Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/249/2017 z 31. 7. 2018
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 31. júla 2018, sp. zn. 9Co/249/2017, ECLI:SK:KSTT:2018:2115225298.1
Krajský súd Trnava | 9Co/249/2017 | ECLI:SK:KSTT:2018:2115225298.1 | 2018-07-31 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu
Citované ustanovenia: § 82 zákona č. 251/2012 Z. z., § 181 ods. 2 CSP, § 220 ods. 2 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/272f6b88-c5de-4373-b0fd-23df01462db3
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2115225298.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/249/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115225298
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2115225298.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:
JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., IČO: 35 910
739, so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 44/b, zastúpeného splnomocnencom: AKMG, s.r.o., IČO: 36
800 589, so sídlom Banská Bystrica, Dolná 6A, proti žalovanému: Z. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
E., Z. XXXX/XX, zastúpeného AK: JUDr. Jindřich Stoszek, so sídlom Bratislava, Černyševského 26, o
zaplatenie 3.618,54 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava
č. k. 18C/470/2015-80 zo dňa 4. júla 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie   r u š í   a   vec mu  v r a c i a    na ďalšie konanie  a
nové  rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a žalovanej
náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 488, § 489,      § 494, § 420 ods. 1,
§ 442 ods. 1, § 100 ods. 1, 2 veta prvá, § 101, § 106 ods. 1, 2, § 143,        § 147 ods. 1, Občianskeho
zákonníka, § 3 písm. c) bod 10 až 13, § 82 ods. 1 písm. d), § 82 ods. 2, 3, 4 zákona č. 251/2012 Z.z. o
energetike (ďalej len zákon o energetike), § 15 ods. 6 písm. d) zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii, §
17 ods. 3, 6  zákona č. 382/2004 Z. z.             o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch (ďalej len „zákon
o znalcoch“), s poukazom na procesné ustanovenia § 209 ods. 1, 2, čl. 15 ods. 1 a 2, § 77 ods. 1, § 78
ods. 1, 2, § 251,        § 255, § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

3. Okresný súd vychádzal zo skutkových zistení, že podľa zápisu a montážneho listu meradla zo dňa
14.10.2014 (spísaných žalobcom a podpísaných manželkou žalovaného) bolo na odbernom mieste
Z. XXXX/XX, E. realizovaná výmena plynomeru výrobné číslo 61600530B906 („Výmena plynomeru,
plynomer zabalený do krabice - bude zaslaný na znalecké posúdenie, meradlo je verejne neprístupné“).
Faktúrou č. 9000169233 zo dňa 3.11.2013 žalobca vyúčtoval odberateľovi (žalovanému) škodu za
neoprávnený odber zemného plynu za obdobie 18.11.2012-14.10.2013 vo výške 3.618,54 Eur so
splatnosťou dňa 26.11.2013 (v príloha faktúry  - Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom
zemného plynu podľa Vyhlášok 449/2012 Z.z. a 269/2012 Z.z. Ministerstva hospodárstva Slovenskej
republiky). Znaleckým posudkom č. 383/PL-2013 vypracovaného znalcom Ing. Petrom Leškom dňa
3.11.2013 na základe žiadosti zadávateľa - žalobcu bolo jeho účelom potvrdenie neoprávneného odberu
plynu podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike. Podľa nálezovej časti
posudku bol znalcovi v nepoškodenom obale predložený plynomer s výrobným číslom 6160053, ktorý
má na počítadle údaj „23.726,24“, ktorého znalec demontoval plastovú plombu číselníka. Na plombe
sa nachádza označenie „06 M41-M41“. Plombu znalec pri demontáži poškodil. Optickým skúmaním
povrchu plomby zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a
kontrolných odtlačkov. Na základe optického skúmania dospel znalec k záveru, že sporné odtlačky neboli



vytvorené čelusťami toho istého nástroja. V závere posudku znalec na otázku, či sa zhoduje odtlačok
na spornej a odtlačok na kontrolnej overovacej/zabezpečovacej značke, znalec uvádza, že na základe
optického skúmania môže potvrdiť, že sporné odtlačky čelustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky
neboli vytvorené čelusťami toho istého nástroja.

4. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie uzavrel, že v prejednávanej veci sa nejedná o
spotrebiteľský spor, keď žalobcom uplatnený nárok nemá základ                  v spotrebiteľskej
zmluve, ide o nárok na náhradu škody vzniknutú v príčinnej súvislosti          s neoprávneným
odberom plynu, preto žalovaný v konaní nemá postavenie spotrebiteľa. Žalobca je distribútor zemného
plynu, a teda je vlastníkom potrubí, cez ktoré sa vedie zemný plyn (uvedená skutočnosť nebola v
konaní sporná). Uvedené potrubia predstavujú prepravnú sieť, cez ktorú sa prepravuje plyn, ktorý
nakupujú dodávatelia zemného plynu, pričom za zemný plyn, ktorý je v sieti, zodpovedá prevádzkovateľ
distribučnej siete.  Žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu z dôvodu, že tento nebol jeho
zmluvným dodávateľom plynu, pričom žalobca poukazoval na to, že je distribútorom plynu a jeho
aktívna vecná legitimácia plynie z ustanovení zákona o energetike. Keďže plyn bol v rozhodnom období
žalovanému skutočne dodávaný, čo nebolo v konaní sporné, a zároveň za toto obdobie za odber plynu
nezaplatil svojmu dodávateľovi (ČEZ Slovensko, s.r.o.,), nakoľko mu boli preddavky vrátené preplatok,
je treba uzavrieť, že škoda  vznikla práve žalobcovi. Aktívna legitimácia žalobcu (prevádzkovateľa
distribučnej siete) je potom daná v zmysle § 82 ods. 2 zákona o energetike, kde je žalobca uvedený
ako jeden zo subjektov oprávnených uplatňovať si náhradu škody v prípade neoprávneného odberu.
Vzhľadom na uvedené má okresný súd za to, že námietka nedostatku aktívnej legitimácie vznesená
žalovaným nie je dôvodná. Žalovaný ďalej namietal nedostatok v podobe pasívnej vecnej legitimácie, a to
tým, že žalovanou nie je aj manželka žalovaného, a teda konanie trpí vadou nerozlučného spoločenstva
tak po hmotnoprávnej stránke ako aj procesnoprávnej. Okresný súd konštatuje, že každý z manželov
môže na seba brať práva a povinnosti zo zmluvných vzťahov, čo výslovne predpokladá aj       § 147
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené má za to, že žalovaný môže byť samostatne
žalovaným subjektom z pohľadu hmotného práva, čo aj výslovne určuje § 82 ods. 2  zákon o energetike,
ktorý považuje za zodpovedný subjekt odberateľa plynu a neviaže uvedené na žiadne ďalšie skutočnosti.
Žalovaný a jeho manželka netvoria nerozlučné spoločenstvo v zmysle ustanovení Civilného sporového
poriadku, nakoľko nie sú spoločne žalovanými v tomto konaní, a ani netvoria nútené spoločenstvo,
nakoľko môžu byť ako manželia samostatnými subjektmi práva v zmysle ustanovení Občianskeho
zákonníka, ako aj nie sú obaja zmluvnými účastníkmi zmluvy o združenej dodávke zemného plynu.
Námietka žalovaného v podobe nedostatku pasívnej vecnej legitimácie je nedôvodná.

5. Ďalej okresný súd uzavrel, že s ohľadom na vykonané dokazovanie mal za to, že v konaní  nie je možné
považovať za preukázané tvrdenie žalobcu, že na odbernom mieste žalovaného došlo k porušeniu
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, od ktorej skutočnosti odvodzuje žalobca svoj nárok na
náhradu škody voči žalovanému. Žalobca spolu so žalobou predložil znalecký posudok znalca z odboru
Kriminalistika, odvetvie Mechanoskopia. Súčasťou znaleckého posudku nebola doložka v zmysle § 209
ods. 2 Civilného sporového poriadku (a síce, že si je znalec vedomý následkov vedome nepravdivého
znaleckého posudku), preto nebolo možné pri vykonávaní tohto dôkazu postupovať akoby išlo o znalecký
posudok súdom ustanoveného znalca. Účastníci súčasne nenavrhli vypočutie znalca - svedka. Keďže
znalecký posudok nebol doplnený o doložku       v zmysle § 209 ods. 2 Civilného sporového poriadku,
odborné závery podliehali hodnoteniu    z hľadiska ich správnosti, ale bola hodnotená aj presvedčivosť
posudku, a to pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k posudzovaným skutočnostiam, zásadám logického
myslenia a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Znamená to, že súkromný znalecký posudok
neopatrený doložkou v súlade s § 209 ods. 2 Civilného sporového poriadku podlieha prísnejšiemu
hodnoteniu, a to nielen pokiaľ ide o jeho presvedčivosť, logickosť, ale aj pokiaľ ide                o
správnosť odborných záverov. Z uvedeného vyplýva, že v prípade absencie doložky je možné vykonať
dokazovanie znaleckým posudkom predloženým stranou sporu iba ako listinou. Zákonom predpísané
náležitosti písomne vyhotoveného znaleckého posudku upravuje § 17 zákon o znalcoch a tlmočníkoch,
ktorý v odseku 6 požaduje, aby znalec v časti „posudok“ uviedol opis predmetu znaleckého skúmania a
skutočností, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, aby tiež uviedol postup, na ktorého základe
sa dopracoval           k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh.
Zároveň zákon požaduje, aby celková skladba znaleckého posudku umožňovala preskúmať jeho obsah
a overiť odôvodnenosť postupov. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že na plombe plynomera sa
nachádza iná plomba, ako bola na ňom umiestnená pôvodne, nakoľko žalovaný uviedol, že nedokáže ani
po výmene plynomera uviesť, aká je tam plomba. Súčasne nebolo sporné, že Ing. Leška pri demontáži



plombu poškodil. Okresný súd súčasne konštatuje, ani jedna zo strán nežiadala vypočuť znalca k otázke
poškodenia plomby a vplyvu tohto poškodenia na závery znaleckého posudku. V znaleckom posudku
predloženom žalobcom sa v rámci opisu postupu znalca pri znaleckej činnosti uvádza, že z plynomeru
znalec demontoval olovenú plombu číselníka, pričom zistil, že plombu bolo možné demontovať pri použití
pomerne malej sily. Ďalej znalec uvádza, že plombu pri demontáži poškodil a že optickým skúmaním
povrchu plomby zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a
kontrolných odtlačkov. Žalovaný ďalej namietal tú skutočnosť, že kontrolné odtlačky predložil znalcovi
žalobca. Na obe skutočnosti žalobca nereagoval v rámci konania. S poukazom na to, že došlo k
poškodeniu plomby, pričom            z obsahu posudku nie je zrejmé k akému, ako aj vzhľadom na
skutočnosť, že kontrolné odtlačky predložil znalcovi žalobca, pričom nie je bližšie špecifikované odkiaľ
odtlačky sú, považuje okresný súd takýto opis postupu za nedostatočný, aby bolo možné urobiť záver
o preskúmateľnosti znaleckého posudku (hoc ako listinného dôkazu) a prihliadať na jeho záver ako
na nepochybný. Z uvedeného opisu totiž nie je zrejmé, aké poškodenie plomby znalec spôsobil, a či
uvedené malo vplyv na plombu alebo nie, pričom uvedená skutočnosť nebola vyvrátená výpoveďou
vyhotoviteľa posudku, pričom ani z obsahu znaleckého posudku nemožno zistiť aké poškodenia na
plombe vznikli. Znalcovi nič nebránilo použiť pri vyberaní plomby zariadenie na zaznamenávanie obrazu
a zvuku, prípadne podrobne popísať rozsahu ním vzniknutého poškodenia s fotodokumentáciou pre
účely odstránenia prípadných rozporov, resp. nič nebránilo žalobcovi navrhnúť predvolať Ing. Lešku na
odstránenie rozporov posudku. Iba tak by v prípade spochybnenia priebehu znaleckého dokazovania
bolo možné v tomto konaní preskúmať, či znalcom zdokumentované výsledky sa zakladajú na pravde a
urobiť jednoznačný záver, že plomba nie je zhodná s porovnávacím odtlačkom, ktorý však je vzhľadom
na námietku žalovaného taktiež sporný, keďže žalobca nereagoval     a nevysvetlil, resp. nepreukázal
odkiaľ mal k dispozícii porovnávací odtlačok, resp. že žalobca je organizácia oprávnená vykonať
overenie meradla a za týmto účelom disponuje plombovacími kliešťami za účelom vykonávania uvedenej
činnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má okresný súd za to, že nie je možné považovať znalecký
posudok bez ďalšieho za preskúmateľný. V takom prípade nie je možné vylúčiť, že k poškodeniu
zaisťovacieho prvku došlo až v priebehu znaleckého skúmania. Poukazuje na skutočnosť, že ak záver
znaleckého posudku znie, že existuje tvarová a rozmerová nezhoda medzi kontrolným odtlačkom a
súčasne, že znalec plombu poškodil, musí byť bez všetkých pochybností verifikované ako ju poškodil,
aby toto mohlo byť predmetom prípadného prieskumu, a to priamo zo znaleckého posudku, teda aby
znalec riadne zdokumentoval porušovanie zabezpečovacích zariadení - plomb. Ešte naliehavejšia je
takáto požiadavka v prípade, ak zadávateľom znaleckého posudku nebol súd, ale jedna zo strán sporu
(ktorej je výsledok znaleckého dokazovania na prospech) a zároveň druhá strana nemala možnosť
zúčastniť sa pri znaleckom dokazovaní, a tiež v prípade, že ako účel znaleckého posudku je uvedené
„potvrdenie“ neoprávneného odberu, ktoré sugestívne ladenie otázky môže vzbudzovať pochybnosti o
objektívnosti znaleckého posudku. Podporne okresný súd poukazuje na rozsudok NS ČR sp. zn. 30 Cdo
3614/2009 zo dňa 21.12.2010.

6. Žalobcovi sa v konaní nepodarilo preukázať ani vznik škody (túto námietku žalovaný vzniesol
v záverečnej reči, pričom však žalobca dostal priestor na reakciu, na čo ale nereagoval), pričom
ani prípadné preukázanie porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií na meradle a
preukázanie odberu plynu takýmto meradlom nepostačuje na úspešné uplatnenie nároku na náhradu
škody, pretože žalobca je tiež povinný preukázať, že mu skutočne vznikla škoda, keď samotný vznik
škody nie je možné zamieňať so spôsobom určenia jej výšky. Okresný súd dáva do pozornosti
rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, sp.zn. 26Co/291/2014 zo dňa 25.08.2015, v ktorom odvolací
súd uvádza, že „odberateľovi (žalovanému) vznikne povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi prepravnej
siete (žalobcu) skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla - teda základným predpokladom vzniku nároku je
existencia skutočne vzniknutej škody. ... Nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že predpokladom
(úspešného) uplatnenia nároku na náhradu škody je v tomto prípade neoprávneného odberu plynu len
preukázanie skutočnosti, že na meradle bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií, a
že takýmto meradlom dochádzalo k odberu plynu. Odvolací súd zastáva názor, že citované ustanovenia
zákona nezbavujú žalobkyňu povinnosti preukázať, že mu vznikla skutočná škoda (v zmysle vyššie
uvedeného). Samotný vznik škody tiež nie je možné zamieňať so spôsobom určenia jej výšky, keď odsek
3 citovaného ustanovenia je možné aplikovať iba v prípade nemožnosti vyčísliť skutočne vzniknutú škodu
na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Predtým, ako                 k takémuto výpočtu dôjde,
je však nevyhnutné mať vznik skutočnej škody preukázaný.“



7. Okresný súd má za to, že žalobca má v zmysle ustanovenia § 82 ods. 3 zákon   o energetike, povinnosť
v prvom rade vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, a
až keď to nie je možné, má použiť spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu,
ktorý stanovuje vyhláška, resp. použitý typový diagram dodávky.  Okresný súd zdôrazňuje, že žalobca
je povinný preukázať vznik škody, a až potom sa sústrediť na jej výpočet, nakoľko samo porušenie
(nahradenie) plomby neznamená ešte vznik škody na strane žalobcu. Bez ohľadu na uvedené, okresný
súd však musí vychádzať z toho, že základnými predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti
je porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti
a škodou. Pričom všetky uvedené skutočnosti musia byť preukázané. V tejto súvislosti poukazuje
aj na priebeh spotreby, ktorá prebehla na odbernom mieste pred aj po rozhodnom období, a ktorá
je v zásade viac menej totožná konštantne s rozhodným obdobím. Vyššie uvedené zistenia viedli
okresný súd k záveru, že v konaní nebolo žalobcom jednoznačne a bez pochýb preukázané, že
došlo k porušeniu zabezpečenia plynomeru proti neoprávnenej manipulácii a k neoprávnenému odberu
zemného plynu (protiprávny úkon) a ku vzniku škody a v akej výške. Napriek tomu, že v danom
prípade nároku na náhradu škody nie je  potrebné zisťovať zavinenie, nakoľko ide o objektívnu
zodpovednosť odberateľa plynu, mal okresný súd za to, že žalobca nepreukázal predpoklady objektívnej
zodpovednosti, keď neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania porušenia zabezpečenia proti
neoprávnenej manipulácii, ani toho, že mu vznikla škoda a v akom rozsahu, teda nepreukázal ani
protiprávny úkon, ani vznik škody.

8. Okresný súd konštatuje, že ak žalobca sa domáha náhrady škody, musí preukázať, že mu škoda
skutočne vznikla, pričom nemôže ako dôvod vzniku použiť vyhlášku (tá slúži len na určenie výšky),
resp. typový diagram, ale musí ako prvú podmienku riadne preukázať  vznik škody, čo sa však v
tomto konaní nestalo, a preto bol žalobný návrh z tohto dôvodu zamietnutý. Žalobca v danom prípade
neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že na odbernom mieste žalovaného v období od 18.11.2012
- 14.10.2013 dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, t. j. nepreukázal existenciu protiprávneho úkonu - neoprávneného
odberu zemného plynu, preto nemôže byť ani splnená podmienka existencie príčinnej súvislosti medzi
neoprávneným odberom zemného plynu a škodou, vzhľadom k tomu nie je teda potrebné skúmať výšku
škody.

9. Vo vzťahu k žalobcom predloženým dôkazom o údajnej trestnej činnosti osôb zaoberajúcich sa
falšovaním plomb a pretáčaním plynomerov, ktoré mali preukazovať predložené uznesenie ČVS:
ORP-1469/CI-TT-2014 AM zo dňa 07.01.2015, ktorým  trestné stíhanie v tejto veci bolo zastavené
ako neprípustné podľa § 9 Trestného poriadku z dôvodu premlčania,  prípadne fotografie, okresný
súd konštatuje že ani jedna z uvedených listín  nie je dôkazom o trestnej činnosti, či neoprávnenom
odbere zemného plynu na odbernom mieste žalovaného, pričom ani z nich nevyplýva, že by členom tejto
organizovanej skupiny bol aj žalovaný. Žalobca ďalej nepreukázal, že by v súvislosti s neoprávneným
odberom zemného plynu na odberom mieste žalovaného prebiehalo iné trestné stíhanie vo vzťahu k
žalovanému alebo iným osobám, že by bola trestne stíhaná, resp. že by žalobca v súvislosti s týmto
odberným miestom vystupoval v  trestnom konaní ako poškodený. Pokiaľ v trestnom konaní nie je
odsúdená konkrétna osoba za konkrétny spáchaný skutok, ktorý je trestným činom, nemožno bez
ďalšieho na takéto dôkazy prihliadnuť, zvlášť, ak ide o záznam tretej osoby bez preukázaného vzťahu
k inej osobe a súčasne preukázanej škody.

10. Záverom okresný súd dodal, že ak by bol nárok žalobcu dôvodný, tak by nebol premlčaný z pohľadu
plynutia objektívnej trojročnej lehoty, pričom však pre posúdenie plynutia dvojročnej subjektívne lehoty,
nie sú k dispozícii relevantné údaje, nakoľko žalobca nemôže stotožňovať vznik škody so zistením
porušenia plomby, ale musí uvedenú skutočnosť odvodzovať od iných zistení a skutočností. Okresný
súd tiež v súvislosti s predloženými zoznamami o údajných zmenách na plynomeroch uvádza, že
ak by pripustil (hypoteticky) pravosť ich obsahu a vychádzal by z uvedeného, tak v tom prípade by
nárok žalobcu bol premlčaný za predchádzajúce obdobia a súčasne z obsahu uvedenej listiny plynie,
že               v rozhodnom období, ani bezprostredne pred ním nebol vykonaný zásah do meradla, a toto
malo zaznamenávať reálnu spotrebu plynu a teda žalobcovi nemohla v danom období vzniknúť škoda.

11. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi stranami sporu rozhodol súd podľa ustanovenia
§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP, keď žalovaný bol v konaní plne úspešný
a to tak do zastavenej časti, ako aj zamietnutej, z čoho vyplýva jeho úspech v rozsahu 100%. To v



konečnom dôsledku znamená nárok žalovaného voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov
celého konania v rozsahu 100% trov konania.

12. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho advokáta, ktorým navrhol
zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe vyhovieť v celom rozsahu, priznať žalobcovi voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Argumentoval tým, že skutočnosť, že na
plynomere nainštalovaná u žalovaného sa nenašla originálna plomba bola jednoznačne preukázaná.
To, že na plynomere sa nachádzala iná plomba ako bola na ňom umiestnená pôvodne ani nebolo medzi
stranami sporné, čo je uvedené v bode 49 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Poukázal na listinný
dôkaz - posudok vypracovaný znalcom z príslušného odboru, ktorý na otázku, či bola pozmeňovaná
overovacia/zabezpečovacia značka na počítadle meradla, odpovedal jednoznačne tak, že sporné a
kontrolné odtlačky neboli vytvorené tým istým nástrojom. Existencia falošnej plomby jednoznačne
potvrdzuje porušenie pôvodného zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Tvrdenie okresného
súdu (odsek 49 napadnutého rozsudku) ...plombu bolo možné demontovať pri použití pomerne malej
sily“ sa v posudku nenachádza a nie je zrejmé odkiaľ, prípadne z akého posudku okresný súd čerpal
a taktiež posudok neuvádza, že by na meradle resp. plombe zistil poškodenie zaisťovacieho prvku.
Nebolo potrebné navrhovať v spore vypočuť ako svedka Ing. Lešku, ktorý vypracoval posudok, keďže
skutočnosť, že na plynomere sa nachádza iná plomba aká na plynomere mala byť, nebola medzi
stranami sporná a túto potvrdil a znalecký posudok. Napriek skutočnosti, že znalec plombu poškodil je
plomba u znalca k dispozícii ako súčasť znaleckého spisu a v prípade pochybností o zhode odtačkov
mohla byť predložená na kontrolné znalecké skúmanie, ktoré však nebolo potrebné navrhovať, keď
plomba nájdená u žalovaného sa nezhodovala s originálnou plombou. Žalobca preukázal, že žalovaný
v rozhodnom období odoberal zemný plyn patriaci žalobcovi, pričom za odobratý zemný plyn nezaplatiť
žalobcovi, čím došlo k zmenšeniu majetkovej sféry žalobcu a teda k vzniku škody na strane žalobcu.
Okresný súd v odôvodnení neuviedol aké iné zistenia a skutočnosti by mali vznik škody preukazovať,
keď uviedol, že vznik škody nemôže žalobca stotožňovať so zistením porušenia plomby, ale musí
uvedenú skutočnosť odvodzovať od iných zistení a skutočností.  Žalobca má za to, že v prípade ak dôjde
k poškodeniu plomby meradla, no prostredníctvom takéhoto meradla nedochádzalo k odberu plynu,
nemožno hovoriť o neoprávnenom odbere a škoda, ktorá vznikla spočíva len v nákladoch na opravu
poškodenej plomby/poškodeného meradla tak, aby mohlo byť toto opäť funkčné a prevádzkyschopné.
Pokiaľ však k poškodeniu plomby pristúpila aj ďalšia skutočnosť a to odber plynu prostredníctvom
takéhoto meradla, došlo tým k odberu, ktorý zákon 251/2012 Z. z. v § 82 ods. 1 písm. d) označuje
ako neoprávnený a takýmto odberom vznikla žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete,
ktorý zemný plyn odberateľ odobral, škoda. Neobstojí záver okresného súdu, že samo porušenie
(nahradenie) plomby neznamená ešte vznik škody na strane žalobcu. Tvrdenie okresného súdu, že
žalobca nepreukázal vznik škody (bod 50) vyznieva zmätočne najmä s poukazom na bod 46, v ktorom
okresný súd konštatuje ....keďže plyn bol v rozhodnom období žalovanému skutočne dodávaný, čo
nebolo v konaní sporné, a zároveň za toto obdobie za odber plynu nezaplatil svojmu dodávateľovi
nakoľko mu boli preddavky vrátené preplatok, je treba uzavrieť, že škoda vznikla práve žalobcovi.

13. Žalovaný odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril a uviedol, že
napadnutý rozsudok je správny. Okresný súd postupoval správne, ak znalecký posudok vypracovaný
Ing. Leškom posúdil ako listinný dôkaz, ktorý bez výsluchu svedka Ing. Lešku nemožno považovať za
preskúmateľný a presvedčivý.  Okresný súd preto správne ustálil, že žalobca nepreukázal porušenie
zabezpečenia plynomeru proti neoprávnenej manipulácii a teda ani neoprávnený odber. Výklad zákona
č. 251/2012 Z. z je neprijateľný, aj v prípade poškodenia plynomeru - čo reálne nenastalo - samo osebe
nie je argumentom pre záver, že došlo ku škode na jeho ťarchu, a že automaticky nastupuje metodika
výpočtu výšky škody. Žalovaný riadne zaplatil za odobratý plyn svojmu zmluvnému obchodnému
partnerovi ČEZ Slovensko s.r.o. a nemohol ovplyvniť jeho rozhodnutie o vrátení platieb. Jeho platby
dodávateľovi boli porovnateľné s predchádzajúcimi platbami, čo korešpenduje s množstvom obobratého
zemného plynu.

14. Na vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu podal žalobca podanie zo dňa 14.5.2015 doručené
dňa 14.5.2018 a dňa 15.5.2018 označené ako „podanie s vyjadrením“, v ktorom uviedol, že v spore
preukázal, že žalovaný naplnil skutkovú podstatu neoprávneného odberu podľa § 82 ods. 1 písm. d)
zákona o energetike a vznik škody na strane žalobcu. Plynomer bol vymenený za nový s overovacou
značkou M40/13, s výrobným číslom 17052400B903  a stavom 1 m3. Znalec, Ing. Peter Leška,
na základe doručených podkladov vypracoval súkromný Znalecký posudok č. 383/PL-2013 zo dňa



03.11.2013. Na základe záverov znaleckého posudku žalobca vystavil žalovanému faktúru - daňový
doklad                č. 9000169233 zo dňa 12.11.2013 na sumu vo výške 3.618,54 Eur (ktorú
spolu s prílohami vrátane znaleckého posudku č. 383/PL zo dňa 3.11.2013 zaslal žalovanému), so
splatnosťou do 26.11.2013. Množstvo žalovaným odobratého zemného plynu za rozhodné obdobie,
t.j. za obdobie od 19.11.2012 do 14.10.2013, bolo určené v súlade s vyhláškou č. 449/2012 Z. z.
Vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom plynu (ďalej len „vyhláška“). Znalec        v znaleckom posudku
č. 383/PL-2013 zo dňa 03.11.2013, na ktorý okresný súd prihliadal ako na listinný dôkaz, konštatoval,
že mu bol v nepoškodenom obale predložený plynomer s výrobným číslom 6160053-0B9-06-I, ktorý
mal na počítadle údaj „23726,248“ a ktorý preskúmal, aby mohol zodpovedať otázky predložené
zadávateľom. V závere znalec vyhodnotil, že s veľkou pravdepodobnosťou je možné predpokladať,
že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené
inou plombou. Na základe optického skúmania znalec jednoznačne potvrdil, že sporné odtlačky čeľustí
plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Má za to,
že § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike upravuje nevyvrátiteľnú domnienku, v zmysle ktorej platí,
že ak sa preukáže odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii, nastáva zo zákona právna skutočnosť neoprávneného odberu plynu, a to
bez naplnenia ďalších právnych skutočností. Okresný súd v odseku 46 napádaného rozsudku ustálil, že
škoda vznikla práve žalobcovi. Na podporu uvedeného poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR,
sp. zn.        1Cdo/107/2008. Súd prvej inštancie zastáva názor, že žalobca v zmysle ust. § 82 ods. 3
zákona o energetike povinnosť v prvom rade vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych
a spoľahlivých podkladov. Žalobca do dnešného dňa nemá k dispozícii údaj      o žalovaným skutočne
odobratom množstve zemného plynu v rozhodnom období, a preto pri výpočte škody postupoval
podľa vyhlášky, nakoľko takto určené množstvo plynu je možné považovať za objektivizované a reálne
odobrateľné množstvo. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove 4Cob/98/2016. Žalobca je
distribútorom zemného plynu a vlastníkom potrubí, cez ktoré sa zemný plyn vedie a zároveň žalobca
za zemný plyn, ktorý je v sieti, zodpovedná ako prevádzkovateľ distribučnej siete, je v zmysle ust. § 82
ods. 2 zákona o energetike oprávnený uplatňovať si náhradu škody v prípade neoprávneného odberu.
Ďalej poukázal na zmätočnosť a nejasnosť napadnutého rozsudku, ktorý si v odôvodnení odporuje. Na
strane 8, odsek 48 okresný súd konštatuje, že: „S prihliadnutím na vykonané dokazovanie mal však
súd predovšetkým za to, že v konaní nie je možné považovať za preukázané tvrdenie žalobcu, že na
odbernom mieste žalovaného došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, od ktorej
skutočnosti odvodzuje žalobca svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému.“ a na strane 9, odsek
49 zas konštatuje, že: „Medzi stranami sporu nebolo sporné, že na plombe plynomera sa nachádza iná
plomba, ako bola na ňom umiestnená pôvodne, nakoľko žalovaný uviedol, že nedokáže ani po výmene
plynomera uviesť, aká je tam plomba.“ Z uvedených tvrdení okresného súdu vyplýva, že na plynomeri
sa nachádzala iná ako pôvodná plomba, avšak zároveň okresný súd tvrdí, že na odbernom mieste
žalovaného nedošlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Tieto tvrdenia považuje
žalobca za sporné a odporujúce si navzájom s prihliadnutím na právnu úpravu a logiku veci. Je zrejmé,
že ak pôvodná plomba bola odstránená a na plynomeri sa nachádzala iná, falošná plomba, došlo k
porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a tiež                        k neoprávnenému odberu
plynu. Rovnako sú sporné tvrdenia súdu na strane 8, odsek 46 a na strane 10, odsek 50. V odseku
46 okresný súd tvrdí, že: „Keďže plyn bol v rozhodnom období žalovanému skutočne dodávaný, čo
nebolo v konaní sporné, a zároveň za toto obdobie za odber plynu nezaplatil svojmu dodávateľovi (ČEZ
Slovensko, s.r.o.,), nakoľko mu boli preddavky vrátené preplatok, je treba uzavrieť, že škoda vznikla
práve žalobcovi.“ a v odseku 50 konštatuje, že: „Súd ďalej mal za to, že žalobcovi sa v konaní nepodarilo
preukázať ani vznik škody (túto námietku žalovaný vzniesol v záverečnej reči, pričom však žalobca dostal
priestor na reakciu, na čo ale nereagoval), pričom ani prípadné preukázanie porušenia zabezpečenia
proti neoprávnenej manipulácií na meradle a preukázanie odberu plynu takýmto meradlom nepostačuje
na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, pretože žalobca je tiež povinný preukázať, že mu
skutočne vznikla škoda, keď samotný vznik škody nie je možné zamieňať so spôsobom určenia jej
výšky.“ Okresný súd v odôvodnení rozsudku na strane 9, odsek 49 ďalej uvádza, že zo znaleckého
posudku „nie je zrejmé, aké poškodenie plomby znalec spôsobil, a či uvedené malo vplyv na plombu
alebo nie, pričom uvedená skutočnosť nebola vyvrátená výpoveďou vyhotoviteľa posudku, pričom ani
z obsahu znaleckého posudku nemožno zistiť, aké poškodenia na plombe vznikli.“ Žalobca má názor,
že nebolo potrebné     v konaní predvolávať ako svedka znalca Ing. Lešku, ktorý znalecký posudok
vypracoval         a rovnako nebolo potrebné dokazovať, k akému poškodeniu pri vypracovávaní
znaleckého posudku znalcom došlo, nakoľko bolo preukázané, že na plynomeri sa nachádzala iná



plomba, aká na plynomeri mala byť a táto skutočnosť, ako to tvrdí okresný súd, nebola medzi stranami
ani sporná. Napadnutý rozsudok je nejasný, zmätočný, nedostatočne odôvodnený      a je možné ho
považovať za arbitrárny. Záverom poukázal na rozsudok NS SR súdu sp. zn.    2 Cdo 151/2005, z ktorého
vyplýva, že každé podanie sa má posudzovať podľa svojho obsahu, teda aj odvolanie.

15. Dňa 24.5.2015 doručil žalobca podanie označené ako „podanie s doplnením“  zo dňa 22.5.2018,
ktorým doplnil svoje podanie zo dňa 14.5.2018, ktorým poukázal na aktuálnu rozhodovaciu prax
Najvyššieho súdu, ktorý sa zaoberal skutkovo podobným prípadom neoprávneného odberu zemného
plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike v uznesení sp. zn. 3Obdo/51/2017.

16. Dňa 20.6.2018 doručil žalovaný vyjadrenie k podaniu žalobcu zo dňa 22.5.2018, v ktorom uviedol,
že poukazuje na svoje vyjadrenie k odvolaniu žalobcu. Žalobcom priložený judikát NS SR vychádza z
premisy zákonného znaleckého posudku, ktorý preukazuje nefunkčnosť meradla, resp. zásah do neho,
pričom okresný súd správne vyhodnotil tento dôkaz za irelevatný so záverom, že nemožno k nemu
prihliadnuť.

17. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon            č. 160/2015 Z. z.,
ďalej CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.

18. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa
(§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a
že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania  (§ 380 ods.
1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§
380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel   k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho
je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, s použitím § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a
vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu v celom rozsahu zamietol (suma
3.618,54 Eur, úrok z omeškania 5,25 % ročne zo sumy 3.618,54 Eur od 27.11.2013 do zaplatenia)
z toho dôvodu neunesenia dôkazného bremena ohľadom preukázania porušenia zabezpečenia proti
neoprávnenej manipulácii, ani toho, že mu vznikla škoda a v akom rozsahu, teda nepreukázal ani
protiprávny úkon, ani vznik škody.

20. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 12.7.2011 uzatvoril žalovaný zmluvu o
dodávke plynu so spoločnosťou ČEZ Slovensko, s.r.o. a dňom 17.10.2013 uzavreli účastníci tejto zmluvy
Dodatok č. 1 k zmluve o dodávke plynu, ktorým sa zmluvné strany dohodli na ďalšej dobe viazanosti
zmluvy v trvaní 24 mesiacov, ktorá začína plynúť odo dňa 1.1.2014. Dňa 14.10.2013 zamestnanci
žalobcu vykonali kontrolu odberného miesta u žalovaného, vymenili meradlo, čo umožnila manželka
žalovaného. Zistili, že meradlo je verejne nedostupné. Overovacia/zabezpečovacia značka M41/06
daná na znalecké posúdenie. Zistený stav počítadla 23.726 m3. K 18.11.2012 bol na plynomeri na
odbernom mieste žalovaného zistený stav 20.632 m3. Spoločnosť ČEZ Slovensko, s.r.o. pristúpila na
základe opravných dát doručeným žalobcom, podľa ktorých spotreba na odbernom mieste za obdobie
od 19.11.2012 do 14.10.2013 bola 0 m3 zemného plynu, k vystaveniu opravnej faktúry, ktorou vyčíslila
žalovanému za obdobie od 19.11.2012 do 18.11.2013 preplatok vo výške 1.513,58 Eur. Faktúrou č.
9000169233 zo dňa 12.11.2013 fakturoval žalobca žalovanému sumu 3.618,54 Eur so splatnosťou
26.11.2013 ako škodu za neoprávnený odber za obdobie 19.11.2012-14.10.2013 + náklady zisťovania.



21. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene       a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len zákon o energetike), neoprávneným odberom plynu je odber  meraný
určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo
určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.

22. Podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný
uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete                    a prevádzkovateľovi distribučnej
siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene
odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete                             a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

23. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku v odseku 51 vyplýva záver okresného súdu, že žalobca
nepreukázal predpoklady objektívnej zodpovednosti, keď neuniesol dôkazné bremeno ohľadom
preukázania porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, ani toho, že mu vznikla škoda
a v akom rozsahu, teda nepreukázal ani protiprávny úkon, ani vznik škody. Zároveň je konštatované,
že žalobca nepreukázal, že na odbernom mieste žalovaného v období od 18.11.2012 - 14.10.2013
dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii, t. j. nepreukázal existenciu protiprávneho úkonu - neoprávneného odberu
zemného plynu, preto nemôže byť ani splnená podmienka existencie príčinnej súvislosti medzi
neoprávneným odberom zemného plynu a škodou, vzhľadom k tomu nie je teda potrebné skúmať
výšku škody. Napriek tomu záveru okresný súd v odseku 46 napadnutého rozsudku konštatoval, že
je treba uzavrieť, že škoda vznikla práve žalobcovi, keďže plyn bol v rozhodnom období žalovanému
skutočne dodávaný, čo nebolo v konaní sporné a zároveň za toto obdobie za odber plynu nezaplatil
svojmu dodávateľovi (ČEZ Slovensko, a.s.), nakoľko mu boli preddavky vrátené ako preplatok). Taktiež
v odseku 49 konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že na plombe plynomera sa nachádza iná
plomba ako bola na ňom umiestnená pôvodne. S poukazom na uvedené sa odvolací súd stotožnil s
námietkou žalobcu, že tvrdenie okresného súdu, že žalobca nepreukázal vznik škody vyznieva zmätočne
s poukazom na bod 46, v ktorom sa konštatuje, ... keďže plyn bol v rozhodnom období žalovanému
skutočne dodávaný, čo nebolo v konaní sporné... je treba uzavrieť, že škoda vznikla práve žalobcovi.
Taktiež námietka žalobcu, že tvrdenie okresného súdu (odsek 49 napadnutého rozsudku) ...plombu bolo
možné demontovať pri použití pomerne malej sily“ sa v posudku nenachádza a nie je zrejmé odkiaľ,
prípadne z akého posudku okresný súd čerpal a taktiež posudok neuvádza, že by na meradle resp.
plombe zistil poškodenie zaisťovacieho prvku sa odvolací súd stotožnil. Odvolací súd má za to, že
odôvodnenie napadnutého rozsudku je rozporné, navzájom si odporujúce v záveroch okresného súdu
s poukazom na logiku veci a aplikovanú právnu úpravu. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je teda
nepresvedčivé a nepreskúmateľné vo vzťahu k zamietnutému výroku.

24. Podľa § 181 ods. 2 CSP,  <.po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi
stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy
nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri
predbežnom prejednaní sporu.

25. Z ustanovenia § 181 ods. 2 CSP vyplýva obligatórna povinnosť súdu oboznámiť strany nielen o
predbežnom právnom posúdení veci, ale aj uviesť, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali
sporné (ktoré považuje za nesporné), a tiež označiť dôkazy, ktoré vykoná, a ktoré nevykoná. Zo
spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie dňa 5.4.2017, na ktorom začal
vykonávať dokazovanie tým, že žalobca a právny zástupca žalovaného predniesli svoje prednesy,
avšak nepostupoval vôbec podľa § 181 ods. 2 CSP, a strany prítomné na pojednávaní sa okrem
iného nedozvedeli, ktoré skutkové okolnosti považuje okresný súd  za sporné a ktoré za nesporné,
aké je predbežné právne posúdenie veci. Následného pojednávania dňa 6.6.2017 sa strany zúčastnili,
boli vypočutí svedkovia, okresný súd strany oboznámil obsahom spisu, dňa 6.6.2017 na ktorom začal
vykonávať dokazovanie(dňa 4.7.2017 iba vyhlásenie rozsudku), na ktorých vykonával dokazovanie
a ktorých sa strany zúčastnili. Avšak z obsahu zápisníc z uvedených pojednávaní nevyplýva, že by
okresný súd postupoval podľa § 181 ods. 2 CSP. Odvolací súd má za to, že okresný súd nepostupoval
vôbec podľa § 181 ods. 2 CSP, a strany prítomné na pojednávaní sa okrem iného nedozvedeli, ktoré
skutkové okolnosti považuje okresný súd  za sporné a ktoré za nesporné, aké je predbežné právne
posúdenie veci. Na tomto pojednávaní okresný súd po vykonanom dokazovaní vyhlásil dokazovanie za
skončené a pojednávanie bolo odročené za účelom vyhlásenia rozsudku na termín 4.7.2017 (ktorého



sa osobne zúčastnil žalovaný). Odvolací súd má za to, že okresný súd nepostupoval na uvedených
pojednávaniach vôbec podľa § 181 ods. 2 CSP, keď strany ktoré sa na pojednávaní od súdu prvej
inštancie mali dozvedieť predbežné právne posúdenie veci, ako aj to, ktoré právne významné skutkové
tvrdenia zostali sporné, prípadne nepreukázané, a to minimálne uvedením ako nesporných/sporných
predpokladov zodpovednosti za škodu. Postup prvoinštančného súdu minimálne ohľadom neuvedenia
spornosti konkrétnych predpokladov zodpovednosti za škodu je treba hodnotiť ako zmarenie produkovať
strane (žalobcovi) konkrétne dôkazy o týchto skutočnostiach.

26. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky <., každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

27. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

28. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby
určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou
zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).

29.  Odvolací súd poukazuje i na to, že obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 Ústavy <. SR
nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho
uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu,
ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94
<.).

30. Porušením práva na spravodlivý proces je možné podľa odvolacieho súdu chápať i taký postup
súdu v prejednávanej veci, ktorým súd strane znemožní realizáciu tých práv, ktoré jej priznáva už
Civilný procesný poriadok za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Táto vada
je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne
záväznými predpismi. Vady konania vymedzené         v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením
základného práva strany sporu (účastníka súdneho konania) na spravodlivý proces, toto právo zaručujú
v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994,
séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č.
18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. I. ÚS 226/03), treba za porušenie
práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia
súdneho rozhodnutia.

31. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku (čo je použiteľné i pre uznesenie) súd uvedie,
čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku
použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd
odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie
tohto odklonu.

32. Odôvodnenie rozsudku súdu a primerane i uznesenia (§ 234 ods. 2 CSP) musí mať náležitosti
uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť    v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež
s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky
kompaktným a bez rozporov   a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel,
ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky,



vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie
súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.

33. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo
aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia
prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

34. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé
súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP v
závislosti od miery znemožnenia stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

35. Nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť súdneho rozhodnutia musí byť napravená, pretože bráni jeho
vecnému  preskúmaniu; konvalidácia tohto nedostatku súdom vyššieho stupňa neprichádza z logických
a systematických dôvodov do úvahy (tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti). Tomu zodpovedá
aj znenie ust. § 388 CSP, ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie
len za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho  zrušenie. Pokiaľ teda
existujú dôvody pre zrušenie rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené,
nemožno ho ani zmeniť (viď rozhodnutie NS SR 7Cdo 157/2011).

36. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP <. sú porušením základného práva
strany sporu na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej
republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky <. a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd.

37. S poukazom na vyššie vytknuté pochybenia musel odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, keď prvoinštančný súd nepostupoval v súlade s
§ 181 ods. 2, § 220 ods. 2 CSP, čím žalobcovi znemožnil uskutočnenie jemu patriacich základných
procesných práv (navrhnúť dôkazy) a takýmto nesprávnym procesným postupom došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nie je napraviteľný v odvolacom konaní. Došlo
by ním totiž k vykonávaniu základného dokazovania na rozhodujúce otázky až na súde druhej
inštancie a tým znemožneniu stranám plnej realizácie ich procesných práv, keďže by im bola odopretá
možnosť odvolacieho prieskumu nových, z pohľadu doterajších záverov súdu prvej inštancie dosiaľ
bezvýznamných skutočností, čím by stranám bola odňatá možnosť konať pred súdom.

38. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie včítane závislého výroku o trovách
konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

39. Povinnosťou prvoinštančného súdu v ďalšom konaní, súc pritom viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude opätovne vec komplexne i s prihliadnutím na argumenty
predostreté v odvolacom konaní posúdiť, prejednávať za stavu dodržania postupu opísaného vyššie, v
ktorom odstráni procesné pochybenie, ktorého nedostatok spôsobil aj nutnosť zrušenia jeho rozsudku, a
to už podľa aktuálne účinného CSP (§ 181 ods. 2 CSP), teda určí sporné a nesporné skutkové tvrdenia,
uvedie svoj predbežný právny názor, následne znova posúdi žalobou uplatnený nárok vychádzajúc z
výsledkov vykonaného dokazovania a potom vo veci znova rozhodne, a to najmä so sústredením sa na
sporné otázky, tieto posúdi z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení, výsledky
dokazovania posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení (s ich uvedením)
pričom rozhodnutie náležite odôvodni v súlade          s § 220 ods. 2 CSP.

40. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania



(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).Na ďalšiu
argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie,  odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

41. V danej veci odvolací súd dáva okresnému súdu do pozornosti uznesenie NS SR sp. zn.
3Obdo/51/2017 zo dňa 22.3.2018, z ktorého odôvodnenia vyplýva „Zodpovednosť odberateľa plynu za
neoprávnený odber plynu je objektívna a je daná vtedy, ak v rozhodnom období odberal plyn, ktorý
bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Ak je v konaní
preukázané, že odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn meradlom s porušeným zabezpečením
proti neoprávnenej manipulácii (t. j. dopustil sa neoprávneného odberu plynu), vznikla mu v súlade
s § 82 ods. 2 zákona                o energetike povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú
škodu vrátane ušlého zisku.  Uvedené znamená, že za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov
zodpovednosti za škodu zákon (§ 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike) považuje neoprávnený odber
plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii. V takom prípade je v zmysle § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike rozhodujúce samotné
porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Dovolací súd zároveň v tejto
súvislosti poukazuje na to, že druhým predpokladom zodpovednosti za škodu (vznikom škody), ktorý
pristupuje k neoprávnenému odberu plynu ako k protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, že odberateľ
plynu v rozhodnom období odberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti
neoprávnenej manipulácii. Tretím predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je potom príčinná
súvislosti medzi neoprávneným odberom plynu definovaným zákonom o energetike a vznikom škody“.

42. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 CSP), nakoľko nesprávne rozhodnutie s nutnosťou jeho zrušenia zakladá povinnosť súdu prvej
inštancie rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.

43. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).



Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).