Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/704/2015 z 23. 10. 2016
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 23. októbra 2016, sp. zn. 23Co/704/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2513213335.1
Krajský súd Trnava | 23Co/704/2015 | ECLI:SK:KSTT:2016:2513213335.1 | 2016-10-23 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 5b zákona č. 250/2007 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7adf9d68-eb34-49b8-b1d3-60024dca5d71
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2513213335.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/704/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513213335
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2513213335.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:
JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.
r. o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, Bratislava, zast. JUDr. Andreou Cvikovou, advokátkou, Pribinova
25, Bratislava, proti žalovanému: K. C., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XX, A. T., zastúpený v tomto konaní
opatrovníkom JUDr. O. J., vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Piešťany, za účasti vedľajšieho
účastníka: Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava - Staré
Mesto, IČO: 42 362 962, zast. JUDr. Patrik Podhorský, advokát, Zámocká 36, Bratislava, o zaplatenie
2.780,25 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k.
16C/270/2014-53 zo dňa 18. júna 2015, takto

r o z h o d o l :

I. S ú h l a s í  sa  so späťvzatím, rozsudok súdu prvej inštancie sa  r u š í  a     z a s t a v u j e sa
konanie v časti žalovanej sumy vo výške 1.788,60 eur a zmluvnej pokuty vo výške 0,065 % denne a
úroku z omeškania vo výške    4,775 % ročne :
- zo sumy 85,15 eur od 30.1.2011 do 27.4.2011,
- zo sumy 85,15 eur od 1.3.2011 do 27.4.2011,
- zo sumy 70,30 eur od 28.4.2011 do 28.4.2011,
- zo sumy 85,15 eur od 30.3.2011 do 28.4.2011,
- zo sumy 55,45 eur od 29.4.2011 do 15.2.2013,
- zo sumy 85,15 eur od 30.4.2011 do 15.2.2013,
- zo sumy 85,15 eur od 30.5.2011 do 15.2.2013,
- zo sumy 85,15 eur od 30.6.2011 do 15.2.2013,
- zo sumy 2.469,35 eur od 4.7.2011 do 15.2.2013.

II. V časti náhrady trov združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovonámestie 7, 811
02 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 42 362 962, zast. JUDr. Patrik Podhorský, advokát, Zámocká 36,
Bratislava sa rozsudok súdu I. inštancie  m e n í   tak, že Združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov
sa náhrada trov  nepriznáva.

III. V ostatnej časti sa rozsudok súdu prvej inštancie  p o t v r d z u j e.

IV. Žalovanému sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd I. inštancie návrh zamietol, o trovách konania rozhodol tak, že žalobca je povinný zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 239,20 eur,  k rukám jeho zástupcu do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznal.



2. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci uzavreli dňa 5.10.2010 Zmluvu o
revolvingovom úvere.  Spotrebiteľský charakter zmluvy je nepochybný aj tým, že zmluva bola žalobcom
pripravená vopred na formulári vrátane znenia obchodných podmienok bez možnosti zasiahnuť do
jej znenia žalovaným ako spotrebiteľom. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy, sa jedná o zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských
úveroch a Občianskeho zákonníka, pričom súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by aplikáciu zákona o
spotrebiteľských úveroch vylučovali.
Z vykonaného dokazovania, a to z predloženej Zmluvy o revolvingovom úvere, mal súd preukázané,
že neobsahovala údaj o výške zmluvného úroku, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov. Úverové podmienky odporca nepodpísal. Súd mal za to, že všeobecné zmluvné podmienky
majú obsahovať len skutočnosti technického, spresňujúceho, resp. vysvetľujúceho charakteru, nemôžu
však obsahovať podstatné náležitosti zmluvy, ktorou je aj riadne dojednanie výšky úroku za poskytnutý
úver alebo výšky jednotlivých poplatkov. Nakoľko neboli účastníkmi platne dohodnuté podstatné
náležitosti zmluvy je potrebné hľadieť na poskytnutý úver ako bezúročný. Okrem toho aj ďalšie
dojednania ohľadne revolvingového úveru ako podstatné náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch sú zapracované len v úverových podmienkach a nie priamo v zmluve, sú napísané drobným
skoro nečitateľným písmom. Takéto konanie navrhovateľa ako dodávateľa je nutné vyhodnotiť ako
konanie v rozpore s dobrými mravmi podľa ust. § 3 a §39 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ v
podstate týmto spôsobom využil svoje postavenie ako dodávateľa a porušil zmluvnú slobodu odporcu.
Nejednalo sa ani o individuálne dojednané podmienky. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ
poskytol odporcovi plnenie vo výške 1500 eur, odporca uhradil 285,15 eur, teda nad rámec poskytnutého
plnenia, ktoré  je povinný vrátiť. Predmetná zmluva o revolvingovom úvere vykazuje znaky hromadného
predloženia spotrebiteľovi zo strany dodávateľa, preto súd zároveň právne podriadil hodnotenie tejto
zmluvy aj ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. v tomto prípade predmetná zmluva
však vykazuje znaky hromadného predloženia spotrebiteľovi zo strany dodávateľa, preto súd zároveň
právne podriadil hodnotenie tejto zmluvy aj ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv súd interpretuje ako systematicky špecifický okruh ustanovení o
prejave vôle, vedúci k materiálnej ochranu spotrebiteľov pred podmienkami, ktoré zákon označuje ako
neprijateľné, ale v praxi sú formálne prijaté, teda podľa interpretácie súdu ako bežne nepredvídateľné
u obstarania tovaru alebo služby, s nepriaznivým materiálnym dopadom na spotrebiteľa, ak neboli
individuálne dojednané, teda s ohľadom na pozornosť, čas a energiu, akú môže spotrebiteľ tomuto
bežnému obstaraniu venovať. V tomto fakticky zákon uprednostňuje úpravu vzájomných zmluvných
práv a povinností v hlavných ustanoveniach zmluvy, teda v predmete a cene plnenia, a to určito,
jasne, zrozumiteľne (viď cit. ust. § 53 ods. 1 OZ). Podľa zákonného demonštratívneho výpočtu
neprijateľných zmluvných podmienok ide o podmienky obsahovo nezriedka spojené so samotným
prístupom spotrebiteľa k súdu a preto musia byť súdom preskúmavané automaticky, čo navyše
znamená, že ich platnosť je súčasťou samotného „sporu o právo“ aj bez ohľadu na vzdelanostné
alebo sociálne postavenie spotrebiteľa. Právnym následkom tohto právneho preskúmania by mohlo
byť nepriznanie časti plnenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá by bola z toho dôvodu bola
absolútne neplatná. Jedným z takýchto vedľajších dojednaní je aj zmluvná pokuta. Lenže ako súd
uviedol vyššie, celý tento úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a tento následok sa podľa
názoru súdu spravodlivo širšie vzťahuje aj na ustanovenia o zabezpečení zmluvy, tu v podobe zmluvnej
pokuty. Nakoľko neboli účastníkmi platne dohodnuté podstatné náležitosti zmluvy, je potrebné hľadieť
na poskytnutý úver ako bezúročný. Bezdôvodné obohatenie mohlo potom spočívať len v prijatom plnení
do výšky poskytnutého úveru.

3. Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť
1. mája 2014) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na
nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

4. S poukazom na uvedené, keď úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, navrhovateľ
by mal nárok na vrátenie čiastky 1500 eur, po zaplatení sumy 285,15 eur už iba rozdiel 1214,85 eur. V
danom prípade bol návrh podaný 20.12.2013. K zosplatneniu pohľadávky došlo 3.7.2011, premlčacia
lehota začala plynúť dňom 4. 7. 2011 a uplynula dňom 4.7.2013 /2-ročná subjektívna premlčacia lehota



na vydanie bezdôvodného obohatenia/. Návrh bol teda podaný po uplynutí premlčacej lehoty. Z toho
dôvodu bolo potrebné návrh zamietnuť.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.. Plne úspešný žalovaný má nárok na
náhradu trov konania, avšak v konaní si náhradu trov konania neuplatnil a preto mu súd náhradu trov
konania nepriznal. Vedľajší účastník, vystupujúci na strane úspešného odporcu, má v zmysle tohto
ustanovenia zákona nárok na náhradu trov konania spočívajúcich v právnom zastúpení za prevzatie a
prípravu zastúpenia, vyjadrenie k veci á 111,21 eur, paušál á 8,39 eur, v zmysle     § 10 ods. 1 vyhl.
č. 655/2004 Z.z.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu. Žalobca v prvom rade namieta zákonnosť postupu súdu, ktorý na premlčanie prihliadal ex
offo. Postup súdu a jeho rozhodnutie odporujú nielen ustanoveniam zákona č. 250/2007 Z. z., ale sú
aj v rozpore so základnými ústavnými princípmi. Konanie v tejto veci začalo podaním žaloby doručenej
na súd dňa 20.12.2013. Zákonodarca jednoznačne upravil otázku spätnej účinnosti (v podobe tzv.
nepravej retroaktivity) novej úpravy len na niektoré ustanovenia, ktoré boli do zákona č. 250/2007 Z.
z. doplnené s účinnosťou od 1.5.2014. Ustanovenia § 5b medzi ne zaradené nebolo. Súd tak svojím
postupom porušil zákaz spätnej pôsobnosti právnych noriem a v konaní, ktoré bolo začaté pred 1.5.2014
použil také ustanovenie, ktoré nebol oprávnený aplikovať. Aplikácia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. v
postupe a rozhodnutí súdu predstavuje retroaktívnu zmenu hmotnoprávneho postavenia účastníkov
zmluvného vzťahu, ktorý existoval v deň podania žaloby. Postavenie žalobcu nie je preto možné zmeniť
tým, že súd uplatňuje hmotnoprávny inštitút premlčania spätne na základe § 5b účinného od 1.5.2014.
Ustanovenie § 5b by sa mohlo vzťahovať na postup súdu len v konaní, ktoré začalo od účinnosti
daného ustanovenia. Žalobca zároveň napáda postup súdu aj z hľadiska porušenia princípu legitímneho
očakávania a predvídateľnosti postupu súdu. Predvídateľnosť súdneho rozhodnutia je považované za
atribút právneho štátu (napr. NS SR vo svojej rozhodovacej činnosti - uznesenie z 17.10.2011, sp. zn.
7 Cdo 42/2010 - konštatuje, že predvídateľné je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný
postup pri konaní a rozhodovaní). Žalobca namieta aj samotné posúdenie úveru ako bezúročného a
bez poplatkov z dôvodu absencie zákonom požadovaných náležitostí. V zmluve v bode 6 sa jasne
nachádza výška zmluvného úroku, zmluva obsahuje určenie počtu splátok, dátum jej splatnosti v
mesiaci a výšku splátky. Ak je odôvodnenie súdu založené na názore o povinnom rozpisovaní splátky
(ako obligátnej náležitosti zmluvy), toto nemá oporu v žiadnom zákone a pri systematickom výklade
zákona je dokonca možné nesporne konštatovať, že tvrdenie súdu popiera význam a uplatnenie iných
jeho ustanovení. V prvom rade je totiž potrebné poukázať na to, že záveru súdu nepodporuje nielen
slovné znenie právnej normy (ktoré nehovorí o uvádzaní počtu, termínov a výšky splátok úrokov,
splátok istiny, splátok ostatných poplatkov). Ak by malo platiť tvrdenie súdu o rozpisovaní splátky -
teda, ak by náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) mala spočívať v uvedení splátky istiny, splátky úroku,
splátky iných poplatkov, potom vzniká legitímna otázka, ktoré ustanovenie ukladá uvádzať v zmluve
popri údajnom rozpise splátky istiny, úroku a splátky prípadných iných poplatkov). Žalobca napáda aj
výrok o náhrade trov konania vtedajšieho  vedľajšieho účastníka (združenie Všeobecná ochrana práv
spotrebiteľov, Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO 42362962). Z napadnutého
rozhodnutia nevyplýva spôsob, akým súd vyhodnotil kritérium účelnosti ohľadne rozhodnutia o náhrade
trov konania. Z rozsudku jasne plynie, že otázkou účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka sa súd nezaoberal. Otázka účelnosti vstupu vedľajšieho účastníka je odlišná od účelnosti
právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, čo súd zjavne nesprávne vykladá. Ten má svoj predmet
činnosti vykonávať sám. V podanom odvolaní nespochybňuje právo na zastúpenie akejkoľvek právnickej
osoby advokátom. Poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6 M Cdo 5/2013, ktoré sa týka priamo
účelnosti náhrady trov konania právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka: Za takýchto okolností
dovolací súd dospel k záveru, že súdy správne poukazovali na skutočnosť, že v preskúmavanej veci
ide o rutinnú záležitosť, ktorá je zvládnuteľná prostredníctvom administratívy vedľajšieho účastníka,
a na ktorú nebola potrebná odborná pomoc zvoleného advokáta. Nepriznanie náhrady trov konania
vedľajšiemu účastníkovi konania je riadne odôvodnené ich nadbytočnosťou a teda aj ich neúčelnosťou.
Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých
podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch v Slovenskej republike
nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. Procesný
úspech žalovaného objektívne nezávisel od intervencie vedľajšieho účastníka, súd rozhodol právnym
posúdením ex offo. Odvolanie proti rozsudku preto žalobca podáva z týchto dôvodov podľa ust. § 205
ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP a podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c),



d) a f) OSP. Žalobca na základe uvedeného navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok
tak, že vyhovie návrhu a žalovaného zaviaže na zaplatenie žalovanej povinnosti a tiež na zaplatenie
náhrady trov právneho zastúpenia žalobcu v konaní pred súdom prvej inštancie a aj náhradu ostatných
trov súdu prvostupňového konania za zaplatený súdny poplatok, zruší výrok o náhrade trov konania
vedľajšieho účastníka. Žalobca si uplatňuje nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom
konaní vo výške spolu 143,52 eur vrátane DPH /1 úkon - podanie odvolania vo výške 133,45 eur vrátane
DPH /111,21 eur + 20 %DPH, 1 x režijný paušál 10,07 eur vrátane DPH /8,39 eur + 20 % DPH/) a
náhradu iných trov odvolacieho konania za súdny poplatok za podané odvolanie.

7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrilo združenie:  Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo
námestie 7, 811 02 Bratislava - Staré Mesto. Vo vyjadrení uvádza, že zmluva je svojou povahou
spotrebiteľskou zmluvou, a preto sa riadi režimom Občianskeho zákonníka. Tento výklad je v súlade
so smernicou Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Neplatné je podľa § 52 ods. 2 OZ preto aj prípadné dojednanie o režime Obchodného zákonníka.
Neobstojí ani argument žalobcu, že na právny vzťah sa aplikuje výhrada zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník. Záver o tom, že okresný aj krajský súd na vzťah založený zmluvou o úvere, ktorá je vo výpočte
ust. § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, aplikovali ustanovenie Občianskeho zákonníka v
spotrebiteľských veciach, nie je v rozpore so zákonom ani inými právami žalobcu, vyslovil aj Ústavný
súd v uznesení sp. zn. I. ÚS 402/2013-10. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva. Ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa zakotvuje povinnosť súdu
skúmať tam stanovené podmienky na spotrebiteľský vzťah. Ust. § 5b je špeciálnou právnou úpravou vo
vzťahu k právnej úprave § 100 ods. 1 OZ, a preto je nevyhnutné aplikovať prednostne lex specialis pred
lex generalis v prípade nároku uplatneného v tomto konaní. Žalobca v odvolaní poukazuje na ust. § 261
ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, z ktorého odvodzuje použitie ustanovení o premlčaní nie podľa
občianskeho práva, ale podľa obchodného práva. K námietke žalobcu že „súd na daný prípad nesprávne
aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, týkajúce sa premlčacej doby, nakoľko bolo potrebné
aplikovať ustanovenia Obchodné zákonníka...“ uvádza, že tento právny názor v súčasnej rozhodovacej
praxi súdov neobstojí. Podľa kogentnej úpravy sa na obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých jednou zo
strán je osoba, ktorá nie je podnikateľom, použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka a ustanovení
osobitných zákonov smerujúcich k ochrane spotrebiteľa v tých prípadoch, keď je to v prospech strany,
ktorá nie je podnikateľom, teda podľa okolností to ustanovenie, ktoré je v prospech strany, ktorá nie
je podnikateľom, alebo tie ustanovenia, ktoré sú pre ňu výhodnejšie. Právny vzťah medzi účastníkmi
konania založený zmluvou o úvere je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou
zmluvou. Žalobca bol v čase uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a dlžník v postavení spotrebiteľa,
preto uvedený právny vzťah nie je vyňatý z režimu spotrebiteľského práva. Treba však priznať, že
zmluva o úvere sa riadi aj Obchodným zákonníkom. Niet žiadneho dôvodu, aby na predmetnú právnu
vec spotrebiteľskej povahy nemala dopadať právna ochrana vyplývajúca z ust. § 54 O.z.. Vzťah
založený zmluvou medzi podnikateľom a nepodnikateľom považujeme so zreteľom na nepodnikateľský
účel zmluvy za typický občianskoprávny vzťah. Súd prvej inštancie na daný vzťah správne aplikoval
ustanovenia Občianskeho zákonníka ohľadom plynutia premlčania. Z vyššie uvedeného vyplýva, že
právnu otázku premlčania vyhodnotil správne. Žalovaný, ako spotrebiteľ niekoľkonásobne preplatil
požičanú istinu úveru a z tohto dôvodu považujú takéto plnenie uplatnené žalobcom v rozpore s dobrými
mravmi podľa § 3 ods. 1 O.z.. Žalobca v konaní uplatňuje neprimerané vysoké úroky a poplatky za
poskytnutie úveru. Takéto dojednania sú v rozpore s dobrými mravmi, a preto sú neplatné. Žalobca sa
takýchto nárokov nemôže domáhať, keďže svojou povahou ide o úžeru. Zmluva neobsahuje obligatórne
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sú vymenované v § 11 ZSÚ. Podľa § 11 ods. 1
písm. a) ZSÚ „Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva
o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9
ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1“. Obsahové nedostatky zmluvy sú napr. nasledujúce: §
9 ods. 2 ZSÚ: k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úroku na účely jeho splatenia. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil obsahové
nedostatky zmluvy. Žalobca uplatňuje dlhodobo neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, úroky
ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a sú neprimerané vysoké ako aj premlčané pohľadávky na celom
území SR. Súd síce prihliada na neprijateľné podmienky, alebo premlčanie ex offo, avšak zhodnotenie
určitých zmluvných podmienok ako neprijateľných, alebo kvalifikované vznesenie námietky premlčania,
hlavne posúdenie, kedy sa v prípade nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán jedná



o nerovnováhu značnú podľa § 53 O.z.. Preto aj upozornenie na neprijateľné podmienky, námietku
premlčania alebo iné kvalifikované právne hodnotenie v spotrebiteľskej zmluve vedľajším účastníkom
treba považovať za účelný úkon. Z tohto dôvodu nemožno neprihliadať na nevyjadrenie vedľajšieho
účastníka ohľadom obsahových nedostatkov zmluvy. Týmto by chceli poukázať na to, že súd správne
vyhodnotil úkony vedľajšieho účastníka ako účelové a hospodárne. Je potrebné odmietnuť vyjadrenie
žalobcu, že nárok na trovy konania uplatnený vedľajším účastníkom je v rozpore s dobrými mravmi a
predstavuje výsledok účelovosti a zneužívania ustanovení § 93 O.s.p.. K trovám konania a ich účelnosti
sa vyjadril aj Ústavný súd SR - nález Ústavného súdu SR z 15. októbra 2014, sp. zn. III. ÚS 457/2014-27.
Opodstatnenosť trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka potvrdzuje judikatúra, podľa ktorej
„Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť
svoje záujmy v konaní pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu
mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s
tým spojené sú vždy potrebné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho
účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom.“; „Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne
upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno
vyvodiť len jeden záver, a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak
právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy SR), ktoré sa
v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie
splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania,
kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O.s.p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho
zastúpenia.“ (uznesenie KS v Banskej Bystrici zo dňa 25. apríla 2012, sp. zn. 17Co/87/2012). Poukázal
na uznesenie KS Banská Bystrica z 30.7.2012, č. k. 13Co/193/2012, uznesenie KS Košice z 10.12.2012,
č. k. 6Co/204/2012, uznesenie NS SR 7 M Cdo 4/2010 z 14.9.2011, podobne II. ÚS 281/2011. Vedľajší
účastník navrhuje, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 219 O.s.p. rozsudok Okresného súdu
Trnava, č. k. 16C/270/2014 - 53 zo dňa 18.6.2015 potvrdil ako vecne správny a zaviazal žalobcu nahradiť
trovy odvolacieho konania vedľajšiemu účastníkovi vo výške 119,60 eur na účet jeho právneho zástupcu
JUDr. Patrika Podhorského. Vyčíslenie trov právneho zastúpenia v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004
Z. z.): 1. vyjadrenie k odvolaniu á 111,21 eur, 1 x režijný paušál á 8,39 eur. Spolu trovy právneho
zastúpenia tak predstavujú sumu vo výške 119,60 eur.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase
podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne
§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 201 OSP, akt.§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v
čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/, c/, f/ OSP, ktoré má ekvivalent v § 365
ods. 1 písm. b/, e/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379
CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa
procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako
ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
je vo výroku vecne správny okrem časti v ktorej zobral žalobca po rozhodnutí návrh späť anáhrady trov
konania združeniu, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods.
1 a 2 CSP.

10. Odvolací súd sa predovšetkým sústredil na vyriešenie otázky nastolenej odvolateľom, či ust. § 5b
zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa... zavedené novelou zákona č. 102/2014 Z.z.,  je možné
podľa žalobcu retroaktívne aplikovať i na právne vzťahy, ktoré vznikli pred jeho účinnosťou, teda pred
dňom 1.5.2014, pričom dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že je aplikovateľné.

11. Zodpovedanie tejto otázky súvisí s časovou pôsobnosťou právnych noriem. Rozdiel medzi časovou
pôsobnosťou hmotnoprávnych a procesných noriem pritom nie je zásadný, pravidlom je, že právna
norma reguluje spoločenské vzťahy dopredu a nie spätne. V danom prípade ust. § 5b Zákona o ochrane
spotrebiteľa normuje procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy (teda



aj súdu), má teda charakter procesnoprávny a to bez ohľadu na to, že je obsiahnuté v hmotnoprávnom
predpise. Keďže zároveň táto norma neobsahuje žiadne intertemporálne ustanovenia o časovej
pôsobnosti novely, ktorá ho zaviedla, musí platiť pravidlo okamžitej aplikability tohto ustanovenia. Ak
teda platí, že právna norma § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa má procesný charakter a zákonodarca
nestanovil osobitný právny režim intertemporality, má súd prihliadať na premlčanie ex officio vo všetkých
aj pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia začatých konaniach podliehajúcich pod hypotézu tejto
právnej normy. Vzhľadom na to prvostupňový súd, ktorý vo veci preskúmavaným rozsudkom rozhodol
po účinnosti novelizovaného znenia § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktorý nadobudol
účinnosť dňom 1.5.2014) správne ex offo citované ustanovenie zohľadnil a v konaní aplikoval.

12. V zmysle § 5b zák. č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014 po novelizácii
zák. č. 103/2014  Z.z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu
na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď inak by bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

13. Preto súd I. inštancie správne poukázal, že žalobca oznámil žalovanému uplatnenie práva podľa
§ 565 Obč. zák.  doručeným listom dňa 19.4.2011,  k zosplatneniu úveru došlo 3.7.2011. Podľa §
451 ods. 1 a 2 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať a preto
keďže je  v danom prípade bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením z
neplatného právneho úkonu je  v zmysle ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia  premlčané za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie,
že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Návrh podaný 20.12.2013, k
zosplatneniu pohľadávky došlo 3.7.2011, premlčacia lehota začala plynúť dňom 4.7.2011 a uplynula
dňom 4.7.2013 /2-ročná subjektívna premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia/. Návrh
bol teda podaný po uplynutí premlčacej lehoty. Z toho dôvodu bol  návrh ako premlčaný nárok správne
zamietnutý.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti podľa   §
387 CSP vo výroku   ako vecne správny potvrdil.

15. Po vyhlásení rozhodnutia zobral žalobca dňa 24.08.2016 späť žalobu v časti žalovanej sumy vo
výške 1.788,60 eur a zmluvnej pokuty vo výške 0,065 % denne a úroku z omeškania vo výške    4,775
% ročne :
- zo sumy 85,15 eur od 30.1.2011 do 27.4.2011,
- zo sumy 85,15 eur od 1.3.2011 do 27.4.2011,
- zo sumy 70,30 eur od 28.4.2011 do 28.4.2011,
- zo sumy 85,15 eur od 30.3.2011 do 28.4.2011,
- zo sumy 55,45 eur od 29.4.2011 do 15.2.2013,
- zo sumy 85,15 eur od 30.4.2011 do 15.2.2013,
- zo sumy 85,15 eur od 30.5.2011 do 15.2.2013,
- zo sumy 85,15 eur od 30.6.2011 do 15.2.2013,
- zo sumy 2.469,35 eur od 4.7.2011 do 15.2.2013.
Odvolací súd preto postupom podľa § 370 ods. 1 a 2 CSP dotazoval žalovaného, či súhlasí so
späťvzatím. K späťvzatiu sa žalovaný nevyjadril.

16.  Odvolací súd preto postupom podľa ust. § 370 ods. 1 CSP súhlasil so späťvzatím v tejto časti ,
rozsudok súdu prvej inštancie sa  zrušil a konanie zastavil.

17. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je skutočnosť, či vtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi
(združeniu:  Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava - Staré
Mesto) mala byť priznaná náhrada trov konania.

18. Podľa vtedy platného § 142 ods. 2 veta prvá O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.



19. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky
je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore, uspel, má, zásadne, právo na to, aby sa
mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa
chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť,
inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka. Ustanovenie § 142 vyjadruje
základnú zásadu uplatňujúcu sa pri náhrade trov konania. Účastník konania, ktorý v spore uspel, má
nárok na náhradu trov tohto konania. Súd v takomto prípade uplatní zásadu zodpovednosti za výsledok
(zásadu úspechu). Táto zásada sa však vzťahuje iba na sporové konanie. Nárok na náhradu trov
konania má len účastník konania voči účastníkovi konania. Nedá sa však vylúčiť takýto nárok aj voči
vedľajšiemu účastníkovi alebo inému subjektu sporového konania. Predpokladmi, za splnenia ktorých
vznikne nárok na náhradu trov konania, sú plný úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej
žiadosti (petitu) a výroku rozsudku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej a účelnosť trov potrebných na
uplatňovanie alebo bránenie práva. Účelnosť trov sa stotožňuje s nevyhnutnosťou vynaloženia trov
spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc (č. l. 47 ods. 2 ústavy).

20. Podľa názoru odvolacieho súdu náhrada trov konania vtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi nemala
byť priznaná, pretože nejde o trovy vynaložené účelne, t.j. súd prvého stupňa o náhrade trov konania
v tomto prípade nerozhodol správne. Vedľajší účastník podaním doručeným súdu dňa 30.12.2014 len
oznámil, že vstupuje do už začatého konania,  požiadal o doručenie žaloby a súhlasil s rozhodnutím
bez nariadenia pojednávania podľa § 115a OSP. K veci samej sa nevyjadroval. Nemožno preto hovoriť
o tom, že vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby
prevzatie a príprava zastúpenia, pretože sa so žalobou neoboznámil, vec neštudoval, nepripravoval sa
na ňu, zastupovanie v tejto konkrétnej veci neprevzal. Do spisu zaslal len paušálne podanie, v ktorom
oznámil vstup do konania, podanie označil spisovou značkou a menom odporcu. Vedľajší účastník
vstúpil do súdneho konania, ale konkrétne kvalifikované právne úkony do rozhodnutia súdu prvého
stupňa právnym zástupcom vedľajšieho účastníka urobené neboli.

21. Vo vyjadrení doručenom súdu 06.03.2015 (č. l. 47) poukázal na ust.  § 52 ods. 1, 3, 4 , § 53
ods. 1 a § 54 ods. 2 OZ, § 4 ods. 8 z.č. 250/2007 Z.z., § 2 písm. b), § 4 ods. 1 z.č. 258/2001.
Poukázal na to, že na daný právny vzťah sa vzťahuje Občiansky zákonník. Žalobca má nárok na
zaplatenie istiny úveru, ale bez poplatkov a úrokov za poskytnutie úveru. Uviedol, že netransparentnú
inkorporačnú doložku zároveň judikovali ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
a o netransparentnú inkorporačnú doložku ide aj vtedy, ak ju dodávateľ uvedie menším písmom ako
zmluvné podmienky predstavujúce podstatné zložky zmluvy. Tiež poukázal na to, že žalovaný ako
spotrebiteľ niekoľkonásobne preplatil požičanú istinu úveru a z tohto dôvodu považuje takéto plnenie
uplatnené žalobcom za plnenie v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca uplatňuje neprimerané vysoké
úroky a poplatky za poskytnutie úveru, takéto dojednania sú v rozpore s dobrými mravmi, preto sú
neplatné. Ďalej poukázal na to, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti, na vady kontraktačného
procesu a ďalej vzniesol námietku premlčania, keď uviedol, že žalobca si mohol svoje právo na súde
uplatniť už počas neplnenia povinnosti žalovaného a návrh podal na súd až 14.08.2013. Vyjadrenie má
formu vzorového podania, pretože obsahuje iba všeobecné konštatovania a citácie ustanovení právnych
predpisov, z ktorých nevyplýva žiadna konkretizácia na prejednávanú vec (s výnimkou uvedenia
mena žalovanej, dátumu premlčania dlhu). Z obsahu podania a použitých formulácií tiež vyplýva,
že vedľajší účastník sa skutočne neoboznámil s prejednávanou vecou, resp., súdu doručil paušálne
podanie aktualizované len o vybrané údaje v prejednávanej veci, ktorého aktualizácia  vyžaduje len
administratívnu úpravu bez právnej pomoci advokáta. Navyše odvolací súd poukazuje i na to, že na
všetky skutočnosti, na ktoré poukazoval vedľajší účastník vo všeobecnosti (to je bez konkretizácie v
danej veci) by súd i tak musel prihliadnuť ex offo. Námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom,
bez ohľadu na nejednotnosť názorov, či vôbec vedľajší účastník je oprávnený takúto námietku vzniesť,
odvolací súd tiež dodáva, že podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa s účinnosťou
od 01.05.2014 súd prihliada na premlčanie nároku zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu. Nakoľko
ide o procesné ustanovenie a vzhľadom k zneniu prechodného ustanovenia § 29b cit. zákona, sa
toto uplatňovalo i v prejednávanej veci, čo znamená, že súd by na prípadné premlčanie žalovaného
nároku bol povinný prihliadnuť i bez vznesenia námietky premlčania zo strany žalovanej ako spotrebiteľa,
resp. vedľajšieho účastníka. Vo svojom vyjadrení nepoukázal na žiadne nové skutočnosti, ktoré súdy
neposudzovali už doteraz a pre ktorý dôvod by súd návrh zamietol. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že
vedľajší účastník vstúpil do súdneho konania, ale konkrétne kvalifikované právne úkony do rozhodnutia
súdu prvého stupňa právnym zástupcom vedľajšieho účastníka urobené neboli. Navyše z obsahu podaní



vedľajšieho účastníka ako aj z poznatkov z rozhodovacej činnosti súd dospel k záveru, že účelom
podaní vedľajšieho účastníka nebola ochrana práv žalovaných ako spotrebiteľov, ale získanie náhrady
trov konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia. Ak vedľajší účastník zastúpený advokátom
do rozhodnutia súdu prvého stupňa neurobil žiadne účelné kroky na ochranu práv žalovanej, potom z
hľadiska § 142 ods. 1 O.s.p. nie je možné konštatovať oprávnenosť nároku vedľajšieho účastníka.

22. K námietku žalobcu, že vedľajší účastník nemá procesné postavenie vzhľadom na absenciu súhlasu
s jeho vstupom zo strany žalovanej odvolací súd  iba udáva, že súd prvého stupňa rozhodol uznesením
pod č.k. 16C 270/2014-38 zo dňa 11.02.2015 o tom, že vedľajšie účastníctvo združenia  VŠEOBECNÁ
OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV je prípustné, voči ktorému zo strany žalobcu odvolanie podané
nebolo. Preto akékoľvek námietky ohľadne jeho účasti ako účastníka konania sú v súčasnosti  už
irelevantné.

23. Na základe uvedeného odvolací súd zistil, že úkony vtedajšieho vedľajšieho účastníka žiadnym
spôsobom neprispeli k úspechu žalovaného v konaní, pretože mali len všeobecný obsah a na premlčanie
podľa § 5b cit zák. prihliada súd ex offo. Z hľadiska § 142 ods. 2 O.s.p. ( t. č. nie je možné konštatovať
oprávnenosť nároku vedľajšieho účastníka.

24. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že združeniu:
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava - Staré Mesto náhradu
trov konania nepriznal ( § 388 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).



Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).