Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/346/2015 z 19. 12. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 19. decembra 2016, sp. zn. 26Co/346/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2508899672.5 Krajský súd Trnava | 26Co/346/2015 | ECLI:SK:KSTT:2016:2508899672.5 | 2016-12-19 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 137 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3831b2e0-9374-4eaf-a50c-2d4ed364f819 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2508899672.5 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/346/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2508899672
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2508899672.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja sudcov JUDr. Kataríny
Slováčekovej a JUDr. Daniela Ilavského v právnej veci žalobkyne: UNIVERSUM - REAL, s.r.o. so sídlom
Kuzmányho 7, Banská Bystrica, IČO: 35 703 105, zast. advokátkou: JUDr. Daniela Komorová, Banská
Bystrica, Kukučínova 20, IČO: 17 060 974, proti žalovaným: 1/ Ing. Y. Z., nar. XX. O. XXXX, bytom R.
XX, N., zast. splnomocnenkyňou: AKSK, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Nám. SNP 15, IČO: 36 859
711; 2/ Ing. A. O., nar. XX. M. XXXX, bytom A. XX, N., zast. splnomocnenkyňou: AK PRESPERINOVA,
s.r.o., Banská Bystrica, Zelená 2/D, IČO: 36 859 583 a 3/ Suply s.r.o., so sídlom Nám. SNP 15, 974
01 Banská Bystrica, IČO: 36 857 921, zast. splnomocnenkyňou: AK PRESPERINOVA, s.r.o., Banská
Bystrica, Zelená 2/D, IČO: 36 859 583, o odvolaní žalovaného 1/ proti výroku 1/; odvolaní žalovaného
2/ proti výroku 1/, 2/, 3/ a 4/ a odvolaní žalovanej 3/ proti výroku 1/, 2/, 3/ a 4/ rozsudku Okresného súdu
Piešťany z 27. januára 2015 č.k. 7C/288/2008-856, o určenie vlastníckeho práva a iné, takto

r o z h o d o l :

I/ Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch 1/ a 2/ m e n í tak, že žalobu
o určenie, že zmluva o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva uzavretá dňa 30. júla 2003
medzi Ing. Y. Z., bytom T. XXXXX/XE, N., nar. XX.X.XXXX a UNIVERSUM-REAL s.r.o., Kuzmányho
7, Banská Bystrica, IČO: 35 703 105, na základe ktorej Katastrálny úrad v Trnave, Správa katastra
Piešťany rozhodol dňa 3.9.2003, pod č. V1586/03 o povolení vkladu vlastníctva k nehnuteľnostiam v k.
ú. A. vedených na LV č. XXXX, ako prevádzková stavba s. č. XXXX na parc. reg. „C“ č. 7868 a pozemok
parc. reg. „C“ č. 7868, zast. plochy a nádvoria vo výmere 492 m2, pozemok parc. reg. „C“ č. 7869/1,
zast. plochy a nádvoria vo výmere 1763 m2, pozemok parc. reg. „C“ č. 7869/2, zast. plochy a nádvoria
vo výmere 15 m2, v prospech Ing. Y. Z., bytom T. XXXXX/XE, N., je neplatná (výrok 1/ rozsudku súdu
prvej inštancie) a žalobu o určenie, že spoločnosti Suply s.r.o., Nám. SNP 15, Banská Bystrica, IČO:
36 857 921, nevzniklo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v k. ú. A. zapísaným v katastri nehnuteľností
vedeným Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor, na LV č. XXXX, ako prevádzková stavba s. č.
XXXX na parc. reg. „C“ č. 7868 a pozemok parc. reg. „C“ č. 7868, zast. plochy a nádvoria vo výmere
492 m2, pozemok parc. reg. „C“ č. 7869/1, zast. plochy a nádvoria vo výmere 1763 m2, pozemok parc.
reg. „C“ č. 7869/2, zast. plochy a nádvoria vo výmere 15 m2, v obci a k. ú. A. (výrok 2/ rozsudku súdu
prvej inštancie ), z a m i e t a.

II/ Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku 4/ m e n í tak, že ukladá žalovanej
3/ povinnosť vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. A., zapísané Okresným úradom Piešťany,
katastrálny odbor na LV č. XXXX, ako prevádzková stavba s. č. XXXX na parc. reg. „C“ č. 7868 a
pozemok parc. reg. „C“ č. 7868, zast. plochy a nádvoria vo výmere 492 m2, pozemok parc. reg. „C“ č.
7869/1, zast. plochy a nádvoria vo výmere 1763 m2, pozemok parc. reg. „C“ č. 7869/2, zast. plochy a
nádvoria, vo výmere 15 m2 a tieto odovzdať žalobkyni do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.“

III/ Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku 3/ p o t v r d z u j e .

IV/ Odvolací súd odvolanie žalovaného 2/ voči výroku 1/, 2/, 3/ a 4/ rozsudku súdu prvej inštancie o
d m i e t a .



V/ Odvolací súd odvolanie žalovaného 3/ voči výroku 1/ rozsudku súdu prvej inštancie o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie 1/ určil, že zmluva o zabezpečení záväzku prevodom
vlastníckeho práva uzavretá dňa 30.07.2003 medzi Ing. Y. Z., bytom T. XXXXX/XE, N., nar. XX.X.XXXX
a UNIVERSUM-REAL s.r.o., Kuzmányho 7, Banská Bystrica, IČO: 35 703 105, na základe ktorej
Katastrálny úrad v Trnave, Správa katastra Piešťany rozhodol dňa 3.9.2003, pod č. V1586/03 o povolení
vkladu vlastníctva k nehnuteľnostiam v k. ú. A. vedených na LV č. XXXX, ako prevádzková stavba s.
č. XXXX na parc. reg. „C“ č. 7868 a pozemok parc. reg. „C“ č. 7868, zast. plochy a nádvoria vo výmere
492 m2, pozemok parc. reg. „C“ č. 7869/1, zast. plochy a nádvoria vo výmere 1763 m2, pozemok parc.
reg. „C“ č. 7869/2, zast. plochy a nádvoria vo výmere 15 m2, v prospech Ing. Y. Z., bytom T. XXXXX/XE,
N., je neplatná; 2/ určil, že spoločnosti Suply s.r.o., Nám. SNP 15, Banská Bystrica, IČO: 36 857 921,
nevzniklo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v k. ú. A. zapísaným v katastri nehnuteľností vedeným
Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor, na LV č. XXXX, ako prevádzková stavba s. č. XXXX
na parc. reg. „C“ č. 7868 a pozemok parc. reg. „C“ č. 7868, zast. plochy a nádvoria vo výmere 492 m2,
pozemok parc. reg. „C“ č. 7869/1, zast. plochy a nádvoria vo výmere 1763 m2, pozemok parc. reg. „C“
č. 7869/2, zast. plochy a nádvoria vo výmere 15 m2, v obci a k. ú. A.; 3/ určil, že UNIVERSUM-REAL,
s.r.o., Kuzmányho 7, Banská Bystrica, IČO: 35 703 105 je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa
v k. ú. A., zapísaných Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor na LV č. XXXX ako prevádzková
stavba s. č. XXXX na parc. reg. „C“ č. 7868 a pozemok parc. reg. „C“ č. 7868, zast. plochy a nádvoria
vo výmere 492 m2, pozemok parc. reg. „C“ č. 7869/1 zast. plochy a nádvoria, vo výmere 1763 m2,
pozemok parc. reg. „C“ č. 7869/2, zast. plochy a nádvoria vo výmere 15 m2; 4/ určil (pozn.: správna
formulácia ,,uložil povinnosť“, pretože sa už jedná o žalobu na plnenie), že spol. Suply, s.r.o., Nám.
SNP 15, Banská Bystrica, IČO: 36 857 921, je povinná vydať vlastníkovi UNIVERSUM-REAL, s.r.o.,
Kuzmányho 7, Banská Bystrica, IČO: 35 703 105 nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. A., zapísané
Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor na LV č. XXXX, ako prevádzková stavba s. č. XXXX na
parc. reg. „C“ č. 7868 a pozemok parc. reg. „C“ č. 7868, zast. plochy a nádvoria vo výmere 492 m2,
pozemok parc. reg. „C“ č. 7869/1, zast. plochy a nádvoria vo výmere 1763 m2, pozemok parc. reg. „C“
č. 7869/2, zast. plochy a nádvoria, vo výmere 15 m2, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“;
5/ vo zvyšku žalobu zamietol a 6/ rozhodnutie o trovách konania vymienil samostatnému uzneseniu po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 80 písm. c/ O.s.p. (Občianskeho
súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení platnom v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie); § 37
ods.1 a 2 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení); § 34 ods.
2 Katastrálneho zákona (zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších zmien a doplnení) a § 2 písm. a/ ZoDD (zák. č. 527/2002
Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch
a notárskej činnosti /Notársky poriadok/ v znení neskorších predpisov) a poukázal na rozhodnutie ÚS
SR, ako aj rozhodnutia NS SR.

3. Vecne dôvodil tým, že právnym základom zmeny vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam
zo žalobkyne na žalovaného 1/ bola zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 3. júna 2006.
Z nej vzniknutý záväzok bol zabezpečený zmluvou o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho
práva k predmetným nehnuteľnostiam zo dňa 3. júna 2006. Predmetná zmluva o prevode obchodného
podielu bola dojednaná ako zmluva odplatná, avšak v samotnom texte tejto zmluvy odplata za
prevod obchodného podielu dojednaná nebola; táto bola uvedená až v samostatnej dohode o
odplate za prevod obchodného podielu, ktorá predstavovala samostatnú, od zmluvy o prevode
obchodného podielu oddelenú zmluvu - dohodu. V zmysle vyššie citovanej právnej úpravy, pri zmluvnom
prevode obchodného podielu je vecou zmluvných strán, či sa dohodnú na prevode odplatnom alebo
bezodplatnom, rovnako je vecou ich dohody aj výška ceny, či spôsob jej určenia. Zákon pre platnosť
takejto dohody (zmluvy) vyžaduje písomnú formu. Obsahové náležitosti zmluvy musia zodpovedať,
pod sankciou neplatnosti, všeobecnej právnej úprave právnych úkonov, ktorá je vyjadrená v §
34 a nasl. O.z., t.j. zmluva musí byť urobená určite a zrozumiteľne. Zmluva zároveň musí obsahovať
jednoznačne špecifikovaný prevádzaný obchodný podiel, musí z nej byť zrejmé, či ide o prevod



odplatný alebo bezodplatný a v prípade odplatného prevodu musí byť v zmluve uvedená aj jeho cena
alebo spôsob jej určenia. Ak dohoda o cene ani o prípadnom spôsobe jej určenia, v zmluve nie je
uvedená, ide o zmluvu absolútne neplatnú pre jej neurčitosť. Z neplatnej zmluvy o prevode obchodného
podielu nemôže zaniknúť účasť spoločníka v predmetnej obchodnej spoločnosti, a to ani na základe
rozhodnutia valného zhromaždenia spoločnosti, pretože takéto ustanovenia, ktoré by to umožňovali,
by boli neplatné pre rozpor so zákonom. V samotnej zmluve o prevode obchodného podielu uzavretej
medzi spoločnosťou UNIVERSUM - REAL, s.r.o. ako nadobúdateľom a Ing. Y. Z. ako prevodcom, nie
je uvedené okrem toho, že ide o odplatný prevod, aká je cena obchodného podielu, ani spôsob, akým
má byť určená. Zmluvné strany sa v bode 2. Zmluvy dohodli, že nadobúdateľ zaplatí prevodcovi
za prevod obchodného podielu sumu, ktorej výška a splatnosť budú určené samostatným písomným
dodatkom k tejto zmluve. Z takto formulovanej zmluvy o prevode obchodného podielu teda nie je možné
vyvodiť cenu, ani spôsob akým bude cena určená, len skutočnosť, že určená mala byť. Z dohody
o odplate za prevod obchodného podielu zo dňa 3. júna 2003 vyplýva predajná cena obchodného
podielu vo výške 160 000 000 Sk, a to bez ďalšej konkretizácie tohto určenia, alebo odkazu na
dohodnutý spôsob určenia. Účelom obligatórnosti stanovenia ceny alebo spôsobu jej určenia v zmluve o
prevode obchodného podielu je zabezpečenie právnej istoty v obchodných vzťahoch, ktorá bez uvedenej
obligatórnej náležitosti nemôže byť dodržaná. Ak teda v zmluve o prevode obchodného podielu táto
náležitosť uvedená nebola, nie je rozhodujúce, či dohoda o cene bola uzatvorená následne v krátkom
alebo dlhšom časovom odstupe, dôležité je, že bola uzavretá po podpise zmluvy o prevode obchodného
podielu, ktorý právny úkon sa z uvedených dôvodov nemohol stať platným a nebolo ho možné zhojiť
ani formou dohody o odplate za prevod obchodného podielu. Určenie absolútnej neplatnosti právneho
úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona a vyvoláva tie dôsledky, že sa naň hľadí ako keby nebol
urobený a nie je možné ho konvalidovať. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobuje žiadne právne
následky, ani v prípade ak na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností. Nepochybne potom spôsobuje aj neplatnosť právneho úkonu, ktorým bol
tento absolútne neplatný právny úkon zabezpečený, a to zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom
vlastníckeho práva, ktorú účastníci uzavreli dňa 3.6.2003 (NS SR 5Cdo 99/2009, 5Cdo 100/2009, 5Cdo
101/2009). O zabezpečovací prevod práva ide vtedy, ak dlžník prevedie na veriteľa svoje právo s
rozväzovacou podmienkou, že zabezpečený záväzok bude splnený. Zabezpečovacím prevodom práva
tak dochádza, hoci len podmienečne k zmene v osobe nositeľa práva; ak bude záväzok splnený,
obnovuje sa bez ďalšieho pôvodný stav. Zmluva o zabezpečení záväzku je akcesorický (vedľajší) právny
vzťah ktorého existencia priamo závisí od existencie a platnosti hlavný alebo zabezpečovaný právneho
vzťahu, ktorým je v tomto prípade zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 3. júna 2003. Keďže
na základe takto neplatných právnych úkonov sa žalovaný 1/ nikdy nestal vlastníkom predmetných
nehnuteľností, nemohol ich následne ani platne vložiť ako nepeňažný vklad do základného imania
spoločnosti Sorent, s.r.o., pretože táto sa nikdy nestala vlastníkom týchto nehnuteľností, nemohla vo
vzťahu k nim ani platne uzatvoriť dňa 4. septembra 2008 zmluvu o zriadení záložného práva s Ing.
A. O. ako záložným veriteľom. Následne nemohol Ing. O. platne realizovať výkon záložného práva k
týmto nehnuteľnostiam v predmetnej dražbe konanej podľa zák. č. 527/2002 Z.z.. Na základe všetkých
uvedených neplatných právnych úkonov tak ani žalovaná 3/ nemohla platne nadobudnúť vlastnícke
právo k predmetným nehnuteľnostiam v rámci dobrovoľnej dražby, pretože ak ten, vec ktorého bola
dražená v rámci dobrovoľnej dražby, nebol jej vlastníkom, nestal sa vydražiteľ príklepom zaplatením ceny
dosiahnutej vydražením vlastníkom draženej veci a to ani v prípade, že bol inak zachovaný postup podľa
§ 10 - § 33 zák. č. 527/2002 Z. z. Zmluvné prevody vlastníckeho práva sú v Slovenskej republike v zásade
založené na princípe, že nikto nemôže previesť na iného viac práv než sám má. Z uvedeného vyplýva,
že ani existencia zmluvy medzi prevodcom a nadobúdateľom nemôže spôsobiť prevod vlastníckeho
práva na nadobúdateľa ak prevodca nebol vlastníkom. Uvedená zásada sa vzťahuje aj na ďalší inštitút
zmluvnej povahy - dobrovoľnú dražbu a v dôsledku toho ani inak platná dobrovoľná dražba, proti ktorej
v lehote uvedenej v § 21 zák. č. 527/2002 Z. z. nebola podaná žaloba o neplatnosť, nemôže mať za
následok nadobudnutie vlastníckeho práva vydražiteľom, ak navrhovateľ dražby alebo záložca, nebol
sám vlastníkom predmetu dražby. Príklep v dobrovoľnej dražbe udeľuje licitátor, ktorým je podľa § 9
odsek 1, odsek 2 zák. č. 527/2002 Z. z. zamestnanec dražobníka, ktorý je oprávnený robiť na dražbe
úkony v mene a na účet dražobníka. Dražobník je podľa § 6 ods. 1 - 3 tohto zákona podnikateľ,
ktorý organizovane dobrovoľných dražieb vykonáva ako svoje podnikanie. Z toho je zrejmé, že činnosť
licitátora a dražobníka pri dražbe je činnosťou súkromno-právneho charakteru a nejde o výkon verejnej
moci. Dobrovoľná dražba, ktorej navrhovateľom nie je skutočný vlastník je konaním, ktoré sa vedie
mimo vôle skutočného vlastníka a ktoré prebieha bez kontroly orgánom verejnej moci (NS SR 2 MCdo
20/2011). Keďže dražobník, t.j. spoločnosť SORENT, s.r.o. nebola (v čase konania dobrovoľnej dražby)



vlastníkom predmetných nehnuteľností, nemohla platne ani žalovaná 3/ na základe udeleného príklepu
na tejto dobrovoľnej dražbe nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Z uvedených
dôvodov súd prvej inštancie zároveň uložil žalovanej 3/ povinnosť vydať predmetné nehnuteľnosti
žalobkyni. V časti petitu, ktorým sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti písomného vyhlásenia
žalovaného 1/ zo dňa 24. marca 2008 o vložení predmetných nehnuteľností do základného imania
spoločnosti SORENT, s.r.o. a určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva medzi spoločnosťou
SORENT, s.r.o. a Ing. A. O. zo dňa 4. septembra 2008 (body 2. a 3. petitu, v znení zmeny ako bola
pripustená unesením na č.l. 392 v spojení s uznesením na č.l. 398) súd prvej inštancie podaný návrh ako
nedôvodný zamietol, nakoľko na týchto určeniach žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem a s touto
časťou žaloby sa súd prvej inštancie vysporiadal v rámci prejudiciálnej otázky. Takéto určenia by totiž
nevyriešili právny vzťah žalobkyne k predmetným nehnuteľnostiam, nemohli by byť podkladom pre zápis
do katastra nehnuteľností a nezakladali by ani žiadne oprávnenia žalobkyne vo vzťahu k spoločnosti
SORENT, s.r.o., keďže táto bola počas konania vymazaná z obchodného registra, t.j. zanikla a konanie
voči nej bolo aj právoplatne zastavené. Pokiaľ ide o námietky pôvodnej právnej zástupkyne žalovaného
1/ ohľadom prerušenia tohto konania z dôvodu konkurzu vyhláseného na majetok žalovaného 1/ (v
zmysle § 47 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z.) súd prvej inštancie s týmto názorom nesúhlasil, pretože podľa §
47 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré
sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené
alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane
úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o vedľajšie účastníctvo.
V prípade predmetných nehnuteľností sa však s poukazom na vyššie uvedené nejedná o majetok
žalovaného 1/ (úpadcu), ktorý by podliehal konkurzu, keďže tento sa nikdy platne nestal vlastníkom
týchto nehnuteľností. Nie je a ani nebol daný zákonný dôvod na prerušenie tohto konania. Súd prvej
inštancie taktiež poznamenal, že ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov
konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za
rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins
c. Francúzsko z 19. februára 1998). O trovách konania rozhodol tak, že rozhodnutie o trovách vymienil
samostatnému rozhodnutiu (uzneseniu) po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3
O.s.p.).

4. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolania žalovaný 1/ proti výroku 1/; žalovaný 2/
proti výroku 1/,2/,3/ a 4/ a a žalovaná 3/ proti výroku 1/,2/,3/ a 4/.

5. Žalovaný 1/ podal odvolanie prostredníctvom svojej splnomocnenkyne z dôvodu uvedeného v § 205
ods. 2 písm. f/ O.s.p., pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie sa nijako nedotýka jeho práv
a oprávnených záujmov, resp. jeho postavenia, keď sa mu neukladajú žiadne povinnosti a nijakým
spôsobom ho nezaväzuje, vo vzťahu k nemu nemá prakticky žiaden význam. Žalobkyňa nemá vo vzťahu
k nemu žiaden naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom
vlastníckeho práva uzavretej dňa 30. júla 2003 medzi ním a spoločnosťou UNIVERSUM-REAL s.r.o.,
Kuzmányho 7, Banská Bystrica, IČO: 35 703 105. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie zrušil (?, pozn.: žalovaný napádal len výrok 1/ rozsudku súdu prvej inštancie), voči nemu
konanie zastavil (?, pozn.: nevedno z akého dôvodu) a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Žalovaní 2/ a 3/ podali odvolanie prostredníctvom svojej splnomocnenkyne taktiež z dôvodu
uvedeného v § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu videli predovšetkým
v nesprávnom posúdení inštitútu dobrovoľnej dražby, jeho významu pre posudzovaný prípad, obsahu
a charakteru, ako aj právnych následkov s ním spojených. V zmysle § 132 ods.1 O.z. sa vlastníctvo k
veci môže nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu
alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Medzi takzvanú inú skutočnosť ustanovenú
zákonom ako aj podľa právnej teórie, je aj nadobudnutie vlastníckeho práva príklepom licitátora
(dražobníka) v rámci dobrovoľnej dražby upravenej ZoDD. Pri originárnom nadobudnutí vlastníckeho
práva nadobúdateľ neodvodzuje svoje právo od nijakého predchádzajúceho vlastníka, nadobúda vec do
vlastníctva bez ohľadu na prípadné vlastnícke právo predchodcu. Originárne nadobudnuté vlastnícke
právo má v zmysle právnej teórie obsah, ktorý vopred vylučuje uplatnenie zásady, že nikto nemôže na



druhého previesť viac práv, než má sám. Nadobudnutie vlastníckeho práva takýmto spôsobom nie je
možné ďalej nijako spochybňovať. V zmysle § 21 ZoDD, ak boli porušené ustanovenia ZoDD, môže
osoba, ktorá tvrdí, že bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby ako
procesu. Toto právo zaniká ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa konania dobrovoľnej dražby.
Márnym uplynutím tejto lehoty sa dražbou nadobudnuté vlastnícke právo stáva nespochybniteľným.
Žalobkyňa si však svoje právo domáhať sa neplatnosti dražby v zákonnej trojmesačnej hmotnoprávnej
lehote neuplatnila, preto jej toto právo zaniklo. V dôsledku uvedeného nie je možné spochybňovať
vznik vlastníckeho práva žalovanej 3/ k predmetným nehnuteľnostiam. V predmetnej dražbe bola
dražobníkom spoločnosť LICITOR Group, a.s. a navrhovateľom dražby žalovaný 2/. Príklepom v platnej
dobrovoľnej dražbe nadobudol tak žalovaný 2/ originárnym spôsobom vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam a jeho vlastnícke právo je rovnako ,,dobré, ako vlastnícke právo kohokoľvek iného a
zaslúži si aj takú ochranu. Poukázal aj na nevykonateľnosť výroku 4/ rozsudku súdu prvej inštancie,
pretože formulácia výroku ... ,, je povinný vydať vec “ s ohľadom na konštantnú judikatúru (R 49/2000) je
nepresná, pretože ak sa jedná o nehnuteľnosť, je potrebné realizovať uplatnenie takéhoto práva žalobou
na vypratanie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh žalobkyne zamietne
alebo ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Žalobkyňa sa prostredníctvom splnomocnenkyne k odvolaniu žalovaných 1/, 2/ a 3/ vyjadrila tak, že
títo v odvolaniach neuviedli nič nové, podstatné a zásadné oproti tomu čo uviedli v konaní na súde
prvej inštancie. Poukázala na rozdiel v úprave dražby v exekučnom konaní a dobrovoľnej dražby v
zmysle ZoDD a v tejto súvislosti aj na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II ÚS 289/2008, na ktoré poukazoval
aj odvolací súd v rozhodnutí č.k. 11Co/117/2012 zo dňa 31. októbra 2013, ktorým zrušil vo veci prvé
rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Ak teda v dobrovoľnej
dražbe, t. j. vykonávanej podľa ZoDD nadobudol vydražiteľ vec od nevlastníka predmetu dražby,
platí zásada, ,,nemo plus iuris ad alium transfere potest, quam ipse habet“. Preto žalobkyňa nemusela
odvracať účinky dobrovoľnej dražby podaním návrhu na vyhlásenie dražby za neplatnú v zákonnej
trojmesačnej lehote. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil
a priznal jej trovy odvolacieho konania.

8. Žalovaní 2/ a 3/ sa prostredníctvom svojej splnomocnenkyne taktiež vyjadrili k odvolaniu žalovaného
1/ v tom smere, že sa s ním úplne stotožňujú.

9. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „C.s.p.“), účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších zmien a doplnení, keďže podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety
prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolania boli podané včas (§
204 ods. 1 O. s. p., účinného v čase ich podania i podľa aktuálneho § 362 ods. 1 C.s.p.), aj keď neboli
vo všetkých odvolaniami napádaných výrokoch súdu prvej inštancie podané oprávnenými subjektmi -
stranami (pozn. do 1. júla 2016 účastníkmi konania), v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
201 O. s. p., akt. § 359 C.s.p.), pretože odvolací súd konštatuje, že odvolaním žalovaného 2/ voči výroku
1/ 2/ 3/ a 4/ rozsudku súdu prvej inštancie a odvolaním žalovaného 3/ voči výroku 1/ rozsudku súdu
prvej inštancie nebolo zasiahnuté do ich práv a povinností ako odvolateľov, pretože v týchto odvolaniami
napadnutých častiach rozsudku súdu prvej inštancie nebolo vydané rozhodnutie v ich neprospech z
čoho treba vyvodiť, že u nich nebol splnený zákonný subjektívny predpoklad na podanie odvolania.
Podľa § 386 písm. b/ C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou,
preto odvolací súd rozhodol o odvolaní žalovaných 2/ a 3 vo vzťahu k odvolacím súdom konštatovanej
neoprávnenosti spôsobom vyjadreným vo výroku IV/ a V/ tohto rozsudku (pozn.: žalovaného 2/ sa týkal
len výrok rozsudku súdu prvej inštancie - výrok 5/, ktorým tento žalobu o určenie neplatnosti zmluvy
o zriadení záložného práva zo dňa 4. septembra 2008 uzavretou medzi spoločnosťou Sorent, s.r.o. a
žalovaným 2/, kde súd prvej inštancie tento návrh na určenie zamietol). Tam, kde boli odvolania podané
oprávnenými subjektmi boli podané proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 201 a 202 O. s. p., akt. § 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolania majú
zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p., akt. § 127 a § 363 C.s.p. a že odvolatelia použili zákonom



prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie v napadnutej časti výrokov 1/, 2/, 3/ a 4/
rozsudku súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
(§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario)
a dospel k záveru, že rozsudok v odvolaniami napadnutých častiach oprávnenými subjektmi je vecne
správny vo výroku 3/ rozsudku súdu prvej inštancie a prakticky aj vo výroku 4/, kde došlo síce k jeho
zmene (§ 388 C.s.p.), ale len z formálnych dôvodov týkajúcich sa formulácie žalobného petitu, čo však
nemalo za následok vecnú nesprávnosť, aj keď z procesného hľadiska táto formulačná ,,nepresnosť
resp. nesprávnosť“ musela nutne spôsobiť zmenu aj tohto výroku, pretože v zmysle čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky v súlade s právom na spravodlivý súdny proces zaručeným čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná je z
procesného hľadiska súd povinný svojou činnosťou zabezpečiť výkon spravodlivosti tak, aby nedošlo
k jej odopretiu (§ 1, 3 O. s. p.). Podľa ust. § 153 ods. 1 O. s. p. (akt. § 215 ods.1 C.s.p.), súd
rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností,
ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné
pochybnosti. V sporovom konaní je súd viazaný navrhovaným petitom rozhodnutia. Zo žaloby vyplýva,
že žalobkyňa sa okrem iného domáhala aj vydania nehnuteľnosti. Uplatnenú námietku týkajúcu sa
nesprávne uloženej povinnosti vydania a nie vypratania, odvolací súd nepovažoval za takú, ktorá by
spôsobovala vecnú nesprávnosť rozhodnutia s tým, že odvolaciemu súdu nič nebránilo v tom, aby túto
formulačnú nepresnosť, resp. nesprávnosť sám napravil, pretože v opačnom prípade by sa tak jednalo
o prílišný ,,formalizmus“, čo by bolo evidentne v rozpore s Ústavou SR ako aj Dohovorom o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Treba uviesť, že hmotné právo hovorí o práve vlastníka domáhať sa
vydania veci, teda hnuteľnej aj nehnuteľnej (od toho, kto ju neprávom zadržuje), naopak procesné právo
naproti tomu hovorí o vydaní veci iba vo vzťahoch k hnuteľným veciam a pri nehnuteľných veciach sa
vydanie realizuje vyprataním a keďže výroky rozsudkov vzhľadom k tomu, že exekúciu možno vykonať
iba spôsobom uvedeným v zákone, musia obsahovať výroky zodpovedajúce tejto požiadavke, pretože
ak znie výrok rozsudku na vydanie nehnuteľnosti existuje neistota, čo má byť pri exekúcii vykonané,
preto pri práve vlastníka domáhať sa ochrany vlastníckeho práva vo vzťahu k nehnuteľnosti je potrebné
formulovať petit ,,vypratať nehnuteľnosť“ (R 53/1973), keďže pod pojmom ,,splnenie povinnosti vypratať
nehnuteľnosť“ sa rozumie odstránenie všetkých hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v priestoroch
nehnuteľností a zabezpečenie opustenia priestorov osobami tam sa nachádzajúcimi.

11. Naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. (akt. § 137 písm. c/ C.s.p.) sa viaže na
konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa
žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo
neistoty v jeho právnom vzťahu (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 11/2004).

12. Čo sa týkalo odvolaniami oprávnených subjektov napádaných výrokov 1/ a 2/, tu dospel odvolací
súd k záveru, že na určení neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva
uzavretej dňa 30. júla 2003 medzi Ing. Y. Z., bytom T. XXXXX/XE, N., nar. XX.X.XXXX a UNIVERSUM-
REAL s.r.o., Kuzmányho 7, Banská Bystrica, IČO: 35 703 105, na základe ktorej Katastrálny úrad v
Trnave, Správa katastra Piešťany rozhodol dňa 3.9.2003, pod č. V1586/03 o povolení vkladu vlastníctva
k nehnuteľnostiam v k. ú. A. vedených na LV č. XXXX, ako prevádzková stavba s. č. XXXX na parc.
reg. „C“ č. 7868 a pozemok parc. reg. „C“ č. 7868, zast. plochy a nádvoria vo výmere 492 m2, pozemok
parc. reg. „C“ č. 7869/1, zast. plochy a nádvoria vo výmere 1763 m2, pozemok parc. reg. „C“ č. 7869/2,
zast. plochy a nádvoria vo výmere 15 m2, v prospech Ing. Y. Z., bytom T. XXXXX/XE, N., ako aj určení,
že spoločnosti Suply s.r.o., Nám. SNP 15, Banská Bystrica, IČO: 36 857 921, nevzniklo vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam v k. ú. A. zapísaným v katastri nehnuteľností vedeným Okresným úradom
Piešťany, katastrálny odbor, na LV č. XXXX, ako prevádzková stavba s. č. XXXX na parc. reg. „C“ č.
7868 a pozemok parc. reg. „C“ č. 7868, zast. plochy a nádvoria vo výmere 492 m2, pozemok parc.
reg. „C“ č. 7869/1, zast. plochy a nádvoria vo výmere 1763 m2, pozemok parc. reg. „C“ č. 7869/2,
zast. plochy a nádvoria vo výmere 15 m2, v obci a k. ú., nebol naliehavý právny záujem, pretože
vyriešenie otázky platnosti predmetnej zmluvy vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva žalobkyne súd
prvej inštancie posudzoval ako otázku predbežnú, a ako taká nemôže byť sama o sebe spôsobilým
procesným inštrumentom ochrany práva a preto nie je potrebné ju riešiť autoritatívnym výrokom súdu,
keďže žalobkyňou sledovaný cieľ sa takýmto výrokom nedosiahne a ten je konzumovaný, ako bolo
vyššie uvedené, určovacím výrokom o vlastníctve žalobkyne. Čo sa týkalo výroku, ktorým súd prvej
inštancie určil, že spoločnosti Suply s.r.o., Nám. SNP 15, Banská Bystrica, IČO: 36 857 921, nevzniklo
vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, tak na takomto negatívnom určení už nebol vôbec



naliehavý právny záujem, pretože takýto negatívny určovací výrok vo vzťahu k prejednávanej veci
neslúži absolútne žiadnej praktickej potrebe t.z., aby bol riešený autoritatívnym výrokom súdu. Takýto
negatívny výrok vôbec nerieši právne postavenie žalobkyne a teda tvrdená spornosť v právnom vzťahu
sporových strán konania by nebola vydaním rozsudku s takýmto výrokom odstránená, pretože v zásade
neexistuje naliehavý právny záujem na určení, že subjekt práva nie je vlastníkom nehnuteľností, keď
zároveň bolo rozhodnuté o tom, kto je vlastníkom takejto nehnuteľnosti.

13. Odvolací súd po preskúmaní všetkých podstatných námietok odvolateľov (t.j. odvolaní podaných
oprávnenými osobami) vo vzťahu k napádaným výrokom 1/ a 2/ súdu prvej inštancie dospel k záveru,
že tieto bolo dôvodné, keď súd prvej inštancie síce dospel ku správnym skutkovým zisteniam, na ktoré
aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu, ale vec nesprávne právne posúdil, keď síce aplikoval
správnu právnu normu, ale ju na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval, preto odvolací súd v zmysle
§ 388 C.s.p. rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaniami napadnutej časti rozsudku súdu prvej
inštancie vo výrokoch 1/ a 2/ zmenil spôsobom vyplývajúcim z výroku I/ tohto rozsudku.

14. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

15. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

16. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovanej 3/ ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a v tejto súvislosti konštatuje, že sa v plnom
rozsahu stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie o dôvodnosti žaloby žalobkyne vo vzťahu k
výroku 3/ rozsudku súdu prvej inštancie, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. na tieto v celom rozsahu poukazuje.

17. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaných 2/ a 3/ viazaný (§ 379 C.s.p.;
§ 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalovanej 3/ uvedenými v odvolaní a
procesným postupom súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že v prejednávanom spore odvolací súd
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne
podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal. Žalovaná 3/
podané odvolanie odôvodňovala ťažiskovo tým, že v prejednávanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci - inštitútu dobrovoľnej dražby (§ 365 ods. 1 písm. h/
C.s.p.). Odvolací súd však dospel k opačnému záveru, a to že právne posúdenie veci zo strany súdu
prvej inštancie bolo správne, preto nemožno dospieť ani k záveru, že postupom súdu došlo k porušeniu
práva žalovanej 3/ na spravodlivý proces ani, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Na
základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku 3/ ako vecne
správne potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p..

18. Odvolací súd však nerozhodol o trovách odvolacieho konania, pretože o trovách konania ako takých
je potrebné rozhodnúť komplexne a v čase rozhodovania súdu prvej inštancie tu platila právna úprava
§ 151 ods. 3 O.s.p. (pozn.: táto nemá ekvivalent v novej právnej úprave C.s.p., ale je možné na daný
prípad použiť analógiu - ust. § 396 ods. 1 písm. c/ C.s.p.), ktorá umožňovala súdu o trovách konania
rozhodnúť tak, že o týchto rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Keďže súd
prvej inštancie aplikoval na trovy konania v čase jeho rozhodovania predmetné ustanovenie a v zmysle §
470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona zostávajú zachované, nemohol odvolací súd rozhodovať o trovách odvolacieho konania, keď o
trovách konania ako takých nerozhodol súd prvej inštancie, preto bude povinnosťou súdu prvej inštancie
rozhodnúť v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a priznať stranám náhradu trov konania (tak prvoinštančného
ako aj odvolacieho) podľa pomeru úspechu vo veci.

19. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3 : 0 (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších
zmien a doplnení; § 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).



Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.