Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 26CoP/49/2015 z 22. 2. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 22. februára 2016, sp. zn. 26CoP/49/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2114216507.3 Krajský súd Trnava | 26CoP/49/2015 | ECLI:SK:KSTT:2016:2114216507.3 | 2016-02-22 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 103 OSP, predpis č. 2201/2003 Z. z., predpis č. 2201/2003 Z. z., § 104 OSP, predpis č. 2201/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8a3f8c09-c466-4347-86dc-84b23d872a03 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2114216507.3 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoP/49/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114216507
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114216507.3

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: U. T., nar. XX. C. XXXX a B.
T., nar. XX. J. XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Piešťany, deti rodičov - matka: T. T., nar. X. H. XXXX, bytom U. X, XXXXX U. V., Spolková
republika Nemecko, zastúpená advokátom: JUDr. Daniel Pavelka, so sídlom Pribinova 46, Hlohovec,
otec: T. T., nar. XX. Y. XXXX, bytom W. č. XX, zastúpený advokátom: JUDr. Peter Peružek, so sídlom
Radlinského 1, Hlohovec, o úpravu styku, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 21.
augusta 2015 č. k. 18P 45/2014-194, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením napadnutým odvolaním súd prvého stupňa I. vyhlásil, že vo veci nemá právomoc konať a
rozhodnúť, II. konanie zastavil a III. žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Po právnej
stránke uznesenie odôvodnil poukazom na článok 7 ods. 2 druhej vety Ústavy Slovenskej republiky
(ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších ústavných zákonov),
článok 8 ods. 1 a ods. 2, článok 16 ods. 1 písm. a) a článok 17 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003
(nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských
veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení) a vecne potrebou takto v zmysle vyššie
citovaných ustanovení nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 rozhodnúť z dôvodu, že v čase začatia
konania súdu o úprave styku otca s maloletými deťmi uznesením Okresného súdu Trnava z 12. marca
2015 č. k. 18P 45/2014-119 právoplatným 18. marca 2015 mali maloleté deti obvyklý pobyt v Spolkovej
republike Nemecko.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie len otec s návrhom na jeho
zmenu vyhlásením, že súd vo veci má právomoc konať, zamietnutím odvolania matky a potvrdením
odvolaním napadnutého uznesenia s poukazom na § 205 ods. 2 O.s.p. viniac súd prvého stupňa, že
na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti namietal, že matka deti
premiestnila z miesta ich obvyklého pobytu na Slovensku do Nemecka bez jeho súhlasu a preto neobstojí
jej námietka, že deti majú už obvyklý pobyt v Nemecku a na konanie o v tejto veci nie je daná právomoc
súdov Slovenskej republiky.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Matka vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu otca potvrdila, že obe deti mali už dlhú dobu pred začatím
tohto konania obvyklý pobyt v Spolkovej republike Nemecko a táto situácia trvá až do dnes. Poukázala



na rozhodnutie Obvodného súdu Stuttgart a Najvyššieho krajinského súdu Stuttgart, ktorý v minulosti
v súdnom konaní o návrate detí na územie Slovenskej republiky skonštatovali, že obe deti majú
obvyklý pobyt v Spolkovej republike Nemecko a týmito rozhodnutiami v podstate s konečnou platnosťou
vyriešili všetky otázky ohľadne premiestnenia detí matkou do Spolkovej republiky Nemecko. Odvolaním
napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa navrhla ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba, účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.) postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.)
preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody
odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 81 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
otca nie je dôvodné pretože uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne a je dôvodné ho v celom
rozsahu potvrdiť (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.).

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 18P45/2014 je úprava styku otca s
maloletými deťmi o ktorej začal súd konať svojim uznesením z 12. marca 2015 č. k. 18P 45/2014-119 po
tom, čo o úprave styku otca s maloletými deťmi bolo rozhodnuté len predbežným opatrením (uznesením
Okresného súdu Trnava zo 6. augusta 2014 č. k. 18P 45/2014-54 v spojení s uznesením Krajského
súdu Trnava zo 17. decembra 2014 č. k. 24CoP 102/2014-85) a vznikla tu potreba splniť vecnú súvislosť
medzi nariadeným predbežným opatrením a konaním vo veci samej.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa
ktorý vyhlásil, že vo veci úpravy styku otca s maloletými deťmi nemá právomoc konať a rozhodnúť,
konanie zastavil a rozhodol o trovách konania.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1).
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody(2).

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že
súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie uznesenia a
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s argumentáciou použitou súdom prvého stupňa na podporu
ním zvoleného spôsobu rozhodnutia. U dôvodov predostretých súdom prvého stupňa dostatočne, jasne
i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne
(prvá časť ust. § 219 ods. 2 O.s.p.), odvolací súd však vzhľadom na potrebu vyporiadať sa s námietkami
otca dopĺňa (§ 219 ods. 2 O.s.p. in fine) nasledovné:

Otázka obvyklého pobytu maloletých detí U. a B. T. bola v minulosti posudzovaná Obvodným súdom
Stuttgart v súvislosti so žiadosťou otca o navrátenie detí zo Spolkovej republiky Nemecko do Slovenskej
republiky, pričom tento súd žiadosť otca o navrátenie detí do Slovenskej republiky zamietol svojim
uznesením z 19. januára 2015 po tom, čo na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že
otec detí síce nedal matke výslovný súhlas k presťahovaniu detí do Spolkovej republiky Nemecko avšak
z jeho správania bolo možné dospieť k záveru, že takéto jej konanie dodatočne schválil. K takémuto
záveru dospel po tom, čo z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec detí žiadal slovenské súdy o
úpravu styku s deťmi bez toho, aby namietal, že s pobytom detí v Nemecku nesúhlasí prípadne, že by
žiadal premiestniť deti na Slovensko. Obvodný súd Stuttgart v tejto súvislosti uzavrel, že otec detí sa
snažil donútiť matku, aby sa s deťmi mohol stretávať v mieste svojho bydliska prípadne, aby bol upravený
jeho styk s deťmi počas prázdnin a počas víkendov, pričom pred podaním žiadosti o navrátenie detí
do Slovenskej republiky nenaznačil, že by nesúhlasil s trvalým pobytom detí v Nemecku. Jeho kritika
voči súdom a polícii (podával rôzne trestné oznámenia) bola podľa zistení Obvodného súdu Stuttgart
nasmerovaná voči nerealizovanému styku s deťmi. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že deti
si počas 15 mesiacov od kedy sú v Nemecku na pobyt v Nemecku zvykli, sociálne sa tam integrovali,
rozprávajú po nemecky, navštevujú školu prípadne materskú škôlku a pri osobnom vypočúvaní na súde
jasne prejavili vôľu zostať v Nemecku kde sa im páči a kde sa cítia byť doma - dôvodil ďalej Obvodný
súd Stuttgart.



K tým istým záverom dospel aj Krajský súd Trnava vo svojom uznesení z 22. júna 2015 č. k. 23CoP
35/2015-189 v rámci rozhodovania o odvolaní proti uzneseniu súdu prvého stupňa ktorým zamietol návrh
matky na nariadenie predbežného opatrenia. Krajský súd Trnava predmetným uznesením vyhlásil, že
vo veci o nariadenie predbežného opatrenia nemá právomoc konať a rozhodnúť a konanie zastavil. V
tejto súvislosti potom odvolací súd ďalej konštatuje, že aj z tohto rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že
matka počas konania preukázala, že s deťmi sa na území Spolkovej republiky Nemecko nezdržiava
neoprávnene a bez súhlasu otca.

Nakoľko otec detí nepredložil súdu žiadne nové dôkazy preukazujúce podstatnú zmenu okolností na
strane maloletých detí, ktoré by mali za následok zmenu právomoci súdu v predmetnej veci o úprave
styku otca s maloletými deťmi konať a rozhodovať, odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie ako
vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, keď tento správne v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm.
a) O.s.p. rozhodol i o náhrade trov konania.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania,
ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3: 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona
číslo 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.