{"guid": "ca2cc13d-c531-4218-9501-ffd4610f2f0d:73a52b64-42ba-4424-9f91-13cdfd9d3b10", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2116217516.4", "spisova_znacka": "24CoP/79/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24CoP/79/2018 z 20. 11. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 20. novembra 2018, sp. zn. 24CoP/79/2018, ECLI:SK:KSTT:2018:2116217516.4", "identifikacne_cislo": "2116217516", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "Mgr. Adriana Dobiášová", "sudca_id": 1280, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-adriana-dobiasova-1280", "datum_vydania": "2018-11-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/36/#paragraf-78.odsek-1", "nazov": "§ 78 ods. 1 zákona č. 36/2015 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/36/#paragraf-78.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2015/paragraf-78"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/36#paragraf-78"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/73a52b64-42ba-4424-9f91-13cdfd9d3b10", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2116217516.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2116217516.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2116217516.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/79/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116217516
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2116217516.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:
JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti:
Q. W., nar. XX.XX.XXXX a M. W., nar. XX.XX.XXXX a medzičasom plnoletá: C. W., nar. XX.XX.XXXX,
maloleté deti zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, deti
rodičov: MUDr. Q. W., nar. XX.XX.XXXX, C., A. XX a Ing. T. W., nar. XX.X.XXXX, C., A. XX, o úpravu styku
a zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 16P 69/2016-76 zo
dňa 20.04.2017 vo výroku 2., takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku 2. o zamietnutí návrhu otca na
zníženie výživného a v závislom výroku 3. o náhrade trov konania  p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov  n e m á  nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie  výrokom I. schválil dohodu rodičov v časti
úpravy styku v nasledovnom znení: súd upravuje  styk otca s maloletou  M., nar. XX.XX.XXXX,  maloletou
Q., nar. XX.XX.XXXX  tak, že otec je oprávnený s maloletými sa stretávať každý párny víkend v čase od
piatka 16,00 hod. do nedele do 18,00 hod., počas letných prázdnin každý rok prvé dva augustové týždne
od pondelka od 08,00 hod. do nasledujúcej nedele do 20,00 hod., počas vianočných prázdnin v párnom
roku od 24.12. od 08,00 hod. do 01.01. nasledujúceho roka do 16,00 hod. s tým, že otec si maloleté
deti prevezme a odovzdá v byte matky. Výrokom II. súd návrh otca na zníženie výživného zamietol a
výrokom III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie  po citácii § 25 ods. 1, 2, § 36 ods. 1 Zákona o rodine vecne
odôvodnil tým, že rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 07.02.2014 č. k. 12P 49/2012-309 bolo manželstvo
rodičov rozvedené, maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, otcovi bolo určené výživné
na vtedy maloletého Q. sumou 170 eur mesačne, maloletú C. 130 eur mesačne, maloletú Q. 90 eur
mesačne, maloletú M. 90 eur mesačne. Styk otca s maloletými deťmi upravený nebol.  Matka mala
príjem 872,09 eur mesačne, otec 2.070 eur mesačne. Maloletá Q. navštevovala keramický krúžok - 40
eur ročne, krúžok gitary 40 eur ročne, atletika 100 eur ročne. Maloletá M. hrnčiarsky krúžok - 40 eur
ročne, atletika 100 eur ročne. V súčasnej dobe matka dosahuje príjem 999 eur mesačne, otec má u
nového zamestnávateľa príjem asi 700 eur mesačne za r. 2016 mal príjem 1.700 eur mesačne. Maloletá
M. navštevuje druhý stupeň ZŠ, Q. 9. ročník. Maloletá Q. má náklady na angličtinu - 40-50 eur mesačne,
doučovanie matematiky 25 eur mesačne, atletika 9,50 eur mesačne, obe deti náklady na zumbu 4,50 eur
mesačne, mal. M. tiež hand made 4,5 eur mesačne, dramatický krúžok 12 eur, ZRPŠ 50 eur. Obe deti
majú náklady na obedy asi 30 eur mesačne. Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči maloletej
C., ktorá je v starostlivosti matky a plnoletému Q., ktorý býva s otcom a matka na neho platí výživné



110 eur mesačne. Otec žiadal znížiť výživné počas úpravy styku u mal. Q. a M. na každé dieťa na sumu
74 eur mesačne.
V čase poslednej úpravy výživného sa otec s maloletými deťmi pravidelne nestretával, teda by sa mohlo
javiť, že jeho náklady na výživu detí sa počas úpravy styku zvýšia. Treba však uviesť, že už pri pôvodnom
určení výživného /i za situácie, kedy nedochádza k úprave styku súdom/ treba mať za to, že k stretávaniu
otca s deťmi dochádza, a teda sú s tým spojené určité náklady. Príjem otca sa znížil, nepreukázal však,
že sa tak nestalo jeho zavinením. Táto okolnosť v žiadnom prípade nemôže byť na ťarchu maloletých
detí. Od poslednej úpravy výživného však objektívne vzrástli potreby maloletých detí ich vekom, rastom,
záujmami a s tým spojenými nákladmi, u maloletej M. nástupom na 2. stupeň ZŠ. Zníženie výživného
nie je  zásadne na prospech maloletých detí. Otec žiada zníženie výživného na čas úpravy styku.
Treba poukázať na skutočnosť, že ak zo zákonných dôvodov dochádza k zníženiu výživného, musí
sa jednať o trvalú, podstatnú a zásadnú zmenu pomerov - o taký prípad sa nejedná. Pokiaľ sa v
minulosti otec pravidelne s deťmi nestretával, treba mať za to, že prevažnú osobnú starostlivosť o
deti zabezpečovala matka. Ako bolo uvedené, určením výživného nebolo vylúčené stretávanie sa otca
s deťmi, takže úpravou styku k takej zásadnej zmene, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného,
nedochádza. Neboli zistené skutočnosti na strane otca /strata zamestnania - táto bola len dočasná,
invalidita, dlhodobá pracovná neschopnosť/, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného. Pokiaľ sa otec
odvoláva na zníženie príjmu, nepreukázal, že by sa tak stalo zavinením zamestnávateľa, a teda treba
mať za to, že sa dobrovoľne výhodnejšieho zamestnania vzdal. Znížením výživného by bol ohrozený
zdravý vývoj maloletých detí, ktorých objektívne potreby nepochybne vekom, rastom, prípravou na
budúce povolanie, mimoškolskými aktivitami narastajú. Doposiaľ určené výživné /90 eur na maloletú Q.
a 90 eur na maloletú M./ nie je v takej výške, aby nebol otec schopný si vyživovaciu povinnosť riadne
plniť a nejaví sa neprimerané potrebám detí v ich veku.
Pri zmene výšky výživného je prvoradý záujem maloletého dieťaťa, ktorého výživa má prednosť pred
všetkými ostatnými záväzkami a pohľadávkami a každý z rodičov je povinný počínať si tak, aby bol
schopný plniť si vyživovaciu povinnosť.
Z uvedených dôvodov súd návrh otca na zníženie výživného zamietol, keď neboli zistené zákonné
dôvody na zmenu výšky výživného.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 52 C.s.p. (správne malo byť uvedené Civilného
mimosporového poriadku), v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania,
ak tento zákon neustanovuje inak.

3. Dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie doplnil výrok rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 16P
69/2016-76 zo dňa 20.04.2017 o výrok IV., ktorým súd zastavil konanie v časti úpravy styku medzičasom
plnoletou C. W., nar. XX.XX.XXXX,  výrok V. ktorým súd návrh otca na zníženie výživného na C. W.
zamietol a výrok VI. ktorým rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

4. Dopĺňací rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil citáciou § 212 ods. 1, 2,        § 225 ods. 1, 2 Civilného
sporového poriadku, § 23 ods. 1, § 29 ods. 1 a ods. 3 Civilného mimosporového poriadku, § 62 ods.
1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 a § 121 Civilného mimosporového poriadku a vecne tým, že
nakoľko otec návrh na úpravu styku vo vzťahu k už medzičasom plnoletej C. zobral späť a žiadal konanie
v tejto časti zastaviť, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti 4. tohto dopĺňacieho rozsudku
a konanie v časti úpravy styku s už medzičasom plnoletou C. W., nar. XX.XX.XXXX, zastavil, keď ostatní
účastníci konania k späťvzatiu návrhu otca vyslovili súhlas. Súd pritom poukazuje i na skutočnosť, že
otec v rámci dokazovania na pojednávaní uviedol, že vzhľadom na vek a stanovisko C. k styku s otcom,
tento upraviť už nežiada.
Pokiaľ ide návrh otca na zníženie výživného na C. W., súd pri rozhodovaní o tomto návrhu vychádzal
zo skutkových tvrdení a listinných dôkazov preukázaných a predložených súdu do vydania rozsudku,
č. k. 16P/69/2016-76 zo dňa 20.04.2014, prihliadnuc tiež na to, že C. v súčasnosti ukončila štúdium
maturitnou skúškou na Gymnáziu Angely Merici v Trnave a bola prijatá na Divadelnú fakultu Vysokej
školy múzických umení v Bratislave, naviac zložila aj úspešne prijímacie skúšky na súkromnej vysokej
škole v Bratislave, kde štúdium je spojené s poplatkami, pričom o jej prijatí bude v najbližšej dobe
rozhodnuté. Teda je predpoklad, že bude študovať na dvoch vysokých školách súbežne. O vyživovacej
povinnosti bolo naposledy rozhodované pred takmer 4 rokmi, pričom od uvedenej doby je C. staršia a
jej odôvodnené nároky vzhľadom k jej veku podstatne vzrástli. Výživné na C. W. bolo otcovi naposledy
určené rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 12P/49/2012-309 zo dňa 07.02.2014, vo výške 130
eur mesačne. V rozsudku, č. k. 16P/69/2016-76 zo dňa 20.04.2017, súd konštatuje, že v súčasnej dobe



matka dosahuje príjem 999 eur mesačne, otec má u nového zamestnávateľa príjem asi 700 eur mesačne
(za rok 2016 mal príjem 1.700 eur mesačne). Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že doposiaľ
určené výživné na C. nie je v takej výške, aby otec nebol schopný si vyživovaciu povinnosť riadne plniť
a nejaví sa ani neprimerané potrebám v jej veku. Preto súd návrh otca na zníženie výživného na C.
vo výroku 5. dopĺňacieho rozsudku ako nedôvodný zamietol, keď nezistil zákonné dôvody na zmenu
výšky výživného.
O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, keď vo výroku 6. dopĺňacieho
rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v
mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil
naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP. Zo záhlavia rozsudku, č. k.
16P/69/2016-76 zo dňa 20.04.2017, vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodoval vo veci starostlivosti o
maloletú Q. W., nar. XX.XX.XXXX, a maloletú M. W., nar. XX.XX.XXXX, preto súd rozhodol tiež o nároku
na náhradu trov konania vo vzťahu k už medzičasom plnoletej C..

5. Proti rozsudku podal odvolanie otec maloletých detí. Uviedol, že pôvodný výmer výživného bol
stanovený z príjmu, ktorý mal z pobytu v Nemecku od septembra 2013 do mája 2016. V máji 2016 sa z
Nemecka vrátil a našiel si prácu v Rakúsku. V tom čase syn Q. začal bývať s otcom. V decembri 2016
dostal výpoveď z rakúskej firmy a zároveň dostal prísľub zamestnania od konca januára 2017, k čomu
však nedošlo, stal sa nezamestnaným s evidenciou na úrade práce. Bol prijatý cez pracovnú agentúru na
prácu vo výrobnom závode Peugeot. Vzhľadom k tomu bol tri mesiace bez práce, pričom si aktívne prácu
hľadal, vyčerpal za toto obdobie svoju finančnú rezervu. Práca mu bola ponúknutá v zahraničí, ktoré je
však veľmi vzdialené. Poukázal na zvýšené životné a ostatné náklady, dopravné, ubytovanie v zahraničí
ako aj na Slovensku a náklady na stravovanie. Je presvedčený o tom, že neexistuje zákonný dôvod, aby
bolo požadované, že musí pracovať v zahraničí tak ako pracoval predtým, navyše v zahraničí pracoval
ako robotník napriek tomu, že má vysokú školu avšak jeho znalosť z nemčiny nie je na dostatočnej
úrovni a  je handicapovaný aj vekom. Súdnym rozhodnutím bolo určené výživné jeho názoru nesprávne,
pretože má platiť rovnakú sumu výživného aj v dobe keď pracoval v Nemecku. Poukázal na to, že syn
Q. žije s otcom, pôjde študovať na vysokú školu do Českej republiky, čím sa ešte zvýšia jeho výdavky.
Bývalá manželka dostala z Nemecka prídavky na deti v približnej výške 22.500 eur a tieto prostriedky
mu odmietla dať. Predpokladaný príjem súčasnej práci u otca je okolo 700 eur. Fixné náklady sú 765 eur.
Doposiaľ ešte nedostal výplatnú pásku kompletne za mesiac. Na výzvu súdu prvej inštancie odvolanie
otec doplnil. Ako dôkaz priložil kópie výplatných pások za minulé obdobie. Jeho priemerný mesačný
príjem za posledné 3 mesiace je 810,86 eur.  V pôvodnom podaní neuvažoval o tom, že je povinný platiť
aj výživné synovi Q., ktorý býva s otcom, teda spolu platí 480 eur a zameškané výživné  čo je spolu 690
eur, pričom má splátku pôžičky 155 eur a za podnájom platí 170 eur. Tieto náklady predstavujú 1.015 eur,
pritom neuvažuje o nákupe potravín, oblečenia, nákladov na auto, telefón a ďalšie príležitostné výdavky.
Keďže tieto fixné výdavky prekračujú príjem, je nemysliteľné, aby dlhodobo platil výživné tak ako bolo
pôvodne určené. Poukázal na to, že mu bol odopretý vstup do vlastného domu, čiže matka býva za
minimálne výdavky, pričom mu neplatí žiadne nájomné. Žiadal vydať rozsudok, ktorým bude povinný
platiť výživné 50 eur na plnoletého Q., 50 eur na plnoletú C., 30 eur na Q. a 30 eur na M..

6. K odvolaniu a doplneniu odvolania sa vyjadrila matka detí. Žiadala prešetriť nezrovnalosť odvolacím
súdom týkajúcu sa včasnosti podaného odvolania. Zároveň uvádza, že odvolanie pôsobí ako nový návrh
do ktorého zahŕňa aj plnoleté deti, pričom zníženie výživného už neargumentuje stykom s deťmi, ktorý
dohodou dosiahol, hľadá iné dôvody keďže návrh na zníženie výživného mu bol zamietnutý. V odvolaní
žiada znížiť výživné podstatne nižšie ako v pôvodnom návrhu, dokonca na úrovni minimálneho výživného
na maloleté deti. Vzhľadom na  vysokoškolskú kvalifikáciu otec nemá dôvod viazať sa iba na stavebné
práce a poukazovanie na zimné obdobie neobstojí.  Nikto  ho nenúti, aby pracoval v zahraničí. Ak otec má
v súčasnosti príjem iba 700 eur, tak úmyselne zobral iba takú prácu, ktorá mu vyhovuje nenáročnosťou.
Ak hovorí o vyčerpaní finančnej rezervy svedčí to aj o jeho životnom štýle neschopnosti šetriť a neochote
uskromniť sa v prospech maloletých detí. Ak si zobral otec pôžičku, to bolo jeho vecou. Podľa zákona je
prvoradé platenie výživného. Neobstojí ani argumentácia prevádzkou auta, pričom  osobný automobil
Peugeot, ktorý používa je stále v spoločnom vlastníctve, auto kúpil aj synovi, syn ho rozbil a teraz mu
dal k dispozícii spomínaný Peugeot, pričom otec používa ďalšie auto a študentovi platí jeho prevádzku.
Otec nikdy nebol majiteľom domu, v ktorom matka býva  so svojimi deťmi. Do rozdelenia bezpodielového
spoluvlastníctva manželov po rozvode zostáva spolumajiteľom, ktorého výšku vlastníckej účasti sa určí v
priebehu súdneho konania. Je hanbou, že sa sťažuje na zameškané výživné. Poukázala na skutočnosť,
že maloletá M. navštevuje 2. stupeň základnej školy, Q. od septembra 2017 prvý ročník gymnázia v



Nitre. Tým sa zvýšia náklady o cestovné a internát. Plnoletá C. sa pripravuje na maturitu a talentové
skúšky. Synovi Q., ktorý býva u otca, matka platí výživné vo výške 100 eur mesačne. Žiada námietky
otca zamietnuť.

7.       Kolízny opatrovník odporučil rozsudok v napadnutej časti potvrdiť.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom (§
359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté
rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania
(§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez
potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke
súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k
záveru, že rozsudok v napadnutej časti je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre
jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

9. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe
ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie
návrhom uplatnených nárokov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej
inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou
vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia v napadnutej zamietajúcej
časti, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd konštatuje
správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku.
Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa
mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie
správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

10. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu otca na úpravu styku s
maloletými deťmi C., Q., M. každý druhý víkend od piatka 16,00 hod. do nedele 21,00 hod. a zníženie
výživného na vtedy maloletú C. na sumu 105 eur mesačne, na maloletú Q. na sumu 74 eur a na
maloletú M. na sumu 74 eur mesačne. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. schválil
dohodu rodičov v časti úpravy styku v nasledovnom znení: súd upravuje  styk otca s maloletou M., nar.
XX.XX.XXXX,  maloletou Q., nar. XX.XX.XXXX  tak, že otec je oprávnený s maloletými sa stretávať
každý párny víkend v čase od piatka 16,00 hod. do nedele do 18,00 hod., počas letných prázdnin každý
rok prvé dva augustové týždne od pondelka od 08,00 hod. do nasledujúcej nedele do 20,00 hod., počas
vianočných prázdnin v párnom roku od 24.12. od 08,00 hod. do 01.01. nasledujúceho roka do 16,00 hod.
s tým, že otec si maloleté deti prevezme a odovzdá v byte matky, výrokom II. súd návrh otca na zníženie
výživného zamietol a výrokom III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Odvolaním otca bol rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý v časti zamietnutia zníženia výživného.
Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku a argumenty
otca predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či boli splnené podmienky pre zamietnutie návrhu na
zníženie výživného otca pre maloleté deti.  Následne dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie doplnil
výrok rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 16P 69/2016-76 zo dňa 20.04.2017 o výrok IV., ktorým
súd zastavil konanie v časti úpravy styku medzičasom plnoletou C. W., nar. XX.XX.XXXX,  výrok V.,
ktorým súd návrh otca na zníženie výživného na C. W. zamietol a výrok VI., ktorým rozhodol, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Proti dopĺňaciemu rozsudku odvolanie nebolo podané.

11. Podľa § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (odsek 1). Obaja rodičia prispievajú na
výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov (odsek 2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na



starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5).

12. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

13. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

14. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez
ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť
v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine).

15. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné
pre maloleté dieťa (§ 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine).

16. Stanovenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je nemenné. Môže dôjsť totiž k zmene
pomerov ako na strane povinného, tak i na strane oprávneného, pokiaľ sa výrazným spôsobom
prejavia v pomeroch účastníkov, môžu znamenať dôvod pre novú úpravu vyživovacej povinnosti. Súd
pri svojom rozhodovaní v takomto konaní zisťuje okolnosti dôležité pre určenie pôvodnej vyživovacej
povinnosti a posudzuje, či sa tieto okolnosti podstatne a výrazným spôsobom zmenili, či podstatne a
výrazným spôsobom zasahujú do pomerov účastníkov a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť
potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno
zaradiť uplynutie dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, ďalej podstatná zmena
zárobkových možností a schopností povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je dieťa zverené do
výchovy, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného
rozhodnutia, u detí nastúpenie ďalšej, vyššej formy štúdia zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie
a iné. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného,
resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.

17. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je
ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane výživou povinného.
Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom
na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie
jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku,
zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Vo všeobecnosti
možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať
náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so
vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Medzi odôvodnené potreby nepatria
len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným
stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť.



Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby
rozširuje. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery,
existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové
pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných
povinných voči týmto osobám.

18. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať
výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť
o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické
príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek,
zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na
trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto
kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú.
Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a
dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným
poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na
zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa
preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku.
V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

19. Výživné bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 12P/49/2012-309 zo dňa
07.02.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23 CoP/34/2014-371 zo dňa
09.02.2015 na Q. nar. XX.XX.XXXX na sumu 170 eur mesačne, na C. nar. XX.XX.XXXX na sumu 130
eur mesačne, na Q. nar. XX.XX.XXXX na sumu 90 eur mesačne a na maloletú M. nar. XX.XX.XXXX na
sumu 90 eur mesačne. Matka v čase ostatnej úpravy výživného mala príjem 872,09 eur mesačne, otec
mal príjem vo výške 2.070 eur mesačne, pričom obaja rodičia iné vyživovacie povinnosti nemali. V čase
ostatnej úpravy výživného maloletá C. navštevovala 9. ročník základnej školy, maloletá Q. navštevovala
6. ročník základnej školy a maloletá M. 2. ročník základnej školy. Z vykonaného dokazovania súdom
prvej inštancie vyplynulo, že aktuálny príjem matky predstavuje sumu 999 eur mesačne v čistom a otec v
čase podania jeho návrhu na zníženie výživného nemal príjem, od 31.12.2016 bol zaradený do evidencie
uchádzačov o zamestnanie, dňa 24.03.2017 sa zamestnal v spoločnosti P. - W. E. s.r.o., a za apríl 2017
mal príjem 802,47 eur, za máj 2017 sumu 748,67 eur a za jún 2017 sumu 881,44 eur. Počas konania
C. nadobudla právoplatnosť 18.05.2017, maloletá Q. má aktuálne 16 rokov a maloletá M. má 13 rokov.
Počet vyživovacích povinností zostal u oboch rodičov nezmenený.

20. Vychádzajúc z výsledkov súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania súd prvej inštancie
správne skonštatoval, že v danej veci nie sú splnené podmienky pre zníženie výživného otca na maloleté
deti. Predovšetkým je potrebné uviesť, že od poslednej úpravy výživného uplynulo dlhé časové obdobie,
v čase rozhodovania odvolacieho súdu to boli 3 roky a 9 mesiacov, teda už len samotným uplynutím doby
došlo objektívne k podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí, kedy prirodzene vzrástli jej
potreby nielen na bežné životné náklady ale predovšetkým v súvislosti s prípravou na budúce povolanie,
teda pochopiteľne vzrástli jej odôvodnené potreby vo všetkých oblastiach života. Maloletá Q. navštevuje
gymnázium v Nitre s čím sú spojené zvýšené výdavky na cestovné a internát, maloletá M. navštevuje 2.
stupeň základnej školy. S nástupom na strednú školu ako aj  so vzdelávaním na druhom stupni základnej
školy sú notoricky známe výdavky súvisiace so zápisom do školy, nákupom učebníc, kníh a ostatných
učebných pomôcok a školských potrieb, ako aj ďalšie novovznikajúce pravidelné náklady na cestovné a
stravné a u maloletej Q. aj výdavky na internát. Maloleté majú tiež nepochybne ďalšie výdavky spojené
s ich mimoškolskými aktivitami. Od poslednej úpravy výživného na strane maloletých vzhľadom na
uvedené jednoznačne došlo k podstatnej zmene pomerov majúcich vplyv na výšku výživného.

21. Je potrebné podotknúť v tejto súvislosti, že odôvodnenými potrebami pri určovaní výživného sú
nielen základné a najnutnejšie hmotné potreby pre život dieťaťa (jedlo, ošatenie, obuv, bývanie atď.)
ale aj ďalšie potreby dôležité pre vývoj a všestranný rozvoj osobnosti (vzdelanie, príprava na povolanie,
kultúrne, športové, rekreačné potreby a pod.) a rovnako sem patria aj náhodné výdavky spojené so
zdravotným stavom a záujmami dieťaťa.

22. Výživné má zabezpečiť také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by
sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Výživné pre maloleté



dieťa má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov, a o toto právo nemôže byť ukracované. Odvolací
súd poznamenáva, že ochrana práv dieťaťa zahŕňa zo strany rodičov zaistenie podmienok materiálnej
a nemateriálnej povahy k tomu, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti k jeho
uplatneniu v spoločnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tieto sa realizujú prostredníctvom povinnosti
rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom, podľa kritérií uvedených v ustanovení
§ 75 ods. 1 Zákona o rodine. Odvolací súd poukazuje na výdavky, ktoré sú nevyhnutné na výživu
maloletého dieťaťa. Náklady vyčíslené matkou sú primerané, korešpondujú s potrebami maloletých.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Súd prvej inštancie správne prihliadol i na to, že matka sa osobne o maloleté deti
stará, zabezpečuje im bývanie, celodennú starostlivosť o maloleté deti, uspokojuje každodenné potreby
maloletých a stará sa o spoločnú domácnosť.

23. Pri posudzovaní schopností a možností povinného rodiča nie sú rozhodné jeho skutočné zárobkové
(majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery, dané napr. jeho fyzickým
stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovnými skúsenosťami. Princíp potencionality
príjmov má prednosť pred princípom fakticity príjmov. Životná úroveň povinného rodiča nemôže byť
posudzovaná len so zreteľom na súčasne dosahovaný (prípadne len tvrdený) príjem. Majetkové a
osobné pomery je nutné posudzovať komplexne, pričom je potrebné zohľadniť aj skutočné možnosti,
schopnosti, dosiahnutú kvalifikáciu, reálne možnosti na trhu práce, ale i vôľu a snahu každého z rodičov
dosiahnuť čo najvyšší zárobok. K týmto predpokladom je potrebné prihliadnuť najmä vtedy, ak by
sa niektorý z rodičov vyhýbal plneniu vyživovacej povinnosti, prípadne by využitie svojich schopností
a možností úmyselne či neúmyselne zanedbával. Otec maloletého, doposiaľ nezaopatrených detí,
si musí byť vedomý, že má zákonnú vyživovaciu povinnosť k svojim nezaopatreným deťom, ktoré
nemá možnosť vzhľadom na svoj vek živiť sa samé a úmerne tejto skutočnosti je povinný vyvíjať aj
patričnú snahu a úsilie zabezpečiť si adekvátny príjem a prispôsobiť i svoj životný štýl. Ak schopnosti a
možnosti povinného rodiča nie sú využívané adekvátne z dôvodu úmyselného vyhýbaniu sa zárobkovým
možnostiam zodpovedajúcim jeho dosiahnutému vzdelaniu, kvalifikácii a odborným schopnostiam, súd
v takomto prípade vychádza pri určovaní výšky zárobku zo zásady potencionality zárobku, čo znamená,
že vychádza z fikcie príjmu, ktorý by povinný rodič mohol reálne dosiahnuť (je schopný reálne dosahovať)
a nie z jeho súčasného faktického príjmu.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto pokiaľ otec v odvolaní namietal, že došlo k poklesu príjmu
z dôvodu, že výživné bolo určené z príjmu, ktorý otec dosahoval v zahraničí, ktorú prácu ukončil,
stal sa nezamestnaným, zamestnal sa v marci 2017 v Peugeot cez pracovnú agentúru s príjmom, je
táto odvolacia námietka nedôvodná. Z výsledkov dokazovania pred súdom prvej inštancie bezpochyby
vyplynulo, že otec nepreukázal dôvody pre ktoré ukončil prácu v zahraničí, a preto je potrebné
uzavrieť, že otec sa svojim prístupom pričinil k strate možnosti výhodnejšieho zamestnania, čo musí byť
vyhodnotené v zmysle  § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine. Ak potom otec v konaní doložil už i svoje
neskoršie zamestnanie sa od marca 2017 a tým i existenciu zdroja príjmov pre ďalšie obdobie, i keď
vo výške značným spôsobom nedosahujúcej výšku príjmu v predchádzajúcom zamestnaní, nemohlo to
mať vplyv na jeho úspech v konaní (zníženie výživného na jeho návrh) a teda na prenos vyživovacej
povinnosti v rozhodujúcej miere na matku detí.

25. Odvolací súd sa tak stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že neboli splnené hmotnoprávne
predpoklady pre zmenu súdneho rozhodnutia o vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom v zmysle
návrhu otca podľa ustanovenia § 121 Civilného mimosporového poriadku a § 78 ods. 1 Zákona o
rodine. S prihliadnutím na vek maloletých a mieru ich odôvodnených potrieb je na vlastnej iniciatíve a
snahe otca zabezpečiť si zdroj stabilného príjmu zo zamestnania,  s dôrazom na povinnosť vynakladať
snahu upraviť si svoje osobné a zárobkové pomery adekvátne rozsahu určenej vyživovacej povinnosti.
Znížením výživného by došlo k reálnemu ohrozeniu uspokojovania odôvodnených potrieb detí. Odvolací
súd predovšetkým prihliadol na skutočnosť, že vyživovacia povinnosť k dieťaťu je prvoradou povinnosťou
rodiča, ktorej plnenie má prednosť pred inými povinnosťami a nemožno sa jej zbaviť ani s poukazom na
aktuálnu majetkovú a sociálnu situáciu otca.

26. K doplneniu odvolania otca, v ktorom otec okrem iného navrhoval zníženie výživného na plnoletého
syna Q. na 50 eur mesačne, je potrebné uviesť, že predmetné rozhodovanie sa netýkalo plnoletého Q.a,
ide v podstate o nový návrh na začatie konania, pričom z vyjadrení rodičov vyplýva, že syn Q.ije u otca
a matka mu prispieva 100 eur výživným.



27. Ani ďalšie odvolacie námietky otca odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Tieto sú totožné, ako boli
prednesené v konaní pred súdom prvej inštancie a súd prvej inštancie sa s nimi vo svojom odôvodnení
riadne vyporiadal. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť
výšku výživného, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

28. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
zamietnutia návrhu otca na zníženie výživného na maloleté deti vrátane závislého výroku o náhrade
trov konania (osobitne odvolaním nenapadnutého) podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového
poriadku z dôvodu vecnej správnosti vo výroku potvrdil.

29. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia §  52 Civilného
mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.

30. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).



Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16P/69/2016", "guid": "ab553a3a-b3f6-469b-a6cb-5882881ec34e:f4b239d0-d043-4e5e-9884-3a4b0e240c28", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "bc145782-578f-404d-9e5b-1cd0fdbeec5b:f5b19ee0-fea1-4513-9295-9cb178c44650", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2015:2112227002.1", "spisova_znacka": "23CoP/34/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23CoP/34/2014 z 8. 2. 2015", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2015-02-08", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2112227002.1"}], "citovane_v": []}