Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11CoP/5/2016 z 15. 3. 2016
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 15. marca 2016, sp. zn. 11CoP/5/2016, ECLI:SK:KSTT:2016:2211206116.1
Krajský súd Trnava | 11CoP/5/2016 | ECLI:SK:KSTT:2016:2211206116.1 | 2016-03-15 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti
Citované ustanovenia: § 62 ZoR, § 75 ods. 1 ZoR
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/000cc8ac-7aae-41b1-a199-68d4e040d87e
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2211206116.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/5/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211206116
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2211206116.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr.
Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti T.: L.,
nar. XX.XX.XXXX a R., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, deti rodičov: matka - RNDr. J. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.
C. XXX, C., zastúpená JUDr. Evou Skačániovou, advokátkou, Korzo B. Bartóka 789/3, Dunajská Streda
a otec - RNDr. L. T., PhD., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, Q., zastúpený JUDr. Petrom Bilkovičom,
advokátom, Strojnícka 8, Bratislava, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom
na čas do rozvodu, o odvolaní rodičov proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 2. júna
2015, č.k. 9P/24/2011-641 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 16. júna 2015, č.k. 9P/24/2011-657,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti určenia výživného        p o t v r d z u j e .

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zročného výživného    m e n í   tak,
že zročné výživné za obdobie od 01.02.2011 do 01.02.2014 u maloletej L. vo výške 2.397,50 eur a u
maloletého R. vo výške 2.397,50 eur                      p o v o ľ u j e   otcovi zaplatiť v mesačných
splátkach vo výške 200 eur na každé dieťa splatných vždy do 15.-teho dňa mesiaca vopred do rúk
matky, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má
za následok zročnosť celého plnenia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa otcovi maloletých detí uložil platiť maloletej L.
výživné vo výške 150 eur mesačne od 01.02.2011 do 28.02.2012 a 200 eur mesačne od 01.03.2012
do 01.02.2014 a maloletému R. vo výške 150 eur mesačne od 01.02.2011 do 28.02.2012 a 200 eur
mesačne od 01.03.2012 do 01.02.2014, vždy do 15.-teho dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky. Dlh
na zročnom výživnom za obdobie od 01.02.2011 do 01.02.2014 u maloletej L. vo výške 2.397,50 eur a
u maloletého R. vo výške 2.397,50 eur otcovi povolil zaplatiť na tri krát na každé dieťa osobitne sumu
po 799,16 eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Dopĺňacím rozsudkom súd prvého
stupňa svoj rozsudok doplnil tak, že dlh na zročnom výživnom za obdobie od 01.02.2011 do 01.02.2014
u maloletej L. vo výške 2.397,50 eur a u maloletého R. vo výške 2.397,50 eur povolil otcovi zaplatiť na tri
krát na každé dieťa osobitne sumu po 799,16 eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok
najneskôr do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 24 ods. 2, 4 a 5, § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5, § 65 ods.
1 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď súd určil výživné na maloleté deti s prihliadnutím na odôvodnené
mesačné výdavky a na zárobkové majetkové možnosti otca s prihliadnutím na možnosti matky, ktorá
je na predĺženej materskej dovolenke. Ohľadne otca má súd vykázaný vysoký príjem. Vzhľadom na



ust. § 62 ods. 2 - dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 súd prihliadol
na to, ktorý z rodičov v akej miere sa o dieťa osobne stará, ak spolu nežijú, ako aj na skutočnosť,
že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberúc do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Súdu neušlo pozornosti, že otec si ponechal polovicu rakúskych
prídavkov, ktoré boli dané a poskytnuté na výživu a starostlivosť maloletých detí, na ich osobné potreby.
Je síce pravdou, že predložil súdu rozhodnutie o zamietnutí žiadosti, a to z dôvodu, že od februára
2011 nežije v spoločnej domácnosti s deťmi, teda otec nepreukázal jednak, že by znášal prevažnú
časť nákladov na svoje deti (č.l. 404 v spise). Nepreukázal ani to, že z akého dôvodu neposkytol
rakúske prídavky matke v plnej výške v rozhodnom období, ona sa starala o deti a z akého dôvodu
neposkytol do nariadenie predbežného opatrenia výživné na maloleté deti, hoci mu to jeho finančné
prostriedky umožňovali. Súdu neušlo pozornosti, že po porovnaní rodiny otca, ktorého čistý priemerný
mesačný príjem k 31.01.2014 dosahoval sumu 2.755,30 eur a príjem rodiny matky predstavoval sumu
345,08 eur, ktorá sa skladá zo 100 eur výživného na maloleté deti, rodinných prídavkov 45,08 eur na
dve deti, 200 eur mzda matky = 345,08 eur/mesiac + príjem B. L. 0 eur - 30 % životného minima,
ktorú sumu uhrádza z titulu výživného na maloletú Q. L., takto činí 345,08/5 osôb, z toho tri maloleté
deti. Súd vypočítal ročné výživné samostatne na obidve deti nasledovne: na maloletú L.:  za prvé
obdobie od 01.02.2011 do 28.02.2012 otec na maloletú L. mal zaplatiť (13 mesiacov x 150 eur) =
1.950 eur a za obdobie od 01.03.2013 do 01.02.2014 otec na maloletú L. mal dať z titulu výživného
(23 mesiacov x 200 eur) = 4.600 eur a zaplatil sumu spolu 4.152,50 eur. Spolu dlh na maloletú L. za
hore uvedené obdobie je vo výške 2.397,50 eur. Na maloletého R.: za prvé obdobie od 01.02.2011
do 28.02.2012 otec na maloletého R. mal zaplatiť (13 mesiacov x 150 eur) = 1.950 eur a za obdobie
od 01.03.2013 do 01.02.2014 otec na maloletého R. mal dať z titulu výživného (23 mesiacov x 200
eur) = 4.600 eur a zaplatil sumu spolu 4.152,50 eur. Spolu dlh na maloletého R. za hore uvedené
obdobie je vo výške 2.397,50 eur. Spolu dlh na obe deti činí 4.795 eur (spolu otec mal dať 13.100
eur - 6.204 eur, spolu zaplatil na výživné 6.896 eur - rakúske prídavky 2.100 eur = 4.796 eur. Súd
výšku vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti určil na základe životnej úrovne každého z rodičov,
pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča.
Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič.
Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov.
Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky
dieťaťa a prispôsobiť ich k takejto životnej úrovni. Rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa premieta
do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s
rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno
zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých oprávnených preukázaných potrieb dieťaťa, pričom
súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej
starostlivosti a uspokojenia bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať
jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní
ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok so subjektívnymi
vlastnosťami podmienené možnosti (vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, prax a podobne).
Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti (dopyt na trhu práce a podobne). Pre posúdenie
možností a schopností povinného rodiča teda nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery,
ale jeho reálne zárobkové možnosti dané okrem iného jeho fyzickým stavom, množstvom získaných
vedomostí a pracovných skúseností a podobne. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej
povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa robiť reálne tak, aby vystihovalo
potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať
vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná.
Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojenie jeho potrieb. Medzi tie základné
patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské
potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky na záujmovú
činnosť atď. Zo stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa súd pristupuje
potom k určeniu miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov.
To závisí od viacerých faktorov na strane každého povinného, sú to predovšetkým jeho: - zárobkové
schopnosti a možnosti, - majetkové pomery, - životná úroveň, - počet iných vyživovacích povinností, ich
výška, - plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa a starostlivosť o domácnosť,
ktorej je dieťa členom, - plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami, nad rámec určených
súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká,
je nutné porovnať faktory u oboch rodičov navzájom a zohľadniť tiež osobnú starostlivosť o dieťa.
Keďže výživné je peňažná forma plnenia vyživovacej povinnosti, povinný rodič ho bude platiť dieťaťu do



rúk oprávneného rodiča, ktorý je povinný použiť ho na úhradu potrieb dieťaťa (Q. U.: Zákon o rodine,
komentár, vydavateľstvo C.H.-Beck). Náklady na dieťa predstavujú náklady potrebné na uspokojenie
jeho potrieb a medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria,
zdravotná starostlivosť, školské potreby náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, poplatky na
záujmovú činnosť, prípadné primerané náklady na mobilný telefón. Všetky náklady, ktoré uviedla matka,
považoval súd za bežné a preukázané potreby dieťaťa.  Súdu neušlo pozornosti, že mesačný príjem otca
maloletých detí za kritické obdobie sa zvýšil o sumu 578,67 eur, po odpočítaní výživného ma maloleté
deti mu stále zostáva na vlastné osobné výdavky a potreby suma 2.355,30 eur mesačne. Na pojednávaní
dňa 14.05.2015 medzi rodičmi maloletých nebola sporná otázka, čo do určenia výšky výživného na
maloleté deti a čo do určenia rozhodného obdobia (od 01.02.2011 do 01.02.2014). Sporná bola otázka
ohľadne výpočtu zročného výživného. Bolo preukázané, že otec na základe nariadeného predbežného
opatrenia bol zaviazaný na platenie výživného na maloleté deti po 50 eur mesačne, od 01.02.2011 do
31.01.2014 mal zaplatiť sumu spolu 13.100 eur. Otec tvrdil, že zaplatil 8.305 eur (započítal aj sumu 2.100
eur z titulu odovzdaných rakúskych dávok, teda je ešte dlžný 4.795 eur. Matka po opätovnom prepočítaní
výšky dlhu za obdobie od 01.02.2011 do 31.01.2014 tvrdila, že dlh je vo výške 6.896 eur, ktorý pozostáva
okrem zaostalého riadneho výživného aj z neodovzdaných rakúskych dávok, ktoré si otec ponechal a
následne tvrdil, že ich spotreboval na maloleté deti. Súd sa ohľadne rodinných prídavkov poberaných
otcom v zahraničí vysporiadal s poukazom na právny názor uvedený v rozsudku Krajského súdu v
Trnave č.k. 11CoP/10/2014-298 zo dňa 26.03.2014, v ktorom je uvedené, že: „súd nemohol zaviazať
otca k plateniu rodinných prídavkov matke maloletých detí tak, ako to matka požadovala v návrhu,
nakoľko matke nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia nárok na vyplávanie týchto rodinných
prídavkov zo strany otca, keď tieto sú určené ako sociálna dávka na krytie potrieb detí a vyplácané
otcovi za splnenia zákonných podmienok za území iného štátu.“ Preto ich súd zohľadnil pri určení výšky
príjmu otca. Súd pri výpočte zročného výživného za obdobie od 01.02.2012 do 01.02.2014 ku dňu
právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva vychádzal z jednoduchého výpočtu, otec mal dať 13.100
eur, v skutočnosti dal 8.305 eur a ešte má dať na výživu maloletých detí spolu 4.795 eur, teda na jedno
dieťa 2.397,50 eur. Súd povolil otcovi dlh zaplatiť na trikrát spolu s bežným výživným s poukazom na
jeho zárobkové možnosti a mesačné výdavky.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj dopĺňaciemu rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie
otec maloletých detí, ktorý navrhol rozsudky zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, pričom jeho výrok je nevykonateľný. Uviedol, že z odôvodnenia rozsudku nie
je zrejmé, ako súd ustálil spotrebu maloletých detí, nakoľko vyčíslila nevyhnutné mesačné náklady na
maloletú L. v sume 116,28 eur a u maloletého R. v sume 122,99 eur. V roku 2011 už matka maloletých
detí vyčíslila spotrebu u maloletých detí u mal. L. na sumu 449,99 eur a u mal. R. na sumu 498,78
eur, pričom vôbec nie je zdôvodnené, z akých dôvodov došlo k takémuto navýšeniu nákladov na výživu
maloletých detí, i keď sa situácia u nich nijakým podstatným spôsobom nezmenila. Prvostupňový súd sa
tiež nezaoberal tým, že jedno dieťa navštevuje základnú školu a druhé škôlku, a teda vzhľadom k tejto
skutočnosti nemôžu byť potreby maloletých detí automaticky rovnaké. Nedostatočným spôsobom sa súd
prvého stupňa vyporiadal s tvrdeniami matky detí, že táto je na predĺženej materskej dovolenke, pričom
deti navštevujú školu a škôlku a nemá možnosť zamestnať sa vo svojom profesijnom odbore, pričom
sama ukončila u zamestnávateľa pracovný pomer a v súčasnosti robí u svojho manžela na polovičný
úväzok a nehľadá si adekvátne zamestnanie a zárobok zodpovedajúci jej vzdelaniu a možnostiam.
Taktiež vytkol súdu aj to, že nevyhodnotil ani skutočnosť, že matka detí zo spoločných prostriedkov
bez jeho súhlasu poskytla peňažné plnenia na podnikateľské aktivity svojho vtedajšieho druha - v
súčasnosti manžela. Rovnako súd nezohľadnil ani výdavky spojené s jeho zamestnaním a nevyhnutné
pre dosahovanie tohto príjmu, keď len sucho konštatoval, že má vysoký príjem, ktorý sa mu za posledné
obdobie ešte zvýšil. Rozdielnosť vo výške priznaného výživného dátumom 01.03.2012 súd odôvodnil
tým, že na jednej strane matke detí bol zastavený rodičovský príspevok, čím sa jej zhoršila finančná
úroveň, no na druhej strane nevyhodnotil, že od 01.03.2013 je v pracovnom pomere a zárobok dosahuje,
čo nemôže byť na jeho ťarchu. Výrok o dlhu na zročnom výživnom považoval za nevykonateľný, pričom
v dopĺňacom rozsudku uvedené splátky a lehotu splatnosti považoval za likvidačné.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj dopĺňaciemu rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie
matka maloletých detí, ktorá navrhla napadnutý rozsudok zmeniť s prihliadnutím na jej námietky, ktoré sa
dotýkajú nielen výšky mesačne určeného výživného, ale najmä dlhu na zročnom výživnom, alternatívne



navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozsudky zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Poukázala na to, že v konaní bolo nepochybne preukázané, že priemerný mesačný zárobok otca v roku
2010 bol 2.089,72 eur, v roku 2011 1.952,68 eur, v roku 2012 2.218,70 eur a od januára 2013 do apríla
2013 2.176,67 eur, pričom s otcom detí nežila v spoločnej domácnosti od 01.02.2011 a otec výživné
na maloleté deti neplatil. V konaní bolo ďalej zistené, že za rok 2010 boli otcovi vyplatené tzv. rodinné
dávky v Rakúsku v roku 2012 vo výške 4.201,12 eur, v januári 2011 otec jej z týchto dávok dal polovicu
vo výške 2.100,55 eur a zvyšok si ponechal. V rozhodnom období od 01.02.2011 až do právoplatnosti
rozvodu, t.j. do 01.02.2014, boli obe maloleté deti v jej osobnej starostlivosti. Na pojednávaní 14.05.2015
otec uviedol, že rakúske zákony určujú za prijímateľa rodinných dávok toho z rodičov, ktorý má väčšie
výdavky na deti, čo predstavuje kompenzáciu príjmu tohto rodiča. Dávky dostal za obdobie, keď žili v
spoločnej domácnosti, ale boli mu vyplatené až po tom, čo prestali spolu žiť. Z peňazí, ktoré si ponechal
z titulu vyplatených dávok, znášal výdavky na deti a domácnosť. Takéto vyjadrenie otca považuje za
nepravdivé, pretože otec na deti neplatil žiadne výživné, výživné začal platiť až na základe predbežnej
úpravy, a taktiež nemal žiadne výdavky na spoločnú domácnosť, lebo túto už neviedli. Poukázala na to,
že netvrdí, že rodinné prídavky patria jej, ale stále tvrdí, že tieto dávky boli určené na krytie výdavkov
pre deti. Tvrdila, že otcov dlh na zročnom výživnom nie je taký, ako ho vyčíslil súd, ale dlh je 6.896 eur,
nakoľko súd nesprávne započítal do toho, čo otec na výživné pre maloleté deti zaplatil v rozhodnom
období aj polovicu rodinných dávok, ktoré podľa jej názoru nie sú výživným, na ktoré bol otec voči
maloletým povinný. Nesúhlasila so stanovením výšky dlhu na zročnom výživnom a tiež poukázala na
to, že dlh na zročnom výživnom otec nemôže platiť spolu s bežným výživným a tento výrok považovala
za nevykonateľný a nezrozumiteľný.

K odvolaniu otca detí sa písomne vyjadrila matka maloletých, ktorá poukázala na obsah svojho
odvolania.

K odvolaniu matky detí sa vyjadril otec maloletých, ktorý uviedol, že i Krajský súd v Trnave vo svojom
rozhodnutí sp. zn. 11CoP/10/2014 sa s otázkou dávok vyplácaných v Rakúsku vyporiadal a prvostupňový
súd podľa tohto právneho názoru aj postupoval, s poukazom na čo tvrdenia matky detí sú v tomto smere
nedôvodné.

K odvolaniu rodičov sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol, aby výživné na deti bolo určené
spätne od 01.02.2011 až do právoplatnosti rozvodu, t.j. do 01.02.2014 a otcovi aby bolo uložené zaplatiť
dlh podľa možnosti a schopnosti.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené
osoby - účastníci konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a
dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 81 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a zmeniť ho je potrebné len v časti uloženia
povinnosti zaplatiť zročné výživné, v ktorej časti bol výrok nevykonateľný.

Rozsudkom zo dňa 29.10.2013, č.k. 9P/24/2011-520 súd prvého stupňa maloletú L. a maloletého R.
zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok, otcovi uložil
prispievať na výživu mal. L. po 150 eur mesačne počnúc od 01.02.2011 do 28.02.2012 a 200 eur
mesačne od 01.03.2012 a na mal. R. po 150 eur mesačne od 01.02.2011 do 28.02.2012 a 200 eur
mesačne od 01.03.2012, vždy do 15.-teho dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky, pričom dlh na
zročnom výživnom za obdobie od 01.02.2011 do 29.10.2013 vo výške 4.548 eur u mal. L. a 4.548 eur
u mal. R. povolil otcovi zaplatiť na tri krát na každé dieťa osobitne ku dňu 31.12.2013 sumu 1.516 eur,
ku dňu 01.04.2014 sumu 1.516 eur a ku dňu 01.07.2014 sumu po 1.516 eur spolu s bežným výživným
pod stratou výhody splátok.

Na základe v zákonnej lehote podaného odvolania zo strany otca maloletých detí Krajský súd v Trnave
ako súd odvolací rozsudkom zo dňa 24.09.2014, č.k. 11CoP/62/2014-565 rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej časti zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky potvrdil a v napadnutej časti
zastupovania a správy majetku maloletých detí zmenil tak, že obaja sú oprávnení zastupovať a spravovať
majetok maloletej L. a maloletého R.. Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti určenia bežného
a zročného výživného zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.



Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa otcovi maloletých detí uložil platiť maloletej L.
výživné vo výške 150 eur mesačne od 01.02.2011 do 28.02.2012 a 200 eur mesačne od 01.03.2012
do 01.02.2014 a maloletému R. vo výške 150 eur mesačne od 01.02.2011 do 28.02.2012 a 200 eur
mesačne od 01.03.2012 do 01.02.2014, vždy do 15.-teho dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky. Dlh
na zročnom výživnom za obdobie od 01.02.2011 do 01.02.2014 u maloletej L. vo výške 2.397,50 eur a
u maloletého R. vo výške 2.397,50 eur otcovi povolil zaplatiť na tri krát na každé dieťa osobitne sumu
po 799,16 eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Dopĺňacím rozsudkom súd prvého
stupňa svoj rozsudok doplnil tak, že dlh na zročnom výživnom za obdobie od 01.02.2011 do 01.02.2014
u maloletej L. vo výške 2.397,50 eur a u maloletého R. vo výške 2.397,50 eur povolil otcovi zaplatiť na tri
krát na každé dieťa osobitne sumu po 799,16 eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok
najneskôr do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie
rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne
právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§
219 ods. 2 O.s.p.).

Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť            o úprave
výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon
ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti (§ 36 ods. 1 Zákona o rodine). Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná
a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie
maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 1 Zákona o rodine).

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič
bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti                   a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu
povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté
dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti
súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť  (§ 62 Zákona o rodine).

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

Súd prvého stupňa správne ustálil rozhodné obdobie, po ktoré bolo potrebné upraviť výživné otca
voči maloletým deťom, pričom i výšku výživného súd určil správne a svoje rozhodnutie i dostatočným
spôsobom odôvodnil.

Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, pričom
sa dostatočným spôsobom vyporiadal i s námietkami rodičov detí a vzhľadom na to, že títo ani v
odvolacom konaní neuviedli žiadne nové podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť,
odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výživného
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.



Prvostupňový súd správne vypočítal i dlh na zročnom výživnom za rozhodné obdobie, no výrok rozsudku
v spojení s dopĺňacím rozsudkom, ktorým bolo uložené otcovi detí zaplatiť tento dlh a spôsob, akým to
urobil prvostupňový súd, je potrebné považovať za nevykonateľný.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti dlhu na zročnom výživnom
podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že otcovi dlh na zročnom výživnom určil zaplatiť v splátkach, ktorých
výšku a podmienky zročnosti určil s prihliadnutím na výšku pôvodne určeného výživného, ako aj na
skutočnosť, že v súčasnosti otec už bežné výživné neplatí a zohľadnil tiež i výšku zročného výživné.
Súčasne odvolací súd učil, že nezaplatením čo i len jednej splátky v lehote jej splatnosti sa stane
splatným celý dlh.

Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.