Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 3To/51/2018 z 17. 10. 2018
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 17. októbra 2018, sp. zn. 3To/51/2018, ECLI:SK:KSTT:2018:2115011934.8
Krajský súd Trnava | 3To/51/2018 | ECLI:SK:KSTT:2018:2115011934.8 | 2018-10-17 | Uznesenie
Oblasť práva: Trestné právo, Trestné právo – Sloboda a ľudská dôstojnosť, Majetok
Citované ustanovenia: § 222 ods. 1 TZ, § 222 ods. 3 písm. a) TZ, § 186 ods. 1 TZ, § 186 ods. 2 písm. c) TZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/255c9731-3178-4c53-ac8a-398ccf343ffe
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2115011934.8

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/51/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115011934
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2115011934.8

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci obžalovaného E. Q., nar. XX.XX.XXXX,
pre prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku
a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona, ďalej pre pokračovací zločin úverového podvodu
z časti dokonaného, z časti v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 k § 222 odsek 1, odsek 3 písm. a)
Trestného zákona a pre obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu v štádiu prípravy podľa § 13
odsek 1, § 186 odsek 1, odsek 2 písm. c) s poukazom na § 139 odsek 1 písm. a), odsek 4 písm. a)
Trestného zákona, o odvolaní prokurátorky Okresnej prokuratúry Trnava a obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Trnava sp. zn. 30T/126/2015 zo dňa 25.01.2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa
18. októbra 2018 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I/
Podľa § 321 odsek 1 písm. d/ Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o
uloženom ochrannom dohľade, a vo výrokoch o uložení povinností podľa § 77 odsek 1 písm. a/, písm.
b/, písm. c/ Trestného zákona. Vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok zostáva nedotknutý.

II/
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného E. Q., nar. XX.XX.XXXX v B., z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 30T/126/2015 zo dňa 25.01.2018 bol obžalovaný E. Q.
uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu vydieračského únosu v štádiu prípravy
podľa § 13 ods. 1, § 186 ods. 1, ods. 2 písm. c) s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a), ods. 4 písm.
a) Trestného zákona, pokračovacieho zločinu úverového podvodu z časti dokonaného, z časti v štádiu
pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom
falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej
značky podľa § 352 ods. 1 Trestného zákon, na tom skutkovom základe,

že

1) v presne v nezistenom čase v roku 2013 si vyhotovil falošný občiansky preukaz č. SP XXXXXX, vydaný
OR PZ Bratislava I dňa 04.07.2007 s dobou platnosti do 04.07.2017 na meno V. F., nar. XX.XX.XXXX,
rodné číslo XXXXXX/XXXX, trvale bytom B. I, Q. č. XXXX/X, ktorý bol zaistený počas výkonu domovej
prehliadky v rodinnom dome v obci I., J. ulica č. X, ktorá bola vykonávaná na základe príkazu sudcu
Okresného súdu Trnava sp.zn. OS-TT-V-312-1/2014 zo dňa 08.09.2014, pričom lustráciou v registri
obyvateľov SR bolo zistené, že osoba s menom V. F. sa v registri obyvateľov SR nenachádza a lustráciou
v evidencii občianskych preukazov bolo zistené, že občiansky preukaz č. SP XXXXXX bol vydaný na



OR PZ v Bratislave II dňa 24.03.2004, a to na osobu F. K., nar.: XX.XX.XXXX, ktorý bol dňa 21.06.2014
OR PZ Bratislava II skartovaný a následne

· dňa 09.09.2013 v predajni H. na K. Z. K. po zakúpení 2 ks SIM kariet „H." s číslami XXXX XXX
XXX a XXXX XXX XXX, ktoré sú v databáze zákazníkov spoločnosti Telefonica Slovakia, s.r.o. so
sídlom Einsteinova č. 24, Bratislava evidované na meno V. F., Q. X, B. si tieto SIM karty po predložení
predmetného občianskeho preukazu nechal aktivovať konzultantkou predaja menovanej spoločnosti,
· dňa 09.09.2013 so pomocou H. bezplatnej služby na stránkach N. po predložení kópie predmetného
občianskeho preukazu na meno V. F., Q. X, XXX XX B., r.č. XXXXXXXXXX, s telefonickým kontaktom
XXXX XXX XXX v I. B., pobočke zahraničnej banky, so sídlom L. X. II M. č. XX, XXX XX B. otvoril
bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, v IBAN tvare Q XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a následne dňa
11.09.2013 predmetný občiansky preukaz preložil kuriérovi spoločnosti L. s.r.o. pri doručení zmluvných
dokumentov súvisiacich so založením tohto bankového účtu,

2) dňa 12.09.2013 vystupujúc pod menom neexistujúcej osoby V. F. prostredníctvom internetovej stránky
N. požiadal spoločnosť C. s.r.o. so sídlom Z. č. XX, XXX XX B. o poskytnutie úveru, na základe čoho bola
medzi klientom (dlžníkom) V. F., bytom Q. č. X, B., r.č. XXXXXX/XXXX, č. OP: SP XXXXXX, č. bankového
účtu: XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX, č. mobilného telefónu: +XXX XXX XXX XXX a spoločnosťou C.
s.r.o. uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXX, predmetom ktorej bola pôžička finančnej
hotovosti vo výške 100,- Eur s úrokom vo výške 18,65,- Eur s dobou čerpania 15 dní, ktorú sa dlžník
V. F. zaviazal splatiť v jednej splátke s dňom splatnosti 28.09.2013, pred uzatvorením spotrebiteľskej
zmluvy obv. E. Q. vyplnil profil klienta, kde uviedol údaje k osobe V. F., r.č.: XXXXXX/XXXX, bytom Q.
č. X, B. XXX XX, tel. kontakt: +XXX XXX XXX XXX, č. OP: SP XXXXXX, č. bankového účtu: XXXXXX-
XXXXXXXXXX/XXXX, e-mail: F. adresu zamestnávateľa K.-M. s.r.o., I. č. XXX, X. B. XXX XX, tel. kontakt:
+XXX XXX XXX XXX, pri overovaní uvedených údajov bol spoločnosťou C. s.r.o. obžalovanému E. Q.
vystupujúcemu pod menom V. F. na jeho mobilný telefón zaslaný špeciálny kód: XXXA, vygenerovaný
spoločnosťou C. s.r.o., slúžiaci ako elektronický podpis, ktorý zadal pri registrácii do svojho profilu,
čím zároveň súhlasil so všetkými zmluvnými podmienkami, pričom dňa 13.09.2013 spoločnosť C. s.r.o.
na základe údajov uvedených v profile klienta, neúspešne telefonicky kontaktovala zamestnávateľa,
nakoľko bol nedostupný, preto od dlžníka žiadala zaslanie výplatných pások za posledné tri mesiace,
na čo jej boli z e-mailovej adresy: F. zaslané výplatné pásky za mesiace jún, júl, august 2013 vystavené
spoločnosťou K. s.r.o. na meno V. F. aj napriek tomu, že takáto osoba v uvedenej spoločnosti nikdy
nepracovala, na podklade týchto skutočností bola obv. E. Q. vystupujúcemu pod menom V. F. pôžička
vo výške 100,- Eur schválená a finančné prostriedky mu boli toho istého dňa prevedené z účtu
spoločnosti C. s.r.o. na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, pričom od počiatku nemal v úmysle pôžičku vrátiť,
získané peniaze použil pre vlastnú potrebu a tieto doposiaľ poškodenej spoločnosti spolu so zmluvným
poplatkom 18,65 eur nevrátil, čím spoločnosti C. s.r.o. spôsobil škodu vo výške najmenej 118,65 Eur,
pričom pri žiadosti o poskytnutie úveru použil falzifikát občianskeho preukazu č. SP XXXXXX, vydaný OR
PZ Bratislava I dňa 07.04.2004 s dobou platnosti do 07.04.2014 na neexistujúcu osobu menom V. F., nar.
XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom B. - Q. F., Q. č. XXXX/X, pričom lustráciou v registri obyvateľov
SR bolo zistené, že osoba s menom V. F. sa v registri obyvateľov SR nenachádza a lustráciou v evidencii
občianskych preukazov bolo zistené, že občiansky preukaz č. SP XXXXXX bol dňa 12.05.2004 vydaný
OR PZ v Bratislave III na meno E. F., nar.: XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, ktorý bol dňa 04.03.2008
OR PZ Senec skartovaný,

3) dňa 17.09.2013 vystupujúci pod menom neexistujúcej osoby V. F. prostredníctvom internetovej stránky
N. požiadal spoločnosť C. Q. a.s. so sídlom na X. o poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 10.000,-
Eur, a to takým spôsobom, že z webovej stránky spoločnosti C., a.s. si po zadaní všetkých potrebných
údajov vytlačil Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a
vydaní kreditnej karty a Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb spolu so Všeobecnými
úverovými podmienkami a Osobný dotazník, pričom všade uviedol údaje z občianskeho preukazu č.
SP XXXXXX k osobe V. F. a podpísal ich menom F., v osobnom dotazníku uviedol kontakt telefónne
číslo XXXX XXX XXX a e-mail: F. bankové účty: č. XXXXXXXXXX kód banky XXXX a č. M XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX, k žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru priložil potvrdenie o výške
príjmu zo závislej činnosti zamestnanca V. F., r.č. XXXXXX/XXXX od zamestnávateľa K. -M., s.r.o., I.
č. XXX, X. B., IČO: 46 155 295, pričom za týmto účelom si zabezpečil skladaciu pečiatku zn.: C. X.
Q. Q., prostredníctvom ktorej si vyhotovil odtlačok pečiatky spoločnosti K. - M. s.r.o., pričom takáto
osoba nebola nikdy zamestnancom uvedenej spoločnosti ani nebola vedená v evidencii ako žiadateľ



o zamestnanie, ďalej výpis z účtu španielskej B. C. č. M XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, výplatné
pásky za mesiac jún a júl 2013, potom všetky vyššie uvedené zmluvy a doklady aj s kópiou občianskeho
preukazu č. SP XXXXXX zaslal poštou spoločnosti C. kde boli doručené dňa 20.09.2013, dňa 20.09.2013
ho spoločnosť C., a.s. pre konečné posúdenie žiadosti o úver, mailom žiadala o doloženie kompletných
výpisov z bankového účtu za posledné 2 mesiace zo I. B. a kompletných výpisov zo španielskeho
osobného bankového účtu za posledné dva mesiace, na čo spoločnosti C., a.s. z mailovej adresy F.
dňa 23.09.2017 zaslal odpoveď, že všetky výpisy zo španielskeho účtu dostáva výhradne v elektronickej
forme v polročných intervaloch, a preto zaslal žiadosť do banky o podrobný výpis, na základe čoho mu zo
španielskej banky zaslali výpis, ktorý v prílohe zaslal spoločnosti C., a.s., k účtu v I. B. uviedol, že nemôže
ich žiadosti vyhovieť, pretože účet si založil v mesiaci september 2013 a používa ho len dva týždne,
dňa 23.09.2013 mu spoločnosť C., a.s. mailom zaslala žiadosť o zaslanie celého e-mailu zo španielskej
banky s prehľadom obratov a k nahliadnutiu aj výpis z účtu za predchádzajúci polrok, na čo obžalovaný
reagoval vystupujúc pod menom V. F. dňa 29.09.2013 zaslaním správy z adresy F. tak, že ruší svoju
žiadosť o služby spoločnosti C. Q., a.s., z dôvodu nadštandardných požiadaviek na posúdenie jeho
žiadosti, pričom k poskytnutiu úveru z dôvodu, že obžalovaný nedokázal splniť požiadavky spoločnosti
C. Q., a.s. nedošlo, v prípade poskytnutia spotrebného úveru by spoločnosti C. Q., a.s. spôsobil škodu vo
výške 10.000,- Eur a pri žiadosti o poskytnutie tohto spotrebiteľského úveru použil falzifikát občianskeho
preukazu č. SP XXXXXX, vydaný OR PZ Bratislava I dňa 07.04.2004 s dobou platnosti do 07.04.2014
na neexistujúcu osobu menom V. F., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom B. - Q. F., Q. č.
XXXX/X a kópiu tohto občianskeho preukazu zaslal spoločnosti C. Q., a.s. spolu s ostatnými podkladmi
k žiadosti o úver, pričom lustráciou v registri obyvateľov SR bolo zistené, že osoba s menom V. F. sa
v registri obyvateľov SR nenachádza a lustráciou v evidencii občianskych preukazov bolo zistené, že
občiansky preukaz č. SP XXXXXX bol dňa 12.05.2004 vydaný OR PZ v Bratislave III na meno E. F.,
nar.: XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, ktorý bol dňa 04.03.2008 OR PZ Senec skartovaný,

4) dňa 24.09.2013 vystupujúc pod menom neexistujúcej osoby V. F. z doposiaľ nezisteného miesta
prostredníctvom internetovej stránky N. uzatvoril so spoločnosťou F. s.r.o., Bratislava, Zmluvu o pôžičke
č. 1175, predmetom ktorej bola pôžička finančnej hotovosti vo výške 100,- Eur so splatnosťou 14 dní a
z mailovej adresy F. zaslal osobné údaje osoby V. F., r.č. XXXXXX/XXXX, bydlisko ul. Q. č. XXXX/X, B.,
na ktorej osoba V. F. nikdy nebývala, číslo OP SP XXXXXX, kontaktné telefónne číslo +XXX XXX XXX
XXX, uviedol, že je zamestnaný v spoločnosti K. - M., s.r.o. I. č. XXX, X. B. a zaslal aj výplatné pásky
za obdobie júl, august 2013 aj napriek tomu, že v tejto spoločnosti nikdy takáto osoba nepracovala,
na základe uvedených nepravdivých údajov mu bola požadovaná pôžička schválená a odoslaná na
účet vedený v I. B. AG pod č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý za týmto účelom dňa 09.09.2013 obv. E. Q.
založil pomocou on-line bezplatnej služby na stránkach N., kde ako majiteľa účtu uviedol V. F., pričom
od počiatku nemal v úmysle pôžičku vrátiť, získané peniaze použil pre vlastnú potrebu a tieto doposiaľ
poškodenej spoločnosti spolu so zmluvným poplatkom vo výške 17,80 Eur nevrátil, čím spoločnosti F.
s.r.o. Kopčianska 10, Bratislava spôsobil škodu vo výške 117,80 Eur a pri získaní tejto pôžičky použil
falzifikát občianskeho preukazu č. SP XXXXXX, vydaný OR PZ Bratislava I dňa 07.04.2004 s dobou
platnosti do 07.04.2014 na neexistujúcu osobu menom V. F., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX,
bytom B. - Q. F., Q. č. XXXX/X, pričom lustráciou v registri obyvateľov SR bolo zistené, že osoba s
menom V. F. sa v registri obyvateľov SR nenachádza a lustráciou v evidencii občianskych preukazov
bolo zistené, že občiansky preukaz č. SP XXXXXX bol dňa 12.05.2004 vydaný OR PZ v Bratislave III na
meno E. F., nar.: XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, ktorý bol dňa 04.03.2008 OR PZ Senec skartovaný,

5) od presne nezisteného dňa minimálne od začiatku roku 2013 v obci I. ako aj na iných doposiaľ
nezistených miestach na Slovensku za účelom získania finančných prostriedkov a pokrytia svojich dlhov
plánoval a riadne pripravoval únos osoby pochádzajúcej z dobre situovaného finančného prostredia,
ktorú si typoval z verejne dostupných zdrojov, internetu - obchodného registra, pričom osobitne sa
zameral na maloletého syna podnikateľky Ing. F. B., trv. bytom B., L. ulica č. XXXX/XX a pod hrozbami
jeho usmrtenia alebo inej ujmy chcel požadovať výkupné vo výške 300.000,- Eur, a preto za týmto účelom
všetkými dostupnými prostriedkami zisťoval poznatky o jej majetkových, osobných pomeroch, bydlisku,
zvyklostiach, ochrane, motorových vozidlách, ktoré používa a vozí v nich svoje deti, s možnosťou
nainštalovania sledovacieho zariadenia do jej vozidla, plánoval možné spôsoby spáchania únosu,
únikové trasy po skutku, spôsoby odovzdania a prevzatia výkupného, vytypoval konkrétne miesto úkrytu
uneseného dieťaťa, s premysleným spôsobom zaobchádzania s takouto osobou, spôsoby zahľadenia
stôp, pričom na zrealizovanie únosu si plánoval zabezpečiť kamerové, monitorovacie a odpočúvacie
zariadenia, kušu so šípmi, ktorých hroty mal v úmysle namočiť do rastlinného jedu, rušičky GPS a GMS



signálu, vysielačky, neregistrované SIM karty, mobilné telefóny, elektrické paralyzéry, dve dodávkové
a jedno osobné motorové vozidlo a parochňu, pričom peniaze na zabezpečenie týchto vecí si chcel
zadovážiť inou trestnou činnosťou, na externom pevnom disku zn. T. C. C vytvoril priečinok s názvom F.,
ktorý obsahuje aj podpriečinok s názvom „B. v ktorom sa nachádzajú dátové súbory o Ing. F. B., v ďalších
adresároch boli vytvorené súbory ohľadom postupu Policajného zboru pri dokumentovaní trestnej
činnosti, účinkoch elektrického prúdu na ľuďoch, obrazové súbory elektrickej zbrane K., informácie o
rastlinných jedoch, pričom dňa 08.09.2014 zakúpil v meste E. kušu so šípmi a takýmto spôsobom sa
postupne pripravoval na únos vytypovanej osoby, a to až do dňa 09.09.2014, kedy bol zadržaný políciou
v súvislosti s inou trestnou činnosťou.

Za tieto trestné činy okresný súd uložil obžalovanému podľa § 186 odsek 4 Trestného zákona, § 41
odsek 2 a § 38 odsek 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody na doživotie, pričom podľa § 48
odsek 3 písm. a), písm. b) Trestného zákona, súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 odsek 1 písm. b) Trestného zákona súd obžalovanému uložil trest prepadnutia veci -
jednoručnej kuše hnedo-čiernej farby zn. Skorpion a 7 (sedem) kusov šípov zn. Bolts do tejto kuše.
Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.

Podľa § 76 odsek 1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému uložil ochranný dohľad na 3
(tri) roky.

Podľa § 77 odsek 1 písm. a) Trestného zákona uložil obžalovanému povinnosť po prepustení z výkonu
trestu odňatia slobody oznamovať probačnému a mediačnému úradníkovi okresného súdu v mieste jeho
bydliska potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, a to najmenej 1x za
tri kalendárne mesiace.

Podľa § 77 odsek 1 písm. b) Trestného zákona uložil obžalovanému povinnosť po prepustení z výkonu
trestu odňatia slobody sa osobne hlásiť u probačného a mediačného úradníka okresného súdu v mieste
jeho bydliska, a to najmenej 1x za kalendárny mesiac.

Podľa § 77 odsek 1 písm. c) Trestného zákona uložil obžalovanému povinnosť po prepustení z výkonu
trestu odňatia slobody vopred oznamovať probačnému a mediačnému úradníkovi okresného súdu v
mieste jeho bydliska vzdialenie sa z miesta jeho bydliska.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému -
spoločnosti CreditONE s.r.o. so sídlom 821 08 Bratislava, Košická 49, IČO: 46 559 051 škodu vo výške
100,- Eur.

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku súd poškodeného - spoločnosť CreditONE s.r.o. so sídlom
821 08 Bratislava, Košická 49, IČO: 46 559 051 so zvyškom jeho nároku na náhradu škody odkázal
na civilný proces.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému
- spoločnosti EuroFinancovanie s.r.o. so sídlom 821 05 Bratislava, Nové Záhrady I 13/A, IČO: 44 731
906 škodu vo výške 100,- Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodeného - spoločnosť EuroFinancovanie s.r.o. so sídlom
821 05 Bratislava, Nové Záhrady I 13/A, IČO: 44 731 906 so zvyškom jeho nároku na náhradu škody
odkázal na civilný proces.

Okresný súd rozsudok odôvodnil v rozsahu č. l. 2711 - 2760 spisu.

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na vykonané dôkazy, výsluchy svedkov,
znalecké posudky a veľké množstvo listinných dôkazov.



K výroku o vine pod bodom 1 obžaloby okresný súd uviedol:

Prvostupňový súd vinu obžalovaného v skutku v bode 1/ uznal na základe vykonaného dokazovania z
ktorého vyplýva, že zaistený občiansky preukaz č. SP XXXXXX obsahoval nasledovné údaje: meno V. F.,
dátum narodenia XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, dátum vydania 04.07.2007, dátum platnosti
do 04.07.2017, vydaný OR PZ Bratislava I, s fotografiou obžalovaného, trvalý pobyt B. I Q. XXXX/
X, rodné priezvisko F. a miesto narodenia B. Predmetný doklad bol zaistený pri domovej prehliadke v
mieste bydliska obžalovaného. Občiansky preukaz s uvedeným číslom bol vydaný na pracovisku OR
PZ B. II na meno F. K., nar. XX.XX.XXXX, pričom tento bol skartovaný dňa 21.06.2014, a teda takýto
občiansky preukaz nemohol byť vydaný na meno V. F.. Následnými lustráciami v registri obyvateľov
bolo zistené, že osoba s menom V. F. sa nenachádza v registri obyvateľov. Zo zaisteného dokladu je
evidentne preukázané, že fotografia V. F. patrí obžalovanému, a preto je dostatočne preukázaný úmysel
obžalovaného sfalšovať predmetný doklad a použiť ho na páchanie ďalšej trestnej činnosti.

Okresný súd mal dostatočne preukázané zo zabezpečených dôkazných prostriedkov a to zo
zviditeľnených daktyloskopických odtlačkov z vnútorných strán fólií zaisteného občianskeho preukazu
č. SP XXXXXX,  že je zhodná s DNA profilom obžalovaného a je vylúčené, že táto izolovaná DNA
by mohla pochádzať od inej osoby ako obžalovaného. Prvostupňový súd konštatoval, že ak by bol
predmetný občiansky preukaz vydaný štátnou autoritou, DNA obžalovaného by sa nikdy na vnútornú
stranu fólie občianskeho preukazu nemohla dostať. Na základe týchto dôkazov je možné vyvodiť záver,
že obžalovaný použil svoj platne vydaný občiansky preukaz č. SP XXXXXX ako podklad na výrobu
falzifikátu občianskeho preukazu, ktorým bol práve zaistený občiansky preukaz č. SP XXXXXX, t.j.
sfalšoval verejnú listinu. Pokiaľ ide o použitie sfalšovaného občianskeho preukazu č. SP XXXXXX,
toto bolo obžalovanému vykonaným dokazovaním preukázané v dvoch prípadoch, a to pri aktivovaní
SIM kariet v predajni H. na K. v K. a použitím tohto sfalšovaného občianskeho preukazu pri založení
bankového účtu v I. B. a prevzatí zmluvných dokumentov súvisiacich so založením tohto bankového
účtu. Z vykonaného dokazovania tak bolo preukázané, že obžalovaný sfalšoval občiansky preukaz č.
SP XXXXXX a tento použil ako pravý pri registrácii dvoch SIM kariet zakúpených v predajni H. v K. na
K. Z. a súčasne pri založení bankového účtu číslo XXXXXXXXXX/XXXX v I. B. a pri preberaní zmluvnej
dokumentácie súvisiacej so založením predmetného účtu.

K výroku o vine pod bodom 2 obžaloby okresný súd uviedol:

Vinu obžalovaného ku skutku v bode 2/ súd prvého stupňa uznal na základe vykonaného dokazovania z
ktorého vyplýva, že predmetný sfalšovaný občiansky preukaz č. SP XXXXXX z bol vydaný so začiatkom
platnosti od 12.05.2004, s dátumom konca platnosti do 12.05.2014, z čoho je potom zrejmé, že občiansky
preukaz č. SP XXXXXX s osobnými údajmi osoby V. F. je falzifikát. Obžalovaný svojím konaním požiadal
o mikropôžičku vo výške 100,- Eur, tým, že vyplnil  svoje údaje pričom uviedol rodné číslo XXXXXX/
XXXX a adresu XXX XX B., Q. č. X,  číslo svojho občianskeho preukazu SP XXXXXX. Prvostupňový
súd mal preukázané, že obžalovaný  pri uzatváraní Zmluvy o spotrebnom úvere č. 18560 použil falzifikát
občianskeho preukazu, aby mu spoločnosť C., s.r.o. poskytla ako klientovi V. F., bezúčelovú pôžičku
100,- Eur. Spáchanie skutku obžalovaným preukazujú e-mailová odpoveď spoločnosti C. s.r.o. zo dňa
16.04.2014 z obsahu ktorej okrem iného vyplynulo, že spoločnosť C., s.r.o. poskytuje pôžičky online
formou, pričom pri poskytovaní pôžičiek vyžaduje len elektronický podpis a pravdivé vypísanie osobných
údajov do profilu. Spoločnosť na základe klientovho profilu kontaktovala zamestnávateľa, ktorý bol
nedostupný, a preto bol klient požiadaný o doposlanie 3 ks výplatných pások za posledné tri mesiace,
ktoré boli spoločnosti doručené z adresy F. a tiež prehľad komunikácie spoločnosti C., s.r.o. s klientom, z
ktorého vyplynulo, že spoločnosť C., s.r.o. sa neúspešne pokúšala kontaktovať klienta ako aj kontaktnú
osobu, ktorú uviedol pričom žiadne iné kontakty na osobu klienta zistené neboli. Z odpovede G. H., a.s.
zo dňa 20.06.2014 a jej prílohy vyplynulo, že obžalovaný je majiteľom a samostatným disponentom aj
na účte č. XXXXXXXXXX, pričom z bankových výpisov tejto banky okrem iného vyplynulo, že na tento
bankový účet obžalovaného bola dňa 17.09.2013 prijatá platba od osoby V. F. vo výške 97,- Eur z účtu
Q XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX s variabilným symbolom XXXXXXXXXX s poznámkou splátka a z
odpovede I. B. zo dňa 23.06.2014 vyplynulo, že osoba V. F., nar. XX.XX.XXXX je klientom tejto banky a
má v tejto banke vedený účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX a na tento účet bola dňa 16.09.2013 pripísaná
z účtu číslo XXXXXXXXXX/XXXX s kódom zmluvy XXXXX suma 100,- Eur a tiež to, že z tohto účtu
vedeného v I. B. bola na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX poukázaná dňa 16.09.2013 platba vo výške
97,- Eur.



Okresný súd konštatoval, že uvedené dôkazy tak bez akýchkoľvek pochybností usvedčujú obžalovaného
zo spáchania tohto skutku, keď tento pod falošnou identitou osoby V. F. požiadal spoločnosť C.,
s.r.o. o poskytnutie bezúčelovej pôžičky vo výške 100,- Eur a v tejto súvislosti uzatvoril s menovanou
spoločnosťou Zmluvu o spotrebnom úvere č. 18560, pričom práve s týmto kódom zmluvy bola na účet v
I. B., ktorý si obžalovaný tiež pod falošnou identitou osoby menom V. F. založil, pripísaná dňa 16.09.2013
suma úveru vo výške 100,- Eur, z ktorej obžalovaný na svoj účet vedený v G., a.s. dňa 16.09.2013
poukázal sumu 97,- Eur a táto bola na jeho účet v G., a.s., ktorého je majiteľom a jediným disponentom
pripísaná dňa 17.09.2013.

K výroku o vine pod bodom 3 obžaloby okresný súd uviedol:

Vina obžalovaného v skutku v bode 3/ bola preukázaná tým, že osoba V. F., nar. XX.XX.XXXX, požiadala
menovanú spoločnosť C. Q. prostredníctvom stránky N. o poskytnutie spotrebiteľského úveru 10.000,-
Eur, pričom dňa 20.09.2013 spoločnosť poštou od klienta obdržala všetky potrebné doklady spolu s
kópiou občianskeho preukazu, ďalej osobný dotazník zo dňa 18.09.2013 vyplnený osobou V. F., kde
vyplnil okrem iného svoje osobné údaje V. F., r.č. XXXXXX/XXXX, číslo občianskeho preukazu Q tel.
XXXX XXX XXX, M. trvalé bydlisko Q. XXXX/X, XXX XX B. a tento osobný dotazník aj uvedeného dňa
podpísal a kópia predmetného občianskeho preukazu, kde z jej obsahu vyplynulo, že tento je vystavený
na osobu V. F..  Dňa 20.09.2013 spoločnosť poštou od klienta obdržala všetky potrebné doklady spolu
s kópiou občianskeho preukazu, výplatné pásky za mesiace 06/2013 a 07/2013 a výpis z bankového
účtu. Klient bol požiadaný o doloženie bankového účtu vedeného v V. a tiež zo I. B.. Spoločnosť C. Q.,
a.s. dňa 29.09.2013 obdržala od klienta žiadosť o zrušenie pôžičky a preto žiadosť o úver stornovala na
žiadosť klienta.  Obžalovaný taktiež svedkovi X. A. dňa 11.10.2013 uviedol, že sa pokúsil vziať si úver,
ale nevyšlo mu to, lebo účet mal založený len krátko a nedokázal vydokladovať príjem a ďalej uvádza, že
pracuje na firmu, ktorá v skutočnosti existuje a má svoje IČO a DIČ, ale nemá žiadny telefónny kontakt a
ako si vytvoril potvrdenie o príjme vystavené touto spoločnosťou za pomoci samonastavovacej pečiatky,
ktorú si zakúpil a tiež sa svedkovi priznáva, že si vytvoril aj účty zo španielskej banky, avšak subjekt, od
ktorého chcel získať úver bol moc špekulatívny a dňa 16.10.2013 svedkovi X. A. hovorí, že ak raz začnú
veci vyšetrovať, má pre takýto prípad poistku v tom, že táto fiktívna osoba má byť vodičom kamiónovej
dopravy a že mu urobil aj pracovnú zmluvu, ktorá je riadne opečiatkovaná a bola aj odoslaná a na jej
základe dostal (pozn. súdu - v inej spoločnosti) pôžičku.

Okresný súd mal za preukázané, že uvedené dôkazy tak bez akýchkoľvek pochybností usvedčujú
obžalovaného zo spáchania tohto skutku, keď tento pod falošnou identitou osoby V. F. požiadal
spoločnosť C., a.s. o poskytnutie úveru vo výške 10.000,- Eur, pričom k dokonaniu tohto trestného činu
nedošlo, nakoľko obžalovaný nedokázal menovanej spoločnosti predložiť celý e-mail od španielskej
banky s prehľadom obratov a k nahliadnutiu aj výpis z účtu za predchádzajúci polrok.

K výroku o vine pod bodom 4 obžaloby okresný súd uviedol:

Prvostupňový súd vinu obžalovaného ku skutku v bode 4/ uznal na základe vykonaného dokazovania
z ktorého vyplýva, že osobe V. F., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom Q. X,. B. bola touto spoločnosťou dňa
24.09.2013 poskytnutá pôžička vo výške 100,- Eur so splatnosťou 14 dní, ktorá nebola splatená s tým,
že V. F. zaslal dňa 24.09.2013 z jeho mailovej adresy pracovnú zmluvu a výplatné pásky za obdobie
07,08/2013 s tým, že ako svoje osobné údaje uviedol bydlisko Q. X, B. a okrem ďalších údajov aj číslo
občianskeho preukazu SP XXXXXX ako aj Zmluva o pôžičke č. 1175 zo dňa 24.09.2013 z obsahu
ktorej vyplynulo, že túto so spoločnosťou F. s.r.o. ako veriteľom uzatvorila v pozícii dlžníka osoba V. F.
okrem iného aj s týmto údajmi: r.č. XXXXXXXXXX, trvale bytom Q. XXXX/X, XXX XX B. a občiansky
preukaz č. SP XXXXXX. Spáchanie skutku obžalovaným preukazujú svedecká výpoveď Ing. Bc. J. K.,
ktorý na hlavnom pojednávaní dňa 28.07.2016 vypovedal, že spoločnosť F., s.r.o. poskytovala úvery
od 25,- Eur do 300,- Eur formou internetovej aplikácie, pričom dňa 24.09.2013 poskytla úver osobe V.
F., pričom tejto osobe bol poskytnutý úver vo výške 100,- Eur, a to bezhotovostne na bankový účet
uvedený osobou V. F.. Osoba V. F. pri žiadosti o úver poskytla občiansky preukaz, pracovnú zmluvu a
výplatné pásky za mesiace 07/2013 a 08/2013, kde je ako zamestnávateľ uvedená spoločnosť K. M.,
s.r.o. a ako zamestnanec osoba V. F., všetko prostredníctvom e-mailu. Podmienkou poskytnutia úveru
bolo zaplatenie registračného poplatku, ktorý bol zaplatený z bankového účtu IBAN: Q XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX, kód zmluvy XXXX.



Okresný súd k vine obžalovaného uviedol, že uvedené dôkazy bez akýchkoľvek pochybností usvedčujú
obžalovaného zo spáchania tohto skutku, keď tento pod falošnou identitou osoby V. F. požiadal
spoločnosť F. s.r.o. o poskytnutie úveru vo výške 100,- Eur a v tejto súvislosti uzatvoril s menovanou
spoločnosťou Zmluvu o pôžičke č. XXXX, pričom práve s poznámkou Kód zmluvy XXXX  bola na účet v
I. B., ktorý si obžalovaný tiež pod falošnou identitou osoby menom V. F. založil, pripísaná dňa 25.09.2013
suma úveru vo výške 100,- Eur, z ktorej obžalovaný na svoj účet vedený v G., a.s. dňa 25.09.2013
poukázal sumu 95,- Eur a táto bola na jeho účet v G., a.s., ktorého je majiteľom a jediným disponentom
pripísaná dňa 26.09.2013.

K výroku o vine pod bodom 5 obžaloby okresný súd uviedol:

V skutku v bode 5/ súd prvého stupňa uznal obžalovaného vinným na základe vykonaného dokazovania
a to predovšetkým zhodnotením  svedeckej výpovedi svedka X. A., ktorý sa o pripravovanom únose
dozvedel priamo od obžalovaného a sám o zámere obžalovaného umiesť dieťa poškodenej F. B. povedal
pracovníkovi PPZ, NAKA, NPZJ dňa 30.08.2013, o čom je urobený aj úradný záznam. Svedok A. tak
urobil pred PPZ, NAKA, NPZJ z dôvodu, že nechcel urobiť oznámenie na základnom útvare polície, ako
to vyplynulo z odpovede MV, PPZ, NAKA zo dňa 17.05.2017. Svedok A. preto žiadne trestné oznámenie
nepodával, ale toto ani nebolo potrebné podávať, pretože na základe stretnutia svedka A. s pánom
Mgr. C. tento spracoval dňa 02.09.2013 podnet na trestné stíhanie, ktorý vyšetrovateľ vyhodnotil ako
dostatočný na to, aby uznesením začal trestné stíhanie.

Okresný súd poukázal na svedeckú výpoveď X. A. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.07.2016
z ktorého vyplývalo, že obžalovaného poznal z výkonu trestu odňatia slobody v Leopoldove a jeho
vzťah s obžalovaným bol dobrý, pretože aj po skončení výkonu trestu udržiavali kontakt. Z výpovede
tohto svedka ďalej vyplynulo, že o pripravovanom únose zo strany obžalovaného sa dozvedel od
obžalovaného začiatkom roka 2013, z čoho je potom zrejmé, že obžalovaný musel svoj úmysel spáchať
vydieračský únos pojať najneskôr začiatkom roka 2013. Pri stretnutí svedka s obžalovaným obžalovaný
svedkovi sám uvádza, že vie o niečom s minimálnym rizikom a maximálnym ziskom a ukazuje mu článok
o F. B., v ktorom je o nej písané ako o vdove a zrejme najbohatšej Q. a súčasne hovorí o únose jej
najmladšieho dieťaťa, ktorého by následne vymenil za peniaze. Pri ďalšom rozhovore obžalovaného so
svedkom sa obžalovaný svedka pýta, či by v prípade núdze mal problém zabiť dieťa, pričom do času,
kým svedok prípravu únosu oznámil polícii obžalovaný hovoril o tom, že by bolo vhodné, aby pršalo
a fúkal vietor, aby to bolo v nečase, že by to bolo vhodné takto spraviť, o potrebe zadovážiť si SIM
karty a telefóny, ktoré budú registrované na ľudí, ktorí sú v núdzi, alebo iným spôsobom tak, aby sa
nedali sledovať políciou, o falošných občianskych preukazoch, o kompe do J. s obmedzenou kapacitou
miest pre autá, aby sa k poškodenej nemohli dostať policajti a o svojom zámere si zakúpiť parochňu,
ktorou keď sa zamaskuje ho nikto nespozná. Obžalovaný svedkovi počas návštevy povedal o svojich
problémoch s peniazmi, že nemá na zaplatenie splátky banke, že je v červených číslach a banka by
mu mohla zobrať aj dom. Uviedol, že je lepšie urobiť jednu veľkú vec, ako niekoľko malých a byť tak za
vodou. Na internete a v katalógu obžalovaný pozeral sledovacie zariadenia a rušičky.

K monitorovaným stretnutiam s obžalovaným okresný súd konštatuje, že políciou monitorované
stretnutia s obžalovaným boli celkom štyri, pričom svedok potvrdil, že políciou nebol inštruovaný o tom,
čo sa má obžalovaného pýtať na stretnutiach, ktoré boli políciou monitorované. Pred monitorovaným
stretnutím policajti svedka vybavili technickým zariadením a inštruovali ho aj o manipulácii s ním v tom
zmysle, ako ho používať tak, aby zostalo funkčné. Z jednotlivých prepisov zvukových záznamov so
stretnutí svedka A. s obžalovaným vyplynulo, že obžalovaný hovorí o svojich finančných problémoch,
o problémoch s bankou a konkrétnej sume 300.000,- Eur, ktorú chce žiadať s tým, že polovica z nej
by mu stačila na vyplatenie všetkých svojich dlhov, čo korešponduje so záväzkami obžalovaného voči
bankám, ako je uvedené nižšie. Obžalovaný ďalej uvádza, že mu je už všetko jedno a únos je pripravený
spáchať aj sám, pričom nemusí ísť len o dieťa poškodenej F. B., ale môže to byť aj iná dobre finančne
zabezpečená osoba a svedkovi hovorí o lúpežiach, za ktoré bol odsúdený. Okresný súd poukázal ďalej
na skutočnosť, že obžalovaný sa ďalej sám od seba priznáva k vyhotoveniu si falošného občianskeho
preukazu a opisuje spôsob, akým si ho vyhotovil ako aj problémy s fóliou, do ktorej je občiansky preukaz
zatavený a tiež o občianskom preukaze, ktorý používa cez internet a na ktorom zmenil svoju fotografiu
a v tejto súvislosti hovorí aj o spoločnosti C. Q., a.s. a o jeho pokuse získať od tejto spoločnosti úver vo
výške 10.000,- Eur, čo sa mu však nepodarilo. Obžalovaný spomína firmu, ktorá v skutočnosti existuje,



ale nemá telefonický kontakt a ako vytvoril potvrdenie o príjme vystavené touto spoločnosťou aj za
pomoci samonastavovacej pečiatky, ako si vytvoril výpisy z účtu zahraničnej banky a o tom, ako si
malou akciou zabezpečiť peniaze na veľkú akciu. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že rozhodnutie
obžalovaného spáchať únos a jeho prostredníctvom získať finančné prostriedky má pozadie v jeho zlej
finančnej situácii.

Vinu obžalovaného preukazujú dôkazy, ktoré boli získané z pevného externého disku obžalovaného
zaisteného pri výkone domovej prehliadky, ktoré zároveň potvrdzujú svedeckú výpoveď svedka X. A..
Ďalším dôkazom o tom, že úvaha obžalovaného o únose a vydieraní mala reálny základ svedčí aj jeho
rozhovor so svedkom A. dňa 11.10.2013, v ktorom sám obžalovaný hovorí o starom rozbitom dome, kde
nikto nežije, pričom tento by sa mal nachádzať medzi obcami I. a F., v ktorom je časť, kde nesneží a
neprší a v ktorom by bola unesená osoba umiestnená, pričom existencia takéhoto domu bola potvrdená
operatívno-pátracou činnosťou asi 1,6 km od označenia konca obce F. v smere na obec I.. Do rámca
úvah obžalovaného o spôsobe vykonania únosu zapadá aj ručná kuša, ktorú si obžalovaný zakúpil spolu
so šípmi v meste E..

Znalecké dokazovanie preukázalo, že na externom pevnom disku zaistenom počas výkonu domovej
prehliadky u obžalovaného sa nachádzali súbory o osobách, ktoré sú dobre situované. Obsah externého
pevného disku obžalovaného, tak okrem iného preukazuje aj pravdivosť svedeckej výpovede svedka X.
A., ktorému obžalovaný hovoril o poškodenej B., o jej vile, o aute, ktoré používa, o Taseri a o tom, ako
videl jeho vnútro a má o tom stiahnutý obrázok, ďalej o jeho úvahách o úprave Tasera, čo preukazuje
článok o Ohmovom zákone ako jaj články o elektrickom prúde a účinkoch elektrického prúdu na človeka,
z čoho je potom zrejmé, že obžalovaný skutočne pripravoval spáchanie vydieračského únosu.

K výroku o treste okresný súd uviedol:

Za uvedené trestné činy prvostupňový súd uložil obžalovanému trest najprísnejší za obzvlášť závažný
zločin vydieračského únosu v štádiu prípravy podľa § 13 odsek 1 k § 186 odsek 1, odsek 2 písm. c) s
poukazom na § 139 odsek 1 písm. a), odsek 4 písm. a), § 41 odsek 2 a § 38 odsek 2 Trestného zákona,
a to úhrnný trest odňatia slobody na doživotie. Podľa § 48 odsek 3 písm. a), písm. b) Trestného zákona
súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym
stupňom stráženia.

Prvostupňový súd pri ukladaní trestu nezistil žiadnu priťažujúcu a ani žiadnu poľahčujúca okolnosť,
a preto súd aplikoval ustanovenie § 38 odsek 2 Trestného zákona, podľa ktorého pri určovaní druhu
trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a
priťažujúcich okolností. Prvostupňový súd poznamenal, že v prípade aplikácie ustanovenia § 41 odsek
2 Trestného zákona je aplikácia priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona (pozn.
spáchanie viacerých trestných činov) vylúčená, čo vyplýva zo Stanoviska trestnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k rozdielnemu výkladu § 37 písm. h/ Trestného zákona v
otázke pojmu „viac" trestných činov sp. zn. Tpj 104/2009, prijaté 14. júna 2010 (pozn.: zverejnené v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2011), podľa ktorého
spáchanie zbiehajúceho sa trestného činu sa však v súlade so zásadou „ne bis in idem", vyjadrenou v §
38 odsek 1 Trestného zákona nepoužije ako priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona,
ak by išlo zároveň o okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, pričom môže ísť aj o
okolnosť podľa ustanovenia všeobecnej časti Trestného zákona (§ 41 odsek 2 Trestného zákona).

Prvostupňový súd pri ukladaní trestu odňatia slobody na doživotie prihliadol aj predchádzajúce
odsúdenie obžalovaného rozsudkom Mestského súdu v Bratislave sp. zn. 1T/31/94 zo dňa 11.04.1995,
avšak nezohľadnil predmetné odsúdenie ktoré bolo zahľadené. Prvostupňový súd uviedol, že právna
fikcia, že sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený znamená, že fiktívne zaniká iba skutočnosť
odsúdenia. Skutočnosť, že bol spáchaný trestný čin, zostáva touto fikciou nedotknutá. Skutočnosť, že
páchateľ spáchal skutok, ktorý má znaky trestného činu a skutočnosť, že bol za tento skutok právoplatne
odsúdený, sú dve rozdielne skutočnosti. Právo rozlišuje tieto dve rozdielne právne skutočnosti a spája
s nimi vznik odlišných právnych pomerov a odlišné právne následky pre páchateľa. Ak teda právna
fikcia, že sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený, znamená v podstate právny zánik skutočnosti
odsúdenia, neznamená to i zánik skutočnosti, že páchateľ spáchal trestný čin.



Pri ukladaní trestu odňatia slobody na doživotie prvostupňový súd prihliadol aj na znalecký posudok
č. 02/2015 zo dňa 14.08.2015 vypracovaný PhDr. Evou Heftyovou, znalkyňou z odboru psychológia,
odvetvie klinická psychológia dospelých ako aj výsluch samotnej znalkyne na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 07.09.2016. Taktiež prvostupňový súd pri určovaní trestu vychádzal zo znaleckého
posudku č. 30/2015, č. 39/2015 zo dňa 15.08.2015, vypracovaného MUDr. Miroslavom Čerňanom a
MUDr. Elenou Mokrášovou, znalcami z odboru zdravotníctvo a farmácia a odvetvia psychiatria.

Prvostupňový súd obžalovanému uložil podľa § 60 odsek 1 písm. b) Trestného zákona  trest prepadnutia
veci, ktorá bola určená na spáchanie trestného činu a zároveň určil, že podľa § 60 odsek 5 Trestného
zákona sa vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

Prvostupňový súd obžalovanému uložil aj ochranný dohľad podľa § 76 odsek 1 Trestného poriadku,
pretože ho odsúdil za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody.

K výroku o náhrade škody:

Prvostupňový súd náležite odôvodnil aj výroky o náhrade škody, ktorými uložil obžalovanému
povinnosť nahradiť spoločnosti CrediONE, s.r.o., ako aj spoločnosti EuroFinancovanie s.r.o. ako
právnemu nástupcovi spoločnosti Mikroúvery s.r.o. škodu každej spoločnosti vo výške 100,- Eur, ktorá
zodpovedala výške reálne poskytnutého úveru. Poškodených so zvyškami ich nárokov na náhradu škody
prvostupňový súd odkázal na civilný proces podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava dňa 07.03.2018 (na č. l.
2767-2769 spisu), len proti výroku o uložení ochranného dohľadu, ktorý bol uložený v rozpore s Trestným
zákonom.

V odôvodnení odvolania uviedol, že súd prvého stupňa v merite veci rozhodol o vine obžalovaného
správne. Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria úplne
ucelenú reťaz tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno vyvodiť bezpečný záver, že
obžalovaný spáchal skutky tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa.

Prokuratúra považuje rozsudok za zákonný, vecne správny a spravodlivý vo vzťahu k výroku o uloženom
treste odňatia slobody na doživotie so zaradením obžalovaného na jeho výkon do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia, nakoľko takto uložený trest sa v danom prípade javí
ako nevyhnutný pre ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného.

K odvolacím dôvodom prokurátor uviedol, že v ustanovení § 76 odsek 4 Trestného zákona výslovne
zakazuje uloženie ochranného dohľadu popri uložení trestu odňatia slobody na doživotie. Výrok o uložení
ochranného dohľadu obžalovanému E. Q. preto považuje za nezákonný. Rovnako nezákonné sú taktiež
naň nadväzujúce výroky o uložení povinností podľa § 77 odsek 1 písm. a), písm. b), písm. c) Trestného
zákona, ktorých uloženie je viazané na uloženie ochranného dohľadu.

V závere navrhol, aby krajský súd podľa § 321 odsek 1 písm. d) Trestného poriadku zrušil napadnutý
rozsudok vo výroku o uloženom ochrannom dohľade, a vo výrokoch o uložení povinností podľa § 77
odsek 1 písm. a), písm. b), písm. c) Trestného zákona.

Proti rozsudku podal odvolanie aj obžalovaný ihneď po vyhlásení rozsudku proti všetkým výrokom
uvedeným v napadnutom rozsudku prvostupňového súdu.

Obžalovaný následne doručil súdu dňa 30.05.2018 doplnenie odvolania (na č. l. 2852 - 2926 spisu).

V rozsiahlom odôvodnení odvolania obžalovaný namietal :

· že nosné piliere odsudzujúceho rozsudku sú postavené na nezákonných dôkazoch, ktoré boli získané
v rozpore s ustanoveniami Trestného poriadku a ustanoveniami Trestného zákona,
·  záznam z operatívneho stretnutia zo dňa 30.08.2013 ako aj podnet na trestné stíhanie zo dňa
02.09.2013 vydané Národnou kriminálnou agentúrou Národnou protizločineckou jednotkou expozitúra
Bratislava uvádzajú nepravdivé informácie,



· svedkovia A. a plk. Mgr. C. na hlavnom pojednávaní nevypovedali pravdu, pretože ich výpovede
vykonané pred súdom sa navzájom vylučujú resp. bránia k objasneniu okolností, ktoré by viedli k začiatku
trestného stíhania, a preto nemožno preveriť či trestné stíhanie začalo v súlade so zákonom čo zakladá
skutočnosť, že celé trestné stíhanie je nezákonné.

K použitiu informačno -technických prostriedkov obžalovaný  uviedol :

· informačno-technické prostriedky môže používať podľa zákona iba príslušník PZ a agent, nie svedok,
· zvukový záznam vyhotovuje policajný zbor a agent - nie svedok, NAKA označila svedka A. za
spolupáchateľa, následne polícia riadila jeho správanie, skutočnosti čo môže a nemôže hovoriť, a
preto konanie agenta je zhodné s konaním svedka A.,  zákon nepozná termín spolupracujúci svedok
- vzhľadom na jeho aktívnu spoluprácu s políciou sú tieto záznamy podľa zákona a súdnej praxe
nepoužiteľné v plnom rozsahu a je potrebné ich vyhodnotiť ako nezákonne získané dôkazy,
· zvukový záznam vykonával svedok, čo žiadny zákon nepovoľuje, nakoľko ide o zásah do súkromia,
odôvodnenia príkazov neobsahujú žiaden dôkaz, iba predpoklad. Súdna prax, judikatúra ústavného
súdu a štrasburská judikatúra neumožňuje svedkovi vyhotovovať zvukové záznamy pre políciu ani v
spolupráci s políciou,
· v trestnom konaní sa vyhotovuje zvukový záznam, iba prostredníctvom útvaru policajného zboru,
nenecháva sa rozhodnutie voľby na policajtovi, ani na prokurátorovi či na súde, a preto svojvoľný iný
výklad predmetného uznesenia je v rozpore s týmto ustanovením,
· nikde v trestnom poriadku nie je uvedené, že svedok nemôže pre políciu pomocou ITP vyhotovovať
zvukové záznamy. Tieto vyjadrenia sú v priamom rozpore so základnými zásadami trestného konania
ustanovenými Trestným poriadkom, pretože nikde nie je ani uvedené, že svedok takúto činnosť
vykonávať môže, okrem toho akým spôsobom má konať polícia, prokuratúra a súd v trestnom konaní,
· poučenie svedka políciou, že pri vyhotovovaní zvukových záznamov svedkom sa tento nesmie pýtať
na konkrétne veci a nesmie dávať konkrétne návrhy - je úplne zhodné s ustanoveniami agenta, ktorý
tiež pri svojej činnosti nesmie iniciovať navádzať na spáchanie trestného činu t. j. nesmie byť návodcom
na trestný čin.

Námietky k domovej prehliadke :

· poukázal na nezákonnú domovú prehliadku, ktorú vykonala NAKA, tým, že upravila list vlastníctva
tak, aby nezobrazoval druhého vlastníka J. A., pričom obžalovaný na predmetnej adrese zdržiaval iba
zriedkavo a nepravidelne,
· na vydanie príkazu na domovú prehliadku bol použitý len upravený list vlastníctva s uvedeným jedným
vlastníkom E. Q. - pozmeňovanie dôkazu je trestné,
· neuvedenie druhého vlastníka v príkaze na domovú prehliadku umožňuje orgánu vykonávajúcemu
domovú prehliadku zneužiť vlastnícke práva proti právam neuvedeného vlastníka,
· NAKA ovplyvňovala rozhodnutie o vydaní príkazu na vykonanie domovej prehliadky neoverenými a
nepreukázanými informáciami.

Výpisy z telekomunikačnej prevádzky:

· predseda senátu odmietol oboznámiť obžalovaného s výpismi z telekomunikačnej prevádzky na
základe ktorých boli vydané predmetné príkazy.

Námietky k vykonaným dôkazom :

· výsluch svedkyne Q. L. V. bez prítomnosti obhajcu obžalovaného hoci obhajca žiadal, aby bol o
všetkých úkonoch upovedomený z dôvodu záujmu zúčastniť sa úkonov,
·  rekognícia bola vykonaná taktiež bez prítomnosti obhajcu hoci bol upovedomený, ale neskoro z dôvodu
čerpania dovolenky vzhľadom na sviatky sa nemohol zúčastniť,
· vykonaná rekognícia mohla byť vykonaná „in natura", nie prostredníctvom fotografie, nakoľko v tom
čase bol už vo väzbe a nebol žiadny problém ho priviesť na rekogníciu
· z výpovede svedkyne V. sa preukazuje, že ide o nepravdivé údaje ňou prezentované, ktoré potvrdzujú
pravdivosť tvrdenia obžalovaného, že nikdy nebol v X. B. ani služobne ani súkromne,



· svedkyňa na hlavnom pojednávaní čiastočne pozmenila a spresnila, že k návšteve  obžalovaného
u nej v kancelárii malo dôjsť v čase keď obžalovaného dvaja bývalí kolegovia už v spoločnosti K.-
M. s. r. o. nepracovali, ale stále v nej pracoval jeho bývalý kolega V. F.. Z uvedených troch bývalých
kolegov pracoval F. ako jediný od 07.04.2014, z čoho vyplýva, že ak má svedkyňa hovoriť pravdu,
musel ju obžalovaný navštíviť nie na jar v roku 2013 ale až v čase od 07.04.2014 do 08.09.2014, kedy
obžalovaného zaistila,
· svedkyňa uvádzala nepravdivé údaje, tvrdila, že osobu s menom V. F. nepozná a následne tvrdila,
že osobu s menom V. pozná ale nevie priezvisko, tvrdila, že osoba V. sa v ich spoločnosti uchádzala
o zamestnanie.

Počítačové zariadenie a nosiče dátových informácií :

· odňaté počítačové zariadenia a nosiče dátových informácií neboli po odňatí zapečatené a neboli
uzavreté vstupy a výstupy do týchto zariadení,
· polícia odňaté počítačové zariadenia prezerala, spúšťala a vyhotovovala kópie súborov pred odoslaním
znaleckej organizácii, teda polícia zasahovala do zaistených zariadení, a preto všetky údaje zaistené a
skúmané sú v tomto trestnom konaní ako dôkazy nepoužiteľné,
· závery znaleckej organizácie ohľadom skúmaných dát a informácií nachádzajúcich sa na zaistených
počítačových zariadeniach a nosičoch, z ktorých vyplývajú negatívne závery, a to že nie je možné
jednoznačne určiť na akom zariadení boli súbory vytvorené, v akom programe boli vytvorené, súbory
boli vytvorené na bližšie neurčiteľných osobných počítačoch, nie je možné jednoznačne určiť pôvod
niektorých súborov,
· orgány činné v trestnom konaní svojím konaním prekročili svoju právomoc, keď zadržiavali počítačové
údaje a informácie, ktoré nijako nesúvisia s prejednávanou trestnou vecou, ale spadajú do súkromia
dotknutých osôb. Na základe uvedeného všetky zaistené a skúmané údaje sú v trestnom konaní ako
dôkazy nepoužiteľné.

Daktyloskopiscké stopy :

· znalec nevie uviesť kde presne mali byť nájdené daktyloskopické stopy a nevie uviesť ani ich
počet, nebola vyhotovená žiadna fotodokumentácia o tom, kde sa mali presne nachádzať nájdené
daktyloskopické stopy, štyria rôzny ľudia zanechali svoje stopy na obale občianskeho preukazu a
ako mohol znalec dôjsť k záveru, že vzorky z vonkajšej a vnútornej strany obalu sú zhodné a patria
obžalovanému - čo je vylúčené a nemožné, žiadna fotodokumentácia nepotvrdzuje akúkoľvek zhodu
výsledkov analýzy DNA zaistených stôp so vzorkou DNA obžalovaného.

Psychodiagnostické vyšetrenie:

· psychodiagnostické vyšetrenie nebolo zrealizované pre jeho odmietnutie zo strany obžalovaného, a
preto znalci vychádzali zo znaleckého posudku z roku 1995 - využili informácie z priloženého spisu,
znalci nemohli vykonať vlastné autentické psychologické a psychiatrické vyšetrenia,
· nestotožňuje sa so závermi znalca, pretože uvádzal aj skutočnosti ktoré nesúvisia s trestnou činnosťou
a taktiež z negatívneho postoja obžalovaného k vyšetreniu,
· znalec vychádzal pri vypracovaní zo znaleckého posudku PhDr. A. V. z roku 1995, avšak tento
znalecký posudok nie je súčasťou spisu. Taktiež znalec v rámci posudku uvádzal nepravdivé informácie
o opakovanom výkone trestu u obžalovaného,
· znalec pred súdom vyhlásil, že vo svojom znaleckom posudku zohľadnil celé obdobie života
obžalovaného, čo sa stalo a čo mal k dispozícii - údaje o človeku počas jeho života, v čom znalec vedome
klamal a zavádzal súd, nakoľko obžalovaný bol vo výkone od 1995 do 2004, pričom znalecký posudok
bol vyhotovený v 1995 a od toho času minimálne do roku 2013 nemal znalec žiadnu vedomosť o tom aký
je jeho život a ako obžalovaný žil. Obžalovaný poukázal, že sám znalec uviedol, že vykonané vyšetrenie
nie je súborom pravdivých tvrdení na 100 %, pretože ide len o konštatovanie a možnosti, pretože sa
nedá presne konštatovať aký je obžalovaný v súčasnosti človek.

Rozhodnutie o väzbe :



· obžalovaný napadol rozhodnutia o ponechaní obžalovaného vo väzbe, rozhodovanie súdu o väzbe,
predĺžení väzby, napadal procesné postupy týkajúce sa týchto rozhodnutí o väzbe, že mu nebolo
umožnené na pred týmto konaním podariť so svojim obhajcom.

Obžalovaný následne zaslal súdu doplnenie odvolacia časť II. zo dňa 18.07.2018 (na č.l.2932
- 2992 spisu), v ktorom podrobne sa vyjadroval k jednotlivým častiam napadnutého rozhodnutia
prvostupňového súdu.

V doplnení odvolania obžalovaný namietal :

· sudca porušil všetky zásady vedenia súdneho konania a v rozpore so zásadami spravodlivého súdneho
procesu,
· na jeho obhajcu bol vyvíjaný nátlak, aby sa zúčastňoval neverejných zasadnutí týkajúcich rozhodovaní
o väzbe, nakoľko zákon účasť na tomto úkone obhajcovi neprikazuje aj keď ako obžalovaný tento stav
očakával a súhlasil s ním,
· o jeho vine súd rozhodol skôr ako vyniesol rozsudok, pričom tak urobil mimo hlavného pojednávania aj
s podrobným vyhodnocovaním dôkazov, ktoré podľa súdu majú toto rozhodnutie preukazovať a v čase
keď ešte neboli na hlavnom pojednávaní prejednané všetky dôkazy.

Vznesenie obvinenia :

· nestotožňuje sa s tvrdením okresného súdu o nemožnosti vydania skoršieho uznesenia o vznesení
obvinenia v predmetnej veci - obvinenie bolo vznesené až po 15-tich mesiacoch od začatia trestného
stíhania a po 4 mesiacoch po vzatí obžalovaného do výkonu väzby, je vedomým porušovaním
ustanovení Trestného  poriadku o právach na obhajobu, nakoľko konkrétny trestný čin bol presne
definovaný už pri začatí trestného stíhania a ešte do konca roka 2013 polícia preverila, že predmetný
údajný trestný čin mala spáchať určitá osoba - obžalovaný, napriek tomu len orgány činné v trestnom
konaní a súd vykonávali ďalšie úkony trestného konania, čím nie len znemožňovali obžalovanému
uplatňovať práva na obhajobu v zmysle zákona, ale tiež priamo umožňovali aby obžalovaný páchal
trestnú činnosť a svojím konaním sa nesnažili zabrániť tomuto konaniu.

Pridelenie spisu zákonnému sudcovi :

· namietal aj netransparentné prideľovanie spisu, pretože nevie sa dozvedieť na základe čoho a akým
spôsobom bola veci pridelená poslednému tretiemu predsedovi senátu.

Občiansky preukaz a komunikácia so spoločnosťou C.
· počas celého trestného konania nebol produkovaný žiadny dôkaz, ktorý by preukázal kde, kedy, ako a
kto občiansky preukaz č. SP XXXXXX vyrobil. Skutočnosť, že občiansky preukaz bol nájdený pri domovej
prehliadke nepreukazuje, že by mal byť vyhotovený obžalovaným a že by ho mal použiť alebo chcel
použiť na akýkoľvek účel,
· svedok X. F., ktorý mal predmetný občiansky preukaz fyzicky v rukách, preveroval jeho obidve strany,
ako aj fotografiu na preukaze s výzorom osoby vystupujúcej pod menom V. F., ho neopoznal ako osobu,
ktorej doručil dokumenty zo I. B. vystavené na meno V. F.,
· nebolo skúmané, či sa rukopis podpisu na dokumentoch zo I. B. zhoduje s rukopisom jeho podpisu,
· žiadny dôkaz nepreukazuje, že kde a kto komunikoval so spoločnosťou C. a získal od nej pôžičku,
taktiež nie je známe kto založil účet v banke a kto s tým účtom disponoval, kto kúpil a disponoval s
číslom k telefónu +XXX XXX XXX XXX,
· kto používal informácie o spoločnosti K.-M. s. r. o.,
· kto kúpil a používal telefónne číslo +XXX XXX XXX XXX a odkiaľ pochádza SIM karta H keďže nebola
nájdená a zaistená pri domovej prehliadke ale napriek tomu sa nachádza medzi vecnými dôkazmi, kto
založil a používal emailovú adresu F.·  kto kedy a kde vytvoril výplatné pásky za jún, júl, august 2013
vystavené spoločnosťou K.-M. s. r. o. a zaslal ich spoločnosti C. s. r. o.,
· žiadnym dôkazom nebolo preukázané kto a odkiaľ komunikoval so spoločnosťou C. Q., a.s., nebolo
potvrdené, že by k tomuto účelu bol použitý niektorý z počítačov a tlačiarní obžalovaného,
· žiadny dôkaz nepreukazuje, že by sa na počítači obžalovaného niekedy nachádzali potvrdenia o príjme,
výplatné pásky a pracovná zmluva od spoločnosti K.-M. s. r. o.,
· žiadny dôkaz nepreukazuje, že by mal používať občiansky preukazu č. SP XXX XXX,



· nie je dôkaz že by zo zaistených telefónov prišlo ku komunikácii so spoločnosťou. Skutočnosť, že
na externom hardisku obžalovaného sa našiel výpis zo španielskej banky, vzhľadom na okolnosti
preukazuje, že so zaistenou výpočtovou technikou bolo od jej zaistenia po dodanie na znalecké
skúmanie manipulované, pretože predmetný výpis mal byť vyhotovený dňa 23.09.2013, lenže do
spoločnosti C. bol údajne doručený už 20.09.2013 a to poštou, t. j. doručený mal byť skôr, než  vôbec
vznikol,
· žiadna časť výpočtovej techniky nebola zabezpečená proti akémukoľvek zásahu zvonka (neuzavreté
vstupy a výstupy, nezapečatené napájanie a zapínanie a vypínanie, resp. otváranie krytov) je dôvodný
predpoklad že predmetný výpis vzhľadom na jeho obsah sa dostal na externý hardisk obžalovaného až
po zaistení výpočtovej techniky v snahe vytvoriť dôkaz proti obžalovanému,
· žiadnym dôkazom nebolo preukázané kto a z akého miesta, či miesta pripojenia komunikoval so
spoločnosťou F., s. r. o.,
· žiadnym dôkazom nebolo preukázané kto zriadil a používal emailovú adresu F. a znalecký posudok
nepreukázal, že by k takejto činnosti bol použitý niektorý z počítačov obžalovaného,
· nebolo preukázané, že by akékoľvek dokumenty vzťahujúce sa k spoločnosti K.-M. s. r. o. (potvrdenie
o príjme, výplatné pásky, pracovná zmluva) mal vyhotoviť alebo používať a ani znalecké skúmanie
nezistilo, že by sa takéto dokumenty mali niekedy nachádzať v ktorejkoľvek časti skúmanej výpočtovej
techniky zaistenej počas domovej prehliadky,
· nebolo preukázané, že by mal obžalovaný založiť a používať bankový účet v I. B. AG. Č.
XXXXXXXXXX/XXXX. Nebolo nikde vysvetlené, prečo by obžalovaný nemal používať peniaze zo svojho
účtu v B. G. podľa vlastného uváženia pre vlastnú potrebu keď išlo o peniaze, ktoré mu boli vrátené.

K pokusu únosu namietal :

· nebolo preukázané nielen odkedy a kde všade sa mal pripravovať údajný únos ale ani údajná ,,riadna
príprava",
· prokuratúrou uvádzané jeho zameranie na maloletého syna Ing. F. B. je nepravdivé a toto tvrdenie
vyvracajú nielen články o tejto osobe, ale aj svedok A. vo svojej výpovedi, ako aj zvukové záznamy
vyhotovené týmto svedkom. OČTK v danom prípade nadhodnocovali skutočnosti za nejakým účelom,
takže v tomto prípade zhodnocovali dôkazy inak ako to umožňujú Trestný poriadok,
· žiadne dôkazy nepreukazujú, že ak by mal niekoho uniesť, ako by sa k nemu mal správať, prokuratúra
vychádza iba z odhadov a predpokladov vychádzajúcich zo zvukových záznamov medzi obžalovaným a
svedkom A., ktoré vyhotovoval svedok pričom nebolo zisťované a ani zistené, prečo by takého informácie
podsúval, avšak žiadny dôkazy nepreukazuje, že by sa nejaký únos mal aj reálne uskutočniť,
· nie sú dôkazy, ktoré by nepreukázali tvrdenia o zhromažďovaní poznatkov o Ing. F. B., jej majetkové
pomery, všetky dostupné informácie o bydlisku poškodenej, zvyklosti poškodenej, ochranu poškodenej,
motorové vozidlá poškodenej, opäť ide o vedomé nadhodnocovanie dôkazov a vyvolania nejakej
výnimočnosti oproti iným obdobným prípadom - napadá tie isté skutočnosti ako aj hore uvedené,
· neexistuje žiadny dôkaz, že by  všetkými dostupnými prostriedkami zisťoval možnosti nainštalovania
sledovacieho zariadenia do vozidla poškodenej, toto tvrdenie nepodporuje ani sledovanie obžalovaného
políciou, nebolo zistené ani to, že by obžalovaný mal vedomosť o tom, koľko a aké automobily poškodená
používa, čím z výsledkov domovej prehliadky je preukázané, že obžalovaný nemal k dispozícii žiadne
sledovacie zariadenie, ktoré by sa malo použiť na sledovanie vozidla,
· tvrdenia týkajúce sa namáčania šípov do rastlinného jedu nebolo preukázané žiadnym dôkazom pričom
počas domovej prehliadky neboli nájdené žiadne jedy a nebola zistená ani existencia jedovatých rastlín
u neho,
· nebol preukázaný úmysel použiť kušu na akékoľvek páchanie trestnej činnosti, na viac kuša bola
zakúpená legálnym spôsobom za účelom športovej jednoručnej streľby. Kuša má veľmi nízky prierazný
výkon a bola používaná na súkromné účely,
· zapožičanie akéhokoľvek motorového vozidla či už osobného alebo dodávkového k akémukoľvek účelu
od kohokoľvek nebolo zo strany OČTK preukázané,
· na prenosnom HDD sa mal nájsť adresár s názvom ,,B." na ktorom sa majú nachádzať dátové súbory
o Ing. F. B. avšak, prišlo k manipulácii zaistenej výpočtovej techniky, pretože žiadne zaistené zariadenie
nebolo políciou zapečatené, neboli uzavreté vstupy a výstupy čím, bolo umožnené až do znaleckého
skúmania manipulovať s obsahom zaistenej výpočtovej techniky,
· polícia si sama určila, že má prísť k únosu dieťaťa B., pretože ani nemal vedomosť o tom koľko má
pani B. detí, aké sú staré, aké majú pohlavie, nevedel ani kde poškodená býva.



K uloženému trestu namietal:

· s uložený trestom nesúhlasí, pretože prvostupňový súd ignoroval poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písm. j) TZ, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život,
· mal byť s pod obžaloby oslobodený a ak nie tak potom prichádzalo do úvahy minimálne použitie § 39
odsek 2 písm. a) a odsek 3 písm. d) Trestného zákona, nakoľko údajná príprava únosu vzhľadom na
stupeň údajne uskutočnený nebola ani len teoreticky pripravená v akejkoľvek ďalšej činnosti, ktorá by
musela spadať zase len do teoretickej roviny prípravy,
· prvostupňový súd substituuje činnosť NR SR, keď na základe vlastného uváženia  zrušil platnosť §
93 odsek 1 Trestného zákona, ktoré priamo súvisí s aktom zahladenia odsúdenia a uplatňovaním tohto
inštitútu v trestnom konaní.

V závere žiadal, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vrátil vec na opätovné
prejednanie, ktoré by bolo vykonané a rozhodnuté v súlade s Trestným zákonom, alebo aby prípadne
krajský súd doteraz uvedené chyby konania a porušené ustanovenia opravil sám.

Obhajca obžalovaného podal odvolanie dňa 30.01.2018 (na č. l. 2699 spisu), ktoré následne doplnil
svojím podaním zo dňa 03.04.2018 (na č.l.2789 až 2834 spisu).

Obhajca vo svojom doplnení odvolania doplnil a rozšíril rozsiahle dôvody podaného odvolania
obžalovaným, pričom vo väčšine bodov je odvolanie obhajcu a odvolanie obžalovaného totožné.
Obhajca nad rámec odvolania obžalovaného poukázal na:

Porušenie práva na obhajobu

· od začiatku trestného stíhania v skutku 5) napadnutého rozsudku až do vznesenia obvinenia pre tento
skutok dňa 16.1.2015 bolo porušené právo na obhajobu. Túto nevedomosť využili policajti aby voči nemu
vzniesli ďalšie 4 obvinenia, vzali obžalovaného do väzby, ale najmä preto aby mohli požiadať o vydanie
príkazov sudcu pre prípravné konanie na návrhu prokurátora § 113 a § 114 TP.

Zaujatosť sudcu

· uložil obžalovanému maximálny trest ale aj tým, že hodnotil dôkazy jednostranne len v jeho neprospech.

Ignorovanie stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky:

· pri konaní a rozhodovaní na hlavnom pojednávaní tento senát ignoroval stanovisko Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, ktoré v obdobnej až totožnej veci boli najvyšším súdom jasne a zreteľne
pomenované a naformulované v uznesení NS SR sp. zn.: 2To/15/2015 (založené v spise). V uvedenej
veci rozhodnutia NS SR však boli dokumentované aj iné - zákonné dôkazy ("ovocia otráveného
stromu"). Vo veci obžalovaného Q. však tieto dôkazy absentujú a ak by sme aj pripustili teoreticky ich
existenciu, tak boli zistené práve zo zvukových záznamov, ktoré zaznamenal na neidentifikovateľné v
spise neuvedené nahrávacie zariadenie práve svedok A., ktorý svoju výpoveď upravoval na základe ním
zaznamenaným (nahratým) zvukovým záznamom. Iný a rozporný výklad sa pokúsil predseda senátu
prvostupňového súdu na str. 59 až 63 rozsudku „ Ad zákonnosť vykonaného dokazovania", ktorý sa
vyjadroval ako je to (zadokumentované v spise) uvedené v doplnení odvolania ale aj počas konania pred
súdom v rozpore s Ústavou SR najmä ČI. 2 ods.2, čo ma donútilo aby som sa vyjadroval k nezákonným
dôkazom a hodnotil ich, pretože práve tieto nezákonné dôkazy tvoria podklad napadnutého rozsudku.

Obžalovaný nepovažuje za preukázané, že:

a) Riadne plánoval - nebolo žiadnym spôsobom preukázané plánovanie, neboli zaistené žiadne písomné
dôkazy a to ani v PC ani pri domovej prehliadke.
b) Pripravoval - únos osoby pochádzajúcej z dobre situovaného finančného prostredia, osobitne sa mal
zamerať na dieťa milionárky Ing. B., je preukázané, že cieľ nebol stanovený.
c) Získaval - všetkými dostupnými prostriedkami informácie o jej majetkových pomeroch, bydlisku,
zvyklostiach ochrane, vozidlách len z verejných zdrojov, prístupných všetkým a to nielen iba o nej.



Prístupné informácie si môže prečítať a získať každý, čo však nepreukazuje, že by chcel spáchať trestný
čin.
d) Plánoval - možné spôsoby únosu a realizácia únosu, ako ho popisuje A. patrí skôr do žánru science
fiction.
e) Možnosť inštalácie sledovacieho zariadenia do vozidla poškodenej, neboli zaistené žiadne dôkazy,
ktoré by to preukazovali.
f) Plánovanie únikových trás po skutku- neboli zaistené žiadne dôkazy, ktoré by to potvrdili.
g) Spôsoby prevzatia a odovzdania výkupného - neboli zaistené žiadne dôkazy, ktoré by to potvrdili.
h) Vytypovanie konkrétneho miesta úkrytu uneseného dieťaťa - neboli žiadne dôkazy.
i) Premyslený spôsob zaobchádzania s dieťaťom - neboli žiadne dôkazy.
j) Spôsob zahľadenia stôp- neboli zaistené žiadne dôkazy.
k) Zabezpečenie kamerového monitorovacieho a odpočúvacieho zariadenia, rušičky GPS a GSM
signálov, vysielačky, neregistrované SIM karty mobilné telefóny, elektrické paralizéry, dve dodávkové a
jedno osobné motorové vozidlá, parochňa, pričom peniaze na tieto prostriedky si mal zabezpečiť trestnou
činnosťou - bez dôkazov.
l) Zakúpil kušu- údajne na to aby ju použil ako zbraň.

Záverom v odvolaní uviedol, že hoci prvostupňový súd vykonal rozsiahle dokazovanie, dôkazy neboli
vykonané v zmysle § 119 odsek 2 Trestného poriadku, napriek tomu ich súd vyhodnotil ako zákonné a
preto navrhuje obžalovaný, aby odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písm. a), písm. b), písm. c), písm.
d), písm. e) Trestného poriadku napadnutý rozsudok zrušil a obžalovaného spod obžaloby oslobodil
v plnom rozsahu a súčasne ho prepustil z väzby na slobodu. Alternatívne, pokiaľ apelačný súd bude
považovať z a nutné doplniť dokazovanie vzhľadom na závažné rozpory uvádzané v odvolaní a jeho
doplnení, obžalovaný navrhuje po zrušení rozsudku vrátiť spis prvostupňovému súdu na doplnenie
dokazovania, za súčasného prepustenia obžalovaného z väzby na slobodu so zvážením postupu podľa
§ 325 Trestného poriadku vzhľadom na námietky obžalovaného.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavili všetky predvolané osoby.

Zástupca krajskej prokuratúry uviedol, že zotrváva na písomne podanom odvolaní, nechce k tomu nič
uviesť ani doplniť.

Obhajca obžalovaného požiadal o možnosť založenia rozsudku Najvyššieho súdu SR 4Tdo57/2016
do spisu a prehľadu štatistiky ohľadne ukladania doživotných trestov. Zároveň štatistiku predložil aj
prokurátorovi Krajskej prokuratúry s tým, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v ďalšej kópii nemá.

Obžalovaný nad rámec odvolania uviedol k uvedenej štatistike, že ide o neoficiálnu štatistiku, kde nebol
uložený takýto trest doživotia.

Obžalovaný sa vyjadril, že doplniť odvolanie nechce.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 odsek 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by    odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 odsek 1.
Podľa § 321 odsek 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak bolo napadnutým
rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,



Podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti
treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené
s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.
Podľa § 319 odsek 1 Trestného poriadku, odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou
osobou preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť všetkých
výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie ako aj správnosť postupu
konania, ktoré predchádzalo rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je čiastočne
dôvodné a to do rozsahu odvolania podaného prokurátorom.

Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zhodne ako súd I. stupňa zistil :

· prokurátor okresnej prokuratúry podal dňa 21.10.2015 pod sp. zn. 1 Pv 494/14/2207 obžalobu na E.
Q. pre prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného
znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona, ďalej pre pokračovací zločin úverového
podvodu z časti dokonaného, z časti v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 k § 222 odsek 1, odsek 3
písm. a) Trestného zákona a pre obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu v štádiu prípravy podľa
§ 13 odsek 1, § 186 odsek 1, odsek 2 písm. c) s poukazom na § 139 odsek 1 písm. a), odsek 4 písm.
a) Trestného zákona,
· po prednesení obžaloby obžalovaný po porade so svojim obhajcom urobil vyhlásenie, že sa cíti byť
nevinný vo vzťahu ku všetkým bodom obžaloby a následne po príslušnom zákonnom poučení využil
svoje právo odoprieť vypovedať,
· okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného E. Q., ktorý
využil svoje právo nevypovedať, a preto boli prečítané jeho výpovede z prípravného konania zo dňa
10.09.2014, dňa 09.12.2014, dňa 17.04.2015, ako aj výsluchov svedkov Q. L. V., V. K., Mgr. M. Q., X.
F., X. A., F. Q., Ing. Bc. J. K., svedka poškodeného L. F., svedkyne poškodenej Ing. F. B., svedkyne
poškodenej V. F., a tiež znalkyne PhDr. Evy Heftyovej, znalkyne Ing. Ildikó Pšenákovej, PhD., znalcom
JUDr. Danielom Krivosudským, znalkyňou Ing. Andreou Polákovou., ako aj boli na hlavnom pojednávaní
oboznámené listinné dôkazy zo spisu a prečítané znalecké posudky - č. 30/2015, č. 39/2015 zo dňa
15.08.2015 vypracované MUDr. Miroslavom Čerňonom a MUDr. Elenou Mokrášovou, znalci z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava
pod ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2014/13734 zo dňa 03.10.2014, Kriminalistického a expertízneho ústavu
PZ Bratislava pod ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2014/15339 zo dňa 21.11.2014,
· poškodení sa nezúčastnili hlavného pojednávania, a preto predseda senátu postupom podľa prečítal
návrhy poškodených na náhradu škody, pričom zo Zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného L. F. zo
dňa 08.07.2014 vyplynulo, že poškodený - spoločnosť C., s.r.o. si uplatnila nárok na náhradu škody vo
výške 287,30 Eur  a zo Zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného Ing. Bc. J. K. zo dňa 02.12.2014
vyplynulo, že poškodený - spoločnosť F. s.r.o. si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 117,80 Eur.
Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený
skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 168 odsek 1 Trestného poriadku : Ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne
uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z
odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie
ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa



príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba
odôvodniť aj tieto výroky.

Okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie oboznámením sa všetkými listinnými
dôkazmi uvedenými v spisovom materiály.

Na základe uvedeného krajský súd v prvom rade konštatuje, že okresný súd po obdržaní obžaloby
vykonal všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie, tieto dôkazy vyhodnotil
individuálne i v ich súhrne podľa pravidiel uvedených v § 2 odsek 12 Trestného poriadku a následne
sa dopracoval k správnemu rozhodnutiu vo výroku o vine ako aj treste (okrem pochybenia pri uložení
ochranného dohľadu a vo výroku o uložení povinnosti podľa § 77 odsek 1 písm. a), písm. b), písm. c)
Trestného zákona.

Následne v odôvodnení napadnutého rozsudku, okresný súd v súlade s ustanovením § 168 odsek
1 Trestného poriadku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré dôkazy svoje skutkové
zistenia oprel, rovnako tak rozviedol akými právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ako sa okresný súd
vyrovnal s obhajobou obžalovaných a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona.

Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, toto vychádza zo
skutkového stavu, ako bol tento zistený na hlavnom pojednávaní, krajský súd proti nemu nemá žiadne
výhrady, a preto si odôvodnenie napadnutého rozsudku vo väčšej miere  (až na odôvodnenie v časti
uloženia ochranného dohľadu a výroku o uložení povinností podľa § 77 odsek 1 písm. a), písm. b), písm.
c) Trestného zákona) osvojuje a v podrobnostiach na neho poukazuje.

Proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska
rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov
v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon
pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom
prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej
súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v
ustanovení § 2 odsek 10 Trestného poriadku, podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Tdo 36/2015 zo dňa 25. augusta 2015)

Odvolací súd sa s námietkami obžalovaného a obhajoby uvedenými v odvolaní vysporiadal nasledovne:

Obžalovaný namieta nezákonnosť všetkých dôkazov obstaraných v predmetnom trestnom konaní,
avšak podľa názoru odvolacieho súdu dôkazy získané v konaní pred prvostupňovým súdom spĺňajú
formálne i procesné podmienky vyžadované Trestným poriadkom na vykonanie konkrétneho dôkazu.
Všetky dôkazné prostriedky boli zamerané na zistenie skutočností, na ktoré zamerané a použité môžu
byť. Z obsahu spisu nevyplýva porušenie zákona a teda porušenia práva na spravodlivý proces.

K právu na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní aby sa všeobecne súd stotožnil s jej
právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená právo na
to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s
jej požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporušil žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojil ňou
navrhovaný spôsob hodnotenia stavu veci ak sa neriadi výkladom všeobecných záväzných právnych
predpisov (III. ÚS 339/08, II. ÚS 197/07, II. ÚS 98/05, IV. ÚS 252/04).

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu ohľadom úpravy skutkov v rozsudku oproti
podanej obžalobe Okresnej prokuratúry. Prvostupňový súd správne rozhodol na základe vykonaného
dokazovania, keď body 1) a 2) obžaloby spojil do bodu 1) napadnutého rozsudku a súčasne upresnil, že
v prípade spoločnosti H. s. r. o. a I. B. obžalovaný sfalšoval a použil občiansky preukaz č. SP  XXXXXX
pričom vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by obžalovaný akýkoľvek sfalšovaný občiansky
preukaz použil aj v zdravotnej poisťovni Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s.  a preukázanie založenia e-
mailovej adresy F. nebolo možné vzhľadom na skutočnosť že IP adresa XX.XXX.XX.XXX, z ktorej boli



zasielané e-maily zo schránky F., je užívaná spoločnosťou U.., ktorá prevádzkuje e-mailové schránky s
príponou @.. a e-mailový server používa IP adresu vo vlastníctve spoločnosti prevádzkujúcej e-mailový
server, ktorá nie je spoločnosťou so sídlom na území SR. Na základe uvedeného prišlo k prečíslovaniu
všetkých skutkov uvedených v obžalobe.

· Vznesenie obvinenia
Podľa § 199 odsek 1 Trestného poriadku ( účinného do 31.12.2015), ak nie je dôvod na postup podľa
§ 197 ods. 1 alebo 2, policajt začne trestné stíhanie bez meškania, najneskôr však do 30 dní od
prijatia trestného oznámenia, ak ho treba doplniť. Trestné stíhanie sa začne vydaním uznesenia. Ak
hrozí nebezpečenstvo z omeškania, začne policajt trestné stíhanie vykonaním zaisťovacieho úkonu,
neopakovateľného úkonu alebo neodkladného úkonu. Po ich vykonaní vyhotoví ihneď uznesenie o
začatí trestného stíhania, v ktorom uvedie, ktorým z týchto úkonov už bolo začaté trestné stíhanie.
O začatí trestného stíhania policajt upovedomí oznamovateľa a poškodeného. Policajt doručí také
uznesenie prokurátorovi najneskôr do 48 hodín.

Podľa § 199 odsek 2 Trestného poriadku, policajt postupuje primerane podľa odseku 1, ak sa o
skutočnostiach odôvodňujúcich začatie trestného stíhania dozvie inak ako z trestného oznámenia.

Podľa § 199 odsek 3  Trestného poriadku, uznesenie o začatí trestného stíhania musí obsahovať opis
skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za akých k nemu došlo, o aký trestný čin v
tomto skutku ide, a to jeho zákonným pomenovaním a uvedením príslušného ustanovenia Trestného
zákona. Uznesenie neobsahuje odôvodnenie.

Podnet na trestné stíhanie podala Národná kriminálna agentúra, Národná protizlo-činecká jednotka
expozitúra Bratislava dňa 02.09.2013 na základe úradného záznamu z operatívneho stretnutia zo dňa
30.08.2013 s osobou X. A..

V zmysle uvedeného podnetu začal vyšetrovateľ Prezídia PZ Národná kriminálna agentúra NZJ,
expozitúra Bratislava uznesením zo dňa 02.09.2013 pod ČVS : PPZ 807/NKA-PZ-BA-2013 podľa § 199
odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu
v štádiu prípravy podľa §13 odsek 1 k § 186 odsek 1, ods.2 písm. c) s poukazom na § 139 písm. a),
odsek 4 písm. a) Trestného zákona.

Dňa 05.05.2014 Prezídia PZ Národná kriminálna agentúra Národná protizločinecká jednotka expozitúra
Bratislava pod č.PPZ-NKA-PYJ11-23-016/2014 podala podnet na trestné stíhanie, nakoľko v rámci
operatívno-pátracej činnosti boli zistené skutočnosti odôvodňujúce postup orgánu činného v trestnom
konaní podľa § 206 odsek 1 Trestného poriadku pre trestný čin : prečin falšovania a pozmeňovania
verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 odsek
1, odsek 2 Trestného zákon ( v bode č.1) v jednočinnom súbehu s prečinom úverového podvodu podľa
§ 222 odsek 1 Trestného zákona             (v bode č.2 podnetu) a zločinu  úverového podvodu podľa § 222
odsek 1, odsek 3 písm. a) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona ( v
bode č.3 podnetu). Podnet vychádzal z odpovedí spoločnosti C. Q. a.s. k úveru osoby V. F., spoločnosti
H. ku klientovi V. F., X. L. ku klientovi V. F., spoločnosti C. s.r.o. k úveru poskytnutému osobe V. F. a
úradných záznamov z vykonaných previerok.

Uznesením zo dňa 28.05.2014 pod ČVS : PPZ-483/NKA-PZ-BA-2014 vyšetrovateľ Prezídia PZ NKA
podľa § 199 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku začal trestné stíhanie pre  prečin falšovania a
pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa
§ 352 odsek 1, odsek 2 Trestného zákon v jednočinnom súbehu s pokračovacím zločinom  úverového
podvodu z časti dokonaného z časti v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 k § 222 odsek 1, odsek 3 písm.
a) Trestného zákona.

Uznesením zo dňa 09.09.2014 pod ČVS : PPZ-483/NKA-PZ-BA-2014 vyšetrovateľ Prezídia PZ NKA
podľa § 199 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku začal trestné stíhanie pre  prečin falšovania a
pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa



§ 352 odsek 1 Trestného zákon na základe úradného záznamu zo dňa 09.09.2014 k lustrácii zaisteného
občianskeho preukazu počas domovej prehliadky. (č.l.17 spisu).

Dňa 10.09.2014 pod ČVS: PPZ-483/NKA-PZ-BA-2014 bolo podľa § 206 odsek 1 Trestného poriadku
vznesené obvinenie E. Q. za pokračovací prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej
pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 odsek 1 Trestného zákon v
jednočinnom súbehu s pokračovacím zločinom  úverového podvodu z časti dokonaného z časti v štádiu
pokusu podľa § 14 odsek 1 k § 222 odsek 1, odsek 3 písm. a) Trestného zákona ( č.l.26-31 spisu).

Uznesením zo dňa 20.11.2014 vyšetrovateľ Prezídia PZ NKA pod ČVS : PPZ-483/NKA-PZ-BA-2014
podľa § 206 odsek 1 Trestného poriadku vzniesol obvinenie E. Q. za čiastkový úverový pokračovací
zločin podvodu podľa § 222 odsek 1, odsek 3 písm. a) Trestného poriadku ( č.l.37-42 spisu).

Uznesením zo dňa 16.01.2015 vyšetrovateľ Prezídia PZ NKA pod ČVS : PPZ-807/NKA-PZ-BA-2013
podľa § 206 ods.1 Tr. poriadku vzniesol obvinenie E. Q. obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu
v štádiu prípravy podľa §13 odsek 1 k § 186 odsek 1, odsek 2 písm. c), odsek 4 písm. a)  s poukazom
na § 139 písm. a), Trestného zákona (č.l.47-52 spisu).

Uznesením zo dňa 21.01.2015 ČVS :PPZ-483/NKA.PZ-BA-2014 vyšetrovateľ podľa § 21 odsek 3
Trestného poriadku s poukazom na § 18 ods.1 Tr.por. spojil na spoločné konanie trestnú vec obvineného
E. Q. vedenú pod ČVS :PPZ-807/NKA-PZ-BA-2013 s vecou vedenou pod ČVS : PPZ-483/NKA-PZ-
BA-2014, s tým, že vec bude vedená pod ČVS :PPZ-483/NKA.PZ-BA-2014.

Krajský súd v zmysle vyššie uvedeného chronologického postupu polície konštatuje, že trestné stíhanie
bolo začaté zákonným spôsobom v zmysle citovaného ustanovenia § 199 odsek 1, odsek 2 Trestného
poriadku na základe operatívnej činnosti polície, spĺňa náležitosti vyžadované ustanovením § 199 odsek
3 Trestného poriadku.

Účelom a zmyslom procesného inštitútu začatia trestného stíhania vo veci podľa § 199 odsek 1
Trestného poriadku je, aby orgány prípravného konania (§ 10 odsek 1 Trestného poriadku) mohli
vykonávať procesne použiteľné úkony podľa Trestného poriadku smerujúce k zisteniu páchateľa
trestného činu a ku vzneseniu obvinenia konkrétnej osobe hneď, ako to odôvodňuje dôkazná situácia.

Nakoľko dôkazná situácia neodôvodňovala v čase vydania uznesení o začatí trestného stíhania
vzniesť obvinenie konkrétnej osobe, vyšetrovateľ správne postupoval, keď obvinenie E. Q. vzniesol až
po doplnení dokazovania, ktorým bolo vykonanie domovej prehliadky, vyhodnotenie zabezpečených
zvukových záznamov, vykonanie analýzy dátových súborov z elektronických zariadení.

Odvolací súd považuje za potrebné sa vyjadriť k zákonnosti vykonaného dokazovania najmä k
zákonnosti zvukových záznamov z monitorovaných stretnutí svedka A. s obžalovaným a taktiež aj
súčasne na zákonnosť domovej prehliadky.

·  Použitie informačno - technických prostriedkov a ignorovanie stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky

Podľa ustanovenia § 114 odsek 1 Trestného poriadku ,,V trestnom konaní pre úmyselný trestný čin, na
ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky,
korupciu alebo pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva, možno
vyhotoviť obrazový, zvukový alebo obrazovo-zvukový záznam, ak možno dôvodne predpokladať, že ním
budú zistené skutočnosti významné pre trestné konanie."

Podľa ustanovenia § 114 odsek 2 Trestného poriadku ,,Príkaz na vyhotovenie obrazových, zvukových
alebo obrazovo-zvukových záznamov vydáva písomne predseda senátu, pred začatím trestného
stíhania alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora. Návrh musí
byť odôvodnený podozrením z konkrétnej trestnej činnosti a tiež údajmi o osobách a veciach, ktorých
sa vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov týka, ak sú tieto údaje
známe. Ak ide o vec, ktorá neznesie odklad a vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-
zvukových záznamov nie je spojené so vstupom do obydlia a písomný príkaz sudcu pre prípravné



konanie nemožno získať vopred, môže pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vydať
príkaz prokurátor; takýto príkaz musí najneskôr do 24 hodín od jeho vydania potvrdiť sudca pre prípravné
konanie, inak stráca platnosť a takto získané informácie nemožno na účely trestného konania použiť
a musia sa predpísaným spôsobom bez meškania zničiť. Vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo
obrazovo-zvukových záznamov spojených s priamym vstupom do obydlia je prípustné len v trestnom
konaní o zločine, korupcii, trestnom čine zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestnom čine
legalizácie príjmu z trestnej činnosti alebo pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje
medzinárodná zmluva, a len s predchádzajúcim súhlasom predsedu senátu, pred začatím trestného
stíhania alebo v prípravnom konaní sudcu pre prípravné konanie."

Odvolací súd poukazuje na predmetné Rozhodnutie 2./ uverejnené v Zbierke rozhodnutí NS SR 1/2017:

I. Procesné postavenie agenta (§ 117 Trestného poriadku) je oproti všeobecnému procesnému
postaveniu svedka (§ 127 Trestného poriadku) osobitné, a to napriek okolnosti, že agent môže byť v
trestnom konaní vypočutý ako svedok (§ 117 ods. 11 Trestného poriadku). Svedok vypovedá o tom, čo
mu je známe o trestnom čine a o páchateľovi alebo o okolnostiach dôležitých pre trestné konanie, nad
tento rámec sa však aktívne a s utajením svojho postavenia pred páchateľom nepodieľa na odhaľovaní,
zisťovaní a usvedčovaní páchateľov trestných činov.

II. Ak došlo k oznámeniu páchania trestného činu v štádiu prípravy (zločinu) alebo pokusu (úmyselného
trestného činu) polícii a oznamujúca osoba nebola použitá ako agent na základe príkazu podľa §
117 ods. 5 až 7 Trestného poriadku (pričom okrem výnimiek uvedených v § 10 ods. 20 Trestného
poriadku môže byť agentom len príslušník Policajného zboru), nemôže táto osoba, a to ani v rámci
spolupráce s políciou, predstierať pokračovanie v páchaní trestného činu na účel usvedčenia ďalšieho
páchateľa, resp. spolupáchateľa dotknutého činu. Ak k takému postupu došlo, nie je možné výpoveď
dotknutej osoby ako svedka vo vzťahu k okolnostiam týkajúcim sa predstieraného pokračovania v
páchaní trestného činu po oznámení tohto činu polícii použiť v trestnom konaní ako dôkaz; nie je možné
použiť v trestnom konaní ani ďalšie dôkazy, zabezpečené v súvislosti s činnosťou osoby vo faktickom,
nie však právne (procesne) podloženom postavení agenta.

III. Za činnosť nesúladnú so zákonom v zmysle bodu II. sa nepovažuje, ak oznamujúca osoba
následne umožní riadne ustanovenému agentovi priamo alebo nepriamo nadviazať kontakt s páchateľmi
pripravovaného alebo páchaného trestného činu.

Odvolací súd sa nestotožňuje s vyjadrením okresného súdu ohľadom zákonnosti zvukových záznamov
zo stretnutí so svedkom A. s poukazom na vyššie uvedené Rozhodnutie 2./ uverejnené v Zbierke
rozhodnutí NS SR 1/2017, ale považuje takto získaný dôkaz za podporný vo vzťahu k výpovedi svedka
A. na hlavnom pojednávaní dňa 01.07.2016. Prvostupňový súd vo svojom odôvodnení správne uviedol,
že výpoveď svedka A. sa javí ako konzistentná a zároveň bez elementov, ktoré by naznačovali nejakú
nevierohodnosť tejto výpovede. Odvolací súd dodáva, že svedok A. získal informácie o pripravovanom
únose ešte pred použitím informačno-technických prostriedkov.

· Záznam telekomunikačnej prevádzky

Odvolací súd poukazuje, že predmetné príkazy vydané na zaistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej
telekomunikačnej prevádzke - Ntt I. 349/2014 - č.l. 1338-1342 (V. zväzok), príkaz na zaistenie a
oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke - Ntt I. 350/2014 - č.l. 1346-1350 (V.
zväzok), príkaz na zaistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke - Ntt I.
351/2014 - č.l. 1352-1356 (V. zväzok), boli vydané zákonným spôsobom, pretože z návrhu prokurátora
vyplývalo dôvodné podozrenie z konkrétnej trestnej činnosti a taktiež dôvodnosť návrhu bola ozrejmená
údajmi o osobách a veciach, ktorých sa predmetné príkazy mali týkať.

· Časové okolnosti priebehu trestného konania

Obžalovaný ďalej namietal časové okolnosti priebehu trestného konania, a to najmä tú skutočnosť,
že uznesenie o začatí trestného stíhania pre obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu v štádiu
prípravy podľa § 13 odsek 1 k § 186 odsek 1, odsek 2 písm. c) s poukazom na § 139 písm. a) Trestného



zákona, ods. 4 písm. a) Trestného zákona bolo vydané dňa 02.09.2013 vzneseniu obvinenia pre tento
trestný čin došlo až uznesením zo dňa 16.01.2015. Odvolací súd poukazuje, že zo samotnej definície
prípravy na zločin je zrejmé, že ide o konanie, ktoré prebieha po určitý čas. Tento časový úsek môže
mať rôznu dĺžku a môže ísť aj o relatívne krátky čas, každom prípade sa však vyžaduje aktívne konanie
páchateľa navonok, ktoré predstavuje určité, aj keď len úvodné kroky ku spáchaniu nejakého trestného
činu vedené úmyslom neskôr tento trestný čin dokonať. Príprava na spáchanie zločinu predstavuje
také vývinové štádium zločinu, kedy aktívne konanie páchateľa navonok ešte nedospelo do štádia
dokonaného trestného čin ani do štádia pokusu na trestnom čine. Príprava teda vyvoláva len vzdialené
nebezpečenstvo, že nastane následok, ktorý je znakom skutkovej podstaty trestného činu. Príprava
nedosahuje intenzitu konania bezprostredne smerujúceho k dokonaniu zamýšľaného činu, vytvára však
objektívne podmienky pre ďalšie uskutočnenie takéhoto zámeru. Príprava na zločin musí byť úmyselná,
z čoho potom vyplýva, že osoba musí mať od začiatku úmysel spáchať nejaký zločin, pričom predstavu
o jeho spáchaní musí mať aspoň v tých črtách, teda skutkovo nemusí byť tento zločin úplne ustálený,
musí však byť zrejmé, o ktorý zločin  uvedený v osobitnej časti Trestného zákona má ísť. Podnetom
na začatie trestného stíhania bolo stretnutie svedka A. s príslušníkom NAKA, pri ktorom ho informoval
o zámere obžalovaného spáchať únos dieťaťa F. B.. Na základe uvedené potom vyšetrovateľ Prezídia
PZ, Národnej kriminálnej agentúry, Národnej protizločineckej jednotky dňa 02.09.2013 vydal uznesenie
ČVS: PPZ-807/NKA-PZ-BA-2013, ktorým podľa § 199 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku začal trestné
stíhanie pre obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu v štádiu prípravy podľa § 13 odsek 1 k §
186 odsek 1, odsek 2 písm. c) s § 139 písm. a) Trestného zákona, odsek 4 písm. a) Trestného zákona
na skutkovom základe uvedenom v predmetnom uznesení. Ďalším uznesením vyšetrovateľa Prezídia
PZ, Národnej kriminálnej agentúry, Národnej protizločineckej jednotky dňa 16.01.2015 pod ČVS: PPZ
2013 bolo podľa § 206 ods. 1 vznesené obžalovanému obvinenie obzvlášť závažný zločin vydieračského
únosu v štádiu prípravy podľa § 13 odsek 1 k § 186 odsek 1, odsek 2 písm. c) s poukazom na § 139
písm. a) Trestného zákona, odsek 4 písm. a) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v
predmetnom uznesení. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu o tom, že časový
odstup medzi hore uvedenými uzneseniami mali vplyv skutočnosti a to dostatočne odôvodnený záver, že
trestný čin spáchala určitá osoba, pričom toto nemohlo vyplývať z operatívneho stretnutia so svedkom
A. Na základe všetkých uvedených skutočností si potom vyšetrovateľ PZ mohol ustáliť, že je dostatočne
odôvodnený záver, že obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu v štádiu prípravy podľa § 13 odsek
1 k § 186 odsek 1, odsek 2 písm. c) s poukazom na § 139 písm. a) Trestného zákona, odsek 4 písm.
a) Trestného zákona spáchal práve obžalovaný, a preto mu uznesením zo dňa 16.01.2015 vzniesol
obvinenie aj pre tento trestný čin.

· Zákonnosť domovej prehliadky
Obžalovaný tiež namietal zákonnosť domovej prehliadky na základe príkazu na vykonanie domovej
prehliadky vydaným sudcom Okresného súdu Trnava sp. zn. OS-TT-V-312-1/2014 zo dňa 08.09.2014
č. l. 816 - 820, z toho dôvodu, že v príkaze na jej vykonanie nebol označený aj druhý spoluvlastník
nehnuteľnosti. Odvolací súd k danej námietke zaujal právny názor, ktorý spočíva v tom, že v prípade
ak daná nehnuteľnosť patrí do podielového spoluvlastníctva a v príkaze na domovú prehliadku nie je
uvedený druhý spoluvlastník, tak to nezakladá dôvod nezákonnosti domovej prehliadky. Odvolací súd
zdôrazňuje, že spoluvlastnícky podiel neznamená, že vlastnícke právo spoluvlastníka sa vzťahuje iba na
určitú časť nehnuteľnosti, ktorá je v spoluvlastníctve ale tento spoluvlastnícky podiel je iba percentuálnym
alebo podielovým číselným vyjadrením právneho vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti. Odvolací súd
poukazuje, že z teórie vlastníckeho práva, vyplýva, že všetci spoluvlastníci sa spoločne a nerozdielne
podieľajú na právach a povinnostiach, ktoré im vyplývajú zo spoluvlastníctva k spoločnej veci a užívania
spoločnej veci. Na základe uvedeného obžalovaný bol oprávnený užívať celú nehnuteľnosť v ktorej bola
vykonaná domová prehliadka. Príkaz na domovú prehliadku má byť písomný a odôvodnený, doručí
sa užívateľovi alebo vlastníkovi obydlia pri prehliadke, zo spisového materiálu vyplýva, že všetky tieto
zákonné podmienky boli splnené. Odvolací súd poukazuje, že J. A. nemala postavenie podozrivého
či obvineného ale len podielového spoluvlastníka nehnuteľností. Práva obžalovaného neoznačením
J. A. ako podielového spoluvlastníka dotknutých nehnuteľností v príkaze na domovú prehliadku a
ani nedoručenie tohto príkazu menovanej a ani neumožnenie jej účasti na domovej prehliadke neboli
porušené, a preto domovú prehliadku nemožno označiť za nezákonnú. Námietku obžalovaného k
osobe nezúčastnenej na domovej prehliadke považuje odvolací súd za ničím nepodloženú a založenú
na jednostranných tvrdeniach obžalovaného. Ďalšie námietky obžalovaného týkajúce sa domovej
prehliadky považuje odvolací súd za účelové s cieľom robiť procesné obštrukcie v danom prípade.



Podľa § 100 odsek 1 Trestného poriadku : Nariadiť domovú prehliadku je oprávnený predseda senátu
a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné
konanie. V neodkladných prípadoch tak môže namiesto príslušného predsedu senátu a v prípravnom
konaní sudcu pre prípravné konanie urobiť predseda senátu a v prípravnom konaní sudca pre prípravné
konanie, v ktorého obvode sa má prehliadka vykonať. Príkaz na domovú prehliadku musí byť vydaný
písomne a musí byť odôvodnený. V príkaze sa uvedie opis veci alebo opis osoby, ktorá sa má zaistiť pri
domovej prehliadke, ak je známa. Doručí sa vlastníkovi alebo užívateľovi obydlia pri prehliadke, a ak to
nie je možné, najneskôr do 24 hodín po odpadnutí prekážky, ktorá bránila doručeniu.

Podľa § 105 odsek 2 Trestného poriadku : K výkonu domovej a osobnej prehliadky treba pribrať
nezúčastnenú osobu. Orgán vykonávajúci prehliadku preukáže svoje oprávnenie.

Nezúčastnená osoba, ktorá sa má pribrať k úkonom, u ktorých to zákon ustanovuje, má zabezpečiť
nestrannosť vykonania úkonu. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 TdoV 16/2014
zo dňa 15. júla 2014)

V zmysle § 2 odsek 11 Trestného poriadku môže súd vykonať na hlavnom pojednávaní aj dôkazy, ktoré
strany nenavrhli. Iniciatíva súdu pri vykonávaní dôkazov má však svoje hranice a tie končia tam, kde
začínajú hranice spravodlivého procesu (§ 2 ods. 7) a hranice rovnosti strán v konaní pred súdom a
kontradiktórneho procesu (§ 2 ods. 14). Platí teda, že súd má rozhodnúť spor medzi prokurátorom
(štátom) a obvineným. Pri tomto rozhodovaní musí súd zachovať nestrannosť a nesmie iniciatívne
napomáhať jednej alebo druhej strane. Ak by sa tak stalo, došlo by k porušeniu nielen zásady rovnosti
strán v konaní pred súdom, ale aj zásady spravodlivého procesu. (Judikát trestnoprávneho kolégia
Krajského súdu v Žiline prijatý 8.9.2009 č. Jtk 5/09)

Odvolací súd nezistil porušenie zásady kontradiktórnosti a zásady nestrannosti a nezávislosti súdu,
keďže ustanovenie § 2 odsek 11 Trestného poriadku umožňuje súdu vykonať výnimočne aj dôkazy,
ktoré strany nenavrhli. Vykonanie jedného dôkazu dopytom na mobilného operátora za účelom
zistenia užívateľa telefónneho čísla nemožno považovať za obstaranie dôkazu v rozpore so zásadou
kontradiktórnosti a nestrannosti a nezávislosti súdu.

· Nezákonne vykonaná rekognícia

Obžalovaný namietal nezákonne vykonanú rekogníciu, pretože nebola vykonaná ,,in natura" aj keď
mohla byť uskutočnená iným spôsobom prostredníctvom fotografií. Na rekogníciu bol upovedomený
aj obhajca obžalovaného avšak sa z dôvodu dovolenky nemohol zúčastniť a preto podľa názoru
obžalovaného bola nezákonná. Odvolací súd uvedené tvrdenia obžalovaného posúdil ako účelové
tvrdenia, pretože ak sa obhajca nedostavil na úkon rekognície na ktorý bol riadne a včas predvolaný
tak je to v prvom rade zodpovednosť obhajcu a obžalovaného. Odvolací súd po preskúmaní spisového
materiálu zistil, že vykonaná rekognícia bola vykonaná v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku.
Prezentovaná nezákonnosť vykonanej rekognície zo strany obžalovaného považuje odvolací súd za
neopodstatnené tvrdenia obhajoby. Odvolací súd nevidí žiadne dôvodné pochybnosti o vierohodnosti
svedkyne Q. L. V.. Miesto a čas vykonanej rekognície bolo zvolené vhodne vzhľadom na všetky
podstatné okolnosti prípadu. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že obhajca obžalovaného JUDr.
Karol Hynek bol upovedomený dňa 05.01.2015 o úkonoch a to výsluchu svedkyne V. a následnej
rekognícii osoby, ktorá sa mala uskutočniť prostredníctvom fotografií. Predmetné upovedomenie o
úkonoch zaslal ppl. J. X. dňa 05.01.2015 prostredníctvom emailu obhajcovi JUDr. Karolovi Hynekovi
(vyplývajúce z č. l. 205 - 206). Predmetné úkony trestného konania sa uskutočnili na mieste vopred
oboznámenom obhajcovi obžalovaného a to na určenom mieste v meste X. B. dňa 09.01.2015.
Odvolací súd zdôrazňuje, že vyšetrovateľ si splnil svoje zákonné povinnosti a v dostatočnej lehote 4
dní upovedomil obhajcu, ktorý mal dostatočný časový priestor na to aby sa mohol na predmetný úkon
trestného konania dostaviť, prípadne upraviť si časový harmonogram tak aby sa zúčastnil predmetných
úkonov. Obhajca obžalovaného tento úkon zo svojej vlastnej vôle odignoroval a ani nesubstituoval
žiadnu inú osobu (advokáta), ktorá sa mohla namiesto neho zúčastniť na predmetných úkonoch a tým
adekvátnym spôsobom zastávať práva obžalovaného.

Odvolací súd ďalej konštatuje, že k rekognícii vykonanej svedkyňou treba pre úplnosť uviesť, že i
keď zákon z dôvodu dôkaznej hodnoty preferuje tzv. rekogníciu „in natura", zároveň však nevylučuje



vykonanie rekognície len na základe fotografie poznávanej osoby. Takýto postup vykonania opoznávania
je lege artis a nie je možné z neho vyvodiť nezákonnosť postupu orgánov prípravného konania.
Rekognícia svedkyňou, ktorá slúžila na objasnenie páchateľa a bola vykonaná podľa fotografií, bola
pre takýto postup plne v súlade s § 126 odsek 2 Trestného poriadku a preto nie je možné prisvedčiť
námietkam odvolateľa, že na vykonanie rekognícií podľa fotografií dôvod nebol, keďže obvinený bol k
dispozícii. Zákonné ustanovenia o rekognícii takúto podmienku neobsahujú.

· Zapečatenie počítačových zariadení a nosičov dátových informácií
Obžalovaný vo svojom odvolaní napádal tiež skutočnosť, že zaistené počítačové zariadenia a nosiče
dátových informácií neboli po odňatí zapečatené a neboli uzavreté vstupy a výstupy do týchto zariadení.
Obžalovaný na základe uvedeného žiadal, aby v súdnom konaní boli vyradené všetky znalecké posudky,
ktoré boli vyhotovené V., pretože všetky tieto vykonané dôkazy preukazujú znaky nezákonných dôkazov
a to ,,ovocia z otráveného stromu". Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že predmetné zaistené veci
ako počítačové zariadenia neboli zapečatené a doručené znalkyni bez zapečatenia vstupov. Znalkyňa
vo svojej výpovedi, uviedla že pri vytvorení D. diskov však neprišlo k zmene dátumov vytvorenia súborov,
t. j. neprišlo k nahratiu nových súborov do zaistených počítačových zariadení. Vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že súbory neboli vytvorené s inými dátumami vytvorenia z čoho vyplýva, že dátum
a čas vytvorenia týchto súborov na CD nosiči je zhodný s dátumom a časom ich vytvorenia čo je
uvedené v znaleckom posudku na strane č. 4 Doplnenia č. 1 k znaleckým posudkom. Zároveň bolo takto
zistené, že pri súbore s názvom H. dátum jeho vytvorenia na CD nosiči nie je zhodný s dátumom jeho
vytvorenia uvedeným na strane č. 4 Doplnenia č. 1 k znaleckým posudkom, k čomu znalkyňa uviedla,
že sa domnieva, že ide len o chybné zobrazenie dátumu vytvorenia 04.07.2010, pretože z vlastností
tohto súboru na CD nosiči vyplýva, že tento bol vytvorený dňa 26.08.2013 s časom 14.36 hod.. Znalkyňa
tiež uviedla, že pri otvorení súborov a ich zatvorení sa dátum vytvorenia súboru nezmení, avšak nie je
možné jednoznačne určiť, či daný súbor bol vytvorený na danom pevnom disku a počítači, alebo tam
bol skopírovaný odniekadiaľ, pretože súbor môže byť z internetu, z iného pevného disku, z USB kľúča
alebo z CD nosiča, pričom operačný systém o tomto neuchováva údaje.

Odvolací súd poukazuje na vyjadrenie znalkyne, že v danom prípade ide iba o chybné zobrazenie
dátumu vytvorenia čo nepreukazuje, že by so zariadeniami niekto manipuloval. Podľa názoru
odvolacieho súdu je dôležitý obsah predmetných počítačových zariadení, nakoľko obsahujú informácie,
ktoré mohli slúžiť na prípravu trestného činu a teda potvrdzujú prípravu na skutok zo strany
obžalovaného. Vo vzťahu k  možnej manipulácii údajov zo strany orgánov činných v trestnom konaní
či iných osôb krajský súd zdôrazňuje, že pribratie znaleckej organizácie do konania za účelom
preskúmania počítačových údajov je garanciou ich nestranného a odborného posúdenia. Z výpovede
znalca na hlavnom pojednávaní nevyplynulo, že k manipulácii s počítačovými údajmi prišlo zo strany
orgánov činných v trestnom konaní.

Odvolací súd poukazuje, že pečate na nosičoch dát rozhodne neposkytujú pre dotknuté osoby
dostatočné vecné a právne záruky zákonného nakladania s údajmi, ktoré boli bez aplikácie detailných
filtrov skopírované z počítačov obžalovaného. Zo strany obhajoby nebolo preukázané, že by do
vydaných  počítačových zariadení a nosičov dátových informácií bolo zasahované zo strany orgánov
činných v trestnom konaní, a to tým spôsobom, že sa k nim dostala neautorizovaná osoba, ktorá mohla
manipulovať s údajmi, ktoré obsahovali.

· Daktyloskopické stopy
Obžalovaný tiež v podanom odvolaní namietal, že znalec z odboru daktyloskopie nevedel presne
určiť kde mali byť nájdené daktyloskopické stopy a presný počet o čom nebola vykonaná žiadna
fotodokumentácia, prípadne nebolo určené presne ktoré daktyloskopické stopy patria ktorej osobe.
Odvolací súd poukazuje na rozsiahle odôvodnenie prvostupňového súdu z ktorého vyplýva, že  znalec
potvrdil, že skúmaním občianskeho preukazu zaisteného pri domovej prehliadke dňa 09.09.2014 boli
zviditeľnené daktyloskopické stopy na vnútornej strane oboch fólií (prednej i zadnej), v ktorých bol
občiansky preukaz zatavený. Nakoľko tieto stopy neobsahovali dostatok markantov na individuálnu
identifikáciu, boli vyhodnotené ako neupotrebiteľné a neboli ani zaisťované, ale len zviditeľnené.
Vyplynulo že na predloženej vecnej stope č. 25 (občiansky preukaz na meno V. F., nar.: XX.XX.XXXX,
č. SP XXXXXX s dátumom vydania 04.07.2007 zaisteným pri domovej prehliadke dňa 09.09.2014
boli na vnútornej strane obalu občianskeho preukazu zviditeľnené daktyloskopické stopy, ktoré



boli vyhodnotené ako neupotrebiteľné, a preto nebolo vykonané porovnanie systémom AFIS v
daktyloskopických zbierkach, do ktorých bola založená aj daktyloskopická karta obžalovaného.

Predmetný občiansky preukaz bol odstúpený na ďalšie skúmanie oddeleniu biológie a genetickej
analýzy. Znalkyňa uviedla, že stopa č. 25-1 bola zaistená oterom obvodu občianskeho preukazu, stopa
č. 25-2 bola zaistená po daktyloskopickom skúmaní zo zviditeľnených daktyloskopických odtlačkov z
vnútorných strán občianskeho preukazu - z vnútorných strán fólií občianskeho preukazu a stopa č.
25-3 bola zaistená po daktyloskopickom skúmaní, a to oterom povrchu vnútorného obalu občianskeho
preukazu, fotografie a kolku. Znalkyňa potvrdila, že nakoľko bola jednoznačná zhoda DNA profilu stôp
s DNA profilom porovnávacej vzorky (t.j. zhoda vo všetkých vyšetrených DNA znakoch zistených z
DNA stôp a z DNA porovnávacej vzorky), nebolo vykonávané ani porovnanie v národnej databáze DNA
profilov. Znalkyňa zároveň vylúčila, že by sa zaistená stopa DNA zhodovala s viacerými DNA profilmi
rozličných osôb, čo by bolo možné len ak by išlo o jednovaječné dvojča. Z troch stôp č. 25-1, č. 25-2 a č.
25-3 bola izolovaná DNA, ktorá bol analyzovaná v DNA systéme na určenie pohlavia a v šestnástich STR
systémoch. Z výsledkov DNA analýzy vyplynulo, že rovnaký DNA profil zistený z biologického materiálu
zaisteného zo stôp č. 25-1 a č. 25-2 pochádza od jednej osoby mužského pohlavia a je zhodný s DNA
profilom porovnávanej vzorky bukálneho výteru označenej „E. Q., nar.: XX.XX.XXXX, bytom B., Q. č.
XXXX/X. Analýza DNA izolovanej z biologického materiálu zaisteného zo stopy č. 25-3 bola úspešná
avšak zistený profil DNA nie je vhodný na individuálnu identifikáciu pôvodcu. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti nebolo vykonané porovnanie v národnej databáze DNA profilov.

· Psychodiagnostické vyšetrenie

Odvolací súd poukazuje, že námietka obžalovaného týkajúca sa jeho psycho-diagnostického vyšetrenia
je bezpredmetná a zavádzajúca, pretože uvedené vyšetrenie nemohlo byť zrealizované pre odmietnutie
zo strany obžalovaného. Následne boli znalci nútení postupovať pri vypracovaní znaleckého posudku
z posudku, ktorý je z roku 1995. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že obžalovanému nikto
nebránil kedykoľvek z vlastnej iniciatívy požiadať o vypracovanie nového posudku, ktorý by vychádzal
z aktuálneho stavu. Obžalovaný sám svojím konaním zamedzil vypracovaniu znaleckého posudku, a
preto mu neprináleží hodnotiť závery znaleckého dokazovania.

· Falzifikát občianskeho preukazu
Odvolací súd uvádza, že sa nestotožňuje s tvrdením obžalovaného, že počas celého trestného konania
nebol produkovaný žiadny dôkaz, ktorý by preukázal kde, kedy, ako a kto  občiansky preukaz č. Q.
vyrobil. Obžalovaný namietal aj tú skutočnosť, že nájdenie daného občianskeho preukazu u neho
pri nezákonnej domovej prehliadke, nezakladá zistenie, že ho mal vyrobiť obžalovaný a že ho mal
v úmysle aj použiť. Odvolací súd k predmetnému tvrdeniu obžalovaného uvádza, že daný občiansky
preukaz č. Q. bol nájdený pri vykonanej domovej prehliadke u obžalovaného. Občiansky preukaz je
falzifikát, pretože bol v skutočnosti vydaný na meno E. F. a bol skartovaný dňa 04.03.2008. Vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že sfalšovaným občianskym preukazom obžalovaný uzatvoril právny
vzťah so spoločnosťami C., s. r. o., C. Q., a. s. a spoločnosťou F., s. r. o.. Na predmetnom sfalšovanom
občianskom preukaze použil údaje osoby V. F., o týchto skutočnostiach sám obžalovaný oboznámil
vo svojom rozhovore svedka A.. K jednotlivým skutkom týkajúcich sa použitia falzifikátu občianskeho
preukazu, odvolací súd považuje všetky za jednoznačne preukázané, že obžalovaný pod zmenenou
identitou osoby V. F. požiadal poškodené spoločnosti o poskytnutie bezúčelovej pôžičky. Obžalovaný
sa svojím konaním dopustil aj falšovania výplatných pások a pri domovej prehliadke bola nájdená aj
pečiatka spoločnosti K.-M., s. r. o., čím je jednoznačne dokázaná vina obžalovaného za predmetné
skutku uvedené v napadnutom rozsudku.

· Rozhodnutia o väzbe obžalovaného

Obžalovaný v podanom odvolaní napádal aj predmetné rozhodnutia o ponechaní obžalovaného vo
väzbe, rozhodovanie súdu o väzbe, predĺžení väzby, napádal procesné postupy týkajúce sa daných
rozhodnutí o väzbe, avšak odvolací súd zdôrazňuje, že predmetné rozhodnutia boli rozhodované v
rozhodnutiach o väzbe, a nie je dôvod aby odvolací súd k predmetným právoplatným rozhodnutiam
zaujal stanovisko, keď všetky rozhodnutia týkajúce sa väzby považuje za zákonné. Názor obžalovaného
týkajúci sa už jeho uznania viny v rozhodnutiach o väzbe považuje odvolací súd za neopodstatnený,
pretože nikdy sa v rozhodnutí o väzbe nerieši otázky viny alebo neviny obžalovaného ale riešia sa



iba otázky dôvodnosti a nutnosti väzby obžalovaného aby bol zabezpečený riadny priebeh trestného
konania.

· Nátlak zo strany súdu na obhajcu

Odvolací súd ďalej uvádza, že tvrdenia o nátlaku zo strany súdu na obhajcu obžalovaného aby sa
zúčastňoval všetkých neverejných zasadnutí týkajúcich sa rozhodovania o väzbe, nakoľko zákon mu
neukladá povinnosť zúčastňovať sa verených zasadnutí považuje odvolací súd za neopodstatnené.
Medzi základné povinnosti obhajcu je aj povinnosť zúčastňovať sa všetkých úkonov týkajúcich sa
trestného konania a zastupovať svojho klienta. Odvolací súd poukazuje, že pred rozhodnutím o väzbe
musí byť podľa ustanovenia § 72 odsek 2 Trestného poriadku vypočutý obvinený a o čase a mieste
tohto výsluchu sa vhodným spôsobom upovedomí prokurátor, obvinený a jeho obhajca. Následne po
tomto výsluchu je umožnené prísediacim alebo sudcom, prokurátorovi a obhajcovi položiť obvinenému
otázky týkajúce sa rozhodnutia o väzbe, v čom je v danom prípade možnosť obhajcu pomôcť svojmu
klientovi aby v plnom rozsahu obhajoval jeho práva a snažil sa svojím aktívnym konaním vybojovať pre
obvineného čo najviac na verejnom zasadnutí. Podľa názoru odvolacieho súdu zo spisového materiálu
nevyplýva žiadna skutočnosť, že by bol obhajca obvineného nejakým spôsobom nútený na účasti na
verejných zasadnutiach na ktorých sa rozhodovalo o vzatí, ponechaní, predĺžení o väzbe obvineného.
Odvolací súd považuje za potrebné uviesť že podľa zákonného ustanovenia § 72 odsek 2 Trestného
poriadku sa iba upovedomuje obhajca obvineného, že sa uskutoční verejné zasadnutie a nepredvoláva
sa na vytýčené verejné zasadnutie, a preto pre obhajcu nie je povinnosť zúčastniť sa daného verejného
zasadnutia.

· Prideľovanie spisu zákonnému sudcovi

Obžalovaný tiež namietal netransparentné prideľovanie spisu, pretože sa nevedel dozvedieť na základe
čoho a kým spôsobom bola predmetná trestná vec pridelená poslednému predsedovi senátu. Na
uvedenú skutočnosť odvolací súd poukazuje na prideľovanie spisov podľa príslušného rozvrhu práce
Okresného súdu, na základe ktorého prichádza vždy k náhodnému a transparentnému prideľovaniu
spisov. Odvolací súd poukazuje, že počas prípravného konania v danej veci rozhodoval vždy sudca
pre prípravné konanie. Zo spisu z prípravného konania vyplýva, že v prípravnom konaní vydávala
dňa 15.07.2014 príkaz na zaistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke
sudkyňa pre prípravné konanie JUDr. A. Q.. Následne uvedená sudkyňa vydala príkaz na domovú
prehliadku dňa 08.09.2014. Ďalšou sudkyňou pre prípravné konanie bola JUDr. O. U., ktorá uznesením
zo dňa 09.09.2014 zobrala obvineného do väzby. Následne sudca pre prípravné konanie JUDr. F. I. vydal
príkaz na vyšetrenie duševného stavu obvineného dňa 26.01.2015. Odvolací súd poukazuje, že dňa
21.10.2015 bola prijatá obžaloba v trestnej veci obžalované E. Q. a predmetný spis bol podľa rozvrhu
práce pridelený zákonnému sudcovi JUDr. F. I.. Z dôvodu odchodu sudcu JUDr. F. I. na Krajský súd v
Trnave bol spis pridelený dňa 01.12.2015 zákonnej sudkyni JUDr. A. B. a to dodatkom č. 13 k rozvrhu
práce na rok 2015 Okresného súdu Trnava. Následným preradením sudkyne JUDr. A. B. na Krajský
súd v Trnave bol predmetný spis znovu prerozdelený náhodným výberom dňa 10.02.2016 a pridelený
sudcovi JUDr. L. Q..

· Pokus trestného činu vydieračského únosu

Odvolací súd konštatuje, že obžalovaného zo spáchania skutku uvedeného v bode 5) napadnutého
rozsudku usvedčujú viaceré dôkazy. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje s odôvodnením
prvostupňového súdu týkajúceho sa viny obžalovaného za uvedený skutok predovšetkým poukazuje na
svedeckú výpoveď svedka X. A., ktorý sa o pripravovanom únose dozvedel priamo od obžalovaného a
sám o zámere obžalovaného uniesť dieťa poškodenej F. B. povedal pracovníkovi PPZ, NAKA, NPZJ dňa
30.08.2013, o čom je urobený aj úradný záznam. Odvolací súd považuje svedka A.a za vierohodného,
ktorý sa pomerne podrobne vyjadroval k tomu, aké má obžalovaný finančné problémy a ako ich chce
riešiť únosom dieťaťa poškodenej F. B., pričom v súvislosti  uvažuje o spôsobe, akým únos spáchať a
čo všetko bude potrebné zabezpečiť. Svedok veľmi precízne opísal skutočnosti ako chcel obžalovaný
docieliť spáchanie trestného činu únosu, príprava zo strany obžalovaného bola dôkladne prepracovaná
s ohľadom na detaily, ktoré by sa mohli vyskytnúť pri páchaní predmetnej trestnej činnosti. Odvolací súd
zdôrazňuje skutočnosť, že svedok A. tak získal informácie o pripravovanom únose ešte pred použitím
informačno-technických prostriedkov teda aj bez použitia informačno-technických prostriedkov by jeho



svedecká výpoveď v spojení s ďalšími dôkazmi postačovala na usvedčenie prípravy obžalovaného na
daný skutok únosu maloletého dieťaťa.

Odvolací súd považuje za dostatočne preukázané zhromažďovanie poznatkov  a informácií o
poškodenej pani Ing. B. zo strany obžalovaného. Zo zaistenej výpočtovej techniky vyplýva, že
obžalovaný si z internetu sťahoval informácie o poškodenej, zisťoval majetkové pomery prostredníctvom
výpisov z obchodného registra, zisťoval poznatky o zvyklostiach poškodenej, ďalej o ochrane
poškodenej, o motorových vozidlách, ktoré používa poškodená. Odvolací súd tieto všetky zistené
informácie nepovažuje za nadhodnotené. Taktiež skutočnosť, že obžalovaný mal v úmysle namontovať
sledovacie zariadenia do vozidla poškodenej preukazuje skutočnosť, že obžalovaný sa snažil získať
čo najviac informácií o poškodenej. O zbieraní informácií obžalovaný informoval aj svedka A. pri ich
vzájomnom rozhovore, kde mu obžalovaný povedal že vie o niečom s minimálnym rizikom a maximálnym
ziskom na čo mu ukázal článok o poškodenej B..

Zvukové záznamy zo stretnutí svedka A. s obžalovaným, ktoré boli na hlavnom pojednávaní aj prehraté,
považuje odvolací súd za podporný materiál k výpovedi svedka A., pričom z prehratia týchto zvukových
záznamov za účasti obžalovaného aj jeho obhajcu je zrejmé, že prepisy týchto zvukových záznamov
sú správne, neskreslené a zároveň to, že vyjadrenia obžalovaného k pripravovanému únosu dieťaťa
poškodenej F. B. nie sú vytrhnuté z kontextu ale vytvárajú ucelenú spletitosť myšlienok páchateľa na
prípravu trestného činu únosu maloletého dieťaťa.

K výroku o vine:

Na základe uvedeného krajský súd v prvom rade konštatuje, že okresný súd vykonal všetky dôkazy
potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie vo vzťahu k výroku o vine, a zároveň tieto dôkazy, čo
sa týka výroku o vine, správne vyhodnotil.

Odvolací súd v súlade s právnym názorom okresného súdu ustálil, že vykonané dokazovanie k bodom
1 až 5 obžaloby u obžalovaného E. Q. vytvára ucelenú logickú štruktúru o tom, že skutok pod bodom
1 až 5 obžaloby spáchal obžalovaný.

Krajský súd sa stotožňuje s výsledkami vykonaného dokazovania k výroku o vine, pričom upriamuje
pozornosť na zákonnosť obstaraných dôkazov, výsledky domovej prehliadky, hlavne na výpoveď
korunného svedka A. a iných svedkov a na vykonané znalecké dokazovanie, nakoľko uvedené dôkazy
jednotlivo a aj vo vzájomnej súvislosti usvedčujú obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti kladenej
mu za vinu. Závery okresného súdu si odvolací súd osvojuje bez potreby ich ďalšieho opakovania s
výnimkou tvrdení o zákonnosti zvukových záznamov získaných svedkom A..

Odvolací súd považuje napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu za zákonné a vydané procesným
postupom v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku.

K výroku o treste:

Odvolací súd ustálil, že okresný súd správne vyhodnotil skutočnosti potrebné pre ukladanie sankcie.
V tomto smere vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné dokazovanie, správne vyhodnotil
osobu obžalovaného, nemožnosť nápravy obžalovaného a ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie
spravodlivého trestu. Nestotožnil sa však s výrokom napadnutým odvolaním okresného prokurátora a
to v časti uloženia ochrannom dohľade, a vo výrokoch o uložení povinností podľa § 77 odsek 1 písm.
a), písm. b), písm. c) Trestného zákona

Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona : Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 odsek 2 Trestného zákona : Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej
výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné
sadzby trestu odňatia slobody.



Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona : Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 34 odsek 5 písm. c) Trestného zákona : Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne
písm. c) pri príprave na zločin a pri pokuse trestného činu aj na to, do akej miery sa konanie páchateľa
priblížilo k dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti a na dôvody, pre ktoré k dokonaniu trestného
činu nedošlo.

Podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona : Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 352 odsek 1 Trestného zákona : kto verejnú listinu, úradnú pečať, úradnú uzáveru, úradný znak,
úradnú značku alebo ciachu falšuje, podstatne pozmení ich obsah v úmysle, aby sa použili ako pravé,
alebo ich použije ako pravé, alebo si ich nechá vyhotoviť s úmyslom použiť ich ako pravé, potrestá sa
odňatím slobody až na tri roky.

Podľa § 14  Trestného zákona : pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne smeruje k
dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k
dokonaniu trestného činu.

Podľa § 222 odsek 1  Trestného zákona : kto vyláka od iného úver alebo zabezpečenie úveru tým, že
ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru, a tak
mu spôsobí malú škodu, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
Podľa § 222 odsek 3  Trestného zákona : Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2

a) a spôsobí ním väčšiu škodu,
b) z osobitného motívu, alebo
c) závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 13 odsek 1 Trestného zákona : Príprava na zločin je konanie, ktoré spočíva v úmyselnom
organizovaní zločinu, zadovažovaní alebo prispôsobovaní prostriedkov alebo nástrojov na jeho
spáchanie, v spolčení, zhluknutí, návode, objednávaní alebo pomoci na taký zločin alebo v inom
úmyselnom vytváraní podmienok na jeho spáchanie, ak nedošlo k pokusu ani dokonaniu zločinu.

Podľa § 13 odsek 2 Trestného zákona : Príprava na zločin je trestná podľa trestnej sadzby ustanovenej
za zločin, ku ktorému smerovala.

Podľa § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona: Chránenou osobou sa rozumie dieťa.

Podľa § 186 odsek 1 Trestného zákona : Kto sa zmocní iného proti jeho vôli, a tým mu bráni užívať
osobnú slobodu, alebo ho unesie a hrozbou jeho usmrtenia, ujmy na zdraví alebo inej ujmy si od neho
alebo od tretej osoby vynucuje poskytnutie plnenia majetkovej povahy alebo nemajetkovej povahy,
potrestá sa odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov.

Podľa § 186 odsek 4 Trestného zákona : Odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo
trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 <.
a) a získa ním pre seba alebo pre iného prospech veľkého rozsahu,

b) a spôsobí ním smrť viacerých osôb, alebo

c) ako člen nebezpečného zoskupenia.

Podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona : Ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac
úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými
skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie



trestného o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby
odňatia slobody. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri
mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci
úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených
trestných činov.

Podľa § 48 odsek 3 písm. a) Trestného zákona : Do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom
stráženia zaradí súd páchateľa, ktorému uložil trest odňatia slobody na doživotie, alebo

Okresný súd správne v dôvodoch rozsudku vyhodnotil, na základe akých myšlienkových postupov
dospel s skutočnosti, že nebola preukázaná žiadna priťažujúca ani žiadna poľahčujúca okolnosť a preto
súd správne aplikoval § 38 odsek 2 Trestného zákona. Prvostupňový súd správne poznamenal, že v
prípade aplikácie ustanovenia § 41 odsek 2 Trestného zákona je aplikácia priťažujúcej okolnosti podľa
§ 37 písm. h) Trestného zákona vylúčená, pričom správne poukázal na Stanovisko trestnoprávneho
kolégia NS SR k rozdielnemu výkladu § 37 písm. h) Trestného zákona v otázke pojmu viac trestných
činov sp. zn. Tpj 104/2009 prijaté 14. júna 2010. Uvedené stanovisko nebolo dotknuté ani nálezom
Ústavného súdu SR z 28.11.2012 sp. zn. PL. ÚS 106/2011.

Pokiaľ ide o výrok o treste a spôsobe jeho výkonu, tento považuje odvolací súd rovnako za zákonný
a správny. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že v tejto otázke vykonal prvostupňový súd
dokazovanie v dostatočnom rozsahu, pričom dôkazy, z ktorých vychádzal pri formulácii výroku o treste,
dostatočným spôsobom vymenoval a opísal v odôvodnení napadnutého rozsudku. Prvostupňový súd
správne určil druh trestu za viacnásobnú zbiehajúcu sa trestnú činnosť v zmysle § 41 odsek 2 Trestného
zákona.

Okresný súd postupoval správne, keď obžalovanému za spáchané trestné činy uložil trest odňatia
slobody na doživotie. V prípade obžalovaného boli splnené všetky zákonné požiadavky na to aby
tento trest mohol uložiť. Teda boli náležite kumulatívne splnené všetky tri zákonné podmienky, ktoré
Trestný zákon vyžaduje na uloženie trestu odňatia slobody na doživotie. Prvostupňový súd dôkladne
rozobral a odôvodnil uloženie uvedeného trestu, poukázal aj na rozsudok Mestského súdu v Bratislave
sp. zn. 1T/31/94 zo dňa 11.04.1995 so správnym konštatovaním súdu, že predmetné odsúdenie bolo
už zahľadené a preto sa na obžalovaného hľadí ako na neodsúdeného a nie je mu možné pričítať
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona.

Prvostupňový súd predmetný odsudzujúci rozsudok zohľadnil pri úvahách o osobe obžalovaného a jeho
postoji k majetku a životu druhých, pri uvedených skutkoch sa snažil získať peniaze od osôb o ktorých
vedel, že sú majetní  a obžalovaný neváhal použiť zbraň a dokonca v jednom prípade aj chladnokrvne
svoju obeť zavraždiť.

Odvolací súd sa stotožňuje v plnej miere s tvrdením prvostupňového súdu s tým, že skutočnosť, že
páchateľ spáchal skutok, ktorý má znaky trestné činu a skutočnosť, že bol za tento skutok právoplatne
odsúdený sú dve rozdielne skutočnosti, teda právna fikcia, že sa na páchateľa hľadí akoby nebol
odsúdený, znamená v podstate právny zánik skutočnosti odsúdenia, avšak neznamená to i zánik
skutočnosti, že páchateľ spáchal trestný čin. Ani odvolací súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že
obžalovaný by aj reálne uskutočnil ak by mu únos nevyšiel podľa jeho predstáv a bez pochýb by sa
unesenej obeti zbavil, tým, že by ju zabil o čom svedčia aj predchádzajúce odsúdenia obžalovaného.
S uvedeným názorom sa odvolací súd stotožnil a ďalej uvádza, že ani predchádzajúci dlhodobý pobyt
obžalovaného vo výkone trestu odňatia slobody nemalo na neho resocializačný a výchovný účinok,
z čoho možno vyvodiť obavu, že by sa takejto činnosti obžalovaný dopustil znova a neváhal by aj
zavraždiť. Odvolací súd poukazuje na správnu argumentáciu prvostupňového súdu ohľadom charakteru
osobnosti obžalovaného, ktorý vyplýva zo znaleckého posudku č. 02/2015 zo dňa 14.08.2015, ktorým
znalkyňa vyčerpávajúcim spôsobom zhodnotila osobnosť obžalovaného a jeho charakterové vlastnosti.
Odvolací súd súhlasí s názorom prvostupňového súdu, že uloženie trestu odňatia slobody na doživotie
obžalovanému si vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a zároveň nie je nádej, že by obžalovaného bolo
možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov.

Odvolací súd záverom dodáva, že výsledky dokazovania majú oporu v okolnostiach preukázaných aj
ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi a aj z tohto hľadiska sú dostatočne presvedčivé. Odvolací súd sa



v celom rozsahu stotožňuje s vecne správnym a vyčerpávajúcim odôvodnením súdu prvej inštancie, na
ktoré zároveň poukazuje.  Okresný súd vykonal na hlavných pojednávaniach všetky potrebné dôkazy
v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne a v súlade so zásadou
„ v pochybnostiach v prospech obžalovaného" uvedenou v § 2 odsek 4 Trestného poriadku vyhodnotil
jednotlivo i súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 odsek 10 a 12 Trestného poriadku a dospel
ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd v súlade s ustanovením § 168
odsek 1 Trestného poriadku v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne a presvedčivo vysvetlil, o
ktoré skutočnosti oprel svoje závery o vine obžalovaného. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom
vyhodnotení celého dokazovania a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2 odsek 12 Trestného
poriadku. Úvahy a závery okresného súdu založené na zásadách logického konania a uvažovania sú
vecne správne a odvolací súd sa s nimi stotožňuje.

Krajský súd vyhovel odvolaniu prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava z dôvodu, že okresný súd
uložil ochranný dohľad obžalovanému v rozpore so zákonom. § 76 odsek 4 Trestného zákona výslovne
zakazuje uloženie ochranného dohľadu popri uložení trestu odňatia slobody na doživotie. Výrok o
uložení ochranného dohľadu obžalovanému E. Q. preto považuje krajský súd za nezákonný a nesprávny.
Rovnako nezákonné sú taktiež naň nadväzujúce výroky o uložení povinností podľa § 77 odsek 1 písm.
a), písm. b), písm. c) Trestného zákona, ktorých uloženie je viazané na uloženie ochranného dohľadu.

Podľa ustanovenia § 76 odsek 4 Trestného zákona, ochranný dohľad nemožno uložiť mladistvému a
odsúdenému, ktorému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie.

Odvolací súd poukazuje na správne a zákonné výroky týkajúce sa náhrady škody na ktorú bol
obžalovaný zaviazaný a je povinný ju nahradiť poškodeným. Taktiež aj trest prepadnutia veci, ktorý bol
obžalovanému uložený považuje súd za trest uložený v súlade s ustanoveniami Trestného zákona.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd na základe podaných odvolaní vo výroku
o uloženom ochrannom dohľade napadnutý rozsudok zrušil a vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok
ponechal nedotknutý.

Odvolací súd nezistil relevantný dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia
prvostupňového súdu, preto podané odvolanie obžalovaného v zmysle § 319 Trestného poriadku ako
nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný  prostriedok.