Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/39/2017 z 24. 4. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 24. apríla 2018, sp. zn. 14S/39/2017, ECLI:SK:KSTT:2018:2017200177.2 Krajský súd Trnava | 14S/39/2017 | ECLI:SK:KSTT:2018:2017200177.2 | 2018-04-24 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 225 zákona č. 73/1998 Z. z., § 119 SSP, § 6 SSP, § 48 zákona č. 73/1998 Z. z., § 2 SSP, § 5 SSP, § 194 zákona č. 73/1998 Z. z., § 192 zákona č. 73/1998 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/eb27c24c-c990-4062-a6d9-3b2619a25633 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2017200177.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/39/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200177
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2017200177.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a
členov senátu JUDr. Anity Filovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci žalobcu: U. K., adresa
trvalého pobytu XXX XX F., I. XXX/XX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Jozef Holič s.r.o.,
so sídlom Poľovnícka 4, 900 27 Bernolákovo, proti žalovanému : Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej
a justičnej stráže, so sídlom Šagátova 1, 823 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. GR ZVJS-3-6-10/14-2016 zo dňa 29.09.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Rozhodnutím Generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-3-6-10/14-2016
zo dňa 29.09.2016 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) bolo zamietnuté odvolanie žalobcu proti
personálnemu rozkazu riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby
Leopoldov (ďalej aj ako len „orgán verejnej správy nižšieho stupňa“) č. 183/2016 zo dňa 10.06.2016
a personálny rozkaz bol potvrdený. Personálnym rozkazom bol žalobca prepustený zo služobného
pomeru príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998
Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a
justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len ako
„zákon č. 73/1998 Z. z.“), pričom jeho služobný pomer skončil dňom doručenia rozhodnutia podľa § 194
ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z.

2. Z odôvodnenia personálneho rozkazu vyplýva, že dňa 02.06.2016 došlo v Ústave na výkon trestu
odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov (ďalej aj ako len „ústav“) k mimoriadnej udalosti -
nedovolenému vzdialeniu odsúdeného K. B. z pracoviska s dozorom na strelnici - objekt v nestráženej
časti ústavu (ďalej len ako „pracovisko“), pričom žalobca bol podľa denného rozkazu riaditeľa ústavu č.
ÚVTOS a ÚVV - 1-154/22-2016 zo dňa 01.06.2016 na deň 02.06.2016 veliteľom eskorty na pracovisku
údržba strelnice v čase od 7.00h do 15.00h, členmi eskorty boli ppráp. V. a npráp. A. so služobným psom.
Z analýzy kamerového systému vyplýva, že k vzdialeniu odsúdeného z pracoviska došlo pravdepodobne
orientačne v čase cca od 07.42h do 07.55h (v čase cca o 07,42h príchod odsúdených na pracovisko),
v čase cca o 07,49h príchod zamestnancov zboru z oddelenia logistiky, následne po ich vpustení do
areálu veliteľ eskorty zistil, že jeden z odsúdených chýba, pričom po zistení tejto skutočnosti, začali
príslušníci zboru zabezpečujúci dozor prehľadávať areál strelnice a následne vonkajšie okolie strelnice.
Táto činnosť trvala cca 25 minút a až v čase o 08.17 h došlo zo strany veliteľa eskorty k nahláseniu
mimoriadnej udalosti na operačné stredisko ústavu, čím veliteľ eskorty (žalobca) porušil ustanovenie



§ 90 ods. 1 písm. a) Rozkazu Ministra spravodlivosti SR č. 2/2014 o zabezpečovaní ochrany Zborom
väzenskej a justičnej stráže (ďalej len ako „RMS č. 2/2014“).

3. V personálnom rozkaze bolo ďalej skonštatované, že prešetrením príčin vzniku mimoriadnej udalosti
bolo zistené, že členovia eskorty, ktorej bol žalobca veliteľom dňa 02.06.2016 nedodržali zásady
vykonávania dozoru v súlade s § 49 ods. 6 zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej
stráže v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 4/2001 Z. z.“), nevykonávali stálu kontrolu
pohybu alebo činnosti odsúdených na pracovisku a nezabezpečili permanentnú prítomnosť príslušníka
eskorty na vonkajšom rohu strelnice so štrkovou cestou na zabezpečenie únikovej cesty z pracoviska.
Bolo poukázané na to, že táto skutočnosť vyplýva zo „Správy z prešetrenia príčin a okolností, ktoré
viedli k vzniku mimoriadnej udalosti - nedovolené vzdialenie sa odsúdeného v Ústave na výkon trestu
odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov“ zo dňa 06.06.2016, evidovanej pod číslom : GR
ZVJS-19-6-1/11-2016 (ďalej len ako „správa z prešetrenia príčin“), ktorú spracovala komisia generálneho
riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže. Teda bolo uzavreté, že nedôsledný výkon štátnej služby
všetkých príslušníkov eskorty, ktorej bol žalobca veliteľom, umožnil dňa 02.06.2016 vznik mimoriadnej
udalosti a to nedovolené vzdialenie sa odsúdeného K. B. z pracoviska.

4. Konanie žalobcu, ako príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „príslušník zboru“) bolo
vyhodnotené ako zavinené porušenie základných povinnosti príslušníka zboru uvedených v § 48 ods.
3 písm. a), f) [správne malo byť uvedené b) - poznámka správneho súdu, pričom uvedené pochybenie
bolo napravené v napadnutom rozhodnutí] a g) zákona č. 73/1998 Z. z. zvlášť hrubým spôsobom,
keď úlohy uložené všeobecne záväznými právnymi predpismi neplnil svedomito. V odôvodnení bolo
súčasne poukázané na to, že žalobca počas trvania služobného pomeru dosahoval dobré výsledky, bol
28 krát disciplinárne odmenený, pričom doterajšie svedomité plnenie služobných povinností a dôsledné
dodržiavanie služobnej disciplíny však bolo vyhodnotené v tom smere, že ide o základné povinnosti
každého príslušníka zboru a nemožno nimi ospravedlniť také konanie, ktorého sa menovaný dopustil.

5. Ďalej bolo poukázané na to, že ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých
záujmov štátnej služby, pretože menovaný zložením služobnej prísahy (§ 17 ods. 1 zákona) sa stal
nositeľom štátnej moci a je preto prirodzené očakávať, že príslušník zboru bude príkladne rešpektovať
zákony nielen v rámci služby, ale aj mimo nej. Súčasne bolo poukázané na to, že verejnosť oprávnene
očakáva, že príslušníci zboru budú rešpektovať zákony, ktorých dodržiavanie sami presadzujú a preto
možno konanie žalobcu kvalifikovať ako spôsobilé narušiť vážnosť zboru a dôveru v neho a preto
ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu čestnosti a disciplinovanosti ostatných
príslušníkov zboru, osôb vykonávajúcich trest odňatia slobody a nakoniec aj ohrozením dôvery občanov
voči dodržiavaniu platných právnych predpisov príslušníkmi ozbrojeného bezpečnostného zboru.

6. Proti personálnemu rozkazu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom okrem celého
opisu priebehu mimoriadnej udalosti, pričom poukázal na to, že mimoriadnu udalosť ohlásil o 08.14h,
poukázal na to, že mu nebola poskytnutá informácia, z ktorej by vyplývala rizikovosť odsúdeného B. z
dôvodu osobných problémov v kolektíve odsúdených, žiadal o zistenie, či v dokumentácii odsúdeného
B. sa nenachádzajú informácie, ktoré by odôvodňovali jeho vyradenie z pracoviska. Taktiež poukázal
na to, že po dobu 12 ročného trvania služobného pomeru nebola na úroveň jeho výkonu štátnej
služby zaznamenaná ani jedna pripomienka a za príkladné plnenie služobných povinností bol 28 krát
disciplinárne odmenený a preto prepustenie zo služobného pomeru pri prvom porušení základných
povinností považuje za neprimerané. Vo svojom stanovisku zo dňa 28.07.2016 poukázal na to, že
výsledky komisie generálneho riaditeľa z prešetrenia príčin a okolností, ktoré viedli k nedovolenému
vzdialeniu odsúdeného B. z pracoviska s dozorom uvádzajú ako príčinu mimoriadnej udalosti iba
subjektívne zavinenie príslušníkov zboru a neuvádzajú objektívne zavinenie, ktoré vyplýva z príslušného
ustanovenia zákona č. 73/1998 Z. z. (§ 49 písm. a/ a c/), ktoré ukladá povinnosti nadriadenému riadiť,
organizovať, kontrolovať výkon štátnej služby a vytvárať priaznivé podmienky na riadny výkon štátnej
služby. Rovnako zdôraznil, že ak malo byť miesto stráženia na vonkajšom rohu strelnice so štrkovou
cestou obsadené príslušníkom zboru od príchodu eskorty na pracovisko až do odchodu eskorty z
pracoviska, bolo povinnosťou nadriadeného uvedenú zásadu do smernice zapracovať.

7. O odvolaní rozhodol generálny riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže na základe odporúčania
senátu poradnej komisie (Správa číslo : GR ZVJS-3-6-9/14-2016 zo dňa 26.09.2016) rozhodnutím č. GR
ZVJS-3-6-10/14-2016 zo dňa 29.09.2016. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odvolací



orgán mal z obsahu administratívneho spisu a z doplnených dôkazných listín preukázané, že odvolateľ
nedodržal zásady vykonávania dozoru v súlade s § 49 ods. 6 zákona č. 4/2001 Z. z., porušil zásadu
vykonávania stálej kontroly pohybu alebo činnosti odsúdených, vyplývajúcu z § 49 ods. 6 zákona č.
4/2001 Z. z. a Smernice č. ÚVTOS a ÚVV-26-27/22-2014, porušil ustanovenie § 90 ods. 1 písm. a)
RMS č. 2/2014 tým, že z jeho strany ako veliteľa eskorty došlo k nahláseniu mimoriadnej udalosti na
operačné stredisko ústavu až cca po 25 minútach (v čase o 8.17 h) od zistenia, že odsúdený B. sa v areáli
strelnice nenachádza, porušil zásadu permanentnej prítomnosti príslušníka na vonkajšom rohu strelnice
so štrkovou cestou na zaistenie celého perimetra, o čom bol poučovaný nadriadenými, nevykonával
stálu kontrolu pohybu alebo činnosti odsúdených na pracovisku, ktorá mu vyplýva zo zákona č. 4/2001
Z. z., Smernice č. ÚVTOS a ÚVV-26-27/22-2014 a preukázateľných poučení nadriadenými a porušil aj
povinnosti ustanovené v § 48 ods. 3 písm. a), b) a g) zákona č. 73/1998 Z. z.

8. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia zdôraznil, že zásadným a relevantným dôvodom
prepustenia zo služobného pomeru bola skutočnosť, že nebola vykonávaná stála kontrola pohybu a
činnosti odsúdených, ktorá vyplýva z § 49 ods. 6 zákona č. 4/2001 Z. z., ďalej, že bolo preukázané,
že ani jeden člen eskorty, ktorej bol žalobca veliteľom nevidel ako, kam a kedy sa odsúdený B. vzdialil
z pracoviska a naviac zdôraznil, že žalobca nespochybňuje závažnú skutočnosť a to, že bezodkladne
nenahlásil mimoriadnu udalosť, k čomu bol povinný podľa § 90 ods. 1 písm. a) RMS č. 2/2014.

9. Žalovaný sa nestotožnil s námietkou odvolateľa, že v ústave neboli vytvorené pracovné podmienky
na bezproblémový výkon dozoru nad odsúdenými, pretože Smernica č. ÚVTOS a ÚVV-26-27/22-2014
zreteľne definuje podmienky a činnosť príslušníkov zboru, ktorí zabezpečujú čistenie a údržbu priľahlých
priestorov okolia ústavu, ktoré sú v jeho správe. Definuje najmä, že činnosť odsúdených je organizovaná
tak, aby mali členovia eskorty neustály prehľad o všetkých odsúdených na pracovisku a stálu kontrolu
pohybu odsúdených (čl. 2 ods. 2 písm. c/ a d/), pričom skutočnosť, že zlou organizáciou výkonu služby
eskorty a nedôsledným výkonom služby príslušníkov eskorty bolo zapríčinené, že ani jeden člen eskorty
nemal vedomosť, kde, kedy a akým spôsobom sa vzdialil odsúdený B. nemožno prisúdiť pracovným
podmienkam, ktoré boli nastavené štandardným spôsobom. Z uvedených dôvodov žalovaný zastal
názor, že odvolateľ tým, že nezabezpečil stráženie odsúdených v areáli strelnice tak, aby zabránil úteku
odsúdeného B. z tohto priestoru, resp. aby aspoň predmetný útek odsúdeného nespozoroval, porušil
služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom. Súčasne žalovaný uzavrel, že žalobca ako veliteľ eskorty
porušil aj ustanovenie § 90 ods. 1 písm. a) RMS č. 2/2014 tým, že nenahlásil mimoriadnu udalosť
bezodkladne, ale až po cca 25 minútach od zistenia, že odsúdený B. sa v areáli strelnice nenachádza.

II. Rozsah žaloby a žalobné body
10. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia č. GR
ZVJS-3-6-10/14-2016 zo dňa 29. septembra 2016, ktorým žalovaný podľa § 243 ods. 4 zákona č.
73/1998 Z. z. zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil personálny rozkaz riaditeľa Ústavu na výkon trestu
odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov č. 183 zo dňa 10.06.2016, ktorým bol žalobca
prepustený zo služobného pomeru príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže podľa § 192 ods. 1
písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. s tým, že služobný pomer žalobcu skončil podľa § 194 ods. 3 zákona
č. 73/1998 Z. z. dňom doručenia rozhodnutia, t.j. dňom 10.06.2016. Podľa § 34 Správneho súdneho
poriadku (ďalej aj ako „SPP“) bola podaná spoločná žaloba všetkých členov eskorty - V. A., U. K., X. V..
Uznesením č. k. 14S/39/2017 zo dňa 29.05.2017 došlo k vylúčeniu žaloby U. K. na samostatné konanie
a rovnako k vylúčeniu žaloby X. V. na samostatné konanie podľa § 66 SSP.

11. Ako dôvody správnej žaloby uviedol, že napadnuté rozhodnutie, ako aj personálny rozkaz vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok
dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie
veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia
je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu.

12. Nesúhlasil s odôvodnením personálneho rozkazu, že nedôsledný postup všetkých príslušníkov
eskorty mal za následok vznik mimoriadnej udalosti, t.j. nedovolené vzdialenie sa odsúdeného K. B. z
pracoviska, pretože k úteku došlo pre „nedôsledný postup“ aj iných príslušníkov Zboru tvoriacich súhrn
služobných činností pri kontrole pohybu odsúdených. Poukazoval na to, že všetci príslušníci, ktorí boli
prepustení boli hodnotení veľmi dobre, mali dlhoročné zásluhy a preto zastal názor, že aj v prípade, že by



došlo k porušeniu prísahy alebo služobnej povinnosti „zvlášť hrubým spôsobom“ nemohli byť prepustení
zo služobného pomeru. Konkretizoval, že V. bol 14-krát disciplinárne odmenený, K. 28- krát a A. 25-krát.

13. Namietal, že práve skutočnosť, že tromi rozhodnutiami riaditeľa ústavu boli prepustení traja
príslušníci, ktorí mali každý inú služobnú funkciu, iný počet odslúžených rokov, iné množstvo
disciplinárnych odmien, ale aj iné zaradenie v trojčlennej eskorte v zmysle § 48 ods. 1 písm. e), § 50 ods.
2 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. je v rozpore s požiadavkou ustanovenia § 47 ods. 1 zákona č. 73/1998
Z. z. s poukazom na ustanovenie č. 43 ods. 1 písm. d) bod 4 zákona č. 73/1998 Z. z., v zmysle ktorého
mala byť eskorta viacčlenná (citované ustanovenia žalobcu nekorešpondujú s ich obsahom - poznámka
správneho súdu). S odkazom na uvedené preto namietal, že odôvodnenie personálneho rozkazu nie
je akceptovateľné ani po materiálnej ani po formálnej stránke a je výsledkom porušenia zákona už pri
zriadení strážneho stanovišťa mimo Ústav.

14. Tvrdil, že rozhodnutie o prepustení sa nezaoberalo otázkou, či velenie prepustených príslušníkov
rozkazom veliteľa mjr. Mgr. F. O. do eskorty nie je v rozpore s povinnosťou príslušníka Zboru v zmysle
§ 6 zákona č. 4/2001 Z. z. a § 9 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z. a či rozkaz vyhodnotil
koncepciu a systém ochrany ako súhrn síl, prostriedkov, postupov a opatrení pri strážení, dozore a
eskorte obvinených a odsúdených pri strážení objektov Zboru, strážení pracovísk mimo Ústav a pri
ochrane poriadku (§ 49 zákona č. 73/1998 Z. z.).

15. Namietal, že eskortu v danom prípade nariadil veliteľ zmeny, pričom eskortu v prípade pracoviska
mimo Ústav môže nariadiť riaditeľ ústavu.

16. Poukázal ďalej na to, že na vonkajšom rohu strelnice so štrkovou cestou, išlo o únikovú cestu,
nebolo možné permanentne zabezpečiť stálu prítomnosť príslušníka eskorty. Tvrdil, že nebolo riešené,
akí odsúdení sú eskortovaní na pracovisko, nebolo vopred zisťované o akých odsúdených ide z pohľadu
rizikovosti, t.j. z pohľadu možného ohrozenia členov eskorty a z pohľadu predpokladov odsúdených k
úteku. Mal za to, že pre spravodlivé rozhodnutie sa vyžaduje, aby riaditeľ ako „zakladateľ“ pevného,
dočasného pracoviska mimo ústav vyhodnotil správnosť svojich postupov a následne postupov svojich
podriadených komplexne z pohľadu ochrany trojčlennej eskorty, objektu mimo ústav, jeho členitosti a
prístupnosti zo strany tretích osôb za účelom kontaktu s odsúdeným, ale aj za účelom možného vzniku
odporu či vzbury. Rovnako poukázal na to, že neexistuje smernica, ktorá dovoľuje odsúdeného „typu
B.“ zaradiť na prácu „so zbraňou“ mimo ústav, neexistuje smernica, ktorá určuje, že na 6 eskortovaných
odsúdených pre násilnú trestnú činnosť treba nasadiť 6 až 12 príslušníkov tvrdiac, že iba súčinnosťou
všetkých zodpovedných príslušníkov Zboru vrátane generálneho riaditeľa je možné zabrániť úteku
odsúdeného. Preto mal za to, že riaditeľ, ktorý vydal personálne rozkazy si sám nevyhodnotil príčiny
a podmienky, ktoré boli v príčinnej súvislosti s následkom, ktorý nastal. Teda namietal, že neboli
zohľadňované podmienky na riadny výkon strážnej služby.

17. Namietal skutočnosť, že všetci traja členovia eskorty boli prepustení zo služobného pomeru pre
porušenie toho istého ustanovenia § 48 ods. 3 písm. a), f) a g) zákona č. 73/1998 Z. z., ale aj § 49
ods. 6 zákona č. 4/2001 Z. z., napriek tomu, že každý člen eskorty mal iné postavenie, a teda aj iné
povinnosti. Uvedené označil ako kolektívnu zodpovednosť. Rovnako namietal, že rozhodnutie vychádza
z porušenia povinnosti, ktorá nikde v predpise nie je uvedená (stráženie únikovej cesty).

18. Poukázal na to, že pri vytvorení stráženého stanovišťa zo strany GR Zboru väzenskej a justičnej
stráže a riaditeľa Ústavu neboli určené zásady, povinnosti a spôsob výkonu služby. Tvrdil tiež, že v
danom prípade nikto neurobil rozpis spôsobu stráženia a teda nevydal rozkaz, ktorý bolo možné porušiť.
Rovnako dôvodil, že ani jeden z prepustených príslušníkov, ale ani jeden z nadriadených si nesplnil
úlohu uvedenú v čl. 2 bod 2 písm. d) Smernice ( pracovnú činnosť odsúdených organizuje tak, aby mal
neustále prehľad o všetkých odsúdených na pracovisku); nebol vytvorený zoznam odsúdených a ani ich
počet nebol poskytnutý eskorte v takom časovom predstihu, aby si členovia eskorty mohli premyslieť
spôsob dozoru na pracovisku. Namietal skutočnosť, že nebolo možné, aby trojčlenná eskorta zvládla 11
odsúdených, pričom členovia eskorty nemohli mať neustáli prehľad o všetkých odsúdených.

19. Dôvodnosť nedostatočne zisteného skutkového stavu odôvodňoval tým, že nebolo doplnené
dokazovanie výsluchom odsúdeného za účelom ozrejmenia podstatnej a rozhodujúcej skutočnosti a to,



kedy, komu, kadiaľ a ako z pracoviska ušiel, ktorou stranou prašnej cesty ušiel a kto mu tento útek
umožnil uskutočniť.

20. Záverom právny zástupca tvrdil (a toto tvrdenie zopakoval aj na pojednávaní), že veliteľ eskorty
sa prevzatím velenia dopustil disciplinárneho previnenia a to tým, že vystavil seba a členov hliadky
bezprostrednému ohrozeniu na živote a zdraví.

21. Žalobca navrhol v správnom súdnom konaní vypočuť príslušníkov ochrany (PBS), ktorí vykonali
šetrenie na pracovisku strelnica, odsúdeného K. B. a elektrikára ústavu p. B..

III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, duplika žalovaného

22. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vo vyjadrení k jednotlivým žalobným námietkam
uviedol, že tak napadnuté rozhodnutie, ako aj personálny rozkaz boli vydané oprávnenou osobou v
zmysle ustanovení zákona, pričom dôvody rozhodnutia boli zreteľne odôvodnené a obe rozhodnutia
spĺňajú všetky obsahové i formálne náležitosti. Poukázal na to, že dôvodom prepustenia žalobcu zo
služobného pomeru bolo porušenie základných povinností príslušníka zboru zvlášť hrubým spôsobom,
čoho dôsledkom bola mimoriadna udalosť a to nedovolené vzdialenie sa odsúdeného K. B. z pracoviska
strelnice. Porušenie základných povinností príslušníka zboru spočívalo v tom, že členovia eskorty dňa
2. júna 2016 pri výkone štátnej služby nedodržali zásadu vykonávania dozoru v súlade s § 49 ods. 6
zákona č. 4/2001 Z. z., nevykonávali stálu kontrolu pohybu alebo činnosti odsúdených na pracovisku
a nezabezpečili permanentnú prítomnosť príslušníka eskorty na vonkajšom rohu strelnice so štrkovou
cestou na zabezpečenie únikovej cesty z pracoviska. Konanie žalobcu vyhodnotil ako nedôsledný výkon
štátnej služby, porušenie základných povinností príslušníka zboru takej intenzity a s tak závažným
nepriaznivým následkom, že tento záver nemohla zvrátiť ani skutočnosť, že žalobca bol počas trvania
služobného pomeru kladne hodnotený.

23. Nesúhlasil s tým, že miesto úteku bolo určené ako strážne stanovište, ani ako dočasné strážne
stanovište, ale ako eskorta na pracovisko mimo ústav - ide o nestrážené pracovisko s dozorom - išlo
o objekt č. 17. Eskorta preto mala povinnosť postupovať v súlade so zákonom č. 4/2001 Z. z., RMS č.
2/2014 a v súlade so Smernicou, konkrétne v súlade s čl. 2 ods. 2 písm. d) Smernice, teda členovia
eskorty mali organizovať pracovnú činnosť odsúdených tak, aby mali neustály prehľad o všetkých
odsúdených.

24. V súvislosti zo zaradením odsúdeného na nestrážené pracovisko mimo ústav poukázal na to, že k
zaradeniu odsúdeného na nestrážené pracovisko mimo ústav dochádza na základe rozhodnutia riaditeľa
ústavu, ktorému návrh predkladá umiestňujúca komisia, pričom podmienky zaradenia sú upravené v
Rozkaze generálneho riaditeľa č. 42/2012.

25. K námietke žalobcu, ktorou poukazoval na skutočnosť, že ako sa všetci členovia eskorty mohli
dopustiť hrubého porušenia toho istého ustanovenia § 48 ods. 3 písm. a), f) a g) zákona č. 73/1998
Z. z., keď každý člen eskorty mal iné povinnosti a postavenie uviedol, že všetci členovia eskorty a to
bez ohľadu na ich postavenie mali postupovať v súlade so zákonom č. 4/2001 Z. z., RMS č. 2/2014 a
Smernicou, ktorá jasne definuje v Čl. 1, že sa jednalo o pracovisko mimo ústav, teda mali vykonávať
stálu kontrolu pohybu alebo činnosti obvineného alebo odsúdeného, mali vykonávať stálu kontrolu
pohybu alebo činnosti odsúdených na pracovisku (čl. 2 ods. 2 písm. c/ Smernice) a tiež mali organizovať
pracovnú činnosť odsúdených tak, aby mali neustály prehľad o všetkých odsúdených na pracovisku a
zabrániť ich úteku podľa § 49 ods. 4 zákona č. 4/2001 Z. z. Všetci členovia eskorty, teda aj žalobca, však
porušili základné povinnosti a zásady pri dozore nad odsúdenými, ktoré musel plniť každý člen eskorty
bez ohľadu na zaradenie, resp. funkciu.

26. Porušenie vyššie uvedených povinností mal žalovaný preukázané dôkazmi uvedenými v
administratívnom spise, pričom poukázal na to, že je preukázané, že ani jeden člen eskorty nevidel
odsúdeného B. sa vzdialiť.

27. Vo vzťahu k námietke, že odôvodnenia personálnych rozkazov sú zhodné uviedol, že vo všetkých
troch prípadoch ide o rovnaký skutkový základ.



28. Nesúhlasil so spochybňovaním podmienok na riadny výkon štátnej služby na uvedenom
nestráženom pracovisku s dozorom dôvodiac tým, že keby boli v danom prípade dodržané len
elementárne zásady dozoru nad odsúdenými (stála kontrola pohybu odsúdených) uvedené v zákon č.
4/2001 Z. z., RMS č. 2/2014 a Smernici nedošlo by k situácii, ktorá je nespochybniteľná a podporená
viacerými dôkazmi uvedenými v spise a to, že ani jeden člen eskorty nevidel odsúdeného B. sa vzdialiť
resp. utiecť z pracoviska, pričom práve porušením týchto základných zásad stráženia resp. dozoru nad
odsúdenými, nedostatočným vzájomným organizovaním a koordinovaním výkonu štátnej služby, bolo
konanie členov eskorty vyhodnotené ako hrubé porušenie služobnej povinnosti.

29. Žalovaný navrhol vypočuť v konaní ako svedkov riaditeľa pplk. Ing. F. O. a pplk. Mgr. F. A., riaditeľa
odboru ochrany GR ZVJS.

30. Žalobca v duplike uviedol, že žalovanému sa vo svojom vyjadrení nepodarilo preukázať
subjektívne zavinenie prepustených príslušníkov zboru, nepodarilo sa mu odstrániť objektívne zavinenie
Generálneho riaditeľstva ZVJS na stave, ktorého priamym dôsledkom bola „našťastie“ len mimoriadna
udalosť takmer zanedbateľnej závažnosti v porovnaní s tým, čo sa „pri sile až dvadsiatich odsúdených“,
ktorí na eskortu byť velení nesmeli, mohlo reálne stať. Súčasne navrhol vypočuť ako svedkov riaditeľa
ústavu plk. Ing. F. O., riaditeľa odboru ochrany GR ZVJS p. A., odsúdeného K. B., informovaného
zástupcu žalovaného k ozrejmeniu a vydokladovaniu všetkého, čo sa po úteku v záujme bezpečnosti a
ochrany života a zdravia príslušníkov ZVJS eskorty zvlášť zmenilo a aké opatrenia boli vykonané, aby sa
už mimoriadna udalosť - útek odsúdeného neopakovala. Súčasne navrhol spojenie veci podľa § 65 SSP.

31. Žalovaný v replike poukázal na to, že žalobca v duplike neuviedol žiadne nové skutočnosti, ku ktorým
by sa už nevyjadril a súčasne uviedol, že súhlasí so spojením vecí podľa § 65 SSP.

IV. Konanie na správnom súde a relevantná práva úprava

32. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

33. Podľa § 5 ods. 2 SSP, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných
ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.

34. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

35. Podľa § 119 SSP, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

36. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

37. Podľa § 135 ods. 1 SSP, Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

38. Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt sa prepustí zo služobného pomeru,
ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v
služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

39. Podľa § 192 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z., o prepustení policajta z dôvodov uvedených v odseku
1 písm. d) až g) možno rozhodnúť len do šiestich mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod
prepustenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách sa
musí rozhodnutie o prepustení policajtovi aj doručiť.



40. Podľa § 194 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., ak bol policajt prepustený z dôvodov uvedených v § 192
ods. 1 písm. c) až g), možno skončiť služobný pomer dňom doručenia rozhodnutia o prepustení.

41. Podľa § 225 ods. 2 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z., služobný úrad vopred prerokuje s príslušným
odborovým orgánom návrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru z dôvodu organizačných
zmien alebo pre zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti.

42. Podľa § 48 ods. 3 písm. a) až c) a g) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt je povinný,

a) plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne
záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi
nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený,
b) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas,
c) oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú výkon
štátnej služby, a hroziacu škodu,
g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného
zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor.

43. Podľa § 48 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z., ak sa policajt domnieva, že rozkaz, nariadenie, príkaz
alebo pokyn jeho nadriadeného je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, je povinný na
to nadriadeného upozorniť. Ak nadriadený trvá na splnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu,
musí ho policajtovi písomne potvrdiť a policajt je povinný ho splniť. Písomné potvrdenie sa nevyžaduje,
ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania. Policajt je povinný odoprieť splnenie rozkazu, nariadenia,
príkazu alebo pokynu nadriadeného, ak by jeho splnením spáchal trestný čin; túto skutočnosť oznámi
bezodkladne vyššiemu nadriadenému.

44. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 4/2001 Z. z. pri výkone služby je príslušník zboru povinný dbať na česť,
vážnosť a dôstojnosť osoby i svoju vlastnú a nepripustiť, aby v súvislosti s výkonom služby vznikla osobe
bezdôvodná ujma a aby prípadný zásah do jej práv a slobôd prekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie
účelu sledovaného výkonom služby.
45. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 4/2001 Z. z. ochranou sa na účely tohto zákona rozumie súhrn opatrení,
ktorých cieľom je zaistiť bezpečnosť objektov a predchádzať alebo zamedziť narúšaniu ustanoveného
poriadku v nich. Ochrana zahŕňa stráženie a obranu.

46. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 4/2001 Z. z. strážením sa na účely tohto zákona rozumie súhrn
služobných činností realizovaných príslušníkmi zboru s využitím určených prostriedkov a ustanovených
postupov zameraných na ochranu určených objektov a na kontrolu pohybu alebo činnosti obvinených,
odsúdených a osôb umiestnených v detenčnom ústave s cieľom zabrániť ich úteku.

47. Podľa § 49 ods. 4 zákona č. 4/2001 Z. z., eskortou sa na účely tohto zákona rozumie sprevádzanie
a stráženie obvineného alebo odsúdeného spravidla ozbrojeným príslušníkom zboru s cieľom zabrániť
ich úteku.

48. Podľa § 49 ods. 6 zákona č. 4/2001 Z. z., dozorom nad obvineným alebo odsúdeným sa na účely
tohto zákon rozumie súhrn služobných činností príslušníka zboru, pri ktorých sa vykonáva stála kontrola
pohybu alebo činnosti obvineného alebo odsúdeného.

49. Podľa § 89 ods. 1 písm. d) RMS č. 2/2014, veliteľ eskorty pri výkone služby plní najmä tieto úlohy :
zabezpečuje a organizuje stráženie eskortovaných osôb po celý čas trvania eskorty.

50. Podľa § 90 ods. 1 RMS č. 2/2014, v prípade úteku eskortovanej osoby veliteľ eskorty plní najmä
tieto úlohy :
a) o vzniknutej situácii bezodkladne vyrozumie operačné stredisko ústavu; informuje najmä o presnom
mieste kde k úteku došlo, počte a totožnosti osôb na úteku, predpokladanom smere úteku a o tom, či
je osoba na úteku ozbrojená,
b) zabezpečí miesto úteku tak, aby nebolo zneužité na útek ďalších osôb; ak to okolnosti dovoľujú,
vykoná potrebné opatrenia na bezprostredné prenasledovanie,



c) zabezpečí všetky stopy a osobné veci osoby na úteku, ako aj veci použité na vykonanie úteku.

51. Podľa Čl. 1 Smernice pre činnosť príslušníkov ZVJS zabezpečujúcich čistenie a údržbu priľahlých
priestorov okolia ústavu a objektov v okolí ústavu, ktoré sú v jeho správe číslo : ÚVTOS a
ÚVV-26-27/22-2014 zo dňa 03.04.2014 (ďalej len ako „Smernica“) pracovisko čistenie a údržba
priľahlých priestorov okolia ústavu a objektov v okolí ústavu, ktoré sú v jeho správe je nestrážené
pracovisko s dozorom mimo ústavu. Jedná sa o pracovisko so sezónnym charakterom prác. Prácu na
uvedenom pracovisku vykonávajú odsúdení zaradení na výkon prác pre sústav bezplatne v rozsahu
najviac štyri hodiny denne. Pracovisko je zriadené v okolí celého vonkajšieho ohradného múru ústavu,
vrátane priľahlého priestoru pred administratívnou budovou, areálu tenisového kurtu, časti železničného
koľajiska, ktoré spravuje ústav, v priestore bývalého ÚAO, objektu č. 17 - Strelnica, objektu č. 26 - ČOV,
objektu č. 39 - Kultúrny dom.

52. Podľa Čl. 2 ods. 1 písm. c) Smernice (Osobitné povinnosti veliteľa eskorty pri výkone dozorovej
služby na pracovisku čistenie okolia ústavu) pred odchodom na pracovisko - v prípade, ak je eskorta
zložená z viacerých členov, vykoná rozdelenie eskorty.

53. Podľa Čl. 2 ods. 2 písm. c), d), k) a o) Smernice (Osobitné povinnosti veliteľa eskorty pri výkone
dozorovej služby na pracovisku čistenie okolia ústavu) po príchode na pracovisko a počas pracovného
času odsúdených vykonáva dozorovú službu, pričom plní najmä tieto úlohy :

c) vykonáva stálu kontrolu pohybu alebo činnosti odsúdených na pracovisku,
d) pracovnú činnosť odsúdených organizuje tak, aby mal neustále prehľad o všetkých odsúdených na
pracovisku,
k) v prípade úteku odsúdeného preruší vykonávanie prác a odsúdených zhromaždí na vhodnom mieste /
prehľadný priestor, bezodkladne informuje o vzniknutej situácii VZ, plní primerane úlohy ustanovené v
§ 76 RMS č. 2/2014 a v ďalšej činnosti postupuje podľa pokynov VZ,
o) kontroluje, riadi a usmerňuje činnosť ďalších členov eskorty.

54. Krajský súd v Trnave, ako súd správny, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a
administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy, preskúmal napadnuté rozhodnutie, vrátane
personálneho rozkazu, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúceho ich vydaniu,
viazanúc rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), nariadil vo veci pojednávanie a po doplnenom
dokazovaní spočívajúcom v oboznámení sa s výpoveďou odsúdeného K. B. uskutočnenou v rámci
trestného konania a po vypočutí účastníkov konania, dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná.

55. Žalobca na pojednávaní uviedol, že bol veliteľom eskorty prakticky 10 rokov, svoje služobné
povinnosti vykonával vždy čestne a zodpovedne a riadil sa Smernicou. Zdôraznil, že v danom prípade
nebolo na pracovisku 6 odsúdených, tak ako to prezentovali vo výpovediach jeho nadriadení, ale bolo
tam 11 odsúdených, 6 brigádnikov a 5 voľno pohybárov. Súčasne upozornil na to, že v daný deň asi
7 odsúdených odmietlo nastúpiť na dobrovoľnú brigádu. Poukázal tiež na to, že strážili 8 hodín, hoci
Smernica bolo vytvorená pre brigádu na 4 hodiny, nebol vytvorený ani palebný smer, ktorý je v prípade
stráženého stanoviska nutné vytvoriť smernicou a zastával názor, že 3 príslušníci nemohli dostatočne
zabezpečiť pracovisko, pretože podľa vyjadrení nadriadených mal 1 stáť na perimetri, bolo potrebné
vytvoriť aj krytie, čo pri tomto počte príslušníkov eskorty ako veliteľ eskorty nebol schopný zabezpečiť.
Ďalej poukázal na to, že kľúče, ktoré používali pri otváraní priestorov neboli označené, bolo tam asi 20
strieborných kľúčov, ktoré musel používať, pričom musel skúšať, ktorý kľúč do zámky pasuje, pričom
v súčasne dobe sú už kľúče označené. Rovnako poukázal na to, že aj Smernica je v súčasnej dobe
doplnená dodatkom o perimetri, má vedomosť o tom, že došlo k výrazným zmenám riadenia tohto
pracoviska, konkrétne, že najskôr chodia logisti pred eskortou a v súčasnej dobe tam chodí aj menej
odsúdených pri tom istom počte príslušníkov, chodí tam maximálne 5 odsúdených a len na 4 hodiny.
Na základe otázky člena senátu, či členom eskorty určoval kde sa budú zdržiavať uviedol, že ako veliteľ
eskorty určoval miesta svojim podriadeným t.j. členom eskorty, konkrétne kde sa budú zdržiavať, avšak
nebolo zabezpečené krytie príslušníkov. Príslušníkovi A. určil, že bude stáť medzi vstupnou bránou zo
strelnice a altánkom, aj príslušníkovi V. určil, aby išiel s odsúdenými na strelnicu. Na otázku členky
senátu, či je pravdou, že odsúdení neboli pod stálym dozorom uviedol, že odsúdení neboli pod stálym
dozorom asi 3 sekundy a to v čase, keď vpúšťal do priestorov strelnice elektrikárov a s príslušníkom V.
sa míňal pri dverách malej strelnice. Na otázku členky senátu, prečo neoznámil bezodkladne útek väzňa



uviedol, že najskôr musel zistiť kto chýba, pričom odsúdení nespolupracovali, nemohol na operačné
zavolať, že utiekol niekto, avšak nevedel kto, odsúdení tvrdili, že chýba ten, kto má žalúdočné problémy,
vzhľadom na členitosť terénu sa snažil objekt prehľadať a keď usúdil, že väzeň musel utiecť, tak to
nahlásil. Na záver uviedol, že si uvedomoval, že tento stav je nežiadúci z hľadiska zabezpečenia tohto
pracoviska, avšak svojho nadriadeného písomne neinformoval, všetci vedeli, aký je stav, ale vzhľadom
na to, že sa jednalo o „Leopoldov“ tak každé sťažovanie sa chápalo v neprospech sťažovateľa.

56. Na pojednávaní bol oboznámený obsah zápisnice o výsluchu obvineného zo dňa 06.03.2017, ktorú
správny súd získal zo súdneho spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6To/14/2018. Z obsahu tejto zápisnice
vyplýva priebeh úteku väzňa, pričom podľa jeho vyjadrenia, nemali členovia eskorty na odsúdených
výhľad, nakoľko stáli pri altánku. Rovnako je touto výpoveďou preukázané, že odsúdený B. nevyužil na
svoj útek štrkovú cestu na vonkajšom rohu strelnice, tak ako sa predpokladalo, ale po príchode išiel
smerom na veľkú strelnicu, nikto si ho nevšimol, ani z odsúdených ani z príslušníkov, ktorí boli pri altánku,
išiel smerom na veľkú strelnicu, popri panelovému múru, tam sa postavil na dva drevené hranoly a
preskočil panelový plot.

57. Napriek tomu, že správny súd nie je súdom skutkovým a dokazovanie vykonáva len výnimočne,
vzhľadom na okolnosti daného prípadu a jeho následok, ktorým bolo prepustenie zo služobného
pomeru, správny súd na účely svojho rozhodnutia považoval za potrebné vykonať dokazovanie vo
vzťahu k priebehu úteku väzňa K. B.. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že konanie o prepustenie
zo služobného pomeru pre porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým
spôsobom podľa § X92 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. je svojou povahou sankčným
disciplinárnym konaním a prepustenie zo služobného pomeru je v materiálnom zmysle administratívnym
trestom (pozri bližšie rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo/77/2014 zo dňa 29.06.2016). Preto bolo potrebné
ustáliť skutkový stav práve k priebehu úteku väzňa. Správny súd sa preto oboznámil s výpoveďou väzňa
K. B., ktorý ozrejmil priebeh úteku, pričom táto skutočnosť bola pre posúdenie danej veci kľúčová a
dostatočná. Z uvedeného dôvodu správny súd ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania (výsluch ďalších
navrhovaných svedkov) zamietol. Účastníci konania ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemali a
priebeh doplneného dokazovania nenamietali.

58. Z obsahu administratívneho spisu má správny súd preukázané, že na základe denného rozkazu
riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov číslo : ÚVTOS a
ÚVV-1-154/22-2016 zo dňa 1. júna 2016 - Rozpis služieb na deň 2.6.2016 bol na údržbu strelnice v čase
od 07,00 h - 15,30 h určený ako veliteľ eskorty práp. K. a členovia eskorty ppráp. V. a práp. A. + pes.
Časť A denného rozkazu týkajúca sa oddelenia ochrany bola vypracovaná kpt. Mgr. F. A. a mjr. Mgr. F.
O., vedúcim oddelenia ochrany. Denný rozkaz bol podpísaný zástupcom riaditeľa ústavu pre služobné
veci Mgr. J. L., ktorý zastupoval riaditeľa ústavu počas jeho neprítomnosti.

59. V konaní nie je sporné, že dňa 2. júna 2016 sa z pracoviska s dozorom - strelnica, ako objekt v
nestráženej časti ústavu nedovolene vzdialil odsúdený K. B.. Z dôvodu vzniku tejto mimoriadnej udalosti
zriadil dňa 06.06.2016 generálny riaditeľ ZVJS komisiu na prešetrenie príčin a okolností, ktoré viedli
k vzniku mimoriadnej udalosti. Dňa 6. júna 2016 bola vypracovaná správa, z obsahu ktorej vyplýva,
že boli vykonané pohovory s členmi eskorty, so zástupcom vedúceho oddelenia ochrany kpt. Mgr.
F. A. a vedúcim oddelenia ochrany mjr. Mgr. F. O., bola vykonaná analýza kamerového záznamu, z
ktorého vyplýva, že k vzdialeniu odsúdeného K. B. z.č. XXXXXXX z nestráženého pracoviska s dozorom
mimo ústav došlo pravdepodobne orientačne v čase cca od 07.42 h do 07.55h, bola vykonaná kontrola
karty odsúdeného vedená v aplikácii VVVT. Zo záverov správy vyplýva, že primárnou príčinou vzniku
mimoriadnej udalosti bolo porušenie predpisov a pravidiel dozornej služby upravenej zákonom č. 4/2001
Z. z.

60. Správny súd má ďalej preukázané, že dňa 9. júna 2016 bol predložený návrh na prepustenie žalobcu
zo služobného pomeru príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona
č. 73/1998 Z. z., pričom dôvodom bolo nedodržanie zásad vykonávania dozoru podľa § 49 ods. 6 zákona
č. 4/2001 Z. z. členmi eskorty, ktorej veliteľom bol žalobca, konkrétne členovia eskorty nevykonávali stálu
kontrolu pohybu alebo činnosti odsúdených na pracovisku a nezabezpečili permanentnú prítomnosť
príslušníka eskorty na vonkajšom rohu strelnice so štrkovou cestou na zabezpečenie únikovej cesty
z pracoviska, čo viedlo dňa 2. júna 2016 k vzniku mimoriadnej udalosti - nedovolené vzdialenie sa
odsúdeného K. B.. Z návrhu na prepustenie zo služobného pomeru zo dňa 10.06.2016 je preukázané



splnenie zákonných podmienok ustanovených v § 193 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. (možnosť
žalobcu navrhovať dôkazy, obhajovať sa, vyjadriť sa k návrhu na prepustenie), § 225 ods. 2 písm.
c) citovaného zákona (stanovisko príslušného odborového zväzu) a rovnako je preukázané, že bola
dodržaná subjektívna aj objektívna lehota na vydanie rozhodnutia o prepustení žalobcu zo služobného
pomeru podľa § 193 ods. 5 tohto zákona.

61. Pokiaľ ide o ďalší priebeh administratívneho konania vrátane vydaného personálneho rozkazu č.
183 zo dňa 10.06.2016 a napadnutého rozhodnutia žalovaného, správny súd v podrobnostiach odkazuje
na body 1 až 10 tohto rozsudku.

62. V danom prípade bolo úlohou správneho súdu posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky na
prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže, či napadnuté
rozhodnutie vrátane personálneho rozkazu sú rozhodnutiami zákonnými, či už z hľadiska procesnej
stránky a rovnako tiež zo stránky hmotnoprávnej.

63. Správny súd považuje hneď na úvod za potrebné poukázať na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Sžo/9/2015 zo dňa 4.11.2015, ktorý sa venoval povahe štátnej služby príslušníkov
zboru, nárokom kladeným na jej výkon a dôsledkom porušenia povinností. Najvyšší súd SR v danom
rozhodnutí uviedol, že : „...služobný pomer príslušníka zboru je inštitútom verejného práva. Právna
povaha služobného pomeru príslušníka zboru vyplýva zo zvláštnej povahy zamestnávateľa príslušníka,
ktorým je štát ako primárny nositeľ verejnej moci. Každý príslušník zboru má väčšiu zodpovednosť za
svoje konanie a svojím povolaním a profesiou má svojim chovaním byť vzorom ostatným občanom, z
čoho vyplýva aj jeho postavenie v spoločnosti. Preto sú na činnosť príslušníka zboru kladené vyššie
nároky a to nielen počas priameho výkonu štátnej služby, ale aj mimo nej. Zákon č. 73/1998 Z. z. poskytol
vybraným skupinám štátnym zamestnancov a v nadväznosti na nich aj ich rodinným príslušníkom
lepšie sociálne zabezpečenie a vyššie spoločenské postavenie, ako má väčšia časť pracovníkov a
zamestnancov, ktorých pracovný režim upravuje Zákonník práce, resp. iné právne predpisy. Preto
treba považovať za prirodzené, že na druhej strane kladie zákon vyššie podmienky profesionálneho a
morálneho charakteru pre výkon služby, ktorých porušenie nekompromisne sankcionuje. To v konečnom
dôsledku znamená, že zákon vyžaduje striktné dodržiavanie svojich ustanovení prísnejšie, ako iné
zákony.“

64. Z obsahu žaloby, ako aj vyjadrenia žalobcu na pojednávaní vyplýva, že priestor, z ktorého sa
odsúdený nedovolene vzdialil považoval za dočasné strážne stanovište. Tento priestor má však v súlade
s Čl. 1 Smernice povahu nestráženého pracoviska mimo ústav, ktorého režim je upravený Smernicou
pre činnosť príslušníkov ZVJS zabezpečujúcich čistenie a údržbu priľahlých priestorov okolia ústavu a
objektov v okolí ústavu, ktoré sú v jeho správe číslo : ÚVTOS a ÚVV-26-27/22-2014 zo dňa 03.04.2014.
Preto povinnosti veliteľa eskorty je potrebné posudzovať okrem zákonov č. 73/1998 Z. z., č. 4/2001 Z.
z., Rozkazu ministra spravodlivosti č. 2/2014, aj podľa citovanej smernice.

65. Žalobné body, ktorými žalobca podporoval svoje tvrdenie o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia
možno rozdeliť do dvoch kategórií. Prvá kategória námietok je zameraná na pochybenia žalovaného
vo vzťahu k organizácii činnosti na nestráženom pracovisku s dozorom mimo ústav (Čl. 1 Smernice),
konkrétne pokiaľ ide o počet členov eskorty vo vzťahu k počtu odsúdených, systému organizácie
príchodov iných pracovníkov do tohto priestoru (napríklad elektrikárov, ako v danom prípade),
vzájomného krytia členov eskorty, povinnosti zabezpečiť perimeter, podpisovania denného rozkazu
číslo : ÚVTOS a ÚVV-1-154/22-2016 zo dňa 01.06.2016, zodpovednosti aj iných príslušníkov zboru.
Druhá kategória námietok poukazuje na neprimeranosť uloženej „sankcie“ za porušenie povinností vo
vzťahu k doterajšiemu priebehu služobného pomeru žalobcu, ktorý bol 28 krát disciplinárne odmenený.

66. Pokiaľ ide o prvú kategóriu námietok je potrebné si uvedomiť, že žalobca nesignalizoval svojmu
nadriadenému, že by podmienky na plnenie povinností, ktoré mu vyplývajú z už vyššie citovaných
právnych predpisov, boli nevyhovujúce resp. ohrozujúce bezpečnosť nielen jeho, ale aj ostatných
členov eskorty a to napriek tomu, že na tomto pracovisku bol ako veliteľ eskorty určený tretí deň (z
odvolania proti personálnemu rozkazu je preukázané, že bol ako veliteľ eskorty bol na toto pracovisko
určený od 30.05.2016 a uvádza tiež, že v predchádzajúcich dvoch dňoch, čo bol velený na pracovisko
strelnica ...). V tejto súvislosti správny súd poukazuje na ustanovenie § 48 ods. 4 zákona č. 73/1998
Z. z., v zmysle ktorého, ak sa policajt (príslušník) domnieva, že rozkaz, príkaz alebo nariadenie je v



rozpore so všeobecnej záväzným právnym predpisom, je povinný na to upozorniť svojho nadriadeného.
Preto, pokiaľ sa žalobca domnieval, že splnením denného rozkazu poruší ustanovenie § 6 ods. 1
zákona č. 4/2001 Z. z., konkrétne, že by určeným zložením eskorty (3 členovia eskorty) vo vzťahu k
počtu odsúdených (11 odsúdených) mohla vzniknúť či už jeho osobe alebo inej osobe bezdôvodná
ujma, bol povinný túto skutočnosť oznámiť svojmu nadriadenému. Žalobca však svojmu nadriadenému
toto nesignalizoval, ktorú skutočnosť má správny súd preukázanú na základe výpovede žalobcu na
pojednávaní. V tejto súvislosti správny súd ešte dodáva, že obsahom administratívneho spisu je
preukázané, že žalobca bol ako veliteľ eskorty určený na dané pracovisko od 30.05.2016, pričom dňa
2. júna 2016 mal v poradí tretiu službu, čo znamená, že situáciu resp. riziká výkonu služby mal poznať.
Správny súd však zároveň musí uviesť, že vzhľadom na opatrenia prijaté po tejto mimoriadnej udalosti
nie je vylúčené, že na vznik tejto udalosti mohla mať vplyv aj celková organizácia činnosti príslušníkov
na tomto nestráženom pracovisku mimo ústavu, keď napríklad žalobca ako veliteľ eskorty okrem
zabezpečovania dozoru nad odsúdenými, zabezpečoval súčasne aj vstup do tohto objektu (napríklad
vstup elektrikárov). Tento dôvetok však nemôže mať vplyv na to, že v konaní bolo preukázané, že
veliteľ eskorty nezabezpečil stálu kontrolu pohybu alebo činnosti odsúdených, čím porušil povinnosti
uloženému mu § 49 ods. 6 zákona č. 4/2001 Z. z. a Čl. 2 ods. 2 písm. c) a o) Smernice. Preto správny súd
túto námietku nezohľadnil. Rovnako je nedôvodná aj námietka týkajúca sa podpisu denného rozkazu,
nakoľko je preukázané, že denný rozkaz číslo : ÚVTOS a ÚVV-1-154/22-2016 zo dňa 01.06.2016 bol
podpísaný v neprítomnosti generálneho riaditeľa zástupcom riaditeľa ústavu pre služobné veci Mgr. J.
L., pričom kpt. Mgr. F. A. a mjr. Mgr. F. O. vypracovali časť A denného rozkazu týkajúcu sa oddelenia
ochrany.

67. Vo vzťahu k samotným dôvodom prepustenia žalobcu zo služobného pomeru správny súd
konštatuje, že má za preukázané, že žalobca ako veliteľ eskorty nezabezpečil stálu kontrolu pohybu
alebo činnosti odsúdených, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 49 ods. 6 zákona č. 4/2001 Z. z. v
spojení s čl. 2 ods. 2 písm. c) a d) citovanej Smernice, s ktorou bol veliteľ eskorty dňa 4. januára 2016
preukázateľne oboznámený. V zmysle Smernice je veliteľ eskorty povinný organizovať pracovnú činnosť
odsúdených tak, aby mal neustále prehľad o všetkých odsúdených na pracovisku a rovnako je povinný
kontrolovať, riadiť a usmerňovať členov eskorty. Skutočnosť, že odsúdení neboli pod stálou kontrolou
bola preukázaná jednak záznamom z pohovoru člena eskorty X. V. zo dňa 06.06.2016, ktorý potvrdil, že
odsúdení neboli pod vizuálnym dozorom 2 x, pričom relevantná je tá situácia, keď sa so žalobcom stretol
pri dverách malej strelnice, keď išiel pustiť elektrikárov a odsúdení neboli pod stálym dozorom približne 3
sekundy. Taktiež je preukázané a to výpoveďami členov eskorty, že ani jeden z nich nezaregistroval útek
väzňa a skutočnosť, že odsúdení neboli pod stálym dozorom je preukázaná aj samotnou výpoveďou
väzňa K. B.. Preto má správny súd dostatočne preukázané, že žalobca ako veliteľ eskorty nezabezpečil
riadnym riadením a usmerňovaním členov eskorty stálu kontrolu pohybu alebo činnosti odsúdených.

68. Nezabezpečenie stáleho dozoru nad odsúdenými malo za následok vznik mimoriadnej udalosti -
útek väzňa, ktorá skutočnosť je sama o sebe nesporne ohrozením bezpečnosti obyvateľov a to aj s
poukazom na závažnosť trestného činu odsúdeného, za spáchanie ktorého si vykonával v ústave trest
odňatia slobody (konkrétne išlo o zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 a 2 písm. c/ s poukazom na § 138
písm. a/ Trestného zákona).

69. Dôvodom prepustenia žalobcu zo služobného pomeru bolo aj porušenie ďalšej povinnosti, ktorá
mu vyplývala z ustanovenia § 90 ods. 1 písm. a) Rozkazu ministra spravodlivosti č. 2/2014 a čl. 2
bod 2 písm. k) Smernice, pretože ako veliteľ eskorty bezodkladne nenahlásil mimoriadnu udalosť.
Mimoriadna udalosť bola podľa záznamu z operačného záznamu ústavu nahlásená o 8. 17 h, pričom
predpokladaný útek odsúdeného B. bol stanovený približne príchodom elektrikárov, čo bolo cca o 7.49,
podľa kamerového záznamu zo vstupnej brány do areálu strelnice, teda približne stanovené rozpätie
medzi útekom odsúdeného a nahlásením mimoriadnej udalosti je asi 25 minút. Žalobca vo svojom
vyjadrení k udalosti, ani v správnej žalobe netvrdí, že by túto mimoriadnu udalosť nahlásil bezodkladne.
Tvrdil, že po zistení, že jeden odsúdený chýba začal kontrolovať veľkú strelnicu a následne sa vrátil
do priestorov malej strelnice a začal od odsúdených zisťovať o koho sa vlastne jedná, následne išiel
kontrolovať budovu veľkej strelnice, kde sa nachádzajú WC. Odsúdeného nenašiel a následne išiel
aj práp. A. skontrolovať priestory okolo strelnice. Teda už z uvedeného priebehu vyplýva, že čas od
zistenia úteku do nahlásenia mimoriadnej udalosti bol vo väčšom časovom rozpätí. Správny súd v tejto
konkrétnej závažnej situácii zastáva názor, že bezodkladne sa má vykladať tak, že útek väzňa je nutné
nahlásiť ihneď po tomto zistení. Žalobca na pojednávaní k priebehu nahlasovania úteku väzňa uviedol,



že najskôr musel zistiť kto chýba, odsúdení nespolupracovali a preto nemohol zavolať na operačné
stredisko, že utiekol niekto, keď nevedel kto. K uvedenému správny súd uvádza, že táto obrana pri
závažnosti následku mimoriadnej udalosti (útek väzňa) nemôže obstáť. Pokiaľ by aj žalobca nemal
hneď po zistení meno väzňa, ktorý utiekol, je nutné túto udalosť ihneď nahlásiť, pretože úspešnosť
hľadania je úmerná času úteku. Inak povedané, čím neskôr sa táto udalosť nahlási, tým menšia je
pravdepodobnosť úspechu hľadania utekajúceho väzňa. Je preto logické, že minister spravodlivosti
a rovnako tiež generálny riaditeľ ZVJS stanovili, že útek väzňa je potrebné nahlásiť bezodkladne. Vo
vzťahu k uvedenému správny súd dodáva, že na celkovú dĺžku nahlásenia mimoriadnej udalosti nemá
vplyv tvrdenie žalobcu, že mimoriadnu udalosť nahlásil o 8.14 h, teda o 3 minúty skôr. Celý priebeh
udalostí spolu s tvrdením žalobcu preukazujú, že k nahláseniu mimoriadnej udalosti zo strany žalobcu
v postavení veliteľa eskorty nedošlo bezodkladne. Preto bolo namieste žalobcovi vytknúť aj porušenie
povinností vyplývajúcich z § 90 ods. 1 písm. a) Rozkazu ministra spravodlivosti č. 2/2014 a čl. 2 bod
2 písm. k) Smernice.

70. Pokiaľ ide o druhú podmienku, ktorej splnenie zákon kumulatívne vyžaduje na to, aby bol príslušník
prepustený zo služobného pomeru - konkrétne, že porušenie služobnej povinnosti musí byť tak závažné,
že ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, tak aj
vo vzťahu k nej správny súd zhodne s názorom žalovaného zastáva názor, že vzhľadom na závažnosť
konania a jeho následok, ktorým bol útek väzňa by ponechanie žalobcu v služobnom pomere bolo
spôsobilé poškodiť vážnosť ozbrojeného zboru a rovnako dôveru občanov k zaisteniu ich bezpečnosti.
V tejto súvislosti správny súd na potvrdenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza, že na činnosť
príslušníka zboru sú kladené vyššie nároky a to nielen počas priameho výkonu štátnej služby, ale aj
mimo nej, pričom príslušník zboru sa prostredníctvom svojho zamestnávateľa, ktorým je štát priamo
zúčastňuje na výkone verejnej moci a občania právom očakávajú, že výkon verejnej moci bude na
požadovanej úrovni, čo sa v danom prípade nestalo. Podľa názoru správneho súdu je nezlučiteľné s
dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere zotrval príslušník zboru, ktorý nesplnením
svojich povinností, či už v zmysle zákona č. 4/2001 Z. z., konkrétne § 49 ods. 6, alebo v zmysle zákona č.
73/1998 Z. z. (§ 48 ods. 3 písm. a/, b/ a g/) alebo Smernice a Rozkazu Ministra spravodlivosti č. 2/2014 Z.
z., ohrozil útekom väzňa bezpečnosť občanov. Pokiaľ žalobca namieta neprimeranosť následku, ktorým
je prepustenie zo služobného pomeru, keď nebol počas služobného pomeru disciplinárne potrestaný,
ale práve naopak bol 28 krát disciplinárne odmenený, tak k uvedenému správny súd uvádza, že
zákon č. 73/1998 Z. z. ako zákonnú podmienku prepustenia zo služobného pomeru neustanovuje
predchádzajúce disciplinárne potrestanie, ale priamo umožňuje prepustenie príslušníka zboru a to v
prípade porušenia služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom za súčasného splnenia podmienky,
že by ponechanie takéhoto príslušníka bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Vo vzťahu k
uvedenému správny súd zastáva názor, že v danom prípade bolo dostatočným spôsobom preukázané
a náležite odôvodnené naplnenie zákonných podmienok na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru
podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. V tejto súvislosti správny súd ešte dodáva, že pokiaľ
žalovaný kládol za vinu aj porušenie povinnosti zabezpečovať permanentnú prítomnosť príslušníkov na
vonkajšom rohu strelnice so štrkovou cestou, ktorá povinnosť nevyplýva zo žiadneho interného predpisu
ústavu, tak táto skutočnosť nemôže vzhľadom na závažné následky preukázateľného porušenia iných
povinností spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

71. Pokiaľ ide o námietku, ktorou bolo poukazované na to, že všetci členovia eskorty boli prepustení z
rovnakých dôvodov a v podstate bola vyvodená kolektívna zodpovednosť, správny súd konštatuje, že v
prípade žalobcu, ktorý bol veliteľom eskorty a teda bol zodpovedný za činnosť ostatných členov eskorty,
táto námietka nie je dôvodná. Vyhodnotenie tejto námietky má relevanciu len vo vzťahu k ostatným
členom eskorty, ktorých činnosť riadil a úlohy ukladal práve žalobca v postavení veliteľa eskorty.

72. Záverom správny súd upriamuje pozornosť žalobcu, že predmetom daného správneho súdneho
konania bolo rozhodnutie žalovaného a preto nie je oprávnený riešiť a posudzovať aj prípadnú mieru
zodpovednosti iných príslušníkov zboru. Súčasne poukazuje na bod 66 tohto rozsudku.

73. Správny súd súčasne poukazuje na to, že v zmysle zásady iura novit curia označil v záhlaví
za žalovaného Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže a nie generálneho riaditeľa,
ktorého za žalovaného označil žalobca. Žalovaný orgán verejnej správy nie je určený tvrdením žalobcu,
ale priamo zákonom, preto správny súd nie je viazaný označením žalovaného v žalobe, ale je povinný
sám žalovaného určiť, čo znamená, že nevyzýva na odstránenie vád podania podľa § 59 SSP. V



súvislosti s označením generálneho riaditeľa za žalovaného je potrebné uviesť, že generálny riaditeľ
je osoba, ktorá stojí na čele orgánu verejnej správy, avšak nedisponuje administratívnou subjektivitou.
Administratívnou subjektivitou disponuje Generálne riaditeľstvo zboru väzenskej a justičnej stráže (pozri
napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/6/2010 z 30. septembra 2010.

74. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia, správny súd žalobu podľa §
190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

75. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, keď v konaní úspešnému žalovanému
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko nezistil dôvod, pre ktorý by bolo možné dôvodne vynaložené
trovy konania od žalobcu spravodlivo vyžadovať a naviac žalovanému ani žiadne trovy konania nevznikli.

76. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca
od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť .

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.