{"guid": "b241fda9-f292-47c2-911e-184441a47ff7:55c23303-c2e3-4c77-95db-9b463205def2", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2214214337.1", "spisova_znacka": "25Co/204/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Co/204/2015 z 16. 2. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 16. februára 2016, sp. zn. 25Co/204/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2214214337.1", "identifikacne_cislo": "2214214337", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Martina Valentová", "sudca_id": 1697, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martina-valentova-1697", "datum_vydania": "2016-02-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené", "Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-2.pismeno-k", "nazov": "§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9.odsek-2.pismeno-k", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-1", "nazov": "§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9", "nazov": "§ 9 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-544.odsek-2", "nazov": "§ 544 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-544.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-544"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-153.odsek-3", "nazov": "§ 153 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-153.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-153"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-153.odsek-4", "nazov": "§ 153 ods. 4 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-153.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-153"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2010/129#paragraf-9", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-11", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-544", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-153"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/55c23303-c2e3-4c77-95db-9b463205def2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2214214337.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2214214337.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2214214337.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd: Krajský súd Trnava\nSpisová značka: 25Co/204/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 2214214337\nDátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová\nECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214214337.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a členov\nsenátu: JUDr. Anton Jaček a JUDr. Iveta Jankovičová, v právnej veci navrhovateľa: Home Credit\nSlovakia, a.s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, proti odporkyni: Q. J., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom J. P., U. D. XXX/XXXX, o zaplatenie 3.908,26 Eur s príslušenstvom, na odvolanie\nnavrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 9C/438/2014-36 zo dňa 2.12.2014 -\nv zamietajúcej časti a v časti, ktorou súd určil zmluvnú podmienku za neplatnú, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach, ktorou súd návrh vo zvyšku zamietol\np o t v r d z u j e    a  ktorou súd určil označenú zmluvnú podmienku za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti\nr u š í .\n\nOdporkyni náhradu trov konania   n e p r i z n á v a .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu\n1.427,95 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75%  ročne zo sumy 1.427,95 Eur od 27.06.2014\ndo zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh zamietol a odporkyni\nnáhradu trov konania nepriznal. Štvrtou výrokovou vetou súd určil, že zmluvná podmienka uvedená vo\nvšeobecných úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. v ustanoveniach\n§ 3 hlavy 17: „V prípade  omeškania s úhradou splátky, splátky RÚ I či RU II, alebo zmluvných pokút alebo\nplatieb podľa hlavy 7 § 7, je klient povinný zaplatiť spoločnosti úrok z omeškania v zákonnej výške. V\nprípade omeškania z úhradou splátky úveru dlhšieho ako 7 dní je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti\nzmluvnú pokutu vo výške 15% a v prípade splátky RU I. alebo RU II. 8% z čiastky, z ktorej úhradou\nje v omeškaní. Ustanoveniami o zmluvnej pokute v týchto UP nie sú žiadnym spôsobom dotknuté\nnároky spoločnosti voči klientovi na náhradu škody v plnej výške popri zmluvnej pokute (za škodu\nvzniknutú spoločnosti sú považované najmä náklady uhradené spoločnosťou externým agentúram\nspolupracujúcim so spoločnosťou na vymáhaní dlžnej pohľadávky, súdne, rozhodcovské (arbitrážne\npoplatky atď.) s tým, že spoločnosť je oprávnená stanoviť výšku týchto poplatkov v sadzobníku\npaušálne). Spoločnosť je oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na zákale tohto vyúčtovania\nuhradiť spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 4 Eur, v prípade prvej upomienky a 12 Eur v\nprípade druhej a ďalšej upomienky. Upomienku je spoločnosť oprávnená poslať taktiež prostredníctvom\ntelefonického spojenia GSM technológie, SMS správ a internetu. Spoločnosť je oprávnená zmluvnú\npokutu, úrok z omeškania, či poplatok za upomienku klientovi celkom alebo čiastočne odpustiť,\" je\nneplatná z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky.\n\nRozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 9 ods. 1, 2 písm. k), r), y), § 10 ods.\n1, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, 4\npísm. k), 5, § 54, § 517 ods. 2, § 544 ods. 1, 2, § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka.\n\nNa základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že navrhovateľ poskytol odporkyni\nspotrebiteľský úver. Ide o dočasné poskytnutie finančných prostriedkov vo forme úveru. Podľa Zákona\no spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy tak ide o spotrebiteľský úver. Z\nuvádzaného potom, ako aj vzhľadom na to, že ide o vzťah veriteľa - dodávateľa so spotrebiteľom je potom\nnutné vyvodiť záver, že ide o vzťah podliehajúci režimu nielen zákonnej úprave podľa ust. Občianskeho\nzákonníka, ale najmä Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.\nZmluva účastníkov tak musí spĺňať zákonom dané podmienky uvedené v ust. § 9 ods. 1, 2 Zákona o\nspotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Absencia niektorých má za následok\nto, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, teda bez akéhokoľvek navýšenia, len v hodnote\nposkytnutej služby, teda výšky spotrebiteľského úveru. Vzhľadom na absenciu náležitostí podľa § 9 ods.\n2 písm. f) a k) sa úver považuje v zmysle ust. § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez\npoplatkov. Odporkyňa je preto povinná vrátiť a zaplatiť navrhovateľovi len skutočnú výšku poskytnutého\núveru. Súd preto uznal navrhovateľovi iba reálne poskytnuté peňažné prostriedky, t.j. sumu 1.427,95 Eur\ns príslušenstvom (4.500 - 3.072,05). Pokiaľ sa týka dojednaní o zmluvnej pokuty v úverových zmluvných\npodmienkach (hlava 17 § 3) ide o dojednanie absolútne neplatné,  pretože je písané veľmi drobným,\nvoľným okom skoro nečitateľným písmom, ako celé úverové zmluvné podmienky. Naviac dojednanie\no zmluvnej pokute, ako to vyplýva z obsahu úverových zmluvných podmienok, je zapracované medzi\nmenej podstatné a menej významné úverové zmluvné podmienky, čo môže vyvolať u spotrebiteľa dojem,\nže aj táto je potom nedôležitá. Úverové zmluvné podmienky sú prakticky nečitateľné, teda nejasné,\nneurčité, čím potom i neplatné. Dohodu účastníkov o zmluvnej pokute ťažko možno akceptovať ako\nsúčasť všeobecných úverových podmienok. Podľa zák. ust. Občianskeho zákonníka zmluvná pokuta\nmusí mať pre svoju platnosť písomnú formu. Už len z toho vyplýva, že zákonodarca zmluvnú pokutu\npovažuje za sankciu, ktorá má byť osobitne dojednaná a v zákonom predpísanej písomnej forme. Okrem\ntoho obchodné podmienky sú tzv. typovými, kde ich obsah a rozsah a to, čo v nich bude alebo nebude\na v akej forme a podobe určuje výlučne len navrhovateľ ako dodávateľ, ktorý tieto podmienky robí\na formuluje. Odporkyňa ako spotrebiteľ ich obsah zásadným spôsobom ani meniť nemôže. Ak chce\nspotrebiteľský úver získať, má možnosť len všetko podpísať a akceptovať. Nemá možnosť výberu a\nvoľby podmienok. Preto súd dospel k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute je absolútne neplatné.\nNa dôvod absolútnej neplatnosti pritom musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti, aj keď sa toho nikto\nnedovolá. Na základe súhrnu všetkých skutočností súd vyhovel návrhu navrhovateľa na zaplatenie\n1.427,95 Eur spolu s úrokom z omeškania 8,15 % ročne od 27.6.2014 do zaplatenia a návrh čo do\nsumy 3.072,05 Eur spolu s úrokom z omeškania 8,15 % ročne od 27.06.2014 do zaplatenia, zamietol.\nSúd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. rozhodol o náhrade trov konania tak, že ich odporkyni nepriznal, lebo\njej žiadne nevznikli.\n\nProti tomuto rozsudku, výlučne v časti, ktorou súd návrh vo zvyšku zamietol a ktorou určil označenú\nzmluvnú podmienku za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti, podal odvolanie navrhovateľ, ktorým sa\ndomáhal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutých častiach zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na\nďalšie konanie. Vyslovil presvedčenie, že súd prvého stupňa v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. dospel\nna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v zmysle § 205 ods. 2 písm. f)\nO.s.p. rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v zmysle § 221 ods. 1\nO.s.p. v konaní došlo k vadám. Ako prvé odvolateľ namietal, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje\nvšetky zákonom ukladané náležitosti, teda aj tú predpokladanú § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z.\ntáto náležitosť jasne vyplýva z lícnej strany predmetnej zmluvy, kde je uvedený počet splátok a termín\nsplatnosti splátok. Zároveň poukázal aj na znenie § 1 hlavy 5, znenie z hlavy 4  úverových zmluvných\npodmienok, ako i na definovanie výšky splátok, ich počet a frekvenciu uvedené na lícnej strane zmluvy.\nOdvolateľ sa v odvolaní zaoberal i uvedením údaju o RPMN v zmluve. Ďalej namietal, že v odôvodnení\nrozsudku sa súd nevenuje výrokovej časti o neprijateľných zmluvných podmienkach a neuvádza\npresvedčivé a relevantné dôvody vyhlásenia neprijateľných podmienok. Rozsudok podľa navrhovateľa\nnie je náležite odôvodnený, keď súd nepostupoval v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. a judikatúry Ústavného\nsúdu. Následne odvolateľ uviedol, že nikdy nepopieral skutočnosť, že ide o spotrebiteľský vzťah.\nDojednania uvedené v úverových zmluvných podmienkach navrhovateľa sú platnými a rovnocennými\ndojednaniami s ostatnými zmluvnými dojednaniami a ako také majú rovnakú právnu moc a váhu ako\ndojednania uvedené na lícnej strane zmluvy. Navrhovateľ je presvedčený, že predmetná zmluva o úvere\n\nneobsahuje žiadne neprijateľné podmienky, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a\npovinnostiach strán, ako uvádza súd. Spotrebiteľ má právo sa sám rozhodnúť, či daný produkt alebo\nponuku využije a v prípade, že áno, je zodpovedný za svoje konanie. Neprijateľnú zmluvnú podmienku\nnemožno vnímať jednostranne najmä z pohľadu akú majetkovú ujmu bude spotrebiteľ pociťovať, ale je\npotrebné sledovať aký to bude mať právny následok pre budúce právne vzťahy. Ak súd vyhlási takéto\nneprijateľné podmienky, ochrana spotrebiteľa musí mať aj svoje medze.\n\nK odvolaniu navrhovateľa sa odporkyňa písomne nevyjadrila.\n\nKrajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej O.s.p.), po\nzistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201\nO.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní,\nže odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolatelia použili zákonom\nprípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v\nmedziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania - teda v časti, ktorou bol návrh vo zvyšku zamietnutý\na ktorou bola určená označená zmluvná podmienka za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti (§ 212 ods. 1\nO.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214  ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia\nrozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211\nods. 2  O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej\ntabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že hoci odvolacia argumentácia navrhovateľa\nneobstojí, predsa je možné rozsudok potvrdiť iba v napadnutej časti, ktorou súd návrh vo zvyšku zamietol\na v časti určenia zmluvnej podmienky za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti je nevyhnutné napadnutý\nrozsudok zrušiť.\n\nPredmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu\nnavrhovateľa, bolo posúdiť, či prvostupňový súd správne súladne so zákonom návrh navrhovateľa vo\nzvyšku zamietol a zároveň určil označenú zmluvnú podmienku za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti.\nVzhľadom k tomu, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania včítane jeho obsahového vymedzenia,\nnie je predmetom odvolacieho  prieskumu skutkový stav zistený súdom prvého stupňa, o ktorý svoje\nprávne  závery oprel i súd odvolací. Ďalej nie je odvolaním dotknutý záver, že právny vzťah medzi\núčastníkmi vzniknutý na základe zmluvy o úvere, v ktorej navrhovateľ vystupoval v postavení dodávateľa\na odporca v postavení spotrebiteľa, je vzťahom spotrebiteľským, ktorý sa riadi príslušnými normami na\nochranu spotrebiteľa.\n\nPokiaľ ide o odvolaním napadnutú zamietajúcu časť preskúmavaného rozsudku, prvostupňový súd hoci\nstručne, ale predsa v zamietajúcej časti argumentuje tým, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom\núvere absentuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch\nv znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, teda ku dňu 16.2.2011, teda výška, počet a\ntermíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať\nk jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely\njeho splatenia. Odvolací súd, zhodne so súdom prvého stupňa, predmetnú nevyhnutnú náležitosť\nzmluvy o spotrebiteľskom úvere, v rozsahu požadovanom zákonom, v predmetnej úverovej zmluve, po\npreskúmaní jej obsahu, nenašiel.\n\nNa lícnej strane zmluvy sa okrem iného uvádza, že mesačná splátka úveru je 109,65 Eur, počet splátok\n84, s dátumom splatnosti splátok vždy do 15 dňa v kalendárnom mesiaci.\n\nPodľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v\nčase uzavretia predmetnej zmluvy, teda ku dňu 16.2.2011, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem\nvšeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: k) výšku, počet\na termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať\nk jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely\njeho splatenia.\n\nPodľa § 11 ods. 1 cit. zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,\nak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti\npodľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená\nnesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.\n\nInterpretácia, resp. výklad právnej  normy je nevyhnutnou súčasťou tak právnej teórie, ako aj právnej\npraxe. Právny výklad je integrálnou súčasťou procesu aplikácie práva, čo sa najzreteľnejšie prejavuje v\nsúdnej aplikácii práva. Úlohou výkladu je konkretizácia zákona v danom prípade, teda úloha aplikácie\npráva.  Predstavuje predovšetkým proces objasňovania zmyslu, obsahu a významu textov prameňov\npráva ako nosičov právnych pravidiel.  Cieľom interpretácie právnych noriem je zisťovať a objasňovať\nich obsah, často aj nad rámec gramatického výkladu. Nemožno lipnúť na formalistickom výklade bez\nprihliadnutia na právne princípy, ktoré sú výrazom hodnôt. Samotný výklad v niektorých prípadoch\nznačne presahuje rozsah textu prameňov práva a je výsledkom právnokreatívnej činnosti sudcov. Právny\nvýklad je racionálna činnosť, ktorá dáva zmysel právnemu textu, pričom požiadavka racionality je\nkľúčová. Teleologický výklad právnej normy postihuje zmysel resp. cieľ právnej normy v súvislosti s\nnajvšeobecnejšími podmienkami, v ktorých sa má norma realizovať. Ide o hľadanie účelu zákonného\nustanovenia a to v kontexte spoločenských podmienok v okamžiku interpretácie. Pre výklad právneho\npredpisu je rozhodujúca v ňom vyjadrená vôľa zákonodarcu, ktorú možno objektivizovať tak, ako to\nvyplýva zo znenia zákonného ustanovenia a významových súvislostí, do ktorých je zaradené. Sudca\nsa pritom nemusí zastaviť u doslovného znenia normy. Viazanosť zákonom neznamená viazanosť\npísmenami spolu s nutnosťou doslovného výkladu, ale väzbu na zmysel a účel zákona.\n\nJe nesporné, že citované ustanovenie § 11 v spojení s § 9 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských\núveroch má za účel - cieľ ochranu spotrebiteľa tak, aby dodávateľ bol povinný spotrebiteľovi ešte\npred uzavretím  zmluvy, resp. priamo v nej poskytnúť prehľadne všetky relevantné údaje na základe\nktorých sa spotrebiteľ môže rozhodnúť, či zmluvu o úvere uzavrie alebo nie. Spotrebiteľ musí byť\npred uzavretím zmluvy o úvere dôkladne informovaný. Na to, aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť\nna základe úplnej znalosti veci, musia sa mu pred uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť primerané\ninformácie o podmienkach a nákladoch spojených s úverom a o jeho povinnostiach, ktoré spotrebiteľ\nmôže zvážiť. Aby bolo zabezpečené, že spotrebiteľ bude mať vždy dostatok relevantných informácií\npre svoje rozhodnutie, zákonodarca v § 9  citovaného zákona vymenúva zákonné náležitosti zmluvy\no spotrebiteľskom úvere. V rámci nich vymenúva tie, ktorých neuvedenie v písomnej zmluve má za\nnásledok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, čo predstavuje určitý postih - sankciu\npre dodávateľa, ktorý zákonom predpísané náležitosti v zmluve neuvedie. Cieľom zákonodarcu pod\nhrozbou uvedeného následku teda bolo donútiť dodávateľov - veriteľov, aby stanovené náležitosti - údaje\nv zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzali a zároveň dodržiavali písomnú formu zmluvy. Vychádzajúc\nz uvedeného teologického výkladu by bolo nelogické, ak by zákonodarca hodlal postihnúť následkom\nbezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru iba tie úvery resp. zmluvy, ktoré by nemali písomnú formu a\nzároveň neobsahovali kumulatívne všetky náležitosti podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona. V\ntakom prípade by totiž veriteľovi ako dodávateľovi stačilo iba dodržať písomnú formu a v zmluve neuviesť\nani jedinú z vymenovaných náležitostí a následku bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru by sa tým\nvyhol a to napriek tomu, že písomná zmluva by zákonom predpísané náležitosti neobsahovala. Účel\nzákonodarcu dosiahnuť, aby dodávateľ bol povinný oboznámiť spotrebiteľa so všetkými relevantnými\núdajmi potrebnými pre zváženie úveru by sa tým nedosiahol a zmysel tejto úpravy právnej normy\nnebol naplnený. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd zhodne s prvostupňovým je toho názoru, že s\npoukazom na znenie § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je potrebné vykladať\ntak, že absencia či písomnej formy alebo už len jednej z náležitostí vymenovaných v § 11 ods. 1 a\ncitovaného ustanovenia spôsobuje, že predmetný úver je potrebné považovať  za bezúročný a bez\npoplatkov.\n\nPokiaľ odvolateľ poukazuje, že výška, počet a frekvencia splátok je v zmluve uvedená a ďalej v § 1\nhlavy 5 zmluvných podmienok je uvedené, že v jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť (aká?\n- poznámka odvolacieho súdu) úverovej istiny, úroky, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky a príp.\núhrada za poistenie a poplatok za možnosť zmeny splátky, ak z údajov v ÚZ nevyplýva inak, takáto\nformulácia je nekonkrétna a nezahŕňa zákonom predpísané rozpísanie výšky, počtu a termínov splátok\nistiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým\nnesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,\nčím absentuje náležitosti podľa cit. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z.\n\nKeďže potom v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere nesporne nie je uvedená náležitosť podľa\n§ 9 ods. 1 písm. k) a to výška, počet a termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov, bolo potom\nnevyhnutné predmetnú zmluvu o úvere s použitím § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona považovať\n\nza bezúročnú a bez poplatkov. Vzhľadom na zásadu hospodárnosti občianskeho súdneho konania bolo\nuž potom nadbytočným zaoberať sa tým, či v predmetnej zmluve absentujú i ďalšie náležitosti podľa\ncitovaných ustanovení, čo by taktiež spôsobilo bezúročnosť a bezpoplatkovosť daného úveru.\n\nOdvolací súd potom rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti ohľadom úrokov a\npoplatkov, s použitím ust. § 219 O.s.p. potvrdil.\n\nOdvolací súd sa zhodol i s ďalším záverom súdu prvého stupňa v preskúmavanom rozsudku, že\ndojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v úverových zmluvných podmienkach, hoci boli v texte na\nlícnej strane zmluvy prehlásené za jej neoddeliteľnú súčasť a odporca mal podpisom potvrdiť, že je s\nnimi oboznámený, že ich ustanovenia sú mu zrozumiteľné a určité a prejavil súhlas byť nimi viazaný,\nje absolútne neplatné. Argumentáciu súdu prvého stupňa v tomto smere odvolací súd považuje za\npotrebné doplniť o nasledovné:\n\nPredmetná zmluvná pokuta, ktorú si okrem iného žalobca uplatňoval danou žalobou, nebola dojednaná\npriamo v písomnom podpísanom vyhotovení danej zmluvy, ale je obsiahnutá iba v obchodných\npodmienkach, ktoré boli vyhlásené za jej súčasť. Odvolací súd sa so záverom prvostupňového\nsúdu, že takéto dojednanie zmluvnej pokuty je neplatné, plne stotožňuje. Poukazuje pritom na to,\nže ochranu spotrebiteľa možno podriadiť pod ústavný princíp rovnosti, ktorú možno ponímať ako\nrovnosť formálnu, ktorú má zabezpečiť zákonodarca pri tvorbe právneho poriadku alebo rovnosť\nfaktickú, ktorá môže byť  zabezpečená priamo zákonodarcom pri použití tzv. pozitívnej diskriminácie\npri existencii faktickej nerovnosti alebo handicapu. Ale i tam, kde sa zákonodarca nevydal cestou\nvedomého zvýhodnenia slabšieho, aby dal prednosť rovnosti faktickej pred formálnou, ponecháva\nsúdom, ktoré pozitívne právo aplikujú, priestor pre riešenie napätia medzi neúplnosťou písaného\npráva a povahou konkrétneho prípadu cestou aplikácie ústavných princípov v materiálnom poňatí\nprávneho štátu. Východiskom ochrany spotrebiteľa je potom postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ\nocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom a to s ohľadom na okolnosti, za\nktorých dochádza k záväzkovému vzťahu, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho,\nlepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť\nstanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Ústavný princíp rovnosti\nsa premieta i do súkromného práva a prejavuje sa v súkromnoprávnych vzťahoch. Doktrína rovnosti\nv súkromnoprávnych vzťahoch vyžaduje, že súkromné právo garantuje každému čo najširšiu mieru\nmožnosti slobodného konania, avšak práve preto, že ju garantuje každému, musí ju zároveň u niektorých\nobmedziť, aby bola zaručená všetkým. Zo stretu autonómie vôle a z idey rovnosti potom vyplýva\nochrana slabšej zmluvnej strany a to s cieľom dosiahnutia vyváženej pozície, teda spravodlivosti,\nekvity, či rovnováhy zúčastnených záujmov. Vo vzťahoch, v ktorých vystupujú strany, ktorých pozície sú\nznačne nerovnovážne sa nemožno uspokojiť s tým, že obom stranám budú poskytnuté rovnaké právne\nprostriedky, teda formálna rovnosť, lebo v skutočnosti nerovnosť východzích prostriedkov spôsobuje i\nnerovnosť vo výsledku samotnom. Riešenie tejto situácie je v tom, že slabšej zmluvnej strane (typicky\nspotrebiteľovi) je priznaných viac práv a silnejšej zmluvnej strane (dodávateľovi) je uložených viac\npovinností. Účelom danej právnej úpravy je teda snaha o dosiahnutie skutočnej rovnováhy tým, že\nbudú právne vyrovnané východiskové ekonomické informačné a iné rozdiely, ktoré medzi stranami\npanujú. Aby bola dosiahnutá rovnosť, je nutné nerovnosť východzích pozícií korigovať rovnako nerovnou\núpravou práv a povinností. V pozitívnom práve sa potom ochrana spotrebiteľa premieta do podoby\nvyššej informačnej povinnosti dodávateľa, do práv spotrebiteľa odstúpiť od  zmluvy, do podoby zákazu\nniektorých dojednaní v spotrebiteľských zmluvách, či do podoby príkazu v pochybnostiach o význame\nspotrebiteľských zmlúv vykladať ich pre spotrebiteľa najpriaznivejšie. Princíp autonómie vôle a princíp\nrovnosti je doplňovaný a korigovaný princípom ekvity či spravodlivosti. Keďže v spotrebiteľskom práve je\ndodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení, lebo má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, tak okrem\nobmedzenia vyplývajúceho z vyššie uvedeného princípu rovnosti prostriedkov, možno od dodávateľa\nočakávať i vyžadovať, že sa vo vzťahu k spotrebiteľovi bude chovať vo všeobecnej polohe poctivo. Ak\nnepostupuje týmto spôsobom, spreneverí sa dôvere druhého účastníka zmluvného vzťahu v poctivosť\nsvojho konania a takémuto nepoctivému konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu. V praxi sa\nzásada poctivosti prejavuje okrem iného i tým, že text spotrebiteľskej zmluvy má byť pre priemerného\nspotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný, logicky usporiadaný. Zásada poctivosti dopadá ale i na\naplikáciu všeobecných obchodných podmienok. Platí pritom, že i v spotrebiteľských zmluvách je možné\nvšeobecné obchodné podmienky uplatniť, avšak takáto aplikácia má nielen formálne, ale i obsahové\nobmedzenia. Všeobecné obchodné podmienky, ktoré majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo\n\nnevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru, nesmú\nslúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej zložite formulovanej a malým písmom písanej forme\ndodávateľ skryl dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti\nspotrebiteľa najskôr uniknú, ako sú napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej\npokute. Pokiaľ tak napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto\nkonaniu nemožno priznať právnu ochranu. Z vyššie uvedených východísk potom vyplýva záver, že\ndojednanie o zmluvnej pokute v rámci spotrebiteľskej zmluvy zásadne nemôže byť súčasťou tzv.\nvšeobecných obchodných podmienok, ale iba priamo spotrebiteľskej zmluvy samotnej, teda listiny, na\nktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis (porovnaj Nález Ústavného súdu ČR I.ÚS 3512/11).\n\nVychádzajúc z vyššie uvedenej argumentácie potom odvolací súd zhodne s prvostupňovým uzatvára,\nže pokiaľ v rámci spotrebiteľskej zmluvy dojednanie o zmluvnej pokute nie je obsiahnuté priamo v\npodpísanej zmluve, ale iba v obchodných podmienkach, hoci vyhlásených za jej súčasť, zmluvnú\npokutu nemožno považovať za platne písomne dojednanú (§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý\nsa s poukazom na § 1 ods. 2 v spojení s § 300 až § 302 Obchodného zákonníka, vzťahuje i na\nobchodnoprávne vzťahy). Nedostatok zákonom predpísanej písomnej formy právneho úkonu potom v\nzmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka robí dohodu účastníkov absolútne neplatnou. Z neplatného\nzmluvného dojednania potom nemôže vzniknúť oprávnenie, ani povinnosť. Prvostupňový súd preto\nsprávne žalobu v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty zamietol.\n\nOdvolací súd preto v časti zamietnutia nároku na zmluvnú pokutu napadnutú časť rozsudku súdu prvého\nstupňa s použitím ust. § 219 O.s.p. potvrdil.\n\nSprávnym ale už nebol postup súdu prvého stupňa, keď s poukazom na ust. § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.\nnásledne vo štvrtej výrokovej vete určil, že zmluvná podmienka, ktorou mala byť dojednaná predmetná\nzmluvná pokuta, je neplatná, inak túto časť rozsudku navyše vôbec neodôvodnil, čím účastníkom odňal\nmožnosť konať pred súdom, ako na to odvolateľ správne poukázal. I vzhľadom na uvedené pochybenie\nje nutné zobrať na zreteľ to, že podmienkou pre vyslovenie zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej\nzmluve za neplatnú resp. neprijateľnú v zmysle § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. totiž je, aby išlo i neprijateľnú\nzmluvnú podmienku, teda podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v  právach a povinnostiach\nzmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Keďže ale v danej\nveci s poukazom na vyššieu vedené išlo o dojednanie absolútne neplatné pre nedostatok zákonom\npredpísanej písomnej formy a nie nerovnovážne v neprospech spotrebiteľa, nezakladá to neprijateľnosť\nzmluvnej podmienky.\n\nOdvolací súd potom rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vyslovenia zmluvnej podmienky\nza neplatnú z dôvodu neprijateľnosti, s analogickým použitím ust. § 220 ods. 1 písm. i)  O.s.p. zrušil,\nbez potreby sa touto neprijateľnosťou vôbec ďalej zaoberať.\n\nKeďže odvolacím súdom došlo fakticky k čiastočnej zmene napadnutého rozsudku s analogickým\npoužitím § 224 ods. 2 O.s.p., bolo povinnosťou odvolacieho súdu rozhodnúť o náhrade trov celého\nkonania. Konečným výsledkom konania pritom bol väčší neúspech navrhovateľa, v dôsledku toho v\nzmysle § 142 ods. 2 O.s.p. v odvolacom konaní i s použitím § 224 ods. 1 O.s.p., vzniklo právo na pomernú\nnáhradu trov konania odporkyni.\n\nZ obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporkyni zaplatenia sumy\n3.908,26 Eur s príslušenstvom a trovy konania na súdnom poplatku 234,- Eur. Právoplatnou časťou\npreskúmavaného rozsudku súd pritom návrhu vyhovel čiastočne tak, že odporkyni uložil povinnosť\nzaplatiť navrhovateľovi 1.427,95 Eur s príslušenstvom a vo zvyšku návrh zamietol. Každý z účastníkov\nmal teda v konaní úspech iba čiastočný.\n\nV zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne\nrozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.\n\nVychádzajúc z vyššie uvedeného je potom zrejmé, že navrhovateľ mal úspech v konaní v rozsahu 36,5%\na odporkyňa v rozsahu 63,5%, čistý úspech odporkyne potom predstavuje 24% (63,5 mínus 36,5). Keďže\npotom rozdiel medzi úspechom a neúspechom medzi účastníkmi je 24%, vzniklo odporkyni právo na\n\npomernú náhradu trov konania.  Keďže ale odporkyňa si náhradu trov konania návrhom neuplatnila (§\n151 ods. 1 O.s.p.), nebola jej priznaná.\n\nSenát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/438/2014", "guid": "c040d0a4-1d61-41ce-8a4d-005f439b56fc:118843ba-02a7-4249-9dae-db2d0b34dddb", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "74a78643-3112-453f-8931-d2c65cee0616:626e2c37-60f7-40ea-8d96-1c1b0fafef27", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:2622201363.2", "spisova_znacka": "14Co/133/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/133/2025 z 27. 11. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-11-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:2622201363.2"}, {"guid": "7ded1b2b-c0ac-423f-9c0c-164936ba6861:21f1ed16-5382-4cb5-9a4f-4e3cb56cf12c", "ecli": "ECLI:SK:OSMA:2024:2622201363.2", "spisova_znacka": "27C/12/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Malacky sp. zn. 27C/12/2023 z 24. 7. 2024", "sud": "Okresný súd Malacky", "datum_vydania": "2024-07-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSMA:2024:2622201363.2"}]}