Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Co/565/2015 z 15. 11. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 15. novembra 2016, sp. zn. 25Co/565/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2212219649.2 Krajský súd Trnava | 25Co/565/2015 | ECLI:SK:KSTT:2016:2212219649.2 | 2016-11-15 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Neplatnosť právnych úkonov Citované ustanovenia: § 22 ods. 1 zákona č. 40/1963 Zb., § 23 zákona č. 40/1963 Zb., § 31 zákona č. 40/1963 Zb., § 37 ods. 1 zákona č. 40/1963 Zb., § 33 ods. 2 zákona č. 40/1963 Zb. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f0cf8286-8a9a-4679-9bcf-ad604ea8cf52 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2212219649.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/565/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212219649
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2212219649.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a členov
senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Anton Jaček, v právnej veci žalobcov: 1. JUDr. R. U., nar.
X.X.XXXX a 2. JUDr. I. U., nar. X.X.XXXX, obaja bytom T., G. X, obaja zastúpení spoločnosťou:
Advokátska kancelária Legal Cases, s.r.o., so sídlom Dunajská Streda, Alžbetínske námestie 328, IČO:
36 720 097, proti žalovanému: Komposesorát Vojka - pozemkové spoločenstvo, so sídlom Vojka nad
Dunajom 15, IČO: 35 629 436, zastúpenému advokátom: Mgr. Peter Németh, so sídlom Šamorín, Hlavná
45, o určenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda, zo dňa 27.4.2015 č.k. 12C/367/2012-189, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcom 1. a 2. p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (druhým v porade) súd prvej inštancie určil, že výpoveď z nájomnej zmluvy
č. 134/B/2006 zo dňa 22.8.2006 v znení jej dodatkov č. 1 a č. 2 daná žalovaným žalobcom 1. a 2.
dňa 23.10.2009 je neplatná a vyslovil, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcom 1. a 2. trovy konania
vo výške 199,- Eur na ďalších trovách, na adresu sídla právneho zástupcu žalobcov, do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Vec súd prvej inštancie opätovne právne posúdil aplikáciou ust. § 80 písm. c) OSP a § 663, § 676
ods. 1, § 677 ods. 1, § 39, § 41, § 51, § 52 ods. 1, § 879j, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a opätovne odôvodnil len tým, že v danom prípade žalobcovia majú naliehavý právny záujem
na vedení tohto sporu a vyslovení neplatnosti výpovede z nájomnej zmluvy, pretože na prenajatej
nehnuteľnosti majú rozostavanú rekreačnú chatu, a bez doriešenia otázky, či tu nájomný vzťah je alebo
nie, si žalobcovia nemôžu vyriešiť ako otázky súvisiace s užívaním novovystavanej rekreačnej chatky
a úspešne zavŕšiť kolaudáciu tohto objektu, čo im bráni v užívaní nehnuteľnosti. Aj keď žalobcovia
realizovali stavbu v rozpore so stavebným povolením, stavebný úrad sám poukázal na možnosť
dodatočného povolenia stavby. Následne sa súd zaoberal otázkou predbežnej platnosti nájomnej
zmluvy, keď v danom prípade bola medzi účastníkmi uzavretá zmluva spotrebiteľská. Žalobcovia uzavreli
predmetnú zmluvu ako spotrebitelia, preto daný vzťah podlieha právnemu režimu ustanovení § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, keďže žalovaný je podnikateľ a služby (nájmu) poskytuje opakovane
(dodávateľ), žalobcovia sú fyzické osoby, ktoré preukázateľne nekonali v tomto nájomnom vzťahu v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (spotrebiteľ). Podľa správy Komisie
na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich
pôsobiacej na Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 3.10.2012 zmluvné podmienky obsiahnuté v čl. II v
bode 3 o predmete zmluvy, v čl. V bode 1 a 3 o nájomnom a spôsobe jeho zaplatenia, v čl. VI v bodoch



2, 8 o podmienkach prenájmu, v čl. VII o skončení prenájmu bode 1 písm. c/, bode 2 písm. b/ až d/ a
v čl. VIII bodoch 1, 2 nájomnej zmluvy z 11.02.2009 a zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluvách o
výkone správy z 22.6.2006, z 28.9.2007, z 8.8.2008 z roku 2011 sú spôsobilé založiť hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a indikujú neprijateľnú povahu.
Komisia poukázala na rozdielny rozsah práv a povinností plynúcich z jednotlivých zmlúv o výkone správy
a postupnú úpravu práv a povinností zmluvných strán prevažujúco v prospech prenajímateľa, resp.
správcu na úkor práv nájomcov. Komisia vyjadrila pochybnosť o konaní správcu v súlade s odbornou
starostlivosťou.

3. Súd prvej inštancie na základe uvádzaného potom dospel k záveru, že nájomná zmluva je sčasti
neplatná, pričom neplatnosť postihuje aj konkrétne čl. VII. bod 2 písm. c/, ktoré zmluvné dojednanie
žalovaný použil ako výpovedný dôvod. Keďže v tejto časti je nájomná zmluva neplatná, nemôže byť
platná ani výpoveď. Preto súd vyhodnotil žalobu ako dôvodnú a v plnom rozsahu jej vyhovel. O trovách
konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 2 OSP a úspešným žalobcom priznal
náhradu trov voči žalovanému, a to z trov vyplývajúcich zo spisu na zaplatených súdnych poplatkoch
(za podanú žalobu a podané odvolanie) vo výške 2 x 99,50 Eur.

4. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu
odvolanie žalovaný, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a to tak, že žalobu
žalobcov zamietne, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie a
rozhodnutie vo veci. Ako odvolacie dôvody uviedol tie, ktoré vyplývajú z § 205 ods. 2 písm. a), b), c),
d) a f) OSP. Argumentoval tým, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie stručne odôvodnil iba tým,
že podľa jeho názoru, cit. „dojednania v nájomnej zmluve ohľadom zmluvy o výkone správy sú tak
nejasné a neurčité, čo spôsobuje v tejto časti (vrátane článku VII. bod 2 písm. c) jej neplatnosť.“ Súd
sa v ďalšom nijakým spôsobom nevysporiadal so skutočnosťami, ktoré vyšli v konaní najavo, ďalej s
tvrdeniami strán, predloženými listinnými dôkazmi a teda rozhodnutie súdu prvej inštancie trpí vadou,
resp. je nepreskúmateľné čo do dôvodov rozhodnutia. Má preto za to, že z dôvodu nepreskúmateľnosti
rozhodnutia súdu došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti odvolateľ
poukázal na rozsiahlu ustálenú judikatúru súdov a Európskeho súdu pre ľudské práva. Podľa odvolateľa
výpoveď nájomnej zmluvy je jednostranným právnym úkonom, ktorý spĺňa všetky podmienky platného
právneho úkonu. Výpoveď nájomnej zmluvy bola daná v súlade s uzatvorenou zmluvou, konkrétne v
súlade s čl. VII. bod 2 písm. c) predmetnej nájomnej zmluvy, podľa ktorého môže prenajímateľ nájom
vypovedať, ak nájomca hrubo porušuje zmluvu o výkone správy (neuhradením poplatkov za výkon
správy a podobne). Nakoľko táto skutočnosť je jednoznačne skutkovo daná, má za to, že mu vznikol
zákonný dôvod na vypovedanie nájomnej zmluvy. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia
nepostrehol i tú skutočnosť, že žalobcovia podpisovali nájomné zmluvy a zmluvy o výkone správy v ten
samý deň. Tieto im boli dané na nahliadnutie a teda dobrovoľne v rámci svojej zmluvnej voľnosti pristúpili
k uzatvoreniu nájomných zmlúv ako i zmlúv o výkone správy, ktorých obsah im bol vopred známy. Pokiaľ
by aj súd prevej inštancie posúdil čl. VI. bod 3 a čl. VII. bod 2 písm. c) nájomnej zmluvy za neprijateľné
a neplatné, nemá to vplyv na skutočnosť, že žalobcovia v ten istý deň spolu s uzatvorením nájomných
zmlúv, uzatvorili dobrovoľne v rámci svojej zmluvnej voľnosti platne osobitnú zmluvu o výkone správy,
ktorej neplatnosti sa návrhom nedomáhali a z ktorej obsahom sa pred jej podpisom mohli oboznámiť. Má
preto za to, že výpoveď bola daná splnomocnencom platne a aj preto, že žalobe ako takej nie je možné
vyhovieť. Odvolateľ tiež poukázal i na skutočnosť, že žalobcovia na prenajatom pozemku uskutočnili
stavbu v rozpore so zákonom a ďalšími podmienkami danými na jej realizáciu, čo je samo osebe tiež
hrubým porušením nájomnej zmluvy, ktoré porušenie zakladá ďalší samostatný dôvod na vypovedanie
tejto nájomnej zmluvy s poukazom na jej čl. VI. a VII. V rámci konania pred súdom prvej inštancie
aj z týchto dôvodov namietal aj neexistenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
neplatnosti. Podľa jeho názoru žalobcovia s poukazom na uvedené skutočnosti nemajú, nemali, ani
nemôžu mať záujem na požadovanom určení, nakoľko je tu jednoznačne daný ďalší dôvod výpovede z
nájmu s poukazom na čl. VI. bod 1, 3, 6, 7, čl. VII. bod 1 a 2 nájomnej zmluvy. V tejto súvislosti poukazuje
na rozsudok NS ČR sp. zn. 33Odo 137/2002.

5. Pokiaľ ide o odôvodnenie napadnutého rozsudku odpoveďou, resp. právne nezáväzným názorom
Komisie pre posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 3.10.2012, k tomuto uvádza
odvolateľ nasledovné. V odpovedi na podnet zo dňa 3.10.2012 Komisia pre posudzovanie podmienok v
spotrebiteľských zmluvách konštatovala indikáciu neprijateľných podmienok v jednotlivých Nájomných
zmluvách a Zmluvách o výkone správy, ktorá odpoveď je podľa jeho názoru tendenčná, neobjektívna



a nezohľadňujúca všetky skutočnosti, ktoré mali byť v uvedenej veci brané do úvahy. Odpoveď je v
súčasnosti zneužívaná ako listinný dôkaz v súdnych konaniach v snahe ovplyvniť rozhodovaciu činnosť
súdov bez toho, aby sa súd zaoberal skutočnosťou, či existujú aspoň základné skutočnosti umožňujúce
prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V tejto súvislosti odvolateľ
zdôrazňuje znenie čl. 46 Ústavy SR v zmysle ktorého sú to len všeobecné súdy, ktoré sú oprávnené
posudzovať platnosť/neplatnosť uzavretej zmluvy, resp. jej časti. Konanie Komisie preto považuje za
konanie zakladajúce rozpor so všeobecne záväznými právnymi predpismi a princípmi právneho štátu a
to najmä vyhl. MS SR č. 406/2008 Z.z. o zložení, rozhodovaní, organizácii práce a postupe komisie na
posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a taktiež Organizačného poriadku Ministerstva
spravodlivosti SR.

6. Ďalej sa odvolateľ už len zaoberal tým, či Komisia pre daný prípad (v súvislosti s jej odpoveďou
na podnet zo dňa 3.10.2012) svojím stanoviskom splnila podmienku presvedčivosti, konzistentnosti a
zrozumiteľnosti a či zároveň priamo aj odkazovala vzhľadom na svoje závery na všeobecne záväzné
právne predpisy, ktoré boli pre prijatie záverov Komisie rozhodujúce. Odvolateľ v súvislosti s tým uzatvoril
jasný zámer Komisie poskytnúť spotrebiteľom ochranu práv nad rámec stanovený všeobecne záväznými
právnymi predpismi.
7. Na záver odvolateľ poukázal ešte i na to, že žalobcovia sa dobrovoľne zaviazali uzavrieť zmluvu o
správe, takúto aj uzavreli, táto s nimi komunikovaná bola a túto dobrovoľne uzavreli aj ostatní nájomcovia
rekreačných chát Rekreačnej zóny. Samotní žalobcovia počas celého konania pred súdom neuviedli,
v čom videli neprijateľné podmienky tejto zmluvy, nerovnováhu vzťahov medzi účastníkmi právneho
vzťahu a teda ktoré ustanovenia zmluvy o výkone správy z tohto dôvodu namietajú. S poukazom na
uvádzané preto odvolateľ považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne nesprávne, nemajúce
oporu vo vykonanom dokazovaní, založené na nesprávnom právnom posúdení veci a v neposlednom
rade nepreskúmateľné čo do odôvodnenia rozsudku.

8. Žalobcovia odvolací návrh nepodali, k doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrili
prostredníctvom právneho zastúpenia, v ktorom vyjadrení poukázali na to, že podľa ich názoru
prvoinštančný súd rozhodol v prejednávanej veci správne. Žalovaný, právne zastrešujúci všetkých
vlastníkov urbariátu, prenajíma tieto rozparcelované pozemky tretím osobám, za účelom výstavby
rekreačných chát. Záujem o výstavbu týchto chát prejavili ako samotní vlastníci urbariátu, tak aj
osoby odlišné od vlastníkov. So žalovaným preto, ako právnym subjektom zastrešujúcim všetkých
vlastníkov urbariátu v postavení prenajímateľa, uzatvorili nájomné zmluvy. Takýmito osobami boli aj
oni, ktorí si prenajali od žalovaného za účelom výstavby rekreačnej chaty tiež takýto pozemok a to
za dohodnuté nájomné, ktoré až dodnes žalovaný od nich prijíma. Žalovaný ako prenajímateľ ich v
nájomných zmluvách zaviazal k uzatvoreniu aj správcovskej zmluvy, a to pod hrozbou vypovedania
nájomnej zmluvy, ktorej rozsah a zmluvné podmienky si určil sám. V predložených zmluvách o výkone
správy chýbali ceny za správu, chýbala možnosť účasti vlastníkov rozhodovať o spoločných veciach
samostatne, vrátane možnosti určenia si svojho správcu, možnosť ukončenia zmluvy bola daná len
správcovi, pokuty za neplnenie zmluvy boli dané iba im, správcu nie je možné za prípadné porušenie
jeho povinnosti sankcionovať vôbec, ani samotnou výpoveďou z ich strany, atď. V čase podpisu nájomnej
zmluvy bol rozsah správy neznámy, pričom v dobrej viere nájomnú zmluvu so záväzkom podpísania
zmluvy o výkone správy prijali. Podpis zmluvy bez predchádzajúceho oboznámenia sa s jej obsahom
im bol v zmysle nájomnej zmluvy uzatvorenej s prenajímateľom prikázaný pod sankciou ukončenia
nájomného vzťahu s prenajímateľom, čo v okolnostiach prípadu žalovaný s poukazom na ustanovenie
bodu 2c čl. 7 uvedených nájomných zmlúv aj urobil výpoveďou z dôvodu neplnenia zmluvy o výkone
správy z ich strany. Námietka, že existuje tu i ďalší výpovedný dôvod pre hrubé porušenie nájomnej
zmluvy z dôvodu, že si postavili rekreačné chatky odlišne, ako boli uvedené v projekte stavby neobstojí,
nakoľko jediným dôvodom nesúhlasu žalovaného s kolaudáciou stavby bola skutočnosť, že si neplnia
zmluvu o výkone správy. Naliehavosť právneho záujmu preukazujú aj tým, že ako stavebníci chatiek
zaplatili žalovanému aj za výstavbu inžinierskych sietí v tomto areáli a za nadobudnutie ďalšieho
spoluvlastníckeho podielu na hlavnej vetve inžinierskych sietí a na prístupovej komunikácii ďalšiu sumu
vo výške 11.617,81 Eur. V súčasnosti im žalovaný a príslušný správca bráni v stavebnom konaní v
kolaudácii stavieb a v pokojnom užívaní ich majetku im zabraňuje zákazom vstupu do areálu, kde
sa ich rekreačná chatka nachádza. Samotnej neplatnosti zmluvy o výkone správy je dôležité uviesť
i to, že voči správcovi, ktorého určil žalovaný sám, vedú súdne konanie o neplatnosti tejto zmluvy
o výkone správy. O nevyváženosti a jednostrannosti nájomnej zmluvy i zmluvy o výkone správy sa
vyjadrila i Komisia pri ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky pre posudzovanie podmienok v



spotrebiteľských zmluvách, ktorá po preskúmaní týchto zmlúv došla k záveru, že niektoré časti zmlúv,
vrátane článku nájomnej zmluvy, na základe ktorej im dal žalovaný výpoveď, indikuje neprijateľnú povahu
a sú preto neplatné. Z uvedených dôvodov ako i z dôvodov uvedených v žalobe považujú výpoveď danú
im žalovaným za neplatnú. Zároveň dávajú súdu do pozornosti i iné súdne konania ďalších z účastníkov,
ktorí zmluvu o výkone správy nepodpísali a bola im daná výpoveď z tých istých dôvodov ako im v tomto
konaní, ktoré konania sú skončené a prvostupňové súdy rozhodli o určení neplatnosti takejto výpovede,
ktoré rozhodnutia boli potvrdené aj odvolacím súdom. S poukazom na uvedené navrhujú, aby odvolací
súd rozhodnutie prvoinštančného súdu ako vecne správne potvrdil a zaviazal žalovaného k náhrade ich
trov konania vrátane trov odvolacieho konania, ktorých výška predstavuje 93,96 Eur.

9. Žalovaný k doručenému vyjadreniu k jeho odvolaniu žalobcami podal písomné stanovisko, v ktorom
skonštatoval, že súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení nepostrehol skutočnosť, že žalobcovia
podpisovali nájomné zmluvy a zmluvy o výkone správy v ten samý deň, tieto im boli dané na nahliadnutie
a teda dobrovoľne v rámci svojej zmluvnej voľnosti pristúpili k uzatvoreniu nájomných zmlúv, ako i zmlúv
o výkone správy, ktorých obsah im bol vopred známy. Súd prvej inštancie sa s touto skutkovou ako i
právne relevantnou skutočnosťou vo svojom odôvodnení vôbec nevysporiadal, teda rozhodnutie súdu
prvej inštancie je v tejto svojej časti rovnako nepreskúmateľné. Pokiaľ by súd aj posúdil čl. II. bod 3
a čl. VII. bod 2 písm. c) nájomnej zmluvy za neprijateľné a neplatné podmienky, nemá to vplyv na
skutočnosť, že žalobcovia v ten istý deň spolu s uzatvorením nájomných zmlúv, uzatvorili dobrovoľne v
rámci svojej zmluvnej voľnosti platne osobitnú zmluvu vo výkone správy, ktorej neplatnosti sa návrhom
nedomáhali a z ktorej obsahom sa pred jej podpisom mohli oboznámiť. Zmluva o výkone správy, aj keby
vykazovala neprijateľnosť niektorých jej ustanovení, jednoznačne a jasne určuje povinnosť nájomcov
- žalobcov platiť za služby a dodávky mesačnými úhradami pod sankciou výpovede zmluvy o výkone
správy a následne nájomnej zmluvy. Skutočnosť, že si žalobcovia túto svoju povinnosť dobrovoľne
neplnili, samotní žalobcovia nenamietali. Má preto za to, že výpoveď bola daná splnomocnencom platne
a aj preto žalobe ako takej nie je možné vyhovieť. Nesúhlasí ani s tými tvrdeniami žalobcov, že zmluva
o výkone správy nezohľadňuje kolektívne práva žalobcov, ako i ostatných vlastníkov. Žiadna právna
úprava, ako ani akákoľvek iná právna úprava, bez ďalšieho odvodeného práva, logicky nepripúšťa
a neumožňuje spravovať cudzí majetok. Žalobcovia argumentujú neumožnením im uplatňovať ich
akési práva, ktoré však nemajú, ani logicky mať nemôžu, nakoľko k nehnuteľnostiam, ktoré chcú
ako nájomcovia spravovať, nemajú žiadne priame ako ani odvodené právo. V zmysle uvádzaného
preto považuje napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne nesprávne, nemajúce oporu vo
vykonanom dokazovaní, založené na nesprávnom právnom posúdení veci a v neposlednom rade i
nepreskúmateľné čo do odôvodnenia rozsudku.

10. Žalobcovia doručili odvolaciemu súdu stanovisko k vyjadreniu žalovaného, v ktorom zaujali svoj
postoj k jeho obrane v tom smere, že zdôrazňujú dôvody, prečo sa bránili uzatvoreniu pre nich
nevýhodnej zmluvy o výkone správy, ktorá im ukladala len povinnosti a sankcie, avšak chýbala tu
možnosť účasti vlastníkov rekreačných chatiek, ktorí za správu mali platiť, rozhodovať o spoločných
veciach samostatne, vrátane možnosti určenia si svojho správcu, možnosť určiť konkrétne služby od
správcu a byť oboznámení vopred pred podpísaním zmluvy cenami služieb; možnosť ukončenia zmluvy
bola daná len správcovi, pokuty za neplnenie zmluvy boli dané iba im, správcu nebolo možné za prípadné
porušenie jeho povinnosti sankcionovať a najmä zmluva neobsahovala cenu príslušných služieb, ani
výšku prípadných zálohových platieb. Túto zmluvu podpísali v roku 2008 pod nátlakom žalovaného, že
nebudú vpustení do areálu, ak túto zmluvu nepodpíšu. Keď už s náležitosťami zmluvy o výkone správy
nesúhlasili, považujú ju za pre nich nevýhodnú, napadli platnosť tejto zmluvy o výkone správy na súd.
Nesúhlas žalovaného s ich námietkou o kolektívnych právach vlastníkov rekreačných chatiek považujú
za účelové a nepochopiteľné, nakoľko ak majú platiť za správu, ktorá by im mala byť poskytovaná, majú
mať právo zúčastniť sa na rozsahu takejto správy a rozhodovať kolektívne o nej, ktorá má zaťažovať ich
a nie žalovaného. Žiadna právna úprava neukladá žalovanému ako vlastníkovi dotknutých nehnuteľnosti
umožniť cudziemu subjektu rozhodovať a zasahovať do hospodárenia nakladania s jeho vlastníctvom
a preto ani oni nemajú žiadne priame, ani odvodené právo, spravovať tieto nehnuteľnosti. S ostatnými
vlastníkmi rekreačných chatiek si všetku údržbu prenajatých pozemkov uskutočňujú sami, vrátane
kosenia trávy, žiadne služby súvisiace s vlastníctvom ich rekreačnej chatky im správca neposkytuje.
Tvrdenia žalovaného preto považujú za účelové, nezakladajúce sa na pravde a preto navrhujú, aby súd
ich návrhu na určenie neplatnosti výpovede, ktorú im dal žalovaný vyhovel, zároveň si uplatňujú trovy
odvolacieho konania vo výške 189,92 Eur.



11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase
podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne §
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201
OSP, akt.§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho
podania pripúšťal (§ 201 a 202 OSP, akt. § 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie
má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a), b), c), d) a f) OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods.
1 písm. b), d), e), f), g) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§
379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce
sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako
ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

12. Predmetom odvolacieho konania, s poukazom na rozsah odvolacieho prieskumu vymedzeným
odvolacími dôvodmi žalovaného, s poukazom na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku je vyriešiť
otázku, či výpoveď z nájomnej zmluvy č. 134/B/2006 zo dňa 22.8.2006 v znení jej dodatkov č. 1 a č. 2
daná žalovaným v zastúpení správcom žalobcom 1. a 2. dňa 23.10.2009 je neplatným právnym úkonom.

13. Žalobcovia napádali neplatnosť vypovedania nájomnej zmluvy, ktorú uzatvorili dňa 17.8.2006 v
znení jej neskorších dodatkov so žalovaným, z dôvodu hrubého porušenia zmluvy o výkone správy
(neuhradením poplatkov za výkon správy) s poukazom na výpovedný dôvod podľa čl. VII bod 2
písm. c) nájomnej zmluvy, v ktorej časti je nájomná zmluva neplatná (rovnako ako i v inej žalovanými
špecifikovanej časti) a to pre neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky, pri posúdení nájomnej zmluvy
(rovnako i zmluvy o výkone správy, na ktorú nájomná zmluva odkazovala) ako zmluvy spotrebiteľskej,
ako i z dôvodu nepreukázania podania výpovede oprávnenou osobou.

14. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalovaný ako prenajímateľ a žalobcovia ako nájomcovia
uzavreli dňa 17.8.2006 nájomnú zmluvu pod č. 134/B/2006, ktorej predmetom je prenájom pozemku
špecifikovaného v zmluve a záväzok nájomcov uhrádzať prenajímateľovi nájomné v súlade s čl. V
zmluvy. Účelom nájmu podľa čl. II bodu 2 zmluvy bola výstavba rekreačnej chaty schválenej stavebným
povolením na náklady nájomcu a následné užívanie pozemku a rekreačnej chaty na ňom vybudovanej
na rekreačné účely. Žalobcovia sa zaviazali v bode III. do štrnástich dní od predloženia návrhu pristúpiť
k zmluve o výkone správy územia, ktorá mala upravovať práva a povinnosti zmluvných strán v súvislosti
so správou územia, v ktorom sa prenajímaný pozemok nachádza. V zmysle čl. IV bodu 1 bola zmluva
uzavretá na dobu určitú do 31.12.2097 s možnosťou jej predĺženia na ďalšie obdobie. V zmysle čl. VII
bodu 1 bol prenajímateľ oprávnený nájom vypovedať pred uplynutím dojednanej lehoty, ak a) nájomca
hrubo poškodzuje alebo znečisťuje prenajatý pozemok, a to mimo stavebnej činnosti realizovanej na
prenajatom pozemku počas výstavby inžinierskych sietí a rekreačného chatového objektu oprávnenou
osobou, alebo b) nájomca užíva pozemok v rozpore s osobitnými právnymi predpismi upravujúcimi
oblasť nakladania s nehnuteľnosťami, alebo c) nájomca napriek výzve nezaplatil splatné nájomné ani
do 30.6. príslušného roka. V zmysle čl. VII ods. 2 písm. c) nájomnej zmluvy bol prenajímateľ oprávnený
vypovedať nájom aj z dôvodu, že nájomca neuzavrel včas zmluvu o výkone správy územia s oprávnenou
osobou alebo závažným spôsobom porušuje zmluvu o výkone správy územia (napr. neuhradenie
poplatkov a platieb na základe takejto zmluvy). Dňa 17.8.2006 žalobcovia uzavreli so žalovaným zmluvu
o výkone správy s poukazom na § 51 Občianskeho zákonníka. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú.
Dňa 3.7.2008 uzavreli žalobcovia novú zmluvu o výkone správy a to so spoločnosťou SPR Vojka, a.s.
ako správcom. Na základe zmluvy o úprave vzájomných práv a povinností s poukazom na § 269 ods. 2
Obchodného zákonníka zo dňa 21.5.2008 uzavretej medzi žalovaným a spoločnosťou SPR Vojka, a.s.
ako správcom mal správca v zmysle v čl. IV bodu 4 tejto zmluvy oprávnenie vypovedať nájomnú zmluvu
v prípade jej hrubého porušovania zo strany nájomcu.

15. Žalobcovia, okrem iného napádali neplatnosť výpovede nájomnej zmluvy i z dôvodu jej vypovedania
neoprávnenou osobou. Po zrušení skoršieho rozsudku súdu prvej inštancie v danej veci pre jeho



nepreskúmateľnosť a tým potom pre odňatie stranám možnosť konať pred súdom, odvolací súd v
zrušujúcom uznesení (doručenom stranám sporu) výslovne uložil súdu prvej inštancie prednostne sa
zaoberať posúdením platnosti výpovede z nájomnej zmluvy danej žalobcom žalovaným v zastúpení
spoločnosťou SPR Vojka, a.s. so zameraním sa na posúdenie oprávnenia tejto spoločnosti na takúto
výpoveď v mene prenajímateľa, t.j. žalovaného. Súd prvej inštancie tento pokyn odvolacieho súdu vôbec
nerešpektoval.

16. Odvolací súd je v prejednávanej právnej veci toho názoru, že na vec sa vzťahuje aj ustanovenie
právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci
rozhodujúce, konkrétne ust. § 22 a nasl. Občianskeho zákonníka o zastúpení, ako i § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka, ktoré súd prvej inštancie nepoužil. V súlade s § 382 CSP dal potom odvolací
súd priestor stranám na vyjadrenie sa k možnému použitiu týchto zákonných ustanovení, ktoré právo
strany aj využili.

17. Žalobcovia prostredníctvom právneho zastúpenia v rámci argumentácie uviedli, že žalovaný v
konaní nepreukázal oprávnenie zastupovať ho pri uzatvorení nájomnej zmluvy, ako i pri jej vypovedaní.
Zdôraznili tiež neurčitosť ustanovení nájomnej zmluvy v časti týkajúcej sa možnosti jej vypovedania z
dôvodu neplnenia zmluvy odlišnej od zmluvy nájomnej, ktorej obsah bol v čase uzatvorenia nájomnej
zmluvy neznámy.

18. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu zase poukázal na to, že zotrváva v celom rozsahu na
podanom odvolaní a vyjadrení zo dňa 8.7.2016, keď nesúhlasí s použitím právnej úpravy podľa § 22 a
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá súdom prvej inštancie použitá nebola.

19. Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v
jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

20. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia
štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

21. Podľa § 31 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa
musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. (ods. 1) Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil
v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj
vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu. (ods. 4)

22. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

23. Podľa § 33 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje
oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto
konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu
schváli.

24. Pri právnom úkone, akým je v danom prípade posudzovaná výpoveď z nájomnej zmluvy, je možné
dať sa zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou (splnomocnencom). Za týmto účelom splnomocniteľ
udelí plnú moc (§ 31 ods. 1, § 31 ods. 4, prvá veta Občianskeho zákonníka). Predpokladom určitosti
takej plnej moci je - popri nezameniteľného označenia osôb splnomocnenca a splnomocniteľa - tiež
presné vymedzenie rozsahu splnomocnencovho oprávnenia (§ 31 ods. 1 veta druhá, § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka). Plná moc môže byť, z hľadiska rozsahu splnomocnencovho oprávnenia,
všeobecná (generálna), ktorá oprávňuje zástupcu (splnomocnenca) na všetky právne úkony, alebo
osobitná (špeciálna), obmedzujúca sa iba na niektoré právne úkony alebo iba na jeden právny úkon;
v oboch prípadoch môže byť plná moc formulovaná ako neobmedzená, ktorá dáva zástupcovia právo
konať voľne podľa najlepšieho vedomia a svedomia, alebo ako obmedzená, v ktorej sú stanovené
hranice, v ktorých a ako má zástupca konať. Udelenie plnej moci je právnym úkonom; plná moc je preto
platná, len ak je určitá a zrozumiteľná (porov. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pre neurčitosť alebo
nezrozumiteľnosť je však plná moc neplatná len vtedy, ak nie je možné nejasnosti v obsahu plnej moci
odstrániť pomocou výkladu prejavu vôle podľa ustanovenia § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka.



25. Súd prvej inštancie pri posudzovaní platnosti výpovede z nájmu vychádzal z oprávnenia správcu -
spoločnosti SPR Vojka, a.s. podľa zmluvy o úprave vzájomných práv a povinností, ktorú správca uzatvoril
so žalovaným ako prenajímateľom z nájomnej zmluvy strán, do ktorej bolo vtelené splnomocnenie na
vypovedanie nájomnej zmluvy strán sporu, túto nájomnú zmluvu za prenajímateľa vypovedať. Táto plná
moc je však podľa názoru odvolacieho súdu neurčitým právnym úkonom, tým potom neplatným, pretože
vzbudzuje pochybnosti o tom, čo chcel ňou jej adresát prejaviť. V zmysle Občianskeho zákonníka je
možné právny úkon považovať za určitý a zrozumiteľný len vtedy, ak je z neho skutočne zrejmé čo je
jeho predmetom, pričom tento predmet musí byť definovaný tak, že aby nemohlo dôjsť k jeho zámene.
V danom prípade žalovaný ako prenajímateľ splnomocnil spoločnosť SPR Vojka, a.s. ako správcu na
vypovedanie nájomnej zmluvy v prípade jej hrubého porušovania zo strany nájomcu, bez toho, aby bolo
s určitosťou vymedzené, ktoré konkrétne porušenia povinností nájomcu, vzhľadom na popísané dôvody
výpovede podľa čl. VII nájomnej zmluvy pre rôzne porušenia, je možné považovať za porušenia hrubé
(podľa odvolacieho súdu je každé porušenie závažné, ktoré však jeho intenzitou je možné považovať
pre žalovaného ako splnomocniteľa za hrubé z plnej moci a ani z iného súvisiaceho právneho úkonu už
nevyplýva). Z takéhoto splnomocnenia nie je možné, a to ani výkladom, dospieť k tomu, na aký konkrétny
prípad vypovedania zmluvy o nájme bol potom splnomocnenec skutočne splnomocnený. Splnomocniteľ
tak sám v plnej moci obmedzil splnomocnenca na vypovedanie nájomnej zmluvy len na určitý prípad,
pretože v opačnom prípade stačilo všeobecne uviesť, že plnomocenstvo sa vzťahuje na vypovedanie
nájomnej zmluvy v zmysle jej výpovedných dôvodov, tu potom však bez jeho dostatočnej konkretizácie,
čo spôsobuje jeho neurčitosť s následkom neplatnosti a tým konanie správcu bez plnej moci.

26. Z uvedeného je potom možné uzavrieť, že ak správca vypovedal žalobcom nájomnú zmluvu bez
plnej moci (tu nie je možné uvažovať o jej prekročení s iným právnym režimom - § 33 ods. 2 Občianskeho
zákonníka), je z tohto konania zaviazaný sám, to neplatí len vtedy, ak by žalovaný, za koho bolo
takto konané (bez plnej moci), právny úkon bez zbytočného odkladu schválil (retihabícia - § 33 ods.
2 Občianskeho zákonníka); v tomto prípade sa však už neuplatňuje nevyvratiteľná právna domnienka
podľa § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že nevyjadrením nesúhlasu dochádza k schváleniu právneho
úkonu. V danom prípade, vychádzajúc z obsahu spisu, k dodatočnému schváleniu vypovedania
nájomnej zmluvy správcom bez plnej moci bez zbytočného odkladu žalovaným nedošlo (z vykonaného
dokazovania to nevyplýva), preto je potom možné uzavrieť, že výpoveď z nájomnej zmluvy č. 134/B/2006
zo dňa 22.8.2006 v znení jej dodatkov č. 1 a č. 2 daná za žalovaného žalobcom 1. a 2. dňa 23.10.2009
spoločnosťou SPR Vojka, a.s. je neplatným právnym úkonom.

27. Napokon za zmienku stojí i to, že oprávnenie vypovedať nájomnú zmluvu správcom sa vzťahovalo
len na prípad jej hrubého porušovania zo strany nájomcu, teda len na prípad porušovania nájomnej
zmluvy, pričom v danom prípade správca vypovedal zmluvu pre neuhradenie poplatkov za výkon správy,
čo síce zakladá výpovedný dôvod podľa nájomnej zmluvy, ale povinnosť platiť poplatky za správu vyplýva
žalobcom zo zmluvy o výkone správy, nie však zo zmluvy nájomnej.

28. V odvolaní odvolateľ poukázal i na nedostatok naliehavého záujmu na žalovanom určení, nakoľko
je tu jednoznačne daný i ďalší dôvod výpovede z nájmu s poukazom na čl. VI. bod 1, 3, 6, 7, čl. VII. bod
1 a 2 nájomnej zmluvy. K tejto argumentácii odvolací súd uvádza už len toľko, že doposiaľ vypovedanie
nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami inak než spornou výpoveďou preukázané nebolo, čím
potom možno uzavrieť naliehavosť právneho záujmu na žalovanom určení.

29. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09
a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcu zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami
prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.



30. Vzhľadom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie žalobe žalobcov vyhovel a napadnutú výpoveď z
nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu napadnutým rozsudkom určil za neplatnú, rozhodol
vecne správne, preto odvolací súd v súlade s § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane
vecne správneho a odvolaním osobitne nenapadnutého rozhodnutia o náhrade trov konania, potvrdil a
to bez potreby dokazovania na odvolacom súde, keď súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného
dokazovania k správnym skutkovým zisteniam, ktoré odvolací súd pri rozhodovaní už len prebral.

31. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP, rozhodol
odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešným žalobcom
priznal plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov odvolacieho
konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).