{"guid": "4f1b4293-1a75-437c-a587-e6b8749db352:b11864e4-a364-42b3-9687-8bbdcf6a3f48", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2014200600.3", "spisova_znacka": "14S/145/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/145/2014 z 30. 1. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 30. januára 2018, sp. zn. 14S/145/2014, ECLI:SK:KSTT:2018:2014200600.3", "identifikacne_cislo": "2014200600", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Alexander Mojš", "sudca_id": 540, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alexander-mojs-540", "datum_vydania": "2018-01-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b11864e4-a364-42b3-9687-8bbdcf6a3f48", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2014200600.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2014200600.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2014200600.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/145/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200600
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2014200600.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu
JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej, v právnej veci žalobcu: CHR, s.r.o., so sídlom Hlavná
52, 931 01 Šamorín, IČO: 36 679 534, právne zastúpený: VALIŠ LEGAL, s.r.o., so sídlom Mostová č.
2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 834 611, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
1100307/1/271497/2014/4884 zo dňa 11.6.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu  z a m i e t a.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou doručenou súdu dňa 21.8.2014 sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia napadnutého
rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava č.
9210401/5/3372003/2013 zo dňa 10.7.2013, ktorým bol podľa § 68 ods. 6 zák. č. 563/2009 Z.z. v znení
neskorších predpisov vyrubený rozdiel v sume 41.217,66 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie december 2010 daňovému subjektu CHR, s.r.o., Hlavná 52, Šamorín, IČO: 366 79534.

2.Správca dane pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že nešlo o rozhodovanie vydané
vo vyrubovacom konaní po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou zák. č. 563/2009
Z.z. v znení neskorších predpisov (pred 01.01.2012), ktoré by podľa § 165 ods. 5 zák. č. 563/2009
Z.z.  o správe daní (ďalej len „daňový poriadok“) v znení neskorších predpisov muselo byť vydané
podľa doterajších predpisov, t.j. podľa zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o správe daní“). Napadnuté rozhodnutie bolo rozhodnutím vydaným vo vyrubovacom
konaní, ktoré nariadil odvolací orgán po zrušení platobného výmeru č. 9210401/5/1784452/2012 zo dňa
16.07.2012, vydaného po ukončení daňovej kontroly. Vyrubovacie konanie začalo na základe oznámenia
správcu dane č. 9210401/5/3714724/2012 zo dňa 12.12.2012 a za účinnosti daňového poriadku bolo
napadnuté rozhodnutie správne vydané už podľa ustanovení daňového poriadku. Správca dane v
odôvodnení rozhodnutia správca dane uviedol, že daňový subjekt pri preukazovaní ním uplatňovaného
nároku na odpočítanie dane zo služieb, stavebných prác, ktoré mu na podklade faktúr č. 27/2010 zo
dňa 10.12.2010 a č. 30/2010 zo dňa 23.12.2010 mala dodať spoločnosť DIKTA-stav s.r.o., nesplnil
svoju dôkaznú povinnosť hodnovernými dôkazmi, vo vyrubovacom konaní nepreukázal, že k reálnemu
dodaniu fakturovaných služieb týmto platiteľom skutočne prišlo, hoci bol k tomu správcom dane
opakovane vyzvaný.  V tejto súvislosti bolo v rozhodnutí konštatované, že povinnosťou daňového
subjektu je preukázať spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti, že prišlo k dodaniu služby, ale  tiež,



že táto bola dodaná tým platiteľom dane, ktorý je ako dodávateľ uvedený na predložených dokladoch,
čo znamená, že predložené faktúry musia  pravdivo odrážať v nich uvedené skutočnosti.

3.Daňový úrad Trnava (ďalej len „správca dane“) vykonával u daňového subjektu - žalobcu, kontrolu
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2010. Na základe daňovej kontroly následne
správca dane dňa 10.7.2013 vydal rozhodnutie č. 9210401/5/3372003/2013, ktorým žalobcovi podľa
ust. § 68 ods. 6 daňového poriadku znížil nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie december 2010 zo sumy  41 310,59 eur na sumu  92,93 eur. Dôvodom pre neuznanie odpočtu
dane bola skutočnosť, že podľa správcu dane nebolo možné preveriť uskutočnenie prijatých dodávok,
ktorými boli stavebné práce (základy, základové dosky) na pozemkoch vo vlastníctve daňového subjektu
v katastri obce Hrubá Borša.

4.Žalobca podal dňa 31.7.2013 prostredníctvom svojho zástupcu v daňovom konaní voči rozhodnutiu
správcu dane odvolanie. Žalovaný ako orgán príslušný na rozhodovanie o odvolaní v zmysle zák.
č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších
predpisov a daňového poriadku, rozhodnutím č. 1100307/1/271497/2014/4884 zo dňa 11.6.2014
rozhodnutie správcu dane potvrdil.

5.Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správcu dane z
dôvodu nesprávneho použitia právneho predpisu, ďalej že v konaní správcu dane ako orgánu prvého
stupňa bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia správcu dane i
napadnutého rozhodnutia, a že správca dane neprihliadol na relevantné dôkazy a tvrdenia žalobcu.

6.Ďalej žalobca tvrdil, že rozhodnutie správcu dane i napadnuté rozhodnutie boli vydané na základe
daňového poriadku i napriek tomu, že podľa ust. § 165 ods. 4 a ods. 5 daňového poriadku sa  na daňovú
kontrolu začatú a neukončenú pred účinnosťou daňového poriadku a na následné vyrubovacie konanie
použijú dovtedajšie predpisy, t.j. zákon o správe daní.  Mal za to, že rozhodnutie správcu dane ako aj
napadnuté rozhodnutie boli vydané na základe nesprávneho právneho predpisu (daňového poriadku)
namiesto právneho predpisu správneho (zákona o správe daní).

7.Daňová kontrola sa u žalobcu začala dňa 28.10.2011 a bola riadne začatá podľa zákona o správe
daní. Daňová kontrola bola ukončená dňom prerokovania protokolu o výsledku zistenia z daňovej
kontroly č. 9210401/5/969974/2012 zo dňa 15.06.2012. V poučení protokolu je uvedené, že daňová
kontrola je ukončená až prerokovaním protokolu a dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu
sa začína vyrubovacie konanie. Následné vyrubovacie konanie, ktoré sa začína dňom nasledujúcim po
dni prerokovania protokolu, tak s ohľadom na prechodné ust. § 165 ods. 4 a ods. 5 daňového poriadku
malo byť vykonané podľa dovtedajších predpisov, t.j. podľa zákona o správe daní.

8.Žalovaný v napadnutom rozhodnutí na strane 3, tretí odsek uviedol, že správca dane na  základe
rozhodnutia odvolacieho orgánu začal vyrubovacie konanie, čo žalobcovi oznámil oznámením č.
9210401/5/3714724/2012 zo dňa 12.12.2012. Žalobca doručenie ani existenciu takéhoto oznámenia
neeviduje a žiada v rámci dokazovania o preverenie, či takéto oznámenie bolo skutočne žalobcovi
doručené.



9.Žalobca ďalej namietal nezákonnosť postupu správcu dane i žalovaného pri vykonávanom dokazovaní
a zároveň i zákonnosť všetkých získaných dôkazných prostriedkov, a to z dôvodov zásadných
procesných vád postupu správcu dane. Správca dane dokazovanie vo vyrubovacom konaní vykonával
podľa daňového poriadku, keď táto samotná skutočnosť odôvodňuje nezákonnosť postupu správcu
dane vo vyrubovacom konaní a teda i následnú nezákonnosť všetkých správcom dane vykonaných
dôkazov. Z výziev zasielaných žalovanému i tretím osobám v rámci vyrubovacieho konania vyplýva,
že boli vydané najmä na základe ust. § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku, keď toto ustanovenie
sa však týka výlučne daňovej kontroly a nie vyrubovacieho konania, ktoré nasleduje až po ukončení
daňovej kontroly. Správca dane si tak opakovane nezákonným postupom v rámci vyrubovacieho konania
vynucoval predkladanie dôkazných prostriedkov a z ich nepredloženia vyvodzoval pre žalobcu negatívne
dôsledky. Tento postup správcu dane považoval za nezákonný spôsobujúci nezákonnosť všetkých
dôkazov získaných správcom dane v rámci vyrubovacieho konania, z ktorých správca dane vyvodzoval
pre žalobcu negatívne dôsledky. Namietal, že žalovaný bez relevantného odôvodnenia neprihliadol na
tvrdenia a dôkazy potvrdzujúce tvrdenia žalobcu, čo sa týka najmä výsluchu svedka - bývalého konateľa
spoločnosti DIKTA - stav s.r.o., pána T. L., ktorý potvrdil realizáciu fakturovaných prác spoločnosťou
DIKTA - stav s.r.o., a potvrdenie od p. R. H. o realizácii diela. Poukázal na to, že správca dane  sa
riadne nevysporiadal s týmito dôkazmi právne relevantným spôsobom, iba skonštatoval, že existujú
pochybnosti, kto dodávateľské práce vykonal.

10.Žalobca ďalej uviedol, že podľa jeho názoru si v maximálnej možnej miere splnil svoju dôkaznú
povinnosť a preukázal ako materiálnu podstatu plnenia tak i skutočnosť, že práce uvedené na
predmetných faktúrach vykonala spoločnosť DIKTA - stav s.r.o.. Uvedené skutočnosti boli podľa
názoru žalobcu dostatočným spôsobom preukázané  dodávateľskou faktúrou s popisom fakturovaných
prác, potvrdením od bývalého konateľa spoločnosti DIKTA - stav s.r.o. pána T. L., ktorý potvrdil,
že jeho spoločnosť v čase, keď bol jej konateľom, fakturované práce vykonala. Žalobca mal za to,
že riadne uskutočnenie zdaniteľného plnenia preukázal dôkazmi, na ktoré správca dane pri svojom
rozhodovaní neprihliadol a to riadne vyhotovenou a prijatou faktúrou, fyzickou existenciou uskutočnenia
fakturovaných prác (čo žalovaný ani nespochybňuje), potvrdením o vykonaní fakturovaného plnenia
dodávateľom (ústne konanie s bývalým konateľom spoločnosti DIKTA - stav, s.r.o., pánom T. L.) a  najmä
tým, že prijaté plnenia daňový subjekt použil na uskutočňovanie svojich zdaniteľných plnení.

11.Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že nesúhlasí s právnym názorom
žalobcu, že napadnuté rozhodnutie i rozhodnutie prvostupňového orgánu boli vydané na základe
nesprávneho právneho predpisu, keď svoj názor žalobca odôvodňuje tým, že na daňovú kontrolu
začatú a neukončenú pred účinnosťou daňového poriadku a na následné vyrubovacie konanie sa
má použiť zákon o správe daní, pretože v danom prípade sa daňová kontrola u žalobcu začala dňa
28.10.2011, bola ukončená dňom prerokovania protokolu č. 9210401/969974/2012 zo dňa 15.06.2012
(ďalej len „protokol“). Následné vyrubovacie konanie tak malo byť vzhľadom na znenie § 165 ods. 4
a ods. 5 daňového poriadku vykonané podľa zákona o správe daní. Žalovaný k predmetnej námietke
uviedol, že po ukončení daňovej kontroly (prerokovaní protokolu) správca dane vydal platobný výmer
č. 9210401/5/1784452/2012 zo dňa 16.7.2012, ktorý bol však na základe odvolania žalobcu zrušený
a vec bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. V prípade následne vydaného rozhodnutia
prvostupňového orgánu však už nešlo o rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní po daňovej
kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou daňového poriadku (pred 01.01.2012), ktoré by
podľa § 165 ods. 5 muselo byť vydané podľa doterajších predpisov, t.j. podľa zákona o správe daní.
Napadnuté rozhodnutie bolo rozhodnutím, vydaným vo vyrubovacom konaní, ktoré nariadil žalobca
po zrušení platobného výmeru č. 9210401/5/1784452/2012 zo dňa 16.7.2012, vydaného po ukončení
daňovej kontroly. Pretože toto vyrubovacie konanie začalo na základe oznámenia správcu dane č.
9210401/5/3714724/2012 zo dňa 12.12.2012 už za účinnosti daňového poriadku, bolo napadnuté
rozhodnutie správne vydané už podľa ustanovení tohto zákona a nie podľa zákona o správe daní, ako
argumentuje žalobca.

12.Oznámenie č. 9210401/5/3714724/2012 zo dňa 12.12.2012 bolo doručené splnomocnenému
zástupcovi žalobcu dňa 18.12.2012 (doklad č. 27 administratívneho spisu). Žalovaný zdôraznil, že
vrátenie správcu dane do vyrubovacieho konania po zrušení jeho odvolaním napadnutého rozhodnutia
je postup, ktorý nie je implicitne upravený zákonom, avšak v danom prípade bolo potrebné postupovať
podľa prechodného ustanovenia § 165b ods. 1 daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2012,



podľa ktorého sa daňové konanie začaté podľa zákona o správe daní dokončí podľa daňového poriadku.
Správca dane teda postupoval v zmysle uvedeného ustanovenia správne, keď napadnuté rozhodnutie
vydal podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku.

13.Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že všetky výzvy vo vyrubovacom konaní boli vydané na základe
ustanovenia § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku, ktoré sa týka daňovej kontroly a nie vyrubovacieho
konania, žalovaný uviedol, že predmetné ustanovenie bolo použité primerane, preto podľa jeho názoru
postup správcu dane bol správny. Podstatné je, že žalobca na tieto výzvy nereagoval a požadované
dôkazy nepredložil, hoci podľa § 24 ods. 1 písm. b) daňového poriadku má povinnosť preukazovať všetky
skutočnosti, na preukázanie ktorých bola správcom dane vyzvaný, či už v priebehu daňovej kontroly,
alebo v priebehu daňového konania. Zároveň ust. § 3 ods. 8 daňového poriadku ukladá žalobcovi
povinnosť úzko spolupracovať so správcom dane. Pokiaľ teda žalobca mal námietky vzťahujúce sa
k údajnému použitiu nesprávnych ustanovení daňového poriadku týkajúcich sa daných výziev, mal
možnosť požadovať od správcu dane nápravu, čo však neurobil, na výzvy nereagoval, so správcom
dane nespolupracoval a ani konkrétnymi dôkazmi, požadovanými správcom dane, nepreukázal splnenie
podmienok na odpočítanie dane. Svoj nárok nedoložil faktúrou vystavenou v súlade so zákonom o DPH,
keď si svoj nárok uplatňoval na základe faktúry, ktorá v rozpore s ust. § 71 ods. 2 písm. f) a g) zákona
o DPH neobsahovala množstvo a druh dodaného tovaru a jednotkovú cenu bez dane pri jednotlivých
dodaných tovaroch a z tohto dôvodu nebolo možné zistiť, aký konkrétny tovar, v akom množstve a v
akej jednotkovej cene bol dodaný.

14.Žalovaný zároveň dáva súdu do pozornosti, že žalobca účelovo poukazuje na údajné procesné
pochybenia správnych orgánov, ktoré majú za následok nezákonnosť rozhodnutí žalovaného i správcu
dane, avšak opomína skutočnosť, že okrem faktúry č. 27/2010 zo dňa 10.12.2010 , č. 30/2010
zo dňa  23.12.2010 nepredložil žiaden iný dôkaz o uskutočnení nimi fakturovaných služieb -
stavebných prác spoločnosťou DIKTA  - stav, s.r.o., napriek tomu, že bola na to vyzvaná výzvami č.
9210401/5/269820/2013 zo dňa 28.01.2013 a č. 9210401/5/2093434/2013 zo dňa 22.05.2013.

15.Podľa  § 49 ods. 1 zák.č. 222/2004 Z.z.  o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe
vznikla daňová povinnosť.

16.Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ, s výnimkou odseku 3 a
7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a
služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

17.Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

18.Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov
preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje
povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon
o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.



19.Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle zákona o správe daní zásada zákonnosti,
ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 zák.č. 511/1992 Zb.). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2
ods. 2 zák.č. 511/1992 Zb.) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými
subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada
voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3 zák.č. 511/1992 Zb.), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom
prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.  Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom
konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu, alebo inej skutočnosti rozhodujúcej
pre určenie alebo vybratie dane (§ 2 ods. 6 zák.č. 511/1992 Zb.). Zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zák..č.
511/1992 Zb.), podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti,
vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3 Ústavy SR).

20.Predmetom sporu je posúdenie, či žalobca skutkovo naplnil ust. § 49 a § 51 zákona o DPH, teda či
mu vzniklo právo na odpočítanie dane na základe ním predložených faktúr a listinných dokladov, t.j. či
vznikla daňová povinnosť u dodávateľa prác -  obchodnej spoločnosti DIKTA - stav, s.r.o. .

21.Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú
hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie
nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady
dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť),
aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na
odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí
byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené.

22.Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie na deň 31.1.2018, na ktorom  sa právny zástupca
žalobcu v plnom rozsahu pridržiaval žalobných dôvodov uvedených v žalobe. Pokiaľ ide o námietky
smerujúce k tomu, že správca dane na predmetnú vec aplikoval nesprávny právny predpis tak uviedol,
že s touto námietkou sa už vysporiadal Najvyšší súd SR so svojom uznesení  č.k. 3Sžf/21/2016 zo dňa
20.9.2017. Ďalej namietal, že zo strany správcu dane došlo k viacerým procesným pochybeniam a to v
tom smere, že nepovažoval za potrebné vypočuť ako svedkov bývalých konateľov spoločnosti R. H. a C.
Q.. Za  tohto stavu mal za to, že nebolo náležitým spôsobom vykonané dokazovanie, tiež namietal, že
dokazovanie bolo realizované až vo vyrubovacom konaní, čím došlo nesprávnemu procesnému postupu
zo strany správcu dane. Zdôraznil, že samotné plnenie t.z. realizácia stavebných prác bola v predmetnej
veci preukázaná, správcovi dane boli predložené potrebné listinné doklady, pričom správca dane mal
pochybnosti iba o tom, kto realizoval stavbu.  V tejto súvislosti poukázal na výsluch svedka, a to konateľa
dodávateľskej spoločnosti DIKTA - stav s.r.o. T. L., ktorý potvrdil, že práce boli zrealizované.

23.Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že správca dane v predmetnej veci vykonal
dostatočné dokazovanie ohľadne skutočností  tvrdených zo strany žalobcu.  Uviedol, že výsluchom
svedkov a ani ďalších osôb nebolo preukázané, že plnenie zrealizovala dodávateľská spoločnosť DIKTA
- stav s.r.o.. Poukázal ďalej na to, že svedkovia ktorí neboli v správnom konaní vypočutí (J. H., R.
Q.)  nedisponovali informáciami ohľadne osôb, ktoré mali realizovať stavebné práce, čo vyplýva z
ich písomných vyjadrení. Uviedol, že z vyjadrenia R. Q., ktoré bolo správcovi dane doručené až po
vypracovaní rozhodnutia žalovaného vyplýva, že tento bol konateľom žalobcu asi po dobu jedného roka a
nemal relevantné informácie ohľadne predmetného plnenia, pričom sám požadoval aby nebol správcom
dane opätovne predvolávaný.

24.Zákon o DPH ustanovuje striktné podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie DPH. Pre odpočet
DPH je podmienkou, aby uskutočnenie zdaniteľného plnenia, ktoré je deklarované účtovným dokladom,
faktúrou so všetkými zákonnými náležitosťami, bolo zároveň reálne materiálne preukázané. V danom



prípade totiž nepostačuje, pokiaľ si žalobca ako platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z
dodávateľskej faktúry, iba predloženie účtovných dokladov a zmlúv, pretože uskutočnenie zdaniteľného
plnenia je potrebné preukázať nielen po formálnej, ale aj po obsahovej stránke. S poukazom na ust.
§ 24 daňového poriadku súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno je na strane daňového subjektu, ktorý
v daňovom konaní musí preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy
posudzuje. Správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, či bola predmetná služba dodaná
nie je povinný dokazovať jej nedodanie, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie
zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na
odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry. Ak daňovník neunesie v tomto zmysle dôkazné bremeno,
nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočet DPH. Zákon DPH vyžaduje na vznik nároku
na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej ako aj formálnej podmienky, čo znamená, že
daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet
dane sa presne zhodujú so skutočne realizovanými plneniami. Tiež je potrebné uviesť, že samotné
vystavenie faktúry ešte nezakladá právo si daň od nej odpočítať, nakoľko samotná faktúra nie je
dôkazom toho, že zdaniteľné plnenie - dodanie tovaru, resp. služby, ktoré je na faktúre uvedené, sa
uskutočnilo a vznikla daňová povinnosť. V danom prípade platiteľovi - žalobcovi nevzniklo z predmetných
faktúr právo na odpočítanie dane, keďže dokladované práce nikdy neboli kontrolovanému daňovému
subjektu dodané spoločnosťou DIKTA-STAV, nevznikla daňová povinnosť, a preto nemohol vzniknúť
ani nárok na odpočítanie dane. Samotná faktúra je dokladom pre uplatnenie práva na odpočítanie (§
51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH), avšak iba vtedy, ak je to faktúra osvedčujúca zdaniteľný obchod,
faktúra, ktorá preukazuje skutočné dodanie tovaru alebo služby, avšak za podmienky, že daňový subjekt
preukáže uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou vo faktúre, čo v danom prípade nebolo
preukázané.

25.Pokiaľ ide o žalobcom namietané procesné pochybenia správcu dane v súvislosti s výsluchom
bývalých konateľov žalobcu  (R. H., C. Q.), tak  možno konštatovať, že správca dane nepostupoval
správne pri predvolaní R. H. na výsluch, pretože zasielal predvolanie na adresu uvedenú v Obchodnom
registri,  ktorá už nebola aktuálna a na tejto adrese sa menovaný nezdržiaval. Znamená to, že v
tomto smere správca dane pochybil a mohol si zistiť z registra evidencie obyvateľov jeho  adresu
trvalého pobytu. Treba však konštatovať, že z vyjadrenia tohto svedka R. H. ako aj svedka C. Q. (tento
predvolanie na výsluch nariadený na deň 26.6.2013  prevzal až 27.6.2013, t.j. až  deň potom ako
mal byť výsluch  zrealizovaný) vyplýva, a to z listín, ktoré boli  žalovanému doručené až po vydaní
rozhodnutia žalovaného, že títo svedkovia nedisponujú informáciami ohľadne osôb, ktoré vykonávali
stavebné práce. Z vyjadrenia C. Q., ktoré bolo správcovi dane doručené dňa 11.07.2013 vyplýva, že
konateľom žalobcu bol necelý rok a po odvolaní z funkcie konateľa celú agendu spoločnosti odovzdal
novému konateľovi p. Y. V.. Uviedol, že o spoločnosti odo dňa jeho odvolania z funkcie konateľa
nemá žiadne informácie, bez oboznámenia sa s jemu nedostupnými dokumentmi nevie nič uviesť, ani
poskytnúť akúkoľvek informáciu a preto jeho výsluch nemôže priniesť nič nové. Jeho vypočutie teda
nemohlo žiadnym spôsobom preukázať uskutočnenie stavebných prác deklarovaným dodávateľom.
Na podporu týchto konštatovaní slúži aj zistenie správcu dane, že  osoba, podpísaná vo vyjadrení k
výzvam správcu dane zo dňa 10.7.2013 ako R. H., tento uviedol, že nedisponuje informáciou, ktorá
konkrétna osoba za spoločnosť DIKTA - stav s.r.o., spisovala stavebný denník, neuviedla meno osoby,
ktorá vykonávala stavebný dozor, neidentifikovala osoby, ktoré zabezpečovali stráženie stavby a pod..
Predloženie takéhoto vyjadrenia preto nie je možné považovať za splnenie dôkaznej povinnosti žalobcu.
Podľa názoru správneho súdu  tieto vady v postupe správneho orgánu nemohli mať vplyv na správnosť,
zákonnosť rozhodnutia,  pretože títo svedkovia sa relevantným spôsobom aj tak nevedeli vyjadriť
k predmetnému plneniu, resp. k skutočnosti kto realizoval práce na diele. Znamená to, že správny
súd v dôsledku týchto pochybení  zo strany správcu dane nezrušil žalobcom napadnuté rozhodnutie
žalovaného, pretože pokiaľ by aj správca dane zopakoval proces a odstránil tieto formálne vady, nedošlo
by k privodeniu vecne iného, resp. výhodnejšieho rozhodnutia pre žalobcu. Vo vyrubovacom konaní
správca dane vypočul ako svedka p. T. L., ktorý dňa 18.2.2013 uviedol, že daňový subjekt pozná, k
nahliadnutiu predložené faktúry  č. 27/2010 zo dňa 10.12.2010 a č. 30/2010 zo dňa 23.12.2010 osobne
vystavil aj podpísal a práce na nej uvedené spoločnosť DIKTA - stav, s.r.o., vykonala. Podľa jeho
vyjadrenia bola na stavebné práce na stavbe „CHATA 1 až 10 v obci Hrubá Borša“ uzatvorená zmluva o
dielo, bol vedený stavebný denník (doposiaľ však žiadny stavebný denník nebol správnemu orgánu ako
aj správnemu súdu v priebehu preskúmavacieho konania predložený), do ktorého boli zaznamenané
všetky úkony, t.j. rozsah prác, stroje použité na stavbe, počasie, počet ľudí. Pokiaľ ide o výsluch svedka



T. L. tento síce uviedol, že práce vykonávali nielen jeho pracovníci (ich mená však nevedel uviesť),
ale aj pracovníci subdodávateľských firiem, ktorých taktiež bližšie nešpecifikoval. Z administratívneho
spisu žalovaného vyplýva, že správca dane na objasnenie toho kto dodávateľské práce zrealizoval
vykonal rozsiahle dokazovanie, vypočul  viacerých svedkov, avšak nebolo zistené, kto v skutočnosti
plnenie zrealizoval. Za tohto stavu  je potrebné konštatovať, že žalobca ako daňový subjekt dostatočným
spôsobom nepreukázal, že tvrdené skutočnosti - zhotovenie diela bolo uskutočnené dodávateľskou
spoločnosťou DIKTA-stav. Nesplnenie čo len jednej z hmotnoprávnych zákonných podmienok má za
následok nesplnenie nároku na odpočítanie dane. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné ešte dodať,
že na daňové konanie po odpočte dane z pridanej hodnoty sú na preukázanie nároku na odpočet DPH
kladené prísnejšie podmienky ako u iných druhov daní.  Ďalším dokazovaním bol na základe dožiadania
správcu dane na Daňovom úrade Bratislava ako svedok vypočutý Ing. Mgr. Arch. T.K., ktorý nevedel
označiť zhotoviteľa - dodávateľa stavby a taktiež nevedel identifikovať osoby, ktoré stavebné práce
vykonávali. Nevedel identifikovať ani osobu vykonávajúcu stavebný dozor. Správca dane ďalej vypočul
ako svedka Ing. R. V. (tento podľa rozhodnutia o povolení stavby vypracoval projektovú dokumentáciu),
ktorý uviedol, že žalobca mu nie je známy, nikdy s nikým z tejto spoločnosti nekonal, konal iba s JUDr.
V., ktorý bol objednávateľom projektu pre stavebné povolenie. Znamená to, že ani výsluchom týchto
svedkov sa nepotvrdilo, že by dielo bolo zhotovené dodávateľskou spoločnosťou DIKTA - stav, s.r.o. .

26.V tejto  súvislosti   správny súd poukazuje na závery rozsudku NS SR sp. zn.                8
Sžf/51/2013, z ktorého vyplýva, že žalobca môže odpočítať DPH za splnenia základnej podmienky - aby
išlo o tovary a služby, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH, pričom správca dane
má pri posudzovaní nárokov na odpočítanie DPH vychádzať nielen z daňových dokladov predložených
platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Rovnaký názor
formuloval NS SR aj vo svojom rozsudku sp. zn.  4 Sžf/45/2014.  Rozsudok ESD (C-354/03, C-355/03,
C-484/03) nemôže byť podľa názoru žalovaného na daný prípad aplikovaný, keďže sa on ani správca
dane nevyslovili, že by v danom prípade išlo o podvod.

27.Ako už bolo vyššie spomínané žalobca tiež namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného a rozhodnutia správcu dane  aj z dôvodu nesprávneho použitia právneho predpisu, keď
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného boli vydané
na základe daňového poriadku i napriek tomu, že podľa ust. § 165 ods. 4 a ods. 5 daňového poriadku
sa na daňovú kontrolu začatú a neukončenú pred účinnosťou daňového poriadku a na následné
vyrubovacie konanie použijú dovtedajšie predpisy, t.j. zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov
a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov („zákon o správe
daní“).  Táto sporná otázka už bola vyriešená uznesením NS SR, ktorý v rozhodnutí č.k. 3Sžf/21/2016
zo dňa 20.9.2017 konštatoval, že nadobudnutím účinnosti § 165b ods. 1 a 2 daňového poriadku došlo
k zrušeniu účinnosti prechodného ustanovenia § 165 na daňové konania, ktoré boli začaté podľa zák.č.
511/1992 Zb. o správe daní a neboli ukončené do 30.12.2012, pričom tieto sa dokončia podľa zák.č.
563/2009 Z.z., t.j. podľa daňového poriadku. Účinnosť daňového poriadku na daňové konania, t.j. aj
na vyrubovacie konanie, začaté a neukončené pred 30.12.2012, vyplýva z ust. § 165b ods. 1 a 2 daň.
Poriadku, pričom dňom jeho nadobudnutia jeho účinnosti došlo k vylúčeniu aplikácie predchádzajúcich
prechodných ustanovení obsiahnutých v ust. § 165,  vo vzťahu k daňovým konaniam prebiehajúcim, t.j.
neukončeným do 30.12.2012. Znamená to, že správca dane a žalovaný postupovali vo vyrubovacom
konaní od 30.12.2012  v súlade s účinným procesným predpisom, ktorý bol od uvedeného dátumu zákon
č. 563/2009 Z.z. . Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že daňová kontrola sa u žalobcu začala dňa
28.10.2011 podľa zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov a bola ukončená dňom prerokovania protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly
č. 9210401/5/969974/2012 zo dňa 15.6.2012, vrátenie jeho dodatku zo dňa 11.7.2012, ktoré bolo určené
na deň 12.7.2012. V súlade s úpravou podľa § 15 ods. 13 zák.č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov
a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, dňom nasledujúcim
po dni prerokovania protokolu začalo vyrubovacie konanie.

28.Čo sa týka námietky žalobcu, že v rámci vyrubovacieho konania nebolo možné vykonávať
dokazovanie, tak táto námietka je podľa názoru správneho súdu nedôvodná, pretože nie je stanovená



podmienka, že dokazovanie môže byť vykonávané len v rámci prebiehajúcej daňovej kontroly. Ak je
potrebné doplniť dokazovanie aj po jej ukončení, nič nebráni správcovi dane tento dôkaz vykonať vo
vyrubovacom konaní (viď rozsudok NS SR č.k. 4Sžf/71/2012), a to platí ak doplnenie dokazovania
navrhne po ukončení daňovej kontroly aj daňový subjekt.

29.Vzhľadom k vyššie uvedeným zisteniam súd žalobu postupom podľa § 190 SSP ako nedôvodnú
zamietol.

30.O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 168 SSP, keď v konaní úspešnému žalovanému
ich náhradu nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať  prostredníctvom
Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len \"sťažnostné body\"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "4f1b4293-1a75-437c-a587-e6b8749db352:9cb1c35d-a86b-4db8-8081-95d9cc1c404a", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2014200600.3", "spisova_znacka": "14S/145/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/145/2014 z 30. 1. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-01-30", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2014200600.3"}], "citovane_v": []}