{"guid": "3cc09b14-5b56-460f-a21e-954094f89766:b299fb0b-3cac-4b42-bf39-09b988b03c5f", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2315224955.1", "spisova_znacka": "26CoP/39/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26CoP/39/2016 z 30. 1. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 30. januára 2017, sp. zn. 26CoP/39/2016, ECLI:SK:KSTT:2017:2315224955.1", "identifikacne_cislo": "2315224955", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Anna Bejdová", "sudca_id": 1286, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-anna-bejdova-1286", "datum_vydania": "2017-01-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "nazov": "§ 78 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-78"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-78"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b299fb0b-3cac-4b42-bf39-09b988b03c5f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2315224955.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2017:2315224955.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2017:2315224955.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoP/39/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315224955
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2315224955.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov
Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Zlatice Javorovej v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: L. C., nar.
X. M. XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Galanta, matky: C. P., nar. XX. E. XXXX, bytom F. XXX, R. F. R. a otca: O. C., nar. X. I. XXXX, bytom
J. XXX, Q., o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 28. júna
2016 č.k. 12P/358/2015-85, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh otca maloletej L., ktorým sa domáhal
zníženia jeho vyživovacej povinnosti zo sumy 200 eur mesačne na sumu 80 eur mesačne. Svoje
rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne ustanovením § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76
ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 ZoR (z. č. 36/2005 Z. z. o rodine) a § 160 ods. 1 a § 163 ods. 1 O.s.p. (z. č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení zmien a noviel účinný do 30. júna 2016. Vecne dôvodil,
že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že ostatnýkrát bola vyživovacia povinnosť upravená
rozsudkom zo dňa 23. septembra 2013 č. k. 16P/170/2011-192 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Trnave z 26. marca 2014 č. k. 11CoP/12/2014-223 a to na sumu 200 eur, keď v tom čase mala maloletá
8 rokov a 7 mesiacov, v súčasnosti má 11 rokov a 4 mesiace, navštevuje druhý stupeň základnej školy,
vzhľadom na zdravotný stav má zvýšené výdavky na stravu, ktoré rastú priamo úmerne s vekom. Príjem
otca v čase ostatného rozhodovania bol 800 eur, pričom v októbri 2013 dohodou rozviazal pracovný
pomer, následne bol od 10.1.2014 do 8.11.2014 evidovaný ako živnostník, živnostenské podnikanie
ukončil z dôvodu starostlivosti o otca a od 3. júna 2015 je zamestnaný s mesačným príjmom 380
eur. Majetkové pomery matky sa od ostatného rozhodnutia nezmenili, naďalej má mesačný príjem 594
eur, na maloletú poberá rodinné prídavky 23,52 eur a peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených
výdavkov na diétne stravovanie 36,77 eur. Súd prvej inštancie dôvodil, že nemal preukázané, že by
došlo k podstatnej zmene pomerov, od ostatného rozhodovania sa podstatne nezmenili pomery rodičov,
zmenili sa odôvodnené potreby maloletej L. vzhľadom na jej vek a zdravotný stav, ktoré primerane
objektívne narastajú. Dodal, že otec vo svojom návrhu neuviedol žiadne nové skutočnosti, z ktorými
sa súd nevysporiadal už v skoršom rozsudku zo dňa 21. januára 2015 č. k. 13P/175/2011-101, ktorým
taktiež návrh otca na zníženie výživného zamietol a ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v
Trnave č. k. 24CoP/35/2015-117. Naďalej je teda súd názoru, že otec sa dobrovoľne vzdal výhodnejšieho
zamestnania, pričom uvedený pokles príjmov otca nemôže byť na ujmu maloletého dieťaťa, výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov a preto neprihliadal na dlhy otca a ani na zdravotný stav
rodinného príslušníka otca nakoľko tento otec nepreukázal. O trovách konania rozhodol v zmysle § 146
ods. 1 písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.



2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej. Dôvodil,
že v zmysle Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Jeho pomery sa zmenili, keďže príjem v roku 2014 mal 800 eur a toho času je 380 eur a
matkin príjem bol v roku 2014 vo výške 430 eur a toho času je 594,88 eur. Dodal, že ide o nesprávne
skutkové zistenia súdu prvej inštancie a rozhodnutie vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Namietal, že bol nútený si zobrať pôžičku, keďže bez pôžičky by jeho dlh na výživnom narastal,
keď z príjmu, ktorý dosahuje mu po zaplatení výživného a splátok pôžičky ostáva suma 10 eur mesačne,
pričom na súde prvej inštancie ozrejmil situáciu, za ktorej došlo k zmene jeho zamestnania a uviedol
i dôvody, pre ktoré musel ukončiť pracovný pomer a nie je pravdou, že by sa dobrovoľne vzdal
výhodnejšieho zamestnania. Dodal, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý proces,
keď ním predložené dôkazy nebral do úvahy. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

3. K odvolaniu otca sa vyjadrila i matka maloletej a uviedla, že navrhuje rozsudok potvrdiť, odvolanie otca
zamietnuť, keďže výživné 200 eur bolo stanovené správne, o maloletú sa stará sama, sama zabezpečuje
jej bezlepkovú stravu, školské pomôcky, mimoškolské aktivity, pričom maloletá navštevuje i jazykovú
školu zameranú na výučbu anglického jazyka, kde školné a zápisné na kurz je 127 eur mesačne. Dodala,
že otec výživné riadne neuhrádzal a vzrástol mu dlh na sumu 1.400 eur.

4. K vyjadreniu matky k odvolaniu otca sa vyjadril otec maloletej a uviedol, že dôvody uvádzané
matkou považuje za účelové, pričom matka v konaní nepredložila aktuálne potvrdenie o súčasnom
zdravotnom stave dcéry L.. Otázku exekúcie riadne vysvetlil na nariadenom pojednávaní a zopakoval,
že do nepriaznivej finančnej situácie sa dostal z dôvodu, že bol nezamestnaný, musel krátiť mesačné
splátky výživného, čím mu vznikol dlh, ktorý matka uvádza, avšak neuvádza príčinu a dodal, že na
splatenie dlhu si vzal pôžičku. Uviedol, že došlo i k tej zmene pomerov, že maloletá sa i s matkou
odsťahovala k priateľovi do J., na U. XX.

5. K vyjadreniu otca sa opätovne vyjadrila matka maloletej, ktorá uviedla, že jej príjem vzrástol len z
dôvodu, že i ona má bezlepkovoú stravu, nemôže sa stravovať v závodnej jedálni a zamestnávateľ jej
stravu prepláca. K diagnóze maloletej uviedla, že ide o celoživotnú záležitosť, maloletá je pod lekárskym
dohľadom a vzhľadom na jej zdravotný stav jej štát prispieva sumou 35 eur ako kompenzáciu stravy,
čo však nepokrýva náklady. Dodala, že maloletá rastie, dospieva, má zvýšené náklady. K minimálnej
mzde otca uviedla, že v prípade, že by mal minimálnu mzdu ani jedna banka by mu pôžičku nedala
a v prípade, že by si výživné riadne plnil, dlh by mu nenarastal. Dodala, že vzhľadom k tomu, že otec
opakovane žiada o zníženie výživného, ide mu len o peniaze a nezáleží mu na dcére. Potvrdila, že sa
s maloletou presťahovali, čo však neznamená, že sa jej náklady znížili.

6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca ani k vyjadreniu matky maloletej nevyjadril.

7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len C.s.p.), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa  Civilného mimosporového
poriadku zák. č. 161/2015 Z.z. (ďalej len C.m.p.) účinného od 01.07.2016.  Podľa § 395, ods. 1 a 2 C.m.p.,
ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované.

8.  Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 C.s.p.), po zistení, že odvolanie je  podané
včas a oprávnenou osobou (§ 355 a § 357 C.s.p.), prejednal vec bez ohľadu na obsah a dôvody
podaného odvolania (§ 65  C.m.p.), pretože konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa možno začať
i bez návrhu, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C.s.p.) a dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a je dôvodné ho potvrdiť (§ 387 ods. 1 a 2 C.s.p.).

9. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 12P/358/2015 je  zníženie
výživného zo strany otca na mal. L. C., nar. X. M. XXXX.  Predmetom odvolacieho konania  je
preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh otca zamietnutý.



10. Podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisu  dospel k záveru, že
súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

12. Odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na podporu
ním zvoleného spôsobu rozhodnutia. U dôvodov predostretých súdom prvej inštancie dostatočne jasne
a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne
(prvá časť ust. § 387 ods. 2 C.s.p.), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej veci splniac si povinnosť
vysporiadať sa i s tzv. odvolacími námietkami a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedené
súdom prvej inštancie dopĺňa (§ 387 ods. 2 C.s.p. in fine) nasledovné:

13. Ustanovenie § 78 ods. 1 vety prvej ZoR (citované už súdom prvej inštancie), robí možnosť zmeny
rozhodnutia na výživnom závislou na zmene pomerov. V zmysle záverov ustálenej rozhodovacej praxe
súdov vo veciach rodinného práva, na ktorých záveroch ani v tejto veci nevznikla potreba nič meniť
treba pojem zmena pomerov vykladať tak, že dôvodom pre zmenu rozhodnutia o výživnom je vždy len
podstatná zmena okolnosti rozhodujúcich pre určenie výživného. Na prijatie záveru o existencii takejto
zmeny je potom nevyhnutné zistenie kritérií rozhodujúcich pre určenie výživného ako v čase pôvodného
rozhodovania (t.j. v čase rozhodovania rozsudkom majúcim sa zmeniť), tak i v čase rozhodovania o
zmene a prípadne i v príslušnom časovom úseku medzi takto vymedzenými hranicami s následným
porovnaním takýchto kritérií, ich komplexným zhodnotením a ustálením, či čiastkové zmeny v ich
súhrne odôvodňujú záver o zmene pomerov naznačenej už vyššie a ak áno, v akom smere (zvýšenie
výživného, zníženia výživného), v rozsahu (t. j. miera zvýšenia či zníženia výživného), ako aj od
ktorého času (hľadisko nástupu zmeny pomerov v rámci obdobia sledovaného obvykle návrhom na
začatie konania o úprave  rozsahu skôr určenej vyživovacej povinnosti). Významnými kritériami sú
na jednej strane odôvodnené potreby výživovou oprávneného maloletého dieťaťa a na druhej strane
schopnosti, možnosti a majetkové pomery výživou povinného, ktoré postavenie prináleží síce obom
rodičom dieťaťa, ale primárne tomu z nich, ktorý má stav nedostatku vlastnej osobnej starostlivosti o
dieťa tomuto vynahradzovať platením výživného. Prípadné zmeny v takýchto kritériách nemusia byť
vždy jednosmernými, ale môžu byť naopak takými, pri ktorých zmena na jednej strane je vyvažovaná
protichodnou zmenou na strane druhej, či dokonca tu môže byť aj podstatnejšia zmena len jedného
z viacerých kritérií, v danej veci najmä zvýšenie odôvodnených potrieb maloletého, ktorá sama osebe
zakladá právom predpokladanú zmenu pomerov. Týmito pomermi sú opäť v závislosti na konkrétnych
okolnostiach posudzovanej veci bude reálne existujúce pomery účastníkov  alebo i pomery reálne síce
neexistujúce, vyjadrujúce však najmä pri vyhodnocovaní miery schopnosti výživou povinnej osoby plniť
si vyživovaciu povinnosť, jej skutočné predpoklady zhostiť sa plnenia takejto povinnosti. Práve toto
má na mysli ustanovenie § 75 ods. 1 vety druhej ZoR súdom prvej inštancie  citované v odôvodnení
napadnutého rozsudku a správne vyložené i správne aplikované na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery otca. Na schopnosti a možnosti majetkové pomery povinného otca totiž prihliadne súd aj
vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Účelom
tejto úpravy je ustanovenie miery schopnosti, možnosti a majetkových pomerov výživou povinného síce
len konštatovaním hypotetických pomerov, na druhej strane však takých, ktoré by za riadneho chodu
vecí, čiže za predpokladu skutočne zodpovedného počínania výživou povinného bolo možné dôvodne
očakávať.

14. O takýto prípad šlo aj v prejednávanej veci, kde bolo mimo akúkoľvek pochybnosť, že otec o trvalé
zamestnanie prišiel z vlastnej viny, keď dobrovoľne dohodou ukončil pracovný pomer. Bolo preto treba
vychádzať z toho, že hoc aj v čase rozhodovania napádaným rozsudkom bol jeho príjem podstatne
nižší, nebolo možné na túto okolnosť vziať zreteľ a súd prvej inštancie správne na túto skutočnosť
neprihliadol. Vyživovacia povinnosť otca bola ostatnýkrát upravená rozsudkom Okresného súdu Galanta
č. k. 16P/170/2011-192 z 23. septembra 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k.
11CoP/12/2014-222 z 26. marca 2014, v čase tejto úpravy dosahoval otec príjem 600 eur. Príjmu 600
eur mesačne sa dobrovoľne vzal, keďže ukončil pracovný pomer dohodou. Otec sa už domáhal zníženia



výživného a jeho návrh bol zmietnutý rozsudkom Okresného súdu Galanta z 21. januára 2015 č. .
13P/175/2011-101 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 10. júna 2015 č. k.
24CoP/35/2015-117. Od tohto rozhodnutia k žiadnej zmene pomerov odôvodňujúcej zníženie výživného
nedošlo.

15. Práve to bol i dôvod, pre ktorý návrh otca na zníženie výživného správne vyhodnotil súd prvej
inštancie ako bezzákladný a nevyhovel mu.

16. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vysporiadal i s
námietkami otca, zopakovanými i v odvolaní, keď otec neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by
bolo potrebné osobitne zhodnotiť a na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť a odvolací súd preto v
podrobnostiach odkazuje na dôvody obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku.

17. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387
ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.

18.     O povinnosti nahradiť účastníkom konania trovy odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval,
nakoľko žiaden z účastníkov konania nepodal návrh na rozhodnutie o takomto jeho práve (§ 57 C.m.p.).

19.      Tento rozsudok  bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci   samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).



Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12P/358/2015", "guid": "1b92f7e8-0ccd-426a-a211-5ec887fc3bbb:cc8fdbad-0320-4752-bba7-bf2718049c01", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "7176eb51-54d0-49bf-bb7c-07f6c9406827:7ee98e5b-08a3-413c-8c50-316443456df0", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2015:2311217532.1", "spisova_znacka": "24CoP/35/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24CoP/35/2015 z 9. 6. 2015", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2015-06-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2311217532.1"}, {"guid": "a8ae1c23-5179-4169-b333-706a614139ca:0349f258-5e84-4b66-906c-694a2708919f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1213231472.1", "spisova_znacka": "11CoP/12/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/12/2014 z 9. 2. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-02-09", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1213231472.1"}], "citovane_v": []}