Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 46Sa/15/2017 z 25. 3. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 25. marca 2018, sp. zn. 46Sa/15/2017, ECLI:SK:KSTT:2018:2017200147.2 Krajský súd Trnava | 46Sa/15/2017 | ECLI:SK:KSTT:2018:2017200147.2 | 2018-03-25 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 5 zákona č. 461/2003 Z. z., § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., § 26 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., § 26 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 293cu zákona č. 461/2003 Z. z., § 2 ods. 1 zákona č. 56/2012 Z. z., § 56 ods. 6 zákona č. 56/2012 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0d080c09-3397-4c67-ab13-5de9240dc7a0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2017200147.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 46Sa/15/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200147
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2017200147.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, sudkyňou JUDr. Anitou Filovou, v právnej veci žalobcu : D. J.,
nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu : I. XX, XXX XX W., právne zastúpený : SOPKO LEGAL s.r.o.,
so sídlom Paulínska 24, 917 01 Trnava, proti žalovanej : Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29.
augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 23873-5/2017-
BA zo dňa 16. marca 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie č. 23873-5-2017-BA zo dňa 16.
marca 2017 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 65408-45/2016-TT z 2. novembra
2016 z r u š u j e a vec v r a c i a Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava na ďalšie konanie.

II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava (ďalej aj ako „orgán verejnej správny nižšieho stupňa)
rozhodnutím č. 65408-45/2016-TT z 2. novembra 2016 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“)
podľa § 178 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení rozhodla,
že samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej aj ako „SZČO“) J. D. nevzniklo prerušenie povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia od 30. júna 2014, ale odo dňa 25.
októbra 2016. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalobca mal postavenie
SZČO na základe živnostenských oprávnení ŽO-2001/04552-00002, ŽO-2004/11155-00002, OŽP-
H/2009/00856-00002, OŽP-A/2013/06749-00002 a koncesných listín ŽO-2005/01944-00002, OŽP-
H/2006/09352-00002, pričom uvedené živnostenské oprávnenia a koncesné listiny pozastavil na
obdobie od 30. júna 2014 do 31. decembra 2016. V súvislosti s pozastavením prevádzkovania živnosti
podal žalobca dňa 23. júna 2014 Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava registračný list fyzickej osoby
- prerušenie samostatne zárobkovo činnej osoby s dátumom vzniku prerušenia od 30. júna 2014.
Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, však mala na základe rozhodnutia Okresného úradu Trnava, odbor
cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. 2011/02757/2, ktoré jej bolo doručené dňa 31. októbra
2016 preukázané, že žalobca mal povolenie na vykonávanie medzinárodnej nákladnej cestnej dopravy
(ďalej aj ako „povolenie“) platné na obdobie od 18. decembra 2011 do 18. decembra 2016, pričom
rozhodnutím Okresného úradu Trnava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-TT-
OCDPK-2016/032834 zo dňa 24. októbra 2016 bolo povolenie č. 2011/02757/2 k 24.10.2016 žalobcovi
odňaté. Práve z dôvodu existencie povolenia Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava ustálila, že žalobca
nesplnil podmienku na prerušenie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového
poistenia v zmysle § 26 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 1. januára 2011 doplniac,
že k prerušeniu by došlo iba v prípade, ak by žalobca mal pozastavený výkon všetkých svojich činností
v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Sociálna



poisťovňa, pobočka Trnava v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia poukázala tiež na to, že podľa
údajov z registra daňových subjektov mala preukázané, že žalobca dosiahol príjem z podnikania a z
inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s
inou samostatnou zárobkovou činnosťou za rok 2014 v sume 4 289 034,18 eur a za rok 2015 v sume
1 135 934,49 eur.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca ako účastník administratívneho konania v zákonnej
lehote odvolanie. Dôvodil tým, že dňa 23. júna 2014 podal registračný list fyzickej osoby -prerušenie
samostatne zárobkovo činnej osoby s dátumom vzniku prerušenia od 30. júna 2014 z dôvodu, že nemal
v úmysle vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť v žiadnom rozsahu, nakoľko celú činnosť SZČO
previedol na spoločnosť s ručením obmedzeným a podnik predal. Vo vzťahu k povoleniu uviedol, že
činnosti vyplývajúce z tohto povolenia vykonával len do 30. júna 2014, pričom po uvedenom dátume túto
činnosť ani nemohol vykonávať, pretože povolenie na vykonávanie medzinárodnej nákladnej cestnej
dopravy je podmienené tým, že sa vydáva na konkrétny počet nákladných vozidiel, pričom v čase, keď
pozastavil živnosť, autá z fyzickej osoby /SZČO/ ako vlastníka sa presunuli na spoločnosť. Teda ako
fyzická osoba už nemal žiadne autá, na ktoré by sa povolenie vzťahovalo. Ďalej tvrdil, že povolenie ho
neoprávňovalo na vykonávanie medzinárodnej nákladnej cestnej dopravy bez vykonávania ostatných
živnostenských oprávnení a koncesií. Povolenie využíval len ako podmienku pre udelenie koncesie,
na základe ktorej vykonával samostatne zárobkovú činnosť. Poukázal tiež na to, že zrušený ani platný
zákon o cestnej doprave nepozná inštitút prerušenia povolenia na vykonávanie medzinárodnej cestnej
dopravy. V tejto súvislosti uviedol, že v rozhodujúcom čase bol na Okresnom úrade Trnava, odbor cestnej
dopravy a pozemných komunikácií, kde mu bolo oznámené, že činnosť vyplývajúcu z povolenia na
vykonávanie medzinárodnej nákladnej cestnej dopravy má v súvislosti s pozastavením živnostenských
oprávnení pozastavenú a teda, že nie je potrebné robiť žiadne ďalšie právne úkony. Ďalej poukázal
na to, že príjem za roky 2014 a 2015 nemohol byť dosiahnutý z činnosti SZČO vyplývajúcej z tohto
povolenia, nakoľko táto činnosť sa reálne nevykonávala a preto predmetný príjem nemôže predstavovať
vymeriavací základ na prípadné platenie povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového
poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti SZČO vyplývajúceho z predmetného povolenia.
Konkretizoval, že príjmy za rok 2014 predstavovali príjmy za dobu samostatne zárobkovej činnosti
do 30.06.2014 vrátane predaja podniku, ktoré riadne zdanil v rámci účtovania v súvahe podvojného
účtovníctva a príjmy za rok 2015 predstavovali príjmy z postúpenia pohľadávok, ktoré vznikli pri predaji
podniku. Opätovne zdôraznil, že od 1. júla 2014 nevykonáva žiadnu samostatne zárobkovú činnosť,
ktorá by mu zakladala povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie. Záverom poukázal na to, že
sociálna poisťovňa tvrdí po viac ako dvoch rokoch, že mu nevzniklo prerušenie živnosti/povolenia, teda,
že mu nevzniklo prerušenie platenia poistného na sociálne poistenie a to napriek intenzívnej a osobnej
pravidelnej komunikácii so sociálnou poisťovňou, pričom od 1. januára 2015 je sociálna poisťovňa
povinná oznamovať vznik, zmenu a zánik povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie voči SZČO. Z
uvedených dôvodov preto žiadal odvolací orgán, aby odvolaniu v plnom rozsahu vyhovel a prvostupňové
rozhodnutie zrušil.

3. Žalovaná postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení odvolanie
žalobcu ako účastníka administratívneho konania zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 65408-45/2016-TT zo dňa 2. novembra 2016. Žalovaná
v odôvodnení svojho rozhodnutia zosumarizujúc skutočnosti, z ktorých pri svojom rozhodovaní
vychádzala Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava posudzovala dôvodnosť podaného odvolania, pričom
dospela k záveru, že námietky účastníka administratívneho konania (žalobcu) nezakladajú dôvod na
zmenu resp. zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalovaná poukázala na to, že dňa 17. januára 2017 jej
účastník konania osobne predložil Daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby (typ B) za rok 2014
z 30. júna 2015, Daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby (typ B) za rok 2015 z 30. júna 2016,
fotokópiu Zmluvy o predaji podniku uzavretej dňa 2. júna 2014 a čestné prehlásenie, v ktorom účastník
konania vyhlásil, že od 30. júna 2014 nemal ako podnikateľ žiadne príjmy z licencie č. 2011/02757/2 a
zároveň jej elektronicky predložil dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2014
(typ B) zo dňa 7. októbra 2016. Poukázala na to, že dňa 17. januára 2017 požiadala Okresný úrad Trnava,
odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej aj ako „Okresný úrad Trnava“) o súčinnosť
za účelom zistenia správnosti vyjadrenia odvolateľa, konkrétne, či činnosti vyplývajúce z povolenia na
vykonávanie medzinárodnej cestnej dopravy č. 2011/02754/2 vykonával len do 30. júna 2014 a či z
dôvodu pozastavenia živnostenského oprávnenia nemohol vykonávať činnosť medzinárodnej nákladnej
cestnej dopravy, keďže ju celú previedol na svoju spoločnosť MOKOŠÁK PLUS, s.r.o. V tejto súvislosti



uviedla, že podľa vyjadrenia dožiadaného orgánu, účastníkovi konania bolo vydané povolenie na výkon
povolania prevádzkovateľa nákladnej cestnej dopravy č. 2011/02757/2 zo dňa 08.11.2011, ktoré platilo
od 18.12.2011 do 18.12.2016, pričom toto povolenie bolo vydané podľa zákona č. 168/1996 Z. z. o
cestnej doprave a zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a bolo platné
do 24.10.2016, v ktorý deň nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie č. OU-TT-OUCDPK-2016/032834
zo dňa 24.10.2016, ktorým bolo zrušené povolenie na výkon povolania prevádzkovateľa nákladnej
cestnej dopravy č. 2011/02757/2, čo znamená, že povolenie bolo vydané a zrušené podľa cestného
zákona a nie podľa zákona č. 45//1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov. Z uvedeného mala ustálené, že povolenie bolo v platnosti a účastník konania
(žalobca) mohol vykonávať predmetnú činnosť. Poukázala tiež na to, že dňa 6. februára 2017 požiadala
Daňový úrad Trnava o poskytnutie informácie, ktoré z daňových priznaní k dani z príjmov fyzickej
osoby za rok 2014 (typ B), ktoré podal účastník konania je relevantné pre správcu dane, nakoľko podľa
údajov poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky eviduje, že účastník konania podal
za zdaňovacie obdobie roku 2014 tri daňové priznania k dani z príjmov fyzickej osoby (typ B). Uviedla, že
na základe uvedeného dožiadania jej Daňový úrad Trnava oznámil (Zaslanie správy zo dňa 16.2.2017),
že za rok 2014 je relevantné dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2014
podané dňa 7.10.2016 dodajúc, že daňový subjekt nemá povinnosť vyplniť tabuľku č. 1 - prehľad príjmov
a výdavkov podľa § 6 zákona o dani z príjmov, pretože ju vypĺňa len daňovník, ktorý účtuje v sústave
jednoduchého účtovníctva alebo ktorý uplatňuje výdavky percentom z príjmov alebo vedie evidenciu
podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov.

4. Žalovaná svoj názor o zákonnosti prvostupňového rozhodnutia odôvodnila tým, že skutočnosť, že
účastník konania dňa 30. júna 2014 pozastavil prevádzkovanie živnosti, nemá vplyv na jeho právne
postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, pretože až do 24. októbra
2016 bol oprávnený vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť na základe rozhodnutia Krajského
úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Trnava č. 2011/02757/2 dodajúc, že vykonávanie
medzinárodnej nákladnej cestnej dopravy nie je podmienené existenciou živnostenského oprávnenia,
nakoľko sa vykonáva na základe zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave a nie na základe zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej
len ako „zákon č. 455/1991 Zb.“). Teda nie je právne relevantné, či účastník konania mal alebo nemal
pozastavené prevádzkovanie živnosti. Vo vzťahu k námietke, ktorou účastník konania poukazoval na
to, že mala od 1. januára 2015 povinnosť ho informovať o vzniku, zmene alebo zániku povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia uviedla, že vzhľadom na to, že účastník
konania pozastavil prevádzkovanie živnosti k 30. júnu 2014 a o existencii ďalšieho oprávnenia
zakladajúceho účastníkovi konania právne postavenie SZČO sa dozvedela až dňa 31.10.2016, v ktorý
deň jej bolo doručené rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odboru cestnej dopravy a pozemných
komunikácií č. OU-TT-OCDPK-2016/032834, nemala k 1. januáru 2015 povinnosť informovať ho o
vzniku, zmene alebo zániku jeho povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového
poistenia.

II. Žalobné body (dôvody žaloby) a rozsah žaloby

5. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej
č. č. 23873-5-2017-BA zo dňa 16. marca 2017, pričom súčasne žiadal zrušenie aj prvostupňového
rozhodnutia a to z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) až e) a g) SSP.

6. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci v tom smere, že vydané povolenie na vykonávanie
medzinárodnej cestnej dopravy žalobcu v období od 30.6.2014 do 24.10.2016 ho bez ďalšieho
oprávňovalo vykonávať túto činnosť a teda, že vykonávanie tejto činnosti nie je podmienené existenciou
živnostenského oprávnenia. Podľa jeho názoru samotná licencia (povolenie) síce oprávňuje jej držiteľa
na výkon samostatne zárobkovej činnosti, avšak licencia samotná nezakladá status SZČO, pretože
na nadobudnutie tohto statusu by musel mať aj objektívnu možnosť túto činnosť vykonávať. Tvrdil, že
licencie sú viazané na vlastníctvo k nákladným motorovým vozidlám, pričom ich prevodom na obchodnú
spoločnosť MOKOŠÁK s.r.o., ktorá si zabezpečila vydanie nových licencií na tieto motorové vozidlá došlo
k vzniku reálnej nemožnosti vykonávania tejto licencovanej činnosti, ktorá skutočnosť bola nakoniec
dôvodom pozastavenia živnostenského podnikania.



7. Žalobca ďalej nesprávne právne posúdenie veci žalovanou vzhliadol v jej závere, že povinnosť platiť
poistné na nemocenské a dôchodkové poistenie trvá bez ohľadu na to, či mal vôbec príjmy z tejto
činnosti. V tejto súvislosti poukázal na § 5 zákona o sociálnom poistení tvrdiac, že o SZČO možno
hovoriť len v prípade, ak dosahovala príjem podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3. V tejto súvislosti tvrdil,
že pozastavením živností príjem z podnikania nedosahoval a tento ani objektívne dosahovať nemohol.
Na podporu svojho tvrdenia, že len skutočným vykonávaním činnosti je podmienené trvanie povinného
poistenia poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 7Sžso 65/2011 zo dňa 31.7.2012 a nález ÚS SR II. ÚS
426/2012.

8. Žalobca namietal, že žalovaná sa v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysporiadala so skutočnosťou,
či aj v období po 30.6.2014 vôbec dosahoval príjmy z podnikania a teda či možno o žalobcovi uvažovať
ako o SZČO podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. dodajúc, že konajúce orgány verejnej správy si pre
svoje rozhodnutie nezaobstarali potrebné doklady, nevyžiadali si účtovníctvo za účelom preverenia, či
skutočne príjmy zo samostatne zárobkovej činnosti dosahoval aj po 30.6.2014. Z uvedeného dôvodu
mal za to, že napadnuté rozhodnutia nevychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a sú
v rozpore s § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.

III. Vyjadrenie žalovanej, replika žalobcu, duplika žalovanej

9. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe s poukazom na § 5 zákona o sociálnom poistení v znení
účinnom od 1. januára 2011 do 30. júna 2014 a § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení v
znení zákona č. 543/2010 Z. z. účinného od 1. januára 2011 uviedla, že žalobca splnil obe podmienky
rozhodujúce pre nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby, pretože dovŕšil
18 rokov veku a odo dňa 2. marca 2001 je registrovaný na príslušnom daňovom úrade (bolo mu pridelené
daňové identifikačné číslo : 1020112247). Ďalej poukázala v súvislosti s postavením žalobcu ako SZČO,
že s účinnosťou od 1. júla 2014 je rozhodujúcou skutočnosťou, na základe ktorej fyzická osoba nadobúda
status SZČO na účely sociálneho poistenia, dovŕšenie 18 rokov veku a dosahovanie príjmov uvedených
v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení v kalendárnom roku rozhodujúcom na
vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia.

10. Žalovaná záver, že žalobca mal v období od 1. júla 2014 právne postavenie samostatne zárobkovo
činnej osoby v zmysle § 5 zákona o sociálnom poistení uzavrela na tých skutočnostiach, že žalobca
splnil podmienku veku a dosiahol príjmy z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa
ustanovenia § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov v znení neskorších predpisov za predchádzajúci
kalendárny rok.

11. Poukázala na to, že vznik, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia SZČO sa posudzuje vždy k 1. júlu kalendárneho roka, resp. k 1. októbru
kalendárneho roka (ak bola SZČO predĺžená lehota na podanie daňového priznania), pričom sa
vychádza z príjmu z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti alebo z výnosu súvisiaceho
s podnikaním a s inou samostatne zárobkovou činnosťou, ktorý SZČO dosiahla za predchádzajúci
kalendárny rok bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na jeho dosiahnutie,
udržanie a zabezpečenie, teda rozhodujúca je len skutočnosť, že samostatne zárobkovo činná osoba
dosiahla tento príjem podľa osobitného predpisu, pričom v § 21 ods. 1 resp. v § 21 ods. 2 zákona o
sociálnom poistení nie je uvedená bližšia špecifikácia dosiahnutých príjmov. Preto, ak SZČO dosiahne v
predchádzajúcom kalendárnom roku príjem vyšší ako ustanovuje zákon o sociálnom poistení vzniká jej
od 1. júla, resp. od 1. októbra kalendárneho roka (ak bola SZČO predĺžená lehota na podanie daňového
priznania) povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do 30. júna resp. 30.
septembra nasledujúceho roka, kedy dochádza k opätovnému posudzovaniu príjmov z podnikania a
z inej samostatne zárobkovej činnosti alebo výnosov súvisiacich s podnikaním a s inou samostatnou
zárobkovou činnosťou.

12. Upriamila pozornosť na to, že žalobca za rok 2012 dosiahol príjmy v sume 2 254 686,68 EUR
(daňové priznanie za rok 2012 podané žalobcom dňa 27. marca 2013) čo znamená, že bol v období od
1. júla 2013 do 30. septembra 2014 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou
SZČO povinnou platiť poistné na sociálne poistenie, ďalej v roku 2013 dosiahol žalobca príjmy v sume
3 011 078,12 EUR (daňové priznanie za rok 2013 podané dňa 27. júna 2014) teda žalobcovi ďalej trvalo
povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie od 1. októbra 2014 do 30. septembra



2015, za rok 2014 dosiahol žalobca príjmy v sume 4 289 034,18 EUR (daňové priznanie za rok 2014
podané dňa 30. júna 2014, resp. dodatočné daňové priznanie podané žalobcom dňa 7. októbra 2016),
čo znamená, že žalobca bol naďalej aj v období od 1. októbra 2015 do 30. septembra 2016 povinne
poistenou osobou a v roku 2015 žalobca dosiahol príjem v sume 1 135 934,49 EUR (daňové priznanie
za rok 2015 podané žalobcom dňa 30. júna 2016), teda bol povinne nemocensky a dôchodkovo poistený
aj v období po 1. októbri 2016.

13. Žalovaná poukázala na to, že žalobcu na účely sociálneho poistenia považovala za SZČO aj napriek
tomu, že došlo k pozastaveniu živnosti vykonávanej na základe jednotlivých živnostenských oprávnení
a to z dôvodu, že žalobca disponoval povolením na vykonávanie medzinárodnej nákladnej cestnej
dopravy č. 2011/02757/2, ktoré bolo žalobcovi udelené Krajským úradom pre cestnú dopravu a pozemné
komunikácie Trnava dňa 8. novembra 2011, ktoré ho oprávňovalo na výkon medzinárodnej nákladnej
cestnej dopravy v období od 18. decembra 2011 do 18. decembra 2016, pričom povolenie na výkon
povolania prevádzkovateľa nákladnej cestnej dopravy č. 2011/02757/2 zo dňa 8. novembra 2011 bolo
Okresným úradom Trnava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií rozhodnutím č. OU-TT-
OCDPK-2016/032834 zo dňa 24. 10.2016 žalobcovi odňaté a to ku dňu 24.10.2016.

14. Žalovaná aj s poukazom na realizovanú súčinnosť s Okresným úradom Trnava, odborom cestnej
dopravy a pozemných komunikácií uzavrela, že vykonávanie medzinárodnej nákladnej cestnej dopravy
nie je podmienené existenciou živnostenského oprávnenia a to z dôvodu, že táto sa vykonáva na
základe zákona o cestnej doprave a nie na základe zákona č. 455/1991 Zb. a preto v zmysle § 26
ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z. z. nemohlo dôjsť k prerušeniu
povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia v období, v ktorom mal
žalobca pozastavené prevádzkovanie živnosti, nakoľko v predmetnom období mal žalobca podľa § 5
zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z. z. právne postavenie samostatne zárobkovo
činnej osoby.

15. V posudzovanom prípade žalovaná zastala názor, že k prerušeniu povinného nemocenského
poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO podľa § 26 ods. 2 zákona o sociálnom poistení
v znení zákona č. 543/2010 Z. z. dochádza len v prípade, ak má SZČO pozastavené výkon všetkých
jej činností v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti,
čo v danom prípade splnené nebolo.

16. Žalovaná tiež poukázala na to, že žalobca mal v zmysle § 227 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom
poistení preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho
poistenia.

17. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaná zastala názor, že vo veci neprerušenia žalobcovho sociálneho
poistenia postupovala v súlade so zákonom o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a konala
len v medziach predmetného zákona a preto navrhla konajúcemu správnemu súdu, aby správnu žalobu
zamietol.

18. Žalobca v replike poukázal na to, že žalovaná bez ďalšieho vyvodzuje vznik jeho povinnosti platiť
poistné na nemocenské a dôchodkové poistenie trvaním oprávnenia na výkon medzinárodnej nákladnej
cestnej prepravy, pričom sa však vo svojom vyjadrení relevantným spôsobom nevyjadril k podstatnej
skutočnosti a to, že trvanie povinnosti na platenie poistného na nemocenské a dôchodkové poistenie
je podmienené existenciou príjmov z tejto činnosti, resp. reálnym vykonávaním tejto činnosti. Ďalej
žalobca poukázal na to, že žalovaná, ani prvostupňový orgán neskúmali, aká bola skladba príjmov
žalobcu po 30.06.2016 (pravdepodobne malo byť uvedené 30.06.2014 - poznámka správneho súdu), a
či tieto príjmy pochádzajú zo samostatne zárobkovej činnosti a ak áno, v akom rozsahu a v akej výške,
pričom pre vydanie rozhodnutia si nezaobstarali potrebné doklady. Z uvedeného dôvodu mal za to, že
rozhodnutie spočíva na nedostatočne zistenom skutkovom stave vecí, ktorá skutočnosť zakladá dôvod
pre jeho zrušenie.

19. Žalovaná dupliku nepodala.

20. Dňa 7. februára 2018 doručil žalobca správnemu súdu doplnenie žaloby, v ktorom poukázal na
rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 02.10.2017 sp. zn. 18Sa/1/2017, ktorý sa mal, podľa



tvrdenia žalobcu, týkať obdobného skutkového prípadu. Žalobca v tomto podaní tiež poukázal na to,
že nakoľko predal svoj podnik spoločnosti MOKOŠÁK PLUS s.r.o. previedol s týmto podnikom aj všetky
jeho zložky, ktoré mu umožňovali reálne dosahovať príjem z tejto činnosti, vrátane motorových vozidiel.
Teda inak povedané v dôsledku predaja podniku už nemal prostriedky na dosahovanie príjmu.

III. Konanie na správnom súde a relevantná právna úprava

21. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

22. Podľa § 5 ods. 2 SSP, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných
ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.

23. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

24. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

25. Podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 1. januára 2011 do 31.decembra 2013,
samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku
a je registrovaná podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods.
1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie
vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

26. Podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 1. januára 2014, samostatne zárobkovo
činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku
rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového
poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods.
2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú
asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

27. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 1. januára 2014, povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od
1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods.
1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5,
a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený
v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v §
138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak.

28. Podľa § 21 ods. 4 vety prvej zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 1. januára 2014, povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je
oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3,
zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti.

29. Podľa § 26 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje
povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom má pozastavené
prevádzkovanie živnosti, pozastavený výkon činnosti alebo pozastavenú činnosť, a v období, v ktorom
je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody; časť vety za bodkočiarkou v odseku 1 písm. d)
platí rovnako.

30. Podľa § 26 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia,
povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa odsekov 1 až 4 sa
posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia
a povinného poistenia v nezamestnanosti a skončenie prerušenia týchto poistení sa posudzuje rovnako
ako vznik týchto poistení.



31. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred
vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará
potrebné podklady na rozhodnutie.

32. Podľa § 195 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, podkladom na rozhodnutie sú najmä podania,
návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne
známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

33. Podľa § 195 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri
posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či
svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

34. Podľa § 293cu zákona o sociálnom poistení, na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a
povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby sa v období od 1. januára 2014
do 30. júna 2014 použije § 5 v znení účinnom do 31. decembra 2013.

35. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov (ďalej
len ako „zákon č. 56/2012 Z. z.), prevádzkovanie cestnej dopravy je podnikanie, ktorého predmetom je
odplatné poskytovanie dopravných služieb verejnosti cestnými motorovými vozidlami, ktoré sú na tento
účel typovo schválené (ďalej len "vozidlo").

36. Podľa § 56 ods. 6 zákona č. 56/2012 Z. z. povolenia, dopravné licencie a iné rozhodnutia a
osvedčenia vydané podľa doterajších predpisov zostávajú v platnosti do vyznačeného dňa ich platnosti;
ak nemajú vyznačenú platnosť, platia do 4. decembra 2015.

37. Krajský súd v Trnave, ako súd správny, po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a
administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa,
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho
vydaniu, nariadil podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na prejednenie veci samej pojednávanie na deň 26.
marca 2018 a vypočutí účastníkov konania, dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

38. V danej veci bolo medzi účastníkmi konania sporné, či k 30.06.2014 došlo v zmysle § 26
ods. 2 a 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s § 21 ods. 1 až 4 zákona č. 461/2013 Z. z. u žalobcu
k prerušeniu účasti na povinnom nemocenskom poistení a povinnom dôchodkovom poistení, napriek
tomu, že žalobca po 30.06.2014 disponoval povolením na vykonávanie medzinárodnej nákladnej cestnej
dopravy č. 2011/02757/2 zo dňa 08.11.2011, ktoré mu bolo odňaté dňa 24.10.2016, respektíve či len
samotná existencia tohto povolenia bez reálneho vykonávania tejto činnosti aj v spojení s pozastavením
živnostenských oprávnení žalobcu môže v zmysle § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom
od 1. januára 2011 do 31. decembra 2013 a následne v znení účinnom od 1. januára 2014 zakladať u
žalobcu povinnú účasť na sociálnom poistení. Rovnako bolo medzi účastníkmi konania sporné, či príjmy,
ktoré žalovaná zohľadňovala podľa § 21 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení boli príjmami, ktoré
žalobca získal v súvislosti s vykonávaním (prevádzkovaním) medzinárodnej nákladnej cestnej dopravy,
ktorá je podľa § 2 ods. 1 zákona č. 56/2012 Z. z. podnikaním.

39. Na strane druhej medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca na základe registračného
listu FO zo dňa 23.06.2014 oznámil Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava, že dňom 30.06.2014 prerušuje
povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie z dôvodu pozastavenia prevádzkovania
živností. Rovnako nebolo sporné, že žalobca disponoval na základe rozhodnutia Krajského úradu, pre
cestnú dopravu a pozemné komunikácie Trnava č. 2011/02757/2 zo dňa 08.11.2011 povolením na
vykonávanie medzinárodnej nákladnej cestnej dopravy, pričom toto povolenie bolo vydané na obdobie
od 18.12.2011 do 18.12.2016.

40. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd preukázaný priebeh administratívneho konania,
ako aj rozhodné skutočnosti, ktoré sú podrobne opísané v bode 1 až 4 tohto rozsudku najmä,
že žalobca mal postavenie SZČO na základe živnostenských oprávnení ŽO-2001/04552-00002,
ŽO-2004/11155-00002, OŽP-H/2009/00856-00002, OŽP-A/2013/06749-00002 a koncesných listín



ŽO-2005/01944-00002, OŽP-H/2006/09352-00002, pričom uvedené živnostenské oprávnenia a
koncesné listiny pozastavil na obdobie od 30. júna 2014 do 31. decembra 2016.

41. Správny súd vo vzťahu k právnemu posúdeniu danej veci považuje za potrebné hneď na úvod
zdôrazniť relevantnú skutočnosť a to, že vznik a zánik povinného sociálneho poistenia SZČO vždy
závisel a závisí od dosiahnutých príjmov v rozhodnom období vymedzenom v § 21 ods. 1 a 2 zákona
o sociálnom poistení, teda inak povedané, je vždy závislé od zárobkovej činnosti SZČO. Preto len
samotná existencia povolenia na účely vzniku a zániku povinného nemocenského a dôchodkového
poistenia nestačí.

42. V posudzovanom prípade žalobca netvrdil, že na základe vydaného povolenia na prevádzkovanie
medzinárodnej nákladnej cestnej dopravy nedosahoval príjmy, ale tvrdil, že od 30. júna 2014 reálne toto
povolenie na dosahovanie príjmov nevyužíval, pretože z dôvodu pozastavenia živností a predaja podniku
už túto činnosť ani reálne vykonávať nemohol, keďže nevlastnil nákladné motorové vozidlá, ktorými by
túto činnosť mohol vykonávať. Správny súd považuje za potrebné na uvedené tvrdenie poukázať a to
z dôvodu, že žalobca svoju argumentáciu o nesprávnom právnom posúdení veci žalovanou opiera o
viaceré rozhodnutia najvyšších súdnych autorít, konkrétne o nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS
426/2012, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/65/2011 zo dňa 31.07.2012 a v doplnenom
podaní poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 18Sa/1/2017 zo dňa 02.10.2017.

43. Relevantná otázka, ktorou bolo potrebné sa zaoberať bola nastolená tak, či len formálna existencia
povolenia na vykonávanie medzinárodnej cestnej dopravy bez toho, aby bola žalobcom po 30.06.2014
reálne využívaná, resp. bez toho, aby žalobca mal vôbec možnosť túto na účely dosahovania príjmov
uvedených v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení po 30.06.2014 využívať,
zakladá u žalobcu prekážku aplikácie ustanovenia § 26 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, pretože
práve zistenie existencie povolenia, ktoré následne vyústilo do posudzovania príjmov podľa § 21 ods. 1
a 2 zákona o sociálnom poistení, malo za následok prijatie záveru, že u žalobcu k 30.06.2014 nevzniklo
prerušenie povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, ale že toto vzniklo až odo dňa 25.
októbra 2016 a to z dôvodu odňatia tohto povolenia ku dňu 24.10.2016.

44. Žalobca svoju argumentáciu o nesprávnom právnom posúdení veci založil na tvrdení, že povolenie
ho síce oprávňuje na výkon samostatne zárobkovej činnosti, avšak toto samotné nezakladá status
SZČO, pretože na nadobudnutie tohto statusu by súčasne musel mať možnosť túto činnosť aj
objektívne vykonávať. Podľa názoru žalobcu tým, že došlo k prevodu nákladných motorových vozidiel
na kupujúceho MOKOŠÁK s.r.o., došlo k reálnej nemožnosti vykonávania tejto činnosti.

45. Žalobca argumentáciu uvedenú b bode 44 podporil už vyššie citovanými rozhodnutiami Ústavného
súdu SR, Najvyššieho súdu SR a Krajského súdu v Trenčíne. Pokiaľ však ide o citované rozhodnutia,
správny súd poukazuje na to, že v nastolenej otázke názor Ústavného súdu SR nie je konštantný,
o čom svedčí aj skutočnosť, že Ústavný súd SR uznesením pléna č. k. PLz. ÚS 1/2016-15 zamietol
návrh II. senátu pre účely zjednotenia odchylných právnych názorov (napríklad rozhodnutia Ústavného
súdu SR sp. zn. I. ÚS 93/2012 z 29. februára 2012, sp. zn. III. ÚS 426/2012 z 12. septembra 2012,
sp. zn. IV. ÚS 103/2012 z 1. marca 2012) s návrhom na vyslovenie právnej vety : „Pokiaľ advokát
zmenil formu výkonu advokácie zo samostatného výkonu advokácie na výkon advokácie ako konateľ
spoločnosti s ručením obmedzeným, po takejto zmene formy výkonu advokácie mu nezostal zachovaný
status samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely zákona o sociálnom poistení.“ Z uvedeného dôvodu
rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 426/2012 a sp. zn. II. ÚS 63/2012 nemajú charakter
„judikátu“ resp. rozhodnutia, ktorým by boli zjednotené rozdielne právne názory na danú vec. Naviac po
zrušení rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a vrátení mu veci na ďalšie konanie práve nálezom Ústavného
súdu SR sp. zn. II. ÚS 63/2012, Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 7Sžso/32/2013 zo dňa 27.11.2013
sa opätovne stotožnil s právnym názorom žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie pri posudzovaní
právneho postavenia advokátov na účely sociálneho poistenia pri zmene formy výkonu advokácie.

46. V súvislosti s posúdením relevantnej právnej otázky vymedzenej bode 43 správny súd poukazuje
na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso 122/2015 z 26. júla 2017, v ktorom sa najvyšší súd
vysporiadal aj s ojedinelým právnym názorom Ústavného súdu SR obsiahnutým v nálezoch sp. zn. II. ÚS
63/2012 a sp. zn. II. ÚS 426/2012 obe zo dňa 21. februára 2013, pričom poukázal jednak na zamietnutie
návrhu na zjednotenie odchylných právnych názorov a rovnako tiež na právny názor Najvyššieho súdu



SR vyslovenom v rozsudku sp. zn. 7Sžso/27/2010 z 1. júla 2011, ktorý bol v rámci zabezpečenia
jednotného výkladu zákonov publikovaný aj v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
SR č. 4/2012 pod č. 66. Najvyšší súd SR v citovanom rozsudku skonštatoval nasledovné : „Podľa názoru
odvolacieho súdu existencia oprávnenia advokáta na vykonávanie advokátskej činnosti, podmienená
jeho zápisom v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou až do času, kým
advokát nebol vyčiarknutý z takéhoto zoznamu, má za následok, že musí byť považovaný za samostatne
zárobkovo činnú osobu pre potreby zákona o sociálnom poistení. Z uvedeného dôvodu je povinne
nemocensky poistený podľa § 14 ods. 1 písm. b/ a povinne dôchodkovo poistený podľa § 15 ods. 1
písm. b/ zákona o sociálnom poistení a vznik a zánik tohto poistenia sa viaže na podmienky upravené
v § 21 zákona o sociálnom poistení.“

47. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/27/2010 z 1. júla 2011 z dôvodu jeho uverejnenia
v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR predstavuje konštantnú a ustálenú
rozhodovaciu prax v nastolenej právnej otázke. Právny názor najvyššieho súdu vo vzťahu k
posudzovaniu povolenia alebo licencie, ktorá oprávňuje jeho držiteľa na vykonávanie zárobkovej činnosti
smeruje k tomu, že pre určenie vzniku alebo zániku (prerušenia) povinného nemocenského a povinného
dôchodkového poistenia sú relevantné dve skutočnosti a to existencia (platnosť) povolenia a príjem
dosiahnutý v rozhodnom období podľa § 21 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení.

48. Pokiaľ ide o rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 18Sa/1/2017 z 2. októbra 2017, na ktorý
sa žalobca odvoláva v doplnení žaloby, správny súd uvádza, že rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
je založený na iných skutkových okolnostiach, pretože v danom prípade žalobkyňa dosahovala príjem
výlučne z činnosti, ktorú vykonávala na základe povolenia, ktoré bolo zrušené a licenciu L1A, na
základe ktorej Sociálna poisťovňa rozhodla nikdy nevyužívala a nikdy z nej nemala žiadny príjem, ktorá
skutočnosť bola v konaní preukázaná. Obdobne to platí aj vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 7Sžso/65/2011 z 31. júla 2012.

49. Vychádzajúc práve z právneho názoru vysloveného v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7Sžso/27/2010 z 1. júla 2011 a následne aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/122/2015
správny súd zastáva názor, že z dôvodu existencie povolenia na vykonávanie medzinárodnej nákladnej
cestnej dopravy udelenému žalobcovi na základe rozhodnutia Krajského úradu pre cestnú dopravu
a pozemné komunikácie Trnava č. 2011/02757/2 z 8. novembra 2011, ktoré bolo v platnosti aj po
30.06.2014, k prerušeniu povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia
nedošlo automaticky dňa 30.06.2014 podľa § 26 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Zároveň však
správny súd zastáva názor, že na účely posúdenia kedy k vzniku prerušenia na povinnom nemocenskom
poistení a povinnom dôchodkovom poistení došlo, bolo potrebné posudzovať príjem žalobcu výlučne iba
k povoleniu na vykonávanie medzinárodnej nákladnej cestnej dopravy. Žalovaná a ani orgán verejnej
správy nižšieho stupňa však naznačeným smerom nepostupovali a preto podľa názoru správneho súdu
nebol na účely rozhodnutia náležite zistený skutkový stav veci (§ 209 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení).

50. Správny súd sa v súvislosti s povolením žalobcu na vykonávanie medzinárodnej nákladnej cestnej
dopravy stotožňuje s právnym názorom žalovanej, že toto povolenie bolo vydané podľa zákona č.
168/1996 Z. z. a zákona č. 56/2012 Z. z., pričom v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 56/2012 Z. z. je
prevádzkovanie cestnej dopravy podnikaním. Nejde teda o podnikanie podľa zákona č. 455/1991 Zb.
Preto pokiaľ žalobca okrem pozastavenia živností, nepožiadal o odňatie povolenia, neboli splnené
zákonné podmienky na prerušenie povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia
podľa § 26 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a bolo potrebné posudzovať príjem žalobcu v rozhodnom
období. Žalovaná však ako už bolo uvedené v bode 49 tohto rozsudku posudzovala tento príjem ako
jeden príjem bez ohľadu na to, že status SZČO zakladali u žalobcu jednak živnostenské oprávnenia
vrátane koncesných listín vydaných podľa zákona č. 455/1991 Zb. a jednak povolenie na prevádzkovanie
medzinárodnej nákladnej cestnej dopravy vydané podľa zákona č. 168/1996 Z. z., ktoré sa v zmysle §
56 ods. 6 zákona č. 56/2012 Z. z. považuje za povolenie vydané v zmysle zákona č. 56/2012 Z. z.

51. S poukazom na body 49 a 50 sa správny súd stotožňuje s námietkou žalobcu, že rozhodnutia
žalovanej, tak napadnuté ako aj prvostupňové nevychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu
veci, konkrétne pokiaľ ide o posudzovanie príjmov v rozhodnom období podľa § 21 ods. 1 a 2 zákona
č. 461/2003 Z. z., pretože tieto je potrebné posudzovať výlučne len vo vzťahu k príjmom, ktoré žalobca



dosiahol v súvislosti s povolením na vykonávanie medzinárodnej nákladnej cestnej dopravy. V tejto
súvislosti neobstojí tvrdenie žalovanej, že zákon o sociálnom poistení upravuje povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO ako „jedno poistenie“ a nie ako niekoľko od seba
nezávislých sociálnych poistení a preto pri posudzovaní príjmov relevantných na vznik, resp. trvanie
povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nie je rozhodujúce, či SZČO
dosiahla tento príjem zo živnosti alebo na základe povolenia na vykonávanie medzinárodnej cestnej
dopravy, ale je rozhodujúca len skutočnosť, že žalobca dosiahol príjem ako SZČO. Správny súd v tejto
súvislosti dáva žalovanej do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/20/2011 z 15.
decembra 2011, ktorý bol rovnako publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
SR č. 4/2012 pod č. 72, v ktorom najvyšší súd zastal právny názor, že pri posudzovaní príjmov podľa § 21
ods. 1 zákona o sociálnom poistení je potrebné prihliadať len na tie príjmy z podnikania, ktoré vyplynuli z
podnikateľskej činnosti posudzovaného statusu samostatne zárobkovo činnej osoby. Pre posudzovaný
prípad to konkrétne znamená, že žalovaná má na účely svojho rozhodnutia posudzovať príjmy žalobcu
výlučne vo vzťahu k povoleniu na prevádzkovanie medzinárodnej nákladnej cestnej dopravy.

52. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie žalovanej
č. 23873-5-2017-BA zo dňa 16. marca 2017 a rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa č.
65408-45/2016-TT z 2. novembra 2016 je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP v spojení s
§ 191 ods. 3 písm. a) SSP a vec vrátiť podľa § 191 ods. 4 SSP orgánu verejnej správy nižšieho stupňa
na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia napadnutých rozhodnutí je skutočnosť, že zistenie skutkového
stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, pričom nedostatočnosť
zisteného skutkového stavu je založená práve na skutočnosti, že príjem žalobcu nebol posudzovaný
separátne vo vzťahu k povoleniu, ktoré ho oprávňovalo na vykonávanie medzinárodnej nákladnej cestnej
dopravy.

53. Správny súd s poukazom na bod 50 a 51 preto inštruuje konajúce orgány verejnej správy, aby v
ďalšom konaní posudzovali na účely určenia vzniku prerušenia povinného nemocenského a povinného
dôchodkového poistenia u žalobcu príjmy výlučne z povolenia na vykonávanie medzinárodnej nákladnej
cestnej dopravy a to postupom podľa § 21 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z.

54. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, sú konajúce orgány verejnej
správy v ďalšom konaní viazané (§ 191 ods. 6 SSP).

55. V správnom súdnom konaní úspešnému žalobcovi priznal správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP
náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne
správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§
175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca
od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť .

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.