{"guid": "d6dcfbf6-3e69-4855-a84b-db8746a134e4:afabcbe4-1c9a-4f9c-bb92-1ea4db069333", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2314010033.1", "spisova_znacka": "6To/25/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 6To/25/2016 z 28. 11. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 28. novembra 2016, sp. zn. 6To/25/2016, ECLI:SK:KSTT:2016:2314010033.1", "identifikacne_cislo": "2314010033", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Pavol Pilek", "sudca_id": 190, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-pavol-pilek-190", "datum_vydania": "2016-11-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-147.odsek-1", "nazov": "§ 147 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-147.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-147"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-147"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/afabcbe4-1c9a-4f9c-bb92-1ea4db069333", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2314010033.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2314010033.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2314010033.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/25/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314010033
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2314010033.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudkýň
JUDr. Daniely Šramelovej a JUDr. Janky Klčovej, v trestnej veci obžalovaného R. H., nar. XX.XX.XXXX
v H., pre zločin zabitia podľa § 147 ods. 1 Trestného zákona prejednal odvolanie prokurátora Okresnej
prokuratúry Galanta a poškodenej D. M. proti rozsudku Okresného súdu v Galante zo dňa 24. februára
2016, č. k. 2T/4/2014, na verejnom zasadnutí konanom dňa 29. novembra 2016 v Trnave, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania okresného prokurátora a  poškodenej D. M., nar.
XX.XX.XXXX v  R.,  z a m i e t a j ú.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v  Galante zo dňa 24.02.2016, sp. zn. 2T/4/2014 bol obžalovaný R. H.
oslobodený podľa § 285 písmeno c/ Trestného poriadku spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Galante
č. 3 Pv  509/13/2202, pre zločin zabitia podľa § 147 ods. 1/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak,

ž e

dňa 17.07.2013 v  čase okolo 01.00 hod. v  obci H., ulici U. v  rodinnom dome číslo XXX jeden krát
bodol kuchynským nožom s  dĺžkou čepele 21,5 cm E. M., nar, XX.XX.XXXX do prednej plochy hrudníka
pod pravý prsník, v  dôsledku čoho došlo k  poraneniu pravých pľúc a  následkom krvácavého šoku k
úmrtiu E. M. na mieste,

nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3/ Tr. poriadku poškodenú D. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX, prechodne
bytom R. XXXX, s  nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z  vykonaného dokazovania a vyhodnoteného tak
jednotlivo, ako aj v súhrne mal za preukázané, že dňa 17.07.2013 okolo 01.00 hod. v  obci H. v  rodinnom
dome č. XXX, alebo na dvore domu bol bodnutý E. M. do hrudníka, ktorý v dôsledku utrpenia zranenia
na mieste podľahol. Táto skutočnosť bola potvrdená ohliadkou miesta činu, pitvou nebohého. Obžaloba
Okresnej prokuratúry v  Galante zabitie E. M. dala za vinu obžalovanému. Zo svedeckých výpovedí
svedkov nevyplýva, že by niekto z  nich videl bodnutie poškodeného obžalovaným a  túto skutočnosť
si ani sám obžalovaný nepamätal. Skutočnosti, kde sa obžalovaný v  priebehu dňa pohyboval, s  kým
bol, či nebol v  kontakte, nie sú rozhodujúcimi momentmi na ustálenie skutku. Osoby, ktoré sa vo
večerných hodinách a  v  noci zo dňa 16.07. na 17.07.2013 nachádzali v  dome poškodeného, boli pod
vplyvom alkoholu. Skutočnosti, kde sa obžalovaný v  priebehu dňa pohyboval, s  kým bol, či nebol v
kontakte, nie sú rozhodujúcimi na ustálenie skutku. Sám obžalovaný udáva tzv. okno z alkoholu, že si nič



nepamätá cca od 21.00 hod. kritického večera. Hladina alkoholu v  jeho krvi podľa znaleckého posudku
zodpovedala ťažkému stupňu opitosti, avšak nešlo o  komplikovanú, ani patologickú opitosť.
V  prípravnom konaní iba svedkyňa Q. A. uviedla, že cez otvorené okno spálne počula hlas R. H., ktorý
išiel cez ulicu a  kričal  „pichol som ho, volajte záchranku a  políciu“, ale ho nevidela. Nato zavolala na
políciu a  záchranku. Na hlavnom pojednávaní už nevedela hlas kričiaceho identifikovať. Z  prehratého
záznamu z  volania na linku 112 taktiež nie je možné identifikovať muža, ktorý mal kričať a  jednoznačne
ani nevyplýva, či na túto linku volala A. alebo jej sestra J.. K  takému záveru viedli pochybnosti, že odzneli
vety volajúceho „aké má číslo A....; ze J...., z  H.“. Ak by volala Q. A., prečo by volala na osobu A. a
prečo by hneď nepovedala H., ale najprv J...., a  takisto meno kričiaceho muža. Práve to bola J., ktorá
predtým bývala v  J., až potom sa nasťahovala do obce H.. Okrem toho volajúca žena o  poškodenom
vedela, že už leží na zemi.

Svedok P. Q. vypovedal, že keď sa vrátil okolo 22.00 hod. do domu poškodeného, televízor išiel v
obývačke, inak bola tma a  nikoho tam nevidel. Zostal v  kuchyni, kde si ľahol a  zaspal.

Podľa zápisnice z  ohliadky miesta činu, situačného plánu, ako aj fotodokumentácie na dvore rodinného
domu sa nachádzala kaluž červenej farby (podľa KEÚ PZ bola to ľudská krv a podľa  DNA profilu
pôvodcom tejto biologickej krvnej stopy bol E. M.), ktorá prechádza do kvapiek smerom k  vstupným
dverám rodinného domu až dovnútra. Nachádzali sa aj na linoleu predsiene a  plávajúcej podlahe
obývacej izby. Do priestorov kuchyne možno sa dostať cez prechodovú chodbu, na podlahe ktorej
boli takisto zistené červené kvapky. Je preto nelogické, aby svedok Q. si nevšimol tieto krvné kvapky,
pričom do kuchyne musel prejsť cez obývaciu izbu. Nie je jasné ani to, kde sa svedok nachádzal pri
príchode policajtov a kedy z  domu poškodeného odišiel. Logicky uvažujúc a  vzhľadom na kaluž krvi na
dvore rodinného domu poškodeného a  odtiaľ vedúce krvné kvapky do jeho domu, nie je jednoznačne
stanovené obžalobou ani miesto, kde bol poškodený bodnutý, jednoznačné je iba miesto, kde bol
nájdený. Pravdepodobne to malo byť na dvore, odkiaľ potom išiel do domu, čomu nasvedčujú aj krvné
kvapky vedúce až na miesto, kde skonal. Oblečenie obžalovaného bolo podrobené kriminalistickému
skúmaniu, avšak nebola na ňom zistená prítomnosť využiteľného biologického materiálu. Podľa názoru
súdu I. stupňa, ak by obžalovaný bol páchateľom predmetného trestného činu, určite by sa našli na jeho
oblečení stopy krvi poškodeného, keď na dvore sa nachádzala kaluž krvi, prípadne jeho odtlačky na
útočnom kuchynskom noži. Vzhľadom na jeho alkoholickú opojenosť sa javí málo pravdepodobné, že
by si na ruku natiahol rukavice, pričom rukavice, ktoré by boli od krvi, nájdené neboli.

Nakoľko v  danom prípade neboli žiadne priame, ani nepriame dôkazy, usvedčujúce obžalovaného zo
spáchania trestného činu, okresný súd podľa § 285 písm. c) Tr. poriadku oslobodil.  Vzhľadom k  tomu,
že prišlo k  oslobodzujúcemu rozsudku, okresný súd poškodenú D. M. s  nárokom na náhradu škody
odkázal na občianske súdne konanie.

Predsedníčka senátu okresného súdu odôvodnila písomne vyhotovený rozsudok v  rozsahu č. l. 352-355
spisu.

Proti tomuto rozsudku podal v  zákonom stanovenej lehote odvolanie okresný prokurátor. Taktiež
odvolanie podala poškodená D. M. proti výroku  o  náhrade škody.  Obžalovaný prítomný na hlavnom
pojednávaní sa vzdal práva na podanie odvolania.

Z  písomného odôvodnenia odvolania okresného prokurátora v  rozsahu č. l. 360-361 spisu vyplýva,
že okresný súd v  odôvodnení predmetného rozsudku podrobne popísal všetky realizované dôkazné
prostriedky, avšak podľa názoru prokuratúry vykonané dôkazy nevyhodnotil v  ich vzájomnej súvislosti,
resp. nevysporiadal sa pri hodnotení so vzniknutými odpormi medzi jednotlivými dôkazmi.

Obžalovaný v  rámci svojho výsluchu uviedol, že si nepamätá, čo robil v  čase spáchania skutku z  dôvodu
jeho opitosti. Táto jeho výpoveď bola vyvrátená znaleckými posudkami z  odvetvia súdneho lekárstva,
ako i  odvetvia psychiatrie, z  ktorých vyplýva, že obžalovaný mal v  kritickom čase spáchania skutku
hladinu alkoholu v  rozpätí 1,700 - 3,105 g/kg, čo predstavuje stredný až ťažký stupeň opitosti, avšak
v  prípade obžalovaného išlo o  jednoduchú opitosť, najmä s  poukazom na jeho vysokú toleranciu na
alkohol. V  čase spáchania skutku bolo znalcami vylúčené vymiznutie jeho ovládacích a  rozpoznávacích
schopností. Je pravda, že v  danej trestnej veci neexistuje žiaden priamy svedok trestného činu, ako
ani relevantná kriminalistická stopa na zbrani, či oblečení páchateľa. Vo veci však bola vykonaná



skupina nepriamych dôkazov preukazujúcich spáchanie skutku obžalovaným. Zo zvukového záznamu
z  tiesňovej linky strediska Záchrannej zdravotnej služby SR z  č.l. 238 spisu vyplýva, že volajúci v  čase
00.54 hod. dňa 17.07.2013 uviedol, že niekto tu voľakoho pichol nožom s  tým, že volajúcemu to povedal
ten, čo ho pichol.

Z  výpovedí svedkov Q. A. a  C. J. bolo ustálené, že hovor bol uskutočnený z  mobilného telefónneho
čísla, ktoré užíva C. J. a  volať mala Q. A.. Tieto skutočnosti boli potvrdené svedkyňou Q. A., ktorá
bola vypočutá bezprostredne po skutku, teda v  čase, keď jej pamäťová stopa bola ešte čerstvá dňa
17.07.2013 v  čase o  04,50 hod., kedy uviedla, že cez okno do ulice jasne počula R. H. kričať „pichol
som ho, volajte záchranku a  políciu“. Bola si istá, že to bol hlas R. H., lebo ho pozná veľmi dlho a  veľmi
dobre. Následne bola Q. A. opätovne vypočutá dňa 19.08.2013, kedy znova potvrdila, že to bol určite
obžalovaný, ktorý bol od nej vzdialený asi 6 metrov, keď ho počula povedať, že niekoho zabil. Až na
hlavnom pojednávaní dňa 17.09.2014 svedkyňa Q. A. uviedla, že sa jej zdalo, že je to hlas obžalovaného,
a  preto to povedala do telefónu. Svedkyňa svoju výpoveď o  presvedčení, ktorej osobe patril hlas, ktorý
mal na ulici zakričať, že „pichol som ho“ zjemnila s  odstupom času tak, že si už nie je istá ako tomu
bolo tak bezprostredne v  čase tesne po skutku, čo dokazuje zvukový záznam a  svedecká výpoveď
bezprostredne po skutku.

Svedkyňa C. J. potvrdila, že v  ten večer telefonovala jej sestra Q. A.. Vzhľadom k  uvedenému okresný
sa uvedenými dôkazmi podľa názoru prokurátora nevysporiadal v  súlade s  ustanovením § 2 ods. 12,
§ 168 ods. 1 Trestného poriadku.

Okresný súd sa pri svojom rozhodovaní s  poukazom na zásadu uvedenú v § 2 ods. 12 Trestného
poriadku obmedzil iba na vyhodnotenie dôkazov podľa zákonnosti a  bez toho, aby skúmal a  jednotlivé
usvedčujúce, odvodené dôkazy vyhodnotil aj podľa ich závažnosti, pravdivosti a  vierohodnosti.
Skutočnosť, že v  tomto trestnom konaní nebol zadovážený žiadny priamy dôkaz ešte nedáva súdu
vyvodiť záver o  tom, že obžalovaný sa trestnej činnosti uvedenej v  oslobodzujúcom rozsudku
nedopustil. V  tejto trestnej veci boli zadovážené nepriame dôkazy, ktoré v  spojení s  inými dôkazmi
majú dôkaznú silu. Tieto dôkazy tvoria sústavu - harmonický celok, pričom medzi každým z  týchto
nepriamych dôkazov a  dokazovanou skutočnosťou je príčinný vzťah. Sústava týchto dôkazov vo svojom
súhrne tvorí jednotnú a  ničím nenarušenú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktoré vo svojom
celku nielen spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti žalovaného skutku a  z  jeho spáchania usvedčujú
obžalovaného, ale jednoznačne vedie k  záveru, že obžalovaný R. H. sa dopustil skutku zakladajúceho
znaky trestného činu uvedeného v  obžalobe Okresnej prokuratúry v  Galante zo dňa 14.01.2014, sp.
zn. 3Pv 509/13/2202 a  súčasne vylúčil možnosť akéhokoľvek iného záveru. Skutočnosť, ktorú rozsudok
pokladá za preukázanú, je v  rozpore so správnym hodnotením dôkazov a  nevyplýva z  vykonaných
dôkazov.

V  závere navrhol, aby krajský súd zrušil rozsudok Okresného súdu v  Galante sp. zn. 2T/4/2014-352
zo dňa 24.02.2016 a  nariadil súdu, aby vo veci znovu konal a  rozhodol.

Prokurátor Krajskej prokuratúry v  Trnave na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrval na podanom
odvolaní a  navrhol, aby krajský súd zrušil rozsudok Okresného súdu v  Galante a  vec vrátil súdu I.
stupňa, aby o  veci znovu konal a  rozhodol.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že poškodeného nezabil, je nevinný, je to cigánske
sprisahanie proti nemu. Poukázal na to, že A. nikdy v  živote u  M. nebola, práve v  ten deň mu niesla
koláče, takže tiež mala vedomosť o  tom, že od neho odišla žena, ona chcela od neho všetko kupovať,
všetku elektroniku, on akurát povedal, že, čo ide kupovať, keď nemá peniaze. Možno aj to jej stačilo.

Poškodená na verejnom zasadnutí prítomná napriek riadne doručenému predvolaniu prítomná nebola.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek
1 Tr. por.  alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma podľa § 317
odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť  postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371
odsek 1  Trestného  poriadku.



Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil, že odvolanie
proti rozsudku  okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená (prokurátor), a  to proti výrokom,
proti ktorým odvolanie podať mohla, pričom tak urobila v  lehote ustanovenej v  zákone.

Pokiaľ ide o  výrok o  vine v  konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, odvolací súd nezistil
žiadne pochybenia, ktoré by mohli mať vplyv na objasnení veci a  zachovaní práva obžalovaného na
obhajobu. Okresný súd pri dodržaní procesného postupu správne zistil skutkový stav veci, vykonal úplné
dokazovanie a  dôsledne prebral všetky dôkazy dokumentované v  prípravnom konaní, takže z  hľadiska
dodržiavania zásad obsiahnutých v § 2 ods. 10 Trestného poriadku treba konštatovať, že neexistuje
žiaden relevantný dôkaz, ktorý by nebol v  napadnutom konaní vykonaný.

Následne súd I. stupňa všetky zákonne vykonané dôkazy v  intenciách § 2 ods. 12 Tr. por. správne
vyhodnotil jednotlivo i  v  celom ich súhrne, a  tak dospel k  úplným a  správnym skutkovým záverom.
Okresný súd potom v  odôvodnení svojho rozhodnutia v  súlade s  požiadavkami obsiahnutými v
ustanovení § 168 ods. 1 Trestného poriadku podrobne a  jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za
preukázané a  o  ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal
so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčenú, alebo pochybnú, z akých úvah pri hodnotení
dôkazov vychádzal, najmä pokiaľ si niektoré vzájomne odporovali a  tiež ako sa vyrovnal s  obhajobou
obžalovaného.

Ani odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že nebolo dokázané bez akýchkoľvek pochybností, že skutok
spáchal obžalovaný R. H.. Z  tohto dôvodu si všetky skutkové závery I. stupňového súdu osvojuje a
keďže sa s  nimi stotožňuje, v  celom rozsahu na ne ako na správne aj odkazuje.

Podľa § 285 písmeno c/ Trestného poriadku : Súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak

c) nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

K oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby podľa citovaného ustanovenia      § 285 písmeno c)
Trestného poriadku dôjde vtedy, ak dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní sa síce preukáže,
že skutok uvedený v obžalobnom návrhu sa stal a vykazuje znaky trestného činu, avšak vykonané
dokazovanie neumožňuje nepochybný záver, že to bol práve obžalovaný, kto inkriminovaný skutok
spáchal.

Zapieranie obvineného môže byť podkladom oslobodzujúceho rozsudku podľa § 285 písm. c) Trestného
poriadku len vtedy, keď vykonané dôkazy na jeho usvedčenie nepostačujú a ďalšie usvedčujúce dôkazy
sú nedostupné (V 29/1971).

V prípade, ak má slúžiť výpoveď svedka ako jediný dôkaz, preukazujúci vinu obžalovaného, bez ďalších
podporných dôkazov (napr. odborné vyjadrenie, znalecký posudok, stopy, výpovede svedkov či listinné
dôkazy), musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a
zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný či dokonca vyvrátený.

Pri hodnotení vierohodnosti svedka je súd povinný prihliadnuť najmä k vnútornej štruktúre výpovede
svedka, teda či si neodporuje v podstatných okolnostiach o ktorých vypovedal, k logickým súvislostiam
o okolnostiach, o ktorých svedok vypovedá, či výpoveď svedka je v súlade aj s ostatnými dôkazmi
zadováženými v trestnom konaní. ( Rt  Krajský súd Žilina sp.zn.1To/97/2009).

V danej trestnej veci obžalovaný popiera spáchanie skutku, neexistuje žiaden priamy svedok trestného
činu ako ani žiadna kriminalistická stopa. Jediným usvedčujúcim dôkazom je výpoveď svedkyne Q. A.,
ktorá v prípravnom konaní mala označiť obžalovaného ako osobu, ktorá kričala ,,zavolajte záchranku,
asi som ho zabil.“

Pri hodnotení vierohodnosti svedka je súd povinný prihliadnuť najmä k vnútornej štruktúre výpovede
svedka, teda či si neodporuje v podstatných okolnostiach o ktorých vypovedal, k logickým súvislostiam
o okolnostiach, o ktorých svedok vypovedá, či výpoveď svedka je v súlade aj s ostatnými dôkazmi
zadováženými v trestnom konaní.



Podľa názoru odvolacieho súdu výpoveď svedkyne Q. A. nie je presvedčivá a to s poukazom na jej
rozdielne výpovede tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní.

Pri výpovedi dňa 17.07.2013 svedkyňa uviedla k  časti návštevy u poškodeného, že vošla do predsiene
a  doniesla M. zákusky v  sáčiku. Zdržala sa asi 20 - 30 minút v  dome. Vo výpovedi dňa 19.08.2013
už uvádza, že k  M. išla, lebo chcela požičať kosačku, vošla len na dvor. Tam mu odovzdala koláče.
Odmietla ísť do domu. Vo výpovedi dňa 17.07.2013 uviedla, že vypila červené víno. Vo výpovedi dňa
19.08.2013 však uvádzala, že pila biele víno.

Dňa 17.07.2013 vo výpovedi uviedla, že telefonovala, počula hlas H., ktorý išiel po ulici a  kričal „pichol
som ho, volajte záchranku a  políciu“.
Dňa 19.08.2013 uviedla, že išlo o hlas H., ktorý utekal po ulici a  kričal „asi som ho zabil“.

Vo svojej výpovedi dňa 23.12.2013 vypovedala, že ona volala a  do telefónu povedala, že „R. H. pichol
M.“.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.09.2015 na č. l. 305 svedkyňa Q. A. vypovedala, že zvonku
počula, že niekto kričí, že „zavolajte záchranku, asi som ho zabil“. Nevie, čí to bol hlas, lebo hlas nevedela
opoznať. Potom volala na políciu. Rozpory vo výpovedi svedkyňa odôvodnila tým, že čo sa týka hlasu
nevie, či to kričal obžalovaný, že „volajte záchranku a  políciu, že ja som ho asi zabil, leží na zemi“ .
Osobu, ktorá to kričala, nevidela, vonku nebola, ale zdalo sa jej, že je to hlas obžalovaného. Myslela si,
že to on kričí, nakoľko s  M. boli dobrí kamaráti. Preto to povedala aj do telefónu, na ulicu nevyšla.

Rozporné je vyjadrenie svedkyne, kde sa vlastne nachádzala, keď počula uvedený hlas, ktorý hovoril
„pichol som ho“, pretože v  jednej výpovedi uvádza, že bola v  izbe a  okno mal otvorené. V  inej výpovedi
uvádza, že možno bola na dvore na toalete a  vtedy počula ako to R. kričí.

Z  prepisu zvukového záznamu z  tiesňovej linky operačného strediska Záchrannej zdravotnej služby SR
zo dňa 17.07.2013 v  čase o  00:54:28 hod. vyplýva, že volajúca uviedla „niekto tu voľakoho prepichol
nožom“. O tom, kto to povedal volajúca osoba uviedla „on, čo ho pichol, ja som bola akurát venku“.
Z  daného vyplýva, že volajúca osoba nekonkretizovala, kto bol tou osobou, ktorá mala poškodeného
pichnúť. Taktiež z  uvedeného záznamu sa nedá s  určitosťou povedať, kto telefonoval. V  prípade, ak
by telefonovala svedkyňa Q. A., ako to uvádzala, je potrebné poukázať na časť z  prepisu zvukového
záznamu, kde sa volajúca osoba pýta „aké má číslo A., však je tuto vedľa, vedľa Jednoty ako je ten
obchod“. V  prípade, ak by volala Q. A. nepýtala by sa, ako volajúca osoba, aké číslo má A..

Vzhľadom na vyjadrenia uvedenej svedkyne sú pochybnosti, kde sa svedkyňa nachádzala, či to vôbec
bola ona, kto počul osobu kričať, aby volali záchranku, „pichol som ho“ a  či to bola práva ona, kto
telefonoval na tiesňovú linku operačného strediska Záchrannej zdravotnej služby.

Orgány činné v trestnom konaní nevykonali rekogníciu (opoznávanie) podľa hlasu, ktoré mohlo odstrániť
pochybnosti o tom, či to bol hlas obžalovaného alebo nie.

Pokiaľ ide o  odvolacie námietky okresného prokurátora, odvolací súd uvádza, že sa nestotožňuje s
vyjadrením prokurátora, že výpoveď obžalovaného, ktorý uviedol, že si nepamätá, čo robil v  čase
spáchania skutku z  dôvodu jeho opitosti, bola vyvrátená znaleckými posudkami z  odvetvia súdneho
lekárstva, ako i  odvetvia psychiatrie, z  ktorých vyplýva, že obžalovaný mal v  kritickom čase spáchania
skutku hladinu alkoholu v  krvi v  rozpätí 1,700 - 3,105 g/kg, čo predstavuje stredný až ťažký stupeň
opitosti, avšak v  prípade obžalovaného išlo o  jednoduchú opitosť, najmä s  poukazom na jeho vysokú
toleranciu na alkohol.
Uvedené nevylučuje vyjadrenie obžalovaného, že si nepamätá, čo robil v  čase spáchania skutku,
pretože zo znaleckých posudkov totižto vyplýva, že pamäťovú nedostatočnosť obžalovaného na čas
skutku si znalci vysvetľujú palynsestom (okienkom), čo je následný fenomén po intoxikácii alkoholom
a  z  forenzného hľadiska význam nemá. Znalci tiež jednoznačne nemôžu vylúčiť u  obžalovaného ani
mechanizmus obrany, čo je vzhľadom na závažnosť skutku a  s  tým súvisiace dopady aj psychologicky
prijateľné a  zrozumiteľné. Z  uvedeného vyplýva, že znalci nevylúčili, že obžalovaný si nemohol, resp.
že by obžalovaný nemal „okno“ a  nemôže si tak pamätať, čo robil v  čase spáchania skutku.



Odvolací súd taktiež poukazuje na to, že orgány činné v  trestnom konaní sa dôkladne nezaoberali aj
osobou svedka Q., ktorý sa nachádzal na mieste činu a  v  čase príchodu polície spal v  kuchyni na
posteli. Je potrebné uviesť, že tomuto svedkovi neboli odobraté stery z  rúk, spod nechtov a  takisto
nebolo preskúmané jeho ošatenie, či sa na ňom nenachádzajú stopy krvi. Orgány činné v  trestnom
konaní nestotožnili miesto, kde malo prísť k  útoku na poškodeného.

Na usvedčenie obžalovaného chýbajú ďalšie dôkazy, pretože zo znaleckých posudkov Kriminalistického
a expertízneho ústavu  vyplýva, že na oblečení obžalovaného, nebola zistená prítomnosť využiteľného
biologického materiálu. Na ošatení sa nenašli stopy krvi poškodeného a neboli zabezpečené
daktyloskopické stopy na kuchynskom noži.

Zabezpečený dôkaz a to výpoveď svedkyne Q. A. krajský súd z rovnakých dôvodov ako okresný súd
považuje za nedostatočný na vyslovenie záveru o vine obžalovaného.

V súvislosti s \"dôkaznou núdzou\", aká sa vyskytla aj v posudzovanom prípade, krajský súd poukazuje
na zásadu \"in dubio pro reo\", teda \"v pochybnostiach v prospech obžalovaného\" vyplývajúcu z ust. § 2
ods. 4 Tr. por., použitie ktorej prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o
dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu
reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu
veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.

S poukazom na vyššie uvedené, krajský súd považuje napadnutý rozsudok za zákonný a oslobodzujúci
rozsudok v plnom súlade so zásadou \"in dubio pro reo\", ktorý záver nedokážu spochybniť ani skutočnosti
uvádzané prokurátorom v jeho odvolaní.

Pokiaľ ide o  odvolanie poškodenej D. M., táto svoje odvolanie do verejného zasadnutia odvolacieho
súdu písomne neodôvodnila, z  toho dôvodu odvolací súd nevedel, čoho sa svojom odvolaním domáha
a  aké rozhodnutie navrhuje.

Nakoľko okresný súd oslobodil obžalovaného spod obžaloby, správne a zákonne poškodenú s  nárokom
na náhradu škody v  zmysle ustanovenia § 288 ods. 3 Trestného poriadku odkázal na občianske súdne
konanie. Vzhľadom k  uvedenému postupu, odvolací súd odvolanie poškodenej v  časti s  nárokom na
náhradu škody zamietol.

Vzhľadom k  vyššie uvedeným skutočnostiam, odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti svojho rozhodnutia, teda odvolanie okresného prokurátora, ako aj poškodenej v  zmysle § 319
Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2T/4/2014", "guid": "bd1554b6-09a1-4f5c-a728-5405157af56b:f29f51db-72be-416d-bba2-c793f2c33218", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "1e308cfe-4127-41c0-b5e5-515ffc833347:675ac028-0b1d-4dd8-8f45-3ba21d5b3366", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8715010307.1", "spisova_znacka": "6Tdo/81/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Tdo/81/2017 z 23. 9. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-09-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8715010307.1"}]}