Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 5To/74/2016 z 5. 10. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 5. októbra 2016, sp. zn. 5To/74/2016, ECLI:SK:KSTT:2016:2716010055.2 Krajský súd Trnava | 5To/74/2016 | ECLI:SK:KSTT:2016:2716010055.2 | 2016-10-05 | Rozsudok Oblasť práva: Trestné právo – Rodina a mládež Citované ustanovenia: § 208 ods. 2 TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/211a88c3-7e57-47cd-afb8-5f75cf9bae27 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2716010055.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/74/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2716010055
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2716010055.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr.
Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci proti obžalovanému P. J. pre zločin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písm. a/, písm. b/, odsek 2 písm. d/ Trestného
zákona účinného do 31.12.2015, o odvolaní okresného prokurátora a poškodenej E. I. proti rozsudku
Okresného súdu v Skalici zo dňa 27.06.2016, sp. zn. 6T/30/2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa
06.10.2016 takto

r o z h o d o l :

I/
Podľa § 321 odsek 1 písm. d/, odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.
Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa
obžalovaný P. J., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom O., adresa na
doručovanie písomností : O., ul. F. K. č. XXX,

o d s u d z u j e :

podľa § 208 odsek 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2015 s použitím § 38 odsek 4Trestného
zákona, 37 písm. m/ Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 9 (deväť) rokov a 8 (osem)
mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

II/
Podľa § 316 odsek 1 Trestného poriadku sa odvolanie poškodenej E. I. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný P. J. uznaný za vinného zo zločinu týrania blízkej osoby a
zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písm. a/, písm. b/, odsek 2 písm. d/ Trestného zákona účinného do
31.12.2015, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
od presne nezistenej doby roku 2010 do 06.10.2012, od 08.10.2012 do 21.05.2014, od 23.05.2014
do dňa 28.07.2014 a od dňa 30.07.2014 do dňa 07.09.2015 v byte č. X na R. F. K. XXXX/XX v
O., predovšetkým pod vplyvom alkoholu, opakovane fyzicky a psychicky týral svoju družku E. I., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom O., ulica F. K. XXXX/XX, tým spôsobom, že najmä jej vulgárne nadával,
vyhrážal sa jej smrťou, fyzickou likvidáciou jej blízkych, fyzicky ju napádal a to tak, že ju bezdôvodne



bil, kopal a udieral najmä do tváre a po celom tele, budil ju v nočných hodinách, vyvolával v nej pocit
strachu a stresu, odopieral jej nevyhnutnú osobnú starostlivosť a hygienu napríklad:
› v presne nezistený deň, v presne nezistenom čase jej v uvedenom období bezdôvodne nadával, lebo
ju videl okúpanú a prezlečenú, pleskol jej, dal jej facku, trhal jej vlasy, kladivo po nej hodil,
› v presne nezistený deň, v presne nezistenom čase jej v uvedenom období zo žiarlivosti zakazoval
chodiť samej do obchodu, trhal jej nohavičky, kabelky, rozbil okuliare a telefón, aby nemohla zavolať
políciu, ničil jej oblečenie, zakazoval jej maľovať sa,
› v presne nezistený deň, v presne nezistenom čase v uvedenom období začal z nej trhať veci, a slovne
na ňu útočil, že spáva so svojím otcom, ňuchal jej nohavičky,
pričom takýmto správaním ju nútil utekať s ich spoločnými maloletými deťmi z bytu, a takto jej spôsoboval
dlhšie trvajúce psychické utrpenie a fyzické utrpenie, pričom dňa 07.09.2015 v presne nezistenom čase
okolo 05.00 h v byte č. X na ulici F. K. XXXX/XX v O. údermi jej spôsobil zranenia a to zlomeninu
nosových kostí a otvorenú ranu vlasatej časti hlavy podľa lekárskej správy MUDr. D. Q. z FNsP Skalica
zo dňa 07.09.2015, pričom podľa znaleckého posudku č. 02/16 PhDr. Aleny Kopányiovej poškodená E.
I. vnímala konanie obžalovaného P. J. ako ťažké príkorie, nakoľko sa v jej psychickom obraze nachádza
symptomatika postraumatickej stresovej poruchy, syndróm týranej ženy, ako reaktivita psychiky na zlé
zaobchádzanie vyznačujúce sa vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti s dlhodobou trvalosťou (cca 3
až 5 rokov).
Za to súd obžalovanému podľa § 208 odsek 2 Trestného zákona, s poukazom na § 38 odsek 4 Trestného
zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona, s použitím § 39 odsek 1, odsek 3 písm. d/ Trestného zákona
uložil trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov.
Podľa § 48 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor čo do výroku o treste ako
i poškodená E. I..
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje Najvyšší súd SR.
Podľa § 316 odsek 1, odsek 3 Trestného poriadku :
› odvolací súd zamietne odvolanie ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť, alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
› odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a/ súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b/ obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby,
c/ hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné
podmienky.
Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 odsek 1.
Podľa § 321 odsek 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
1/
a/ pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b/ pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c/ ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d/ ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e/ ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f/ ak je rozhodnutie o uplatnení nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
2/ ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 odsek 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v
odseku 1/ zruší napadnutý výrok rozsudku. Avšak odvolací súd zruší hoci len sčasti výrok o vine, zruší
vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.



3/ ak preskúmáva všetky výroky ale chýba len časť napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od
ostatných, zrušil odvolací súd rozsudok len v tejto časti; ak však zruší hoci aj len sčasti výrok o vine zruší
vždy súčasne celý výrok o treste ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 Trestného poriadku :
1/ ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektoré jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie,
vráti odvolací súd vec súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy,
ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo
viesť k iným skutkovým záverom;
2/ ak napadnutý rozsudok je chybný len v tom, že niektorý výrok v ňom chýba alebo je aj neúplný,
môže odvolací súd bez zrušenia napadnutého rozsudku vec súdu I. stupňa vrátiť s nariadením, aby o
chýbajúcom výroku rozhodol alebo neúplný výrok doplnil;
3/ odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade
skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi
vykonanými pred odvolací súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý
rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo
výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok
na náhradu škody.
Krajský súd v Trnave, ako odvolací súd, podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvodné na zamietnutie odvolania v zmysle § 316
odsek 1 Trestného poriadku ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 odsek 3 Trestného
poriadku. Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba v zákonnej lehote a proti výroku proti
ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
Na verejnom zasadnutí, ktoré nariadil odvolací súd na rozhodnutie o opravnom prostriedku, prokurátor
zotrval na písomne podanom odvolaní a obhajca i obžalovaný navrhli odvolanie prokurátora ako
nedôvodné zamietnuť.
Podľa § 317 odsek Trestného poriadku, odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel
k týmto záverom.
Na rozhodnutie o treste vykonal I. stupňový súd dokazovanie v dostatočnom rozsahu a spôsobom, ktoré
je v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku.
Prvostupňový súd však nesprávne postupoval pri ukladaní trestu, keď obžalovanému za spáchanie
zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písm. a/, písm. b/, odsek 2 písm.
d/ Trestného zákona účinného do 31.12.2015 použil zmierovacie ustanovenia podľa § 39 odsek 1
Trestného zákona v zmysle ktorého ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej v týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Odôvodnenie použitia predmetného ustanovenia zo strany okresného súdu spočívalo v tom, že okresný
súd ako argumentáciu vyzdvihol do popredia výchovnú funkciu trestu pred ostatnými funkciami trestu
a zároveň akceptoval zásadu humanity. Súd sa pri výmere trestu opieral o závery znaleckého posudku
MUDr. Ivana Andrého podľa ktorého pretrvávajúce rodinné problémy súvisia aj so sociálnymi, ako
aj kultúrnymi osobitosťami prostredia v ktorom obžalovaný žil a tieto nezvládal. Uchyľoval sa síce k
neprimeranému správaniu voči svojej družke, ale v extrémnom prostredí sa javí ako menej problémový
jedinec. Prognóza resocializácie obžalovaného nemusí byť nepriaznivá, jeho protispoločenské konanie
na doteraz manifestovalo len v jeho úzkej rodine, v externom prostredí problémový nie je, bolo dobré
sociálne integrovaný. Súd s prihliadnutím na zásadu primeranosti a prísnosti trestu k trestnému činu
obžalovanému preto uložil trest odňatia slobody podľa kritérií obsiahnutých v ustanovení § 39 odsek 1
Trestného zákona, nakoľko uloženie trestu odňatia slobody aj na samej dolnej hranici trestnej sadzby v
trvaní 9 rokov a 8 mesiacov, by bolo pre obžalovaného vzhľadom na pomery obžalovaného a možnosti
jeho nápravy neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti by postačuje aj trest kratšieho
trvania.
S takýmito závermi I. stupňového súdu ohľadom použitia zmierňujúceho ustanovenia § 39 odsek 1
Trestného zákona, nie je možné sa stotožniť. Je potrebné uviesť, že inštitút mimoriadneho zníženia
trestu podľa § 39 Trestného zákona už zo samotného svojho názvu vyžaduje existenciu mimoriadnych
okolností preto, aby mohlo dôjsť vôbec k zníženiu zákonom stanovenej trestnej sadzby pod dolnú
hranicu. Na to, aby súd takéto skutočnosti v súhrne vyhodnotil ako okolnosti spôsobilé naplniť podstatu
inštitútu mimoriadneho zníženia trestu, treba mať preukázané viaceré, nie bežne sa vyskytujúce
skutočnosti, ktorých existencia nebola vyvolaná páchateľom a ktoré značne ovplyvnili jeho konanie.



Mimoriadne okolnosti vo svojej podstate vyžadujú, aby súd starostlivo a dôkladne zvážil ich povahu.
Musí ísť o také okolnosti, ktoré sa pri posudzovaní trestnej činnosti bežne nevyskytujú alebo vyskytujú
len v ojedinelých prípadoch.
K odôvodneniu napadnutého rozsudku za použitia zmierňujúcich ustanovení v danom prípade krajský
súd považoval za nepostačujúce a v rozpore práve s predmetným ustanovením. Je treba zdôrazniť v
prvom rade skutočnosť, že závery znaleckého posudku v tomto smere nie sú mimoriadnymi okolnosťami
a ich výklad v takej podobe ako to urobil okresný súd, nemožno považovať za správny a ani logicky.
Skutočnosť, že v záveroch znaleckého posudku sa konštatuje, že prognóza resocializácie obžalovaného
nemusí byť nepriaznivá, a jeho protispoločenské konanie sa doteraz manifestovalo len v jeho úzkej
rodine, v extrémnom prostredí, problémový nie je, je treba zdôrazniť, že ide o jednostranný výklad
pričom treba uviesť však aj prognózu v budúcnosti, kde nie je vylúčené, že obžalovaný si znovu
môže založiť novú rodinu a že v takomto správaní nebude pokračovať i v tejto rodine. Je teda
nesprávny výklad podľa názoru krajského súdu pokiaľ ide o závery znaleckého posudku v tomto smere
a rozhodne tieto skutočnosti nemožno považovať za mimoriadne okolnosti, ktoré by podmieňovali
použitie zmierňovacieho ustanovenia. Správne okresný prokurátor v dôvodoch odvolania poukázal i na
všetky funkcie trestu a to represívnu výchovnú ochrannú generálnu prevenciu ako i morálne odsúdenie
páchateľa, ktoré tvoria vnútornú jednotu. Vytrhnutie len jednej funkčnej zložky trestu a jej uprednostnenie
pred ostatnými funkčnými zložkami, marí účel trestu ako právneho následku spáchaného trestného
činu, a to o to viac, ak takéhoto uprednostnenia v tomto konkrétnom prípade výchovnej funkcie
trestu nemá oporu v zistenom skutkovom stave. Treba zdôrazniť, že obžalovaný P. J. podľa výpisu z
evidencie priestupkov ministerstva vnútra spáchal 11 priestupkov z toho 5 priestupkov proti občianskemu
spolunažívaniu pričom dvoch týchto priestupkov sa dopustil práve voči poškodenej - svojej družke E. I..
Podľa odpisu registra trestov bol obžalovaný trestným rozkazom Okresného súdu Skalica odsúdený v
bode 2/ obžaloby za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písm. a/ Trestného
zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písm. a/ Trestného
zákona, pričom uvedených trestných činov sa dopustil rovnako na svojej družke E. I.. Je teda zrejmé, že
tieto sankcie nesplnili u obžalovaného svoj prevýchovný účel a tento pokračoval v protiprávnom konaní,
dopúšťal sa ďalších priestupkov ako i trestnej činnosti a to na tom istom hmotnom predmete útoku a to
svojej družke E. I.. Úvahy okresného súdu preto v tomto smere nemôžu obstáť.
Z výsledkov vykonaného dokazovania ani z ustáleného skutkového stavu na základe vykonaných
dôkazov krajský súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by akýmkoľvek spôsobom opodstatňovali použitie
mimoriadnych okolností, ktoré by opodstatňovali postup v zmysle § 39 odsek 1 Trestného zákona a
preto bolo preto potrebné zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložiť obžalovanému trest
zodpovedajúci zákonu. Trest na samej dolnej hranici zákonom trestnej sadzby v trvaní 9 rokov a 8
mesiacov vzhľadom na všetky okolnosti prípadu je trestom primeraným a zodpovedajúcim zákonu. Takto
uložený trest zabezpečí najmä ochranu spoločnosti pred obžalovaným ako páchateľom trestnej činnosti
tým, že mu zabráni v páchaní tejto trestnej činnosti. V menšej miere zabezpečí účel tzv. individuálnej
prevencie a v neposlednom rade vyjadruje i morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Pokiaľ ide o výrok napadnutého rozsudku ohľadom zaradenia obžalovaného do nápravnovýchovnej
skupiny, tento krajský súd prevzal z I. stupňového rozsudku a obžalovaného z dôvodov, ktoré si osvojil,
zaradil do do ústavu s minimálnym stupňom stráženia v súlade s ustanovením § 48 odsek 2 písm. a/
Trestného zákona.
Pokiaľ ide o odvolanie poškodenej krajský súd považoval jej odvolanie vzhľadom na svoj obsah ako
odvolanie čo do výroku o treste a preto ho ako podané neoprávnenou osobou v zmysle § 316 odsek
1 Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.