Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/85/2015 z 25. 4. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 25. apríla 2017, sp. zn. 20S/85/2015, ECLI:SK:KSTT:2017:2015200630.4 Krajský súd Trnava | 20S/85/2015 | ECLI:SK:KSTT:2017:2015200630.4 | 2017-04-25 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 14 ods. 9 zákona č. 250/2012 Z. z., § 14 ods. 11 zákona č. 250/2012 Z. z., § 17 ods. 2 písm. d) zákona č. 250/2012 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3f1a96a2-e48a-4099-9435-91f3f8286850 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2015200630.4 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/85/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200630
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2015200630.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov: JUDr.
Róberta Foltána a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu: Službyt, spol. s r.o., Hviezdoslavova
473, 905 01 Senica, IČO: 34 101 772, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária ECKER -
KÁN & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Námestie Martina Benku 9,811 07 Bratislava, IČO: 35886625 proti
žalovanému: Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, regulačná rada, so sídlom Bajkalská 27, P.O.Box
12, 820 07 Bratislava, zastúpenému advokátom JUDr. Milošom Kvasňovským, so sídlom AK Dunajská
32, 811 08 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 10/5310/15/RR zo dňa
13.5.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného číslo 10/5310/15/RR zo dňa 13.5.2015 ako aj prvostupňové
rozhodnutie správneho orgánu č. 0177/2015/T, č. spisu: 7197-2014-BA zo dňa 7.1.2015 z r u š u j e
a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobca má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.8.2015 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 10/5310/15/RR zo dňa 13.5.2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, regulačná rada (ďalej len „úrad“) rozhodol o odvolaní regulovaného
subjektu Službyt, spol. s r.o. (ďalej len „žalobca“) proti rozhodnutiu Úradu pre reguláciu sieťových
odvetví, Bajkalská 27, 820 07 Bratislava 27 (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) č. 0177/2015/T z
7.1.2015 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (ďalej len „Správny poriadok“) tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie ako vecne
správne potvrdil.

2.V odôvodnení rozhodnutia bolo konštatované, že prvostupňový správny orgán nie je povinný pri
jednotlivých cenových konaniach preukázať zmenu nákladov. Zisťovanie zmeny nákladov v súvislosti
so zmenou korekčného koeficientu je predmetom konania o určenie korekčného koeficientu na rok t a
výsledkom je určenie a zverejnenie stanoveného korekčného koeficientu (k 31. júlu roku - t). V prípade,
že by v období po určení korekčných koeficientov na rok t došlo k zmene ceny paliva, z ktorej sa
vychádzalo pri ich určení (k 31. júlu - t) o viac ako 5%, môže prvostupňový orgán v zmysle § 4 ods. 10
vyhlášky č. 222/2013 Z.z. tieto korekčné koeficienty zmeniť. Ďalej konštatoval, že určenie korekčných
koeficientov je súčasťou legislatívneho predpisu, ktorým sa stanovuje predmet, rozsah a ostatné
skutočnosti cenové regulácie v tepelnej energetike a preto nepovažoval odvolací orgán za relevantné
spochybňovaním a námietkami žalobcu voči výške korekčných koeficientov zdôvodňovať odvolanie.
Odvolací správny orgán mal tiež za to, že prvostupňový orgán nemal povinnosť sa zaoberať všetkými



namietanými skutočnosťami uvedenými žalobcom, ale len tými, ktoré boli pre vydanie rozhodnutia č.
0177/2015/T rozhodujúce, a preto zastáva názor, že odôvodnenie tohto rozhodnutia je síce stručné, ale
jasné a výstižné, čiže spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti.

3.Žalobca s týmto názorom nesúhlasil a napadnuté rozhodnutie považoval za vecne nesprávne a
nezákonné. Predovšetkým namietal, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán nedostatočne
zistil skutkový stav veci a v tejto súvislosti sa nedostatočne vysporiadal so zákonom ustanovenými
predpokladmi a skutočnosťami, došlo k nesprávnemu posúdeniu skutkového stavu a z neho vyvodil
nesprávny právny záver. Takýto postup správneho orgánu je v hrubom rozpore s ústavnými princípmi
právnej istoty, právneho štátu a vymožiteľnosti práva a v neposlednom rade aj v eklatantnom rozpore s
ust. § 3 ods.1, 2 až 4 Správneho poriadku, podľa ktorých boli konajúce orgány povinné chrániť záujmy
žalobcu ako právnickej osoby, dbať na to, aby mohol účinne obhajovať svoje záujmy a svojim postupom
v konaní, ktorého súčasťou a vyvrcholením je samotné rozhodnutie, ho nadbytočne nezaťažovať.
Ďalej poukázal na to, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán rozhodol o zmene korekčného
koeficientu pre regulačný rok 2015 bez splnenia zákonných podmienok stanovených v ust. § 4 ods. 10
vyhl. č.222/2013 Z.z. úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v
tepelnej energetike (ďalej len „vyhláška“), čím došlo k porušeniu základného princípu právneho štátu
zakotveného v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR (ďalej len „ústava“), ako aj zásady zákonnosti vyjadrenej pre
správne konanie v ust. § 3 ods.1 Správneho poriadku. Podľa vyjadrenia žalovaného bol prvostupňový
orgán pri rozhodovaní o návrhu žalobcu pre výpočet maximálnej ceny za jednotkový energetický
obsah pre drievnu štiepku na rok 2015 povinný použiť korekčný koeficient platný v čase rozhodovania
prvostupňového správneho orgánu o návrhu žalobcu a ktorý bol zverejnený na webovom portáli v
sídle prvostupňového orgánu. V súvislosti s týmto tvrdením žalobca poukázal na skutočnosť, že v
danom prípade samotný prvostupňový orgán ničím nepreukázal, že jeho rozhodnutie o zmene hodnoty
korekčného koeficientu pre drevnú štiepku z pôvodnej hodnoty 1 na hodnotu 0,74 vychádzalo zo zmeny
cenovej situácie na trhu, t.j., že v zmysle ust. § 4 ods. 10 vyššie uvedenej vyhlášky došlo k zmene ceny
paliva o viac ako 5% a z rozhodnutí žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa ani nemá presnú
vedomosť z čoho konkrétne správny orgán prvého stupňa vychádzal. V tejto súvislosti namietal, že
cena drevnej štiepky je jednoznačne určovaná regionálnym a nie celoštátnym trhom, a preto nemožno
vyhlásiť jeden korekčný koeficient pre celú republiku. Odkazuje pritom na žiadosť Slovenského zväzu
výrobcov tepla (ďalej len „SZVT“) zo dňa 5.9.2014 adresovanú úradu v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z.
o slobodnom prístupe k informáciám o poskytnutie informácií o presnom postupe a metodike výpočtu
korekčného koeficientu k 31. júlu 2014 pre regulačný rok 2015 a domnieva sa, že zodpovedanie otázok,
ktoré sú uvádzané v tejto žiadosti mali byť v tomto konkrétnom prípade cenového konania a aj tvoriť
podklad rozhodnutia, s ktorými mal byť žalobca oboznámený a toto malo byť konkrétne čo do dostatku
dôvodov a určitosti v rozhodnutí minimálne správneho orgánu prvého stupňa uvedené.

4.Pokiaľ na žiadosť SZVT úrad len žiadateľovi dňa 23.10.2014 listom oznámil, že zákon o slobode
informácií neukladá povinnej osobe povinnosť vytvárať informácie, ktoré v čase doručenia podania
neexistujú, z toho potom žalobca rovnako vyvodzuje záver, že prvostupňový správny orgán ani
nedisponoval v čase rozhodovania o zmene hodnoty korekčného koeficientu pre drevnú štiepku
relevantnými informáciami, na základe ktorých mohol v zmysle ust. § 4 ods. 10 vyhlášky rozhodnúť o
zmene hodnoty korekčného koeficientu pre drevnú štiepku, t.j. v čase rozhodovania o zmene hodnoty
korekčného koeficientu pre drevnú štiepku nedisponoval relevantnými informáciami, na základe ktorých
by mohol posúdiť, či reálne došlo k zmene ceny paliva o viac ako 5%. Potom tvrdí žalobca, že
nebola splnená zákonná podmienka predpokladaná ust. § 4 ods. 10 vyhlášky, na základe ktorej by
bol prvostupňový orgán oprávnený rozhodnúť o zmene hodnoty korekčného koeficientu pre drevnú
štiepku. Mal za to, že prvostupňový orgán týmto konaním prekročil rozsah svojich právomocí, ktoré
mu vymedzujú právne predpisy. Takéto konanie prvostupňového orgánu a následne žalovaného, ktorý
potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu považoval za svojvôľu, ktorá je v priamom rozpore
so základným princípom materiálneho právneho štátu, ktorým je Slovenská republika v zmysle čl. 1 ods.
1 Ústavy SR viazaná. Žalobca je preto toho názoru, že svojvoľné rozhodnutie prvostupňového orgánu
o zmene hodnoty korekčného koeficientu pre drevnú štiepku z pôvodnej hodnoty 1 na hodnotu 0,74
bez preukázania splnenia podmienok stanovených v ust. § 4 ods. 10 vyhlášky je v rozpore s vyššie
uvedeným princípom legality vyjadrením v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR ako aj zásadou legality stanovenou
pre správne konanie v ust. § 3 ods. 1 správneho poriadku.



5.Žalobca pripomína okrem iného aj nedostatočné zistenie skutkového stavu v predmetnej veci, čo
osvedčuje i skutočnosť, že v rozhodnutí absentuje vyjadrenie sa k otázke, na základe akých podkladov
a akým spôsobom dospel správny orgán k výške korekčného koeficientu na hodnotu 0,74. Posúdenie
tejto skutočnosti je pritom rozhodujúce pre určenie, či správny orgán riadnym a zákonným spôsobom
vykonal dôkazy, čo je predpokladom zákonnosti celého rozhodnutia. Žalobca ďalej v žalobe odkazuje
na opakované upozornenia, ktoré vzniesol v rámci správneho konania, poukazujúc na skutočnosť, že
cena drevnej štiepky je jednoznačne určovaná regionálnym a nie celoštátnym trhom, z tohto dôvodu
nemožno vyhlásiť jeden korekčný koeficient pre celú republiku. Správny orgán v napadnutom rozhodnutí
poukazuje príkladmo na odlišnosti v regiónoch Nízke a Vysoké Tatry, kde polomy dreva nemajú žiadny
dopad na cenu štiepky, ďalej napr. na Záhorí na žiadne kalamity, z ktorých by mohla plynúť nižšia cena
štiepky. Potom cena štiepky v tejto lokalite je tiež jednoznačne daná spotrebou Elektrárne Hodonín a
vývozom štiepky do Rakúska, kde sú ochotní odberatelia zaplatiť až 70,- eur/t, nakoľko sú podporovaní
Krajinskou aj Spolkovou vládou pri výrobe tepla z OZE. Práve tieto odlišnosti by sa mali preukázať aj na
analýze trhu, keby ju úrad bol vykonal v roku 2013 aj 2014, aby mohol vierohodne stanoviť koeficient
pre rok 2015.

6.Žalobca ďalej považuje napadnuté rozhodnutie za nesprekúmateľné a nemôže ani súhlasiť s
dôvodmi žalovaného. Poukazuje pritom na uznesenie Ústavného súdu SR č. II.ÚS 175/2013-12 zo
dňa 19.03.2013, z ktorého síce vyplýva, že s odkazom na judikatúru ESĽP sa nevyžaduje, aby na
každý argument strany účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ale ide o
argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, takýto argument si vyžaduje špecifickú odpoveď v
odôvodnení príslušného rozhodnutia. Žalobca mal za to, že správny orgán účelovo poukazuje na
právny názor ústavného súdu, pričom opomína, že správny orgán síce nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, avšak rozhodnutie musí obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky. V danom prípade
správny orgán namiesto toho, aby reagoval na konkrétne, dôkaznými a odbornými štúdiami preukázané
tvrdenia účastníka konania iba alibisticky citoval rozhodnutie ústavného súdu. Preto žalobca i z tohto
dôvodu napadnutému rozhodnutiu, ako aj prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu vytýka tak
nedostatočné zistenie skutkového stavu, ako aj nepreskúmateľnosť a svojvoľnosť rozhodnutia.

7.Žalobca je toho názoru, že existencia značných rozdielov v cene drevnej štiepky na území SR,
na ktorú poukázal predstavuje skutkovo aj právne významnú skutočnosť, ktorá má pre vydanie
rozhodnutia prvostupňového orgánu o cenovom návrhu rozhodujúci význam. Potom tvrdí žalobca,
že napadnuté rozhodnutie je založené na neúplnom zistení skutkového stavu, pretože prvostupňový
správny orgán nezohľadnil existenciu regionálnych rozdielov v cene drevnej štiepky a táto skutočnosť
je z hľadiska rozhodnutia o cenovom návrhu žalobcu skutkovo aj právne rozhodujúca. Potom je i
nepreskúmateľné, pretože bez zohľadnenia existencie regionálnych rozdielov v cene drevnej štiepky
skutkové zistenia vyvodené z vykonaného šetrenia nezodpovedajú skutočnému (reálnemu) stavu.
Nezohľadnením značných rozdielov v cenách drevnej štiepky medzi jednotlivými regiónmi na území
SR prvostupňový orgán a žalovaný nielenže porušujú relevantné ustanovenia právnych predpisov, ale
rovnako aj žalobou vedome diskriminujú a zaťažujú zvýšenými nákladmi. Žalobca v cenovom návrhu
uviedol primeranú cenu za jednotkový energetický obsah drevnej štiepky vo výške 0,02229 eur/k/Wh,
pričom maximálna hodnota tejto ceny s použitím korekčného koeficientu platného na regulačný rok 2015
je 0,01998 eur/k/Wh. V súvislosti s týmto žalobca poukázal na právny názor Ústavného súdu vyslovený
v Náleze ÚS vo veci sp.zn. I.ÚS 95/03, podľa ktorého za zásah do práva podnikať treba považovať i
porušenie základného práva podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy postupom orgánu verejnej moci, t.z. regulačného
úradu, ktorý nedodržal zákonom stanovené pravidlá určenia podmienok regulácie. Takýto postup úradu
je porušením základného práva podľa čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR.
Cenová regulácia v tepelnej energetike sa vykonáva cestou individuálnych správnych aktov (cenových
rozhodnutí) vydávaných v osobitnom správnom konaní (v cenovom konaní), kde platí inter alia zásada
individualizácie, v zmysle ktorej by mal prvostupňový orgán posúdiť úroveň palivových nákladov u
každého výrobcu tepla osobitne, s ohľadom na jeho technológiu a iné relevantné okolnosti odôvodňujúce
individuálny prístup. Ustanovenie stropu vybraných palivových nákladov vrátane korekčného koeficientu,
ktorý nezohľadňuje skutočnú výšku nákladov v určitých regiónoch je preto diskriminačné a arbitrárne.



8.Žalobca tiež poukázal aj na princíp právnej istoty ako neoddeliteľnú súčasť právneho štátu
garantovaného článkom 1 ods. 1 Ústavy SR, pričom jeho súčasťou je aj princíp určitosti zákona.
Zákonodarca vo vyhláške nestanovil akým spôsobom sa má vykonať samotný výpočet korekčného
koeficientu, resp. z akých jednotlivých subjektov sa má vypočítať priemer, ktorý sa zohľadňuje vo vzorci
pri určení korekčného koeficientu.

Žalovaný však nesporne pochybil, pokiaľ ho vzhľadom na žalobcom preukázanú výšku jeho nákladov
nepostupoval podľa § 4 ods. 10 vyhlášky veta druhá, t.j. nezmenil výšku korekčného koeficientu.

9.Vzhľadom k vyššie zisteným skutočnostiam žalobca žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil
podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) a g) SSP a zároveň zrušil aj rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na
posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a
v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia. Zároveň si žalobca uplatnil nárok na náhradu trov konania.

10. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe, doručenom súdu dňa 20.10.2015 s tvrdeniami
žalobcu nesúhlasil, mal za to, že postupoval v súlade s vyhláškou č. 222/2013 Z.z. . Žalobné dôvody
vznesené žalobcom považoval za účelové, pričom poukázal na to, že žalobca nesprávne vykladá
vyhlášku. Taktiež mal za to, že práva zaručené Ústavou SR ako aj zásady správneho konania boli v
cenovom konaní dodržané. Uviedol, že žalobca je na účely cenového konania regulovaným subjektom,
ktorý vyrába, distribuuje a dodáva teplo svojim odberateľom. Tieto činnosti podliehajú cenovej regulácii,
ktorej výsledkom je schválenie dvojzložkovej maximálnej ceny tepla v cenovom konaní.

11.Úrad pri vykonávaní cenovej regulácie postupoval podľa zákona o regulácii s dôrazom na naplnenie
účelu regulácie podľa § 4 ods. 10 zákona o regulácii, ktorý transparentným a nediskriminačným
spôsobom má zabezpečiť dostupnosť tovarov a s nimi súvisiacich regulovaných činností za primerané
ceny a v určenej kvalite. Úrad v cenovom konaní vždy prihliada na oprávnené záujmy regulovaného
subjektu ako aj ochranu odberateľa, a preto nemôže vyhovieť všetkým požiadavkám regulovaného
subjektu, ktorého cieľom ako podnikateľa je maximalizácia zisku a premietnutie čo najväčšieho rozsahu
nákladov do cien tepla, ktoré schvaľuje úrad.

12. Podľa § 4 ods. 10 vyhlášky, hodnoty korekčných koeficientov na rok t sa uverejnia na webovom sídle
úradu do 31. júla roku t - 1. Hodnoty korekčných koeficientov ka, kb, kd, kc, ke na rok t sa môžu úradom
zmeniť, ak sa zmení cena paliva, z ktorej sa vychádzalo pri ich určení o viac ako 5%.

13. Vyššie citované ustanovenie znamená, že úrad každoročne do 31. júla (v roku t - 1) uverejnený
na svojom webovom sídle hodnoty korekčných koeficientov platné v nasledujúci kalendárny rok (rok
- t). Podľa druhej vety odsek 10 úrad postupuje vtedy, ak sa od 31. júla roku t - 1 (v tomto prípade
rok 2014) do 31. decembra roku t (v tomto prípade 2015) zmení cena paliva, z ktorej sa vychádzalo
pri určení korekčných koeficientov na rok t (2015) o viac ako 5%. Teda nejde o automatické spájanie
postupov úradu podľa prvej a druhej vety ust. § 4 ods. 10 tak ako to vykladá žalobca. Druhá veta odsek
10 upravuje možnosť (nie povinnosť) úradu zasiahnuť, ak v predmetnom roku, na ktorý platí korekčný
koeficient nastanú výrazné zmeny v cene paliva. Preto spájanie tejto podmienky s postupom podľa prvej
vety je nesprávne. Korekčné koeficienty podľa prvej vety § 4 ods. 10 vyhlášky určuje a uverejňuje úrad
každoročne na nasledujúci rok bez ohľadu na to, či došlo na trhu k zmene ceny paliva o viac ako 5%
alebo nie.



14. Určenie korekčných koeficientov vychádza vždy z odborných analýz (výpočtov) úradu, ktoré sa
môžu líšiť od predstáv a analýz regulovaných subjektov. Pri určení korekčného koeficientu pre palivo
na rok 2015 sa vychádzalo aj j nákladov na nákup drevnej štiepky používanej na výrobu elektriny a
tepla technológiami spaľovania drevnej štiepky. Výrobcovia elektriny a tepla takúto cenu drvenej štiepky
nenapádajú a akceptujú ju, pričom technológia kombinovanej výroby elektriny a tepla je obdobná ako
keď ide len o samotnú výrobu tepla. Zastáva názor žalovaný, že individuálnym stanovením korekčných
koeficientov ako tvrdí žalobca by došlo k účelovým postupom regulovaných subjektov, ktoré by mali za
následok zvýšenie cien tepla pre odberateľov a možnosť diskriminácie regulovaných subjektov, ktorí by
navzájom nesúhlasili s úradom jednotlivo priznanými korekčnými koeficientmi. Každý regulovaný subjekt
by prirodzene chcel mať určený čo najpriaznivejší korekčný koeficient a prirodzene ten, kto by ho mal
menej priaznivý, by sa cítil byť diskriminovaný oproti inému regulovanému subjektu.

15. Úrad za účelom ochrany a v prospech regulovaných subjektov, ktorí uzatvárajú dlhodobé (viacročné)
zmluvy na nákup paliva v § 4 ods. 11 vyhlášky ustanovil, že ekonomických oprávnením nákladom je
náklad na palivo so zmluvne dohodnutou cenou vo výške podľa odseku 9 pre rok t počas celého trvania
platnosti zmluvnej ceny. Znamená to, že v čase uzatvorenia dlhodobej zmluvy na nákup paliva platí
pôvodná cena paliva ako aj pôvodný korekčný koeficient (na daný rok), ktoré zostávajú nemenené a
garantované počas celej doby platnosti ceny dohodnutej zmluvy o nákupe paliva. Regulovaný subjekt,
ktorý si dohaduje zmluvy a ceny za palivo každoročne počíta sa aktuálnym korekčným koeficientom,
pričom do budúcnosti musí počítať taktiež s tým, že v súlade s § 4 ods. 10 vyhlášky môže dôjsť k jeho
zmene.

16. Žalovaný rovnako nesúhlasil s tvrdením, že prvostupňový správny orgán v čase rozhodovania o
zmene hodnoty korekčného koeficientu pre drevnú štiepku nedisponoval relevantnými informáciami
na zmenu korekčného koeficientu pre drevnú štiepku v zmysle § 40 ods. 10 vyhlášky. Toto tvrdenie
odôvodňuje žalobca odpoveďou úradu na žiadosť o sprístupnenie informácií Slovenského zväzu
výrobcov tepla, pričom účelovo argumentuje vetou zo stanoviska úradu, ktorá je upravená a vytrhnutá k
kontextu. Predovšetkým predmetná žiadosť nespĺňala podmienky na sprístupnenie informácie, nakoľko
išlo o vypracovanie odborného stanoviska úradom pre žiadateľa k metodike tvorby a spracovania údajov
ku korekčným koeficientom, čo nie je existujúca informácia v zmysle zákona o slobodnom prístupe k
informáciám. Skutočnosť, že si túto vec žalobca zamieňa s neexistenciou odbornej analýzy úradu, je len
nesprávnym predpokladom žalobcu bez opory v zákone o slobode informácií.

17. K námietke žalobcu vo vzťahu k nepreskúmateľnosti rozhodnutí tak žalovaného ako aj správneho
orgánu prvého stupňa, a to k nezodpovedaniu základnej argumentácie žalobcu ako účastníka konania
žalovaný odkazuje na rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR ale aj Judikatúru ESĽP a tvrdí,
že prvostupňový orgán ani odvolací orgán nemali povinnosť zaoberať sa všetkými namietanými
skutočnosťami žalobcu, ale len tými, ktoré boli pre vydanie napadnutých rozhodnutí rozhodujúce. Podľa
názoru žalovaného sú napadnuté rozhodnutia odôvodnené síce stručne, ale jasne a výstižne, čím
spĺňajú všetky zákonom stanovené náležitosti.

18. Nesúhlasil žalovaný ani s porušením ústavného práva na podnikanie a zastáva názor, že nie je
porušením práva podnikať, ak ustanovený spôsob cenovej regulácie v tepelnej energetike nezaručuje
jednotlivým výrobcom tepla istý zisk, ale len umožňuje jeho dosiahnutie, pričom sa vyžaduje aj ich
efektívne správanie pri hospodárení, čo vyplýva aj z Nálezu Ústavného súdu PL ÚS č. 13/97. Nakoľko
žalobca podniká v regulovanej oblasti a voči svojim odberateľom má ako dodávateľ tepla monopolné
postavenie, je povinný podľa zákona znášať pri svojej podnikateľskej činnosti aj určité obmedzenia,
v tomto prípade všeobecne záväzným právnym predpisom upravenú tvorbu cien za teplo, to však
neznamená, že ide o porušenie jeho ústavných práv na podnikanie a princípu právneho štátu. Vzhľadom
na uvedené žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.

19. Krajský súd v Trnave ako súd vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie
žalovaného na nariadenom pojednávaní konanom dňa 26.4.2017 v kontexte žalobných dôvodov (§
134 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie z dôvodu
nedostatočne zisteného skutkového stavu ako aj nepreskúmateľnosti rozhodnutí tak žalovaného ako aj
prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil žalovanému na ďalšie konanie.



20. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je, či správny
orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie
rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade
s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je
podmienená zákonnosťou v jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V
rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe,
a to, či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla
mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

21. Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že dňa 30.10.2014 bol úradu pre reguláciu sieťových
odvetví doručený pod podacím číslom 28255/2014/BA k spisu číslo 7197-2014-BA návrh na zmenu
rozhodnutia č. 0260/2014/T zo dňa 9.12.2013, ktorým úrad schválil maximálnu cenu za výrobu distribúcie
a dodávku tepla na rok 2014 regulovanému subjektu Službyt, spol. s r.o. . Uvedeným dňom vo veci
začalo cenové konanie. Regulovaný subjekt návrh dôvodil výraznou zmenou ekonomických parametrov,
z ktorých sa vychádzalo pri schválení ceny rozhodnutím číslo 0260/2014/T zo dňa 9.12.2013, keďže úrad
po oboznámení sa s návrhom na zmenu rozhodnutia a predloženej dokumentácie dospel k záveru, že
návrh na zmenu rozhodnutia je v rozpore s ust. § 40 ods. 1 písm. e) zákona o regulácii a tiež ust. § 4 ods.
1 písm. a) vyhlášky č. 222/2013 Z.z. v spojení s § 4 ods. 9 písm. b) vyhlášky a § 4 ods. 10 vyhlášky. Listom
č. 29628/2014/BA zo dňa 12.11.2014 úrad vyzval regulovaný subjekt na odstránenie nedostatkov návrhu
podľa § 14 ods. 9 zákona o regulácii v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy a poučil o následkoch a o
možnosti zastaviť konanie, alebo určiť ceny v rámci toho istého konania podľa podkladov, ktoré má úrad
k dispozícii (§ 14 ods. 9 zákona o regulácii). Úrad k návrhu na zmenu rozhodnutia požadoval upraviť
maximálnu výšku za jednotkový energetický obsah drevnej štiepky tak, aby zodpovedala hodnote podľa
§ 4 ods. 9 písm. b) vyhlášky č. 222/2013 Z.z. v spojení s § 4 ods. 10 uvedenej vyhlášky. Súčasne
rozhodnutím č. 009/2015/T-PK zo dňa 12.11.2014 toto cenové konanie prerušil. Výzva na odstránenie
nedostatkov návrhu na zmenu rozhodnutia bola žalobcovi doručená dňa 18.11.2014 a dňa 27.11.2014
bola daná odpoveď na výzvu na odstránenie nedostatkov návrhu ceny. V odpovedi regulovaný subjekt
uviedol, že na základe výsledkov viacerých rokovaní s dodávateľmi drevnej štiepky, ktorí sú schopní
dodávať drevnú štiepku počas vykurovacej sezóny boli uzavreté kontrakty na nákup s cenou 52,63 eur/t
pri priemernej výhrevnosti 8,5 GJ/t. Ďalej uviedol, že znížením ceny drevnej štiepky v návrhu na zmenu
rozhodnutia na úradom stanovenú hodnotu by vznikla regulovanému subjektu strata 71 242 eur a z tohto
dôvodu trval na svojom cenovom návrhu. Korekčný koeficient na rok 2015 pre drevnú štiepku považuje
tak ako bol určený úradom za poškodzujúci a ničím nepodložený. Zároveň v tomto návrhu spochybnil
postup úradu pri určení korekčného koeficientu pre drevnú štiepku na rok 2015 a vyslovil názor, že úrad
prekročil svoje kompetencie a nedodržal postup určený vyhláškou, keďže neanalyzoval situáciu na trhu,
či nastala zmena ceny drevnej štiepky o viac ako 5%. Keďže úrad dospel k záveru, že vyjadrenie na
výzvu na odstránenie vád zo dňa 12.11.2014 nie je vo vzťahu k tejto výzve a k predmetu konania meritné
a že teda regulovaný subjekt neodstránil v návrhu na zmenu rozhodnutia rozpor s ust. § 40 ods. 1 písm.
e) zákona o regulácii, neznížil cenu za jednotkový energetický obsah drevnej štiepky v zmysle § 4 ods.
9 písm. b) vyhlášky č. 222/2013 v spojení s § 4 ods. 10 vyhlášky, ale rozhodnutím č. 0177/2015/T, č.
spisu 7197/2014 - BA zo dňa 7.1.2015 určil maximálnu cenu variabilnej zložky v súlade s § 4 ods. 9
písm. b) vyhlášky v spojení s § 4 ods. 10 vyhlášky č. 222/2013 Z.z. v rámci tohto cenového konania
podľa § 14 ods. 9 zákona o regulácii tak, že vo výrokovej časti zmenil rozhodnutie č. 0260/2014/T zo dňa
9.12.2013 s účinnosťou odo dňa doručenia rozhodnutia do 31.12.2016 nasledovne: „vo výrokovej časti
rozhodnutia sa slová - variabilnú zložku maximálnej ceny tepla 0,0509 e/kWh, fixnú zložku maximálnej
ceny tepla s primeraným ziskom 172,1532 e/kWh nahrádzajú slovami - „variabilnú zložku maximálnej
ceny tepla 0,0480, fixnú zložku maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom 174,6843 e/kWh. Ostatné
údaje uvedené v rozhodnutí č. 0260/2014/T zo dňa 9.12.2013 zostávajú nezmenené. Toto rozhodnutie
tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia č. 0260/2014/T zo dňa 9.12.2013“.

22. Vydaniu uvedeného rozhodnutia predchádzalo oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia, ktoré
boli doručené účastníkovi konania. V zákonnej lehote napadol prvostupňové rozhodnutie odvolaním
regulovaný subjekt s odôvodnením v zásade zhodným s dôvodmi žaloby, v ktorom napáda nedostatočne
zistený skutkový stav, nesprávnosť výpočtu a predovšetkým napáda nepreskúmateľnosť odôvodnenia
rozhodnutia, ktoré považuje za absolútne arbitrárne a tvrdí, že z tohto rozhodnutia vôbec nie je zrejmé
ako sa úrad vysporiadal so skutočnosťami, ktoré uviedol v návrhu na zmenu ceny, pričom sa jednalo o
konkrétne námietky, na ktoré bolo potrebné v záujme zachovania ústavného princípu rovnosti konkrétne



zodpovedať. Ďalej tvrdí, že úrad relevantne nepreukázal, že v uplynulom období došlo vôbec k zmene
trhovej ceny drevnej štiepky o viac ako 5%, čo je zákonným predpokladom na úpravu korekčného
koeficientu vstupujúceho do výpočtu maximálnej ceny tepla a zároveň mal za to, že toto rozhodnutie
nielenže vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a je nepresvedčivé a arbitrárne, ale je
aj vecne nesprávne, pretože vychádza z nesprávneho právneho záveru. Na toto odvolanie žalovaný
rozhodol dňa 13.5.2015 pod č. 10/5310/15/RR tak, že odvolania regulovaného subjektu zamietol a ako
vecne správne potvrdil rozhodnutie úradu č. 0177/2015/T z 7.1.2015, keď dospel k záveru, že odvolanie
je nedôvodné. Mal za to, že skutkový stav za daných okolností tak ako tieto vyplývali aj z dôvodu vydania
takéhoto rozhodnutia pre nesúčinnosť žalobcu je postačujúce pre vydanie rozhodnutia a z tohto bol
vyvodený aj vecne správny záver. Pokiaľ ide o námietku a nedostatok dôvodov v odôvodnení rozhodnutí
odkázal na judikatúru tak Ústavného súdu ako aj judikatúru ESĽP, podľa ktorých ani nie je potrebné,
aby každý argument strany (účastníka) bol v odôvodnení rozhodnutia konajúcim orgánom zdôvodnený,
resp. bola na neho daná odpoveď. Preto mal za to, že v celom rozsahu je rozhodnutie vecne správne
a zákonné a naopak tvrdil, že je to regulovaný subjekt, ktorý koná vo veci účelovo a pripomenul, že
predmetom daného cenového konania nie je skúmanie situácie na trhu s palivami, ale predmetom
cenového konania je posúdenie oprávnenosti nákladov v návrhu na zmenu rozhodnutia podľa § 40
zákona o regulácii v spojení s § 4 a 6 vyhlášky č. 222/2013 Z.z. . Zároveň mal odvolací orgán za to, že
variabilná a fixná zložka maximálnej ceny tepla bola určená riadnym a zákonným spôsobom, nakoľko
bola určená v súlade s platnými právnymi predpismi, t.j. v súlade so zákonom o regulácii a vyhláškou
č. 222/2013 Z.z. .

Podľa § 14 ods. 9 zák.č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, ak je doručený návrh ceny
neúplný alebo bol vypracovaný v rozpore s § 40 ods. 1, úrad vyzve účastníka cenového konania, aby
v ním určenej lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako päť dní, odstránil nedostatky; súčasne ho poučí o
možnosti zastavenia konania. Ak účastník cenového konania neodstráni nedostatky návrhu ceny, úrad
konanie zastaví alebo určí cenu v rámci toho istého konania podľa podkladov, ktoré má k dispozícii. Úrad
konanie zastaví, aj ak nedošlo k schváleniu návrhu ceny najvyšším orgánom obchodnej spoločnosti
alebo družstva alebo spoločníkmi verejnej obchodnej spoločnosti alebo spoločníkmi komanditnej
spoločnosti podľa osobitného predpisu pred jeho podaním.

Podľa § 14 ods. 11 zákona o regulácii úrad v cenovom konaní schváli alebo určí cenu regulovanému
subjektu vydaním cenového rozhodnutia. Úrad môže v cenovom rozhodnutí schváliť alebo určiť aj
podmienky uplatnenia ceny.

Podľa § 17 ods. 2 písm. d) zákona o regulácii úrad na návrh účastníka konania alebo z vlastného podnetu
zmení alebo zruší rozhodnutie aj vtedy, ak sa výrazne zmenili ekonomické parametre, z ktorých sa
vychádzalo pri určení ceny.

Podľa § 40 ods. 1 písm. e) zákona o regulácii úrad vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorý
ustanoví rozsah, štruktúru a výšku ekonomicky oprávnených nákladov a spôsob ich úhrady.

Podľa § 2 písm. b) vyhlášky č. 222/2013 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v tepelnej
energetike v znení vyhlášky č. 190/2014 Z.z. cenová regulácia v tepelnej energetike sa vzťahuje na
výrobu, distribúciu a dodávku tepla.

Podľa § 3 písm. b) vyhlášky č. 222/2013 Z.z. cenová regulácia v tepelnej energetike sa vykonáva určením
spôsobu výpočtu maximálnej ceny za výrobu, distribúciu a dodávku tepla.

Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo
nedostatok dôvodov.

23. Je nepochybné, že úrad pre reguláciu sieťových odvetví je podľa § 4 ods. 1 zák.č. 250/2012 Z.z.
o regulácii v sieťových odvetviach orgánom štátnej správy pre oblasť regulácie sieťových odvetví s
celoslovenskou pôsobnosťou, ktorý v rámci svojej zákonnej pôsobnosti vykonáva cenovú reguláciu.

24. Žalovaný je podľa § 4 ods. 3 zákona o regulácii orgánom úradu, pričom do jeho zákonných právomocí
okrem iného patrí rozhodovanie o odvolaniach v cenovom konaní.



25. Pri vykonávaní cenovej regulácie postupuje úrad podľa zákona o regulácii a príslušnej cenovej
vyhlášky úradu. Pre oblasť tepelnej energetiky je to vyhláška úradu pre reguláciu sieťových odvetví
č. 222/2013 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v tepelnej energetike v znení neskorších
predpisov. Zároveň na cenové konanie sa vzťahuje správny súdny poriadok.

26. Žalobca je na účely cenového konania regulovaným subjektom, ktorý vyrába, distribuuje a dodáva
teplo svojim odberateľom. Tieto činnosti podliehajú cenovej regulácii, ktorej výsledkom je schválenie
dvojzložkovej maximálnej ceny tepla v cenovom konaní.

27. Cenová regulácia v tepelnej energetike sa vykonáva prostredníctvom individuálnych správnych aktov
(cenových rozhodnutí) vydávaných v osobitnom správnom konaní (v cenovom konaní), kde platí zásada
individualizácie, v zmysle ktorej by mal prvostupňový správny orgán posúdiť úroveň palivových nákladov
každého výrobku tepla osobitne s ohľadom na jeho technológiu a iné relevantné okolnosti odôvodňujúce
individuálny prístup.

28. V predmetnej veci žalobca vo svojej žalobe tvrdí, že prvostupňový orgán ako aj žalovaný vec
nesprávne právne posúdili a vyvodili pri posúdení korekčného koeficientu na výpočet maximálnej ceny
za jednotkový energetický obsah pre drevnú štiepku na rok 2015 nesprávne právne závery, ktoré mali za
následok porušenie zásad správneho konania a jeho práv účastníka konania. Žalobca zároveň namietal,
že úrad pri zmene korekčného koeficientu postupoval aj v rozpore s vyhláškou č. 222/2013 Z.z., čím
došlo k porušeniu princípu právneho štátu podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a k porušeniu zásady zákonnosti
podľa správneho poriadku.

29. Je potrebné predovšetkým zdôrazniť, že pôvodnou bola námietka žalobcu, že existencia
regionálnych rozdielov v cene drevnej štiepky je z hľadiska rozhodovania v cenovom individuálnom
konaní regulovaného subjektu skutkovo i právne relevantnou, ale zároveň je potrebné tiež priznať
žalovanému, že ich stanovenie je vecou metodiky tvorby. Nič ale nemení na tom, že z pohľadu
preskúmateľnosti konkrétneho rozhodnutia individuálne pomenovanie kritérií a hodnôt, z ktorých správny
orgán pri určovaní ceny vychádza musí byť od odôvodnenia rozhodnutia z pohľadu ustanovenia § 47
ods. 3 správneho poriadku premietnuté a v rámci toho zohľadnené aj individuálne regionálne parametre.

30. V danom prípade v napadnutom rozhodnutí žalovaného a primárne v rozhodnutí správneho orgánu
prvého stupňa absentuje, ktoré boli konkrétne relevantné informácie podieľajúce sa na zmene cien
pre drevnú štiepku v zmysle § 4 ods. 10 vyhlášky č. 222/2013 Z.z. a prečo žalobcom preukázanú
výšku jeho nákladov žalovaný nezohľadnil v postupe podľa § 4 ods. 10 veta druhá vyhlášky a výšku
korekčného koeficientu na jeho návrh nezmenil tak ako to žalobca navrhol. Z rozhodnutia rovnako
nevyplýva, prečo žalovaný odpoveď na výzvu na odstránenie vád podanej žiadosti nepovažoval za
postačujúcu. Len odkaz na tam uvádzané ustanovenia zákona o regulácii a jeho vykonávacej vyhlášky
sú z hľadiska preskúmateľnosti nepostačujúce. Ak žalobca v žalobe zároveň namieta a konštatuje,
že vykonávacia vyhláška k zákonu o regulácii neustanovuje akým spôsobom sa má vykonať samotný
výpočet korekčného koeficientu, resp. z akej jednotky subjektov sa má vypočítať priemer, ktorý sa
má zohľadniť vo vzorci v určení koeficientov, súd k tomu musí ale konštatovať, že sa jedná o vec
normotvorby, ktorej nedostatky súdu neprináleží rozhodnutím napraviť.

31. Aj k zvyšnej časti námietky žaloby ohľadne diskriminácie žalobcu ako následok nezohľadnenia
regionálnych rozdielov v cenách drevnej štiepky súd na jednej strane priznáva, že ide o postup
nespravodlivý voči individuálnym regulovaným subjektom, avšak tento vyplýva z metodiky tvorby, ktorá
je svojom povahou činnosťou normatívnou. Na tom nič ale nemení, že konkretizácia dôvodov a kritérií
ako podklad, z ktorých úrad v individuálnom cenovom konaní vychádza musí tvoriť obligatórne náležitosti
odôvodnenia rozhodnutia, inak nezodpovedá požiadavkám preskúmateľnosti takéhoto rozhodnutia
je treba považovať za arbitrárne. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné k veci uviesť, že
odôvodnenie rozhodnutia má predovšetkým presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho
orgánu a zákonnosti rozhodnutia, aby z neho bolo zrejmé ako sa správny orgán vyporiadal s
námietkami účastníkov. V rozhodnutí žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu absentujú
také ukazovatele, akými sú hodnoty ekonomických parametrov, z ktorých správny orgán pri určení ceny
vychádzal, pričom ust. § 4 ody. 1 vyhlášky č. 222/2013 Z.z. definuje čo sú ekonomicky oprávnené
náklady, žalovaný mal preto tieto hodnoty náležitým spôsobom ozrejmiť a špecifikovať, resp. uviesť prečo



musel pristúpiť k určeniu maximálnej ceny tak ako to vykonal prvostupňovým rozhodnutím. Rozhodnutiu
správneho orgánu prvého stupňa je treba ďalej vytknúť aj tú skutočnosť, že toto neobsahuje ani údaje, z
ktorých mal úrad vychádzať ako z verejne známej hodnoty zverejňovanej na webovej stránke úradu do
31. júla na rok 2014. Súdu taktiež nie je známe, z čoho teda konkrétne úrad pri zmene ceny vychádzal,
pokiaľ prvostupňovým rozhodnutím menil svoje pôvodné rozhodnutie zo dňa 9.12.2013 (č. 0260/2014/
T), podporne sa toto dozvedá súd len z odpovede úradu na žiadosť SZVP. Pritom na v rozhodnutí
absentujúce dôvody, ktoré nahrádzal žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doplnením odôvodnenia
rozhodnutia vyjadrené až v rámci preskúmavacieho konania súd prihliadať nemôže.

32. Súd tiež považuje za potrebné uviesť, že v obdobnej veci už rozhodoval Krajský súd v Bratislave
(č.k. 5S 198/2015 zo dňa 17.5.2016), ktoré sa síce týkalo iného regulovaného subjektu (COFELY a.s.),
keď krajský súd rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Súd preto nemá dôvod sa od tohto názoru vysloveného Krajským súdom v Bratislave
odchýliť, pretože je potrebné dbať na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných
veciach nevznikali neodôvodnené rozdiely.

33. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal právo na
náhradu trov konania postupom podľa § 167 ods. 1 SSP, o ktorých výške rozhodne správny súd po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
(§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok (§ 133 ods. 2 SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.