Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/692/2015 z 11. 9. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 11. septembra 2016, sp. zn. 23Co/692/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2314213773.1 Krajský súd Trnava | 23Co/692/2015 | ECLI:SK:KSTT:2016:2314213773.1 | 2016-09-11 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 5b zákona č. 270/2007 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6c02092c-3477-4636-bdd7-ebb35a408ca3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2314213773.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/692/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314213773
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2314213773.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Trnava v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň: JUDr.
Daša Konríková a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so
sídlom Karadžičova 8, Bratislava, zast. advokátom: JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Karadžičova 8, P.O. BOX
205, Bratislava, proti žalovanej: N. V., bytom E. XXX, t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou pred
súdom I. inštancie: Mgr. B. Y., zamestnankyňa Okresného súdu Dunajská Streda, o zaplatenie 1.114,75
eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k. 30C/499/2014-81 zo
dňa 15. mája 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie s a p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej priznáva právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie platobný rozkaz č. k. 33Ro/653/2014-24 zo dňa 7.8.2014 sa zrušil a návrh
zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

2. Posudzovaný právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je od svojho vzniku
právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Právny vzťah medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou založený zmluvou o bežnom účte je nevyhnutné posudzovať podľa ustanovení
Obchodného zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského
charakteru, keďže zmluva o bežnom účte je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného
zákonníka) a zároveň právny predchodca navrhovateľa pri uzatváraní zmluvy o bežnom účte vystupoval
ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a odporkyňa vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri
uzatváraní zmluvy o bežnom účte nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti. V prípade uzatvorenia zmluvy o zriadení debetného limitu sa vzájomné práva a povinnosti
strán spravujú zmluvou o úvere. Ak je teda vzťah medzi účastníkmi konania svojim charakterom
spotrebiteľským vzťahom, je pre existenciu platne uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere
predpísaná písomná forma. V konaní však nebolo preukázané uzatvorenie dohody o debetnom limite
v písomnej forme s tým, aby tento záväzok bol individualizovaný so všetkými náležitosťami. Ak teda
právny predchodca navrhovateľa umožnil odporkyni čerpať peňažné prostriedky z bežného účtu bez
existencie písomnej zmluvy o zriadení debetného limitu, plnil odporkyni bez právneho dôvodu.

3. Zo skutkových zistení mal súd jednoznačne preukázané, že medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a odporkyňou došlo uzatvorením zmluvy o bežnom účte dňa 17.5.2006 k vzniku
záväzkového zmluvného vzťahu, v rámci ktorého bol právny predchodca navrhovateľa oprávnený
prijímať platby v prospech odporkyne ako majiteľa účtu a na druhej strane podľa jeho pokynov z tohto
účtu realizovať platby. Právny predchodca navrhovateľa umožnil odporkyni bez existencie písomnej



dohody čerpanie peňažných prostriedkov z účtu nekryté zostatkom na účte (teda súd posúdil nárok
navrhovateľa ako nepovolené prečerpanie). V súdenom prípade je zrejmé, že žiadna zmluva o tom, že
banka vykoná do určitej sumy príkazy na platbu, aj keď nemá na to potrebné prostriedky na účte, nebola
medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou uzatvorená.

4. V prípade uzatvorenia zmluvy o zriadení debetného limitu sa vzájomné práva a povinnosti
strán spravujú zmluvou o úvere. Ak je teda vzťah medzi účastníkmi konania svojim charakterom
spotrebiteľským vzťahom, je pre existenciu platne uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere
predpísaná písomná forma. V konaní však nebolo preukázané uzatvorenie dohody o debetnom limite
v písomnej forme s tým, aby tento záväzok bol individualizovaný so všetkými náležitosťami. Ak teda
právny predchodca navrhovateľa umožnil odporkyni čerpať peňažné prostriedky z bežného účtu bez
existencie písomnej zmluvy o zriadení debetného limitu, plnil odporkyni bez právneho dôvodu.

5. S poukazom na to, že odporkyni boli bezpochyby bez existencie platne uzatvorenej zmluvy o
debetnom limite poskytnuté peňažné prostriedky, môže si navrhovateľ uplatňovať nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktorý nárok je dôvodný len v časti rozdielu medzi poskytnutým bezdôvodným
obohatením právnym predchodcom navrhovateľa odporkyni a vráteným bezdôvodným obohatením
odporkyňou právnemu predchodcovi navrhovateľa. Vzhľadom na to, že od 1.5.2014 je súd povinný z
úradnej povinnosti pri nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať na prípadné premlčanie, aj keď sa
ho účastník nedovoláva, súd najprv posudzoval plynutie premlčacej doby.

6. V prejednávanej veci ide o premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, preto
je potrebné na premlčanie aplikovať ust. § 107 Občianskeho zákonníka. Pri premlčaní práva na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a
objektívna. Subjektívna dvojročná premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď sa oprávnený dozvie,
že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Z vykonaného dokazovania v
prejednávanej veci je zrejmé, že odporkyňa vykonala naposledy úhradu dňa 11.2.2008 a dňa 22.7.2011
nastala konečná splatnosť pohľadávky, teda v uvedený deň právny predchodca navrhovateľa mal
nepochybne vedomosť, že odporkyňa sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila a aká konkrétna je výška
jej bezdôvodného obohatenia. Subjektívna premlčacia doba tak začala plynúť právnemu predchodcovi
navrhovateľa dňa 22.7.2011, keďže týmto dňom bol naplnený subjektívny prvok rozhodujúci pre začatie
jej plynutia pozostávajúci z vyššie uvedených dvoch zložiek. Návrh na začatie konania podal navrhovateľ
na súd dňa 4.6.2014, teda zjavne po uplynutí dvojročnej premlčacej doby, keďže dvojročná premlčacia
doba uplynula navrhovateľovi dňa 22.7.2013. Za premlčané považoval súd aj uplatnené úroky z
omeškania, keďže tvoria príslušenstvo pohľadávky. Vychádzajúc z uvedených skutočností považoval
súd nárok navrhovateľa za premlčaný, a preto ho zamietol.

7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodu ust. § 205 ods. 2 písm. a O.s.p., pretože
súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil § 221ods. 1 písm. h) a účastníkovi konania
bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom § 221ods. 1 písm. f). Podľa ust. § 1
ods. 3 z. č. 258/2001 Z. z. v znení platnom ku dňu poskytnutia povoleného prečerpania „Zákon
sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte
poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu: tým nie je dotknuté ustanovenie § 3
ods. 6.“ Uplatnená pohľadávka predstavuje nesplatenú časť úveru poskytnutého žalovanému formou
povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte. Poskytnutie povoleného prečerpania
peňažných prostriedkov na účte žalovaného pod č. XXXXXXXXXX/XXXX až do sumy 1.029,01 eur s
premenlivou úrokovou sadzbou 16,10 % p. a. a konečnou lehotou splatnosti do 13.4.2047 preukázali
výpisom z bežného účtu žalovaného pod položkou č. 966 s označením „schválenie povoleného
prečerpania“ a písomným oznámením ich právneho predchodcu o poskytnutí povoleného prečerpania
v súlade s ust. § 3 ods. 6 z. č. 258/2001 Z. z. v znení platnom ku dňu poskytnutia povoleného
prečerpania. Žalovaný bol riadne písomne vyrozumený o výške úverového rámca, ročnej úrokovej
sadzbe a konečnej lehote splatnosti tak, ako to predpokladá ust. § 3 ods. 6 z. č. 258/2001 Z. z.. To že
žalovaný skutočne čerpal poskytnuté peňažné prostriedky preukázali predloženým výpisom z bežného
účtu pod č. XXXXXXXXXX/XXXX s prehľadom kreditných a debetných operácií, s konečným debetným
stavom účtu - 1.114,75 eur. Listinný dôkaz a to „oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania“ zo dňa
31.12.2006, ktorým preukázali splnenie zákonných podmienok a poskytnutie povoleného prečerpania
peňažných prostriedkov v súlade s ust. § 3 ods. 6 z. č. 258/2001 Z. z., súd prevej inštancie nijako
nevyhodnotil, čím odňal možnosť konať pred súdom. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie



tak považujú za predčasné. Predloženým písomným oznámením poskytnutia povoleného prečerpania
na bežnom účte preukázali riadnu existenciu úverového vzťahu vo forme povoleného prečerpania
peňažných prostriedkov na účte v súlade s ust. § 3 ods. 6 z. č. 258/2001 Z. z.. Nimi uplatnený
nárok z riadne poskytnutého nesplateného úveru tak nie je možné kvalifikovať na nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Nesprávne posúdenie nimi uplatneného nároku titulom nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia tak malo za následok nesprávnu aplikáciu subjektívnej dvojročnej premlčacej
doby na uplatnenie práva v súdnom konaní a následne tak nesprávne zamietnutie žaloby z dôvodu
uplynutia premlčacej doby. Na základe týchto skutočností navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

8. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril, odvolací návrh nepodal.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase
podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne §
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201
OSP, akt.§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho
podania pripúšťal (§ 201 a 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/ OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. b/CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§
380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na
verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP),
a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku
čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.

10. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ
ide o zistené skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože v
celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a
odkazuje na (výstižné, správne a presvedčivé) odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného
rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov
súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

11. Slovenská sporiteľňa a.s. a žalobkyňa uzavreli dňa 17.5.2006 Zmluvu o bežnom účte, na základe
ktorej zmluvy sa Slovenská sporiteľňa a.s. zaviazala zriadiť pre odporkyňu účet. Ku dňu 22.7.2011 vznikol
na účte odporkyne nepovolený debetný limit 1.114,75 eur. Dňa 28.3.2013 uzatvorili Slovenská sporiteľňa
a.s. ako postupca a žalobca ako postupník zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej zmluvy
postúpila Slovenská sporiteľňa a.s. pohľadávku voči odporkyni z nepovoleného prečerpania na účte na
navrhovateľa. Listom zo dňa 5.4.2013 postupca oznámil odporkyni postúpenie pohľadávky vo výške
1.348,52 eur z nepovoleného prečerpania na účte na navrhovateľa.

12. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa
28.3.2013 medzi navrhovateľom a Slovenskou sporiteľňou, a.s., Bratislava, postúpil postupca na
navrhovateľa pohľadávku voči odporkyni. Postupca a odporkyňa uzatvorili dňa 17.5.2006 zmluvu o
bežnom účte, na ktorom postupca poskytol odporkyni úver vo forme povoleného prečerpania peňažných
prostriedkov na účte, pričom podmienky čerpania sú obsiahnuté v obchodných podmienkach. V dôsledku
neplnenia platobných povinností odporkyňou a prekročenia limitu povoleného prečerpania peňažných
prostriedkov nad rámec povolenej sumy, došlo k vzniku nepovoleného prečerpania peňažných
prostriedkov na účte odporkyne. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky
predstavovala sumu 1.114,75 eur, t. j. debetný stav na účte odporkyne. Keďže odporkyňa zaťažila účet
nad rámec povoleného prečerpania, postupca oznámil odporkyni zastavenie povoleného prečerpania
dňa 22.7.2011.



13. Podľa ust. § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť
od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa ust. § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka banka je povinná prijímať na bežný účet v mene,
na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných
prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok
určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným
osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať
zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom
ustanovených podmienok pre prevody peňažných prostriedkov.

Podľa ust. § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bez bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa ust. 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Podľa ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú
vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

14. Právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je založený spotrebiteľskou
zmluvou- zmluvou o bežnom účte a je nevyhnutné posudzovať podľa ustanovení Obchodného
zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru, keďže
zmluva o bežnom účte je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka)
a zároveň právny predchodca navrhovateľa pri uzatváraní zmluvy o bežnom účte vystupoval ako
veriteľ s poukazom na predmet podnikania a odporkyňa vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri
uzatváraní zmluvy o bežnom účte nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti. V prípade uzatvorenia zmluvy o zriadení debetného limitu sa vzájomné práva a povinnosti
strán spravujú zmluvou o úvere. Pre existenciu platne uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere
predpísaná písomná forma. V konaní však nebolo preukázané uzatvorenie dohody o debetnom
limite v písomnej forme s tým, aby tento záväzok bol individualizovaný so všetkými náležitosťami.
Ak teda právny predchodca navrhovateľa umožnil odporkyni čerpať peňažné prostriedky z bežného
účtu bez existencie písomnej zmluvy o zriadení debetného limitu, plnil odporkyni bez právneho
dôvodu. Preto môže žalobca uplatňovať nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v časti rozdielu
medzi poskytnutým bezdôvodným obohatením právnym predchodcom žalobcu žalovanej a vráteným
bezdôvodným obohatením žalovanou právnemu predchodcovi žalobcu

15. V zmysle ust. § 5b z. č. 270/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov orgán rozhodujúci o nárokoch zo



spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

16. Žalovaná vykonala naposledy úhradu dňa 11.2.2008 a dňa 22.7.2011 nastala konečná splatnosť
pohľadávky, v tento deň právny predchodca žalobcu mal vedomosť, že žalovaná sa na jeho úkor
bezdôvodne obohatila a tiež aká je výška jej bezdôvodného obohatenia. Subjektívna premlčacia doba
tak začala plynúť právnemu predchodcovi žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia dňa 22.7.2011.
Návrh na začatie konania podal na súd dňa 4.6.2014, po uplynutí dvojročnej premlčacej doby, keďže
dvojročná premlčacia doba uplynula navrhovateľovi dňa 22.7.2013. Súd prvej inštancie preto správne
nárok ako premlčaný zamietol. O náhrade trov konania rozhodol potom správne podľa ust. § 142 ods.
1 O.s.p., žalovanej ako úspešnej náhradu trov konania nepriznal, pretože ju nežiadala a žiadne trovy
jej nevznikli.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 CSP vo
výroku ako vecne správny potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP,
podľa ktorého o nároku rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým končí konanie.

19. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

20. Preto odvolací súd poukazuje na cit. ust. CSP, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Toto rozhodnutie bolo vydané v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak



a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).



Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).