{"guid": "dca4abdb-9ef4-4d75-b8d6-84f86b2530c5:2a9e9bb7-ede3-4a9a-8f82-dffe9ff88bff", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2513204646.2", "spisova_znacka": "23Co/87/2017", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/87/2017 z 22. 10. 2017", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Trnava z 22. októbra 2017, sp. zn. 23Co/87/2017, ECLI:SK:KSTT:2017:2513204646.2", "identifikacne_cislo": "2513204646", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Daša Kontríková", "sudca_id": 1312, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-dasa-kontrikova-1312", "datum_vydania": "2017-10-22", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-1", "nazov": "§ 53 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2a9e9bb7-ede3-4a9a-8f82-dffe9ff88bff", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2513204646.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2017:2513204646.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2017:2513204646.2/text", "citacie_n": 7, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/87/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513204646
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2513204646.2

Rozhodnutie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň:
JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so
sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, Brno, Česká republika, IČO: 26 429 705, proti žalovanej: J. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. X, C., zastúpená advokátom: Mgr. Peter Kubala, so sídlom Pod Párovcami
1362/55, Piešťany, o zaplatenie 322 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Piešťany, č. k. 12C/91/2013-60 zo dňa 3. novembra 2016 v časti, v ktorej súd žalobu zamietol, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie sa v napadnutej časti   p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej sa nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti o zaplatenie zmenkového
úroku vo výške 0,19% denne zo súm špecifikovaných vo výroku rozsudku zastavil, výrokom II. žalobu
vo zvyšku zamietol a výrokom III. rozhodol o náhrade trov konania tak, že ich žalovanej priznal v celom
rozsahu. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.03.2013
domáhal na tlačive podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.861/2007, ktorým sa
ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu voči žalovanej zaplatenia zmenkovej
sumy 322 eur so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 357 eur od 17.04.2010 do
08.03.2011, čo predstavuje sumu 290,96 eura, zo sumy 342 eur od 09.03.2011 do 21.05.2012, čo
predstavuje sumu 376,20 eura, zo sumy 322 eur od 22.05.2012 do 03.06.2012, čo predstavuje sumu
10,79 eura a zo sumy 322 eur od 04.06.2012 do zaplatenia a 6 % ročného úroku zo sumy 357 eur
od 01.07.2010 do 08.03.2011, čo predstavuje sumu 14,77 eura, zo sumy 342 eur od 09.03.2011 do
21.05.2012, čo predstavuje sumu 24,80 eura, zo sumy 322 eur od 22.05.2012 do 03.06.2012, čo
predstavuje sumu 0,71 eur a zo sumy 322 eur od 04.06.2012 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo
výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 1,19 eura a náhrady trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým,
že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 19.11.2009
na zmenkovú sumu 357 eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 %
denne od 17.04.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4
rokov od vystavenia\". Zmenka bola vystavená dňa 19.11.2009 na sumu 357 eur, pričom do jej textu bol
poňatý záväzok žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú
sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 17.04.2010. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, pričom
vystaviteľ doposiaľ zaplatil 0,- eur na zmenkovú sumu a 0,- eur na úroky. Keďže zmenková istina je
opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.
Žalobca pripojil listinné dôkazy, a to výpis z obchodného registra a originál zmenky vystavenej žalovanou
dňa 19.11.2009 na zmenkovú sumu 357 eur.

2. Dňa 19.11.2009 uzavrela spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, ako veriteľ
so žalovanou ako fyzickou osobou, na predtlačenom formulári zmluvu o úvere č. 203100170, predmetom



ktorej bol úver vo výške 200 eur. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť poskytnutý úver zvýšený o poplatok
vo výške 170 eur, spolu teda v sume 370 eur v 10 mesačných splátkach po 37 eur, počnúc dňom
12.12.2009. V zmluve o úvere nie sú uvedené úroky z úveru, ani ročná percentuálna miera nákladov
(RPMN), konečná splatnosť úveru, výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Žalovaná podpisom v osobitnom rámčeku tejto formulárovej zmluvy o úvere potvrdila prevzatie peňažnej
hotovosti uvedenej v zmluve o úvere. Zo zmenky vystavenej žalovanou dňa 19.11.2009 na rad
Pohotovosť, s.r.o. súd zistil, že do zmenky bola vpísaná suma 357 eur a zmenkový úrok 0,25 % denne
od 17.04.2010. Zmenka bola splatná pri predložení (vistazmenka) s doložkami \"bez protestu\" a \"na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia\". V pravom hornom rohu zmenky sa nachádza číslo
zmluvy 203100170. Zároveň súd zistil, že práva vyplývajúce z predmetnej zmenky boli spoločnosťou
Pohotovosť, s.r.o., prevedené rubopisom na žalobcu. V exekučnom konaní vedenom na súde pod sp. zn.
9Er/42/2011 bola predložená vyššie špecifikovaná úverová zmluva, ako exekučný titul bol predložený
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave zo dňa 22.09.2010 sp.
zn. SR 08506/10. V danom exekučnom konaní bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením č. k. 9Er/42/2011-10 zo dňa 08.06.2011 zamietnutá (právoplatnosť
dňa 16.08.2011). Dôvodom zamietnutia žiadosti bolo predovšetkým to, že v tomto prípade sa jedná o
spotrebiteľský právny vzťah (spotrebiteľskú zmluvu) a je preto na neho potrebné použiť právne normy
o ochrane spotrebiteľa, pričom exekučný súd môže i bez návrhu posúdiť primeranosť rozhodcovskej
doložky. Exekučný súd zároveň konštatoval, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol vydaný
predmetný rozhodcovský rozsudok, spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v
neprospech spotrebiteľa, a z toho dôvodu je ako neprijateľná podmienka, ktorá je absolútne neplatná.

3. Zmluva o úvere č. 203100170 je spotrebiteľskou zmluvou, keďže napĺňa znaky spotrebiteľskej
zmluvy uvedené v § 52 OZ. Právo na vyplnenie blankozmenky nemohlo vzniknúť, pretože dohoda o
vyplnení zmenky ako súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorých obsah a ani konkrétne
znenie nebolo so spotrebiteľom individuálne dohodnuté, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a z toho
dôvodu je neplatná (absolútne v zmysle § 53 ods. 5 OZ). Ak je potom neplatná dohoda o vyplňovacom
práve zmenky, je neplatná aj samotná zmenka, čo korešponduje aj s právnym názorom vysloveným
Najvyšším súdom SR dňa 06.05.2008 pod sp. zn. 4Obo/161/2007. V danom prípade považuje súd
dojednanie dohody o vyplnení zmenky za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm.
k) OZ, pretože ide o podmienku, ktorá za nesplnenie záväzku pripúšťa možnosť veriteľa domáhať sa
od spotrebiteľa zaplatenia neprimerane vysokej sumy (zmenkový úrok 0,25 % denne) ako sankcie
spojenej s nesplnením záväzku. Takisto sa jedná o neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. l)
OZ, nakoľko prijatím zmenky ako zabezpečovacieho prostriedku preniesol dodávateľ povinnosť niesť
dôkazné bremeno na spotrebiteľa (napr. v súvislosti s čl. I § 10, § 17 zákona č. 191/1950 Zb.).

4. Na zmenke bol uvedený zmenkový úrok 0,25 % denne, čo je 91,25 % ročne. Nie je možné
akceptovať také konanie veriteľa, ktorý by síce vyplnil zmenku tak, že zmenkovú sumu tvorí len istina
s príslušenstvom vo výške maximálne 30 % poskytnutého úveru, ale súčasne by prijal zmenku s takým
úrokom, ktorý je v právnom štáte neakceptovateľný (t.j. s úrokom 91,25 % ročne). Takýto vysoký
zmenkový úrok by znamenal pre dlžníka takmer 100 %-né navýšenie dlhu za jeden rok. Takéto konanie
veriteľa by bolo potrebné považovať za obchádzanie uvedeného ustanovenia zákona o spotrebiteľských
úveroch, podľa ktorého zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Vzhľadom k tomu, že pôvodnému remitentovi nevzniklo právo zmenku prijať,
ani právo zmenku vyplniť, nevzniklo mu z takejto zmenky ani právo na žiadne plnenie. Preto ani žalobca,
ktorý nadobudol rubopisom zmenku, na ktorej vyplnenie právo nevzniklo, a ktorá ani nemohla byť vôbec
od dlžníka prijatá, sa nemôže na základe takejto zmenky s úspechom domáhať jej vyplatenia.

5. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žalovanej, ktorá mala v spore úspech, priznal
náhradu trov konania v celom rozsahu.

6. Odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancie v časti, kde súd žalobu zamietol, podal žalobca z
dôvodu, že a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci §
365 ods. 1 písm. d) CSP); b) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 365 ods. 1 písm. b) CSP súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Prvoinštančný súd



v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie o. i. oboznámením sa s
úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobca a podľa dostupných
informácií ani žalovaná však dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom či ďalšími listinnými
dôkazmi nenavrhli. Podľa § 120 OSP dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou,
čo znamená, že súd vychádzal len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy,
ktoré účastníci navrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou,
keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Zb.
(zákon zmenkový a šekový) dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej
sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného žiadnych námietok
nebolo a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných
pre rozhodnutie vo veci. Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho
dokazovania (z doterajších prednesov účastníkov a vykonaných dôkazov). V danej veci súd mohol a
mal rozhodnúť o práve na náhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Z
uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania (koncentračný zásada v zmysle
čl. 5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán, nevyplynula
potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo
výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako
takej samo právo navrhovateľa. Žalovaná mohla na základe čl. 5 ods. 3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky
voči zmenke, ak tak však neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu
uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu
žalovanej a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázal
charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolávala. Súd
nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhovaných dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky,
teda neobjektívne podporil žalovanú v tomto konaní. Navyše žalovaná o túto podporu nepreukázala
žiadny záujem. Súd teda túto ochranu žalovanej prakticky nanútil, bez jeho vôle. Uvedené správanie
súdu je neprijateľné v právnom štáte, predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces,
ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. Prvoinštančný súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z pohľadu neho
nesporných skutočností. Súd za nesporné považoval to, že žalovaná so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o.,
uzatvorila zmluvu o úvere, ďalej že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou
zmenkou, že žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Uvedené údajne nesporné skutočnosti
však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval
z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Také skutočnosti jednoznačne nemožno považovať za nesporné.
Žalovaná a ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým
by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Prvoinštančný súd dospel k rozhodnutiu na
základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych
predpisov a práva Európskej únie. Žalobca je majiteľom zmenky, na základe indosamentu a nie je
účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou,
teda ide o platnú zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy.
Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvoinštančný
súd sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Zb. (ďalej aj
ZŠZ) vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Predmetom konania je výlučne zmenka a nie
iný záväzkový právny vzťah. Žalobca v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovanej, že za
zmenku zaplatí. Súd však vec posudzoval, akoby išlo o bežný zmluvným záväzok, čo je neprípustné.
Súd predovšetkým ignoroval § 17 ZŠZ. V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením § 5 ods. 1 OSP, súd porušil ustanovenia o
vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo
možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez
návrhu. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že dohodnutý zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne je v
rozpore s dobrými mravmi, a teda v tejto časti považuje súd zmenku za čiastočne neplatnú pre rozpor s
dobrými mravmi. Prvoinštančný súd vyhodnotil zmenku ako vadnú zmenku, t. j. neplatný právny úkon.
Uvedený záver súdu však vychádza len z kauzálnych námietok, ktoré však nikto v konaní nevzniesol,
ani ich nikto z účastníkov nepreukazoval. Kauzálne námietky sú po idosovaní v zásade neprípustné.
Zmluvný vzťah medzi žalovanou a remitentom je po indosovaní irelevantný. Navyše žalobcovi nie je
známy obsah údajného zmluvného záväzku. Poukazuje na rozsudok NS ČR zo dňa 22.8.2002 sp. zn.
25 Cdo 1839/2000 (uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisk č. 59/2004) podľa ktorého
„směnečný závazek je přitom zcela samostatný a oddělený od případného závazku, který byl původem
jeho vzniku“. Vzhľadom na to, že NS ČR pri rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je



aplikovateľná aj v tomto konaní, je tento judikát aplikovateľný na prejednávanú vec. Vzhľadom na úplnú
samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka
je zmenkou podľa zákona o spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v
tomto konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku. Uplatnený nárok
žalobcu je tak v celom rozsahu dôvodný. Súd v odôvodnení rozsudku ďalej poukazuje na rozhodnutie
NS SR sp. zn. 4Obo 161/2007 zo dňa 06.05.2008, ktorý konštatoval absolútnu neplatnosť úverovej
spotrebiteľskej zmluvy podľa § 39 OZ a § 265 Obchodného zákonníka. Zároveň konštatoval, že z
absolútne neplatnej úverovej zmluvy nemohlo vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky. Ohľadne
uvádzaného rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Obo 161/2007 zo dňa 06.05.2008 žalobca uvádza, že v
danom rozhodnutí išlo o konanie o vydanie zmenkového platobného rozkazu. Zároveň nešlo o prípad
indosovanej zmenky, tak, ako je to vo vyššie uvedenej veci. V danom prípade sa neuplatňoval §
17 zákona zmenkového a šekového. Na základe tohto nie je možno v tomto prípade vzhliadať na
rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo 161/2007. Podľa názoru žalobcu dohoda o vyplňovacom práve
blanko zmenky nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou pri poskytovaní spotrebných úverov. Samotný
zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k
aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť
používaná. Prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blanko zmenky s úpravou
vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Súčasne z formulácie § 4 ods. 6 a použitia spojenia
„v čase vyplnenia“ ako aj zo slov „vyplnenú veriteľom“, je zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že zmenky
budú vyplňované dodatočne po vystavení, pretože inak by použil spojenie „v čase vystavenia“, resp.
by vylúčil vyplňovanie znenie zo strany veriteľa. Dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná
a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože
právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Žalobca v súvislosti so správnosťou
svojho právneho názoru poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa
05.09.2013 a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013
a uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 4CoZm/3/2014 zo dňa 13.06.2014. Navrhol, aby
odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu
vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

8. Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne
dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky,
najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty
podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie
tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o
predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Podľa čl. 6 ods. 1 cit. smernice, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

9. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
\"neprijateľná podmienka\"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.



10. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa §
53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 3 ods.
1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bezprávneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 39
OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom.

11. Predmetom konania je spor zo zmenky, ktorá plní zabezpečovaciu funkciu vo vzťahu k peňažnému
záväzku žalovanej (vystaviteľa zmenky) vrátiť poskytnuté finančné prostriedky, vyplývajúcemu zo
zmluvy o úvere č. 203100170, ktorou veriteľ, spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. poskytla žalovanej ako
fyzickej osobe, spotrebiteľke, spotrebiteľský úver, čím zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah (zmluvu o
úvere) neúplnou zmenkou. Žalobca nadobudol práva zo zmenky indosamentom od remitenta zmenky
Pohotovosť, s.r.o. Zmenka bola vystavená podľa slovenského práva, miesto vystavenia i platobné miesto
sa nachádzajú na území SR. Žalovaná dňa 19.11.2009 vystavila vlastnú zmenku, obsahom ktorej je jej
záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. sumu 357 eur a
zmenkový úrok vo výške 0,25% denne z tejto sumy od 17.04.2010. Uvedená zmenka bola vystavená
ako vistazmenka a bola opatrená doložkou „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“ a za miesto platenia bolo určené sídlo pôvodného zmenkového veriteľa, a to spoločnosť
Pohotovosť, s.r.o. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že uvedená spoločnosť túto zmenku indosovala
na rad žalobcu. Ide o vzorové tlačivo, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia,
identifikačné údaje vystaviteľa, ako aj jeho podpis, pričom zmenková suma je vyjadrená číslicami, ako aj
slovami a dátum začiatku úročenia je v listine uvedený odlišným tlačeným písmom ako zvyšok vzorového
tlačiva.

12. V zmysle čl. 5 ods. 1 veta prvá a druhá nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007z
11.07.2007 európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi
ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo o to požiada niektorá zo strán. Z uvedeného
vyplýva, že nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007 nevylučuje ústne
pojednávanie a jeho potrebnosť ponecháva na úvahu súdu.

13. Cieľom európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu stanovenými v článku 1 nariadenia
je zrýchlenie, zjednodušenie konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných sporoch
v rámci EÚ a zníženie nákladov, čím sa zjednoduší prístup k spravodlivosti. Pri plnení týchto cieľov
majú súdy úlohu iniciovať kontroly a určovať postup, ktorý treba v rámci európskeho konania vo veciach
s nízkou hodnotou sporu dodržiavať, ako aj primeraným spôsobom uplatňovať vnútroštátne procesné
právo, čo vyplýva z článku 19 Nariadenia. V zmysle bodu 9 preambuly Nariadenia by mal súd rešpektovať
právo na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho procesu najmä pri rozhodovaní o potrebe
ústneho pojednávania, o dôkazných prostriedkoch a rozsahu, v akom sa vykonávajú dôkazy. Povinnosť
súdu kontrolovať a určovať postup v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu
sa posilňuje v zmysle článku 12 ods. 2, ktorým sa súdu ukladá aj povinnosť podporovať strany sporu,
pokiaľ ide o procesnoprávne veci, a to poskytovaním informácií o procesnoprávnych otázkach, pričom
z odôvodnenia čl. 9 vyplýva, že súd musí v záujme zabezpečenia spravodlivosti konania voči obidvom
stranám sporu postupovať rovnakým spôsobom.

14. V odvolaní žalobca poukázal na to, že súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že vo veci
vykonal dokazovanie o. i. oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými
dôkazmi. Žalobca podľa dostupných informácií a ani žalovaná však dokazovanie úverovou zmluvou,
exekučným spisom či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. Voči forme a obsahu zmenky zo strany
žalovaného žiadnych námietok nebolo a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie
ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Odvolací súd k argumentácii žalobcu udáva,
že v čase rozhodnutia súdom prvej inštancie bol účinný Civilný sporový poriadok, podľa ktorého v
spotrebiteľských veciach v zmysle § 295 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ
nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Uvedené ustanovenie dáva súdu možnosť
vykonať aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli strany sporu za účelom zistenia skutkového stavu. Preto,
v akokoľvek formalizovanom procesnom postupe musel a musí súd dbať, aby neprestal byť orgánom
ochrany práv, v tomto prípade spotrebiteľa, slabšej strany sporu. Práve takéto postavenie súdu je
nevyhnutným atribútom právneho štátu a spravidla je vyjadrené v procesných ustanoveniach predpisov



stanovujúcich ich základné princípy vychádzajúce z hodnotových základov spoločnosti. Vzhľadom na
uvedené bol súd prvej inštancie aj v procese podľa Nariadenia oprávnený rozhodnúť inak ako vyhovením
žalobe, a bol oprávnený aj na vykonanie nenavrhovaných dôkazov, pretože boli nevyhnutné pre také
rozhodnutie vo veci, ktoré zabránilo zjavne neprimeranému použitiu zmenky. Odvolací súd v konaní
nezistil, že pred súdom prvej inštancie došlo k vadám v postupe súdu podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia pri
posudzovaní procesných otázok v priebehu konania.

15. Odvolací súd pri rozhodovaní prihliadol aj na stanovisko spoločného zasadnutia občianskoprávneho
a obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015 podľa ktorého, v prípade, ak z
akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či
neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách
možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ,
je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a
účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Úlohou súdov členských štátov EÚ (ďalej vnútroštátny súd)
je uplatňovať popri vnútroštátnom práve pri použití vnútroštátneho práva a najmä ustanovení právnej
úpravy osobitne prijatej za účelom splnenia požiadaviek smernice, povinný vykladať vnútroštátne
právo v čo najširšom možnom rozsahu v zmysle znenia a cieľa príslušnej smernice, aby dosiahol
výsledok stanovený touto smernicou dosiahol tak súlad s článkom 249 tretím odsekom ZES (Zmluva
o založení Európskeho spoločenstva). Predovšetkým platí, že pokiaľ ide o zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, nemožno posudzovať práva a povinnosti z tejto zmluvy oddelene od použitých zabezpečovacích
inštitútov (dohody o zrážkach zo mzdy, zmluvnej pokuty a vystavenie zmenky). Aj zabezpečenie
spotrebiteľskej zmluvy totiž podlieha režimu ochrany spotrebiteľa vo forme súdnej kontroly, či zmluvné
dojednania, vrátane akcesorických, neobsahujú nekalé podmienky v neprospech spotrebiteľa. V zmysle
článku 6 smernice 93/13/EHS, súd aj bez návrhu skúma nekalú povahu podmienky v spotrebiteľskej
zmluve, čím sa má zabrániť tomu ,aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a
zároveň sa tým sleduje dosiahnutie cieľa v článku 7 uvedenej smernice, pretože takéto skúmanie môže
mať odradzujúci účinok, smerujúci ku končeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých
so spotrebiteľmi zo strany predajcov, alebo dodávateľov. Ak by vnútroštátne právo (prípadne jeho výklad
v súdnej praxi) umožňovalo veriteľovi obísť takéto pre skúmanie prostredníctvom zmenky, išlo by o
pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku. Z hľadiska práva EÚ platí pre členské štáty
povinnosť prijať všetky potrebné opatrenia všeobecnej, alebo osobitnej povahy na dosiahnutie výsledku
stanoveného smernicou. Vnútroštátny súd je pri použití vnútroštátneho práva, najmä ustanovení právnej
úpravy osobitne prijatej za účelom splnenia požiadaviek smernice, povinný vykladať vnútroštátne
právo v čo najširšom možnom rozsahu v zmysle znenia a cieľa príslušnej Smernice, aby sa dosiahol
výsledok stanovený touto Smernicou a dosiahol tak súlad s článkom 249 tretím odsekom Zmluvy o
založení Európskeho spoločenstva. Ochrana spotrebiteľa ako povinnosť súdu vyplýva nielen z predpisov
hmotného práva, ale aj z práva Európskej únie. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo
spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke
z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišností spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho
vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola
neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia.
To platí aj v právnych veciach podľa Nariadenia, v ktorých má žalovaná postavenie spotrebiteľa.
Súdny dvor Európskej únie vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa smernice 93/13 EHS (C-240-244/98
Oceano Grupo Editorial,C-243/08, Pannon GSM) vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať
neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo, neskôr (C-137/08) dokonca vyslovil, že ich
musí skúmať ex offo (C-618/10 Banco Espanol de Credito), že odporuje európskemu právu ak ich súd
nemôže skúmať alimine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takých prípadoch musí národný súd
vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s právom Európskej únie.

16. Súdu prvej inštancie nič nebránilo, aby z úradnej povinnosti skúmal, či základom zmenky je
spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Vychádzajúc
z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, ktorý vo viacerých rozhodnutiach poukázal nato, že
spotrebiteľ sa či už z dôvodu nevýhodnej vyjednávacej pozície alebo z dôvodu neinformovanosti
dostáva do nevýhodnejšieho postavenia a túto nerovnováhu súd môže odstrániť ex offo zbavením
účinku nečestných zmluvných podmienok (porovnaj C-240 až C-244/98). Súdny dvor zároveň judikoval,
že existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nedokáže poukázať na nekalú
povahu zmluvnej podmienky. Vyhodnotenie zmluvnej podmienky ako nečestnej nie je jednoduché.
Smernica indikatívnym spôsobom vypočítava, čo všetko sa má pritom zohľadniť (posúdenie zmyslu



predmetnej klauzuly, posúdenie ostatných zmluvných podmienok, ich porovnanie s ostatnými zmluvami,
vyhodnotenie všetkých okolností prípadu...). Z ustanovenia § 17 zák. č. 191/1950 Zb. nevyplýva
zákaz skúmania kauzálnych námietok ex offo. Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré
by zakazovalo alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých zabezpečenie bola
vystavená zmenka. Čl. 7 ods. 3 Nariadenia stanovuje, že súd v prípade pasivity žalovaného len „vydá
rozsudok„ nestanovuje, že súd žalobe musí vyhovieť. Súdny dvor stanovil jasnú požiadavku na ochranu
pred nečestnými klauzulami pri štandardných produktoch obdobne ako vyžadujú vnútroštátne pravidlá
verejného poriadku, teda vždy za každých okolností (porovnaj C-76/10 Pohotovosť/Korčkovská, bod
50, 51). Spotrebiteľ nebýva natoľko právne zdatný, aby dokázal rozlišovať medzi nárokmi z uzavretej
zmluvy a nárokmi zo zmenky samej. Preto, bez ohľadu na jeho postoj v konaní, je potrebné aplikovať
ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru aj na úkony, ktoré nadväzujú na
spotrebiteľskú zmluvu, teda napr. aj na prípadné uznanie dlhu. Žalobca, ktorý sa stal majiteľom niekoľko
tisíc zmeniek indosamentom od spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. si musel byť vedomý, že v skutočnosti
ide o zmenkových dlžníkov ako spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana (§ 52 a nasl. OZ), a
ktorých postavenie nie je možné nijako zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje OZ (§ 54 ods. 1).
Zmenky indosované na žalobcu majú priamy odkaz na zmluvy o úvere. Odvolací súd preto konštatuje,
že súd prvej inštancie postupoval v súlade s hmotným právom, keď riešil kauzu zmenky a zmluvu o
úvere posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu neprijateľné zmluvné podmienky.

17. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že zmluva o úvere je nielen zmluvou spotrebiteľskou, ale aj
zmluvou o spotrebiteľskom úvere na vystavenie a na prijatie ktorej treba aplikovať § 4 ods. 6 zák.
č. 258/2001 Z. z. Podľa tohto ustanovenia mohol veriteľ zmenku vystavenú dlžníkom, ktorý mal v
záväzkovom vzťahu postavenie spotrebiteľa, prijať len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková
suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého úveru. Ako základnú a významnú
neprijateľnú zmluvnú podmienku posúdil tiež súd prvej inštancie dohodu o vyplnení zmenky ako
súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ. Týka sa to najmä
neprijateľnej sankcie 91,25% ročne (0,25% denne) zmenkových úrokov, ktoré drasticky spôsobili
zvýšenie zadlženia spotrebiteľov, neprimerane vysokej zmluvnej pokuty za ,,porušenie zmluvných
povinností“, netransparentného administratívneho poplatku za úver, neprijateľnej rozhodcovskej
doložky, neuvedenia RPMN v zmluvách o spotrebiteľskom úvere a pod. Plnenie v uvedenej výške
je rozporné so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho neplatnosť podľa § 39 v spojení s §
3 OZ a dohodu o vyplňovacom práve zmenky je potrebné vyhodnotiť ako neprijateľnú podmienku,
pretože z úradnej činnosti súdu je známe, že nešlo o podmienku individuálne dojednanú a nepochybne
spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa z dôvodu,
že umožňuje vymáhať plnenia uplatňované v rozpore so zákonom, bez zohľadnenia práv spotrebiteľa,
ide o neplatné dojednanie (§ 53 ods. 5 OZ). Ak je potom neplatná dohoda o vyplňovacom práve zmenky,
je neplatná aj samotná zmenka, čo korešponduje aj s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom
SR dňa 6.5.2008 pod sp. zn. 4Obo/161/2007.

18. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v napadnutej časti potvrdil
podľa § 387 ods. 1 CSP.

19. Žalovaná má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že bola v odvolacom konaní v celom rozsahu
úspešná. Z dôvodu, že žalovaná ale preukázateľne a účelne nevynaložila žiadne výdavky v súvislosti
s týmto konaním, ako to predpokladá § 251 CSP, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP.

20. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že i keď odvolanie žalobcu nebolo doručené právnemu zástupcovi
žalovanej, ale priamo žalovanej, z dôvodu hospodárnosti, ale i z dôvodu, že v obdobných prípadoch,
keďže žalovaná je spotrebiteľka a súdy ex offo skúmajú zmluvný vzťah a vykonávajú dokazovanie v
spotrebiteľských veciach, i v prípade vyjadrenia žalovanej k odvolaniu jej právnym zástupcom by sa
tento úkon nepovažoval za účelne vynaložený a súd by žalovanej právo na náhradu trov odvolacieho
konania i tak nepriznal.

21. Tento rozsudok bol prijatý v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0.



Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).



Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12C/91/2013", "guid": "2512c93b-5005-4cbc-8cc8-e3e0e591dd0d:57fa1089-3345-4660-a09e-2260a1c73df0", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "8f41a847-66a3-4c1b-82a8-35a01f94392a:8666e572-d28b-4658-9cd0-5836d2690d47", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5711212272.1", "spisova_znacka": "10Co/79/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/79/2013 z 30. 10. 2013", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2013-10-30", "citacie_n": 1989, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5711212272.1"}], "citovane_v": [{"guid": "17ca82d2-45bd-4a31-8e6f-33d93c362fad:7ca400f3-ba2b-4756-848b-4085cfdacf27", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8223210438.1", "spisova_znacka": "14CoCsp/5/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 14CoCsp/5/2024 z 19. 9. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-09-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8223210438.1"}, {"guid": "13e56540-1c2d-4464-b95c-774133ca5b58:64450029-bdf8-4b11-ac94-d4c5e0977fcd", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8119206952.3", "spisova_znacka": "12Co/123/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 12Co/123/2019 z 13. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-05-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8119206952.3"}, {"guid": "13e56540-1c2d-4464-b95c-774133ca5b58:c2e22c58-8a4c-4817-b124-fd446477d950", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8119206952.3", "spisova_znacka": "12Co/123/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 12Co/123/2019 z 13. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-05-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8119206952.3"}, {"guid": "c4a3a4a5-6019-4070-b874-4a37cc5c0d7f:cc35bfb5-81a6-471c-9191-539d9d67e48b", "ecli": "ECLI:SK:OSBJ:2025:8224203611.4", "spisova_znacka": "5Csp/88/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 5Csp/88/2024 z 14. 3. 2025", "sud": "Okresný súd Bardejov", "datum_vydania": "2025-03-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBJ:2025:8224203611.4"}, {"guid": "8a1ffff9-223a-4715-afd1-2fbe3bfc38a3:04c210cd-1929-46f3-9bbf-c7db613430f2", "ecli": "ECLI:SK:OSBJ:2025:8224203611.4", "spisova_znacka": "5Csp/88/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 5Csp/88/2024 z 14. 3. 2025", "sud": "Okresný súd Bardejov", "datum_vydania": "2025-03-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBJ:2025:8224203611.4"}, {"guid": "e3ec0ff5-b939-425a-9cfe-1e1c22c6e057:9d6591cd-2d52-4c32-8d43-abc2975e6b81", "ecli": "ECLI:SK:OSBJ:2024:8223210317.5", "spisova_znacka": "1Csp/23/2023", "nazov": "Rozhodnutie Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1Csp/23/2023 z 3. 10. 2024", "sud": "Okresný súd Bardejov", "datum_vydania": "2024-10-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBJ:2024:8223210317.5"}, {"guid": "0aa71f8a-6bf0-421f-bc3c-2b1ba4acf409:1acc32a5-656d-4122-a445-7e7751e4d6c4", "ecli": "ECLI:SK:OSBJ:2024:8224200630.3", "spisova_znacka": "5Csp/16/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 5Csp/16/2024 z 7. 6. 2024", "sud": "Okresný súd Bardejov", "datum_vydania": "2024-06-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBJ:2024:8224200630.3"}]}