{"guid": "e98157f9-329a-42bb-b034-4ec3b8df3152:6aca34f3-c0c5-4920-b5e3-1ce25fce5206", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2213203591.1", "spisova_znacka": "9Co/595/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/595/2015 z 21. 11. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 21. novembra 2016, sp. zn. 9Co/595/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2213203591.1", "identifikacne_cislo": "2213203591", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Ivan Machyniak", "sudca_id": 529, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivan-machyniak-529", "datum_vydania": "2016-11-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244", "nazov": "ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-40.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 40 ods. 1 písm. c) ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-40.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-40"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2002/244#paragraf-40"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6aca34f3-c0c5-4920-b5e3-1ce25fce5206", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2213203591.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2213203591.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2213203591.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/595/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213203591
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2213203591.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek senátu
JUDr. Evy Behranovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobkyne: Q. P., narodená XX.XX.XXXX,
bytom W. H. XXXX/XX, A. I., zastúpená: JUDr. Jana Pajtášová so sídlom Škultétyho 3, Košice proti
žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s. Košice, Garbiarska 2, zast. MST PARTNERS, s.r.o. , so
sídlom Zámocké schody 2/A, 811 01 Bratislava, v mene ktorej koná JUDr. Martin Timcsák, advokát a
konateľ, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda č.k. 7C/60/2013-208 zo dňa 10. marca 2015 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie    p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa  má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice,
so sídlom Alžbetina 41, Košice, sp. zn. 2C/2855/2012 zo dňa 19.01.2012 a uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť náhradu trov konania v sume 133,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku  na účet právneho
zástupcu žalobkyne. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žaloba žalobkyne bola dôvodná. Právne
argumentoval poukazom na ustanovenie § 53 ods. 1, 4, § 54 a nasledovné Občianskeho zákonníka,
ustanoveniami § 40 ods. 1, 2, 4, § 41, § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobkyňa dňa 27.07.2007 uzavrela s Prvou česko-
slovenskou poisťovňou Rapid, a.s. poistnú zmluvu č. 4366490118, súčasťou ktorej bolo aj pripoistenie,
ktoré obsahovalo aj osobitné zmluvné dojednanie č. 1/2007 podpísané zmluvnými stranami. Na základe
žiadosti žalobkyne bol zmluvný vzťah ukončený ku dňu 31.10.2010. Listom zo dňa 31.08.2010 Rapid
Life, životná poisťovňa a.s. oznámila žalobkyni konečný stav finančného plnenie poistnej zmluvy ku dňu
zániku poistenia, na základe ktorého má zostatok aktív 677,15 eura, ktorá suma jej bude vyplatená do
14 dní. Rozhodcovským rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 2C/2847/2012 v spore Rapid Life
životná poisťovňa, a.s., IČO: 31 699 904 so sídlom Garbiarska 202, Košice, zastúpeného                        JUDr.
Ľubicou Dribňákovou bolo žalobkyni uložené, aby do piatich dní odo dňa doručenia rozhodcovského
rozsudku zaplatila žalobcovi peňažnú sumu 51,45 eura a trovy rozhodcovského konania v sume 276,-
eur na účet žalobcu alebo aby v tej istej lehote podala odpor na súde, ktorý tento rozhodcovský
rozsudok vydal. Rozsudok rozhodcovského súdu bol žalobkyni doručený dňa 05.02.2013. Súd prvej
inštancie mal preukázané, že osobitné dojednanie vyplývajúce zo zmluvy v bode č. 2 o rozhodcovskej
doložke je neplatné, nakoľko ide o spotrebiteľský spor, rozhodcovská doložka mala byť dojednaná
osobitne. Táto požiadavka nebola splnená a tu nezohráva rozhodujúcu skutočnosť fakt, že v deň podpisu
zmluvy podpísali zmluvné strany na predtlačenom formulári poistných podmienok aj osobitné zmluvné
dojednania odkazujúce na rozhodcovskú doložku. Toto dojednanie je nevyvážené a v neprospech
spotrebiteľa a preto súd uzavrel, že rozhodcovská doložka nebola platne dojednaná a preto Artibrážny



súd v Košiciach nemal právomoc bez ďalšieho rozhodovať v danej veci. Ďalší dôvod úspešnosti
žalobkyne je odvodený od neprijateľnej zmluvnej podmienky č. XVII. ods. 7a zmluvy, keďže tu bol
spotrebiteľ informovaný (žalobkyňa), že poisťovni vzniká osobitná pohľadávka podpisom zmluvy voči
poistníkovi vo výške vyplatenej províznej odmeny za sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy a
vyporiadava sa pri ukončení poistného vzťahu zápočtom voči odkúpenej hodnote.  V ďalšej časti zmluvy
sa konštatuje o možnej kompenzácii tejto pohľadávky poisťovne. Odmena za sprostredkovanie poistnej
zmluvy ako provízny náklad nie je konkretizovaná a žalobkyňa ako spotrebiteľ nemohla vedieť za čo a v
akej výške má na základe tohto platiť. V spise sa nenachádza ani doklad o preukázaní týchto províznych
nákladov, v zmysle tohto dojednania mal žalovaný ako splatnú pohľadávku si uplatniť pri ukončení
poistného vzťahu a odpočítať v konečnom finančnom vyporiadaní ku dňu zániku poistenia, teda ku dňu
30.03.2010. V oznámení zo dňa 05.02.2010 bol preplatok žalobkyni určený sumou 677,15 eura a teda
ak sa jedná o konečný stav finančného plnenia poistnej zmluvy ku dňu zániku plnenia, tomuto treba
veriť. Arbitrážny súd Košice rozhodol nesprávne, keď žalobe poisťovne vyhovel na základe neprijateľnej
podmienky a na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, preto súd žalobkyni podľa § 43 ods. 1 zákona
č. 244/2002 vyhovel. O trovách konania rozhodol v prospech žalobkyne podľa § 142 ods. 1 OSP, ktoré
náležite špecifikoval.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. S rozsudkom súdu prvého
stupňa nesúhlasil, keď poukázal predovšetkým na nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvého
stupňa. Uviedol, že súd síce vyhovel žalobe o zrušení rozhodcovského rozsudku, avšak z odôvodnenia
rozsudku nie je zrejmé, na základe akého zákonného dôvodu tak nebolo možné zistiť, ktorý z dôvodov
uvedených v § 40 ods. 1 písm. a), bod 1 až 4 alebo písmeno b) Zákona o rozhodcovskom konaní
bol dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku v predmetnej veci. Súd prvej inštancie vo svojom
rozsudku dospel k záveru, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne bez toho, aby
sa s týmto akýmkoľvek spôsobom vysporiadal a to osobitnými zmluvnými dojednaniami č. 1/2007
k poistnej zmluve a s možnosťou odmietnuť ustanovenia časti XV. VPP do 30 dní od vydania
dodatku č. 2 k VPP, ktoré preukazovali individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky a teda zároveň
aj to, že nešlo o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Je preto zrejmé, že záver súdu o nedostatku
individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky je nepreskúmateľný a arbitrárny. Aj keď súd právne
kvalifikoval rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú, pretože spôsobuje nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, v rozsudku nijako neobjasnil, v akých
právach či povinnostiach rozhodcovskej doložky má byť žalovaný na úkor žalobcu zvýhodnený tak,
že zvýhodnenie malo byť dokonca značnou nerovnováhou ku právam žalobcu. Síce konštatoval, že
ak sú zmluvné podmienky vopred napísané v predtlačenom formulári, ťažko potom možno dospieť
k záveru, že by sa mohol meniť ich obsah. Následne však súd prvej inštancie neuviedol, či na
základe vykonaných dôkazov bol tento jeho predpoklad naplnený aj v konaní v rámci hore uvedenej
veci a ani to, v čom mal byť značný nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
Následne tiež súd prvej inštancie ani neuviedol, či a aké dôsledky má ním konštatovaná neprijateľnosť
rozhodcovskej doložky na jej platnosť.  Súd sa taktiež nezaoberal ďalšími významnými skutočnosťami a
rozhodnutiami, ktoré žalovaný opakovane dával do pozornosti, čo zakladá nepreskúmateľnosť rozsudku.
Ide predovšetkým o otázku individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky, ďalej  to, že v samotnej
žalobe absentujú zákonné náležitosti, súd nezohľadnil ani 19. odsek Smernice 93/13/EHS, chybný
preklad Smernice 93/13/EHS pri jej transpozícii do Občianskeho zákonníka, neprihliadol na judikatúru,
ktorou argumentoval žalovaný v konaní, ktorá bola dôležitá pre toto konanie (viaceré rozhodnutia NS SR,
nálezy Ústavného súdu SR a podobne, rovnako ako judikatúra ESD). Súd prvej inštancie tiež neuviedol,
prečo nevykonal navrhnuté dôkazy, z akých dôkazov vychádzal pri rozhodovaní vo veci samej. Poukázal
ďalej na to, že rozhodcovská doložka medzi ním a žalobkyňou bola dojednaná individuálne, opačný
záver súdu nie je správny ani zákonný. Opakovane poukazoval na skutočnosť, že žalobkyňa potvrdila, že
si všeobecné obchodné podmienky prečítala, vyslovila s nimi súhlas a obdržala ich jedno vyhotovenie.
Rovnako potvrdila prevzatie osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007 k predmetnej poistnej zmluve.
Osobitné zmluvné dojednanie č. 01/2007 pritom žalobkyňa podpísať nemusela a to bez toho, aby to
malo vplyv na jej práva a povinnosti vyplývajúce z poistnej zmluvy, resp. zo všeobecných poistných
podmienok. V prípade nepodpísania týchto osobitných zmluvných dojednaní by rozhodcovská doložka
vôbec nevznikla. Žalobkyňa tým, že podpísala osobitné zmluvné dojednania dosvedčuje aj skutočnosť,
že o možnosti rozhodcovského konania vedela. V tejto zásadnej skutočnosti súd bližšie neodôvodnene
konštatoval „rozhodcovská doložka bola dojednaná na osobitnej listine a na tomto fakte nemení nič
ani skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany aj osobitné zmluvné dojednania na
predtlačenom formulári...“, čo zakladá nepreskúmateľnosť rozsudku, ako už žalovaný vyššie uviedol.



Žalovaný dal pri uzatváraní predmetnej zmluvy žalobkyni pri podpise na výber, či toto dojednanie prijme
alebo nie a tým bol naplnený základný zmysel a účel § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka - zabrániť
tomu, aby bol spotrebiteľ nútený pristúpiť k zmluvnému dojednaniu, s ktorým nesúhlasil ani preto, že
je súčasťou zmluvy, ktorú chce uzavrieť, avšak nie je mu daná možnosť ovplyvniť jej obsah. Treba tiež
zdôrazniť, že osobitné dojednanie č. 01/2007 obsahuje len dve stručné, jasné a zrozumiteľné body,
pričom sú formálne odčlenené od ostatného textu VPP žalovaného. Rozhodujúce je, že žalobkyňa mala
možnosť vylúčiť aplikáciu danej zmluvnej podmienky a tým sa dosiahla podstata individuálnosti tohto
dojednania smerujúceho k ochrane spotrebiteľa.

3. Právny vzťah medzi poisťovňou a poistníkom vzniká na základe individuálnej poistnej zmluvy (§ 788
a nasl. Občianskeho zákonníka  - ďalej OZ). Vzájomné práva a povinnosti okrem poistnej zmluvy sú
obsiahnuté i vo všeobecných poistných podmienkach (VPP) ako súčasť poistnej zmluvy. Poistník síce
podpisuje celý súvislý text VPP, je však individuálne viazaný len tými ustanoveniami VPP, na ktoré
poukazuje poistná zmluva. Ak poistník ďalším samostatným podpisom pripojeným pod osobitný písomný
právny úkon, ktorým sú Osobitné zmluvné dojednania, prejaví svoju vôľu prípadný spor s poisťovňou
prejednať podľa rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní s odkazom na všeobecnú úpravu
obsiahnutú v časti XV. VPP, potom sa časti XV. VPP stáva obsahom poistného vzťahu ako individuálne
zvolená zmluvná podmienka, ktorou je poistník právne viazaný. Osobitné dojednania môže poistník prijať
alebo aj neprijať, má teda dve alternatívy. Osobitné zmluvné dojednania sú samostatný právny úkon
oddeliteľný od textu VPP a poistnej zmluvy. Ak by poistník osobitného dojednania neprijal, potom by sa
časti XV. VPP ako individuálne nedojednaná  nestala platne obsahom konkrétneho poistného vzťahu.
Dôsledkom individuálnej voľby poistníka z viacerých alternatív je individuálne dojednaná zmluvná
podmienka. Ak je neprijateľná zmluvná podmienka individuálne dojednaná        (§ 53 ods. 1, 2
OZ), potom je platná. Takto treba pristupovať i k predmetnej rozhodcovskej doložke. Pritom žalobkyňa
podpísala aj záznam o požiadavkách a potrebách klienta, ktorý rovnako potvrdzuje, že tretia osoba
(sprostredkovateľ poistenia zapísaný v zozname vedenom Národnou bankou Slovenska) odlišná od
poisťovne, pri osobnom stretnutí pred uzavretím poistenia vyčerpávajúco informovala žalobkyňu o
všetkých okolnostiach súvisiacich s poistením a nežiadala nič ďalšie dojednať, teda žalobkyňa mala
dosť informácií o voľbe rozhodcovského konania a možnosť dojednať aj niečo ďalšie, iné. Súd sa s
týmto dôkazom vôbec nevysporiadal, čo zakladá nepreskúmateľnosť rozsudku. Poukázal na obsah
pojmu individuálne dojednanie podmienky v zmluvnom vzťahu a na rozhodnutie ESD C-01/06 na bod
68, keď princípy európskeho zmluvného práva (EPZP) za právny základ pre zmluvné právo členských
štátov Európskej únie  a za zásady európskeho zmluvného práva majú aplikačnú a interpretačnú
prednosť aj pred vnútroštátnym právom v Slovenskej republike. Podmienka je individuálne dojednaná,
ak bola výslovným predmetom rokovaní medzi stranami. Preto rozhodcovská doložka uvedená v časti
XV. všeobecných poistných podmienok jednoznačne dohodnutá ako individuálna zmluvná podmienka
vylučuje, aby bola považovaná za neprijateľnú podmienku. Významným nedostatkom v konaní je postup
v rozpore so zásadou „iura novit curia“, keďže nekonal eurokonformne pri konštruovaní svojich právnych
záverov. Záver súdu prvej inštancie je v rozpore s judikatúrou ESD C-478/99 Komisia vs Švédske
kráľovstvo. Súd je totiž povinný v konaní označenú podmienku dôsledne preskúmať najmä cestou
primeranosti článku 4 a až na základe takto získaných skutkových a právnych záverov môže ju vyhlásiť
za neprijateľnú. Z rozsudku nie je zrejmé, na základe aplikácie akej právnej normy konkrétne stanovenej
súd žalobe vyhovel, čo zakladá nepreskúmateľnosť rozsudku. Poukázal na prekluzívnu lehotu na
podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, z čoho je mimo iného zrejmé, že v riadne a včas
podanej žalobe sa musia uviesť aj dôvody, pre ktoré sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku,
pričom na neskôr podané žaloby či doplnenia žaloby nie je možné prihliadať, keďže nie sú uvedené vo
včas podanej žalobe (porovnaj uznesenie NS SR 4 Cdo 144/2011 z 27.02.2012). NS SR upozorňuje, že
ak nemá žaloba potrebné náležitosti alebo má iné nedostatky, je povinnosťou súdu poskytnúť účastníkovi
poučenie a viesť ho k takej formálnosti návrhu, ktorá by zodpovedala právnym predpisom a záujmom o
ochranu, ktoré žalobkyňa  žiada. Ak sa napriek výzve podanie neopraví alebo nedoplní a v konaní nie
je možné pre tento nedostatok pokračovať, súd podanie odmietne.

4. Súd prvej inštancie sa dopustil i procesných pochybení, keďže opomenul vykonať svoju procesnú
povinnosť predpísanú mu v ustanovení § 118 ods. 2 OSP a uviesť účastníkom konania, ktoré právne
významné okolnosti považuje za sporné, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy
nevykoná. Tým nezabezpečil predvídateľnosť tohto súdneho rozhodnutia a účastníkom nebola daná
možnosť prispôsobovať uplatnenie svojich procesných oprávnení vyvíjajúcej sa situácie v procesnom
konaní. V nedodržaní týchto ustanovení treba vidieť procesnú nesprávnosť postupu súdu.



5. Žiadal zohľadnenie 19. odstavca Smernice 93/13/EHS a poukázal na Nález Ústavného súdu SR II.ÚS
499/2012. Žalovaný počas celého konania na tento nález poukazuje. Pritom smernica nie je na území
Slovenskej republiky voči jeho občanom priamo zaväzujúca, jej účinok je priamy len za predpokladu,
že a) štát smernicu EÚ do svojho právneho poriadku neimplementoval a b) smernica zakladá právo
občana, nie však povinnosť a konečne  za c) jedná sa o v vertikálny vzťah občan-štát. Ani jedna z
týchto podmienok v prípade zhora uvedenej smernice splnená nie je. Smernica sama osebe nemá
horizontálny účinok, je záväzná len pre členské štáty, ktorým je určená a to iba čo do výsledku, ktorý
má byť dosiahnutý. ESD vo veci ESR I-6325 konštatoval, že jednotlivci sa môžu priameho účinku
smernice dovolávať tiež vtedy, pokiaľ je smernica síce správne implementovaná, avšak vnútroštátne
ustanovenia nie sú aplikované spôsobom, ktorý je so smernicou v súlade (ESD C-62/00). Čo sa
týka napríklad odstavca 19 Smernice 93/13/EHS, v súvislosti so smernicou nesúladne aplikovaných
ustanovení vnútroštátneho práva vo veci rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách a to
osobitne v poistnej zmluve. Žalovaný sa v súlade s rozhodnutím ESD vo veci Ratti C-148/78 dovoláva
priameho účinku Smernice 93/13/EHS z hľadiska aplikácie jej 19. odstavca na poistnú zmluvu, ktorá
je predmetom tohto konania a to pre neúplnú implementáciu smernice do právneho poriadku SR.
Okolnosti, ktorá z pohľadu smernice zásadná je to, že ak ide o poistnú zmluvu, majú z pohľadu ochrany
spotrebiteľa platiť odlišné pravidlá, súdy nepriznávajú žiaden význam. Všeobecné súdy sú povinné
aplikovať normy práva Európskej únie ex offo, t.j. bez osobitného návrhu účastníka konania, teda súd
musí prihliadnuť tiež na to, či orgány členského štátu dodržiavajú príslušné články smernice. Tvrdiť, že v
súvislosti s týmto článkom 19 smernica reprezentuje len minimum ochrany spotrebiteľa a členské štáty
môžu pristúpiť vo svojich vnútroštátnych poriadkoch k prísnejším opatreniam, nie je zámerom smernice
hodnotiť podmienky v poistných zmluvách a takýto výklad smernice je nad rámec zákona. Preto žiadal
žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

6. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila, odvolací návrh nepodala.

7. Krajský súd  v Trnave ako súd odvolací (§ 34 - zákona č. 160/2015 Z.z. účinného od 1.7.2016 -
Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP, použitého s odkazom na § 470 CSP), po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného zákona č.99/1963 Zb.
v znení neskorších predpisov - Občianskeho súdneho poriadku - ďalej aj OSP, akt. 362 ods. 1 CSP),
oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 201 a § 202
OSP účinného v čase podania odvolania s použitím § 470 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie
má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP aj § 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v
medziach daných rozsahom (§ 212 ods. 1 OSP, akt. § 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP),
s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že je potrebné
rozhodnúť spôsobom uvedeným vo výrokovej časti.  Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal
pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

8. Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 7C/60/2013 je
žaloba žalobkyne na zrušenie rozhodcovského rozsudku.

9. Súd prvej inštancie žalobe žalobkyne vyhovel a rozhodol o zrušení rozhodcovského rozsudku.
Žalovaný v odvolacom konaní nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie s poukazom na to, že na
zrušenie rozhodcovského rozsudku neexistujú dôvody.

10. Úlohou odvolacieho súdu bolo posúdiť v predmetnom konaní dôvodnosť odvolania žalovaného,
ktorý sa odvolaním domáha, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu žalobkyne
zamietol.

11. Z obsahu preskúmavaného spisu vyplýva, že žalobkyňa dňa 27.7.2007  uzavrela  s Prvou
Česko Slovenskou Poisťovňou  RAPID a.s. poistnú zmluvu č 4366490118. Súčasťou  zmluvy bolo aj
pripoistenie, ktoré obsahovalo  aj osobitné zmluvné dojednanie č.1/2007(č.l. 83-86 spisu). Na základe
žiadosti žalobkyne bol ukončený zmluvný vzťah a poistenie zaniklo ku dňu 31.10.2010. Listom zo dňa
31.8.2010 Rapid life životná poisťovňa a.s. oznámila žalobkyni konečný stav finančného plnenia poistnej



zmluvy ku dňa zániku poistenia  na základe ktorého má zostatok 677,15 eura, ktorá suma jej bude
vyplatená do 14 dní. Rozhodcovským rozsudkom sp.zn.  2C 2847/2012  zo dňa 19.1.2012 Arbitrážny
súd Košice v právnej veci žalobcu Rapid life životná poisťovňa a.s. bolo žalobkyni uložené, aby do 5 dní
od doručenia rozhodcovského rozsudku zaplatila žalobcovi peňažnú sumu vo výške 51,45 eura a trovy
rozhodcovského konania vo výške 276 eur  na účet žalovaného (žalobcu) alebo  aby v tej istej lehote
podala odpor na súde, ktorý tento rozhodcovský rozsudok vydal. Z rozhodcovského spisu arbitrážneho
súdu vyplýva, že  konanie pred arbitrážnym súdom sa začalo na návrh,  podaním zo dňa 2.1.2012 v
ktorej vznik pohľadávky žalovaný odôvodnil článkom XVII,  ods. 7a a ods. 8 Všeobecných poistných
podmienok (ďalej len VPP).

12. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

13. V posudzovanej veci sa žalobkyňa  domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku. Spor sa týka
spotrebiteľského právneho vzťahu, kde na strane žalovaného je poisťovňa, ktorá uzatvára poistné
zmluvy v súlade s predmetom svojej činnosti podľa obchodného registra a na druhej strane je žalobkyňa
ako fyzická osoba nepodnikateľ a spotrebiteľ. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci je súčasťou
obsahu formulárovej zmluvy, ktorú žalovaný v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch
uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Aj podľa  názoru odvolacieho súdu je však
dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je nekalou
v zmysle článku 3 ods. 3 a jeho prílohy 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ale aj z pohľadu všeobecnej charakteristiky neprijateľnej
podmienky uvedenej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko v porovnaní s dodávateľom sa
spotrebiteľ    nachádza                             v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu
silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené
dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom
prípade žalobkyňa  nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko
jej súčasťou sú aj všeobecné podmienky poskytovania poistnej zmluvy. Skutočnosť, že rozhodcovská
doložka v predmetnej veci obsiahnutá v osobitných zmluvných dojednaniach č. 01/2007 k poistnej
zmluve, ako aj v časti XV. Všeobecných poistných podmienok, ktorá mala založiť legitimitu pre vydanie
rozhodcovského rozsudku, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie sporu štátnym súdom,
nakoľko v rozhodcovskej doložke je uvedené, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti
všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskú
doložku si žalobkyňa  ako spotrebiteľ osobitne nevyjednala a nemala na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnými štandardnými podmienkami. Mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým
Všeobecným poistným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka nebola
dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu.



14. Odvolací súd preto považoval za správny postup súdu prvej inštancie pri zisťovaní, či rozhodcovská
doložka obsiahnutá vo VPP a osobitných zmluvných dojednaniach bola individuálne dojednaná.
Rozhodcovská doložka obsiahnutá v čl. XV. VPP s názvom Rozhodcovské konanie a aj v osobitných
dojednaniach, je súčasťou dlhého, neprehľadného textu písaného malými písmenami. O individuálne
dojednanie ide vtedy, ak spotrebiteľ má možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, čo rozhodne
nie je tento prípad. Ak je text už vopred napísaný na predtlačenom formulári, má spotrebiteľ len ťažko
možnosť ovplyvniť znenie zmluvných podmienok. Rozhodcovská doložka znemožňuje spotrebiteľovi
zvoliť si iný spôsob prípadného riešenia sporu a núti ho v prípade, že k sporu dôjde, podrobiť sa
výlučne rozhodcovskému konaniu. S argumentáciou žalovaného v tom smere, že ak by spotrebiteľ
(žalobkyňa) nepodpísal sporné osobitné zmluvné dojednanie, nevzťahovala by sa naňho rozhodcovská
doložka, sa súd nestotožnil, lebo súčasťou poistnej zmluvy sú Všeobecné poistné podmienky a v
prípade ak by aj žalobkyňa rozhodcovskú doložku v osobitných dojednaniach nepodpísala, stále by
platil text obsiahnutý v čl. XV. VPP. Keďže VPP sú súčasťou poistnej zmluvy, tvoria jej zákonnú súčasť
v zmysle ust. 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalovaným predložený záznam o požiadavkách a
potrebách klienta k poistnej zmluve podpísaný sprostredkovateľkou poistenia a žalobkyňou, z ktorého
mal súd usudzovať vedomosť žalobkyne o inštitúte rozhodcovského konania súd vyhodnotil ako právne
irelevantné, nakoľko predmetná listina len konštatuje, že „v prípade vzniku sporov vyplývajúcich zo
sprostredkovania poistenia je možné na ich mimosúdne vyrovnanie využiť inštitút rozhodcovského
konania“. Z uvedeného však nevyplýva, aby uvedená list i na obsahovala dostatok informácií pre klienta
o tom, čo inštitút rozhodcovského konania predstavuje.

15. Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami považuje za dôležité reagovať práve na tie,
ktoré obhajujú platnosť rozhodcovskej doložky, pretože práve dôvod uvedený v § 40 ods.1 písm. c)
Zákona o rozhodcovskom konaní bol tým, ktorý viedol k zrušeniu rozhodcovského rozsudku. Odvolací
súd zdôrazňuje, že ak nemá spotrebiteľ žiadnu možnosť v procese uzatvárania rozhodcovskej zmluvy,
či doložky podieľať sa určitým spôsobom na tvorbe jej obsahu, potom možno mať za to, že za takejto
situácie sú naplnené podmienky na ochranu spotrebiteľa.                         V skutočnosti sa totiž jednalo
o podnikateľom vopred nastavené kritériá voči spotrebiteľovi, a to bez akejkoľvek možnosti spotrebiteľa
spolupodieľať sa na obsahu dojednania takejto rozhodcovskej zmluvy, či doložky. Čo do dôsledkov by
sa teda jednalo o stav obdobný pre spotrebiteľa neprípustným formulárovým zmluvám. Súd v takejto
situácii preto musí starostlivo posudzovať, či takéto rozhodcovské doložky nie sú neplatné pre konanie
priečiace sa dobrým mravom.

16. V  rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce znevýhodňujúce ustanovenia, akým je
napríklad aj dojednanie rozhodcovskej doložky bez toho, aby spotrebiteľ mal možnosť sa podieľať
na tvorbe jej obsahu, nemôže byť zásadne súčasťou Všeobecných poistných podmienok a ako také
nemôže byť v súlade so zákonom. Nič na tom nemení ani tvrdenie žalovaného, že prostredníctvom
sprostredkovateľa bola žalobkyňa  poučená  o svojich právach v zázname                        o
potrebách klienta. Odvolací súd poukazuje na to, že zo Záznamu o požiadavkách a potrebách klienta
vôbec nevyplýva tvrdenie žalovaného, že žalobkyni boli vysvetlené všetky skutočnosti vo Všeobecných
poistných podmienkach a ďalších náležitostiach poistnej zmluvy, ako aj o spôsobe mimosúdneho
riešenia sporov formou popísanou v článku XV. Všeobecných poistných podmienok. Práve odkazy
v takýchto listinách, či už v zázname o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve, alebo
v Osobitných zmluvných dojednaniach č. 01/2007 k poistnej zmluve na článok XV. Všeobecných
poistných podmienok, kde je upravené rozhodcovské konanie, robia takúto dohodu o rozhodcovskej
zmluve pre spotrebiteľa nezrozumiteľnou. Práve takéto dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán                    v neprospech spotrebiteľa, keďže
takéto odkazy na niekoľko listín a na niekoľko ustanovení rôzne umiestnených v týchto listinách,
značne sťažujú orientáciu v zmluvných dojednaniach bežnému spotrebiteľovi. Za právne bezvýznamné
je preto potrebné označiť tvrdenie o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky v Osobitných
zmluvných dojednaniach. V týchto Osobitných zmluvných dojednaniach si účastníci len opätovne dohodli
povinnosť v prípade akéhokoľvek sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu už raz dohodnutému vo
Všeobecných poistných podmienkach. Z Osobitných zmluvných dojednaní nevyplýva, aby v prípade ich
nepodpísania žalobkyňou mala stratiť platnosť tiež časť XV. Všeobecných poistných podmienok týkajúca
sa rozhodcovského konania. Preto bez ohľadu nato, či by žalobkyňa osobitné zmluvné dojednania
podpísala alebo nie, jej povinnosťou vyplývajúcou zo Všeobecných poistných podmienok bolo podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu. Takúto duplicitnú úpravu riešenia sporov vo Všeobecných poistných



podmienkach a Osobitných zmluvných dojednaniach nemožno označiť inak ako za zavádzajúcu a
mätúcu.

17. Žalovaný ničím právne významným nepreukázal, aby žalobkyni poskytol jasné a zrozumiteľné
informácie o tom, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.        Vo vzťahu k
námietke žalovaného týkajúcej sa vyňatia poistných zmlúv spod posudzovania, či ide o neprijateľnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve odvolací súd uvádza, že podľa „devätnásteho odôvodnenia“
smernice 93/13/EHS z posúdenia neprijateľnosti zmluvných podmienok je vyňatý len hlavný predmet
zmluvy (v okolnostiach posudzovanej veci hlavným predmetom poistnej zmluvy je poistné krytie
poskytnuté dodávateľom) a vzťah ceny a kvality tovaru alebo dodávanej služby. Zároveň však platí,
že aj hlavný predmet zmluvy a vzťah ceny a kvality dodávanej služby môžu byť brané na zreteľ pri
hodnotení primeranosti ostatných podmienok poistnej zmluvy.                        Z citovaného odôvodnenia
smernice nevyplýva preto vyňatie poistných zmlúv ako                            celku  z vecného rozsahu
smernice a rovnako ani nemožnosť posúdenia nekalého charakteru podmienky zakladajúcej právomoc
rozhodcovského súdu rozhodnúť spor vyplývajúci z poistnej zmluvy.

18. Vo vzťahu k tvrdeniu o porušení ustanovenia § 118 ods. 2 OSP (aktuálne § 181 ods. 2  CSP) je
potrebné zdôrazniť, že takéto porušenie samo o sebe nie je dôvodom vedúcim k zrušeniu rozsudku.
Platí totiž ustanovenie § 212 ods. 3 OSP (aktuálne § 380 CSP), podľa ktorého na vady konania pred
súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
čo zistené nebolo.

19. Ani námietky o nedostatku podmienok na rozhodnutie o veci nie sú dané.                                    V
predmetnom konaní sa vyhodnocuje existencia splnenia zákonných podmienok  pre vyhlásenie
rozhodcovského rozsudku a to podľa právnej úpravy účinnej v čase jeho vyhlásenia. Rozhodcovský
rozsudok ustanovením § 243dExekučného poriadku, ani žiadnym iným ustanovením všeobecne
záväzného právneho predpisu nebol formálne zrušený.                        Zákonodarca nepristúpil normatívnou
cestou   k zrušeniu rozhodcovských rozsudkov,                legislatívna úprava smerovala k strate ich
záväznosti. Rozsudok teda nie je zrušený a neexistuje žiadna zákonná prekážka na to, aby v sporovom
konaní na základe riadne podaného návrhu                      na začatie konania súd preskúmal existenciu
zákonných podmienok na jeho vyhlásenie.     Dotknutou právnou úpravou (§ 243d Exekučného poriadku)
nedošlo uplynutím trojmesačnej doby k zániku vecnej legitimácie, ktorá tu v čase začatia konania bola. Tu
by bolo neprípustné odmietnuť poskytnúť spravodlivosť len z dôvodu, že zákonodarca zákonom sprísnil
podmienky vykonania rozhodcovských rozsudkov. Dokončenie konania začatého na základe procesne
korektne začatého návrhu vrátane meritórneho rozhodnutia     je aj  v súlade s princípom právnej istoty.

20. Na ostatné vyššie uvedené námietky žalovaného odvolací súd dodáva, že v súčasnosti už nie je
sporné, že existuje objektívne spotrebiteľské právo a tento vzťah je taktiež spotrebiteľským vzťahom
a preto súd ex offo je povinný použiť normy na ochranu spotrebiteľa aj na tento prípad. Treba pritom
vychádzať zo zmyslu a účelu noriem EÚ na ochranu spotrebiteľa, ktorým je zabezpečiť reálnu, nielen
formálnu rovnosť účastníkov a súdnu ochranu spotrebiteľa aj v rámci súdneho, či rozhodcovského
konania.

21. Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať
sa ostatnými odvolacími námietkami. Judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva
nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď                    v odôvodnení
rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis  proti Grécku z 29. mája 1997,              sťažnosť    č.
21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III, rozsudok  Higginsova a  ďalší proti Francúzsku z
19. februára 1998,  sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I) uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03), avšak vyžaduje sa špecifická odpoveď
práve na  relavantný argument  (Ruiz Torija c. Španielsko                    z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-
A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B;  Georgiadis c. Grécko z
29. mája 1997;), čo súd  prvej inštancie,                                rsp.  aj  odvolací súd rešpektoval. Odvolací
súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami.

22. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu  potrebnom pre vyhlásenie rozsudku,                   na
základe vykonaných  dôkazov dospel k správnym  skutkovým zisteniam a vec i správne        právne



posúdil, pričom sa   vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ       pre
rozhodnutie.   Odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvého stupňa sa             v   princípe
môže obmedziť na prevzatie  odôvodnenia podaného súdom prvého stupňa (porovnaj rozsudok Helle
proti Fínsku z 19. decembra 1997, sťažnosť č. 20772/92,  Zbierka rozsudkov             a rozhodnutí     1997-
VIII).   S poukazom na uvedené a s ohľadom na vyššie uvedené dôvody   odvolací   súd   napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s citovaným     ustanovením                  § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny vrátane výroku o trovách konania (osobitne odvolacími argumentmi nenapadnutými) potvrdil.

23. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške podľa § 396
ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, vzhľadom na to, že bola v odvolacom konaní v celom rozsahu
úspešná a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne jej
náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/60/2013", "guid": "3f736dc0-9446-406d-bc12-c4528d483a82:971cbaa9-ccc0-40f7-824b-e2cca1db418a", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:abf57423-a027-4ee8-9d13-5d72f3536a26", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 499/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012 z 10. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-10", "citacie_n": 3964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:abf57423-a027-4ee8-9d13-5d72f3536a26"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:4a317075-0e81-4633-bb0d-d460edd97f2a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.476.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 476/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 476/2016 z 5. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-05", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.476.2016.2"}]}