{"guid": "a3a2da87-fa63-4d85-91a9-9f9b5fcb666c:ceee3dae-7c2a-4374-ae0b-796840b08879", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2117206489.1", "spisova_znacka": "24CoP/133/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24CoP/133/2017 z 3. 10. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 3. októbra 2017, sp. zn. 24CoP/133/2017, ECLI:SK:KSTT:2017:2117206489.1", "identifikacne_cislo": "2117206489", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "Mgr. Adriana Dobiášová", "sudca_id": 1280, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-adriana-dobiasova-1280", "datum_vydania": "2017-10-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "5Cdo/40/2018", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "f62c44ec-be09-48ad-9674-eb140a3b081a:87d75675-f7d8-46b6-9681-0452a53f373b", "datum": "2018-07-17", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-26", "nazov": "§ 26 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-26", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-26"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-26"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ceee3dae-7c2a-4374-ae0b-796840b08879", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2117206489.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2017:2117206489.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2017:2117206489.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/133/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117206489
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2117206489.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:
JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: U. Q., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny Trnava, dieťa rodičov: M. Q., nar. XX.XX.XXXX, D. XX, U., zastúpená advokátom: JUDr. Tibor
Sanák, Námestie SNP 2, Trnava a U. Q., nar. XX.XX.XXXX, U. XB, U., zastúpený advokátom: JUDr.
Miloš Chrenko, Hlavná 25, Trnava, o návrhu na zmenu zverenia maloletého dieťaťa, na odvolanie matky
proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 27P 26/2017-88 zo dňa 29.05.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie  p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh zamietol (výrok I.),  uložil rodičom povinnosť
pri odovzdaní dieťaťa zároveň podať stručnú písomnú informáciu o zdravotnom stave maloletého; o
termínoch vyšetrení, konzultácií, sedení maloletého v nasledovnom týždni; o rozsahu úloh, ktoré má
maloletý v nasledujúcom týždni splniť (výrok II.) a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania (výrok III).

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie  po citácii § 36 ods. 1, § 78 ods. 1, § 24 ods. 5 Zákona o rodine
vecne odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia
súdu dňa 14.6.2016 s právoplatnosťou dňa 1.7.2016 do podania návrhu 14.3.2017  uplynula krátka doba,
počas ktorej nedošlo k žiadnej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu výchovného
prostredia maloletého. Súd v predchádzajúcom konaní vykonal rozsiahle dokazovanie počas 4 rokov
trvania sporu, pričom rozhodol o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Zároveň
im uložil povinnosť podrobiť sa aj výchovnému opatreniu za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie.
Napriek vykonaným pohovorom sa komunikácia medzi rodičmi nezlepšila. Nebolo sporné, že matka
preferuje komunikáciu len cestou SMS správ, pri odovzdávaní dieťaťa rodičia vôbec nekomunikujú,
neposkytujú si žiadne informácie. Logopedička sa vyjadrila k striedavej osobnej starostlivosti, avšak
okrem výhrady, že s dieťaťom prišla namiesto otca babka a nemalo materiály, ktoré potrebuje na
prípravu iné skutočnosti neuviedla. V svojom stanovisku však neuvádza, že ani jeden z rodičov nechodí
osobne na sedenia, chodia starý rodičia, teda tak ako matke a j otcovi v starostlivosti o maloletého
vypomáhajú rodičia. Nedostatok komunikácie rodičov má za následok aj to, že si rodičia neodovzdávanú
všetky pokyny a ani materiálny na prípravu dieťaťa. Učiteľky z materskej škôlky vo svojom vyjadrení
neuviedli žiadnu skutočnosť, na základe ktorej by bola striedavá osobná starostlivosť spochybnená.
Matka predložila prepis SMS správ od 27.2.2017 do pojednávania, z ktorých je zrejmé, že rodičia
len s ťažkosťami komunikujú cez SMS správy. Podľa vyjadrení rodičov spolu nekomunikujú ani pri



odovzdávaní dieťaťa. Napriek tomu, že matka tvrdí, že otec nekomunikuje sama sa žiadny spôsobom
nepokúsila otcovi poskytnúť ústnu informáciu o dieťati. Napriek týmto nedostatkom v komunikácii rodičov
podľa správy psychologičky zo dňa 19.4.2017 dieťa napreduje, došlo k redukcii hyperaktívnych prejavov
a naďalej je potrebné s ním pracovať z dôvodu poruchy reči a jazyka.
Nakoľko v konaní nebola preukázaná potreba zmeny výchovného prostredia v záujme maloletého
dieťaťa, súd návrh matky zamietol. Zároveň dospel k záveru, že v zmysle odporučení psychológa
po realizovanom výchovnom opatrení je potrebné uložiť rodičom povinnosť pri odovzdaní dieťaťa
poskytovať si vzájomné písomné informácie o dieťati, za účelom odstránenia nedostatočnej
informovanosti rodičov o dieťati. Súd zároveň špecifikoval základný okruh informácií, ktoré sú rodičia
povinní v záujme dieťaťa si vzájomne poskytnúť.
Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok
na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu
trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanoveniach § 53 a nasl.
CMP.

3. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka prostredníctvom advokáta. Poukázala na § 111, 112
CMP, na záujem maloletého dieťaťa, ktorý je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach,
ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa podľa Zákona o rodine
zohľadňuje najmä úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia,
v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
okolnosti,  ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho
dôstojnosti a  ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je
dieťaťu blízkou osobou. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolateľka považuje za formalistické
bez akejkoľvek snahy zistiť skutkový stav, ustáliť príčinu zhoršených vzťahov medzi matkou a otcom,
poskytnúť dôslednú ochranu záujmov maloletého dieťaťa z hľadiska ochrany duševného, telesného a
citového vývinu a bez uvedomenia si ohrozenia vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej a citovej  integrity
matky zo strany otca. Poukázala na § 35, § 36 CMP keď súd prvej inštancie nerešpektoval tieto
ustanovenia a nezistil skutočný stav veci, len sa formalisticky pridržiaval  predchádzajúceho súdneho
rozhodnutia vo veci a dokazovania, ktoré v ňom bolo vykonané. Súd prvej inštancie si ale neuvedomil,
že dokazovanie v konaní Okresného súdu Trnava č.k. 12P  9/2012 bolo v drvivej väčšine v prospech
matky vrátane znaleckého dokazovanie znalkyňou PhDr. Marty Halašovej PhD., až na jej záver, že je
to navrhovateľka, ktorá je vinná za zhoršenie komunikácie s odporcom a má k odporcovi až nenávistný
vzťah. Následne prišla znalkyňa k rozporuplným záverom, keď na jednej strane tvrdila, že bola zistená
podstatná prekážka pre zverenie maloletého U. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, pretože
rodičia nekomunikujú a že matka explicitne vyjadrila neochotu komunikovať s otcom maloletého, avšak
neuviedla prečo, z akého dôvodu a na druhej strane nepriamo pripustila, že aj za tejto situácie je možné
zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti, čoho sa vzápätí chopil súd. V priebehu konania sa
odvolateľka snažila upriamiť pozornosť súdu na príčinu tohto stavu a vysvetliť prečo s otcom dieťaťa
nekomunikuje, resp. prečo sa s ním komunikovať nedá. V rámci pojednávania poukázala na konkrétne
konania otca, ktoré nielen sťažujú komunikáciu, ale ju v skutočnosti maria. Podrobne poukázala na
kroky  a konania otca: 1/ trestné oznámenie na odvolateľku pre týranie zverenej osoby, ktoré bolo
odmietnuté pre zjavnú neopodstatnenosť a slúžilo len na jej ohováranie, išlo podľa odvolateľky neférový
prístup otca, čo negatívne hodnotila aj znalkyňa PhDr. Marta Halašová, PhD.; 2/ namiesto očakávanej
dohody ohľadom vyporiadania BSM podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia 09.12.2014,
ktorý bol v rozhodnej časti zamietnutý a ktorý slúžil len na ohováranie matky; 3/ otec si neplní svoju
vyživovaciu povinnosť o čom jej dala za pravdu aj znalkyňa PhDr. Marta Halašová, PhD. a matka
nútená obrátiť sa na exekútora za účelom zabezpečenia pravidelného výživného. 4/ matka nemôže
súhlasiť so stanoviskom znalkyne, ktorá na pojednávaní dňa 07.07.2015 konštatovala, že nezistila, že
by negatívna sebaprezentácia otca na webovej stránke ovplyvňovala akokoľvek maloletého. Obáva
sa, že keď maloletý začne  hailovať už bude neskoro. Znalkyňa nedostatočne ocenila sebapropagáciu
otca na webovej stránke a táto sebapropagácia bola v konkrétnom čase nevhodná a zároveň vysoko
škodlivá a diskvalifikovala otca z pozície seriózneho otca a občana.  Základná príčina problémov medzi
rodičmi vrátane zhoršenej komunikácie s otcom spočíva v správaní otca voči matke. Takýto záver
sa uvádza aj v správe Referátu poradensko-psychologických služieb zo dňa 17.09.2015 Mgr. I. G.
kde sa konštatovalo, že otec má tendenciu znevažovať matku. Odvolateľka poukázala na znalecký
posudok MUDr. Ľubice Ondrisovej č. 22/2013, bod 3 kde sa uvádza, že zdravotný stav matky nebráni
zabezpečovať riadnu starostlivosť o dieťa a bod 5 záveru podľa ktorého choroba  (Bipolárna afektívna
porucha) má väčšinou prognózu dobrú a pri dodržiavaní  doporučení lekára väčšina dospelých je



schopná viesť riadny pracovný, osobný a spoločenský život.  S touto chorobou matka v súčasnosti
nemá žiadne problémy. Tvrdí, že je to otec, ktorý má nenávistný vzťah k nej, už niekoľkokrát to dokázal.
Hlavným problémom  medzi nimi je hrubé správanie otca voči matke. K návrhu pripojila dôkazy z
ktorých vyplýva, že otec nezodpovedne pristupoval k plneniu si svojich povinností, že sa nezúčastňoval
výchovného opatrenia na Referáte poradensko-psychologických služieb Trnava, nedostavoval sa na
plánované  prevzatie maloletého U. bez akéhokoľvek vysvetlenia, starostlivosť nechal na matku, nemal
záujem o maloletého, nepýtal sa na syna a na jeho zdravotný stav, na pokroky ktoré dosahuje. Zároveň
predložila SMS komunikácie z ktorej vyplýva aký má vzťah otec k maloletému a k matke, správu Mgr. I.
G. zo dňa 06.02.2017, ktorý je v závere správy odporučil stanoviť pevný rámec definujúci zodpovednosť
a povinnosť každého rodiča pri starostlivosti o maloletého a ktorého mal súd v konaní vypočuť, zápisnicu
zo dňa 22.02.2017 spísanú na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, písomné stanovisko Mgr. D.
D., logopedičky zo dňa 06.03.2017 ktorá vyhodnotila striedavú starostlivosť ako nevyhovujúcu formu
výchovy vzhľadom na ochorenie dieťaťa, správu PhDr. S. N., PhD. zo dňa 19.04.2017 podľa ktorej
mal maloletý U. expresívnu poruchu reči a jazyka,  odporučila do prvého ročníka pre dieťa s NKS pri
ZŠ v U. A. Y., vyjadrenie z materskej školy B. XX, U. zo dňa 23.05.2017 v ktorom PaedDr. R. W.,
triedna učiteľka a V. R., učiteľka dospeli k záveru, že striedavá starostlivosť je vzhľadom na mentálne a
rečové schopnosti dieťaťa nevyhovujúca. V prípade pochybnosti mal súd vypočuť učiteľky maloletého.
Z návrhu na vzdelávanie dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, s pripojenými
správami zo špeciálno-pedagogického vyšetrenia zo dňa 09.05.2017 a psychologického vyšetrenia zo
dňa 16.05.2017 i logopedickú správu  z 18.05.2017 súd zistil, že kompetentní odporučili zaradenie
dieťaťa do prípravného ročníka pre deti NKS v U. a odporučili intenzívnu logopedickú a špeciálno-
pedagogickú starostlivosť zameranú na intervenciu dyslálie a porúch porozumenia. Ani táto skupina
dôkazov neprimäla súd na to, aby sa zamýšľal nad potrebou zmeniť striedavú osobnú starostlivosť
a vykonal k tomu potrebné dokazovanie. Namiesto toho konštatoval, že aj napriek nedostatkom v
komunikácii rodičov podľa správy psychologičky zo dňa 19.04.2017 dieťa napreduje. Súd povrchne a
nedôsledne hodnotil situáciu, nezamýšľal sa nad tým kto z rodičov sa pričinil o napredovanie dieťaťa.
Podľa názoru matky stačilo minimálne dokazovanie a súd by zistil, že pozitívny trend nastal vďaka
starostlivosti matky, pretože mala záujem a ochotu spolupracovať. Otec k PhDr. N., PhD. s maloletým
nechodil vôbec, stretnutiu s Mgr. G. sa vyhýbal, na stretnutia s Mgr. D. prišiel sporadicky, resp. prišli jeho
rodičia, pričom maloletý bol nepripravený,  nemal potrebné pomôcky. Je pravdou, že učiteľky nemajú
odborné skúsenosti znalkyne, ale 4 roky pedagogickej práce určite prispievajú k tomu, že maloletého
spoznali lepšie ako znalkyňa za 15 minút. Taktiež v prospech matky vyznel aj návrh opatrovníčky na
pojednávaní 29.05.2017, ktorá vzhľadom na rečovú vadu navrhla uložiť povinnosť rodičom podrobiť
sa poradenstvu spolu s dieťaťom za účelom zistenia vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti a to
akreditovaným pracoviskom Kľúč, pretože ona mala pochybnosti o vhodnosti nariadenej striedavej
osobnej starostlivosti, pričom súd neakceptoval tento návrh opatrovníčky. Za daného stavu mal súd
nariadiť dokazovanie vrátane znaleckého dokazovania za účelom zistenia vhodnosti striedavej osobnej
starostlivosti a zároveň aj dokazovanie, či je otec spôsobilý na riadnu výchovu maloletého U. s ohľadom
na charakterové a povahové vlastnosti, pracovnú zaneprázdnenosť a poruchu reči otca a vykonať aj
iné dokazovanie ktoré by prichádzalo do úvahy. Matka má za to, že samotná porucha reči u otca
diskvalifikuje otca z možnosti podieľať sa na výchove maloletého U. práve z dôvodu rečovej poruchy
maloletého U.. Na základe toho žiada matka, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. K doručenému odvolaniu sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie za účelom vykonania súdnoznaleckého dokazovania.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom, v
neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§
127 a § 363 CSP) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods.
1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté uznesenie bez viazanosti rozsahom (§ 65
CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68
CMP),  bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) postupom tak, že na
úradnej tabuli súdu oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP)  a dospel
k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné podľa § 387 CSP potvrdiť.



6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie o zamietnutí návrhu matky na zmenu zverenia maloletého U..

7. Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie dôsledne zistený skutkový stav,
pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok na zmenu zverenia, a pretože v
celom rozsahu zdieľa i jeho právne závery vo veci, keď uplatnený nárok správne právne posúdil, s
poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2  CSP odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie
rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu
odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. Odvolateľka v odvolaní neuplatnila žiadne
podstatné nové skutočnosti, dôkazy a argumenty než tie, s ktorými sa vyčerpávajúcim spôsobom
vysporiadal už súd prvej inštancie, preto odvolaciemu súdu nezostáva nič iné, len na podporu správnosti
prvoinštančného rozhodnutia uviesť nasledovné:

8. V zmysle ustanovenia § 26 Zákona o rodine i v spojení s ustanovením § 121 CMP, dohody i
súdne rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností možno zmeniť, ak sa zmenia pomery,
resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre doterajšiu úpravu, pričom zmena
rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-právnou podmienkou pre zmenu
predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností je teda zmena
pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výkon rodičovských práv
a povinností za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s
ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď
subjektívne - okolnosťami na strane rodičov maloletého alebo na strane maloletého, alebo objektívne
- vývojom objektívnych okolností.

9. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (oznámenie FMZV 104/1991 Zb.) záujem dieťaťa musí
byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými
alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými
orgánmi.

10. Podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú
právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov, udržiavať pravidelné osobné kontakty s
oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

11. Podľa čl. 18 ods. 1 vety prvej Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru
vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za
výchovu a vývoj dieťaťa:

12. Úprava práv a povinností rodičov k maloletým deťom sa uskutočňuje podľa stavu zisteného v čase
rozhodovania súdu. Po tejto úprave však môžu nastať zmeny tak v pomeroch rodičov, ako aj v pomeroch
maloletých detí, odôvodňujúcich zmenu pôvodného rozhodnutia súdu príp. dohody rodičov. Iba zmena
závažnejšieho charakteru môže byť dôvodom na takú zmenu rozhodnutia. Zmena pomerov môže
spočívať v rôznych okolnostiach, ktoré sú  rozhodujúce z hľadiska záujmu maloletých detí. Pri úvahe o
tom, či sa má zmeniť rozhodnutie súdu alebo dohoda rodičov, treba mať na zreteli záujem dieťaťa na
jeho riadnej výchove, pri rešpektovaní stálosti výchovného prostredia. Zmena doterajšieho výchovného
prostredia je odôvodnená  najmä vtedy, keď doterajšie  výchovné prostredie  už nezabezpečuje
priaznivé podmienky pre plnohodnotný vývoj a rozvoj maloletého. Základným predpokladom pre zmenu
pôvodného rozhodnutia súdu je, že od pôvodného rozhodnutia došlo k takej zmene pomerov, ktorá
vyžaduje zmenu pôvodnej úpravy, zohľadňujúc pritom primárne záujem maloletého.

13. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z ktorého zistil, že maloleté
dieťa pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom  Okresného súdu Trnava
č.k. 12P/9/2012-486 zo dňa 4.2.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k.
9CoP/13/2016-537 zo dňa 14.6.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť 1.7.2016. Návrh na rozvod
manželstva podala matka dňa 5.9.2012. Od právoplatnosti  rozsudku (t.j. od 1.7.2016) bol maloletý
zverený do striedavej osobnej starostlivosti rodičov v týždenných intervaloch vždy od 18,00 hod v nedeľu.
Otcovi bolo určené výživné 50,- € mesačne, zároveň bol upravený styk počas Vianočných a Novoročných
sviatkov. Obom rodičom bolo uložené výchovné opatrenie, povinnosť podrobiť sa poradenstvu na
referáte poradensko-psychologických služieb na ÚPSVR Trnava v rozsahu 12 hodín. Konanie o rozvode



manželstva a úpravy práv a povinností rodičov na čas po rozvode prebiehalo 3 roky a 10 mesiacov,
počas konania súd vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom zistenia vhodnosti striedavej osobnej
starostlivosti v rámci ktorého boli vypracované dva znalecké posudky. Po podanom odvolaní matky
Krajský súd v Trnave potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, poukázal na závery znaleckého posudku, z
ktorých vyplynulo, že obaja rodičia majú porovnateľný výchovný potenciál, na skutočnosť, že striedavá
osobná starostlivosť je v záujme maloletého dieťaťa a že rodičia sú povinní v záujme maloletého upraviť
vzájomnú komunikáciu, čomu malo dopomôcť uložené výchovné opatrenie rodičom. Zdravotný stav
maloletého a to poruchy reči a ich potreba odbornej korekcie, hyperaktivita a pomočovanie nie sú
ťažkosťami takého charakteru, že by striedavá osobná starostlivosť maloletého neprimerane zaťažovala.

14. Striedavá osobná starostlivosť rodičov o maloletého sa realizuje od 1.7.2016. Matka podala
predmetný návrh 14.3.2017, teda po viac ako ôsmich mesiacoch. Matka uvádzala ako dôvody pre zmenu
zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti predovšetkým nezáujem otca o maloletého U. o čom
svedčí skutočnosť, že v od 9.10.2016, keď mal prísť po maloletého do 5.3.2017  mal byť maloletý u
otca 79 dní, avšak v skutočnosti bol u otca len 38 dní a zvyšok bol u matky. Podľa matky je rozsudok o
zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti prekonaný. Otec maloletého nenavštevuje podľa
rozhodnutia, nezaujíma sa o jeho zdravotný stav, neponúkne matke pomoc pri výchove a starostlivosti o
maloletého. Matka poukázala na poruchu reči u maloletého a aj z tohto dôvodu je striedavá starostlivosť
pre maloletého škodlivá. Súd prvej inštancie zistil, že  logopedička Mgr. D. D. dňa 6.3.2017 vyhodnotila
striedavú starostlivosť ako nevyhovujúcu formu výchovy, pretože maloletý má chodiť na sedenia 1x
týždenne, pričom v týždni keď má prísť s otcom prišiel v sprievode babky (matky otca) a nemal so
sebou ani materiály potrebné na výuku. Zo správy PhDr. S. N., PhD. zo dňa 19.4.2017 súd prvej
inštancie zistil, že podľa aktuálneho stavu maloletého, ktorý má expresívnu poruchu reči a jazyka,
dochádza k postupnej redukcii problémov v čase aj z dôvodu postupu v kontrole zo strany dieťaťa
(mierne limitovanej koncentráciou pozornosti). Zároveň konštatovala aj redukciu problémov v rámci
hyperaktivity a koncentrácie pozornosti, odporučila v nasledovnom školskom roku zaradiť dieťa do 1.
ročníka pre dieťa s NKS pri ZŠ v U., A. Y.. Matka predložila vyjadrenie materskej školy a to dvoch učiteliek
maloletého zo dňa 23.5.2017, ktoré uviedli, že maloletý navštevuje školu od roku 2013, vzhľadom na
mentálne a rečové schopnosti dieťaťa je striedavá osobná starostlivosť nevyhovujúca, podľa ich názoru
je vhodnejšie prostredie u matky. Z psychologickej správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava,
referátu poradensko-psychologických služieb zo dňa 6.2.2017 súd zistil, že rodičia navštevovali referát
z dôvodu uloženého výchovného opatrenia od 10.8.2016 do 13.1.2017. Uskutočnili 8 sedení, z toho
spoločné sedenia sa realizovali len tri a na tri prišla len matka, otec sa neospravedlnil. Psychológ v
zhrnutí uviedol, že rodičia inklinujú k paralelnému modelu rodičovstva, komunikujú len v nevyhnutných
záležitostiach, cez SMS, e-maily alebo tretiu osobu, o rozhodnutiach nediskutujú, len si ich oznamujú,
čiastočne rešpektujú rolu druhého rodiča, ochota otca komunikovať s matkou ohľadne syna, napr.
pravidelným a vecným odpisovaním na SMS by zlepšilo napätú situáciu. Psychológ odporučil stanoviť
pevný rámec definujúci zodpovednosť a povinnosti každého rodiča pri starostlivosti o maloletého.

15. Maloletý U. mal odloženú povinnú školskú dochádzku o jeden rok a bol odporúčaný na vzdelávanie
dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, bol zaradený do prípravného ročníka ZŠ.

16. Otec s návrhom matky na zmenu zverenia nesúhlasil, podľa otca striedavá osobná starostlivosť
funguje, v priebehu jej realizácie nenastali žiadne zmeny odôvodňujúce jej zrušenie a zverenie
maloletého do výlučnej osobnej starostlivosti matky. Podľa otca počas prvých troch mesiacov fungovania
striedavej starostlivosti nenastal žiaden problém. Od októbra otcovi pribudla práca a párkrát z
objektívnych dôvodov nestihol v nedeľu maloletého v určenom čase vyzdvihnúť, preto požiadal svojich
rodičov, avšak matka im odmietla maloletého odovzdať a keďže nechcel, aby bol maloletý svedkom
zbytočných konfliktov, chodil maloletého vyzdvihnúť osobne nasledujúci deň. Otec za najväčší problém
považuje absolútnu neochotu matky komunikovať s otcom. Matka sa s otcom nerozpráva, komunikuje
len SMS správami.

17. Z takto vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, ktorý v plnom
rozsahu zdieľa aj odvolací súd, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na zmenu
zverenia maloletého U., t.j. zrušenie striedavej osobnej starostlivosti a zverenie do osobnej starostlivosti
matky. V prvom rade je potrebné konštatovať, že od poslednej úpravy rodičovských práv a povinností v
júni 2016 nedošlo k žiadnej takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodného zverenia.
Súd prvej inštancie dostatočne zisťoval opodstatnenosť dôvodov pre ktoré matka maloletého žiadala



zmenu zverenia maloletého a vykonal dokazovanie, ktorá matka maloletého v konaní navrhovala. Ďalšie
prípadné návrhy na dokazovanie boli matkou uplatnené čo sa týka spolupráce s pracoviskom Kľúč a
znalecké dokazovanie v prípade potreby. V tejto súvislosti matka v odvolaní namietala, že súd prvej
inštancie nerešpektoval § 35 a 36 CMP a nezistil skutočný stav veci. Tu odvolací súd uvádza, že
mimosporové konanie vyžaduje od súdu zistiť skutočný stav veci, a teda v rámci dokazovania sa
súd nemôže spoľahnúť len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale aplikuje aj tzv. vyšetrovací
resp. vyhľadávací princíp civilného procesu. V danej veci preto súd prvej inštancie by bol povinný
vykonať aj iné dôkazy, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Keďže s poukazom na
predmet konania mal súd prvej inštancie skutočný stav dostatočne zistený, preto nevykonával ďalšie
dokazovanie. Za daného stavu mal súd podľa matky súd nariadiť dokazovanie vrátane znaleckého
dokazovania za účelom zistenia vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti a zároveň aj dokazovanie, či
je otec spôsobilý na riadnu výchovu maloletého U.  s ohľadom na charakterové a povahové vlastnosti,
pracovnú zaneprázdnenosť a poruchu reči otca a vykonať aj iné dokazovanie, ktoré by prichádzalo do
úvahy.

18. Námietka matky, že súd prvej inštancie rozhodol o zamietnutí návrhu na zmenu zverenia bez
odborného znaleckého posudku, nebola dôvodná. Jej výhrady voči nariadenej striedavej osobnej
starostlivosti (charakterom ako ani intenzitou) v konaní pred súdom prvej inštancie, nezodpovedali
potrebe znaleckého dokazovania. Žiadne závažnejšie problémy alebo následky realizovania striedavej
starostlivosti v prvoinštančnom konaní neboli tvrdené, ako ani preukázané. Skutkový ani dôkazný stav
konania tak neodôvodňoval nariadenie znaleckého dokazovania (ktoré nie je obligatórnou povinnosťou).
Paralelný model rodičovstva a nedostatky v konštruktívnej komunikácii rodičov, ktoré konštatoval
psychológ, nie sú viazané na odporúčanie súdneho znalca v znaleckom posudku. Rovnako nebolo
potrebné vykonať navrhované znalecké dokazovanie o vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti o
maloletého pri zistení, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nenastala výrazná zmena pomerov
od ostatného rozhodnutia.

19. Postup súdu v súvislosti s nariadením znaleckého dokazovania, predpokladom ktorého je potreba
odborných vedomostí, mohol by sa javiť žiadúcim v prípade, ak by súd mienil realizovať zásah do
doterajšieho  modelu striedavej osobnej starostlivosti, zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti matky
(čo však nebol daný prípad). V preskumávanom konaní nebol preukázaný žiaden negatívny vplyv na
dieťaťa, aj vzhľadom na závery obsiahnuté v správach.

20. Iný postup súdu prvej inštancie bol by tiež v rozpore so základným právom dieťaťa na rodičovskú
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. Dohovor o právach dieťaťa garantuje dieťaťu právo
na udržiavanie pravidelného a osobného kontaktu s obidvoma rodičmi (ak dôjde k rozpadu rodiny).
Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu tak zdôrazňuje, že je v záujme dieťaťa,
aby udržiavalo rodinné zväzky s obidvoma rodičmi a dostalo tak príležitosť viesť svoj vzťah s nimi,
ako aj prejaviť svoje city slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. V
záujme dieťaťa však nie je, ak niektorý z rodičov úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa
neuznáva a bráni mu byť dobrým rodičom. Výnimkou zo všetkých pravidiel vzťahujúcich sa na povinnosť
zabezpečiť pravidelný rovnocenný kontakt obidvoch rodičov je prípad, keď záujem dieťaťa vyžaduje,
aby jeho stretávanie sa s jedným rodičom bolo obmedzené. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah
do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý musí byť zdôvodnený závažnými okolnosťami, ktoré v
danom prípade neboli preukázané. Naopak vek dieťaťa a doposiaľ nadviazaný veľmi pozitívny vzťah k
obidvom rodičom vyžaduje pravidelné a intenzívne stretávanie s nimi, teda aj s otcom.

21. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj predložené správy od psychológa z Úradu  práce,
sociálnych vecí a rodiny Trnava, logopedičky Mgr. D. a klinického psychológa PhDr. S. N., PhD., ako aj
vyjadrenie učiteliek z materskej škôlky.

22. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že realizovaná striedavá osobná
starostlivosť zabezpečuje legitímny cieľ a to najlepšie zabezpečenie potrieb dieťaťa, ktoré umožní ďalej
rozvíjať intenzívnu emociálnu väzbu maloletého k obidvom rodičom, ako i výchovné pôsobenie otca ako
druhého rovnocenného rodiča. Aby bol tento legitímny cieľ dôsledne napĺňaný, je potrebné pokračovať
v odbornom poradenstve rodičov.



23. Nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynula potreba uloženia povinností rodičom, súd prvej
inštancie správne uložil  rodičom povinnosť pri odovzdaní dieťaťa zároveň podať stručnú písomnú
informáciu o zdravotnom stave maloletého; o termínoch vyšetrení, konzultácií, sedení maloletého v
nasledovnom týždni; o rozsahu úloh, ktoré má maloletý v nasledujúcom týždni splniť. Takéto riešenie
je plne so záujmom maloletého a zodpovedá odporúčaniam psychológa po realizovanom výchovnom
opatrení.

24. Posúdiac vyššie uvedené preukázané skutočnosti je potrebné uzavrieť, že od predchádzajúcej
úpravy rodičovských práv a povinností, čo sa týka zverenia maloletého U. do striedavej osobnej
starostlivosti rodičov, nedošlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodnej
úpravy, preto súd prvej inštancie vecne správne zamietol návrh matky maloletého na zverenie do jej
osobnej starostlivosti. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny, s použitím § 387 CSP potvrdil.

25. O nároku na náhradu trov konania, odvolací súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 52, § 57
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keď nezistil dôvod na aplikáciu
výnimky v zmysle § 55 CMP.

26.       Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,



lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"stav": {"sz": "5Cdo/40/2018", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "f62c44ec-be09-48ad-9674-eb140a3b081a:87d75675-f7d8-46b6-9681-0452a53f373b", "datum": "2018-07-17", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "27P/26/2017", "guid": "1fa80a58-5075-4ee1-8c81-739b5be56247:f28c9521-26f0-4326-89f4-560b9b643e7c", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "b336a71d-a018-4328-8460-6c1f3fe60115:920184c6-7bbe-4bd0-9a29-1793c43e8125", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2112217475.3", "spisova_znacka": "9CoP/13/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9CoP/13/2016 z 13. 6. 2016", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2016-06-13", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2112217475.3"}], "citovane_v": []}