Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/7/2018 z 13. 11. 2018
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 13. novembra 2018, sp. zn. 20S/7/2018, ECLI:SK:KSTT:2018:2018200015.3
Krajský súd Trnava | 20S/7/2018 | ECLI:SK:KSTT:2018:2018200015.3 | 2018-11-13 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z., § 6 ods. 1 SSP, predpis č. 508/2010 Z. z., § 46 ods. 9 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/66d4d67b-8181-4e4a-b2b2-c983fb44b82d
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2018200015.3

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/7/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200015
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2018200015.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: N. M., adresa trvalého pobytu C.
XXX, XXX XX C., IČO : 33 037 931, právne zastúpeného advokátom JUDr. Ľubomírom Vanekom, so
sídlom Potočná 169/85, 909 01 Skalica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
102263286/2017 zo dňa 27.10.2017, takto

r o z h o d o l :

I.    Súd žalobu  z a m i e t a .

II.   Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia
1. Žalovaný rozhodnutím č. 102263286/2017 zo dňa 27.10.2017 v rámci odvolacieho konania postupom
podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie
Daňového úradu Trnava (ďalej len „správca dane“) č. 101104052/2017 zo dňa 29.05.2017, ktorým
správca dane podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej aj
„DPH“) za zdaňovacie obdobie máj 2013 v sume 3 261,- Eur.

2. Správca dane prvostupňovým rozhodnutím vyrubil rozdiel dane v sume 3 261,- Eur  na základe
vykonanej daňovej kontroly, z výsledku ktorej bol vyhotovený protokol č. 20430893/2015 zo dňa
26.06.2015 (ďalej aj ako „protokol“). Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalobca si
v zdaňovacom období máj 2013 uplatnil právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených
obchodnou spoločnosťou ATFO Staving, s.r.o., Trnavská cesta 82, Bratislava 2 za výkopové a
kanalizačné práce, v celkovej sume DPH 3 261,- Eur.

3. Správca dane na základe vykonanej daňovej kontroly a výsledkov vyrubovacieho konania dospel
k záveru, že žalobca porušil § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani
z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). O spoločnosti ATFO
Staving, s.r.o., dodávateľovi žalobcu (právni nástupcovia od 25.05.2016 spoločnosť KIVOX s.r.o. a
od 08.09.2017 spoločnosť CINEMA NOVÉ MESTO, s.r.o.) správca dane inštitútom dožiadania podľa
§ 21 daňového poriadku u miestne príslušného správcu dane zistil, že spoločnosť podala posledné
daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie júl 2011, odvtedy daňové priznania nepodávala a



preto jej bola zrušená z úradnej moci registrácia DPH, na adrese svojho sídla podľa výpisu z OR
sa nezdržuje, so správcom dane nespolupracuje, nekomunikuje, pošta sa vracia späť s poznámkou
„adresát neznámy“. Správca dane vyzval žalobcu výzvou č. 221792/2015 zo dňa 08.04.2015, aby
preukázal dôkazy potvrdzujúce uskutočnenie zdaniteľných plnení (vykonaných prác), žalobca sa na
základe predmetnej výzvy dostavil k spísaniu zápisnice o ústnom pojednávaní č. 269044/2015 zo dňa
14.04.2015, na ktorom predložil k nahliadnutiu fotografie prác na neurčitej neidentifikovateľnej stavbe,
avšak z týchto fotografií nebolo jasné, že išlo o konkrétne práce deklarované na predmetnej faktúre.
Správca dane na základe návrhov žalobcu vypočul k realizácii vyfakturovaných prác spoločnosťou
ATFO Staving, s.r.o. svedkov I. I. (vypočutý dňa 06.11.2015), W. I. (vypočutý dňa 06.11.2015) a I.
I. (vypočutý dňa 31.01.2017). Správca dane na základe návrhu žalobcu opakovane predvolával na
výsluch aj konateľku spoločnosti ATFO Staving, s.r.o. pani R. Y., táto si však predvolania nepreberala,
správca dane požiadal aj o jej predvedenie (žiadosť č. 21261849/2015 zo dňa 19.11.2015), avšak aj
toto bolo bezvýsledné. K svedeckým výpovediam správca dane skonštatoval, že aj napriek tomu, že
svedkovia potvrdili spoluprácu s pánom M., u ktorého pracovali ako stavbyvedúci a uviedli konkrétne
mestá, v ktorých kontrolovaný subjekt práce vykonával, ich výpovede nepotvrdili skutočnosť, že uvedené
práce boli vykonávané spoločnosťou ATFO Staving, s.r.o. Vo vzťahu k uvedenej spoločnosti správca
dane nespochybnil, že stavebné práce boli vykonané, avšak preverovaním nadobudol presvedčenie,
že tieto neboli vykonané spoločnosťou ATFO Staving, s.r.o. V súvislosti s uvedenou spoločnosťou
správca dane zastal názor, že len samotná faktúra nepreukazuje, že sa deklarovaný obchod uskutočnil
resp. že sa uskutočnil tak, ako je v doklade uvedené, a teda, že boli splnené všetky podmienky
uplatnenia odpočítania dane z dodávateľských faktúr za dodanie zdaniteľných plnení, ktorých reálnosť
sa nepotvrdila. Ďalej poukázal na to, že žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt musí byť schopný
preukázať, že zdaniteľné obchody boli realizované v deklarovanom rozsahu a to práve osobou uvedenou
na faktúre dodajúc, že skutočnosť, že daňový subjekt vlastní faktúry od dodávateľa ešte neznamená,
že tento v skutočnosti dodanie služby uskutočnil a vznikla mu v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH aj
daňová povinnosť a rovnako skutočnosť, že daňový subjekt deklarované sporné služby fakturoval svojim
odberateľom ešte nie je dôkazom o tom, že tieto služby boli dodané práve spoločnosťou ATFO Staving,
s.r.o.

4. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom zastal názor,
že z jeho strany boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky, ktoré sa vyžadujú na odpočítanie
dane v zmysle § 49 a 51 zákona o DPH a konštatovanie správcu dane, že stavebné práce neboli
vykonané spoločnosťou ATFO Staving, s.r.o. označil za zámerne účelové, bez podložených relevantných
dôkazov. Poukázal na to, že jeho povinnosťou bolo predložiť faktúry v zmysle § 71 zákona o DPH
a splniť podmienky v zmysle § 49 a 51 zákona o DPH. Žalobca uviedol, že pokiaľ správca dane
konštatuje nepreukázanie dodania a nákupu služby, mal preukázať svoje pochybnosti dostatočným a
nevyvrátiteľným spôsobom na základe prísnej logickej úvahy, ktorá vyplýva zo starostlivého uváženia
dôkazov, ktoré má správca dane k dispozícii. Mal za to, že nie je možné spravodlivo žiadať, aby sledoval
obchodno-dodávateľské vzťahy u iných subjektov pred dodaním tovaru a služby. Poukázal na to, že
dôkazné bremeno vyplývajúce z § 24 daňového poriadku je modifikované právom Európskej únie a
správca dane v danom prípade nesprávne vychádza iba z vnútroštátnych predpisov majúc za to, že
pochybil, keď dôkazné bremeno vyplývajúce z § 24 daňového poriadku výslovne ponechal na daňový
subjekt. V súvislosti s uvedeným tvrdením poukázal na rozhodnutia SDEÚ O. Ltd (C-354/03), F.E.
Ltd (C-353/03) a B.H.S. Ltd (C-484/03). Pokiaľ ide o preukázanie uskutočnenia deklarovaných služieb
poukázal na to, že správcovi dane predložil najmä fotografie z jednotlivých stavieb ohľadom dodaných
služieb od dodávateľa ATFO Staving, s.r.o. a taktiež uviedol, že vyzýval správcu dane na osobnú účasť
pri vykonaných prácach. Namietal postup správcu dane, ktorý ho neupovedomil zákonným spôsobom
o svojich pochybnostiach dodajúc, že pokiaľ by ho správca dane zákonným spôsobom upovedomil o
zistených skutočnostiach, bol pripravený jeho pochybnosti odstrániť. Poukázal na to, že spoluprácu
s dodávateľom ATFO Staving, s.r.o. počas vyrubovacieho konania preukázal na základe svedeckej
výpovede svedka I. I., ktorý pre túto spoločnosť zabezpečoval sprostredkovanie jednotlivých osôb na
realizáciu prác a potvrdil spoluprácu so spoločnosťou ATFO Staving, s.r.o.



5. Ďalej namietal, že protokol vypracovaný správcom dane neobsahuje všetky skutočnosti, ktoré
vyžaduje daňový poriadok, kedy počas výkonu daňovej kontroly mu neboli oznámené pochybnosti
správcu dane a že dňa 29.05.2015 zaslal správca dane splnomocnenému zástupcovi výzvu č.
20295338/2015 na vysvetlenie nejasností ohľadom faktúr, na ktorú reagoval a žiadal správcu dane o
riadne vysvetlenie, ktoré konkrétne pochybnosti a zistené skutočnosti viedli správcu dane k prijatému
záveru, avšak zo strany správcu dane neprišla žiadna odozva, či už ohľadom oznámenia konkrétnych
pochybností a zistených skutočností alebo žiadosti o dostavenie sa pred miestne príslušného správcu
dane. S odkazom na § 47 daňového poriadku poukázal na to, že protokol musí okrem iného
obsahovať aj vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f) [§ 47 písm. i)],
pričom uvedenému vyjadreniu logicky predchádza právo daňového subjektu vyjadrovať sa v priebehu
daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole
boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. Poukázal na to, že  správca dane v protokole na strane 33
vo vyjadrení kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku
uviedol, že „Kontrolovaným daňovým subjektom nebolo navrhnuté, aby v protokole bolo uvedené jeho
vyjadrenie k zisteným skutočnostiam.“, avšak správcom dane nebol vyzvaný na vyjadrenie sa k zisteným
skutočnostiam a preto mu nie je zrejmé na základe akej skutočnosti správca dane dospel k uvedenému
záveru. Z uvedených dôvodov mal za to, že protokol vypracovaný dňa 26.06.2015 nespĺňa všetky
zákonom stanovené údaje, nie je teda protokolom v zmysle § 47 daňového poriadku a následne aj
dôkazom získaným zákonným spôsobom dodajúc, že keďže nebol protokol vypracovaný v súlade s
daňovým poriadkom, nenastali účinky doručenia protokolu a preto nepovažoval daňovú kontrolu začatú
dňa 12.08.2014 za riadne ukončenú.

6. S poukazom na ustanovenie § 24 ods. 2 daňového poriadku mal za to, že tvrdenia správcu dane o
neoprávnenom uplatnení práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z uvedených dodávateľských
faktúr boli zistené nedostatočne tvrdiac, že správca dane sa vo svojich záveroch uvedených v protokole
len stroho odvoláva na jednotlivé ustanovenia zákona o DPH bez toho, aby jasne a zreteľne vysvetlil
svoj záver s uvedením konkrétnym dôkazov a príslušných ustanovení zákona o DPH, ktoré porušil. V
súvislosti s dokazovaním ešte poukázal na to, že správca dane bol vyzvaný na obhliadku vykonaných
prác, avšak tento výzvu odignoroval. Upozornil tiež na to, že správca dane sa v rozhodnutí nevysporiadal
so všetkými návrhmi a námietkami uvedenými vo vyjadrení k protokolu.

7. Záverom poukázal na to, že v zmysle § 68 ods. 1 daňového poriadku začína vyrubovacie konanie
nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku, tak ako
sa stalo v danom prípade, a vyrubovacie konanie sa končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému
subjektu, pričom mu nie je zrejmé, kedy skončilo vyrubovacie konanie, nakoľko mu boli doručené
viaceré rozhodnutia správcu dane. V tejto súvislosti tiež namietal, že mu nie je známe na základe akej
právnej skutočnosti, a na základe ktorého zákonného ustanovenia je možné vydať viaceré rozhodnutia
k jednému protokolu.

8. Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 101104052/2017 zo dňa
29.05.2017. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný s odkazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (rozsudok sp. zn. 6Sžf/18/2011, sp. zn. 6Sžf/14/2012) skonštatoval, že podmienky uvedené
v § 49 ods. 1,2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich
bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet, pričom ich nesplnenie nie je možné odpustiť
ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa a preto
pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry musí byť schopný sám
preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené. Ďalej v súvislosti s dôkazným bremenom o reálnom
dodaní tovarov a služieb poukázal na to, že toto zaťažuje daňový subjekt - žalobcu, pričom samotné
preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami nie je podľa súdu dostačujúce (napríklad rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/126/2013). Uviedol, že v prípade, ak zdaniteľné
plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia
faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle



zákona o DPH. Vo vzťahu k citovaným rozsudkom SDEÚ poukázal na to, že tieto sú na daný prípad
neaplikovateľné, pretože tieto rozsudky sa týkali prípadov, keď preverované zdaniteľné plnenia spĺňali
vecné (hmotnoprávne) i formálne podmienky vzniku práva na odpočítanie dane, pričom podmienky na
odpočítanie dane neboli splnené na inom stupni reťazca, o ktorom preverovaný platiteľ nevedel alebo
nemohol vedieť, avšak v danom prípade nie sú splnené podmienky vzniku práva na odpočítanie dane
na preverovanom stupni, priamo u daňového subjektu.

9. Žalovaný v súvislosti s dodávateľom ATFO Staving, s.r.o. uviedol, že správca dane preveroval
pravdivosť predloženej spornej faktúry, avšak vykonaným dokazovaním sa dodanie stavebných prác
touto spoločnosťou nepotvrdila. V tejto súvislosti poukázal na to, že táto spoločnosť podala posledné
daňové priznanie na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2011, bola jej zrušená registrácia pre DPH ku dňu
24.07.2013, spoločnosť sa na adrese sídla nenachádza, nespolupracuje a nekomunikuje so správcom
dane, písomnosti sa vracajú s poznámkou adresát neznámy, spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia,
od 25.05.2016 je právnym nástupcom spoločnosť KIVOX s.r.o., M. - na adrese pobytu R. Y., ktorá bola
konateľkou spoločnosti ATFO Staving, s.r.o., tá sa však na uvedenej adrese nezdržiava. Poukázal na to,
že správca dane na žiadosť daňového subjektu vypočul svedka pána I., ktorý k spolupráci s daňovým
subjektom uviedol, že v roku 2012 a 2013 mal známosti s partiami na kopáčske a prípravné práce, vedel
dohodiť pracovníkov a priviesť ich na stavbu, nemal osobný kontakt so spoločnosťou ATFO Staving,
s.r.o., zabezpečoval pre nich ľudí, avšak na meno osoby, ktorá mu dávala pokyny ohľadom zabezpečenia
ľudí pre túto spoločnosti si nepamätá, za vykonanú službu si nechal platiť hotovosť bez dokladu. Ďalej
uviedol, že správca dane na návrh daňového subjektu taktiež vypočul svedkov pána I. a pána I.,
ktorí nevedeli uviesť názvy spoločností, ktoré pre daňový subjekt pod ich vedením ako stavbyvedúcich
vykonávali fakturované práce. Na základe uvedeného preto žalovaný uzavrel, že zistené skutočnosti
nepotvrdzujú údaje uvedené na spornej faktúre a vyvolávajú odôvodnené pochybnosti o jej vierohodnosti
dodajúc, že daňový subjekt nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce pravdivosť predložených dokladov
a jeho tvrdení, že fakturované stavebné práce boli skutočne dodané deklarovanou spoločnosťou a
preto neuniesol svoje dôkazné bremeno, čo malo za následok nepreukázanie splnenia hmotnoprávnych
podmienok pre uplatnenie odpočítania dane zo strany daňového subjektu.

10. K predloženým fotografiám žalovaný uviedol, že tieto nepreukazujú, že stavebné práce boli
skutočne dodané spoločnosťou ATFO Staving, s.r.o., pričom osobná účasť správcu dane formou
miestneho zisťovania by rovnako daňovému subjektu nepriniesla lepšie postavenie vo vzťahu k uneseniu
dôkazného bremena vzhľadom k tomu, že správca dane nespochybňuje vykonanie fakturovaných prác,
ale deklarovaného dodávateľa týchto prác.

11. K námietke, ktorou daňový subjekt poukazoval na nezákonný postup správcu dane, ktorý ho
zákonným spôsobom neupovedomil o svojich pochybnostiach uviedol, že správca dane výzvou č.
221792/2015 z 08.04.2015 vyzval daňový subjekt k predloženiu dôkazov a k odstráneniu pochybností
správcu dane, pričom konkretizoval, aké skutočnosti má daňový subjekt preukázať, konkrétne mu bolo
uložené, aby preukázal kto konkrétne vykonával stavebné práce, mal identifikovať pracovníkov, ktorí
práce vykonávali, mal preukázať strojové zariadenia na stavbách, rozpisy prác, preberacie protokoly,
stavebné plány, zmluvy s dodávateľmi i odberateľmi, mal uviesť menovite kto a komu odovzdával
vykonané práce, avšak daňový subjekt uvedené skutočnosti neobjasnil a ani nepredložil všetky
požadované doklady, len sa vyjadril v tom zmysle, že zmluvu uzatvárala pani Y., nevedel, či išlo o
vlastných zamestnancov, uviedol, že sa bude snažiť získať nejaké dôkazné materiály, príp. osobne
zabezpečí výpoveď pani Y. a predložil zmienené fotografie. Na základe ďalšej výzvy č. 20295338/2015
z 29.05.2015 správca dane požadoval vyjadrenie a vysvetlenie nejasností týkajúcich sa spornej faktúry,
pretože mu vznikli pochybnosti o správnosti a pravdivosti údajov v nej uvedených, pričom daňový subjekt
žiadne dôkazy ani vysvetlenia nepredložil, zaslal len odpoveď „Reakcia na výzvu“, v ktorej okrem iného
žiadal správcu dane o presné oznámenie, aké zistenia ho viedli k pochybnostiam, ktoré má odstrániť,
pričom daňovému subjektu boli v zmysle výzvy zo dňa 08.04.2015 známe. V tejto súvislosti tiež dôvodil,
že daňový subjekt má právo predkladať dôkazy až do vydania rozhodnutia vo veci samej, pričom
nie je potrebné, aby bol najprv vyzvaný správcom dane, pričom toto právo bolo daňovému subjektu
umožnené počas výkonu daňovej kontroly i vyrubovacieho konania doplniac, že správca dane sa
zaoberal všetkými predloženými tvrdeniami, vypočul navrhnutých svedkov a vykonal dôkazy navrhnuté
daňovým subjektom.



12. Ďalej k námietke, že správca dane neoboznámil daňový subjekt so všetkými zistenými skutočnosťami
pred vydaním protokolu skonštatoval, že nejde o také porušenie, ktoré by spôsobilo nezákonnosť
daňovej kontroly alebo samotného protokolu. V tejto súvislosti uviedol, že žiadosť daňového subjektu
o zaslanie oznámenia o zistených skutočnostiach a následné vyjadrenie daňového subjektu, ktoré by
bolo uvedené v protokole tak ako požaduje, by na konkrétnych záveroch správcu dane nič nezmenili a
daňovému subjektu by nepriniesli lepšie postavenie.

13. Rovnako sa žalovaný nestotožnil s námietkou, že ustanovenie § 68 ods. 1 daňového poriadku
mu neumožňuje ukončiť vyrubovacie konanie viacerými rozhodnutiami. V tejto súvislosti uviedol, že v
oznámení o začatí daňovej kontroly sú uvedené všetky dane i zdaňovacie obdobia, za ktoré sa daňová
kontrola vykonáva (§ 46 ods. 1 daňového poriadku), pričom daňový poriadok v žiadnom ustanovení
neuvádza, že v jednom oznámení o začatí daňovej kontroly nie je možné uviesť viacero zdaňovacích
období, ba práve naopak, daňový poriadok v § 46 ods. 4 umožňuje rozšíriť výkon daňovej kontroly i na
ďalšie zdaňovacie obdobie, účtovné obdobie alebo daň.

14. Z uvedených dôvodov, žalovaný po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že správca
dane dostatočne a správne posúdil skutkový stav veci, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je jasné,
zrozumiteľné a dostatočné a preto napadnuté rozhodnutie správcu dane potvrdil.

II. Žaloba a jej dôvody

15. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby správny súd z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm.
c), d), e), f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.  Zároveň si uplatnil právo na
náhradu trov konania.

16. Namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo
nedostačujúce pre riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal správny orgán za základ
rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.

17. Poukázal na to, že správne orgány nespochybnili materiálnu existenciu výkopových a kanalizačných
prác, ale iba osobu dodávateľa, pričom pochybnosti vznikli v súvislosti s neúspešným predvolaním
svedkyne R. Y. a s výpoveďou svedka I. I..

18. Žalobca mal za to, že boli splnené všetky podmienky odpočítania dane podľa § 49 a       § 51
zákona o DPH, pretože správcovi dane predložil všetky zákonom požadované náležitosti potrebné pre
odpočítanie dane doplniac, že ohľadom dodaných služieb predložil aj fotografie z jednotlivých stavieb a
správcu dane vyzval na osobnú účasť pri vykonaných prácach. Uviedol, že spoluprácu so spoločnosťou
dodávateľa preukazoval výpoveďou svedka I., ktorú správca dane nezohľadnil napriek tomu, že tento
potvrdil zabezpečenie osôb na kopáčske a prípravné práce a pomenoval objekty, na ktorých sa práce
vykonávali.

19. Ďalej namietal, že počas výkonu kontroly mu neboli oznámené pochybnosti správcu dane doplniac,
že síce výzvou zo dňa 29.05.2015 ho správca dane vyzval na vysvetlenie nejasnosti ohľadom faktúr,
avšak na jeho žiadosť o oznámenie, ktoré konkrétne pochybnosti a zistené skutočnosti ho viedli k
prijatému záveru, však nereagoval. Z uvedeného dôvodu mal za to, že mu správca dane svojim
postupom odoprel základné právo garantované daňovým poriadkom a článkom 47 ods. 3 Ústavy
Slovenskej republiky a následne uzavrel, že protokol z daňovej kontroly, ktorý neobsahuje vyjadrenie
kontrolovaného daňového subjektu podľa     § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku, nebol vypracovaný
v súlade so zákonom a preto ani nezastali účinky, ktoré zákon s jeho doručením spája.

20. Vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu žalobca namietal, že správca dane v rozpore s § 24 ods.
2 daňového poriadku zaťažil svoju činnosť pri výkone správy daní neodbornosťou, keď nevykonal
dostatočné zistenia odôvodňujúce záver o neoprávnenom uplatnení odpočítania dane a naviac sa
v rozhodnutí nevysporiadal so všetkými návrhmi a námietkami žalobcu uvedenými vo vyjadrení k
protokolu. S poukazom na rozhodnutia Európskeho súdneho dvora O.Ltd. (C-354/03, F.E.Ltd (C-353/03),



B.H.S. Ltd (C-484/03) a K. (C-439/04) žalobca spochybnil správnosť postupu správcu dane, keď dôkazné
bremeno vyplývajúce z ustanovenia § 24 daňového poriadku ponechal iba na žalobcovi.

21. Žalobca dal do pozornosti, že správca dane v žiadnom z dokumentov vydaných v rámci kontroly
neuviedol, na základe akého podkladu bola kontrola vykonaná, preto mal  pochybnosti o jej vykonaní v
súlade so zákonom. V tejto súvislosti namietal, že z uvedeného dôvodu je celé konanie zaťažené vadou
nezákonnosti. Taktiež mal za to, že v rozpore so zákonom boli v jeho prípade k jednému protokolu, ako
podkladu pre vyrubovacie konanie, vydané viaceré rozhodnutia. V nadväznosti na uvedené poukázal na
ustanovenie § 68 daňového poriadku, ktoré v súvislosti s vydaním rozhodnutia používa jednotné číslo,
pričom  konkrétne možnosť vydania viacerých rozhodnutí toto ustanovenie jednoznačne neupravuje.
Vzhľadom na uvedené dôvodil, že správca dane porušil základné zásady daňového konania - zásadu
právnej istoty, zásadu proporcionality a zásadu daňovej neutrality tým, že mu ako účastníkovi daňového
konania neumožnil včas sa vyjadrovať k zisteným skutočnostiam a vyvrátiť tak pochybnosti, pričom
žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí s takýmto postupom stotožnil, avšak argumenty na podporu
svojich tvrdení neuviedol.

22. Žalobca súčasne podľa § 182 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku požiadal o nariadenie
pojednávania.

III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu
23. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe navrhol žalobu zamietnuť a žalobcovi nárok na
náhradu trov konania nepriznať.
24. Zopakoval preverovaný skutkový základ, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období
uplatnil odpočítanie dane z faktúr za dodanie služieb od spoločnosti ATFO Staving, s.r.o. (spoločnosť
zanikla v dôsledku zlúčenia, od 25.05.2016 je právnym nástupcom KIVOX s.r.o., 922 31 M. XXX, ktorá
zanikla v dôsledku zlúčenia, odo dňa 08.09.2017 je právnym nástupcom spoločnosť CINEMA NOVÉ
MESTO, s.r.o.), pričom preverovaním správcom dane nebol preukázaný vznik práva na odpočítanie
dane na základe sporných faktúr od deklarovaného dodávateľa ATFO Staving, s.r.o., nakoľko na základe
vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že sporné plnenia boli dodané dodávateľom uvedeným
na spornej faktúre, t. j. obchodnou spoločnosťou ATFO Staving, s.r.o.

25. Žalovaný poukázal na to, že spoločnosť ATFO Staving, s. r. o. je nekontaktná, posledné daňové
priznanie k DPH podala za zdaňovacie obdobie jún 2011, odvtedy daňové priznania nepodáva, na
základe čoho jej bola zrušená registrácia na DPH z úradnej moci dňom 24.07.2013, na adrese sídla
sa nezdržuje, ani sa tam nenachádza, dlhodobo nespolupracuje a nekomunikuje so správcom dane,
písomnosti sa vracajú späť s poznámkou „adresát neznámy“, sídlo právneho nástupcu - M. XXX, je
trvalým bydliskom bývalej konateľky R. Y., ktorá sa na uvedenej adrese taktiež dlhodobo nezdržiava
a jej pobyt nie je známy. Z uvedeného preto vyplýva, že deklarovaný dodávateľ (ATFO Staving, s.r.o.)
sporné zdaniteľné obchody nepriznal v daňovom priznaní a daň neodviedol a z jeho strany neboli
správcovi dane predložené ani žiadne účtovné resp. iné doklady.  Poukázal na to, že prvostupňový
orgán viedol dokazovanie s cieľom vypočutia bývalej konateľky spoločnosti ATFO Staving, s.r.o. pani
Y., pričom využil všetky zákonné možnosti, vrátane predvedenia, avšak nepodarilo sa mu s ňou
skontaktovať a táto osoba je pre správcu dane, ako aj zložky policajného zboru, dlhodobo nekontaktná. S
poukazom na uvedené uviedol, že tieto skutočnosti (ohľadom nekontaktnosti a nepredloženia dokladov
zo strany spoločnosti ATFO Staving, s.r.o.) neboli žalobcovi pripísané na ťarchu, avšak bolo na ňom, aby
spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukázal, že transakcie sa uskutočnili tak, ako deklarujú
sporné faktúry, a preto prvostupňový orgán vyzval žalobcu k predloženiu dôkazov preukazujúcich
reálnosť vykonaných stavebných prác deklarovaným dodávateľom. V súvislosti s výzvou poukázal na
to, že žalobca sa vyjadril v tom zmysle, že zmluvu uzatvárala pani Y., pričom uviedol, že sa bude
snažiť získať nejaké dôkazné materiály, prípadne zabezpečiť výpoveď konateľky, avšak iné informácie
neposkytol, predložil iba kópie fotodokumentácie, pričom z týchto fotografií na neidentifikovateľnej
stavbe nie je jasné, že išlo o konkrétne práce deklarované spornými faktúrami.

26. Ďalej žalovaný uviedol, že vo vyrubovacom konaní správca dane vypočul žalobcom navrhnutých
svedkov, s pani Y. sa mu však nepodarilo skontaktovať, napriek tomu, že využil všetky zákonné možnosti.
V súvislosti s výpoveďami svedkov poukázal na to, že výpoveď pána I. bez pochybností nepreukázala,
že fakturované plnenia boli skutočne dodané spoločnosťou ATFO Staving, s.r.o. Pán I. mal v rokoch
2012 a 2013 známosti s partiami na kopáčske a prípravné práce, vedel dohodiť pracovníkov a priviesť



ich na stavbu, pričom vo vzťahu k spoločnosti ATFO Staving, s.r.o. uviedol, že s ňou osobný kontakt
nemal, zabezpečoval pre nich ľudí na práce, avšak na meno osoby, ktorá mu v mene tejto spoločnosti
zadávala pokyny, si už nespomenul, konateľa ATFO Staving, s.r.o. osobne nepozná, skonštatoval, že
spoločnosť bola zastupovaná rôznymi osobami (pozn. podľa výpisu z obchodného registra v čase od
20.06.2011 do 24.05.2016 bola jedinou konateľkou spoločnosti ATFO Staving, s.r.o. R. Y.), pričom za
vykonanú službu si nechal vyplatiť hotovosť - bez dokladu.

27. Ohľadom vykonaných výsluchov žalovaný konkretizoval, že správca dane vypočul aj ďalších
žalobcom navrhnutých svedkov pána I. a pána I., ktorí boli zamestnancami žalobcu v kontrolovanom
zdaňovacom období, ani jeden však nevedel uviesť názvy spoločností, ktoré pre žalobcu pod ich
vedením ako stavbyvedúcich vykonávali práce, a to napriek skutočnosti, že v predložených čestných
vyhláseniach názvy týchto spoločností uvádzajú, pričom z ich odpovedí vyplynulo, že pomocné
výkopové práce vykonávali väčšinou M.. V tejto súvislosti tiež uviedol, že žalobca predložil čestné
prehlásenia týchto svedkov vo svojom vyjadrení k zisteniam uvedeným v protokole, avšak vzhľadom
na rozpory medzi predloženými čestnými prehláseniami a osobnými výpoveďami týchto svedkov, je
ich hodnovernosť nepreukázaná. K vyhodnoteniu dôkazov čestných prehlásení žalovaný poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/40/2011, v ktorom je uvedené, že čestné
vyhlásenie nie je možné pokladať za dôkaz pri správe daní.

28. Žalovaný na podporu zákonnosti napadnutého rozhodnutia dôvodil, že žalobca nepredložil
relevantné dôkazy o tom, že spoločnosť ATFO Staving, s.r.o. skutočne dodala fakturované práce, nebolo
teda bez pochybností preukázané, že práve tomuto dodávateľovi vznikla daňová povinnosť § 19 zákona
o DPH, čím žalobca neuniesol svoje zákonné dôkazné bremeno (§ 24 ods. 1 daňového poriadku).
Žalovaný uviedol, že žalobca jemu dodané služby ďalej dodával svojím odberateľom, práce kontroloval
a za tieto zodpovedal, v zmysle čoho mu podrobnosti daných transakcií museli byť zrejmé.

29. Žalovaný za nepravdivé označil tvrdenie žalobcu, že sa prvostupňový orgán s výpoveďou svedka
I. nevysporiadal a nezohľadnil ju dodajúc, že protokol obsahuje všetky povinné náležitosti a nakoľko
bol v zákonnej lehote doručený osobe oprávnenej konať v mene žalobcu, daňová kontrola bola riadne
ukončená. Vo vzťahu k protokolu skonštatoval, že napriek skutočnosti, že správca dane neoboznámil
žalobcu so všetkými zistenými skutočnosťami pred vydaním protokolu, nejde o také porušenie, ktoré
by spôsobilo nezákonnosť celej daňovej kontroly alebo samotného protokolu a poukázal na to, že
žalobca bol v protokole oboznámený so všetkými vykonanými úkonmi a zistenými skutočnosťami. V tejto
súvislosti tiež uviedol, že žalobca predložil ďalšie návrhy a dôkazy, ktoré prvostupňový orgán vykonal a
vyhodnotil, tieto boli podkladom pre vydanie rozhodnutia doplniac, že zistenia a závery prijaté v protokole
nie sú konečné a môžu byť zmenené dokazovaním vykonaným vo vyrubovacom konaní, pričom do
vydania rozhodnutia vo veci samej môže každý daňový subjekt predkladať a navrhovať dôkazy, ktoré
môžu ovplyvniť výsledok daňovej kontroly - znížiť, ale aj zvýšiť rozdiel zistený daňovou kontrolou.

30. Poukázal na to, že žalobcovi bolo umožnené predkladať dôkazy, s ktorými sa prvostupňový orgán
vo vyrubovacom konaní riadne zaoberal, vykonal predložené dôkazy, vypočul navrhnutých svedkov a
so všetkými ďalšími zistenými skutočnosťami žalobcu opakovane oboznámil. Uviedol, že správca dane
žalobcu výzvou zo dňa 08.04.2015 (resp. z 26.03.2015) vyzval k predloženiu dôkazov preukazujúcich
jeho tvrdenia, pričom k tejto výzve sa žalobca vyjadril dňa 14.04.2015. V súvislosti s výzvou zo
dňa 29.05.2015 poukázal na to, že správca dane zaslal žalobcovi ďalšiu výzvu č. 20295338/2015,
ktorou požadoval vyjadrenie a vysvetlenie nejasností týkajúcich sa faktúr vystavených deklarovaným
dodávateľom, pretože mu vznikli pochybnosti o správnosti a pravdivosti údajov v nich uvedených, pričom
žalobca nepredložil také dôkazy, ktoré by odstránili vzniknuté pochybnosti. S poukazom na uvedené
preto žalovaný uzavrel, že tvrdenia o nedostatočnom zistení skutkového stavu nie sú pravdivé doplniac,
že pokiaľ by žalobca disponoval vierohodnými a jednoznačnými dôkazmi vo vzťahu k spornej fakturácii,
mohol, resp. mal tieto dôkazy predložiť aj k odvolaniu.

31. Vo vzťahu k citovaným rozsudkom SDEÚ žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán od žalobcu
nepožadoval, aby sledoval, príp. kontroloval obchodno-dodávateľské vzťahy u iných subjektov pred
dodaním služby, ako nesprávne uvádza konštatujúc, že rozsudky ESD C-354/03, C-353/03, C-484/03,
ako aj C-439/04 sú na daný prípad neaplikovateľné, čo je uvedené aj v napadnutom rozhodnutí.



32. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v danom prípade daňová kontrola bola začatá v zmysle
oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 22.07.2014 podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku, ktoré
nemusí obsahovať skutočnosti namietané žalobcom (dôvod začatia kontroly), a že prvostupňový orgán
postupoval procesne správne, keď na základe jedného protokolu vo vyrubovacom konaní vydal viacero
samostatných rozhodnutí za rôzne zdaňovacie obdobia. Žalovaný záverom označil tvrdenia žalobcu za
nepresvedčivé, s tým, že neuviedol také dôkazy a argumenty, ktoré by boli schopné vyvrátiť závery, na
základe ktorých bolo vydané žalované rozhodnutie. Žalovaný nepožiadal o nariadenie pojednávania.

33. Žalobca v replike poukázal na to, že v rámci daňovej kontroly si splnil všetky svoje povinnosti,
predložil všetky dôkazy a správcu dane upozornil na dôkazy, ktoré má k dispozícii a musia mu byť známe
z jeho činnosti. Uviedol ďalej, že účelové ignorovanie týchto faktov zamestnancami vykonávajúcimi
daňovú kontrolu má za následok porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov s tým, že správca dane
vychádzal z nesprávneho výkladu ustanovení § 24 ods. 1 a § 45 ods. 2 písm. d) a písm. e) daňového
poriadku, ktoré nepredstavujú absolútne dôkazné bremeno daňových subjektov, ale iba vymedzujú
rozsah ich dôkaznej povinnosti. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžf/10/2012, sp. zn. 3Sžf/1/2011, sp. zn. 3Sžf/1/2010 a rozsudky SDEÚ v
spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03 Optigen, ako aj na rozsudok NS ČR 5 Afs/15/2010,
v zmysle ktorých skutočnosť, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude
podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane, pričom
nepostačuje, aby tento len tvrdil existenciu určitých skutočností, ale musí ich existenciu aj preukázať.
V tejto súvislosti zastal názor, že o nekompetentnosti správcu dane v tomto prípade svedčí aj to, že
jeho podvodné konanie nielenže nepreukázal, ale ani ho nespomenul. Zopakoval, že spoluprácu s
dodávateľom ATFO Staving, s.r.o. preukazoval počas vyrubovacieho konania okrem iného aj svedeckou
výpoveďou - I. I., ktorý zabezpečoval sprostredkovanie jednotlivých osôb na realizáciu prác tak, ako
uviedol vo svojej svedeckej výpovedi s tým, že svedok potvrdil spoluprácu so spoločnosťou ATFO
Staving, s.r.o., kedy popísal spôsob svojej spolupráce s uvedenou spoločnosťou. Záverom poukázal na
to, že z postupu správcu je zrejmé, že tento konal v rozpore so zásadou úzkej súčinnosti pri správe daní,
čím mu odoprel možnosť predkladať dôkazy v priebehu daňovej kontroly a vyjadrovať sa k zisteným
skutočnostiam. V ostatnom sa v celom rozsahu pridŕžal argumentov uvedených v podanej správnej
žalobe.

34. Žalovaný vo vyjadrení k replike žalobcu zotrval v plnom rozsahu na svojich vyjadreniach. Vo
vzťahu k rozloženiu dôkazného bremena poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3Sžf/63/2015, v ktorom najvyšší súd judikoval, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je
ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. To konkrétne znamená, že daňový subjekt
ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť
uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý následne preveruje skutočnosti rozhodujúce
pre určenie dane doplniac, že odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa (pojem „môže“
§ 49 ods. 2 zákona o DPH), ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane, pričom prenos
dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou
vnútroštátnych súdov na základe judikatúry ESD. Preto s poukazom na citovaný rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky mal za to, že bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že fakturované služby
boli skutočne dodané spoločnosťou ATFO Staving, s.r.o. tak, ako to deklaroval predloženými spornými
faktúrami, avšak žalobca si túto povinnosť nesplnil a sám neuniesol dôkazné bremeno, ako je stanovené
daňovým poriadkom a rozsudkami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Ďalej k argumentom žalobcu
týkajúcim sa neutrality dane žalovaný poukázal na rozsudok SDEÚ C-342/87 vo veci Genius Holding, v
ktorom je stanovené, že právo na odpočítanie dane možno uplatniť len vo vzťahu k skutočne splatným
daniam, t. j. k daniam zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu DPH a nárok na odpočítanie dane
nemožno uplatniť, pokiaľ ide o daň, ktorá nezodpovedaná určitému plneniu. Žalovaný ďalej poukázal
na to, že v preverovanom prípade neboli splnené podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie
dane, ktoré sú stanovené smernicou o DPH a zákonom o DPH, a preto nie je podstatné, či nesplnenie
podmienok bolo zapríčinené podvodným konaním alebo nie. Zdôraznil, že nebolo preukázané dodanie
služieb dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach, t. j. ide o priamy obchodný vzťah medzi
žalobcom a dodávateľom, a preto nie je možné, aby žalobca o týchto skutočnostiach nevedel.

IV. Relevantná právna úprava



35. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

36. Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových
subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.

37. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

38. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

39. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

40. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku,  pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

41. Podľa § 3 ods. 7 daňového poriadku daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a
povinnosti.

42. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je     povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

43. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

44. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

45. Podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu
dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly,
miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo
kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých
dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak
z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení
o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia
oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40
dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly.



46. Podľa § 46 ods. 3 daňového poriadku správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez
oznámenia podľa odseku 1, ak to ustanovuje osobitný predpis, alebo ak o vykonanie daňovej kontroly
požiadajú orgány činné v trestnom konaní alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné
doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. V týchto prípadoch v deň začatia daňovej
kontroly zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly; v zápisnici o začatí
daňovej kontroly musí byť uvedený deň začatia daňovej kontroly, miesto vykonávania daňovej kontroly,
dôvod začatia daňovej kontroly, predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo
kontrolované účtovné obdobie.

47. Podľa § 46 ods. 4 daňového poriadku ak správca dane v priebehu daňovej kontroly zistí skutočnosti
odôvodňujúce vykonanie daňovej kontroly aj iného zdaňovacieho obdobia alebo účtovného obdobia
alebo inej dane, ktoré neboli uvedené v zápisnici o začatí daňovej kontroly alebo v oznámení o daňovej
kontrole, správca dane je oprávnený rozšíriť výkon daňovej kontroly aj o iné zdaňovacie obdobie alebo
účtovné obdobie alebo o inú daň; túto skutočnosť je správca dane povinný písomne oznámiť bez
zbytočného odkladu kontrolovanému daňovému subjektu.

48. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti
dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených,
oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim
vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť
údajov riadne preukázal.

49. Podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví
protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa
nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou
zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo
vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s
protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v
protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15
pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam
uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu
daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa
osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov
nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt
neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného
odpočtu podľa osobitného predpisu.

50. Podľa § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom doručenia
protokolu podľa odseku 8.

51. Podľa § 47 daňového poriadku protokol musí obsahovať

a) názov a sídlo správcu dane,
b) číslo konania,
c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu kontrolovaného daňového subjektu alebo obchodné
meno a sídlo kontrolovaného daňového subjektu, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo
kontrolovaného daňového subjektu pridelené pri registrácii, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá
povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu alebo nemá povinnosť evidencie
podľa osobitného predpisu,
d) predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie,
e) meno a priezvisko zamestnanca správcu dane, ktorý vykonával daňovú kontrolu,
f) miesto vykonania daňovej kontroly a dátum začatia daňovej kontroly,
g) súpis kontrolovaných dokladov,
h) preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov,
i) vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f),
j) dátum vypracovania protokolu,



k) vlastnoručný podpis alebo zaručený elektronický podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vyhotovil
protokol.

52. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v
tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

53. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

54. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

55. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

56. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
57. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu
žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal napadnuté
rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, pričom
postupom podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP nariadil na prejednenie veci samej pojednávanie na deň
14.11.2018, ktorého sa účastníci konania nezúčastnili a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

58. Správny súd konal v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 114 SSP, keď riadne predvolaní
účastníci konania (§ 108 ods. 2 SSP)  svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili.

59. Vychádzajúc z uplatnených žalobných bodov, správny súd prioritne skúmal námietky majúce
procesnú povahu, konkrétne posudzoval, či daňová kontrola bola začatá v súlade s daňovým poriadkom,
ďalej či v rámci daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania boli dodržané práva daňového
subjektu a či vydaný protokol obsahuje zákonnom stanovené náležitosti a následne, aký vplyv by malo
zistené procesné pochybenie na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

60. Žalobca v súvislosti so začatím daňovej kontroly namieta, že správca dane v žiadnom z dokumentov
vydaných v rámci daňovej kontroly neuvádza, na základe akého podkladu bola daňová kontrola
vykonaná, pričom táto bola vykonaná na základe podnetu orgánov činných v trestnom konaní. Uvedenú
námietku správny súd vyhodnotil za bezpredmetnú.

61. Z obsahu administratívneho spisu má správny súd preukázané, že daňová kontrola bola začatá
v súlade s ustanovením § 46 ods. 1 daňového poriadku na základe oznámenia o daňovej kontrole
č. 9212401/5/3573140/2014/Vajd zo dňa 22.07.2014, z obsahu ktorého vyplýva, že daňová kontrola
sa týka dane z pridanej hodnoty za obdobie január - december 2012 a január - december 2013 u
daňového subjektu N. M., R-mont, DIČ : 1020290293, IČ DPH : SK 1020290293, XXX, C., pričom daňová
kontrola sa mala začať dňa 12.08.2014 v priestoroch Daňového úradu U., pobočka G.. Oznámenie o
daňovej kontrole prevzal splnomocnený zástupca žalobcu dňa 23. júla 2014. Rovnako je preukázané,
že podaním doručeným správcovi dane dňa 7. júla 2014 Okresné riaditeľstvo PZ v Senici, odbor
kriminálnej polície, operatívne oddelenie požiadalo o vykonanie daňovej kontroly u žalobcu. Vychádzajúc
z ustanovenia § 46 ods. 1 a 3 daňového poriadku, ktoré sú pre daný prípad relevantné, správny súd
uvádza, že daňový poriadok neukladá správcovi dane povinnosť, v prípade požiadania orgánov činných
v trestnom konaní o vykonanie daňovej kontroly, začať daňovú kontrolu výlučne podľa § 46 ods. 3
daňového poriadku, t. j. na základe zápisnice o začatí daňovej kontroly. To znamená, že správca dane
bol oprávnený začať daňovú kontrolu na základe oznámenia podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku.
Porovnajúc obsahové náležitosti oznámenia o daňovej kontrole podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku
a zápisnice o začatí daňovej kontroly podľa § 46 ods. 3 daňového poriadku správny súd uvádza,
že medzi obsahové náležitosti oznámenia o daňovej kontrole nepatrí dôvod začatia daňovej kontroly.
Preto správca dane nepochybil, keď v oznámení o daňovej kontrole neuviedol skutočnosť, že Okresné



riaditeľstvo PZ v Senici požiadalo o vykonanie daňovej kontroly. S poukazom na uvedené má správny
súd za to, že oznámenie o začatí daňovej kontroly obsahuje všetky zákonné náležitosti podľa § 46 ods.
1 daňového poriadku.

62. Správny súd ďalej posudzoval dôvodnosť námietky, ktorou žalobca poukazoval na to, že mu
počas daňovej kontroly neboli oznámené pochybnosti správcu dane, resp. nekonkrétnosť výzvy č.
20295338/2015 z 29. mája 2015, na ktorú reagoval podaním zo dňa 19. júna 2015. Z obsahu
administratívneho spisu je preukázané, že správca dane na základe predložených dokladov k daňovej
kontrole a odpovede Daňového úradu H., ktorou je preukázaná nekontaknosť spoločnosti ATFO Staving,
s.r.o., vyzval žalobcu na predloženie dôkazov podľa § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku, pričom
výzva č. 221792/2015 z 8. apríla 2015 presne špecifikovala, aké konkrétne dôkazy má žalobca
predložiť. Výzvu prevzal splnomocnený zástupca žalobcu dňa 9. apríla 2015. Následne sa dňa 14. apríla
2015 za účasti splnomocneného zástupcu žalobcu a žalobcu konalo ústne pojednávanie, predmetom
ktorého bolo prejednanie dôkazov na základe výzvy z 8. apríla 2015. Z obsahu zápisnice vyplýva, že
otázky správcu dane boli zamerané, okrem iného aj na stavebné práce, ktoré mali byť na základe
sporných faktúr v kontrolovanom zdaňovacom období vykonané dodávateľom žalobcu spoločnosťou
ATFO Staving, s.r.o., pričom na otázku správcu dane, kto, kedy, kde a kým boli vykonané stavebné
práce, kto konal za žalobcu a konkrétne zúčastnené osoby na predmetných obchodoch žalobca uviedol,
že zmluvu uzatvárala pani Y., nevedel či dodávateľ mal svojich zamestnancov, jednal s nimi osobne a
za faktúry platil v hotovosti. Súčasne žalobca dodal, že sa bude snažiť získať dôkazné materiály, resp.
výpoveď konateľky tejto spoločnosti. Na ústnom pojednávaní žalobca predložil správcovi dane rámcovú
zmluvu o dielo zo dňa 20.02.2012 uzatvorenú medzi žalobcom a spoločnosťou ATFO Staving, s.r.o. a
fotografie. Následne správca dane výzvou č. 20295338/2015 z 29. mája 2015  vydanou podľa § 46 ods.
5 daňového poriadku vyzval žalobcu, aby v lehote 8 dní odo dňa doručenia výzvy vyjadril a vysvetlil
nejasnosti týkajúce sa vystavených faktúr, medzi ktorými bola aj faktúra vystavená daňovým subjektom
ATFO Staving, s.r.o., a to z dôvodu, že správcovi dane vznikli pochybnosti o správnosti a pravdivosti
údajov v nich uvedených. Je pravdou, že správca dane v predmetnej výzve neoznámil žalobcovi
konkrétne pochybnosti vo vzťahu k dodávateľovi stavebných prác, resp. konkrétne mu neoznámil, že má
pochybnosti o tom, že fakturované stavebné práce boli skutočne uskutočnené dodávateľom uvedeným
na spornej faktúre - spoločnosťou ATFO Staving, s.r.o. a na podanie žalobcu o uvedenie konkrétnych
pochybnosti vôbec nereagoval. Správny súd v tejto súvislosti zastáva názor, že správca dane mal s
poukazom na ustanovenie   § 46 ods. 5 daňového poriadku konkrétne oznámiť žalobcovi, že v súvislosti
s predloženými dokladmi má pochybnosti o tom, že deklarované služby boli reálne uskutočnené
dodávateľom uvedeným na spornej faktúre a to najmä s poukazom na informácie poskytnuté správcovi
dane Daňovým úradom H.. Oboznámením žalobcu o zistených skutočnostiach a pochybnostiach na
ústnom pojednávaní konanom dňa 14.04.2015 by bola, podľa názoru správneho súdu, naplnená
zákonná požiadavka ustanovená v § 46 ods. 5 daňového poriadku, avšak zo zápisnice z ústneho
pojednávania nevyplýva, že by správca dane žalobcu o týchto skutočnostiach informoval. Samotné
pochybnosti správcu dane síce nepriamo vyplývajú z priebehu ústneho pojednávania konaného dňa
14.04.2015, avšak na účely výzvy podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku to nie je dostatočné. Preto
správny súd zastáva názor, že správca dane nekonal v súlade s § 46 ods. 5 daňového poriadku,
ktorá skutočnosť by mohla mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd však
posudzoval uvedenú vadu v nadväznosti na postup správcu dane v rámci vyrubovacieho konania a
jeho výsledkov zohľadniac ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej
sa rozhodnutie nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili sa formálne vady, ktoré nemôžu
privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka konania (k tomu pozri bližšie R 122/2003).

63. Správny súd mal z administratívneho spisu preukázané, že protokol bol žalobcovi doručený spolu
s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole dňa 9. júla 2015. V protokole správca
dane nepriznanie práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou ATFO
Staving, s.r.o. odôvodnil tým, že skúmal nielen predložené daňové doklady, ale aj reálnosť zdaniteľných
plnení, pričom dospel k záveru, že predložené faktúry sú nevierohodné a dostatočným spôsobom
nepreukazujú nárok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH, pričom uzavrel, že
uplatnením práva na odpočítanie dane prišlo k porušeniu § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na
§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH.  Správca dane teda spochybnil, že deklarované služby boli
realizované dodávateľom uvedeným na predložených faktúrach. Žalobca sa k protokolu písomne vyjadril
namietajúc, že nemal možnosť sa v priebehu daňovej kontroly vyjadriť k zisteným skutočnostiam, k
spôsobu ich zistenia a rovnako navrhnúť, aby súčasťou protokolu boli vyjadrenia k nim.  Súčasne



navrhol vykonať riadne dokazovanie predvolaním konateľa spoločnosti ATFO Staving, s.r.o., prípadne
aj stavbyvedúceho, ktorý koordinoval práce na stavbe, preberal jednotlivé čiastkové práce vykonané
od dodávateľov a osobne rokoval s dodávateľmi o priebehu vykonaných prác. Prílohou vyjadrenia boli
aj čestné prehlásenia stavbyvedúcich I. I. a W. I., ktorí čestne prehlásili, že ako zamestnanci žalobcu
v pozícii stavbyvedúceho spolupracovali okrem iného aj so spoločnosťou ATFO Staving, s.r.o. a môžu
potvrdiť, že táto spoločnosť v období kalendárneho roka 2012 a 2013 poskytovala pánovi N. M. stavebné
práce, zemné a výkopové práce, montážne a kanalizačné práce a ďalšie pomocné práce na stavbách, na
ktorých vykonávali pozíciu stavbyvedúceho dodajúc, že tieto skutočnosti sú ochotní potvrdiť svedeckou
výpoveďou.

64. Na základe návrhov na doplnenie dokazovania správca dane v rámci vyrubovacieho konania
začatého dňa 10. júla 2015 (§ 68 ods. 1 daňového poriadku) vypočul dňa 6. novembra 2015 za
prítomnosti žalobcu svedkov W. I. a I. I., pričom pokiaľ ide o výsluch konateľky spoločnosti ATFO Staving,
s.r.o. je obsahom administratívneho spisu preukázané, že jej prítomnosť nebolo možné zabezpečiť, a to
ani prostredníctvom žiadosti o predvedenie z 19. novembra 2015.  Zo správy Obvodného oddelenie PZ
v Piešťanoch z 9. decembra 2015 vyplýva, že R. Y. sa na adrese M. XXX dlhodobo nezdržiava, pričom
sa mala zdržiavať na adrese Z. X., H. v H., kde býva rómska komunita, správca uvedeného objektu pán
I. však uviedol, že menovaná tu nikdy nebývala a mala bývať v dome, na H. v C., avšak bolo zistené,
že menovaná tam nebýva od júna 2011 a mala sa zdržiavať niekde v Y. u svojho manžela N. Y., ktorý
mal opravovať dom, avšak presnú adresu nezistili.

65. Dňa 3. februára 2016 sa konalo ústne pojednávanie za účelom prejednania vyjadrenia k protokolu
podaného dňa 24.07.2015 a oboznámenia daňového subjektu s výsledkami ďalšieho šetrenia, ktoré bolo
navrhnuté daňovým subjektom vo vyrubovacom konaní. Z obsahu zápisnice z ústneho pojednávania
vyplýva, že žalobca bol oboznámený so zistenými skutočnosťami vo vzťahu k spoločnosti ATFO Staving,
s.r.o., pričom na dotaz správcu dane, aby sa konkrétne vyjadril s kým jednal, kde skutočne spoločnosť
ATFO Staving, s.r.o. vykonávala práce, kto preberal vykonané práce od uvedenej spoločnosti a akým
spôsobom boli vykonávané úhrady uviedol, že sa pridržiava záverov uvedených vo vyjadrení a je ochotný
relevantne preukázať dodanie prác vykonávaných spoločnosťou AFTO Staving, s.r.o.

66. Následne správca dane v zmysle § 68 ods. 3 daňového poriadku určil deň prerokovania
pripomienok a dôkazov predložených k protokolu na deň 28.06.2016. Z úradného záznamu zo dňa
16.06.2016 vyplýva, že splnomocnený zástupca žalobcu sa správcovi dane telefonicky ospravedlnil,
pričom nový termín prerokovania pripomienok bol dohodnutý na deň 11.07.2016, v ktorý sa ústne
pojednávanie aj uskutočnilo. Zo zápisnice je preukázané, že žalobca bol správcom dane oboznámený,
že spoločnosť ATFO Staving, s.r.o. nepriznala zdaniteľné plnenia uskutočnené pre žalobcu, táto
spoločnosť je nekontaktná, nevykazuje známky reálne fungujúcej obchodnej spoločnosti, pričom žalobca
nepredložil žiadne dôkazy o tom, že deklarované služby vykonávala spoločnosť ATFO Staving, s.r.o.
K uvedenému žalobca uviedol, že do 10. augusta 2016 doloží dôkazy na odstránenie pochybností
správcu dane v súvislosti s vykonanou daňovou kontrolou DPH za zdaňovacie obdobia 1/2012-12/2012
a 1/2013-12/2013. Následne dňa 10.08.2016 žalobca požiadal o predĺženie lehoty do 15.08.2016. Dňa
15.08.2016 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, predmetom ktorého bolo oboznámenie sa s výsledkami
vyrubovacieho konania, pričom žalobca opätovne uviedol, že predloží osobu svedka, ktorá zastupovala
spoločnosť ATFO Staving, s.r.o. a táto potvrdí obchodno-dodávateľské vzťahy. Dňa 8. septembra 2016
telefonoval správcovi dane splnomocnený zástupca daňového subjektu a uviedol, že 26.09.2016 sa
dostaví na Daňový úrad U., pobočka G. spolu s p. C. K., ktorý mal obchodno-dodávateľské vzťahy
so spoločnosťou ATFO Staving, s.r.o.  Dňa 23.09.2016 sa splnomocnený zástupca ospravedlnil z
účasti na výsluchu a to z dôvodu, že svedok pán C. K. mal byť odcestovaný do zahraničia. Dňa
3. novembra 2016 sa konalo ústne pojednávanie, predmetom ktorého bolo prejednanie výsledkov
dokazovania vo vyrubovacom konaní a dohodnutie nového termínu pre účely vypočutia svedka v prípade
spísania poslednej zápisnice pred vydaním rozhodnutia. Termín bol dohodnutý na 29.11.2016. Dňa
17.01.2017 splnomocnený zástupca daňového subjektu v telefonickom rozhovore oznámil správcovi
dane, že dňa 31.01.2017 sa dostaví k správcovi dane svedok k výpovedi v súvislosti s daňovou kontrolou
DPH. Výsluch svedka I. I. sa uskutočnil dňa 31.01.2017 a následne dňa 16.05.2017 sa konalo ústne
pojednávanie, pričom zápisnica bola správcom dane označená ako posledná (§ 68 ods. 3 daňového
poriadku). Na ústnom pojednávaní daňový subjekt k zisteniam správcu dane uviedol, že má za to, že
dostatočne uniesol dôkazné bremeno podľa § 24 daňového poriadku a splnil všetky zákonom stanovené
podmienky pre uplatnenie odpočítania DPH v zmysle § 49 - 51 zákona o DPH, a preto nesúhlasí so



závermi správcu dane. Dňa 29. mája 2017 bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, proti ktorému podal
žalobca odvolanie.

67. Z podrobného opisu priebehu vyrubovacieho konania je preukázané, že pochybenie správcu dane v
podobe neoznámenia žalobcu o konkrétnych pochybnostiach vo výzve zo dňa 29.05.2015 a následným
nereagovaním na žiadosť žalobcu zo dňa 19.06.2015 bolo zhojené samotným priebehom vyrubovacieho
konania, keď správca dane vykonal všetky žalobcom navrhnuté dôkazy, pričom nemožnosť predvolania
konateľky spoločnosti ATFO Staving, s.r.o. nie je možné pripísať na ťarchu správcu dane, nakoľko tento
využil všetky zákonné možnosti na to, aby zabezpečil prítomnosť tejto osoby na výsluchu. Správny
súd zdôrazňuje, že vyrubovacie konanie trvalo od 10. júla 2015 až do 29. mája 2017, kedy bolo
vydané rozhodnutie správcu dane, pričom v rámci jeho priebehu správca dane poskytol daňovému
subjektu niekoľko krát príležitosť  dostatočne preukázať, že spoločnosť ATFO Staving, s.r.o. skutočne
deklarované práce vykonala. Práve postup správcu dane v priebehu vyrubovacieho konania spôsobil,
že jeho pochybenie v priebehu daňovej kontroly nemôže byť samo o sebe dôvodom na zrušenie
napadnutého rozhodnutia.

68. S poukazom na priebeh a výsledky vyrubovacieho konania neprichádza do úvahy ako dôvod
zrušenia napadnutého rozhodnutia ani nesprávnosť konštatovania správcu dane v protokole, že  žalobca
sa na základe výzvy zo dňa 29. mája 2015 k správcovi dane nedostavil, keď predmetná výzva skutočne
predvolanie neobsahovala.

69. Správny súd rovnako za dôvodný nevzhliadol ani ďalší namietaný nedostatok týkajúci sa obsahu
protokolu, konkrétne, že protokol neobsahuje vyjadrenie daňového subjektu podľa   § 45 ods. 1 písm. f)
daňového poriadku a preto nemal byť vypracovaný v súlade so zákonom. Ustanovenie § 45 ods. 1 písm.
f) daňového poriadku priznáva kontrolovanému daňovému subjektu právo navrhnúť správcovi dane, aby
jeho vyjadrenia k zisteným nedostatkom boli uvedené v protokole, pričom pokiaľ daňový subjekt toto
právo nevyužije, tak ako v danom prípade, ktorá skutočnosť je preukázaná obsahom administratívneho
spisu, tak v protokole je vo vzťahu k obsahovej náležitosti podľa § 47 písm. i) daňového poriadku
správne uvedené, že kontrolovaný daňový subjekt nenavrhol, aby jeho vyjadrenie bolo uvedené v
protokole. Vo vzťahu k poučovacej povinnosti správcu dane, ktorá mu vyplýva z ustanovenia § 3 ods.
2 daňového poriadku, správny súd uvádza, že z oznámenia o výkone daňovej kontroly z 22. júla 2014
má preukázané, že žalobca bol o svojich procesných právach a povinnostiach poučený odkazom na §
45 daňového poriadku.

70. Z obsahu správnej žaloby vyplýva, že zásadnou spornou otázkou medzi účastníkmi konania
bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z § 24 ods. 1 daňového
poriadku, konkrétne, či nedošlo k neprimeranému prenosu dôkazného bremena na žalobcu. V konaní
nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že deklarované služby boli skutočne zrealizované, avšak
konajúce orgány verejnej správy spochybnili, že tieto boli vykonané dodávateľom uvedeným na
preverovaných faktúrach, v danom prípade spoločnosťou ATFO Staving, s.r.o.

71. Správny súd považuje za potrebné na úvod poukázať na samotný účel daňového konania, ktorým  je
zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti
voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu
zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie
dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Overenie oprávnenosti odpočítania dane
znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či podmienky boli splnené, či nárok
pre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok nie je vylúčený. Nakoľko ide o
hmotnoprávne podmienky, k takémuto záveru nestačí len existencia konkrétnej faktúry, hoci má všetky
formálno-právne náležitosti, ale musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú
činnosť (z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/40/2015 z 28. septembra 2017).

72. Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom
platiteľa dane, ktoré právo je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Zákonodarca z dôvodu zabránenia
ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane uplatnil preukázal existenciu
podmienok, ktoré pre tieto nároky zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane
z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené,
tovar a služby reálne dodané (§ 8, § 9 zákona o DPH), a to práve osobou uvedenou na faktúre. To



znamená, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH
uvedeným na faktúre.

73. V nadväznosti na uvedené správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Sžf/4/2009 z 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z
23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že : „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte
- žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2,  § 51 zákona č. 222/2004
Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu,
ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok
na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si
aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za
zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu
skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné
bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty
uznaný ako oprávnený.“

74. Rovnako v rozsudku sp. zn. 5Sžf/66/2016 z 31. mája 2018 vo vzťahu k rozloženiu dôkazného
bremena najvyšší súd skonštatoval, že : „Určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na
daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a
pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná
vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by
sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že
bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti.“ Ďalej
najvyšší súd v uvedenom rozsudku skonštatoval, že : „Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká
platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s
predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať skutočnosť
vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte.“

75. V súvislosti s povinnosťou daňového subjektu preukázať skutočnosti vyplývajúce z predložených
daňových dokladov (faktúr) správny súd súčasne poukazuje na to, že uskutočňovanie zdaniteľných
plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu a preto má daňový subjekt,
ako platiteľ dane možnosť, obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť
uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Inak povedané je plne v
dispozícii daňového subjektu zabezpečiť si potrebné doklady za účelom minimalizácie rizika, že mu v
budúcnosti nebude z dôvodu dôkaznej núdze priznané právo na odpočítanie dane, tak ako v danom
prípade.

76. Žalobca tvrdí, že v jeho prípade boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky na odpočítanie
dane v zmysle § 49 a § 51 zákona o DPH a závery správcu dane považuje za účelové bez podložených
dôkazov. V súvislosti s unesením dôkazného bremena sa žalobca odvoláva na priložené fotografie z
jednotlivých stavieb s tým, že správcu dane vyzýval na osobnú účasť pri vykonaných prácach a ďalej,
že jeho spolupráca  s dodávateľom ATFO Staving, s.r.o. bola preukázaná počas vyrubovacieho konania
okrem iného aj svedeckou výpoveďou I. I., avšak správca dane jeho výpoveď nezohľadnil vo svojom
rozhodnutí resp. sa nijakým spôsobom s uvedenou výpoveďou nevysporiadal.

77. V danom prípade je, vo vzťahu k rozloženiu dôkazného bremena, keď žalobca s poukazom
na judikatúru SDEÚ tvrdí, že mu nemôže byť odopreté právo na odpočet DPH, pokiaľ nevedel, že
dodávateľský reťazec je postihnutý podvodom na DPH, relevantná tá skutočnosť, že správca dane, ani
žalovaný nezaložili svoje rozhodnutia na tom, že k nepreukázaniu splnenia podmienok na priznanie
práva na odpočítanie dane, nedošlo u dodávateľa spoločnosti ATFO Staving, s.r.o. t. j. u subdodávateľa
žalobcu, ale samotné spochybnenie sa týka vzťahu medzi žalobcom a jeho priamym dodávateľom. To
konkrétne znamená, že bolo plne v dispozícii žalobcu, aby si zabezpečil dostatočné množstvo dôkazov
týkajúcich sa deklarovaných plnení spoločnosťou ATFO Staving, s.r.o., aby nebol vystavený dôkaznej
núdzi. Z pohľadu správneho súdu, žalobca skutočne nepreukázal relevantnými dôkazmi, že stavebné
práce boli vykonané spoločnosťou ATFO Staving, s.r.o. Napríklad žalobca mal možnosť predložiť na



preukázanie svojich tvrdení stavebné denníky, ktoré mali byť podľa výpovedí stavbyvedúcich vedené,
avšak tieto predložené neboli. Na margo uvedeného správny súd dodáva, že na ich predloženie
pochopiteľne nemusel byť správcom dane vyzvaný.  Správny súd súčasne uvádza, že o nedostatočnej
obozretnosti žalobcu svedčí aj skutočnosť, že mal spoločnosť ATFO Staving, s.r.o vyplácať v hotovosti,
pričom túto skutočnosť správcovi dane žiadnym dôkazom nepreukázal.

78. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca preukazoval nárok na odpočítanie dane
z predmetných faktúr rámcovou zmluvou o dielo zo dňa 20.02.2012, presne nešpecifikovanými
fotografiami, čestnými prehláseniami I. I. a W. I. výpoveďami svedkov W. I., I. I. a I. I. Iné dôkazy na
preukázanie oprávnenosti nároku na odpočítanie dane zo spornej faktúry žalobca vykonať nenavrhol.

79. Z výpovedí svedkov, ktorých obsah je uvedený v bode 8 tohto rozsudku nie je, podľa názoru
správneho súdu, vyvrátená pochybnosť správcu dane a žalovaného, že deklarované stavebné práce boli
realizované spoločnosťou ATFO Staving, s.r.o. Svedkovia I. I. a W.V. nevedeli uviesť názov spoločností,
ktoré pre žalobcu vykonávali práce, uviedli, že v prípade, ak potrebovali pracovníkov na pomocné
práce, pričom väčšinou tieto mali zabezpečovať M. požiadali o nich žalobcu, ktorý ich zabezpečil.
Rovnako výpoveď I. I., ktorý mal potvrdiť spoluprácu žalobcu so spoločnosťou ATFO Staving, s.r.o.
bola nepresvedčivá, ničím nepodložená, I. I. nebol zamestnancom dodávateľa žalobcu, bol vyplácaný v
hotovosti, bez dokladu, neuviedol od koho, zabezpečoval pracovnú silu na pomocné práce, nevedel ani
kto mu dáva pokyny a dokonca spoločnosť ATFO Staving, s.r.o. označil za nekorektnú.

80. V súvislosti s odpočítaním dane z pridanej hodnoty pri výkone činností spojených s realizáciou
stavieb správny súd poukazuje na rozhodnutie zásadného právneho významu a to rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/81/2015 z 1. decembra 2016, publikovaný v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 4/2017 pod č. 38, v ktorom najvyšší súd
skonštatoval, že : „I. V súvislosti s charakterom tvrdenej činnosti dodávateľa (výkopové a iné prípravné
činnosti v stavebníctve) mala sa o ich uskutočnení v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov viesť dotknutými osobami povinná
dokumentácia ako aj zápisy v stavebnom denníku (§ 46a, § 46d). II. Pokiaľ žalobca pri uplatnení práva na
odpočet dane, ktorej základom sú poskytnuté služby pri výkone činností spojených s realizáciou stavieb,
nepredkladá pri svojich tvrdeniach svedectvá, resp. zákonom uvedenú dokumentáciu o stavebných
činnostiach údajne vykonaných žalobcom alebo jeho dodávateľom, potom neuniesol dôkazné bremeno.
III. Správca dane nie je povinný dokazovať neexistenciu zdaniteľného plnenia, pokiaľ sa daňovému
subjektu nepodarí presvedčivo preukázať jeho existenciu. Postačuje, ak správca dane vykonanými
dôkazmi dostatočne spochybnil tvrdenie žalobcu o rozhodujúcich skutočnostiach (vykonanie služby
dodávateľom) a žalobca tieto pochybnosti v konaní napriek výzve nevyvrátil, nakoľko iba formálna
existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o dani
z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.“

81. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky správny súd prijal záver, že žalobca v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno vo
vzťahu k preukázaniu nároku na odpočítanie DPH z deklarovaných zdaniteľných plnení. Obsahom
administratívneho spisu je preukázané, že vykonaným dokazovaním v rámci preverovania reálneho
základu prijatých zdaniteľných služieb žalobcom bolo objektívne spochybnené jeho tvrdenie, že
fakturované stavebné práce mala vykonať obchodná spoločnosť ATFO Staving, s.r.o. Vo vzťahu k
tejto spoločnosti je potrebné uviesť, že táto spoločnosť bola nekontaktná, nespolupracovala, naposledy
podala daňové priznanie na DPH, v júni 2011, čo znamená, že daň zo spornej faktúry neodviedla
do štátneho rozpočtu. Pokiaľ žalobca tvrdí, že nie je možné od neho spravodlivo žiadať, aby
sledoval, prípadne kontroloval obchodno-dodávateľské vzťahy u iných subjektov pred dodaním služby,
odvolávajúc sa pritom na viaceré rozhodnutia SDEÚ, správny súd opakuje, že v danom prípade išlo



o priamy vzťah žalobcu a jeho dodávateľa, teda bolo v jeho moci, aby si zabezpečil dostatočné
množstvo dôkazov, ktorými by následne preukázal, že k zdaniteľnému plneniu došlo a to práve
dodávateľom uvedeným na faktúre. Túto skutočnosť mohol svojou obozretnosťou ovplyvniť, avšak
vo vzťahu k deklarovaným stavebným prácam nemal okrem neoveriteľných  objednávok, rámcovej
zmluvy a fotografií, ktoré za stavu, keď nebola spochybnená materiálna existencia prác, nemohli mať
žiadnu relevanciu. Taktiež výpovede svedkov neboli spôsobilé zistené pochybnosti odstrániť. Naviac,  o
nedostatočnej obozretnosti žalobcu svedčí skutočnosť, že mal spoločnosť ATFO Staving, s.r.o. vyplácať
v hotovosti, pričom túto skutočnosť správcovi dane rovnako žiadnym dôkazom nepreukázal.

82. V súvislosti s námietkou napádajúcou nedostatočné zistenie skutkového stavu je potrebné
konštatovať, že žalobca okrem výsluchu svedkyne Y. - konateľky tvrdenej dodávateľskej spoločnosti,
nenamietal nevykonanie žiadneho iného dôkazu s predpokladaným významom pre rozhodnutie. Je
nepochybné, že správca dane za účelom zabezpečenia menovanej svedkyne vyčerpal všetky zákonné
možnosti, pričom jej výsluch nebol vykonaný z objektívnych dôvodov nemajúcich pôvod v postupe
správcu dane.

83. V neposlednom rade správny súd nepriznal dôvodnosť ani námietke žalobcu týkajúcej sa
skutočnosti, že správca dane na základe jedného protokolu z daňovej kontroly vydal viacero rozhodnutí
o vyrubení dane. Požiadavka na vydanie jedného rozhodnutia v prípade výkonu daňovej kontroly za
viaceré zdaňovacie obdobia, prípadne i viacero druhov dane, nemá akékoľvek logické opodstatnenie a
daňový poriadok v tomto smere v žiadnom zo svojich ustanovení správcu dane neobmedzuje, pričom
takéto obmedzenie nie je možné vyvodzovať iba zo skutočnosti, že daňový poriadok v súvislosti
s rozhodnutím správcu vo vyrubovacom konaní používa jednotné číslo. Naviac, daňový poriadok v
ustanovení § 46 ods. 4 predpokladá rozšírenie daňovej kontroly aj o iné zdaňovacie obdobie, účtovné
obdobie, prípadne inú daň. Podľa názoru správneho súdu práve skutočnosť, že daňová kontrola sa môže
týkať viacerých zdaňovacích období, ako v danom prípade, logicky predpokladá vydávanie rozhodnutí za
jednotlivé zdaňovacie obdobia, pretože skutkové okolnosti zdaňovacích období sa pochopiteľne môžu
líšiť. Vydávaním rozhodnutí za jednotlivé zdaňovacie obdobia na základe jednej daňovej kontroly sa
realizuje zásada súčinnosti a hospodárnosti pri správe daní.

84. Správny súd s poukazom na vyššie uvedené preto zastáva názor, že len predložením účtovných
dokladov bez ich náležitej verifikácie vo vzťahu k dodaniu služby - výkopových a kanalizačných prác
došlo práve dodávateľom deklarovaným na predloženej faktúre - spoločnosťou ATFO Staving, s.r.o.,
ktorá skutočnosť má za následok nepreukázanie vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa žalobcu (§ 19
ods. 1 zákona o DPH), žalobca nepreukázal oprávnenosť odpočítania dane z pridanej hodnoty (§ 49
ods. 1 a 2, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH). Z uvedeného dôvodu vyrubenie rozdielu dane v sume 3
261,- Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2013 je vecne správne. Podľa názoru
správneho súdu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky atribúty zákonnosti, žalovaný sa
vysporiadal s odvolacími námietkami, rozhodnutie je založené na náležite zistenom skutkovom stave
veci, ktorý skutkový stav zodpovedá aj obsahu administratívneho spisu a v daňovom konaní nedošlo k
podstatnému porušeniu ustanovení daňového poriadku, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť
napadnutého rozhodnutia.

85. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení, správny súd nevzhliadol
dôvodnosť žaloby a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

86.  O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy
konania nepriznal, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, pričom orgánu
štátnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne.



87. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať  prostredníctvom
Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§
443 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443
ods. 5 SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti  (§ 445 ods. 2
SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).