{"guid": "fb4128bc-6226-4484-9dd4-ae7802ad884f:396588a8-ba17-4867-babb-2e44d9c17f8d", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2117205509.2", "spisova_znacka": "9Co/149/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/149/2018 z 11. 6. 2018", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 11. júna 2018, sp. zn. 9Co/149/2018, ECLI:SK:KSTT:2018:2117205509.2", "identifikacne_cislo": "2117205509", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Juričko", "sudca_id": 169, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslav-juricko-169", "datum_vydania": "2018-06-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-325.odsek-1", "nazov": "§ 325 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-325.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-325"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-325"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/396588a8-ba17-4867-babb-2e44d9c17f8d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2117205509.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2117205509.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2117205509.2/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/149/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117205509
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2117205509.2

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: Mgr.
Renáta Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcov: 1. W. R., nar. XX.XX.XXXX, C.
XX, 2. P. R., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, proti žalovaným: 1. Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653,
Bratislava, Tomášikova 48, zastúpeného splnomocnencom: AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., IČO: 36 865
036, Martin, P. O. Hviezdoslava 10625/23B, 2. Dražobná spoločnosť, a.s., IČO: 35 849 703, Bratislava,
Zelinárska 6, o neplatnosť zmluvy a iné, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie
žalovaného 1 proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 21Csp/60/2017-64 zo dňa 21. apríla 2017,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie voči žalovanému 1  m e n í     tak, že   n
a r i a ď u j e  toto neodkladné opatrenie: „Žalovaný 1   j e    p o v i n n ý   zdržať sa výkonu
záložného práva zriadeného na základe Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 24.08.2011 formou
dobrovoľnej dražby dňa 27.04.2017, k nehnuteľnostiam v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov 1 a
2, evidovaným Okresným úradom Hlohovec, katastrálnym odborom na LV č. XXX pre okres Hlohovec,
obec S. C., k.ú. S. C., ako rozostavaný rodinný dom bez súpisného čísla postavený na pozemku pare.
č. 43/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 170 m2 a pozemky prac. č. 43/3 zastavané plochy a
nádvoria o výmere 170 m2 a prac. č. 44/3 ostatné plochy a nádvoria o výmere 734 m2.“

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie v znení:  „Žalovaný v
1. a 2. rade sú povinní zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na základe Zmluvy o zriadení
záložného práva zo dňa 24.08.2011 formou dobrovoľnej dražby dňa 27.04.2017, k nehnuteľnostiam
v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade, evidovaným Okresným úradom Hlohovec,
katastrálnym odborom na LV č. XXX pre okres Hlohovec, obec S. C., k.ú. S. C., ako rozostavaný rodinný
dom bez súpisného čísla postavený na pozemku pare. č. 43/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere
170 m2 a pozemky prac. č. 43/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 170 m2 a prac. č. 44/3 ostatné
plochy a nádvoria o výmere 734 m2, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.“

2. Rozhodnutie okresný súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, §
326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, § 151a, § 151j ods. 1,
§ 151m ods. 1 a 6 Občianskeho zákonníka. Vecne argumentoval tým, že citovanými ustanoveniami je
vymedzený obsah a základný rámec výkonu záložného práva. Toto právo sa vyznačuje tým, že primárne
plní zabezpečovaciu, za určitých okolností však aj uhradzovaciu funkciu a to tak, že okrem hrozby
výkonu záložného práva donucujúcej dlžníka plniť zabezpečovanú pohľadávku umožňuje jeho držiteľovi
buď sa priamo uspokojiť alebo požadovať uspokojenie z predmetu, na ktorom záložné právo viazne,
pokiaľ k splneniu zabezpečovanej pohľadávky nepríde riadne a včas. Jednou zo zákonom výslovne
predpokladaných foriem uspokojenia záložného veriteľa je predaj zálohu na dražbe podľa zákona o
verejných dražbách č. 527/2002 Z.z. Takýto predaj má za následok prechod vlastníckeho práva k
zálohu na vydražiteľa udelením príklepu, tu však s podmienkou úhrady ceny dosiahnutej vydražením v



zákonom ustanovenej lehote. K už opísanému spôsobu výkonu záložného práva môže záložný veriteľ
samozrejme pristúpiť len vtedy, ak jeho záložné právo platne vzniklo a stále trvá. Podmienkou platného
vzniku záložného práva je platná zmluva o jeho zriadení a zápis práva v príslušnej evidencii (ktorou je
u nehnuteľností kataster nehnuteľností, v tejto súv. por. i § 151b ods. 1 a § 151e ods. 2 Občianskeho
zákonníka), na zánik práva potom zákon ustanovuje hneď viacero dôvodov. Dobrovoľná dražba, tak ako
je definovaná v zákone č. 524/2002 Z.z. a ktorá predstavuje jeden zo spôsobov výkonu záložného práva,
ktoré umožňuje vykonať civilný kódex (§ 151 ods. 1 Obč. zákonníka) je typická tým, že ju nesprevádza
preventívna súdna kontrola o neprijateľnosti zmluvných podmienok. O tom, či sa dražba vykoná, o
výške pohľadávky a pod. rozhodne súkromná osoba s tým, že dražbu vykoná ďalšia súkromná osoba,
ktorá pri takejto činnosti sleduje zisk. Za takýchto okolností sa javí neodkladné opatrenie ako jediný
efektívny prostriedok ochrany spotrebiteľa do času, kým súd vo veci samej nevykoná súdnu kontrolu
neprijateľnosti zmluvných podmienok.

3. Žalobcovia v 1. a  2. rade návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že so
žalovaným v 1. rade uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere a zmluvu o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam a mandátnu zmluvu, ktoré sú zmluvami spotrebiteľskými. Zmluva o úvere obsahuje
podľa názoru žalobcov viacero neprijateľných zmluvných podmienok spôsobilých založiť v spojení
s inými ustanoveniami zmluvy zjavný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľov,  na ktoré v žalobe aj konkrétne poukazujú. Žalobcovia ako spotrebitelia nemali
možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok a zmluva o úvere nebola individuálne dojednaná.
Výkonom záložného práva žalobcovia 1. a 2. prídu o svoje jediné obydlie, ktoré je chránené Ústavou
Slovenskej republiky.  Okrem toho žalobcovia namietali aj výšku ohodnotenia nehnuteľností podľa
znaleckého posudku na sumu 72.900,- Eur, ktorá je nižšia ako bola všeobecná hodnota ku dňu
poskytnutia úveru a intenzita zásahu do vlastníckeho práva realizovaná v podobe predaja predmetu
vlastníctva by nemala byť vo výraznom nepomere k skutočnej alebo aspoň k skutočnosti sa najviac
približujúcej cene tohto predmetu vlastníctva. Žalobcovia zároveň namietali, že veriteľom nie je
preukázaní pravosť, výška a splatnosť pohľadávky. Žalobcovia poukázali aj na tú skutočnosť, že
výkonom záložného práva žalovaný v 1. rade na základe zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy môže vymôcť aj to, na čo nemá nárok a žalobcom hrozí škoda.
V danom prípade zatiaľ predbežne v tomto štádiu konania bez vykonania riadneho dokazovania by
bolo predčasné tvrdiť, že nárok uplatňovaný žalobou vo veci samej, je zjavne nedôvodný. Žalobcovia
rozsiahlou argumentáciou podopreli svoj právny názor o dôvodnosti žaloby. Na potvrdenie alebo
vyvrátenie skutočnosti, že žaloba je dôvodná, bude nevyhnutné vykonať dokazovanie a celú vec
skutkovo i právne vyhodnotiť. Zároveň podľa súdu je naplnený i ďalší zo základných predpokladov
pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej škody, ak by
k nariadeniu neodkladného opatrenia nedošlo. V priebehu konania bolo totiž pripojenými listinnými
dôkazmi žalobcov osvedčené, že žalovaní v 1. a 2. rade podnikli kroky k realizácii  záložného práva k
predmetným nehnuteľnostiam, čo vyplynulo z oznámenia o dražbe zo dňa 09.03.2017. Jeho realizáciou
v danom prípade hrozí žalobcom v 1. a 2. rade ujma, keďže v zmysle zákona o verejných dražbách č.
527/2002 Z.z. v účinnom znení (§ 27) v spojení s konštantnou judikatúrou, po uhradení ceny dosiahnutej
vydražením v stanovenej lehote vlastnícke právo a iné právo k predmetu dražby udelením príklepu
prechádza na vydražiteľa. V danom prípade ide o tzv. originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho
práva. Žalobcovia v 1. a 2. rade  by po uskutočnení dražby a realizácii záložného práva mali tak zmarené
domôcť sa v prípade úspechu v spore nároku vo veci samej. Na základe vyššie uvedených skutočností
a pri aplikácii citovaných zákonných ustanovení súd nariadil navrhované neodkladné opatrenia, nakoľko
žalobcovia v 1. a 2. rade osvedčili základné skutočnosti potrebné pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku,
ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana i potrebu neodkladnej úpravy pomery strán sporu.

4. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný 1, ktorým navrhol postúpiť vec a  napadnuté
uznesenie zrušiť/zmeniť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania, s  poukazom na odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/, g/, h/ Civilného sporového poriadku. Argumentoval
tým, že rozhodnutie je v rozpore so zákonom, i v rozpore s konceptom Slovenskej republiky ako
materiálneho právneho štátu. Poukázal na Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 3. decembra 2015, k výkladu § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho
poriadku, uverejnené v Zbierke Stanovísk NS a rozhodnutí súdov č. 1/2016 pod č. 2, t.j. R 2/2016,
keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre
rozhodnutie súdu môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1
písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku a tým nepochybne i o skutočnosť preukazujúcu, že došlo



k zásahu do práva na spravodlivý proces vyplývajúceho z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, resp. zásahu do
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy. Napadnuté rozhodnutie v časti
rozhodujúcej dotýkajúcej sa odôvodnenia resp. relevantných myšlienkových úvah súdu, ktoré mali byť
podkladom pre rozhodnutie (o.i. vo vzťahu k relevantným právnym normám upravujúcim predmetné
právne vzťahy) - považuje odvolateľ za rozhodnutie vecne nesprávne, ktoré neprimeraným spôsobom
zasiahlo a zasahuje do zákonom a Ústavou chránených základných práv odvolateľa a zároveň za
rozhodnutie, v ktorom v podstatnej časti absentuje relevantné odôvodnenie  (pričom sa tak do úvahy
neberie o.i. existencia všetkých relevantných právnych noriem, judikatúra ÚS SR, nie je odôvodnená
existencia všetkých kumulatívnych podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, koná sa o
úplne zjavne nespôsobilom návrhu) a uvedené rozhodnutie je tak rozhodnutím arbitrárnym (viď nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS154/05 z 28. februára 2006, Uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 26. apríla 2016, sp. zn. 4 Cdo 337/2015 atď.). Z rozhodnutia, resp. jeho obsahu, nie je
možné (a to s ohľadom na absenciu nižšie uvedeného) zistiť: z konkrétne ktorých všetkých právne
relevantných skutočností a konkrétne ktorých listín/prostriedkov osvedčenia označených v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia a priložených k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a
na základe akého ich obsahu dospel súd k všetkým skutkovým zisteniam nevyhnutným pre nariadenie
neodkladného opatrenia, k akým všetkým konkrétnym skutkovým zisteniam, existencia ktorých je v
súhrne nevyhnutná pre zákonné nariadenie neodkladného opatrenia dospel, aký (celkový - z pohľadu
existencie všetkých nevyhnutných kumulatívnych predpokladov) skutkový stav na ich základe ustálil,
ako tento (celkový - z pohľadu existencie všetkých nevyhnutných kumulatívnych predpokladov) skutkový
stav subsumoval pod jednotlivé ustanovenia (neuvedených) právnych noriem a ako tak ustálil celkový
stav právny, ako a čím sa osvedčil nárok „navrhovateľa“ a aký je reálny súvis údajného konania vo veci
samej so zjavne nedôvodným obsahom a obsahom nariadeného neodkladného opatrenia, ako dospel
k záveru o existencii ujmy (keď ujma je dôsledkom protiprávneho konania, nie výkonu práva) a čím ju
mal osvedčenú, keď za tvrdeného stavu je vznik ujmy vylúčený priamo obsahom kogentných právnych
noriem, ako súd odôvodnil osvedčenia existencie všetkých nevyhnutných skutočností, existencia ktorých
musí byť v celku (kumulatívne) osvedčená, ak má byť neodkladné opatrenie zákonne nariadené, atď.
V zmysle ustanovenia čl. 152 ods. 4 Ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a
ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Z povinnosti
orgánov vykonávajúcich verejnú moc (t.j. povinnosti konať iba na základe ústavy, v jej medziach a
v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon - o.i. čl. 1 ods. 1, 2 Ústavy a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR)
vyplýva i zákaz ľubovôle. Uvedené rozhodnutie nemôže ani strana, ani odvolací súd (v napádanej
časti) preskúmať, keďže rozhodnutie neobsahuje zásadné vysvetlenie všetkých podstatných dôvodov
(podstatných pre rozhodnutie súdu), v odôvodnení sú uvádzané tvrdenia všeobecného charakteru,
ktoré nie sú odôvodnením, ale konštatovaním, navyše konštatovania v priamom rozpore s obsahom
relevantných právnych noriem a ustálenou súdnou praxou, preto je (o.i. v súlade s R 2/2016) rozhodnutie
arbitrárne a nepreskúmateľné. Žalovaný tiež vznáša námietku miestnej nepríslušnosti a namieta
porušenie práva na zákonného sudcu.

5. V prípade, ak by súd považoval podanie z 20.04.2017 za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
(napriek tomu, že sa v ňom uvádza, že sa jedná o doplnenie, resp. opravu návrhu z 06.03.2017,
návrhu pod spisovou značkou 21Csp/60/2017) nemohol by ho prejednávať pod rovnakou spisovou
značkou (boli by porušené pravidlá týkajúce sa náhodného prideľovania nových podaní) a zároveň by
o uvedenom nemohol konať (a to pre prekážku litispendencie) - ako v „žalobnom návrhu“ z 06.03.2017,
tak i v úkone z 20.04.2017 sa vyslovene uvádza, že bol podaný v zásade totožný návrh, o ktorom
samotní navrhovatelia uvádzajú, že ešte nebolo rozhodnuté. Uvedená skutočnosť by tak zabraňovala
tomu, aby sa konalo o tom istom na základe neskoršieho návrhu (z 20.04.2017). Navrhovatelia však
jednoznačne uvádzajú (v podaní zo dňa 20.04,2017), že sa jedná o opravu chýb v písaní vo vzťahu
k návrhu zo dňa 06.03.2017, návrhu pod spisovou značkou 21Csp/60/2017. Za uvedenej situácie je
podľa názoru žalovaného možný výlučne záver o tom, že sa jedná (v podaní z 20.04.2017) o doplnenie,
či opravu chýb návrhu z 06.03.2017. V uvedenom procesnom podaní (v ktorom je obsiahnutá ako
žaloba, tak i návrh na nariadenie neodkladného opatrenia) je celé odôvodnenie venované výlučne
žalobe, vo vzťahu k samostatnému úkonu - návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia - nie je v
podaní - okrem návrhu rozhodnutia, ktorým sa má v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia -
uvedené vôbec nič. V doplnení a oprave z 20.04.2017 sa (značne chaoticky, bez vecnej nadväznosti
a roztrieštene) uvádzajú dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovatelia následne
uvádzajú, že výkonom záložného práva prídu o svoje jediné obydlie, ktoré je chránené Ústavou
Slovenskej republiky - žalovaný poukazuje na skutočnosť, že samotní navrhovatelia v návrhu uvedenými



údajmi vyvracajú pravdivosť uvedeného - uvádzajú, že ich trvalý pobyt je C. XX, pričom zálohom je
nehnuteľnosť bez čísla v k.ú. S. C. a súd uvádza (vo svojom rozhodnutí), že sa jedná o rozostavaný
rodinný dom. Účelovosť tvrdení v ich „návrhu“ je tak viac ako zrejmá. V uvedenom podaní (ale
ani doplnení) neboli vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia označené žiadne
prostriedky osvedčenia a žiadne prostriedky osvedčenia ani k návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia priložené neboli (boli označené výlučne dôkazné prostriedky a tieto boli priložené výlučne
k žalobe). Napriek úplne zjavnej nespôsobilosti návrhu, ktorý mal byť v súlade s ustanovením § 327
CSP odmietnutý, súd nielenže v konaní pokračoval, ale dokonca návrhu, ktorý bol bez akéhokoľvek
odôvodnenia, vyhovel, pričom v rozhodnutí uviedol skutočnosti, ktoré nielenže v návrhu, ale ani len v
žalobe, uvedené neboli, prípadne uviedol skutočnosti ničím neosvedčené a nepreukázané. V zmysle
ustanovenie § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané
náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady,
ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. Súd
nemôže nahrádzať neuvedenie nevyhnutných náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
a povinnosti minimálne listinami, ktoré musia byť povinne pripojené, osvedčiť všetky pre nariadenie
neodkladného opatrenia podstatné skutočnosti tým, že z absencie uvedeného riadneho procesného
postupu - jediného možného, ak má byť neodkladné opatrenie lege artis nariadené - nevyvodí zákonom
predpísané procesnoprávne následky (odmietnutie podania, príp. zamietnutie návrhu), ale postupuje
presne opačným spôsobom, rozhoduje meritórne v prospech strany porušujúcej svoje obligatórne
povinnosti a tak zásadným spôsobom porušuje princípy a zásady vyplývajúce zo zaručeného práva na
spravodlivé súdne konanie a zaručeného práva na súdnu ochranu a zvýhodňuje tak jednu zo strán v
konaní. Uvedený postup súdu prvej inštancie, v spojitosti s (ne)odôvodnením, prípadne odôvodnením,
ktoré nie je v žiadnom koreláte s vykonaným osvedčením /osvedčeným skutkovým stavom/, resp.
stavom právnym, v žiadnom prípade nie je postupom a rozhodovaním, kedy sa voči všetkým účastníkom
postupuje nezaujato a neutrálne, žiadnemu a objektívne sa posudzujú všetky skutočnosti závažné pre
rozhodovanie vo veci. Na základe uvedeného návrhu bez akéhokoľvek odôvodnenia (v ktorom úplne
absentujú všetky relevantné skutočnosti, ktoré majú byť uvedené a minimálne osvedčené v riadnom
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), súd neodkladné opatrenie nariadil. Ak sú žaloba a návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia inkorporované v jednej listine je vylúčené, aby sa jednalo o návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia po začatí konania, z inkorporácie do jednej listiny vyplýva, že
oba uvedené návrhy boli podané spolu, v jeden čas, t.j. súbežne, t.j. nie po sebe, ak sa jedná o „návrh“
na nariadenie neodkladného opatrenia podaný v rovnakom čase, ako „žaloba“, nemôže sa jednať o
návrh po začatí konania (keďže ten predpokladá, že žaloba už podaná je a konanie prebieha), ale
jedná sa o návrh pred začatím konania („konania vo veci samej“). Ďalšou základnejšou skutočnosťou,
ktorú je potrebné uviesť a ktorá bez ohľadu na všetko ostatné má za následok zaťaženie ako
konania, tak aj rozhodnutia, tzv. vadou zmätočnosti, majúcou za následok (podľa názoru žalovaného)
nezákonnosť napádaného rozhodnutia v meritórne podstatnej časti, je skutočnosť, že rozhodnutie
je v časti materiálne nevykonateľné. Z návrhu je zrejmé, že navrhovateľ sa domáhal nariadenia
špecifikovaného predbežného opatrenia s časovým obmedzením „do právoplatného skočenia súdneho
konania vo veci samej, avšak túto vec žiadnym spôsobom určito neidentifikoval - ani stranami, ani
predmetom konania, ani spisovou značkou - t.j. vecou samou môže a mohlo byť v podstate čokoľvek.
Ak súd rozhodol, že ....sú povinní zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na základe Zmluvy
o zriadení záložného práva zo dňa 24.08.2011, jedná sa o rozhodnutie materiálne nevykonateľné.
Nevykonáva sa záložné právo, ktoré bolo zriadené záložnou zmluvou, ale vykonáva sa záložné právo,
ktoré vzniklo zápisom rozhodnutia Správy katastra o povolení vkladu záložného práva, okamihom
ktorého obligačnoprávne účinky zmluvy (ako titulu) zanikli a boli nahradené účinkami vecnoprávnymi.
Uvedené rozhodnutie je vo vzťahu k žalovanému 2 materiálne nevykonateľné, z osobitného dôvodu,
keďže navrhovateľ sa domáha uloženia povinnosti, ktorú nikdy nemohol a nemôže žalovaný 2, ktorý
nie je záložným veriteľom, splniť. Podľa odvolateľa jedná sa o návrh šikanózny, so snahou zneužiť
procesné inštitúty a ťažiť zo svojho protiprávneho konania, návrh nasledujúci po tom, ako boli dlžníkom
opakovane a po dlhé časové obdobie poskytnutá možnosť doplatiť splátky bez toho, aby banka pristúpila
k zosplatneniu úveru a napriek týmto viacerým možnostiam svoje prísľuby nezrealizovala a dlžníci
naďalej dlh neplnili a zameškané splátky nedoplatili, bolo im umožnené predať záloh ich priamym
úkonom, banka im k uvedenému poskytla súhlas, ani uvedené nebolo zo strany dlžníkov, napriek dlhu v
enormnej výške, realizované. Súd nemôže vykonať osvedčovanie listinami/prostriedkami osvedčovania,
ktoré navrhovateľ návrhu na nariadenia vôbec nenavrhol, k návrhu prostriedky osvedčenia nepriložil a
navyše v návrhu ani neuviedol rozhodujúce tvrdenia (a skutočnosti) ktoré sa majú osvedčovať. Jedná sa
o zásadné porušenie práva na spravodlivý proces. Súd nemôže nahrádzať neuvedenie nevyhnutných



náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a povinnosti minimálne listinami, ktoré musia
byť povinne pripojené, osvedčiť všetky pre nariadenie neodkladného opatrenia podstatné skutočnosti
tým, že z absencie uvedeného riadneho procesného postupu - jediného možného, ak má byť neodkladné
opatrenie zákonne nariadené - nevyvodí zákonom predpísané procesnoprávne následky (odmietnutie
podania, príp. zamietnutie návrhu), ale postupuje presne opačným spôsobom, rozhoduje meritórne v
prospech strany porušujúcej svoje obligatórne povinnosti a tak zásadným spôsobom porušuje princípy
a zásady vyplývajúce zo zaručeného práva na spravodlivé súdne konanie a zaručeného práva na
súdnu ochranu a zvýhodňuje tak jednu zo strán v konaní. V prípade, ak má súd vyhovieť návrhu na
vydanie neodkladného opatrenia, musí jeho navrhovateľ osvedčiť skutočnosti umožňujúce prijať záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy a
tak osvedčenie potreby nariadenia takéhoto výnimočného zabezpečovacieho prostriedku. Navrhovateľ
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nielenže neosvedčil základné predpoklady na nariadenie
neodkladného opatrenia, on ich ani len netvrdil a uvedený návrh bol úplne zjavne návrhom neúplným
a nespôsobilým, ktorý mal byť v celom rozsahu odmietnutý. Odvolateľ opakovane namietal nedostatky
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Ak súd uvádza, že zo zmluvy o splátkovom úvere vyplýva..,
resp. že zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy zo dňa 24.08.2011
vyplýva, z LV XXX vyplýva atď., nie je zrejmé, prečo sa s uvedenými listinami oboznamoval, keď tieto
nielenže neboli priložené k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (boli priložené výlučne k
žalobe), ale navyše ani vôbec neboli v návrhu označené ako prostriedky osvedčenia. Súd nevykonáva
osvedčenie bez návrhu - ak navrhovateľ prostriedky osvedčenia neoznačí a nepriloží, nemôže uniesť
bremeno tvrdenia a osvedčenia a nemôže byť so svojim návrhom úspešný. Ak súd uvádza, že
Žalobcovia v 1. a 2. rade návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že so žalovaným
v 1. rade uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere a zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a
mandátnu zmluvu, ktoré sú zmluvami spotrebiteľskými. Zmluva o úvere obsahuje podľa názoru žalobcov
viacero neprijateľných zmluvných podmienok uvedené rovnako nie je tvrdenie, ktoré by vyplývalo z
podaní navrhovateľov, tí uvedeným spôsobom odôvodňovali výlučne žalobu. Navrhovatelia nenamietali
ani neprijateľné podmienky (i keby v zmluvách boli, nemá to vplyv na možnosť vykonať záložné
právo - porovnaj výrok I. rozhodnutia SD EÚ C -34/13 Kušionová), rovnako nenamietali ohodnotenie
nehnuteľnosti (a i keby namietali, na uvedené slúži iný prostriedok ochrany - námietky proti znaleckému
posudku v zmysle ustanovenia § 12 ods. 5, 6 zák. č. 527/2002 Z.z. - uvedené skutočnosti vylučujú
možnosť osvedčiť potrebu nariadenia neodkladného opatrenia). Odvolateľ poukázal tiež na to, že ak sa
vykoná dražba, ktorá bude určená rozhodnutím súdu za neplatnú, obnovuje sa v celom rozsahu stav pred
udelením príklepu (§ 21 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z.). Podstatou konania o nariadenie neodkladného
opatrenia je povinnosť navrhovateľa s vysokou mierou pravdepodobnosti tvrdiť a osvedčiť existenciu
všetkých podstatných právnych skutočností, ktorých kumulatívna existencia je nevyhnutná pre to, aby
mohlo byť neodkladné opatrenie zákonne nariadené, uvedenému zodpovedá zákonný príkaz (vo vzťahu
k postupu a konaniu súdu) nariadiť neodkladné opatrenie výlučne v prípade, ak bola s vysokou mierou
pravdepodobnosti tvrdená a osvedčená existenciu všetkých podstatných právnych skutočností, ktorých
kumulatívna existencia je nevyhnutná pre to, aby mohlo byť neodkladné opatrenie zákonne nariadené.
Súd je povinný - a to ex officio - preskúmať vecnú legitimáciu účastníkov konania a to o.i. vo vzťahu
k obsahu návrhu (výroku) požadovaného neodkladného opatrenia. Ak sa navrhovateľ neodkladným
opatrením domáhal uloženia povinnosti - zdržať sa výkonu záložného práva, je zrejmé, že uvedeného sa
môže domáhať, len ten, kto je subjektom povinnosti strpieť výkon záložného práva, t.j. záložca. Ak chce
navrhovateľ osvedčiť, že je záložcom a že sa ho môže výkon záložného práva nejako dotknúť, musí
označiť a predložiť výpis z na to určeného verejného operátu, katastra nehnuteľností, ktorým osvedčí, že
je záložcom. Navrhovateľ v návrhu na nariadeniu neoznačil ako prostriedok osvedčenia žiaden výpis z
listu vlastníctva, ako mal súd osvedčené, že je záložcom? Druhou úplne najzákladnejšou skutočnosťou
je skutočnosť, že ak tu niekto vykonáva záložné právo, je to z dôvodu, že tu existuje splatný nesplatený
dlh zabezpečený práve záložným právom. Navrhovateľ okrem rozsiahleho a zmätočného generického
kompilátu neuviedol (a neosvedčil) žiadne individualizované skutočnosti, ktorými by osvedčil, že tu
zabezpečovaný dlh nie je. Súd prvej inštancie napriek tomu, že tvrdí, že sa oboznámil (bez návrhu
na vykonanie osvedčenia a bez priloženia listiny k návrhu) s úverovou zmluvou, z ktorej vyplýva, že
navrhovateľom/dlžníkom bol poskytnutý úver, v r. 2011, vo výške 49.999,- Eur (!) nevyzval - napriek
úplne zrejmému možnému nezákonnému zásahu do základných práv žalovaného- o.i. na súdnu ochranu
a na ochranu vlastníckeho práva podľa č. 20 Ústavy, resp. s ohľadom na možné značné majetkové
poškodenie žalovaného - stranu žalovanú na vyjadrenie k návrhu. Je tu však i ďalší dôvod nemožnosti
osvedčenia nároku - zjavná nedôvodnosť „žaloby“ (návrhu vo veci samej), ktorej predmetom je určenie
inej právnej skutočnosti - určenie neplatnosti zmluvy, určenie že zmluva je bezúročná a bez poplatkov,



v prípade, ak budú vady petitu - navrhované petity III., IV. - odstránené, pôjde o určenie inej právnej
skutočnosti (neplatnosť právnych úkonov), splnenie povinnosti - „vyplatenie“ primeraného finančného
zadosťučinenia (navrhovaný petit VII.). Žiadosť žalobcu na vydanie „príkazu“ súdu, na základe ktorého
žalovaný v rade 1/ vymaže žalobcu zo zoznamu dlžníkova a odstráni negatívny rating, aby si žalobca
I./ a II./ mohol zobrať iný úver. Skutočnosť neprípustnosti určovacej žaloby je dôvodom na bezodkladné
zamietnutie žaloby a spôsobuje nemožnosť osvedčiť nárok a zákonne vydať neodkladné opatrenie. Súd
bez akéhokoľvek dôvodu neaplikoval kogentné normy umožňujúce záložnému veriteľovi o.i. vykonať
záložné právo, možnosť vykonať záložné právo (a to buď dohodnutým spôsobom a tiež vždy formou
speňaženia na dobrovoľnej dražbe) je odrazom zákonnej úpravy (§ 151j ods. 1 OZ) a záložca je povinný
- práve na základe toho, že je v právnom postavení záložcu - tento výkon strpieť (§ 151m ods. 4 veta prvá
OZ). Podľa názoru žalovaného nemôže súd (v podstate bezdôvodne) zakázať žalovanému realizáciu
jeho zákonných opatrení, uvedený postup je v priamom rozpore s Ústavou (o.i. čl. 1, čl. 2 a čl. 144
ods. 1 Ústavy), poukazujúc na rozhodnutia ÚS SR, SD EÚ, resp. ESĽP k danej otázke (resp. otázke
údajného práva na obydlie). Predpokladom preukázania potreby nariadenia neodkladného opatrenia
je skutočnosť, že tu hrozí ireverzibilný, či veľmi ťažko napraviteľný právny stav. Existuje tu ucelený
súbor prostriedkov právnej ochrany, vrátane osobitne konštruovanej žaloby, kedy sa ten, kto tvrdí, že
bolo jeho právne postavenie napr. nezákonnou dražbou dotknuté, môže bez väčšej právnej zložitosti
domôcť ochrany svojho právneho postavenia a to bez akejkoľvek faktickej ujmy na svojich právach,
keďže je tu ustanovenie § 21 ods. 5 ZDD, podľa ktorého, ak sa žalobe vyhovie, budú účinky príklepu
zrušené spätne k okamihu jeho vzniku a teda ani nemôže dôjsť k vzniku žiadnej faktickej ujmy. Za
situácie, kedy sa vlastnícke právo nepremlčuje a existuje tu žaloba na určenie neplatnosti dobrovoľnej
dražby (§ 21 ZDD), uvedené vylučuje potrebu dočasnej úpravy, rovnako tak vylučuje i možnosť túto
potrebu dočasnej úpravy osvedčiť. Návrh i rozhodnutie je neúplné i v časti, ktorou sa má odôvodniť
vznik ujmy. Výkon práva - konkrétneho zákonom aprobovaného subjektívneho oprávnenia záložného
veriteľa vykonať záložné právo speňažením na verejnej dražbe - nemôže mať za následok vznik ujmy,
pretože sa jedná o dôsledok konania v súlade so zákonom (§ 151a OZ, § 151j OZ), t.j. nie o konanie
protiprávne. Návrh i rozhodnutie je neúplné i v časti, ktorou sa má odôvodniť bezprostrednosť vznik ujmy,
ujmy reálnej, nie potenciálnej (práve o.i. s ohľadom na všetky uvedené právne prostriedky ochrany (§ 21
ZDD a ďalšie), ktoré má navrhovateľ neodkladného opatrenia k dispozícii). Otázka výkonu záložného
práva bez toho, aby štát vopred ex offo skúmal jednotlivé podmienky - zmluvné dojednania, ktoré
sú právnym dôvodom postupu záložného veriteľa v procese výkonu záložného práva, bola zo strany
slovenských justičných orgánov opakovane predložená Súdnemu dvoru Európskej únie. Na Súdny dvor
Európskej únie sa tiež obrátil Krajský súd Prešov (a to podaním zo dňa 20.12.2012) v konaní Monika
Kušionová c/a SMART Capital, a.s. (vec C-34/13), pričom Tretia komora Súdneho dvora Európskej únie
rozhodla o príslušných otázkach rozsudkom zo dňa 10.09.2014 nasledovne 1. Ustanovenia smernice
Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú
vykladať v tom zmysle, že im neodporuje vnútroštátna právna úprava, ako je úprava dotknutá vo
veci samej, umožňujúca vymôcť pohľadávku založenú na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne
nekalé, mimosúdnym výkonom záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako
zabezpečenie pohľadávky, pokiaľ predmetná právna úprava prakticky neznemožňuje alebo nadmerne
nesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva táto smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu
súdu. 2. Článok 1 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka
obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnosti
tejto smernice len vtedy, ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo
regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu. Ústavnosť výkonu záložného práva
formou dobrovoľnej dražby, na základe zákonného oprávnenia záložného veriteľa a bez ex ante súdnej
kontroly, bola riešená aj na vnútroštátnej úrovni. Dňa 15.10.2012 bol Ústavnému súdu Slovenskej
republiky doručený návrh Okresného súdu Pezinok na začatie konania o súlade § 7 ods. 2 zákona č.
527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách s čl. 1 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (návrhu bolo pridelené
interné číslo Rvp 13090/2012). Ústavný súd Slovenskej republiky tento návrh (ktorému bola pridelená
spisová značka PL. ÚS 23/2014) na neverejnom zasadnutí pléna 24. septembra 2014 predbežne
prerokoval a rozhodol, že návrh Okresného súdu Pezinok odmieta pre zjavnú neopodstatnenosť.
Odvolateľ vzniesol tiež námietku miestnej nepríslušnosti. Vo vzťahu k miestnej príslušnosti a návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné uviesť, že sa nejedná o žiaden dôvod osobitnej
miestnej príslušnosti (predmetom konania o nariadenie neodkladného opatrenia nie je spor o existenciu
vecného práva) a miestne príslušný je všeobecný súd žalovaného. Predmetom konania o nariadenie
neodkladného opatrenia je splnenie určitej povinnosti („zdržať sa výkonu záložného práva“), nejedná



sa tak o žiaden dôvod výlučnej miestne príslušnosti podľa § 20 písm. a) CSP - tá sa obmedzuje na
spory o existenciu práva k nehnuteľnosti, jeho trvanie a zánik, nevzťahuje sa na všetky spory, ktorých
predmetom sú práva a povinnosti súvisiace s nehnuteľnosťami (odhliadnuc od skutočnosti, že byt nie je
nehnuteľnosť). Predchádzajúce ustanovenie § 88 ods. 1 písmeno h) OSP je obsiahnuté v ustanovení §
20 písm. a) CSP, podľa ktorého namiesto všeobecného súdu žalovaného je na konanie príslušný výlučne
súd, v ktorého obvode je nehnuteľnosť, ak sa spor týka vecného práva k nej. Predmetom konania o
nariadenie neodkladného opatrenie je uloženie určitej povinnosti žalovanému, povinnosti vyplývajúcej
z existencie práva, nejedná sa o konanie, ktorého predmetom by bol spor týkajúci sa existencie
vecného práva. S ohľadom na uvedené miestne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie veci
je všeobecný súd žalovaného, ktorým je Okresný súd Bratislava III. Na základe uvedeného vznáša
žalovaný - pri prvom úkone, ktorý mu patrí - námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Trnava
a žiada, aby bola vec (po zrušení/zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie o neodkladnom opatrení/
zastavení konania) postúpená na konanie miestne príslušnému okresnému súdu, všeobecnému súdu
žalovaného, t.j. Okresnému súdu Bratislava III. Ak teda - bez akejkoľvek obsahovej opory v texte právnej
normy navrhovateľ návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podal návrh na miestne nepríslušný
súd a žalovaný túto skutočnosť namietne, je potrebné zabezpečiť ochranu porušených základných
práv žalovaného (o.i. základného práva na zákonného sudcu) a konanie o nariadenie predbežného
opatrenia bude alebo odvolacím súdom zastavené a to z dôvodu existencie neodstrániteľnej procesnej
prekážky postupu konania, alebo napádané rozhodnutie zrušené a vec následne postúpená na konanie
miestne príslušnému súdu alebo bude súdom prvej inštancie z uvedeného dôvodu neprávoplatné súdne
rozhodnutie, ktorým došlo k nariadeniu neodkladného opatrenia, zrušené a to z dôvodu, že nemalo
byť nariadené. Odvolateľ podporne poukazuje na Nález Ústavného súdu SR, č.k. II. ÚS510/2012-48 zo
dňa 5. júna 2013, ako aj publikované rozhodnutie Najvyššieho súdu R 7/2014. Vo vzťahu k miestnej
príslušnosti je tiež potrebné uviesť, že predmetom konania (o nariadenie neodkladného opatrenia) nie
je ani žiaden spor zo spotrebiteľskej zmluvy, ale spor týkajúci sa výkonu oprávnenia vyplývajúceho z
existencie práva. Predmetom konania je uloženie povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva (t.j. vec
vyplývajúca z existencie práva, o ktorom rozhodol na to určený štátny orgán, nie spor zo zmluvy), pričom
rozhodnutím na to určeného orgánu vykonávajúceho verejnú moc došlo k zániku obligačno-právnych
účinkov zmluvy (titulu zriadenia záložného práva a tieto boli nahradené účinkami vecnoprávnymi). Ak
rozhoduje sudca miestne nepríslušného súdu, jedná sa o situáciu, kedy je súd nesprávne obsadený a
to z dôvodu namietaného porušenia práva na zákonného sudcu žalovaným. Dôsledkom uvedeného je
tiež odňatie možnosti konať pred súdom/práva na spravodlivé súdne konanie, kedy jeho obsahom je
základné právo strany na realizovanie procesných oprávnení v konaní pred vecne a miestne príslušným
súdom.

6. Rozsah majetkovej ochrany, tak ako je zaručený čl. 20 Ústavy, resp. čl. 1 Protokolu č. 1 Dohovoru je
významný s ohľadom na skutočnosť, že uvedenej ochrane podlieha i majetok žalovaného, tvorený o.i.
jeho úverovou pohľadávkou, resp. záložným právom zriadeným na zabezpečeniu splnenia dlhu dlžníka
a má legitímne očakávanie (súčasť princípu právnej istoty a predvídateľnosti práva a jeho aplikácie)
na nadobudnutie majetku (resp. premene jednej majetkovej hodnoty na inú) po uhradení jeho úverovej
pohľadávky. Na základe uzatvorenej úverovej zmluvy má žalovaný ako veriteľ legitímne očakávanie,
resp. legitímnu nádej na uspokojenie jeho splatnej úverovej pohľadávky a každý orgán, vrátane súdu
je povinný majetok žalovaného chrániť. K uspokojeniu úverovej pohľadávky môže dôjsť i na základe
realizácie zabezpečovacieho prostriedku - záložného práva, ktorého predmetom je záloh vo vlastníctve
záložcu, pričom možnosť realizovať záložné právo v prípade nesplnenia zabezpečovanej povinnosti
vyplýva priamo zo skutočnosti existencie záložného práva, pričom záložca je povinný výkon záložného
práva strpieť a na jeho výkon poskytnúť potrebnú súčinnosť. Celý proces výkonu záložného práva
smeruje k tomu, aby sa odstránil protiprávny stav spôsobený porušením povinnosti obligačného dlžníka
uhradiť zabezpečovanú pohľadávku. „Návrh“ na nariadenie neodkladného opatrenia cieli tiež k ústavne
neakceptovateľnému zásahu do legitímnych očakávaní žalovaného týkajúcich sa zabezpečenia jeho
úverovej pohľadávky a jej uspokojenia - v prípade ak dlžník nebude plniť to, k čomu sa zmluvou zaviazal
- z poskytnutej zábezpeky predpokladaným spôsobom aprobovaným zákonom. Zákonná spotrebiteľská
úprava neznamená negáciu akýchkoľvek ďalších zákonných noriem, resp. noriem ústavného práva,
použitie a aplikácia spotrebiteľskej úpravy v naznačenom smere je v priamom rozpore s obsahom
takejto úpravy a pokusom o zneužitie práva (vo vzťahu k žalobe), ale i vo vzťahu ku konaniu o
nariadenie neodkladného opatrenia (i keď jeho predmet je spor o výkon zákonného oprávnenia
vyplývajúceho z vecného práva). Navrhovateľ si nesplnil svoje procesné povinnosti v čase na to
určenom čase (s jasným následkom v podobe nemožnosti byť - ak bude rozhodnuté v súlade so



zákonom - s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia úspešný), navrhovateľ odmieta niesť
následky porušenia svojich hmotnoprávnych povinností, pričom vo svojich procesných úkonoch všetky
nevyhnutné skutočnosti ani netvrdí, ale predovšetkým vôbec neosvedčuje. Zmyslom spotrebiteľského
práva nie je jeho „použitie“ za účelom „ospravedlnenia“ neplnenia si zákonných a zmluvných povinností,
„ospravedlnenia“ nedodržiavania svojich zmluvných a zákonných povinností a nemá vplyv na jasne
stanovené povinnosti procesného charakteru v Civilnom sporovom poriadku.

7. Žalovaný 2 a ani žalobcovia odvolanie nepodali, k odvolaniu žalovaného 1 sa nevyjadrili.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (zák. č. 161/2015 Z.z. § 34 Civilného sporového poriadku
účinného od 01.07.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení
s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363
CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/,
g/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi
odvolania        (§ 380 ods. 1 CSP v spojení s § 367 ods. 2), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady
týkajúce sa procesných podmienok, ktoré zistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom
ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné vo vzťahu k žalovanému
1 podľa § 388 CSP zmeniť.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i
jednotlivé argumenty žalovaného 1 predostretými ním v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či sú splnené
zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci neodkladné opatrenie
(ktorého výrok je uvedený už v odseku 1 voči žalovanému 1.

10. Vzhľadom na to, že žalovaný 1 a žalovaný 2 majú postavenie samostatných spoločníkov (§ 76
CSP), odvolanie žalovaného 1 voči napadnutému uzneseniu sa na  žalovaného 2 nevzťahuje, a preto
je napadnuté uznesenie voči žalovanému 2 právoplatné.

11. Preto aj pokiaľ žalovaný 1 vo svojom odvolaní namietal nedostatok vecnej legitimácie žalovaného
2, odvolací súd na túto odvolaciu námietku neprihliadal.

12. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie žalovaného 1 obsahuje aj námietku miestnej príslušnosti
súdu, odvolací súd sa prioritne vyporiadaval s jej dôvodnosťou a dospel  k záveru, že táto nie je dôvodná.
Miestne príslušným súdom na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je okresný súd,
ktorý je alebo by bol miestne príslušný na konanie vo veci samej.

13. Podľa ust. § 19 písm. d) CSP, popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj
súd, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský
spor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania.

14. Citované ustanovenie upravuje osobitnú miestnu príslušnosť. Jej podstatou je, že v prípadoch,
ktoré sú taxatívne vymenované v § 19 prichádza do úvahy popri všeobecnom súde žalovaného aj súd
daný na výber. To znamená, že na konanie a rozhodnutie vo veci bude príslušný jednak všeobecný
súd žalovaného, zároveň však aj súd, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je
spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského
rozhodcovského konania. Je teda na žalobcovi, na ktorý takto miestne príslušný súd podá žalobu. V
prejednávanom spore z obsahu žaloby nesporne vyplýva, že žalobcovia 1 a 2 sú spotrebitelia a jedná sa
o spotrebiteľský spor, keď žalobou sa domáhajú okrem iného určenia neplatnosti zmluvy o splátkovom
úvere, ktorú uzavreli so žalovaným 1 ako bankou, a tiež určenia, že poskytnutý úver je bezúročný a bez
poplatkov, argumentujúc tým, že zmluva bola uzavretá v rozpore so smernicou Rady 93/13/EHS z 5.
apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Podľa odvolacieho súdu je nesporné,
že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, so zvýšenou
ochranou spotrebiteľa ako slabšej strany sporu, pričom súčasťou takto zvýšenej ochrany je aj možnosť
spotrebiteľa vybrať si príslušný súd. Ak teda žalobcovia podali žalobu vo veci samej, ktorej súčasťou
bol aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súvisiaceho s vecou samou, na vecne a miestne



príslušný súd podľa adresy svojho trvalého pobytu, je v zmysle § § 19 písm. d) CSP daná príslušnosť
Okresného súdu Trnava a žalovaným 1 vznesená námietka miestnej nepríslušnosti nie je dôvodná.

15. Odvolací súd je viazaný nielen rozsahom odvolania, ale i v odvolaní uplatnenými dôvodmi.
Obligatórne (§ 380 ods. 2 CSP) sa zaoberá procesnými podmienkami, aj keď neboli v odvolacích
dôvodoch uplatnené (čomu v danej veci tak nie je). Inou vadou konania, na ktorú musí prihliadnuť aj
vtedy, ak nie je v odvolaní namietaná, je procesná vada, ktorá nezakladá zmätočnosť rozhodnutia, ale
jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich
postup súdu v občianskom súdnom konaní (uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 56/2012).

16. Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že zákonnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného
opatrenia sú tvrdenie a osvedčenie, že sú tu právne vzťahy medzi sporovými stranami a tieto právne
vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu, resp. existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Predpokladom
nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba  úpravy, o ktorej nemôžu
byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Pokiaľ ide o preukázanie
naliehavosti potreby úpravy pomerov strán, musí ísť o stav, ktorý neznesie odklad. Neodkladným
opatrením tak súd  môže rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. Aj
v prípade splnenia predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia, súd musí vždy zvažovať, či
nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k neprimeranému zásahu do vzťahov sporových strán
alebo tretích osôb.

17. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň
osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

18. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany navrhujúcej jeho
nariadenie, pričom by mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať
sa disponovania s vecami alebo právami uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil
hospodárske funkcie strany sporu, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Nariadenie neodkladného
opatrenia je spravidla spojené so zásahom do vlastníckeho práva, pričom podľa článku 20 ods. 4
Ústavy Slovenskej republiky je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Nariadenie
neodkladného opatrenia môže byť aj zásahom do práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť
(článok 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Z týchto dôvodov je vždy potrebné posúdiť, či uložením
navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do uvedených základných práv nad nevyhnutnú mieru
a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ.

19. Zhora citovanými ustanoveniami je vymedzený obsah a základný rámec výkonu záložného
práva. Toto právo sa vyznačuje tým, že primárne plní zabezpečovaciu, za určitých okolností však
aj uhradzovaciu funkciu a to tak, že okrem hrozby výkonu záložného práva donucujúcej dlžníka
plniť zabezpečovanú pohľadávku umožňuje jeho držiteľovi buď sa priamo uspokojiť alebo požadovať
uspokojenie z predmetu, na ktorom záložné právo viazne, pokiaľ k splneniu zabezpečovanej pohľadávky
nepríde riadne a včas. Jednou zo zákonom výslovne predpokladaných foriem uspokojenia záložného
veriteľa je predaj zálohu na dražbe podľa zákona o dobrovoľných dražbách č. 527/2002 Z.z.. Takýto
predaj má za následok prechod vlastníckeho práva k zálohu na vydražiteľa udelením príklepu, s
podmienkou úhrady ceny dosiahnutej vydražením v zákonom ustanovenej lehote. K už opísanému
spôsobu výkonu záložného práva môže záložný veriteľ samozrejme pristúpiť len vtedy, ak jeho záložné
právo platne vzniklo a stále trvá. Podmienkou platného vzniku záložného práva je platná zmluva o jeho
zriadení a zápis práva v príslušnej evidencii (ktorou je u nehnuteľností kataster nehnuteľností, v tejto súv.
por. i § 151b ods. 1 a § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka), na zánik práva potom zákon ustanovuje
hneď viacero dôvodov.

20. Žalobcovia ale v podanej žalobe,  s poukazom na ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, popierajú
platnosť predmetnej zmluvy o úvere i právne úkony smerujúce k výkonu záložného práva z predmetnej
záložnej zmluvy s tým, že obe uvedené zmluvy boli uzatvorené v rozpore s príslušnými ustanoveniami
noriem spotrebiteľského práva, a preto sú neplatné. Pokiaľ ide o splnenie prvého z predpokladov
pre nariadenie neodkladného opatrenia a to osvedčenie žalobou uplatneného nároku žalobcov a
teda, že predmetná úverová zmluva aj akcesorická zmluva o zriadení záložného práva je neplatná, v



dôsledku čoho žalovanému 1 nevznikol nárok na realizáciu neplatne dojednaného  záložného práva
formou dobrovoľnej dražby, vzhľadom na to, čo dosiaľ vyšlo v konaní najavo, bolo by predčasným a
neodôvodneným v tomto štádiu konania tvrdiť, že možnosť úspechu žalobcov je očividne vylúčená.
Na potvrdenie alebo vyvrátenie skutočností, že predmetná zmluva o úvere, a následne aj akcesorická
zmluva o zriadení záložného práva je neplatná, bude ale nevyhnutné vykonať rozsiahle dokazovanie a
celú vec skutkovo a právne vyhodnotiť, posúdiť platnosť vzniku zmluvného vzťahu s prihliadnutím na
normy spotrebiteľského práva, pričom platnosť vzniku záložného práva je podmienená platnosťou vzniku
základného úverového vzťahu. Predbežne možno konštatovať, že žalobou uplatnený nárok žalobcov nie
je vylúčený a pre potreby posúdenia dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia možno považovať
uplatnený nárok za hodnoverne osvedčený. Odvolací súd zhodne s prvoinštančným je preto toho názoru,
že prvý z predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je teda naplnený.

21. Odvolací súd sa zhodol s prvoinštančným i v tom závere, že v danom prípade bol splnený i druhý
zo základných predpokladov - potreba bezodkladnej úpravy pomerov vyplývajúca z nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy právam žalobcov a to nielen na ochranu vlastníckeho práva, ale aj na
ochranu obydlia a súkromného a rodinného života.

22. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

23. Podľa čl. 13 ods. 4 zák. č.  460/1992 Zb. Ústavy SR v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Ústava SR“) pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto
obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.

24. Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života.

25. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov
má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

26. Podľa čl. 20 ods. 3 Ústavy SR vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných
alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie
poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú
zákonom.

27. Podľa čl. 21 ods. 1 Ústavy SR obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu
toho, kto v ňom býva.

28. Podľa čl. 21 ods. 3 prvá veta Ústavy SR iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom
dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo
majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného
poriadku

29. Podľa nálezu Ústavného súdu SR spisová značka I. ÚS 13/2000 zo dňa 10.07.2001 Ústavou
Slovenskej republiky vytvorená ochrana práva na súkromie sa vnútorne diferencuje. Jednotlivými
ustanoveniami sa zaručuje ochrana súkromia v rôznych životných situáciách. Do sféry ochrany súkromia
patrí aj ochrana obydlia. Zásah do obydlia znemožňujúci ho užívať je spôsobilý zároveň zasiahnuť aj
do súkromného a rodinného života jednotlivca. Podľa okolností konkrétnej veci sa ten istý zásah teda
môže dotknúť tak práva na ochranu súkromia, ako aj práva na ochranu obydlia.

30. Aj podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý zaručuje právo na ochranu pred
neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života, v spojení s čl. 1 a čl. 13 ods. 4
Ústavy Slovenskej republiky sa musia uplatniť obdobné zásady ako v prípade čl. 21 ods. 3 Ústavy
Slovenskej republiky, pretože pod „neoprávneným zasahovaním“ treba rozumieť také zasahovanie, ktoré
nemá základ v zákonnej úprave, nesleduje legitímny cieľ, nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného
základného práva a slobody alebo nie je nevyhnutným a primeraným opatrením na dosiahnutie
legitímneho cieľa. V prípade oboch článkov výsledok posúdenia vzťahu primeranosti medzi namietaným



zásahom a sledovanými legitímnymi cieľmi bude závisieť od zistenia, či zásah spočíval na relevantných
a dostatočných dôvodoch.

31. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich
z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, musí byť vykladané a uplatňované v súlade s Ústavou
Slovenskej republiky (čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky).

32. Podľa odôvodnenia nálezu Ústavného súdu ústava v čl. 19 ods. 2 nezaručuje ochranu súkromného a
rodinného života pred akýmkoľvek zasahovaním. Zaručuje ochranu len pred takým zasahovaním, ktoré
je neoprávnené. V súlade s účelom práva na súkromie môžu orgány verejnej moci, fyzické aj právnické
osoby zasahovať do súkromného a rodinného života iných vtedy, ak ich zasahovanie možno hodnotiť ako
oprávnené. Podmienkou ústavnosti takéhoto obmedzenia práva na súkromie je jeho určenie v súlade
so všetkými normami ústavy, ktoré sú právne významné pri uplatňovaní práva na súkromie (II. ÚS 7/99).
Takouto normou je aj čl. 13 ods. 4 ústavy, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa
musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.

33. Článok 21 ods. 3 prvá veta ústavy dovoľuje zákonom zásahy do nedotknuteľnosti obydlia „iba vtedy,
keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné“ v záujme naplnenia tých cieľov, ktoré tento odsek ďalej
taxatívne vymenováva, t.j. na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd
iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. Ústava vo viacerých článkoch
používa termín „nevyhnutný v demokratickej spoločnosti“ (napr. v čl. 24 ods. 4, čl. 26 ods. 4). Hoci
ho používa v rôznych súvislostiach, nemožno mu pripisovať rôzny obsah. Rovnaký termín obsahuje aj
dohovor (napr. v čl. 8 ods. 2, čl. 10 ods. 2), preto bolo potrebné pri jeho výklade a uplatňovaní prihliadať
aj na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. cit. rozsudok Gillow, § 55; rozsudok
Matter v. Slovenská republika z 5. júla 1999, § 66).

34. Ústavný súd v súlade s medzinárodným štandardom sa už k tomuto ústavnému termínu „nevyhnutný
v demokratickej spoločnosti“ vyjadril vo svojej doterajšej judikatúre (napr. I. ÚS 33/95, II. ÚS 28/96,
PL. ÚS 15/98) tak, že ho „možno vysvetliť ako naliehavú spoločenskú potrebu prijať obmedzenie
základného práva alebo slobody. Obmedzenie práv a slobôd je nevyhnutné, keď možno konštatovať,
že cieľ obmedzenia inak dosiahnuť nemožno. Predpokladom teda je, že obmedzenie je nutné aj v
demokratickej spoločnosti“.

35. Inými slovami, zásah musí zodpovedať naliehavej spoločenskej potrebe a musí byť primeraný
sledovanému legitímnemu cieľu; pri určovaní rozsahu obmedzenia je dôležitá aj podstata práva, ktoré
sa má obmedziť. Obidva posudzované články ústavy majú síce inú štruktúru a formuláciu podmienok,
ale s odvolaním sa na vyššie uvedené nemôže byť v prístupe k ich výkladu a uplatňovaniu v konkrétnej
veci podstatný rozdiel. Aj podľa čl. 19 ods. 2 v spojení s čl. 1 a čl. 13 ods. 4 ústavy sa musia uplatniť
obdobné zásady ako v prípade čl. 21 ods. 3 ústavy, pretože pod „neoprávneným zasahovaním“ treba
rozumieť také zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave, nesleduje ustanovený cieľ , nedbá na
podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva a slobody alebo nie je nevyhnutným a primeraným
opatrením na dosiahnutie ustanoveného cieľa. V prípade oboch článkov výsledok posúdenia vzťahu
primeranosti medzi namietaným zásahom a sledovanými legitímnymi cieľmi bude závisieť od zistenia,
či zásah spočíval na relevantných a dostatočných dôvodoch.

36. S poukazom na to, čo bolo v konaní osvedčené, odvolací súd rovnako ako prvoinštančný uzatvára, že
v danom prípade bol naplnený i tento druhý zo základných predpokladov pre nariadenie neodkladného
opatrenia a to potreba bezodkladnej úpravy pomerov vyplývajúca z existencie reálnej a bezprostredne
hroziacej ujmy uvedeným právam žalobcov. V konaní bolo totiž preukázané, že žalovaný 1 zahájil výkon
záložného práva formou dobrovoľnej dražby na základe predmetnej záložnej zmluvy, v dôsledku čoho
v prípade jej neplatnosti by mohlo dôjsť k neoprávnenému zásahu do práva žalobcov 1 a 2 na obydlie,
do ich práva na súkromný a rodinný život, ale najmä do ich práva vlastniť majetok. Takýto zásah v
prípade ich konečného úspechu v konaní, ktoré môže trvať niekoľko rokov,  by bol síce napraviteľný
žalobou o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, žalobcovia by však museli iniciovať ďalšie súdne
konanie, účelom neodkladného opatrenia je aj predchádzať ďalším súdnym sporom. Z týchto dôvodov
i odvolací súd považoval za základe návrhu žalobcov za potrebné dočasne znemožniť žalovanému 1
výkon jeho záložného práva, keďže za daných okolností prípadu nie je nevyhnutným a primeraným na



dosiahnutie cieľa žalovaného, keď ako obchodnej spoločnosti v prípade jeho úspechu vo veci odloženie
danej dražby mu nemôže spôsobiť neprimeranú ujmu, vo vzťahu k posúdeniu ujmy, ktorá v prípade
realizácie záložného práva hrozí žalobcom, ktorí by mohli prísť o nehnuteľnosť, v ktorej bývajú. Žalovaný
síce dôvodne poukázal na to, že žalobcovia už tým, že uzavreli zmluvu o záložnom práve k nehnuteľnosti
v ich vlastníctve, museli počítať s rizikom, že v prípade neuspokojenia zabezpečenej pohľadávky môže
dôjsť k výkonu záložného práva, to všetko však len za predpokladu, že predmetná zmluva o záložnom
práve bola uzatvorená platne, čo bude predmetom dokazovania vo veci samej.

37. Pokiaľ odvolateľ namietal, že žalobcovia majú adresu pobytu inú ako adresu predmetnej
nehnuteľnosti zaťaženej záložným právom, z čoho vyvodil, že v tejto nehnuteľnosti nemajú obydlie,
odvolací súd túto námietku považoval za nedôvodnú a čisto formálnu, nakoľko z ničoho nevyplýva,
že žalobcovia skutočne nebývajú v zaťaženej nehnuteľnosti. Uvedenie ich adresy v žalobe nemá z
tohto hľadiska žiadnu právnu relevanciu, zo skutočnosti uvedenia inej adresy nemožno vyvodiť miesto
skutočného pobytu žalobcov.

38. Odvolateľ podrobne namietal procesné, resp. formálne nedostatky návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Ak by odvolací súd akceptoval tieto námietky, takýmto prísne formalistickým
postupom by fakticky pripustil stav odmietnutia spravodlivosti a konal by v rozpore so základnými
princípmi CSP (por. čl. 2, čl. 3, čl. 6 ods. 2, čl. 11). Zo žaloby, ktorej súčasťou bol aj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, upresnený a doplnený podaním doručeným súdu 20.04.2017, je nepochybne
zrejmé, čo je obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom tento návrh má všetky
základné náležitosti v zmysle § 326 ods. 1 a 2 CSP. Povinnosť pripojiť listiny, na ktoré sa žalobcovia
odvolávajú, je potrebné považovať za splnenú už tým, že tieto listiny boli pripojené k žalobe. Je bežnou
praxou, že súčasťou žaloby je aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v takomto prípade sa
dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia posudzuje v priamej súvislosti so žalobou vo veci samej,
inak je tomu v prípade, ak je podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia samostatne, bez
prebiehajúceho konania vo veci samej. Ak je súčasťou žaloby vo veci samej aj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, obe konania majú rovnakého zákonného sudcu a rovnakú spisovú značku.

39. V prejednávanom spore je jednoznačné, že žalobcovia sa žalobou vo veci samej domáhajú určenia
neplatnosti úverovej zmluvy (takáto určovacia žaloba je prípustným a súdnou praxou uznávaným
spôsobom ochrany dotknutých práv žalobcu) a s tým súvisiacich ďalších nárokov, pričom v priamej
vecnej súvislosti so žalobou vo veci samej je aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý
smeruje k povinnosti žalovaného 1 zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na základe záložnej
zmluvy, ktorá bola uzavretá na zabezpečenie poskytnutého úveru (z čoho vyplýva jej akcesorický
charakter, bez platnej základnej úverovej zmluvy nemôže existovať platná zabezpečovacia záložná
zmluva). Žalobcovia osvedčili uzavretie úverovej zmluvy, v súvislosti s ktorou bola uzavretá záložná
zmluva, na základe ktorej bolo zapísané záložné právo v prospech žalovaného 1 do katastra
nehnuteľností, pričom žalovaný 1 pristúpil k výkonu tohto záložného práva formou dobrovoľnej dražby,
ktorú určil na deň 27.04.2017. Žalobcovia tak dostatočne osvedčili všetky rozhodujúce skutočnosti
potrebné pre nariadenie neodkladného opatrenia. Nič na tom nemení formálny rozpor v tom, že v žalobe
uviedli, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia už bol podaný, pričom až neskôr vyšlo najavo,
že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je súčasťou žaloby vo veci samej, upresnený podaním
doručeným súdu 20.04.2017.

40. Z napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nijako nevyplýva, že by súd nerozlišoval
obligačnoprávne a vecnoprávne následky záložnej zmluvy, z výroku nariadeného neodkladného
opatrenia nevyplýva, že záložné právo vzniklo uzavretím záložnej zmluvy, vo výroku sa uvádza
špecifikácia záložného práva tak, že toto vzniklo na základe Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa
24.08.2011, čím je zabezpečená jasnosť a určitosť vymedzenia samotného záložného práva. Nijako
tým nie je dotknutý vecnoprávny charakter záložného práva a to, že záložné právo vzniká zápisom do
katastra nehnuteľností.

41. Odvolateľ tiež nedôvodne namietal, že súd prvej inštancie ho pred nariadením neodkladného
opatrenia nevyzval na vyjadrenie k návrhu. Súd prvej inštancie postupoval v súlade s ust. § 329 ods. 1
CSP, ktoré umožňuje súdu rozhodnúť o nariadení neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia
strán, aby tak bol zabezpečený účel tohto procesnoprávneho prostriedku. Kontradiktórnosť procesu a
právo protistrany vyjadriť sa je plne zachované v odvolacom konaní.



42. Odvolateľ  nedôvodne namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo dostatočne presvedčivo
odôvodnené.

43. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach
(oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.
Požiadavky na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej
republiky a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a
dostatočne odôvodnený a aby účastník konania nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku
v rovine dohadov. Súdy musia pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,
vrátane toho čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí potom vyplývať vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane
druhej. Všeobecný súd vo svojej argumentácií obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať
tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby jeho zámery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé.
Súdy pritom musia súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená
spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p., obdobne napr. IV. ÚS 1/2002,
II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený
treba považovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk,
ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS
154/2005 z 28. februára 2006).

44. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad
(rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Georgiadis v. Grécko, z roku 1997), pričom stačí, aby
súd reagoval na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho konania považované za rozhodujúce
(napr. rozhodnutie Ruiz Torija v. Španielsko, rozsudok z roku 1994, Kraska v. Švajčiarsko z 29. apríla
1993, seria A č. 254-B, s. 49).

45. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka
stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č. 1/2016), podľa ktorého
nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne ak písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o
skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. (odňatie možnosti
konať pred súdom).

46. Podľa odvolacieho súdu odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie takéto vady
nevykazovalo, napádané rozhodnutie spĺňa požiadavky obsiahnuté v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p.,
na riadne odôvodnenie rozhodnutia, v dôsledku čoho nedošlo k porušeniu práva strán na spravodlivý
proces. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí jasne, zrozumiteľne a presvedčivo uviedol dôvody,
ktoré ho viedli k potrebe nariadiť neodkladné opatrenie. Je potrebné prihliadnuť tiež na to, že o nariadení
neodkladného opatrenia je súd povinný rozhodnúť pomerne v krátkom čase 30 dní od doručenia návrhu,
nejdená sa o meritórne rozhodnutie vo veci samej, preto aj požiadavky na odôvodnenie uznesenia o
nariadení neodkladného opatrenia sú iné ako na odôvodnenie meritórneho rozhodnutia vo veci samej.

47. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak,  použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia rozsudku.

48. Podľa § 216 ods. 1 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu, ods. 2 súd môže prekročiť
žalobný návrh a prisúdiť viac než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

49. Z viazanosti súdu tzv. petitom (návrhom výroku súdneho rozhodnutia, ktorého vydania sa žalobcovia
domáhajú) vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy strán sporu  a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú
(tzv. zásada ne ultra petitum) a nepochybne i to, že nemôže prisúdiť iné plnenie, než ktorého sa strany
sporu domáhali. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom (vrátane návrhu



na nariadenie neodkladného opatrenia), čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového
základu, než aký bol v žalobe (vrátane návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) vymedzený.
Zároveň musí dbať na to, aby výroková časť rozhodnutia bola jasná, stručná, výstižná a materiálne
vykonateľná.

50. Z petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobcovia sa týmto návrhom
voči žalovanému 1 domáhali zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na základe Zmluvy o
zriadení záložného práva zo dňa 24.08.2011 formou dobrovoľnej dražby dňa 27.04.2017, a teda
ich návrh na obmedzenie výkonu záložného práva výslovne smeroval len vo vzťahu k dobrovoľnej
dražbe určenej na deň 27.04.2017 a nie aj k prípadným ďalším termínom dražby. Ak by žalobcovia
mienili uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na základe Zmluvy
o zriadení záložného práva zo dňa 24.08.2011 formou dobrovoľnej dražby až do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej, ktorou je žaloba o určenie neplatnosti úverovej zmluvy a iné, nebol by
dôvod do petitu ich návrhu uvádzať len termín dražby 27.04.2017. Odvolací súd z takejto jednoznačnej
formulácie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyvodil, že toto sa týka len dobrovoľnej dražby
určenej na 27.04.2017, z čoho vyplýva aj čas trvania tohto neodkladného opatrenia, a to len na deň
určenej dobrovoľnej dražby 27.04.2017. Preto nebol dôvod určiť trvanie neodkladného opatrenia až do
právoplatného rozhodnutia vo veci samej, nakoľko toto je v priamom rozpore s výslovným znením návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým je súd viazaný.

51. Odvolací súd preto v zmysle § 388 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že
povinnosť žalovaného 1 zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na základe Zmluvy o zriadení
záložného práva zo dňa 24.08.2011 formou dobrovoľnej dražby obmedzil len na dražbu, ktorá sa mala
konať dňa 27.04.2017.

52. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie uznesenia súdu prvej inštancie, odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

53. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie bude končiť (§ 262 ods. 1 CSP).

54. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,



b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "21Csp/60/2017", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7664175e-bdc1-45e6-b802-7d6902749494", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 23/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 23/2014 z 24. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-24", "citacie_n": 407, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7664175e-bdc1-45e6-b802-7d6902749494"}, {"guid": "ussr:c3988041-9680-4371-8625-bcf75905d763", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 510/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 510/2012 z 5. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-05", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c3988041-9680-4371-8625-bcf75905d763"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/07 z 24. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-24", "citacie_n": 1196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:06f6e2e9-ae98-4df6-bea7-2080643fa454", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 154/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 154/05 z 28. 2. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-02-28", "citacie_n": 203, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06f6e2e9-ae98-4df6-bea7-2080643fa454"}, {"guid": "ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 174/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1612, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/98 z 11. 3. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-03-11", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced"}, {"guid": "ussr:02b4da50-9eed-409b-9e4b-d47d15909896", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.7.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 7/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 7/99 z 18. 2. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-02-18", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.7.1999.1"}, {"guid": "ussr:3f2cc0d6-1c91-4ba3-ab20-5c6908322861", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.28.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 28/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 28/96 z 12. 5. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-05-12", "citacie_n": 288, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.28.1996.1"}, {"guid": "ussr:bd72bf65-81ee-4d5f-a722-2024fe1d0e7f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 33/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 33/95 z 29. 11. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-11-29", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bd72bf65-81ee-4d5f-a722-2024fe1d0e7f"}, {"guid": "93fb3c0d-ebef-4f86-bff2-cd66d4bd73c9:9df450f4-899c-4662-9100-8327a154e963", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:5712200361.1", "spisova_znacka": "4Cdo/337/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/337/2015 z 25. 4. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-04-25", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:5712200361.1"}, {"guid": "590a3094-610d-4368-9899-038e3971539e:68fd1efc-fc68-4416-89ff-97edc7704c9c", "ecli": null, "spisova_znacka": "21Csp/60/2017", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Lučenec sp. zn. 21Csp/60/2017 z 25. 4. 2017", "sud": "Okresný súd Lučenec", "datum_vydania": "2017-04-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/590a3094-610d-4368-9899-038e3971539e:68fd1efc-fc68-4416-89ff-97edc7704c9c"}], "citovane_v": [{"guid": "1474d92f-4a5e-4353-879f-7ed09f19da89:5603a996-532c-494d-9dd7-7a6dba34c6df", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2021:5616206913.2", "spisova_znacka": "9Co/60/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/60/2020 z 27. 1. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-01-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2021:5616206913.2"}, {"guid": "88f25976-fdd8-4ed7-91ac-c45ed4508b87:6dc8b878-2874-42f8-ac8a-c4a746e1ce59", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1616206369.1", "spisova_znacka": "8Co/262/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/262/2019 z 29. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-06-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1616206369.1"}, {"guid": "88f25976-fdd8-4ed7-91ac-c45ed4508b87:98453a39-e325-4fd6-9325-a46633a65275", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1616206369.1", "spisova_znacka": "8Co/262/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/262/2019 z 29. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-06-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1616206369.1"}]}