Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Co/535/2015 z 6. 9. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 6. septembra 2016, sp. zn. 25Co/535/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2214216246.1 Krajský súd Trnava | 25Co/535/2015 | ECLI:SK:KSTT:2016:2214216246.1 | 2016-09-06 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 53 ods. 4 písm. k) OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/50bfdd63-a462-4fc7-9bf7-7543b0588385 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2214216246.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/535/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214216246
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214216246.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr.
Martina Valentová a JUDr. Iveta Jankovičová, v právnej veci žalobcu: Quantum Credit, a.s., so sídlom
Bratislava, Tamášikova 23/C, IČO: 47 248 980, zastúpeného spoločnosťou: PERSPECTA Legal, s.r.o.,
so sídlom tamtiež, IČO: 36 668 745, proti žalovanej: I. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. G. XX, o zaplatenie
734,96 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda
č.k. 8C/235/2014-43 zo dňa 16.10.2014 - v zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou bola žaloba žalobcu vo zvyšku
zamietnutá a rozhodnuté o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie čiastočne vyhovel žalobe žalobcu a žalovanej uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi 96,16 Eur spolu s úrokom z omeškania 9,5% ročne zo sumy 61,03 Eur od
18.8.2011 do zaplatenia, zo sumy 12,50 Eur od 18.9.2011 do zaplatenia, zo sumy 5,66 Eur od 18.10.2011
do zaplatenia a s úrokom z omeškania 9,25% zo sumy 16,97 Eur od 18.11.2011 do zaplatenia, to
všetko v mesačných splátkach po 50,- Eur, ktoré sú splatné vždy do 28. dňa toho ktorého mesiaca
žalobcovi, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za
následok zročnosť celého plnenia. Druhou výrokovou vetou súd žalobu žalobcu vo zvyšku zamietol,
treťou výrokovou vetou vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 43 ods. 1 a 12, § 78 ods. 9 zák. č.
351/2011 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov, § 3 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, 3, 4,
§ 53 ods. 2, 3, § 517 ods. 2, § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 a § 10c Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 aj do 31.1.2013, s poukazom na § 273 ods. 1
Obchodného zákonníka.

3. Súd vychádzal zo skutkových zistení, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, keď z pripojenej
zmluvy o poskytovaní služieb Magio Sat a odovzdávacieho protokolu vyplýva, že právny predchodca
žalobcu (T Com a následne Slovak Telekom, a.s.) a žalovaná uzavreli písomnú zmluvu o poskytovaní
služieb elektronickej komunikácie a zároveň aj zmluvu o nájme koncového zariadenia. Na základe
nich právny predchodca žalobcu poskytol odporkyni dve koncové zariadenia aj s kartami, diaľkovými
ovládačmi a ostatným príslušenstvom. Z pripojených faktúr súd zistil, že právny predchodca žalobcu v
období od augusta do decembra 2011 celkovo vyfakturoval žalovanej za poskytnuté služby postupne
sumu 61,03 Eur, 12,50 Eur, 5,66 Eur a 16,97 Eur, ktoré faktúry žalovaná neuhradila. Ostatnou faktúrou
zo dňa 17.12.2011 vyúčtoval žalovanej sumu 638,80 Eur, pokutu za Magio Sat v sume 199,- Eur, pokutu



za Magio box 2x 150,- Eur, pokutu za diaľkový ovládač 2x 20,- Eur, pokuta za kartu 2x 19,95 Eur a
zmluvnú pokutu za ostatné príslušenstvom v sume 2x 29,95 Eur. Ani túto faktúru žalovaná neuhradila.

4. Následne súd uviedol, že vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou na základe
predmetných zmlúv je vzťahom spotrebiteľským, zo spotrebiteľskej zmluvy a preto sa musí riadiť
zákonnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Okrem toho mal za preukázané, že ide o vzťah, v
ktorom zmluvné podmienky neboli v celom rozsahu individuálne dojednané, keďže ide o formulárové
zmluvy vrátane všeobecných zmluvných podmienok, tarify cenového výmeru a cenníka a vypĺňajú sa len
niektoré kolónky alebo sa len označia krížikom. Zmluvu pritom vypracoval právny predchodca žalobcu
bez toho, aby žalovaná mohla nejakým podstatným spôsobom docieliť zmenu jej podmienok, ide o
formulárovú zmluvu a nejde o individuálne dojednanú zmluvu.

5. Súd mal za preukázané, že žalovaná služby žalobcu využívala, že porušila zmluvu o poskytovaní
služieb, ale aj svoju zákonnú povinnosť, lebo za služby, ktoré jej boli poskytnuté, cenu žalobcovi
nezaplatila a to ani po doručení výzvy. Preto súd považoval žalobu žalobcu za dôvodnú čo do zaplatenia
dlhu za služby v sume 96,16 Eur (61,03 plus 12,50 plus 5,66 plus 16,97 Eur). Dňom nasledujúcim po
splatnosti tej ktorej faktúry sa s plnením dostala do omeškania a preto bola žaloba dôvodná aj čo do
zaplatenia úrokov z omeškania 9,5% ročne zo sumy 61,03 Eur od 18.8.2011, zo sumy 12,50 Eur od
18.9.2011, zo sumy 5,66 od 18.10.2011 a zo sumy 16,97 Eur od 18.11.2011, všetko až do zaplatenia. Z
týchto dôvodov bolo tejto časti návrhu vyhovené ako dôvodnej, lebo dlh na poskytnutých službách bol
podľa súdu prvej inštancie preukázaný a omeškanie tiež.

6. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu v celkovej sume 638,80 Eur spolu s úrokom z omeškania 9% od
18.12.2011 do zaplatenia, v tomto rozsahu súd žalobu považoval za nedôvodnú, keďže dojednanie
o zmluvných pokutách považoval za absolútne neplatné. Skonštatoval, že za porušenie skoro každej
zmluvnej povinnosti dodávateľ zapracoval do zmluvy, ale najmä do jej príloh aj zmluvnú pokutu, na druhej
strane nezapracoval do zmluvy a jej príloh žiadnu zmluvnú pokutu pre seba ako dodávateľa za prípadné
nesplnenie si jeho povinností zo zmluvy. Okrem toho súd považoval spôsob dojednania v zmluvných
pokutách za absolútne neplatný z dôvodu, že pri nich nerozlišuje obdobie, resp. časový okamih, kedy k
prípadnému porušeniu došlo a výška každého druhu zmluvnej pokuty je rovnaká pri porušení povinnosti
v akomkoľvek časovom období odo dňa uzavretia zmluvy do konca viazanosti. Takýto postup súd
považoval za v rozpore s dobrými mravmi a obchádzanie zákona - dojednanie o zmluvnej pokute je
absolútne neplatným právnym úkonom aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka s poukazom na § 3
Občianskeho zákonníka. Okrem toho súd skonštatoval, že dojednania o každej zmluvnej pokute sú
nejasné, neurčité a v konečnom dôsledku nezrozumiteľné, čo je dôvodom absolútnej neplatnosti aj
podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Zákon síce umožňuje, aby niektoré listiny boli neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy, avšak zmluvnú pokutu nemožno považovať ani za cenu, ani za tarifu, a tak nemá
miesto v cenníku, v cenovom výmere alebo v tarife. Zmluvná pokuta má byť osobitne dojednaná a v
zákonom predpísanej písomnej forme. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR
sp. zn. I.ÚS 3512/11, ktorý konštatoval, že dojednanie o zmluvnej pokute zásadne nemôžu byť súčasťou
všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy.

7. Súd prvej inštancie sa osobitne zaoberal štyrmi z piatich zmluvných pokút, ktoré boli uplatnené za to,
že žalovaná nevrátila poskytnuté zariadenia. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu 150,- Eur za Magio box, je
obsiahnutá v cenníku, pričom má byť uložená za nevrátenie, stratu alebo poškodenie tohto zariadenia,
avšak žalobca nepreukázal povinnosť žalovanej vrátiť koncové zariadenia a teda ani nárok na zmluvnú
pokutu za jeho nevrátenie. Zo zmluvy a príloh nevyplýva kedy a z akých podmienok by mal užívateľ
vrátiť toto prenajaté zariadenie. Podľa tarify by sa táto povinnosť viazala len na smart kartu a na satelitnú
anténu alebo ostatné príslušenstvo, nevzťahovala by sa na koncové zariadenia a to Magio Sat box,
pretože tento v bode 4 tarify nie je uvedený. Naviac by musela byť splnená aj ďalšia podmienka, že
dodávateľ vyzval užívateľa na vrátenie zariadení a užívateľ tak neurobil alebo že došlo k zániku zmluvy.
Ani jedno však žalobca netvrdil, ani nepreukázal. Povinnosť vrátiť koncové zariadenia je daná i bez výzvy
žalobcu len v prípade zániku zmluvy a žalobca zánik zmluvy netvrdil, ani nepreukázal. Pokiaľ sa týka
zmluvnej pokuty 2x 20,- Eur za diaľkový ovládač, platí to isté čo pri Magio boxe. Naviac výška zmluvnej
pokuty v cenníku je 16,77 Eur a nie 20,- Eur, ako si uplatňuje žalobca. V časti 2x 19,95 Eur - pokuta za
kartu a 2x 29,95 Eur - pokuta za príslušenstvo, súd prvej inštancie uviedol, že okrem dôvodu absolútnej
neplatnosti týchto dojednaní tieto zmluvné pokuty by bolo možné uplatniť iba v prípade nevrátenia týchto
zariadení za podmienok uvedených v tarife, ak užívateľ nevrátil koncové zariadenia ani do 30 dní odo



dňa zániku zmluvy o poskytovaní služby Magio Sat alebo odo dňa doručenia výzvy na vrátenie zariadení,
pričom súčasne by musela byť splnená podmienka, že dodávateľ vyzval užívateľa na vrátenie, a on tak
v uvedenej lehote neurobil, alebo že došlo k zániku zmluvy. Ani jedno žalobca nepreukázal.

8. Súd prvej inštancie uzavrel, že dojednania o zmluvných pokutách sú absolútne neplatné a keďže
žalobca existenciu platnej dohody o zmluvných pokutách nepreukázal, jeho návrh čo do zmluvných
pokút v celkovej sume 638,80 Eur je nedôvodný, žalovaná sa s plnením tejto sumy ani nemohla dostať
do omeškania. Preto v tejto nedôvodnej časti žalobu žalobcu zamietol.

9. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca bol vo väčšom rozsahu neúspešný a žalovaná mala zasa
vo väčšom rozsahu úspech, ale trovy konania si neuplatnila, preto o trovách bolo rozhodnuté podľa §
142 ods. 2 O.s.p.

10. Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. boli žalovanej povolené splátky na úhradu jej dlhu, pričom výšku súd určil
primerane dlhu a pomerom žalovanej, ktorá momentálne nemá žiadny príjem a tiež pomerom žalobcu,
ktorý bude mať pohľadávku vyrovnanú približne v troch až štyroch splátkach.

11. Proti tomuto rozsudku, výlučne v časti, ktorou nebolo žalobe vyhovené a v časti nároku o zaplatenie
náhrady trov konania, podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalobca, ktorým
sa domáhal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že podanej žalobe vyhovie
v plnom rozsahu a zaviaže žalovanú na náhradu trov konania vo výške 214,16 Eur (za tri úkony
právnej služby po 51,45 Eur, 3x paušálnu odmenu po 8,04 Eur a 20% DPH). Argumentoval tým,
že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil s tvrdením, že jednostrannosť zmluvnej pokuty bez
ďalšieho nie je v súlade s dobrými mravmi, takéto nazeranie by bolo prísne formalistické. V tejto
súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/325/2012 a následný rozsudok
Okresného súdu v Rožňave sp. zn. 4Co/106/2012. K argumentácii súdu, že ustanovenie o zmluvnej
pokute je v rozpore s dobrými mravmi a obchádza zákon z dôvodu, že nezohľadňuje okamih, kedy k
prípadnému porušeniu došlo, odvolateľ uviedol, že zmluvná pokuta predstavuje inštitút zabezpečenia
záväzkov, ktorý má donútiť zmluvnú stranu po celú dobu trvania povinnosti. Je právne irelevantné, kedy
došlo k porušeniu povinnosti, podstatné je, že sa strana nesprávala tak, ako bola zo zmluvy zaviazaná.
Fixné určenie zmluvnej pokuty je v súlade s dobrými mravmi. Argument súdu, že zmluvný vzťah
je vyjadrený vo viacerých zmluvných dokumentoch, čo spôsobuje neurčitosť, či nezrozumiteľnosť a
absolútnu neplatnosť zmluvných dojednaní označil za neopodstatnený, keďže určitosť a zrozumiteľnosť
sa vzťahuje na skutočnosť, či je možné porozumieť obsahu zmluvy pri aplikovaní výkladových pravidiel
§ 35 ods. 2 a 3 OZ, teda, či je možné zistiť akú vôľu chcela zmluvná strana vyjadriť. Určitosť a
zrozumiteľnosť sa nevzťahujú na formu dokumentov, v ktorých je tento text obsiahnutý. V ďalšom
odvolateľ poukázal na ust. § 43 ods. 1 veta prvá zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách,
podľa ktorého súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa, ktorá je teda ex lege súčasťou zmluvy,
hoci predstavuje samostatný dokument. Čo sa týka rozhodnutia českého Ústavného súdu, citovaný
zákon o elektronických komunikáciách má teritoriálnu pôsobnosť v rámci Slovenskej republiky a český
Ústavný súd rozhodoval v iných právnych podmienkach. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu za nedodržanie
doby viazanosti vo výške 199,- Eur, keďže táto je obsiahnutá priamo v zmluve, je nepochybne platne
dojednaná, pričom právnym dôvodom vzniku tejto pokuty je to, že žalovaná neplnením svojich povinností
uhradiť faktúry spôsobila dôvod, pre ktorý mohol právny predchodca žalobcu odstúpiť od zmluvy. Čo
sa týka zmluvných pokút na príslušenstvo, poukázal na to, že zmluva bola uzavretá 14.7.2011 a prvá
nesplatená faktúra je za obdobie júl 2011, žalovaná teda zmluvu od začiatku porušovala a nereagovala
na výzvy, ani nevrátila príslušenstvo, preto jej boli vystavené faktúry za zmluvné pokuty za nevrátenie
príslušenstva, ktoré sú uvedené v cenníkoch. Táto zmluvná pokuta teda nespôsobila nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán a je v súlade s ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách.

12. Žalovaná odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrila.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 občianskeho súdneho poriadku účinného v čase
podania odvolania, ďalej len OSP, akt. § 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP), po zistení,
že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 OSP, akt.§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - i
stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 OSP, akt. 355 ods. 1 CSP), po



skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt § 127 a § 363 CSP)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods.2 písm. d/ a f/ OSP, akt. 365 ods.
1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a
dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP, predtým § 212 ods. 1 OSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné
vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech, keďže rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti je vecne správny v dôsledku čoho boli splnené podmienky
pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu
bolo posúdiť, či súd prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti dospel k správnemu záveru, že
predmetné zmluvné podmienky zakotvujúce povinnosť žalovanej zaplatiť zmluvné pokuty sú absolútne
neplatnými dojednaniami, v dôsledku čoho bolo nevyhnutné žalobu žalobcu vo zvyšku, v časti o ich
zaplatenie v sume 638,80 Eur aj s príslušenstvom, zamietnuť.

15. Z dokazovania vykonaného prvostupňovým súdom, ktorého výsledky odvolací súd preberá a ktoré
ani neboli spochybnené odvolateľom, vyplýva, že faktúrou č. 6734002158 právny predchodca žalobcu
(Slovak Telekom, a.s., Bratislava) vyfakturoval žalovanej pokuty Magio Sat 1x 199,- Eur, za Magio box
2x po 150,- Eur, za diaľkový ovládač 2x po 20,- Eur, za kartu 2x po 19,95 Eur, za ostatné príslušenstvo
2x 29,95 Eur, spolu 638,80 Eur. Z obsahu zmluvy o poskytovaní služby Magio Sat uzavretej medzi
právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom, a.s., Bratislava a žalovanou ako užívateľkou dňa
14.7.2011 vyplýva, že priamo v podpísanej zmluve bola dojednaná iba zmluvná pokuta vo výške 199,-
Eur za porušenie záväzku užívateľa užívať službu podľa dohodnutej doby viazanosti, najmä ak vypovie
zmluvu, požiada o zmenu programu služby na program s nižším mesačným paušálom, konaním, resp.
opomenutím spôsobí dôvod, pre ktorý dodávateľ služby je oprávnený od zmluvy o poskytovaní služby
odstúpiť. Všetky ostatné zmluvné pokuty ako boli vymenované vo vyššie označenej faktúre vyplývajú
z iných listín, ktoré síce boli vyhlásené za súčasť predmetnej zmluvy, avšak boli jednostranne vydané
a sformulované právnym predchodcom žalobcu a netvoria súčasť písomne podpísaného textu zmluvy.
Odvolací súd sa so záverom prvostupňového súdu, že takéto dojednanie zmluvnej pokuty je neplatné,
plne stotožňuje. Poukazuje pritom na to, že ochranu spotrebiteľa možno podriadiť pod ústavný princíp
rovnosti, ktorú možno ponímať ako rovnosť formálnu, ktorú má zabezpečiť zákonodarca pri tvorbe
právneho poriadku alebo rovnosť faktickú, ktorá môže byť zabezpečená priamo zákonodarcom pri
použití tzv. pozitívnej diskriminácie pri existencii faktickej nerovnosti alebo handicapu. Ale i tam, kde
sa zákonodarca nevydal cestou vedomého zvýhodnenia slabšieho, aby dal prednosť rovnosti faktickej
pred formálnou, ponecháva súdom, ktoré pozitívne právo aplikujú, priestor pre riešenie napätia medzi
neúplnosťou písaného práva a povahou konkrétneho prípadu cestou aplikácie ústavných princípov v
materiálnom poňatí právneho štátu. Východiskom ochrany spotrebiteľa je potom postulát, podľa ktorého
sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom a to s ohľadom na
okolnosti, za ktorých dochádza k záväzkovému vzťahu, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť
predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na
možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Ústavný princíp
rovnosti sa premieta i do súkromného práva a prejavuje sa v súkromnoprávnych vzťahoch. Doktrína
rovnosti v súkromnoprávnych vzťahoch vyžaduje, že súkromné právo garantuje každému čo najširšiu
mieru možnosti slobodného konania, avšak práve preto, že ju garantuje každému, musí ju zároveň u
niektorých obmedziť, aby bola zaručená všetkým. Zo stretu autonómie vôle a z idey rovnosti potom
vyplýva ochrana slabšej zmluvnej strany a to s cieľom dosiahnutia vyváženej pozície, teda spravodlivosti,
ekvity, či rovnováhy zúčastnených záujmov. Vo vzťahoch, v ktorých vystupujú strany, ktorých pozície sú
značne nerovnovážne sa nemožno uspokojiť s tým, že obom stranám budú poskytnuté rovnaké právne
prostriedky, teda formálna rovnosť, lebo v skutočnosti nerovnosť východzích prostriedkov spôsobuje i
nerovnosť vo výsledku samotnom. Riešenie tejto situácie je v tom, že slabšej zmluvnej strane (typicky
spotrebiteľovi) je priznaných viac práv a silnejšej zmluvnej strane (dodávateľovi) je uložených viac
povinností. Účelom danej právnej úpravy je teda snaha o dosiahnutie skutočnej rovnováhy tým, že
budú právne vyrovnané východiskové ekonomické informačné a iné rozdiely, ktoré medzi stranami
panujú. Aby bola dosiahnutá rovnosť, je nutné nerovnosť východzích pozícií korigovať rovnako nerovnou
úpravou práv a povinností. V pozitívnom práve sa potom ochrana spotrebiteľa premieta do podoby



vyššej informačnej povinnosti dodávateľa, do práv spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy, do podoby zákazu
niektorých dojednaní v spotrebiteľských zmluvách, či do podoby príkazu v pochybnostiach o význame
spotrebiteľských zmlúv vykladať ich pre spotrebiteľa najpriaznivejšie. Princíp autonómie vôle a princíp
rovnosti je doplňovaný a korigovaný princípom ekvity či spravodlivosti. Keďže v spotrebiteľskom práve je
dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení, lebo má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, tak okrem
obmedzenia vyplývajúceho z vyššie uvedeného princípu rovnosti prostriedkov, možno od dodávateľa
očakávať i vyžadovať, že sa vo vzťahu k spotrebiteľovi bude chovať vo všeobecnej polohe poctivo. Ak
nepostupuje týmto spôsobom, spreneverí sa dôvere druhého účastníka zmluvného vzťahu v poctivosť
svojho konania a takémuto nepoctivému konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu. V praxi sa
zásada poctivosti prejavuje okrem iného i tým, že text spotrebiteľskej zmluvy má byť pre priemerného
spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný, logicky usporiadaný. Zásada poctivosti dopadá ale i na
aplikáciu všeobecných obchodných podmienok. Platí pritom, že i v spotrebiteľských zmluvách je možné
všeobecné obchodné podmienky uplatniť, avšak takáto aplikácia má nielen formálne, ale i obsahové
obmedzenia. Všeobecné obchodné podmienky, ktoré majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo
nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru, nesmú
slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej zložite formulovanej a malým písmom písanej forme
dodávateľ skryl dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti
spotrebiteľa najskôr uniknú, ako sú napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej
pokute. Pokiaľ tak napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto
konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Z vyššie uvedených východísk potom vyplýva záver, že
dojednanie o zmluvnej pokute v rámci spotrebiteľskej zmluvy zásadne nemôže byť súčasťou tzv.
všeobecných obchodných podmienok, ale iba priamo spotrebiteľskej zmluvy samotnej, teda listiny, na
ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis (porovnaj Nález Ústavného súdu ČR I.ÚS 3512/11). Uvedené
závery českého ústavného súdu, všeobecne formulujúce dôvody, podmienky a spôsob ochrany slabšej
strany, pri značne unifikovanej ochrane spotrebiteľa na celom území Európskej únie, i s prihliadnutí
na individuálne odchýlky v právnych úpravách v tejto oblasti v jednotlivých členských štátoch , sú plne
aplikovateľné i prostredí Slovenskej republiky. Opačný názor odvolateľa preto neobstojí.

16. Vychádzajúc z vyššie uvedenej argumentácie potom odvolací súd zhodne s prvostupňovým
uzatvára, že pokiaľ v rámci spotrebiteľskej zmluvy dojednanie o zmluvnej pokute nie je obsiahnuté
priamo v podpísanej zmluve, ale iba v obchodných podmienkach, prípadne v iných samostatných
zmluvnými stranami nepodpísaných listinách, hoci vyhlásených za jej súčasť, zmluvnú pokutu nemožno
považovať za platne písomne dojednanú (§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý sa s poukazom
na § 1 ods. 2 v spojení s § 300 až § 302 Obchodného zákonníka, vzťahuje i na obchodnoprávne
vzťahy). Nedostatok zákonom predpísanej písomnej formy právneho úkonu, potom v zmysle § 40
ods. 1 Občianskeho zákonníka robí dohodu účastníkov absolútne neplatnou. Z neplatného zmluvného
dojednania potom nemôže vzniknúť oprávnenie, ani povinnosť. Prvostupňový súd preto správne žalobu
v časti týkajúcej sa týchto zmluvných pokút zamietol.

17. Ohľadne žalobou uplatnených zmluvných pokút, ktorých dojednanie nie je obsiahnuté priamo v
spotrebiteľskej zmluve tak nebolo potrebným a bolo by nadbytočným a nehospodárnym zaoberať sa ich
prípadnou neplatnosťou i z ďalších do úvahy prichádzajúcich hľadísk.

18. V zmysle § 43 ods. 1 a 2 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, ktorý bol účinný
v období od 1.1.2004 do 31.10.2011, teda v čase uzavretia predmetnej zmluvy o pripojení, zmluvou
o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k
inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa ods. 2 podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesta jej
poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania platí, že sa
služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

19. Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v zák. č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.6.2007. Dňom 1.7.2007
nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., ktorý v ostatnom znení má v
§ 3 ods. 3 zakotvené, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách.



20. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. definoval spotrebiteľské zmluvy v ust. § 52 rozdielne v období
od 1.4.2004 do 31.12.2007 a rozdielne v období od 1.1.2008. S účinnosťou od 1.1.2008 Občiansky
zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom podľa ods. 3 cit. ust. je pritom osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

21. Porovnajúc obsah účastníkmi uzavretej zmluvy o pripojení včítane jej dodatku s vyššie citovanými
zákonnými ustanoveniami je nesporné a prvostupňový súd v preskúmavanom rozsudku správne
uzavrel, že právny vzťah založený predmetnými zmluvami medzi navrhovateľom, ktorý pri uzatváraní
a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti ako
dodávateľom v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ako podnikom v zmysle § 43 cit. zák. č.
610/2003 Z.z. a na druhej strane odporcom, ktorý pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a bol teda spotrebiteľom zmysle §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa§ 43 cit. zák. č. 610/2003 Z.z. účastníkom, je spotrebiteľským
vzťahom a predmetná zmluva o pripojení je zmluvou spotrebiteľskou. V dôsledku toho bolo na daný
vzťah nevyhnutné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v
čase uzavretia predmetnej zmluvy.

22. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Ust.
ods. 1 sa nevzťahuje podľa ods. 2 iba na predmet plnenia alebo cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah. V ods. 3 potom zákonodarca demonštratívne vymenúva ktoré ustanovenia uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky. Medzi ne novelou Občianskeho
zákonníka zák. č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2008 bolo zakotvené písm. k) v zmysle ktorého
za neprijateľnú podmienku sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením tohto záväzku.
Podľa ods. 5 cit. § 53 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

23. V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie. Toto ustanovenie je zachované v Občianskom zákonníku v nezmenenej podobe
od účinnosti piatej hlavy o spotrebiteľských zmluvách. Ostatne citované ustanovenie je kogentné
a zakotvuje zákaz, aby sa zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve odchýlili od Občianskeho
zákonníka takým spôsobom, že je to v neprospech spotrebiteľa. V zmysle ods. 2 tohto ustanovenia v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

24. Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a
ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé
podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

25. Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie
námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa



bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu
považovať za nekalé.

26. V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok
sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky
okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

27. Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

28. Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej
súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých
podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

29. Podľa prílohy tejto smernice bod 1. písm. e) medzi podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 okrem iných patrí
i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú
sumu ako náhradu.

30. Porovnajúc text predmetnej zmluvy o poskytovaní služby včítane dojednania o zmluvnej pokute vo
výške 199,- Eur je teda nesporné, že predmetné zmluvné dojednanie rozhodne nebolo individuálne
dojednané.

31. V zmysle čl. 4 Smernice 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok hodnotiť
so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v
dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Odvolací súd pritom nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu
za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta dojednaná v
spotrebiteľskej zmluve bola primeraná. Táto podmienka ale v danom prípade i podľa názoru odvolacieho
súdu zhodného so súdom prvej inštancie, splnená nebola. Jednorazová zmluvná pokuta vo výške 199,-
Eur za porušenie záväzku spotrebiteľa užívať poskytovanú službu počas dohodnutej doby viazanosti, je
neprimerane vysoká, v dôsledku čoho je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a preto neplatná.

32. Je tomu tak predovšetkým preto, že vyžaduje od spotrebiteľa, aby zaplatil zmluvnú pokutu v stabilnej
nemalej výške 199,- Eur bez ohľadu na to, kedy dôjde k ukončeniu predmetnej zmluvy, či na počiatku
alebo bezprostredne pred jej ukončením. Pri predčasnom ukončení vzťahu na začiatku viazanosti je
totiž ujma na strane dodávateľa nesporne a neporovnateľne vyššia ako na konci viazanosti. Z tohto
hľadiska dojednanie rovnakej zmluvnej pokuty je neprimerané.

33. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd po vysporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami v odvolaní
zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že zmluvná podmienka individuálne nedojednaná v
danej spotrebiteľskej zmluve o zmluvnej pokute vo výške 199,- Eur spôsobuje z uvedených dôvodov
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej ako
spotrebiteľky tým, že od nej požadujú, aby v dôsledku nesplnenia záväzku zaplatila neprimerane vysokú
sumu ako sankciu (§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka) spojenú s nesplnením jej záväzku, v
dôsledku čoho ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku (§ 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka), ktorá je
neplatná (53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) a preto pre spotrebiteľa, teda žalovanú nie je záväzná. Ani
túto časť žalobou uplatneného nároku preto nebolo dôvodné priznať. Súd pritom v zmysle konštantnej
judikatúry ESD i súdov SR musel posúdiť nekalú povahu sankcie obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve
aj bez návrhu a zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou viazaný.

34. ESD v rozsudku vo veci C-618/10 zo dňa 14.6.2012 skonštatoval, že smernici odporuje španielska
právna úprava, ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej
zmluvnej podmienky možnosť zmeniť obsah tejto podmienky. Súdny dvor vyslovil názor, že taká možnosť
- ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla odstrániť odstrašujúci účinok pre dodávateľov
spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia. Preto taká



možnosť zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov než je ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania
týchto podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, predajcovia
alebo dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať s vedomím, že aj keby bolo
rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by súd zmeniť zmluvu tak, že by týmto spôsobom ostali ich
záujmy zabezpečené. V dôsledku toho sú vnútroštátne súdy pri konštatovaní existencie nekalej zmluvnej
podmienky povinné takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak
nemôžu zmeniť jej obsah. Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka totiž musí v zásade existovať
ďalej bez akejkoľvek inej zmeny, okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia
možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva.

35. Z vyššie citovaného rozhodnutia ESD vyplýva nemožnosť vnútroštátneho súdu v spotrebiteľských
veciach využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná
podmienka je neplatná ako celok (a preto nemožno súdom znižovať neplatne dojednanú zmluvnú
pokutu, príp. meniť jej obsah tým, že bude akceptovaná iba v niektorých z dohodnutých prípadov
porušenia zmluvy spotrebiteľom a z iných nie) v dôsledku čoho bolo možné uplatnenú zmluvnú
pokutu ako celok navrhovateľovi ako dodávateľovi súdom iba nepriznať a nebolo možné ju priznať v
moderovanej „primeranej výške“ príp. inak zmenenú.

36. S poukazom na vyššie uvedené potom súd prvej inštancie správne v preskúmavanom rozsudku
žalobu žalobcu v časti, ktorou si uplatnil nárok na zmluvné pokuty, v celom rozsahu ako nedôvodný
zamietol.

37. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti včítane správneho
výroku o náhrade trov konania, odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého, s použitím § 387 CSP,
ako vo výroku vecne správny, potvrdil.

38. Keďže žalovaná bola v odvolacom konaní plne úspešná, vznikol jej nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100%, s poukazom na ust. § 255 v spojení s § 396 ods. 1 a 2 CSP. Odvolací súd preto žalovanej
priznal nárok na náhradu trov v plnom rozsahu (§ 262 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak



a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).