne odmietla
spoločné stretnutie s otcom na pôde úradu, predmetom ktorého malo byť preskúmanie aktuálnej situácie
a vyhodnotenie dodržiavania pokynov lekára maloletej Y.. Odvolací súd sa stotožňuje tiež so záverom
súdu prvej inštancie, že je v možnostiach matky dieťaťa finančne zvládnuť náklady v súvislosti s
realizáciou výchovného opatrenia, pričom v podrobnostiach odvolací súd poukazuje na odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

14. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí aj právo strany sporu (účastníka konania), aby sa
všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a hodnotením dôkazov (rozhodnutie Ústavného súdu
SR sp. zn. IV.ÚS 252/2004) a rovnako neznamená ani to, aby strana sporu (účastník konania) bola pred
všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi
(rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 50/2004). Odvolací súd sa preto nestotožnil s názorom
odvolateľky, že odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je nedostatočné, prípadne
nezrozumiteľné, ktorým by bolo zasiahnuté do jej práva na spravodlivý proces garantovaný Ústavou SR,
ako i medzinárodnými dohovormi (Dohovor o ľudských právach).

15. Z dôvodu, že odvolacie dôvody odvolateľky neboli opodstatnené a neboli zistené ani žiadne
nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej
povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ako i v závislom
výroku o trovách konania z dôvodu vecnej správnosti potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP.

17. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.



Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).



Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).