{"guid": "3648dfe3-2827-45fb-ac91-bcae55eaace1:ee026670-581f-482a-ac2c-8f6d8f15abd6", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2215213413.2", "spisova_znacka": "24Co/347/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/347/2016 z 5. 12. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 5. decembra 2017, sp. zn. 24Co/347/2016, ECLI:SK:KSTT:2017:2215213413.2", "identifikacne_cislo": "2215213413", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Břoušková", "sudca_id": 852, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-brouskova-852", "datum_vydania": "2017-12-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/610/#paragraf-44", "nazov": "§ 44 zákona č. 610/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/610/#paragraf-44", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/610-2003/paragraf-44"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/610#paragraf-44"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ee026670-581f-482a-ac2c-8f6d8f15abd6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2215213413.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2017:2215213413.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2017:2215213413.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/347/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215213413
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2215213413.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a
sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: CRIF - Slovak
Credit Bureau, s.r.o., IČO: 35 886 013, so sídlom Mlynské nivy 14, Bratislava, zastúpeného: Advokátska
kancelária KUHAJDA, s.r.o., so sídlom Karadžičova 47, Bratislava, IČO: 47 232 773, proti žalovanému:
S. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. S. XXX, S., o zaplatenie 197,12 Eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 16C/392/2015-45 zo dňa 15. júla 2016,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie   p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej  inštancie žalobu o zaplatenie 197,12 Eur s ročným úrokom z
omeškania vo výške
- 9% zo sumy 136,47 Eur od 24. mája 2012,
- 9% zo sumy 85,28 Eur od 23. júna 2012,
- 8,75% zo sumy 45,- Eur od 24. júla 2012,
- 8,75% zo sumy 6,- Eur od 26. septembra 2012 výrokom I. napadnutého rozsudku zamietol a výrokom
II. rozhodol, že  stranám sa náhrada trov konania nepriznáva.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že  žalobca sa žalobou došlou súdu 24. júla 2015 domáhal voči
žalovanému zaplatenia súm uvedených vo výroku. V žalobe predniesol, že Telefónica Slovakia s.r.o.,
uzavrela so žalovaným zmluvy, na základe ktorých poskytovala služby elektronickej komunikácie a ich
cenu 221,75 Eur mu vyúčtoval viacerými faktúrami, no žalovaný ju v celom rozsahu neuhradil. Zmluvou
z 24. júna 2013 boli tieto nároky postúpené na žalobcu.

3. Žalovanému bola žalobca doručená 1. júna 2016 do rúk opatrovníčky ustanovenej mu ako účastníkovi
neznámeho pobytu podľa § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016 a
takéto doručenie si zachováva svoje účinky (§ 470 ods. 2 C.s.p.).

4. Pretože vo veci ide len o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán
nie sú sporné a hodnota bez príslušenstva nepresahuje 1.000,- Eur, súd bez nariadenia pojednávania
a bez predbežného prejednania tohto spotrebiteľského sporu [§ 168 ods. 1 a § 297 písm. b) C.s.p.]
vykonal dokazovanie listinami, a to: zmluva o pripojení (č.l. 6), faktúry (č.l. 7 až 10), zmluva o postúpení
pohľadávok z 24. júna 2013 (č.l. 2 až 5) a v spojení všeobecne známymi a uznanými skutočnosťami
(§ 186 ods. 2. § 150 a § 151 ods. 1 C.s.p.), že: a) Spoločnosť Telefónica O2 Slovakia, s.r.o.,



ako poskytovateľ a žalovaný ako „účastník - fyzická osoba nepodnikateľ“ podpísali 20. decembra
2010 listinu označenú ako „Zmluva o pripojení“ (č.l. 6), ktorou sa poskytovateľ zaviazal poskytovať
žalovanému službu v programe O2 Fér na určenej SIM karte. Táto listina obsahovala ustanovenie, podľa
ktorého žalovaný potvrdil, že podpisom „sa zoznámil/a so... platným Cenníkom, ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou Zmluvy“.
b) Na základe označenej zmluvy spoločnosť Telefónica Slovakia, s.r.o., vystavila žalovanému
nasledujúce faktúry (č.l. 7 až 10):
č. 1033695862 splatnú 23. mája 2012, ktorou mu fakturovala služby v sume 185,47 Eur s DPH,
č. 1034756294 splatnú 22. júna 2012, ktorou mu fakturovala služby v sume 85,28 Eur s DPH,
č. 1036319599 splatnú 23. júla 2012, ktorou mu fakturovala služby v sume 45,- Eur s DPH,
č. 1039417542 splatnú 25. septembra 2012, ktorou mu fakturovala poplatok za upomienku v sume 6,-
Eur (nepodliehajúci DPH).
c) Zmluvou z 24. júna 2013 (č.l. 2 až 5) spoločnosť Telefónica Slovakia, s.r.o., previedla pohľadávku voči
žalovanej z uvedených faktúr na žalobcu.

5. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú za
nesporné podľa § 151 ods. 1 C.s.p., vyplýva  z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti
(§ 191 C.s.p.). Skutkové zistenia v bode 4 sú v podstate len reprodukciou príslušných listinných dôkazov,
resp. ich častí, voči pravosti ktorých neboli vznesené žiadne námietky.

6. Zmluva medzi Telefónica Slovakia, s.r.o., a žalovaným z 20. decembra 2010 je zmluvou o pripojení
v zmysle § 44 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom k tomuto
dňu. Právny vzťah medzi tuto spoločnosťou - podnikateľom a podnikom elektronických komunikačných
služieb a žalovaným - nepodnikateľom z tejto zmluvy sa subsidiárne spravuje Občianskym zákonníkom
(porov. uznesenie NS SR sp. zn. 5 MCdo 20/2009). Podľa § 101 Občianskeho zákonníka je premlčacia
doba trojročná a plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Po prvý raz sa pritom právo
môže vykonať vtedy, kedy sa môže uplatniť na súde, teda v deň zročnosti.

7. V prerokúvanej veci žalobca predložil tri faktúry, ktoré podľa údaja na nich uvedeného boli zročné
(splatné) 23. mája, 22. júna a 23. júla 2012. Najneskôr v tieto dni tak Telefónica Slovakia, s.r.o., mohla
nároky z nich uplatniť na súde a najneskôr v tieto dni tak začala plynúť trojročná premlčacia doba v
zmysle cit. ust. Občianskeho zákonníka. Táto doba uplynula v dňoch 23. mája, 22. júna a 23. júla 2015.
Zmena v osobe veriteľa (postúpenie pohľadávok na žalobcu) nemala vplyv na plynutie premlčacej doby
(§ 111 Obč. zák.). Nárok uplatnený na súde 24. júla 2015 je tak uplatnený oneskorene, po uplynutí
premlčacej doby. Keďže žalovaný je spotrebiteľom v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., musel
súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa prihliadnuť na premlčanie práva aj
bez - inak potrebnej (§ 100 ods. 1 tretia veta Obč. zák.) - námietky žalovaného.

8. Žalobca ďalej v žalobe pri vymedzení nároku uviedol, že „postupca vyúčtoval žalovanému cenu
za poskytnuté elektronické komunikačné služby“ celkovo štyrmi faktúrami. Faktom však je, že podľa
predložených faktúr v prípade sumy 6,- Eur nejde o cenu za poskytnuté služby, ale o „upomienku“. Podľa
názoru súdu takáto platba nemôže byť „cenou“ za elektronické komunikačné služby, pretože upomienka
nie je plnením podniku v prospech žalovaného, za ktoré by mu žalovaný mal platiť cenu (to dosvedčuje aj
skutočnosť, že upomienka nepodlieha DPH, teda nie je tovarom ani službou). Vzhľadom na nemožnosť
žalobcu zmeniť v tomto konaní skutkové vymedzenie tejto sumy, keďže by išlo o neprípustnú zmenu
žaloby (§ 140 ods. 2 a § 294 C.s.p.), nemožno tieto nároky posudzovať inak než ich žalobca vymedzil.

9. Z uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol (výrok I).

10. O náhrade trov bolo rozhodnuté podľa § 257 a § 262 ods. 1 C.s.p., keď úspešnému žalovanému,
ktorý bol do 30. júna 2016 zastúpený opatrovníčkou, žiadne trovy vzniknúť nemohli (výrok II).

11. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca a navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie,
namietajúc nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu. Odvolanie
odôvodnil s poukazom na znenie zákona č. 351/2011 Z.z., jeho § 44 ods. 12, v zmysle ktorého
odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom
prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení



uvedený neskorší deň. Vzhľadom k tomu, že v danom konkrétnom prípade právny predchodca žalobcu
uviedol neskorší deň odstúpenia od zmluvy a to ku dňu 06.08.2012, tým pádom premlčacia lehota začína
plynúť dňa 07.08.2012 a žalobcovo právo by sa premlčalo dňa 07.08.2015. Keďže návrh na začatie
konania bol súdu doručený 24.07.2015, má za to, že žalovaný nárok nie je premlčaný.

12. Žalovaný odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu sa písomne nevyjadril.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase
podania odvolania, aktuálne § 34 Civilného sporového poriadku účinného), po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 204 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne §
362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom (§ 201 Občianskeho
súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 359 Civilného sporového poriadku),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a § 202 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 355 ods. 1 Civilného
sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 363 Civilného sporového
poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 365 ods. 1 písm. Civilného sporového
poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a odvolacími dôvodmi (§
379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie  je
dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej pre
jeho vecnú správnosť potvrdiť.

14. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i správne právne posúdil.

16. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom  na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje
na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľovi, ktorý vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové podstatné skutkové či právne argumenty
než tie, ktoré uviedol už pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi náležite vysporiadal.

17. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom
zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a
odvolací súd sa s týmto odôvodnením súdu v plnej miere stotožňuje,  k veci považuje za potrebné dodať
iba nasledovné:

18. Z obsahu spisu vyplýva, že Spoločnosť Telefónica O2 Slovakia, s.r.o., ako poskytovateľ a žalovaný
ako „účastník - fyzická osoba nepodnikateľ“ podpísali 20. decembra 2010 listinu označenú ako „Zmluva
o pripojení“ (č.l. 6), ktorou sa poskytovateľ zaviazal poskytovať žalovanému službu v programe O2
Fér na určenej SIM karte. Táto listina obsahovala ustanovenie, podľa ktorého žalovaný potvrdil, že
podpisom „sa zoznámil/a so... platným Cenníkom, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy“. Na
základe označenej zmluvy spoločnosť Telefónica Slovakia, s.r.o., vystavila žalovanému  faktúry:
č. 1033695862 splatnú 23. mája 2012, ktorou mu fakturovala služby v sume 185,47 Eur s DPH,
č. 1034756294 splatnú 22. júna 2012, ktorou mu fakturovala služby v sume 85,28 Eur s DPH,
č. 1036319599 splatnú 23. júla 2012, ktorou mu fakturovala služby v sume 45,- Eur s DPH,



č. 1039417542 splatnú 25. septembra 2012, ktorou mu fakturovala poplatok za upomienku v sume 6,-
Eur (nepodliehajúci DPH). Zmluvou z 24. júna 2013 (č.l. 2 až 5) spoločnosť Telefónica Slovakia, s.r.o.,
previedla pohľadávku voči žalovanej z uvedených faktúr na žalobcu.

19. Postupca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy, žalovaný však túto uvedenú dlžnú sumu
neuhradil. Následne odstúpil právny predchodca žalobcu ku dňu 06.08.2012 od zmluvy o pripojení a
to písomným podaním zo dňa 07.07.2012, pričom určil žalovanému dodatočne lehotu na plnenie do
30.07.2012.

20. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť,
či súd prvej inštancie správne žalobu čiastočne zamietol z dôvodu premlčania. Odvolací súd však
poznamenáva, že údaje žalobcu uvedené v odvolaní nekorešpondujú s údajmi v listinách, ktoré sú
súčasťou spisu, preto  obsah odvolania je zmätočný.

21. Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo prvýkrát vykonať, uplatniť (§ 101
Občianskeho zákonníka). Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možno odôvodnene vykonať
podaním žaloby na súde, teda v stave actio  nata, tzn. zmena práva na nárok, teda okamih, kedy možno
prvýkrát objektívne podať žalobu na súd, napríklad z dôvodu splatnosti dlhu. Preto nie je rozhodujúce
z akého dôvodu, či subjektívneho alebo objektívneho, tak subjekt, ktorý túto žalobu mohol podať,
tak neurobil, či už z dôvodov subjektívnych alebo prípadne aj objektívnych. Actio nata nastáva vo
väčšine prípadov splatnosťou, zročnosťou dlhu, tzn. dňom, keď má dlžník prvýkrát splniť dlh, resp.
začať s jeho plnením. Splatnosť môže byť určená dohodou, právnym predpisom alebo rozhodnutím
príslušného orgánu. V prejednávanom prípade samotný žalobca deklaroval tak v žalobe ako aj v
predložených faktúrach splatnosť jednotlivých faktúr, z ktorých odvodzoval svoj nárok. Ich splatnosť
nastala v konkrétnych termínoch, ktoré sa len z dôvodu odstúpenia od zmluvy nemohli žiadnym
spôsobom zmeniť. Od času splatnosti dlžných súm začala plynúť trojročná premlčacia doba a podanie
žaloby po jej uplynutí znamenalo povinnosť súdu formulovanú v použitom ust. § 5b zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa, prihliadnuť na premlčanie z úradnej povinnosti, tzn. ex offo. Právny úkon
žalobcu spočívajúci v odstúpení od zmluvy nemal na plynutie premlčacej doby žiaden vplyv. Súd prvej
inštancie preto postupoval správne, keď faktúry splatné dňa 23. mája, 22. júna a 23. júla 2012  považoval
za premlčané a v tejto časti návrh ako nedôvodný zamietol.

22. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie v danom prípade nepostupoval správne, keď aplikoval
ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01.05.2014. Odvolací súd sa s
touto odvolacou námietkou nestotožňuje.

23. V danom prípade síce žalovaný nenamietal premlčanie uplatneného nároku žalobcom, v zmysle
súdom prvej inštancie správne aplikovaného ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
v znení účinnom od 01.05.2014 bolo potrebné aj bez návrhu, t.j. ex offo prihliadnuť na premlčanie
uplatneného nároku, ktoré má za následok už bez ďalšieho nevyhnutnosť zamietnutia návrhu veriteľa.
Premlčanie nároku sa stalo skutočnosťou, ktorá bráni tomu, aby súd veriteľovi jeho právo priznal.

24. Na základe zákona č. 102/2014 Z.z. (článku VIII.) došlo k novele zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene ďalších zákonov, na základe ktorej bolo prijaté nové ustanovenie § 5b, podľa
ktorého, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania
alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie
predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keby inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával. Podľa článku XIV. zákona č. 102/2014 Z.z., predmetné ustanovenie vstúpilo do účinnosti
od 1. mája 2014. V § 29b zákona č. 102/2014 boli prijaté prechodné ustanovenia k úpravám účinným
od 01.05.2014, nie však k novoprijatému ustanoveniu § 5b citovaného zákona. Právny názor, podľa
ktorého by sa v danom prípade mohlo jednať o neprípustnú retroaktivitu účinkov novelizovaného zákona
č. 250/2007 Z.z. a tým súvisiaceho zásahu do právnej istoty účastníkov tohto vzťahu, nie je správny.

25. Právna teória i prax činí rozdiel medzi pravou a nepravou retroaktivitou. Pre pravú retroaktivitu
platí, že lex posterior ruší (neuznáva) právne účinky v dobe účinnosti legis prioris, prípadne vyvoláva
alebo spojuje práva a povinnosti subjektov s takými skutočnosťami, ktoré v dobe účinnosti legis prioris
nemali povahu právnej skutočnosti. V prípade nepravej retroaktivity „nový zákon síce nezakladá právne



následky pre minulosť, avšak buď povyšuje minulé skutočnosti za podmienku budúceho právneho
následku (jednoduchú výlučnosť) alebo modifikuje pre budúcnosť právne následky podľa skorších
zákonov založené ... nepravé spätné pôsobenie zákona znamená len, že nový zákon zachycuje (právne
kvalifikuje) minulé skutočnosti, alebo že sa dotýka (modifikuje, ruší) existujúce právne následky.

26. Všeobecne v prípadoch časového stretu starej a novej právnej normy platí nepravá retroaktivita,
t.j. od účinnosti novej právnej normy sa i právne vzťahy, vzniknuté podľa zrušenej právnej normy,
riadia novou právnou normou. Vznik právnych vzťahov, existujúcich pred nadobudnutím účinnosti
novej právnej normy, právne nároky, ktoré z týchto vzťahov vznikli, ako i vykonané právne úkony, sa
riadia zrušenou právnou normou (dôsledkom opačnej interpretácie stretu právnych noriem by bola
pravá retroaktivita). Aplikuje sa tu princíp ochrany minulých právnych skutočností, najmä právnych
konaní. Pokiaľ u pravej retroaktivity platí zásada všeobecnej neprípustnosti, za ktorej existujú striktne
obmedzené výnimky prípustnosti, u nepravej retroaktivity platí naopak zásada všeobecnej prípustnosti,
u ktorej existujú výnimky jej neprípustnosti.

27. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, teda pokiaľ súd prvej inštancie rozhodoval o nároku žalobcu na
zaplatenie žalovanej sumy ako práva zo spotrebiteľskej zmluvy v čase, keď už vstúpilo do účinnosti
ustanovenie § 5b zákona č. 205/2007 Z.z. (na základe novely vykonanej zákonom č. 102/2014 Z.z.
účinnou od 01.05.2014), bol oprávnený (a zároveň povinný) prihliadať aj bez návrhu na premlčanie
nároku, keďže v danom prípade platí nepravá retroaktivita, t.j. od účinnosti novej právnej normy sa
riadia i právne vzťahy, ktoré vznikli aj podľa predchádzajúcej právnej normy. Vznik právnych vzťahov,
existujúcich pred nadobudnutím účinnosti novej právnej normy, právne nároky (vyplývajúce zo zmluvy
o preprave osôb) sa posudzujú podľa doterajších predpisov. Z uvedeného je potom zrejmé, že súd
prvej inštancie správne na premlčanie nároku žalobcu v tomto konaní prihliadal; na základe princípu
nepravej retroaktivity právnych noriem (starej aj novej právnej úpravy) nebol preto povinný prihliadať na
podmienky uvedené v § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. prihliadať na premlčanie dlhu iba na
námietku dlžníka.

28. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej zamietajúcej časti, vrátane odvolaním osobitne nenapadnutého závislého výroku o náhrade
trov konania, v súlade s ust. § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. Obdobný názor odvolací
súd vyslovil už vo svojich skorších rozhodnutiach napr. rozsudok KS Trnava sp. zn. 10Co/365/2016 zo
dňa 09.08.2017.

29. Žalovaný má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu
úspešný.

30. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,



b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16C/392/2015", "guid": "2b300558-6404-4408-a52f-ad8dba345aea:1c470f28-9be1-4936-8b24-4a16e40f434a", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "7b3dafb7-1a70-49b3-baa7-3f8d98ddb290:f947054b-fab5-4ee5-9c61-98c681574d60", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2215210675.1", "spisova_znacka": "10Co/365/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/365/2016 z 8. 8. 2017", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2017-08-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2215210675.1"}], "citovane_v": []}