Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/17/2017 z 4. 9. 2018
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 4. septembra 2018, sp. zn. 20S/17/2017, ECLI:SK:KSTT:2018:2017200052.1
Krajský súd Trnava | 20S/17/2017 | ECLI:SK:KSTT:2018:2017200052.1 | 2018-09-04 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 154 ods. 1 písm. c) zákona č. 563/2009 Z. z., § 190 SSP, § 31 ods. 2 písm. a) zákona č. 98/2004 Z. z., § 154 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z., § 42 ods. 1 písm. h) zákona č. 98/2004 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/41e4ed3b-a732-4e95-a14a-497821db27cd
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2017200052.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/17/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200052
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2017200052.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu
JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: IKO Sales International NV,
so sídlom Industriezone Ravenshout 3974, 3945 Ham, Belgické kráľovstvo, so sídlom organizačnej
zložky podniku zahraničnej osoby, Kaplinské pole 16, 905 01 Senica, IČO: 44 601 671, zastúpeného
spoločnosťou JUDr. Julián Lapšanský, advokátska kancelária, spol. s r.o., Pribinova 4, 811 09 Bratislava,
IČO: 45 941 815 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01
Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 680063678/2016/STA zo dňa
20.12.2016 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu  z a m i e t a.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalobca sa podanou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 21.2.2017 domáhal preskúmania
rozhodnutia žalovaného č. 680063678/2016/STA zo dňa 20.12.2016, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu - Colného úradu Trnava zn. 68004182/2016 zo dňa 22.8.2016,
ktorým bola žalobcovi podľa § 155 ods. 1 písm. a) v spojení s § 155a zák.č. 563/2009 Z.z. o správe
daní (ďalej len daňový poriadok) uložená úhrnná pokuta vo výške 2 000 eur. V odôvodnení rozhodnutia
žalovaného bolo konštatované, že táto pokuta bola uložená žalobcovi za správny delikt podľa § 154
ods. 1 písm. c) daňového poriadku, ktorého sa dopustil tým, že si ako (príjemca) odberateľ minerálneho
oleja nesplnil povinnosť písomne oznámiť colnému úradu pred prevzatím minerálneho oleja svoje
identifikačné údaje, množstvo, obchodný názov, príslušný kód nomenklatúry minerálneho oleja, ktorý
chce odoberať a identifikačné úrade dodávateľa, čím konal v rozpore s ust. § 31 ods. 2 písm. a) zák.č.
98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov (ďalej len zák.č.
98/2004 Z.z.) a tiež za správny delikt uvedený v § 154 ods. 1 písm. a) bod 1 daňového poriadku, ktorého
sa dopustil tým, že ako platiteľ dane nepodal pri vzniku daňovej povinnosti colnému úradu bezodkladne
daňové priznania na spotrebnú daň z minerálneho oleja za zdaňovacie obdobia uvedené v tabuľke,
ktorá je súčasťou odôvodnenia rozhodnutia, a nezaplatil daň do 25-teho dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť, čím konal v rozpore
s ust. § 31 ods. 3 zák.č. 98/2004 Z.z. . V tejto súvislosti bolo ďalej v rozhodnutí uvedené, že daňové
priznania za jednotlivé zdaňovacie obdobia boli žalobcom podané až na základe výzvy na podanie
daňového priznania č. 9005873/1/181924/2013 dňa 24.4.2013 a celkovú spotrebnú daň vo výške 36
027,84 eur žalobca uhradil dňa 23.4.2013. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že správne orgány pochybili
pri ukladaní pokút z pohľadu zásad administratívneho trestania ako aj nerešpektovania skutočnosti, že
žalobcovi bola rozhodnutím Colného úradu Trnava č. k.: 10862553/2015 dňa 3.7.2015 uložená pokuta



vo výške 7 205,57 eur za správny delikt podľa ust. § 42 ods. 1 písm. h) zákona o spotrebnej dani z
minerálneho oleja, t.j. za nezloženie zábezpeky na daň pred prevzatím minerálneho oleja, uviedol, že
zo strany žalobcu došlo k naplneniu znakov troch skutkových podstát správnych deliktov, avšak v rámci
dvoch rozdielnych právnych noriem, kedy v prvom prípade došlo k porušeniu daňových predpisov v
rámci zák.č. 98/2004 Z.z. a v druhom prípade v zmysle daňového poriadku, pričom výška pokuty za
správny delikt podľa § 42 ods. 1 písm. h) zák.č. 98/2004 Z.z. bola vypočítaná z výšky dane, a preto nie je
možné absorbovať zvyšné dve sankcie uložené v zmysle daňového poriadku, ktorých výška sa ukladá v
rámci zákonného rozpätia, keďže uplatniť absorpčnú zásadu pri úhrnnej pokute možno od 1.1.2016 za
kumulatívne splnených podmienok, a to keď výška pokuty je určená rozpätím (nie pevnou sumou, alebo
výpočtom) a súčasne daňový subjekt sa dopustil viacerých správnych deliktov podľa jedného zákona.
Znamená to, že v prípadoch, kedy sa výška pokuty odvíja od výšky dane a jej suma je daná výpočtom,
je aplikácia absorpčnej zásady zo zákona neprípustná.

2.
Žalobca rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu považoval
za nezákonné, pretože obe rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci,
spočívajúceho v nesprávnej aplikácii základných zásad trestného konania, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie ako aj ukladanie sankcií v rámci administratívneho trestania. V tejto súvislosti poukázal
na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, ktorý viackrát judikoval, že záruky a práva, ktoré sú
zakotvené v Trestnom zákone a v Trestnom poriadku prináležia nielen obvinenému z trestného činu
ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívno-právna zodpovednosť (rozsudok NS SR,
sp.zn. 2Sžf/44/2011 zo dňa 19.10.2011 a rozsudok NS SR, sp.zn. 5Sžf/85/2011 zo dňa 29.11.2012).
Podľa rozsudku NS SR sp.zn. 5Sžf/85/2011 zo dňa 29.11.2012 bolo v jeho odôvodnení uvedené: „pri
súbehu správnych deliktov (v uvedenom prípade jednočinný súbeh rôznorodý) pri nedostatku špeciálnej
úpravy je potrebné použiť „analogiae legis“ tzv. absorpčnú zásadu. Jej podstata tkvie v absorpcii sadzieb
(teda prísnejší trest pohlcuje miernejší). Zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuté len trestom určeným
pre najťažší z nich, čo pri rovnakých sadzbách pokút znamená, že správny orgán posúdi závažnosť
deliktu a úhrnný trest uloží podľa sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov (závažnosť pritom treba
posudzovať predovšetkým s ohľadom na charakter individuálneho objektu deliktu, čiže záujem, proti
ktorému delikt smeruje a ku ktorému je ochrana právnym predpisom určená). Na základe analógie
teda v danom prípade treba aplikovať pravidlá pre triedenie trestných činov z časového hľadiska, t.j.
správny orgán uloží za viaceré čiastkové útoky jednu sankciu podľa ustanovení vzťahujúcich sa na
správny delikt“. Najvyšší súd SR oprel svoje závery o znenie článku 6 odsek 1 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý bol riadne ratifikovaný a vyhlásený v Zbierke
zákonov pod č. 209/1992 Zb. (ďalej len dohovor) a z odporúčania Výboru ministrov č. R (91) pre členské
štáty o správnych sankciách, ktoré bolo schválené Výborom ministrov dňa 13.2.1991 na 452 zasadnutí
zástupcov ministrov. Znamená to, že pri ukladaní administratívnych sankcií platia analogicky rovnaké
základné podmienky ako pri ukladaní trestných sankcií, t.j. v prípade súbehu viacerých správnych
deliktov má byť účastníkovi konania uložená iba jedna pokuta ako sankcia za správny delikt najprísnejšie
postihnuteľný. Poukázal na to, že táto skutočnosť je uvedená aj v novej právnej úprave správneho
súdnictva, kde dodržanie týchto zásad v procese administratívneho trestania je upravené v ust. §
195 písm. c) a d) Správneho súdneho poriadku. Ďalej uviedol, že na judikatúru Najvyššieho súdu
SR reagovalo aj Ministerstvo financií SR, ktoré pripravilo novelu daňového poriadku a zapracovalo
doň inštitút úhrnnej pokuty, ktorý mal reflektovať práve na požiadavku zavedenia zásad trestného
konania a ukladania trestov do daňového konania. Mal za to, že v danom prípade implementácia
uvedených zásad neprebehla v súlade s Dohovorom a so závermi rozhodnutí Najvyššieho súdu SR,
kedy možnosť uplatnenia absorpčnej zásady je viazaná výlučne na správne delikty, za ktoré sa ukladá
pokuta v rámci určitého zákonom stanoveného rozpätia a dopustenie sa viacerých správnych deliktov v
rámci jedného zákona. Zdôraznil, že z článku 7 odsek 5 Ústavy SR vyplýva, že Medzinárodné zmluvy
o ľudských právach a základných slobodách majú prednosť pred zákonmi (ustanovenia daňového
poriadku nezodpovedajú zneniu Dohovoru), a preto ustanovenie článku 6 odsek 1 Dohovoru má
prednosť pred daňovým poriadkom, pretože zabezpečuje väčší rozsah základných práv a slobôd. V tejto
súvislosti ďalej uviedol, že Dohovor ako aj judikatórna prax neviažu uplatnenie absorpčnej zásady na
podmienku, že správne delikty musia byť definované v rámci jedného zákona a sankcie za ne musia byť
určené rozpätím. V opačnom prípade by takto štát mohol účinne obísť absorpčnú zásadu jednoducho
tak, že by jedno a to isté konanie z pohľadu objektu chráneného zákonom definoval ako správny delikt
vo viacerých zákonoch, čím by efektívne znemožnil uplatnenie absorpčnej zásady. Rovnaký efekt by



dosiahol taktiež tým, ak by sankcie za správne delikty neurčoval  rozpätím, ale pevne stanovenou sumou.
Poukázal tiež na to, že k porušeniu povinností podľa zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja došlo
jednočinným súbehom rôznorodým, kedy jedným konaním (opomenutím) žalobcu došlo k porušeniu
viacerých ustanovení zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja, teda k naplneniu znakov skutkových
podstát viacerých správnych deliktov, ktoré sa odlišujú objektom, ktorý je znakom týchto skutkových
podstát. Takéto konanie je však práve typickým konaním, na ktoré sa má aplikovať absorpčná zásada.
Aplikáciou inštitútu úhrnného trestu podľa daňového poriadku došlo k porušeniu absorpčnej zásady
v rámci trestania, pretože žalobcovi boli uložené dve pokuty za jeden a ten istý skutok (pokuta za
nepodanie daňového priznania a pokuta za nesplnenie oznamovacej povinnosti), pričom žalobca mal
za to, že rozhodnutím o pokute za nezloženie zábezpeky ako najprísnejšie postihnuteľného deliktu boli
absorbované aj pokuty za nepodanie daňového priznania a za neoznámenie údajov o oleji, a preto
správne orgány mali prihliadnuť na ustanovenia Dohovoru a upustiť od uloženia týchto pokút. Ďalej
uviedol, že žalobca nemal úmysel vyhnúť sa splneniu povinnosti uvedených v zákone o spotrebnej dani z
minerálneho oleja, čo preukazoval aj tým, že sám požiadal o udelenie príslušných povolení a osvedčení
ihneď, ako sa dozvedel, že niektoré dodávané fluxačné oleje sú minerálnymi olejmi, ktoré boli pridávané
do asfaltových šindlov za účelom dosiahnutia správnych chemických a fyzikálnych parametrov asfaltovej
zmesi používanej na výrobu šindlov.

3.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 7.8.2017 žiadal žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť. Poukázal na to, že ustanovením § 155a daňového poriadku sa do tohto daňového poriadku
zaviedla absorpčná zásada pri ukladaní pokút, a to práve nadväzne na odporúčanie Výboru ministrov
R (91) pre členské štáty o správnych sankciách, schválené výborom ministrov 13.2.1991 (ďalej len
odporúčanie) podľa ktorého sa požiadavky článku 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len Dohovor) vzťahujú aj na správne trestanie. Nadväzne na uvedené
odporúčanie ako aj na judikatúru slovenských súdov je v prípade súbehu viacerých správnych deliktov tej
istej osoby potrebné uložiť správnu sankciu podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na delikt najprísnejšie
postihnuteľný. Podmienkou uplatnenia prijatej úpravy absorpčnej zásady je dopustenie sa viacerých
správnych deliktov, za ktoré sa ukladá pokuta, ktorej výška je určená rozpätím (nie pevnou sumou,
ktorú možno určiť aj výpočtom) na rovnakom úseku verejnej správy jednou osobou, pričom príslušný
na uloženie úhrnnej pokuty je ten správca dane, ktorý správne delikty zistil a ktorý v súlade so zásadou
miestnej a vecnej príslušnosti úhrnnú pokutu za viaceré správne delikty ukladá. Úhrnná pokuta sa
ukladá, ak to je účelné a možné, t.j. ak uloženie úhrnnej pokuty naplní sledovaný účel (napr. ak
bolo v rámci jedného konania alebo kontroly zistených niekoľko správnych deliktov, za ktoré možno
uložiť úhrnnú pokutu, alebo daňový subjekt sa opakovane dopustil toho istého správneho deliktu, napr.
oneskorene podanie daňového priznania, prehľadu, pričom k uloženiu pokuty za prvé porušenie ešte
nedošlo). Možnosť uloženia pokuty spočíva v posúdení, či správca dane mal faktickú a právnu možnosť
uložiť pokutu na základe svojich zistení v súvislosti so správou konkrétnej dane. V tejto súvislosti
poukázal na to, že absorpčná zásada sa uplatní nielen v prípade ukladania pokút za správne delikty
ustanovené daňovým poriadkom, ale aj v prípade ukladania pokút za správne delikty ustanovené tými
osobitnými predpismi, ktoré odkazujú na subsidiárne použitie daňového poriadku pri ukladaní pokút za
správne delikty. Podmienkou aplikácie absorpčnej zásady je však skutočnosť, že sa osoba dopustila
viacerých správnych deliktov v rámci jedného zákona, pričom príslušný na uloženie úhrnnej pokuty je
ten istý správca dane - daňový úrad, colný úrad alebo obec. V súvislosti so znením ust. § 155a daňového
poriadku žalovaný uviedol, že pri formulovaní tohto ustanovenia mal tvorca zákona (Ministerstvo financií
SR) eminentný záujem na tom, aby bol ekonomický subjekt postihovaný osobitne za každý delikt, z
ktorého potenciálne profitoval, a preto nezahrnul do možnosti uloženia úhrnnej pokuty prípady, kedy
je v daňových zákonoch určená výška pokuty výpočtom, prípadne pevnou sumou. Uvedené znenie
ustanovenia o úhrnnej pokute, resp. pretavenie absorpčnej zásady do daňového poriadku tak prihliada
zároveň na fiskálne záujmy štátu a dodržiavanie platobnej disciplíny daňových subjektov vo vzťahu k
štátu. Poukázal tiež na judikatúru Najvyššieho súdu SR, keď najbližšou analogicky použiteľnou úpravou
v oblasti ukladania sankcií za správne delikty nie je potrebné vychádzať z ust. § 12 ods. 2 zák.č. 372/1990
Zb. o priestupkoch, podľa ktorého sa za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom
konaní uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný.
Znamená to, že pri súbehu je nutné vždy použiť analogicky absorpčnú zásadu, pretože to vyplýva z
odporúčania, konštantnej judikatúry a celého právneho poriadku SR. V tejto súvislosti ďalej uviedol,
že Najvyšší súd SR vo všetkých rozsudkoch, ktoré sa zaoberajú analógiou v správnom trestaní tiež



pripúšťa, že úprava, ktorá by so súbehom nespájala absorpčnú zásadu by existovať mohla. Potom
však argument, že analogické aplikovanie trestno-právnych inštitútov vyplýva z odporúčania, nemôže
obstáť. Ak by bol totiž platný, zákonodarca by ani nemohol upraviť administratívno-právne trestanie
iným spôsobom ako trestnoprávne. Takáto podmienka však z Dohovoru ani z odporúčania nevyplýva.
Mal za to, že v prípade žalobcu došlo k viacčinnému súbehu rôznorodému, keď k porušeniu zákona
č. 98/2004 Z.z. došlo opakovane pri päťnástich uskutočnených prijatiach minerálneho oleja a to tým,
že jednak nebola zložená zábezpeka na spotrebnú daň viažuca sa k prepravovanému (a následne
prijatému) minerálnemu oleju, ako aj za neoznámenie zákonom stanovených údajov colnému úradu pred
prevzatím tohto minerálneho oleja, a v neposlednom rade za nepodanie daňových priznaní viažucich
sa k tomuto minerálnemu oleju v zákonom stanovenej lehote v jednotlivých zdaňovacích obdobiach. Za
tohto stavu preto nemohlo ísť zo strany žalobcu o jednočinný súbeh rôznorodý. V prípade žalobcu  došlo
k opakovanému porušeniu oznamovacej povinnosti podľa § 31 ods. 2 zák.č. 98/2004 Z.z. a tým aj k
opakovanému dopustenie sa správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. c) daňového poriadku, ďalej
k opakovanému porušeniu povinnosti podať daňové priznanie v zákonom ustanovenej lehote podľa §
31 ods. 3 zák.č. 98/2004 Z.z. a tiež k opakovanému dopusteniu sa správneho deliktu podľa § 154 ods.
1 písm. a) bod 1 daňového poriadku, keď bola žalobcovi zo strany správcu dane uložená iba jedna
úhrnná pokuta v zmysle § 155 ods. 1 písm. a) daňového poriadku. Tiež poukázal na špecifikum tohto
prípadu, keď konanie o týchto deliktoch bolo začaté dňa 19.3.2016, t.j. až po vydaní, resp. právoplatnosti
rozhodnutia Colného úradu č. 10862553/2015 zo dňa 3.7.2015 o uložení pokuty podľa § 42 ods. 2
písm. i) zák.č. 98/2004 Z.z. v celkovej výške 7 205,57 eur za správny delikt podľa § 42 ods. 1 písm.
h) zák.č. 98/2004 Z.z. (t.j. za nezloženie zábezpeky za každú jednu prepravu minerálneho oleja v
súlade s § 31 ods. 2 písm. b) zák.č. 98/2004 Z.z., to znamená pred uskutočnením prepravy) a po
nadobudnutí účinnosti § 155a daňového poriadku. V danom prípade pokuta za nezloženie zábezpeky
pred uskutočnením prepravy je určená výpočtom (vo výške 20% dane pripadajúcej na to množstvo
prepravovaného minerálneho oleja, na ktoré nebola zložená zábezpeka na daň), a to v zákone č.
98/2004 Z.z. a nie v daňovom poriadku, čo vylučuje zahrnutie tejto pokuty do úhrnnej pokuty uloženej
podľa § 155 ods. 1 písm. a) daňového poriadku.

4.
Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu správneho
orgánu, preskúmal napadnuté rozhodnutia ako i postup predchádzajúcich ich vydaniu, pričom za
splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP), vec prejednal bez nariadenia
pojednávania, keď dňa 5.9.2018 bol vo veci verejne vyhlásený rozsudok a dospel k záveru, že žaloba
nie je dôvodná.

5.
Podľa § 154 ods. 1 písm. a) bod 1 daňového poriadku správneho deliktu sa dopustí ten, kto nepodá
daňové priznanie v ustanovenej lehote.

Podľa § 154 ods. 1 písm. c) daňového poriadku správneho deliktu sa dopustí ten, kto nesplní
oznamovaciu povinnosť v ustanovenej lehote.

Podľa § 155 ods. 1 písm. a) daňového poriadku správca dane uloží pokutu od 30 eur do 16 000 eur za
správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) prvého a druhého bodu; ak je správcom dane obec, uloží
pokutu najviac do výšky vyrubenej dane, nie menej ako 5 eur, najviac však do 3 000 eur.

Podľa § 155 ods. 1 písm. d) daňového poriadku správca dane uloží pokutu od 30 eur do 3 000 eur za
správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. c); ak je správcom dane obec, uloží pokutu najviac do výšky
vyrubenej dane alebo poplatku, nie menej ako 5 eur, najviac však do 3 000 eur.



Podľa § 155a ods. 1 daňového poriadku účinného od 1.1.2016 tomu, kto sa dopustil viac ako jedného
správneho deliktu podľa tohto zákona, ak ide o správny delikt, za ktorý sa ukladá pokuta, ktorej výšku
možno určiť v rámci ustanoveného rozpätia, správca dane, ktorý je oprávnený uložiť pokutu, ak je to
účelné a možné, uloží úhrnnú pokutu podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na správny delikt s
najvyššou hornou hranicou sadzby pokuty; ak sú za také viaceré správne delikty horné hranice sadzieb
pokút rovnaké, úhrnná pokuta sa uloží podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na jeden z nich. Úhrnná
pokuta sa uloží najmenej vo výške najvyššej dolnej hranice sadzby pokuty ustanovenej za správny delikt
z tých správnych deliktov, ktorých sa dopustil.

6.
Právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné
činy, priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne
delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré
konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa
závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty,
u iných správnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu
dopustiť (výstižne to určuje zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie
práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania (administratívneho
trestania), o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie). V tejto súvislosti
je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu
zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené
následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či už ide o oblasť súdneho alebo
správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na
potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov.

7.
V danom prípade je potrebné zdôrazniť, že voči žalobcovi boli vedené dve samostatné konania, kedy
v jednom konaní bola žalobcovi rozhodnutím č. 10862553/2015 zo dňa 3.7.2015 uložená sankcia za
správny delikt podľa § 42 ods. 1 písm. h) zák.č. 98/2004 Z.z., ktorého sa žalobca dopustil tým, že nezložil
zábezpeku na prepravu minerálneho oleja v súlade s § 31 ods. 2 písm. b) zák.č. 98/2004 Z.z., t.j. pred
uskutočnením každej prepravy a v druhom prípade, ktorý je predmetom tohto konania bola žalobcovi
napadnutým rozhodnutím uložená úhrnná pokuta podľa § 155 ods. 1 písm. a) daňového poriadku, a
to za opakované porušenie povinností ustanovenej v § 31 ods. 2 písm. a) zák.č. 98/2004 Z.z., kedy
žalobca písomne neoznámil colnému úradu pred prevzatím minerálneho oleja svoje identifikačné údaje,
množstvo, obchodný názov, príslušný kód kombinovanej nomenklatúry minerálneho oleja, ktorý chce
odoberať, a identifikačné údaje dodávateľa minerálneho oleja a za správny delikt uvedený v § 154
ods. 1 písm. a) bod 1 daňového poriadku, ktorého sa žalobca dopustil tým, že ako platiteľ dane podal
Colnému úradu Trnava daňové priznania na spotrebnú daň z minerálneho oleja po lehote ustanovenej
v § 31 ods. 3 zák.č. 98/2004 Z.z. . V predmetnej veci je dôležité uviesť, že konanie za opakované
porušenie oznamovacej povinnosti podľa § 31 ods. 2 zák.č. 98/2004 Z.z. (a tým opakované dopustenie
sa správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. c) daňového poriadku) ako aj za opakované porušenie
povinnosti podať daňové priznanie v zákonom ustanovenej lehote podľa § 31 ods. 3 zák.č. 98/2004
Z.z. (a tým opakované dopustenie sa správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. a) bod 1 daňového
poriadku) bolo začaté dňa 19.3.2016, t.j. až po vydaní, resp. právoplatnosti rozhodnutia Colného úradu
Trnava č. 10862553/2015 zo dňa 3.7.2015, t.j. po nadobudnutí účinnosti § 155a daňového poriadku.
V tomto prípade pokuta za nezloženie zábezpeky pred uskutočnením prepravy bola určená výpočtom
(vo výške 20% dane pripadajúcej na to množstvo prepravovaného minerálneho oleja, na ktoré nebola
zložená zábezpeka na daň), a to podľa zákona č. 98/2004 Z.z. a nie v daňovom poriadku, čo vylučuje
zahrnutie tejto pokuty do úhrnnej pokuty uloženej podľa § 155 ods. 1 písm. a) daňového poriadku za
správne delikty podľa § 154 ods. 1 písm. c) a § 154 ods. 1 písm. a) bod 1 daňového poriadku, za
ktoré bola žalobcovi uložená už úhrnná pokuta. Podľa názoru správneho súdu v danom prípade došlo
zo strany žalovaného k správnej aplikácii tzv. absorpčnej zásady, a to vo forme uloženého úhrnného
trestu, keď v priebehu administratívneho konania bola s účinnosťou od 1.1.2016 prijatá novela daňového
poriadku, na základe ktorej je možné uložiť tzv. úhrnný trest. Podľa názoru správneho súdu zo strany
žalobcu došlo k viacčinnému súbehu rôznorodému, pretože k porušeniu zákona č. 98/2004 Z.z. došlo



zo strany žalobcu opakovane pri pätnástich uskutočnených prijatiach minerálneho oleja, a to tým, že
jednak nebola zložená zábezpeka na spotrebnú daň viažuca sa k prepravovanému a následnej prijatému
minerálnemu oleju, ako aj za neoznámenie zákonom stanovených údajov colnému úradu pred prevzatím
tohto minerálneho oleja a tiež za nepodanie daňových priznaní viažucich sa k tomuto minerálnemu
oleju v zákonom stanovenej lehote v jednotlivých zdaňovacích obdobiach. Je potrebné zdôrazniť, že
podmienkou uplatnenia tzv. absorpčnej zásady je dopustenie sa viacerých správnych deliktov rovnakého
druhu na rovnakom úseku verejnej správy jednou osobou, za ktoré môže príslušný správca dane uložiť
úhrnnú pokutu podľa zákonného ustanovenia s najvyššou hornou hranicou sadzby, čo v predmetnej
veci žalovaný správne aplikoval. Práve touto novelou sa do daňového poriadku zaviedla absorpčná
zásada pri ukladaní pokút v nadväznosti na odporúčanie Výboru ministrov R (91) pre členské štáty o
správnych sankciách, schválené výborom ministrov 13. februára 1991, podľa ktorého sa požiadavky
článku 6 ods. 1 Dohovoru vzťahujú aj na správne trestanie. Nadväzne na uvedené odporúčanie ako aj
na judikatúru slovenských súdov je v prípade súbehu viacerých správnych deliktov tej istej osoby, resp.
subjektu potrebné uložiť správnu sankciu podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na delikt najprísnejšie
postihnuteľný.

8.
Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu postupom podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

9.
V konaní úspešnému žalovanému súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania
nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať  prostredníctvom
Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.